A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Markoviča - pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Rosová a pán poslanec Jasaň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja si myslím, že teraz sme si vypočuli jedno veľmi kultivované a rozumné vystúpenie bez akejkoľvek politickej príchute, čo nemožno povedať o jednom tu už odznenom vystúpení, z ktorého človekovi len sa zvýši krvný tlak.
Ja si myslím, že treba skutočne oceniť, že ten, ako to povedal pán poslanec, oceniť, že takýto zákon do parlamentu prišiel. Tiež súhlasím, že najväčšia diskusia bude okolo § 7 ods. 1 písm. h), ale nechcem do toho vstupovať, pretože to je už otázka pre druhé čítanie, ako zákaz v zariadeniach verejného stravovania nasadíme, či teda to bude pre všetky verejné zariadenia verejného stravovania, alebo len pre určitú časť s tým, že bude časť aj pre fajčiarov. To bude zrejme predmet diskusie.
Ja si myslím, že treba v každom prípade poukázať na zdravotné dôsledky fajčenia, na ochranu nefajčiarov, a preto na zdravotné dôsledky, lebo to nemôže byť len súkromná vec každého. Bola by to súkromná vec, keby dôsledky fajčenia nemusela sanovať spoločnosť. Ale pokiaľ všetky negatívne dôsledky, to je zhoršenie zdravotnej situácie, a najmä u mladých dievčat, bude musieť financovať liečenie štát z našich daní, tak máme právo sa k tomuto... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tatiana Rosová. Nech sa páči.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Myslím, že pán kolega Markovič naozaj išiel po podstate veci a že naozaj kľúčom a tým, o čom tu prioritne hovoríme, je práve pasívne fajčenie. Ja oceňujem jeho snahu hľadať nejaké optimálne a vyvážené riešenie, ale chcem upozorniť, že ak by existoval dobrý kompromis, určite by už na takýto niekde boli prišli. Ale to, že či ľavicové, alebo pravicové, či liberálne, alebo konzervatívne vlády v Európe aj vo svete prijímajú a pristupujú k úplnému zákazu, je jedným z dôkazov, že takéto riešenie pravdepodobne neexistuje.
Predtým pán poslanec Fronc spomínal svoju skúsenosť z aplikácie takého riešenia, aké sa navrhuje teraz v zákone, teda zo stavebného oddelenia fajčiarskej a nefajčiarskej časti. Mimovoľne priznal, že tá nefajčiarska bola prázdna a fajčiarska plná. Pritom ale štatistiky hovoria, že stále je nefajčiarov viac ako fajčiarov. No prečo to tak bolo? Preto, čo stále tvrdím. Jednoducho, ak je možnosť fajčiť, tak sa nefajčiari pod spoločenským tlakom chtiac alebo nechtiac vystavujú zafajčenému prostrediu, pretože sa prispôsobujú fajčiarom.
No a pokiaľ ide o tie zariadenia a nájsť také riešenie, ktoré by im poskytovalo možnosť voľby. Možnosť voľby majú už aj teraz. A keď som hovorila o tom, že zvoliť nefajčiarske prostredie si môžu dovoliť len také, ktoré nemajú konkurenciu, je to naozaj logické a čudujem sa, že pán kolega Lipšic tomu neporozumel. Ak jednoducho v okolí nie je iná možnosť, iba ísť do nefajčiarskeho zariadenia, tak tam proste ľudia chodia. Poznám z vlastnej skúsenosti niekoľko takých zariadení na kopaniciach, kde boli ľudia zvyknutí na tradičné zadymené krčmové prostredie, dnes tí istí, starí štangasti bez najmenších... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Posledným, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou, je pán poslanec Viliam Jasaň. Nech sa páči.
V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja budem reagovať na to, čo povedal pán Markovič, že sa teší, že tento zákon tu je. Aj ja sa teším a určite ho budem plne podporovať, len si myslím, že pán minister ide riešiť to, čo nezapríčinilo ministerstvo zdravotníctva ani on. Takýmto zákonom sme sa tu mali možno už oveľa, oveľa skôr zaoberať, dokonca ešte vtedy, keď som tu ja nesedel, a mali sme riešiť príčinu, nie dôsledok toho. Príčinu, ktorú ja osobne vidím v tom, že je v zlej výchove a vo vedení našich detí. A to jedno, či v škole, či v rodine. Fajčí rodič, fajčí učiteľ, fajčí lekár, občas si zapáli športovec a určite to sú príklady, ktoré nie sú dobré. Možno by sme sa mali hlbšie zamyslieť, čo robia naše deti mimo vyučovania. Či majú dostatok času, priestoru na iné aktivity alebo na také aktivity, ktoré ich nevedú k tomu, že sa budú nudiť a prvý krôčik v nude je fajčiť alebo poprípade robiť ešte horšie veci. Ja som nefajčiar, ja som v živote nefajčil, medzi nefajčiarov patrí moja manželka aj moje deti. A moje deti práve preto, že počas štúdií na základnej, na strednej a na vysokej škole športovali, čiže veľmi účelne využívali svoj voľný čas.
A napriek tomu všetkému si ale myslím, že tento zákon je nutný a ja ho podporím bez toho, že by som pristúpil k úplnému zákazu fajčenia, pretože zákazom to nevyriešime. My sa musíme vrátiť niekde, niekde úplne inde, niekde, znova hovorím, do rodiny, do školy a do prostredia, v ktorom vyrastajú naše mladé deti, lebo tuhého fajčiara my ťažko odvykneme fajčiť. Ja tiež nemám rád fajčiarov "tam, kde fajčia", lebo mi to robí zle prostredie, ale som voči nim tolerantný, tak ako sú tolerantní aj oni voči mne, keď tam nechcem ísť.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky teraz vystúpi pán poslanec Peter Markovič.
P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja s vami absolútne súhlasím, že tá problematika je ďaleko širšia a tento návrh ju komplexne nerieši a že naozaj budeme musieť sa rozprávať aj o iných formách, nielen zákonnej, pretože ani ostatné zákony celkom nevyriešia problém, o ktorom ste hovorili.
V každom prípade však tá problematika, o ktorej dnes rokujeme, a to je ten výsek ochrany nefajčiarov, je podľa mňa veľmi dôležitá. Ja osobne považujem za dôležité a určite nechcem a mám na mysli aj práva fajčiarov a nechcem ich nejakým spôsobom výrazne obmedzovať, ale v prvom rade musíme mať na zreteli ochranu nefajčiarov, teda ľudí, ktorí sú vystavení účinkom fajčenia nedobrovoľne. A bezpochyby takéto účinky zhoršujú životné prostredie a dokázateľne vplývajú na ich zdravotný stav. To znamená, že my dnes musíme dať odpoveď na to, akým spôsobom chceme takýchto ľudí ochrániť.
A súhlasím s tým, že mali by sme byť tolerantní, tolerantní nielen k nefajčiarom, ale aj k fajčiarom. Súhlasím, a preto práve považujem aj tento problém za veľmi komplikovaný a preto aj kompromis, ktorý by sme mali tu hľadať, podľa mňa bude veľmi dôležité, aby sme sa naozaj vážne - a budeme mať na to dlhý čas - zamerali na to, akým spôsobom ho vyriešiť tak, aby bol to pre obidve skupiny ľudí akceptovateľný kompromis s dôrazom na ochranu nefajčiarov, tak ako som to už povedal, pretože to považujem za dôležité.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Jozef Halecký. Pán poslanec, nech sa páči.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, pridám sa k diskusii o tejto problematike aj ja jednak z toho dôvodu, že skutočne je to zákon, ktorý vyvolá diskusiu v spoločnosti, je to zákon, ktorý je potrebný, a nakoniec mám aj svoje skúsenosti ako internista a kardiológ, takže môžem povedať aj niečo z vlastnej praxe, čo som zažil aj s týmto problémom.
Chcem pripomenúť, že fajčenie je spoločensky tolerovaný návyk, zvyk alebo závislosť a v ojedinelých prípadoch je to aj drogová závislosť v tom, dá sa povedať, ľahkom zmysle. Takže je to problém, pretože problém sa rieši v celej spoločnosti, dá sa povedať, ako bolo dokumentované pani prof. Tóthovou, nielen v Európe, ale na celom svete. A je to problém dôležitý z toho dôvodu, ako už bolo povedané, že ohrozuje hlavne nefajčiarov a v tomto zákone, ako je to aj v názve zákona, ide o ochranu nefajčiarov. A čo je ešte dôležitejšie, tento zákon má aj vážne ekonomické dôsledky, pretože zapríčiňuje vážne choroby, ktoré si vyžadujú veľké financie a hlavne vyžadujú si financie možnože aj choroby, ktoré sú spoločensky, možno povedať, tolerované takisto. Je však ešte dôležité zdôrazniť, že tento zákon môže prispieť, a sú aj dôkazy, že vie zachrániť životy, zlepšiť zdravotný stav, ale čo je tiež dôležité, aj ušetriť financie. Financie nielen v osobnej spotrebe, ale aj štátne financie a štátnu kasu práve v tých nákladoch na liečbu chorôb a jej následkov.
Ja by som si dovolil tiež podľa toho, čo už bolo povedané, niekoľko čísiel, aby to bolo trošku ilustratívnejšie, a chcem pripomenúť, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá má trošku širší dosah a širší záber, 30 % nádorových ochorení má súvislosť s fajčením. Predovšetkým nádorové ochorenia pľúc, ale ako už bolo spomínané, nádorové ochorenia celého traktu dýchacieho, či už hrtanu, či už priedušiek, priedušnice, pľúc samotných a pľúcneho tkaniva, ale čo je zaujímavé, je podstatný vyšší výskyt týchto nádorov aj v úseku tráviaceho traktu, to znamená žalúdka, tenkého, hrubého čreva a dokonca, čo je možnože paradoxné, aj konečníka.
Takisto, keď si zoberieme aj oblasť ochrany matky a dieťaťa, toto, čo už tu hovoríme v sociálnej sfére v predchádzajúcom období, je známe, že sa zvyšuje aj poškodenie matky a dieťaťa v súvislosti s fajčením, čo je dosť jednoznačné. A myslím, že dosť diskutovanou témou je aj plodnosť a neplodnosť. Fajčenie zvyšuje neplodnosť, takže sú to otázky, ktoré majú ďalekosiahle dôsledky.
O ekonomickom dopade som spomenul, že aj fajčenie cigarety je biznis. Je to aj príjem do štátnej kasy, o pašerákoch sme toho počuli veľa, ich sa to dotkne takisto, ale má to aj prínos pozitívny, pretože dokáže ušetriť financie pre štátny rozpočet cez otázku zdravia, liečby chorôb, hlavne dlhodobo liečených chorôb. Takže z tohto pohľadu tento zákon vítam, je potrebný a myslím si, že to bol správny krok pána ministra, že ho dal na stôl. Ako už sme počuli, už mal tu byť skôr. Zaujímavé je, že prečo nie je, a preto aj v tom jeho krátkom pôsobení považujem tento zákon za dôležitý a potrebný.
Chcem ešte pripomenúť len kvôli niektorým číslam, ktoré už tu boli, že Štatistický úrad Slovenskej republiky si aj túto skutočnosť všíma a zisťuje, že dokonca počet fajčiarov celkove, dá sa povedať, pravidelných a príležitostných je vyšší, až okolo 40 %, až 43 %, pravidelných je okolo 32 % a príležitostných je 14 %. Ako už bolo aj povedané, ročne zomiera 10-tisíc ľudí v úzkej súvislosti a v následnej súvislosti s fajčením a myslím si, že životy 10-tisíc ľudí sú tiež hodné povšimnutia a riešenia tohto problému.
Pokiaľ by sme si to mali ešte trošku bližšie ilustrovať, je potrebné zdôrazniť, že skracuje život v priemere o osem rokov, to znamená, že u tých mladších ľudí, ktorí zomrú dajme tomu na rakovinu pľúc a na rakovinu v dýchacom trakte, tak tam je to, samozrejme, tých rokov viacej, ale priemer je osem rokov.
Čo sa týka chorôb, ktoré v tesnej alebo vo voľnejšej závislosti súvisia s fajčením, udáva sa v tom pesimistickom čísle, že dokonca 50 %, polovica chorôb má akú-takú súvislosť s fajčením u tých, čo fajčia, ale ako už bolo povedané, aj u tých, čo znášajú dôsledky pasívneho fajčenia.
O tom, že je to problém spoločenský, niet čo diskutovať, ale fajčenie je aj problém osobný. Z tohto dôvodu, že je dokázané štúdiami, že 80 % ľudí fajčiarov chce prestať, ale iba 23 % sa opakovane pokúša prestať. Nie vždy, samozrejme, že sa im darí. A čo je paradoxné, podľa mňa nízke číslo, ale zdá sa, že štatistiky sa nemýlia, že iba 5 % ľudí dokáže trvale potom nefajčiť. To znamená, že tam tá závislosť je a liečenie a vyliečenie je nie také úspešné, ako si myslíme.
Keď už som pri tom pôvode fajčenia, je to droga, ktorá je tu stáročia. Takže my ju jedným zákonom alebo nejakými inými zákonnými alebo technickými opatreniami nevyriešime ani neodstránime, ale, ako bolo povedané, chceme ochraňovať nefajčiarov, ale chceme ochraňovať aj mládež, deti a matku a chceme vytvoriť také prostredie, aby aj ovzdušie v tom priamom zmysle slova, ale aj v obraznom zmysle slova bolo lepšie a zdravšie.
Pri tom prestávaní fajčenia musím zdôrazniť, že fajčenie, ono to nie je len zlozvyk, ale je to aj určitá ľudská potreba. Hovorím trošku propagandisticky, akože v úvodzovkách, v prospech fajčenia, ale nie je to nezmyselná droga, tak ako ani alkohol nie je nezmyselná droga a zdá sa, nechcem hovoriť o tých tvrdších drogách, ale je to chemická látka, hlavne nikotín, ktorá na organizmus má určitý zmysel, pretože fajčiari nefajčia len preto, že chcú si poškodiť zdravie, že chcú znečistiť ovzdušie a chcú poškodiť tých druhých, fajčenie má na organizmus taký vplyv, že má vplyv na psychiku, ale aj na telesnú schránku organizmu. Na psychiku, a to je podstata fajčenia, fajčenie má aj pozitívny vplyv v tom zmysle, že je vlastne uvoľňovač napätia a vieme, že najväčší stres a najväčší problém v živote ani alkoholizmus, ani fajčenie nie je, ale anxiozita alebo napätie, pretože s tým hlavne v modernej dobe ľudia žijú a každý cíti potrebu nejako si to napätie uvoľniť. Mnohí pokladajú za účinnú formu uvoľnenia napätia alkohol, čo je, pravda, v tolerovanej dávke, ale mnohí považujú za dobrý mechanizmus a spôsob uvoľňovania psychického napätia cigarety. To si treba priznať.
Na druhej strane cigareta má ten nepriaznivý dôsledok, že okrem toho, že uvoľňuje napätie a znižuje anxiozitu, má stimulačný vplyv na mozog a na organizmus, to znamená, zrýchľuje sa činnosť srdca, zužujú sa cievy, hlavne tie drobné, a dokonca sa teraz bežne zisťuje pod mikroskopom, o koľko stotín milimetra sa dokážu pod nechtom zúžiť cievy v dôsledku vyfajčenia jednej cigarety alebo u chronických fajčiarov a podobne. Takže vyliečiť fajčenie bude dosť ťažký problém.
Ešte pri tej úzkosti sa zastavím, pretože mnohí hovoria, že najväčšou pliagou je alkohol. Teraz možnože začneme hovoriť, že najväčšou pliagou sú cigarety, ale odborníci hovoria, že najväčšou pliagou v modernom živote, ale aj v tom starovekejšom je tá anxiozita alebo úzkosť, lebo tá ľudí privádza často do napätia, ktoré im znemožňuje bežné pracovné uvoľnenie a prácu, voľnosť a spokojnosť v rodinnom živote a podobne.
Čo sa týka alkoholu, uvediem možnože paradoxnú štúdiu, jednu britskú, ktorá trošku vyvracia, že alkohol má škodlivý vplyv na ľudí. Keď len britská štúdia skúmala, aký vplyv má alkohol na výskyt srdcovo-cievnych chorôb, lebo som kardiológ, tak táto problematika ma zaujíma, tak zistili, že čo sa týka zdravia srdcovo-cievnych chorôb a alkoholu, najhoršie sú na tom tí, ktorí nepijú vôbec. Tí majú najvyšší výskyt týchto chorôb. Zase v druhej skupine sú to tí, čo pijú veľa. A najlepšie čo do výskytu a hlavne stupňa srdcovo-cievnych chorôb sú tí, ktorí pijú striedmo. To znamená s mierou, tam je ten výskyt chorôb a aj stupeň choroby najnižší.
Nechcem to prirovnávať k fajčeniu, len uvádzam, že niektoré veci musíme vnímať aj z toho dôvodu, aby sme pochopili, že nefajčíme zo "srandy" na škodu ostatným, ale že je to nebezpečné individuálne aj spoločensky, myslím, že o tom už diskutovať nie je možné.
Uvediem výsledok ešte jednej štúdie, ktorá hovorí z tých krajín, ktoré už aj spomínala pani prof. Tóthová, kde bol zákaz fajčenia alebo výrazné obmedzenie fajčenia, tak tam sa zistilo, že pokles na srdcovo-cievne choroby bol dokonca, čo mne sa zdá až veľký, o 30 %. Pokles na srdcový infarkt, čo je vážna komplikácia, ktorá bez varovania v polovici prípadov ohrozuje dokonca život, bol o 40 %. Sú to čísla, v ktoré ako kardiológ musím veriť, pretože sú na základe vedeckej štúdie, ale sú to príliš optimistické, ale zrejme, že asi čísla, ktoré by nás mohli presvedčiť.
Chcem len pripomenúť tú stránku, možnože ešte k tej zdravotnej stránke treba si priznať, že to fajčenie vykoreniť nebudeme môcť, aj keď sa o to musíme snažiť, musíme poukazovať a musíme prijímať aj zákonné normy, pretože ďalšie štúdie ukázali, že len prijatie zákonnej normy znižuje spotrebu financií v krajine, ako som už preukazoval, znižuje aj výskyt chorôb. Ale čo bolo dokázané v jednej štúdii, že už len preventívny charakter - a tento zákon má mať aj výchovný, aj preventívny charakter - znižuje zhruba o 5 až 10 % výskyt fajčenia, to znamená, že len prijatie zákona, vytvorenie spoločenskej atmosféry, prezentácia týchto informácií v médiách a vytvorenie tej zákonnej legislatívnej normy na pracoviskách a v zariadeniach spoločného stravovania vytvoria atmosféru u mladých, ale aj u strednej a staršej generácie, že ten pokles je automatický. To znamená, že pokiaľ je pokles o 5 alebo 10 %, je to účinok každého zákonného opatrenia dobrý.
Neviem, pán minister nám možno prezradí, vieme, že proti takýmto zákonom bojujú fajčiarske loby, bojujú skupiny, združenia, ktoré podnikajú v spoločenskom stravovaní, bary a reštaurácie, pretože toto riešenie, ktoré je navrhnuté v zákone, je, myslím si, že dobré, lepšie by bolo, samozrejme, oddeliť fajčiarske a nefajčiarske priestory, ale je otázka, či máme kráčať radikálnymi krokmi alebo postupnými. Lebo tento zákon bude mať svoj vývoj. Tento zákon bude sa aplikovať možnože len sčasti, ale je potrebný a bude mať takisto aj svoj pozitívny prípad. Máme skúsenosti, ako už bolo spomenuté Írsko, tam si tí, čo pracujú v tých baroch a reštauráciách, dokonca prenajímali, pretože v Írsku dosť často prší, si prenajímali autobusy, aby fajčiari mohli vyjsť z reštaurácie a si zafajčiť v autobuse, aby na nich nepršalo. Čiže tá podnikavosť v tejto sfére bola dosť výrazná a významná.
Myslím, že pre nás už by bolo dosť pozitívne, pokiaľ by sa prestalo fajčiť na zastávkach a pokiaľ by prestali vodiči v prostriedkoch hromadnej dopravy, pokiaľ by sa nefajčilo v reštauráciách, ako sme spomínali, nebude sa vraj fajčiť v zdravotníckych zariadeniach ako v celku, jedine na psychiatrických zariadeniach, tam, kde ľudia sa liečia z drogovej závislosti, obyčajne opakovanej a združenej. To znamená, že sú to ľudia, ktorí sa liečia na tvrdšie drogy, dajme tomu alkohol, z ktorých možnože skoro všetci alebo absolútna väčšina fajčí. Takže tam liečiť sa z troch drog naraz sa nedá. Postupne z jednej, z druhej alebo z tretej, preto aspoň ja tak si to vysvetľujem, že to opatrenie tú určitú výnimku pre psychiatrické zariadenia dáva.
Čo sa týka oddelenia priestorov, ja by som bol za oddelenie absolútne, zariadenia pre fajčiarov, pre nefajčiarov, by bolo to jasné, nekonfliktné, zrozumiteľné a myslím si, keďže je väčšina nefajčiarov, že tieto zariadenia by vyžili. Ale aj to opatrenie, ktoré sa spomína v zákone, že by to malo byť oddelené a minimálne polovica tohto priestoru by mala byť pre nefajčiarov s bližším prístupom k východu do toho zariadenia, je prvý krok, je riešiteľné, ale, samozrejme, že je to na diskusiu.
Vítam aj to, že budú môcť v tejto veci pôsobiť na tej úrovni kontrolnej viaceré zložky. Nielen mestská polícia, ale aj štátna polícia, bude môcť pôsobiť aj Úrad verejného zdravotníctva, hlavne tam, kde sú opakované chyby v tejto oblasti, a zrejme že budú pracovať na tom aj mestské úrady, obecné úrady a podobne, hlavne tam, kde budú musieť riešiť priestupkovosť v tomto smere.
Tu by som sa chcel zastaviť ešte pri jednej otázke, ktorá sa totiž dotýka aj nás ako poslancov. Takže chcel by som povedať, ako to bude vlastne so zákonom, s fajčením a s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, pretože fajčenie bude priestupok, a teraz ako to bude s imunitou, pokiaľ prichytia poslanca, že fajčí tam, kde nemá, bude môcť dostať nejakú pokutu, bude môcť byť stíhaný za priestupok alebo budeme využívať imunitu? Takže tá imunita sa nás bude dotýkať aj pri fajčení a sám na túto otázku nechcem odpovedať, ale myslím si, že mohli by sme sa pokúsiť, ako to budeme riešiť.
Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili - pán poslanec Viliam Jasaň, ďalej pani poslankyňa Katarína Tóthová, pani poslankyňa Tatiana Rosová a pani poslankyňa Beata Sániová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
A slovo má pán poslanec Viliam Jasaň.
V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, ja viem, že mnohí sú už nervózni, že veľa diskutujeme na túto tému, ale ešte, ak dovolíte, pár poznámok.
Pán poslanec hovoril o mládeži, deťoch a matke. Mňa naozaj osobne vôbec netrápi žiadna kaviareň a reštaurácia, pretože tam netrávim veľa času a je mi jedno, či tam niekto fajčí, alebo nefajčí, ale trápi ma to, že sa fajčí tam, kde sú deti a kde je mládež. A napadlo mi, "totižto tiež súhlasím s tým", že žiadnym zákonom nevyriešime alebo nevykoreníme fajčenie, ako povedal pán Halecký, určite s ním súhlasím, ale možno by sme sa mohli zamyslieť a nejako inovovať návrh, ktorý tu minule dala pani Tóthová, keď chcela zakázať alebo snažila sa zákazom bojovať proti alkoholizmu mladých, tak ja by som možno vedel sa pridať k tým, ktorí by navrhli, aby sme dali absolútny zákaz fajčenia detí, mládeže do 18 rokov, poprípade fajčenie v tých zariadeniach, kde sú deti, kde je mládež a kde sú matky s malými deťmi. To by možno čiastočne prispelo k tomu, aby už u mládeže sme predišli tým návykom a možno aj k prvému kroku k závislosti od fajčenia. Ďakujem, všetko.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Katarína Tóthová, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec Halecký poukázal na negatívne zdravotné dôsledky fajčenia a myslím, že na preukázanie skutočností je toľko argumentov nielen v štúdiách vedeckých, ale aj v popularizačných, lekárskych časopisoch a podobne, že si to nemožno nebrať na zreteľ pri prerokovávaní tohto zákona.
Ale ja chcem upozorniť ešte na súvislosť aj finančnú, že to, čo štát získa - dane z predaja tabaku, sú oveľa nižšie finančné čiastky ako tie, ktoré štát, resp. zdravotné poisťovne a ich občania musia vynaložiť na elimináciu negatívnych dôsledkov fajčenia. Veď koľko stojí len liečba onkologického pacienta, napríklad rakovina pľúc, čo je nepopierateľná súvislosť medzi fajčením a touto diagnózou?
Takže ja si myslím, že túto otázku treba vážne riešiť. A ešte chcem povedať, že prvým krokom by nebolo oddelenie v reštauráciách a v miestnostiach verejného stravovania určitej časti pre nefajčiarov, to sme tu už mali, vážení. Potom prišiel po tomto jednoznačnom legislatívnom zákaze, prišiel liberálnejší, ktorý umožňoval aj vizuálne oddelenie a podobne, takže ja si myslím, že riešiť jednoznačne a dôsledne túto otázku.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani Tatiana Rosová, nech sa páči.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán kolega Halecký nám tu predostrel taký veľmi zaujímavý medicínsky, najmä medicínsky, pohľad na túto problematiku a pripomenul mi tým mimovoľne aj skúsenosť z minulého týždňa. Ak si spomínate, mali sme možnosť tu v parlamente absolvovať vyšetrenie pľúc na najmodernejších prístrojoch a ja som túto možnosť využila. Určite nepatrím medzi pravidelných návštevníkov barov a vyhýbam sa zafajčenému prostrediu, napriek tomu, ako mi bolo povedané, identifikovali mi isté zmeny na pľúcach vyvolané pasívnym fajčením. Takže myslím si, že keby nás z tejto snemovne bolo túto možnosť využilo viac, možno by tu bolo viac zástancov radikálneho riešenia. Aj keď naša politická zodpovednosť by nemala byť odvodená len od našej osobnej skúsenosti, ale predsa len, keď človek vidí, že mu to siaha na jeho vlastné zdravie, trošku možno mení názor.
Pán kolega ale v závere svojho vystúpenia uviedol, že preferuje riešenie, aby existovali čisto fajčiarske a čisto nefajčiarske zariadenia. Je to iste v dobrej vôli a ja som sa už stretla s takým návrhom. Chcem upozorniť, že to nie je celkom rozumný návrh, pretože na rozdiel od súčasnosti by nás dostal ešte do horšieho stavu. Dnes totiž nikto nebráni, aby existovali čisto pre fajčiarske zariadenia. Akurát, že každé ostatné musí mať aj časť pre nefajčiarov aspoň vizuálne oddelenú. Ale keby sme zaviedli čisto fajčiarske a čisto nefajčiarske, dospeli by sme akurát k tomu, že tie, ktoré dnes majú aspoň čiastočne niektoré stolíky pre nefajčiarov vyhradené, boli by fajčiarske kompletne. Takže situácia možno ešte horšia než to riešenie, ktoré sa navrhuje v prerokúvanom zákone.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Poslednou s faktickou poznámkou prihlásenou je pani poslankyňa Beata Sániová, nech sa páči.
B. Sániová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Halecký, hovoril si o kardiovaskulárnych a iných ochoreniach. Toto je už téma isto všetkým, aj tu kolegom, aj verejnosti, dostatočne známa. Ja sa chcem pozastaviť pri tvojom jednom slove a to sú médiá.
Určite si mnohí kolegovia spomínajú, že na Slovensku boli tri úmrtia mladých tínedžerov, ktorí brali antikoncepciu a fajčili. V týchto troch prípadoch boli obvinení lekári za zanedbanie starostlivosti. Ani jeden novinár, ani v jedných médiách neboli odsúdení rodičia za to, že takto vychovali deti a nezabránili tomu, aby fajčili. Myslím si, že tam treba začať hľadať cestu, ako zabrániť týmto mladistvým.
Zoberte si, v piatok večer u nás v Martine nenájdete jednu krčmu, kde by nesedeli mladí a nefajčili. Nenájdete jedno voľné miesto, aby ste si vy mohli sadnúť s nejakou návštevou. Takže problém vidím vo výchove, tak, ako tu už kolega predo mnou hovoril, vo výchove v domácnostiach, u rodičov a, samozrejme, aj prezentáciu v médiách. Tak ako som povedala, neobvinili za úmrtie troch dievčat rodičov, ktorí ich takto vychovali a nebránili týmto situáciám, ale obvinili lekárov.
Toľko na vysvetlenie. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou sa ešte hlási pán poslanec Halecký, nech sa páči.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ďakujem kolegyniam a kolegom za pripomienky. Je to téma, ktorú, ako vidíme, aj my ju rozdiskutovávame dosť obšírne a smerujeme k tomu, aby sme našli také riešenie, ktoré by bolo najvyhovujúcejšie.
K pánovi poslancovi Jasaňovi chcem pripomenúť, že skutočne význam toho zákona je v tej prevencii a že už len to, že existuje ten zákon, že urobí prvé kroky a že hlavne poukáže v praxi, že nefajčiť je moderné, už to ukazuje, že tento zákon je potrebný a bude prijateľný.
V ďalších prístupoch tiež chcem potvrdiť, že to oddelenie na fajčiarske a nefajčiarske reštaurácie asi by bolo náročné a ťažko riešiteľné, takže pokiaľ bude reštaurácia rozdelená priečkou tak, aby neprenikal dym z jednej časti do druhej, a nefajčiari budú mať bližší prístup k tým vonkajším vchodom a východom, myslím, že ako riešenie prvého radu by to bolo vhodné a potrebné.
Takisto chcem povedať, že skutočne médiá majú zohrávať svoju úlohu v takých spoločenských záležitostiach. Fajčenie je nielen medicínska, nielen iná, ale aj spoločenská a výchovná záležitosť, takže v tomto smere myslím si, že rezervy sú, hlavne na mládež, hlavne na adolescentov, kde sa fajčenie začína. Pretože pri fajčení je najdôležitejšie nezačať, ako aj pri iných drogách. Lebo odučiť sa, sme hovorili, že je účinnosť 5 %, ale tí, čo nezačnú, a tí, ktorí v rodine majú príklad, na škole, v reštaurácii, tí budú mať z toho najväčší efekt.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Halecký bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
O slovo sa teraz v záverečnom vystúpení prihlásil pán minister, nech sa páči.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Budem štandardne veľmi stručný. Takže chcem sa všetkým poďakovať za poznámky a osobitne sa chcem poďakovať všetkým, ktorí boli prihlásení do rozpravy, za veľmi konzistentné a komplexné aj odborné prejavy.
Pre mňa je podstatné, aby zákon prešiel aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré dáte, ale hlavne, aby prešiel, pretože najhoršia situácia by bola, keby neprešiel, lebo by sme boli tam, kde sme teraz. Takže už viem, čo je to, keď neprejde zákon. Na tomto mi mimoriadne záleží a prajem vám úspešný deň a pekný, pokiaľ sa dá, aj nefajčiarsky víkend.
Dovidenia. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Taktiež ešte chce právo záverečného slova využiť pán spravodajca, nech sa páči.
A. Bobrík, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja dúfam, že to nebude to, lebo ten, ktorý ti neprešiel, som spravodajcoval tiež ja. Dúfam, že tento prejde.
Ale ja by som naozaj chcel poďakovať. Samozrejme, pán Pelegrini navrhol, myslím si, že veľmi správne, aby sa to prerokovalo vo výbore pre hospodársku politiku, takisto aj pani poslankyňa Rosová vo výbore pre vzdelávanie, mládež a šport. Určite je to takisto potrebné, zaradím to pri hlasovaní, aby boli tieto výbory.
Jednoznačne treba povedať jednu vec, ešte ktorá tu, myslím si, že neodznela, a to je tá schizofrénia, v ktorej sme v rámci Európskej únie. Na jednej strane je tu práve pán minister pôdohospodárstva, miliardu euro dávame na podporu výroby tabaku, na druhej strane hľadáme nástroj a cesty, ako znížiť spotrebu tabaku. Čiže je tu tento stav veľmi nežiaduci. Je to veľmi ťažké. Dneska rozhodnúť, že nedáme, nepodporíme, znížime výrobu tabaku alebo obmedzíme výrobu tabaku, ale tie dôsledky toho, kedy začne to zdravotníctvo naozaj znižovať spotrebu kvôli tomu, bude až o niekoľko rokov, možno až o nejaké desaťročie. Čiže tu je ten problém, ktorý je, a preto to treba aj v tom výbore jednoznačne pre hospodársku politiku prerokovať. Tam máme tento problém, spotrebné dane, dane, ktoré sú tým príjmom, aj keď tu pani profesorka, pani kolegyňa Tóthová povedala, áno, určite to zdravotníctvo viac potrebuje, je to 650-tisíc mŕtvych a z nich v Európe je polovica, približne polovica v produktívnom veku. A to je nevyčísliteľná strata pre spoločnosť.
Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A teraz pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 861 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 861a.
Prosím teraz pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Stanislava Becíka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister, nech sa páči.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, chcem vám touto cestou poďakovať za konštruktívny prístup k riešeniu problematiky opatrení v oblasti vytvárania štátnych hmotných rezerv z obilnín, ktoré by inak neboli uplatniteľné na trhu a spôsobili by následne problémy poľnohospodárom, ktorí by neboli schopní finančne založiť novú úrodu, čo by malo v druhom kroku za následok neúmerné zvyšovanie cien a vytváranie nestabilnej situácie v potravinovej istote Slovenskej republiky.
Verím, že dnes tento vládny návrh zákona podporíte a schválením vytvoríte legislatívne podmienky na jeho realizáciu od 1. januára 2009.
Pán podpredseda, ďakujem za slovo.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. (Ruch v sále.)
Poprosím všetkých, ktorí sa potrebujú v sále o niečom inom rozprávať ako o zákonoch, ktoré prerokovávame, nech tak urobia mimo rokovacej sály. Dosť to tu vyrušuje. Ďakujem pekne.
A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pani poslankyni Magde Košútovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Košútová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 3. decembra 2008 č. 1177 súhlasila s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 860).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1183 z 3. decembra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 543/2007, týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorsky výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol návrh doručený, neoznámili v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Oba výbory, ktorým bol vládny návrh pridelený, s ním súhlasili a gestorský výbor ho navrhuje schváliť s pripomienkou, ktorú máte v časti IV spoločnej správy (tlač 861a).
Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto z prítomných poslankýň a poslancov sa hlási do rozpravy ústne? Konštatujem že nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že budeme o ňom hlasovať o 11.00 hodine.
No a teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Máte ho ako tlač 841.
Nevidím tu pána ministra, pani Laššáková, počkajte ešte chvíľočku, aha, už sa dostavil.
Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Štefana Harabina, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Laššákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.
S faktickou poznámkou na včerajšie vystúpenie poslanca Lipšica ešte je prihlásený poslanec Zsolt Simon, ktorému odovzdávam slovo. Nech sa páči.
Zapnite, prosím vás, pánovi Zsoltovi Simonovi mikrofón.
Zs. Simon, poslanec: Dvadsaťštyri hodín na faktickú pripomienku je, myslím si, že dosť krátky čas na to, aby som reagoval na svojho predrečníka. V skutočnosti som ho chcel doplniť len o skutočnosť, že tento návrh zákona predkladal minister zdravotníctva, ktorý viac-menej má v kompetencii liečiť a ozdravovať, a nie pochovávať súdnictvo. Ale myslím si, že v tejto chvíli je to už bezpredmetné po 24 hodinách. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán Zsolt Simon ako vystupujúci s faktickou poznámkou vlastne uzatvoril rozpravu, pretože pán Lipšic bol posledný prihlásený do rozpravy. (Reakcie z pléna. Smiech predsedajúceho.) Pardon. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja vzhľadom na obsah včerajších pripomienok len v stručnosti.
Nikde v okolitých štátoch tento prepych existencie vojenských súdov nie je. V susedných Čechách ich zrušili hneď po rozdelení republiky. Čudujem sa, že pravicová opozícia tak bráni tento relikt minulého režimu, relikt nedemokratického a totalitného režimu.
A navyše ide o situáciu, kedy v minulosti bol stav ozbrojených síl niekoľkonásobne vyšší. Vojaci majú minimálnu kriminalitu, rovnako policajti. Týmito poznámkami včerajšími mi to pripadá tak, ako keby ste chceli vymýšľať kriminalitu o vojakoch a policajtoch, aby malo pár vojenských sudcov čo robiť. Prosím vás, nekriminalizujte vojakov ani políciu. Jeden sudca vojenský, aj keď ešte súdili policajtov do 1. 4. 2008, riešil mesačne ani nie tri prípady. Na to sú zjavné dlhodobé štatistiky. Bolo to opustenie útvaru, opilstvo či zanedbanie služobných povinností a podobné delikty. Jednoducho žiadne vraždy, žiaden organizovaný zločin, žiadne lúpeže.
Bežný trestný sudca na nevojenských súdoch končí okolo 20 vecí a viac mesačne. Opakujem, bežný, nie sudca vojenský a nie sudca Najvyššieho súdu pojednávajúci agendu Špeciálneho súdu. Ten nemusí, rovnako ako vojaci, robiť nič. Teraz nehovorím o Špeciálnom súde v Pezinku, aby niekto si myslel, že útočím na Špeciálny súd. To je spravodlivé, aby štát od jedného sudcu požadoval končiť minimálne 20 vecí mesačne a druhý nemusí robiť takmer nič a brať ešte o desaťtisíc korún viac?
Pokiaľ tu bolo spomínané, že vojenskí sudcovia dávajú prísne tresty, mám na stole prípad policajta, ktorý zapríčinil vážnu dopravnú nehodu a bol oslobodený. Podal som sťažnosť pre porušenie zákona, resp. dovolanie. Posudky jednoznačne poukazovali na vinu policajta. Vojenský sudca urobil niekoľko závažných chýb.
Takže k týmto neodborným, neprofesionálnym a nevecným pripomienkam, ktoré včera odzneli, len toľko.
Ďakujem za slovo.