P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, včera som, keďže sme neboli uznášaniaschopní, odložil začiatok 30. schôdze Národnej rady na dnešný deň, preto pristúpime k opätovnému otvoreniu a k rokovaniu 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás požiadať, aby ste zaujali svoje miesta, pretože tak ako včera musíme najprv zistiť, či sme uznášaniaschopní.

Poprosím vás, dámy a páni, aby sme sa prezentovali. Prezentujte sa, kolegyne a kolegovia, aby sme mohli, ak bude uznášaniaschopnosť potvrdená, otvoriť rokovanie 30. mimoriadnej schôdze.

(Prezentácia.) Konštatujem, že sme uznášaniaschopní, pretože registrovalo sa v hlasovacom zariadení 112 poslankýň a poslancov.

Na 30. schôdzi budú overovateľmi pani poslankyňa Smolková a pán poslanec Kuruc. Ich náhradníkmi budú pani Ľudmila Mušková a pán Peter Gabura.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na tejto schôdzi požiadali písomne pán podpredseda Národnej rady Veteška a pani poslanci Džurina, Mamojka, Micheľ, Novotný a Zelník.

Poslanci, ktorí predložili žiadosť na zvolanie tejto mimoriadnej schôdze, žiadajú prerokovať jediný bod programu, a to

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi, poverenému riadením Ministerstva financií Slovenskej republiky (tlač 866).

Podľa čl. 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina poslancov. Program takejto schôdze sa neschvaľuje. Dostali ste, dámy a páni, tlač pod číslom 866.

Uvedený návrh som v zmysle § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pridelil na prerokovanie všetkým výborom s tým, že ako gestorsky bol určený výbor pre financie, rozpočet a menu. Taktiež som zaslal návrh skupiny poslancov, ktorí žiadajú prerokovať tento program, na vyjadrenie vláde. Vláda ho prerokovala na svojom zasadnutí 1. decembra a prijala uznesenie a stanovisko, ktoré máte vo svojich laviciach.

A teraz už budeme rokovať o programe. Poprosím navrhovateľa...

Pán poslanec Janiš, nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov SDKÚ - DS, SMK a KDH dávam návrh, aby sme dnes rokovali do 22.00 hodiny, potom prerušili schôdzu a pokračovali zajtra v schôdzi o 9.00 hodine.

P. Paška, predseda NR SR: Dávam hlasovať o tomto návrhu. Upozorňujem, že zajtra máme schválený program, takže... Ale budeme hlasovať o vašom návrhu.

(Hlasovanie.) 129 prítomných, 53 za, 65 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Váš návrh sme neschválili. Budeme rokovať až do záverečného prerokovania a vyčerpania programu 30. schôdze.

Takže teraz už poprosím za skupinu poslancov navrhovateľa, ktorým je pán poslanec Ivan Mikloš, aby uviedol návrh.

I. Mikloš, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, páni ministri, vážené dámy, vážení páni, vážení hostia, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov uviedol návrh na odvolanie ministra financií Jána Počiatka z funkcie.

Dôvodom na tento náš návrh, na podanie tohto nášho návrhu je kauza TIPOS. Kauza TIPOS je podvodom, je to takmer dokonaný podvod, podvod takmer dokonaný za aktívnej spoluúčasti ministra financií Jána Počiatka. Kauza TIPOS je podvodom, na ktorom sa s najväčšou pravdepodobnosťou podieľali aj niektoré slovenské finančné skupiny a právnická kancelária prepojená s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Kauza TIPOS je podvodom, za ktorý prevzal politickú zodpovednosť aj predseda vlády Robert Fico. Najskôr tým, že nekonal, neskôr tým, že aktívne bráni Jána Počiatka.

Najdôležitejší dôvod, ktorý ma vedie k presvedčeniu, a nielen mňa, ale aj skupinu poslancov, ktorá tento návrh predložila, teda najdôležitejší dôvod, ktorý nás vedie k presvedčeniu, že išlo o podvod, je spôsob, akým ministerstvo financií konalo v tejto kauze za ministrovania Jána Počiatka.

Od júla 2006, odkedy je táto vláda pri moci, nebola žiadna snaha o riešenie tohto problému, či už mimosúdne, alebo súdne. Za kľúčový dátum považujem marec 2007, kedy krajský súd rozhodol o žalobe vo výške 1,5 mld. korún, teda rozhodol, že TIPOS má zaplatiť 1,5 mld. korún. Vtedy postoj ministerstva financií bol ešte zásadne iný, ako je dnes. Vtedy na margo tohto rozhodnutia krajského súdu vtedajší, ale aj terajší hovorca ministra financií pán Šmál uviedol, citujem: "Rozhodnutie nie je právoplatné a nebolo zatiaľ vydané ani doručené. Po jeho doručení ihneď podáme odvolanie. Rozsudok je nezákonný a nesprávny." Teda ešte raz, hovorca vtedajší aj dnešný pána ministra Počiatka v marci 2007 na margo rozsudku krajského súdu vo výške 1,5 mld. povedal: "Rozsudok je nezákonný a nesprávny."

Chcem vás upozorniť a zdôrazniť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu z augusta tohto roku len potvrdilo rozsudok krajského súdu, ten rozdiel v sume medzi 1,5 mld. a takmer 2 mld. je daný úročením a penále. Čiže ešte raz, v marci 2007 ministerstvo financií považovalo tento rozsudok za nezákonný a nesprávny. O rok a pol neskôr už ministerstvo nevyužilo právne možnosti, ktoré malo, právnu možnosť, ktorá sa v minulosti ukázala veľmi efektívna, a to je podnet na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, aby tento proces, aby tento rozsudok, o ktorom si myslelo ešte na jar 2007, že je nezákonný a nesprávny, aby zvrátilo.

Chcem pripomenúť, že tento podnet na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora a následne teda mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, tento nástroj sa ukázal byť veľmi účinný v mnohých prípadoch, aj v trestnoprávnych, ale aj v obchodných.

Najznámejším prípadom, ktorý je známy a ktorý sa ukázal, že to môže byť účinný nástroj, sú známe Duckého zmenky. V roku 2001 existoval rozsudok senátu Najvyššieho súdu, ktorý potvrdil platnosť Duckého zmeniek, a práve až na základe použitia mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, ktorý sme vtedy použili vo vláde Mikuláša Dzurindu, nový päťčlenný senát Najvyššieho súdu následne tento rozsudok predchádzajúceho senátu Najvyššieho súdu zrušil a vďaka tomu sú Duckého zmenky neplatné a vďaka tomu sme za ne nemuseli platiť ani korunu. Takže chcel by som veľmi zdôrazniť, že existoval inštitút, ktorý ak by sa bol efektívne využil, tak Slovenská republika nemusela zaplatiť, ani TIPOS by nemusel zaplatiť ani jednu slovenskú korunu.

Ďalej v marci 2007 teda došlo k tomuto rozhodnutiu krajského súdu. Čo sa udialo následne? Vymenila sa právnická kancelária, nastúpila právnická kancelária, s ktorou je prepojený a v minulosti bol prepojený minister vnútra Robert Kaliňák.

7. augusta 2008 už rozhodol Najvyšší súd, pričom potvrdil platnosť rozhodnutia krajského súdu z jari 2007, o ktorom ministerstvo, dnešné ministerstvo vyhlásilo, že je nezákonný a nesprávny.

6. 11. začali rokovania medzi TIPOS-om a cyperskou spoločnosťou Lemikon Limited.

13. 11., ja to považujem za dôležitý termín, ktorý zatiaľ nebol zverejnený, 13. 11. predstavenstvo TIPOS-u schválilo dohodu o urovnaní, to je tá dohoda, ku ktorej sme sa konečne až dnes po obštrukciách zo strany ministerstva financií dostali, po týždňových obštrukciách, teda ešte raz, 13. 11. predstavenstvo TIPOS-u schválilo túto dohodu o urovnaní a zároveň predložilo túto dohodu na schválenie Jánovi Počiatkovi, ministrovi financií, ktorý vykonáva kompetencie valného zhromaždenia. Čiže ešte raz, 13. 11., najneskôr 13. 11. sa oficiálne Ján Počiatek dozvedel, že predstavenstvo navrhuje uzavrieť takúto dohodu o mimosúdnom urovnaní.

19. 11. došlo k podpisu zmluvy, to je potvrdené aj tými exemplármi, ktoré máme k dispozícii, a 20. 11. českí novinári o tom priniesli informácie a 21. 11. minister financií Ján Počiatek zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej obvinil zo zodpovednosti za vzniknutú kauzu mňa.

Takže sa pýtam, ak má a malo ministerstvo financií čisté svedomie, ak som to celé od začiatku zapríčinil ja, prečo nekonali transparentne a verejne? Prečo nekonali na očiach verejnosti? Prečo svoje kroky verejnosti jasne nevysvetlili ešte predtým, ako ich urobili?

Minister financií aj predseda vlády na tlačovej konferencii vytiahol kauzu ČSOB a mával dohodou o mimosúdnom urovnaní medzi Slovenskou republikou a Česko-slovenskou obchodnou bankou vo výške takmer 25 mld. Sk. A ja by som chcel na príklade, pretože považujem takúto argumentáciu, argumentáciu s ČSOB-kou, za vyslovene účelovú a jej jediným účelom je zahmlievať situáciu, čo viem veľmi jasne ukázať a dokázať, že my sme postupovali transparentne na očiach verejnosti a že sme všetky tieto naše kroky schvaľovali vo vláde po diskusii a po oboznámení verejnosti s našimi krokmi. Takže dovoľte mi, aby som teda veľmi stručne popísal a vysvetlil, ako sme konali my v kauze ČSOB.

29. 12. 2004 padol rozsudok rozhodcovského tribunálu Medzinárodného strediska pre riešenie sporov z investícií (ICSID), teda ICSID 29. 12. 2004 rozhodol, že Slovenská republika musí zaplatiť Česko-slovenskej obchodnej banke 24,8 mld. Sk.

19. 1. 2005 vláda prerokovala správu o vzniku a podstate sporu, ktorú som ako minister financií predkladal.

9. 2. 2005 vláda schválila dohodu o urovnaní medzi Slovenskou republikou a ČSOB, uložila mi, ministrovi financií, podpísať takúto dohodu o urovnaní a vyslovila súhlas s predložením správy o tomto do Národnej rady Slovenskej republiky.

Takže ešte raz, a tu sú kópie uznesení, kto by neveril, ktorými vláda schválila tento postup, chcem pripomenúť, že jednohlasne schválila a na očiach verejnosti sme jasne vysvetlili a zdôvodnili, ak by bol záujem, môžem povedať aj dôvody, ktoré nás k tomu viedli, ktoré sme na viacerých tlačových konferenciách dopredu, zdôrazňujem, ešte predtým, ako sme tento krok urobili, verejnosti oznámili.

Takže zásadný rozdiel a, mimochodom, chcem pripomenúť, že v tom čase bol lídrom opozície Robert Fico a najsilnejšou opozičnou stranou bola strana SMER, takže, samozrejme, predpokladám, že ak by sme akýkoľvek pochybný krok navyše vo výške v takomto veľkom súdnom spore urobili, tak Robert Fico by bol kričal a konal. Nekonal a nekričal a aj to je jeden z dôvodov, prečo som presvedčený, že dnes ide len o umelé zahmlievanie a vyťahovanie tejto kauzy, aby sa prekryl, aby sa prekryl škandál. Škandál, ktorý celkom určite je, a na tom by sme sa teda mohli zhodnúť, že škandálom, obrovským škandálom je, ak ministerstvo financií spolu so štátnou, stopercentnou štátnou akciovou spoločnosťou pripravujú mimo..., vzdajú sa veľmi efektívneho nástroja mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora a utajeným spôsobom bez vedomia verejnosti pripravia a podpíšu dohodu o urovnaní, ktorá je škandalózna. Ktorá je škandalózna a nehorázna.

Dovoľte mi teraz povedať genézu tohto sporu, aby sme si teda pripomenuli, čo bolo na začiatku, a aby som aj vás informoval o tom, ako konali jednotlivé vlády a jednotliví ministri pred pánom ministrom Počiatkom a ako konal on.

Chcem teda pripomenúť, že tento spor, tento problém, na základe ktorého vznikol spor, vznikol v roku 1997 ešte za vlády Vladimíra Mečiara, kedy Športka pôsobila ako sprostredkovateľ medzi TIPOS-om a firmou, ktorá zabezpečuje výkon lotérií, to je firma GI-Tech, ktorá to robí dodnes. Firma Športka pôsobila teda len ako sprostredkovateľ a zabezpečovala niektoré služby, ktoré sú, povedal by som, bežného technického charakteru a boli aj problémy z hľadiska toho, akým spôsobom ich zabezpečovala. Ministerstvo financií za vlády Vladimíra Mečiara prišlo k záveru, a TIPOS, podľa mňa k veľmi správnemu záveru, že takýto medzičlánok nie je potrebný a nevyhnutný a že to bude oveľa lepšie, efektívnejšie, a teda aj lacnejšie pre štát fungovať vtedy, keď tento medzičlánok tam nebude.

Športka podala 7. 1. 2000 žalobu na TIPOS. Chcem pripomenúť, že ministerkou financií v tom čase bola pani Brigita Schmögnerová, členka Strany demokratickej ľavice, ktorá je dnes súčasťou strany SMER. Chcem pripomenúť, že generálnym riaditeľom spoločnosti TIPOS bol pán Sokira, nominant a, pokiaľ viem, aj člen Strany demokratickej ľavice, ktorá je dnes súčasťou vládneho SMER-u. A chcem pripomenúť, keďže ten problém sa týkal aj športových zväzov a športovcov, že ministrom školstva, ktorý je zodpovedný aj za oblasť športu, bol v tom čase Milan Ftáčnik, člen Strany demokratickej ľavice, ktorá je dnes súčasťou strany SMER a, pokiaľ viem, aj dnešný starosta Petržalky, ktorý kandidoval za stranu SMER. Tým nechcem povedať, že by ich postup bol nesprávny. Oni odmietli tieto požiadavky, požiadavky Športky a odmietli ich podľa môjho názoru celkom opodstatnene a odôvodnene. Čiže aj vytlačenie Športky z tej pozície, ktorú robila ešte za vlády Vladimíra Mečiara, aj ďalšie kroky po podaní žaloby zo strany zodpovedných vtedy podľa môjho názoru boli v poriadku.

Tá žaloba zo 7. 1. 2000, ktorú podala Športka na TIPOS, tá žalovala TIPOS a navrhovala, aby bol povinný zdržať sa prevádzkovania číselných lotérií pod označením Športka, Šanca a Mates, aby sa ospravedlnila spoločnosť TIPOS spoločnosti Športka, aby vyplatila náhradu škody vo výške 35,5 mil. Sk a aby vyplatila bezdôvodné obohatenie vo výške 272 mil. Sk. Žaloba bola teda postavená na tvrdeniach žalobcu o nekalosúťažnom konaní žalovaného a o know-how a vedomé porušenie ochranných známok práv Športky, čo sa týka ochranných známok.

Dňa 8. 2. 2000 TIPOS podal vyjadrenie k žalobe, kde hlavné argumenty TIPOS-u boli a stále, kým som bol aj ja ministrom, kým bola ministerkou pani Brigita Schmögnerová, kým bol ministrom pán Hajnovič a kým som bol ministrom ja, tak právne kancelárie, ktoré zastupovali TIPOS, na týchto argumentoch trvali a dokladali ich ďalšími aj súdnoznaleckými posudkami a analýzami. Stručne sa k tomu aj vyjadrím.

Ale to podstatné teda bolo v tom vyjadrení proti žalobe, že po prvé v oblasti číselných lotérií nemôže ísť o nekalú súťaž, keďže v tejto oblasti v Slovenskej republike existuje monopol, a teda nie sú tu ani súťažitelia, ani súťaž. Nie sú splnené podmienky Obchodného zákonníka vyžadované na to, aby sa niekto mohol domáhať ochrany informácií spadajúcich do know-how, a to najmä podmienka utajovania a vôľa utajovať, pretože žiadna zo zmlúv medzi TIPOS-om a Športkou nežiada utajovanie presne určených informácií ani nezakazuje ich využívanie po ukončení spolupráce. A po ďalšie ochranné známky sú zapísané neoprávnene, pretože boli zapísané pre predmet činnosti, ktorý Športka nemohla nikdy prevádzkovať, a preto bol podaný aj návrh na výmaz ochranných známok, a to 14. 5. 1999.

TIPOS vo svojom vyjadrení k žalobe žiadal prerušiť súdne konanie z dôvodu, že na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky prebiehalo konanie o výmaze ochranných známok, ktorých sa tento spor týkal.

Ďalej prebiehali v tých rokoch 2000 až, začali v roku 2001, prebiehali desiatky pojednávaní, na ktorých ministerstvo, resp. TIPOS aktívne hájil svoj záujem a aktívne bojoval proti tomu, aby takáto žaloba bola úspešná. Tých pojednávaní boli desiatky za tie roky a prvý pokus o mimosúdny zmier prebehol 8. 8. 2002, kedy TIPOS-u bol doručený návrh na zmier zo strany Športy, a. s. Pripomínam, že to bolo ešte stále za ministrovania pána Hajnoviča, vtedy, v tom čase. Vtedy požadovala Športka na mimosúdnu dohodu vyplatenie 264 mil. plus 108 mil. korún. Vtedajší právny zástupca JUDr. Vráblik predložený súdny zmier neodporučil uzatvoriť, pričom nevylučoval možnosť o zmieri, a preto predpokladám, že ten zmier aj nebol uzavretý.

Potom prebiehali ďalšie pojednávania. Chcel by som spomenúť jednu zaujímavú vec, kde na pojednávaní 24. 9. 2002 právny zástupca TIPOS-u predniesol námietku zaujatosti senátu z dôvodu, že nepripustil kontrolný znalecký posudok. Dňa 30. 9. 2002 právny zástupca TIPOS-u podáva písomnú námietku zaujatosti sudcu, pričom argumentuje, že zaujatosť sa prejavila tým, že doktorka Š. nepripustila kontrolný znalecký posudok a tiež na chodbe mimo pojednávania odporúčala Dr. Vráblikovi, zástupcovi TIPOS-u, uzatvoriť dohodu. Sudkyňa, ktorá podľa mojich informácií neskôr aj rozhodla v senáte ako jedna z členov senátu na krajskom súde v prospech Športky, odporúčala právnemu zástupcovi TIPOS-u, aby uzatvoril dohodu.

Prebiehali ďalšie pojednávania. Nová situácia nastala, keď došlo v roku 2003 k exekúcii. K exekúcii došlo, došlo k exekúcii SZTK, k exekúcii Slovenského zväzu telesnej kultúry došlo z toho dôvodu, že opäť ešte za ministrovania pani ministerky Schmögnerovej boli zistené veľké nezrovnalosti a porušovania zákona vo vykazovaní peňazí na univerziádu a následne bola uložená pokuta. Keďže nebolo možné a pokúšali sme sa zase o zmier aj z hľadiska vyriešenia aj exekúcie, aj tohto súdneho sporu, ale zase z dôvodov obštrukcií druhej strany, konkrétne vtedy Telovýchovného združenia Sokol, ktoré bolo súčasťou SZTK, zase nedošlo k nádejne rozbehnutým rokovaniam, k dokončeniu rokovaní o mimosúdnom urovnaní.

Následne prebehol predaj akcií Športky exekúcii. Tento predaj sme ale považovali za nezákonný, nesúhlasili sme s ním a podali sme žalobu na exekútora. Dnes aj minister financií, aj predseda vlády tvrdí, že som to mal vyriešiť za 21 mil. korún, a v správe, ktorú predložilo ministerstvo financií výboru o priebehu toho sporu, sa tvrdí, že táto exekúcia vraj prebehla v gescii ministerstva financií. Ministerstvo financií aj TIPOS, TIPOS mal záujem o kúpu akcií Športky práve preto, aj preto, že Športka sa s ním súdila, nie preto, že by tam bolo nejaké know-how, ale exekútor predal bez vedomia ministerstva a bez vedomia TIPOS-u, pričom vedel, že ministerstvo aj TIPOS to sledujú a že TIPOS má záujem o odkúpenie týchto akcií.

Dôkazom toho, že sme konali a že to bolo v rozpore s naším záujmom, je to, že sme podali na exekútora žalobu. Áno, táto exekúcia bola príkladom toho, akým spôsobom sa rôzne finančné skupiny a finanční žraloci, akým spôsobom sa dostávali k pohľadávkam alebo k súdnym sporom, z ktorých potom chceli ryžovať tak, ako to bolo v tomto prípade.

Ďalej prebiehali ďalšie súdne spory a ďalšie snahy o mimosúdne vyrovnanie. Ďalšou snahou z mojej strany o mimosúdne vyrovnanie bola snaha o vyrovnanie za 30 + 60 mil. korún. Ja už som sa vyjadroval viackrát v médiách, že pre nás bola po analýze situácie, po analýze tohto súdneho sporu bola hranicou, po ktorú sme boli ochotní ísť, bolo 100 mil. korún. Sto milión korún preto, že na túto sumu sme odhadli náklady dlhotrvajúceho súdneho sporu, ktoré sa nám tak či tak nevrátia ani v prípade úspešného sporu, pretože Športka nemala žiaden majetok. Takže darmo by ministerstvo financií vyhralo spor a súd by uložil Športke, aby uhradil náklady TIPOS-u, nemohol by to urobiť, pretože nemal žiaden majetok.

Mimochodom to, že tento náš odhad bol správny, potvrdzuje dohoda o vyrovnaní, ktorú sme dnes získali, ktorá vyčísľuje súdne trovy, ktoré sú súčasťou tej sumy, ktorú už TIPOS zaplatil, na 83 mil. korún. TIPOS už previedol na účty cyperskej spoločnosti 483 mil. korún, 83 mil. korún z toho sú náklady súdneho sporu, súdne trovy. Takže aj táto suma potvrdzuje, že ten náš odhad bol správny a ten náš prístup, že sme boli ochotní dohodnúť sa na mimosúdnom vyrovnaní do 100 mil. korún, bol správny.

K tejto dohode nedošlo z toho dôvodu, že právnici zistili, že keď boli, lebo ja som ako minister financií schválil ako valné zhromaždenie mimosúdnu dohodu za tých 30 plus 60 mil. korún, spolu 90 mil. korún, ale právnici pred podpisom zmlúv zistili, že z druhej strany bola zase urobená obštrukcia a ten text bol zmenený. Preto nám odporučili túto zmluvu nepodpisovať.

No a bol tu ešte jeden pokus zo strany tých, ktorí túto pohľadávku držali, dohodnúť sa, a to bolo v prvej polovici roka 2006, kedy TIPOS-u adresovali možnosť mimosúdnej dohody za 200 mil. korún. Túto možnosť som odmietol. Hlásim sa k tomu. Dôvod je ten, že od začiatku sme presvedčení, že tie požiadavky sú neoprávnené a neopodstatnené, že neexistovalo žiadne know-how, že neexistovala žiadna nekalá súťaž a že ochranné známky, ktoré boli predmetom súdneho sporu, boli Úradom priemyselného vlastníctva zrušené. To vám môžem aj odcitovať, aký bol priebeh týchto konaní o ochranných známkach.

Takže čo sa týka konania na Úrade priemyselného vlastníctva o ochranných známkach dňa 14. 5. 1999 TIPOS, a. s., podal návrhy na čiastočne výmazy ochranných známok Športka, Šanca a Mates, a to činnosť organizovanie číselných lotérií. Návrhy boli odôvodnené tým, že zápis ochrannej známky bol vykonaný v rozpore s podmienkami pre zápis, keďže Športka, a. s., nemala v predmete činnosti organizovanie číselných lotérií a ochrannú známku bolo možné v tom čase zapísať len pre tovary a služby, ktoré mal prihlasovateľ v predmete podnikania. Zároveň aj z toho dôvodu, že ochranná známka je zhodná s nezapísaným označením, ktoré právom užíva TIPOS, a. s.

Potom boli mnohé súdne spory a podstatné je, že dňa 5. 4. 2004 vydáva Úrad priemyselného vlastníctva prvostupňové rozhodnutie, ktoré rešpektuje právny názor Najvyššieho súdu SR a čiastočne vymazáva ochranné známky, a to pre služby organizovanie číselných lotérií atď.

Dňa 24. 9. 2004 Úrad priemyselného vlastníctva na druhom stupni vydáva rozhodnutie, ktorým je potvrdené rozhodnutie prvého stupňa, a teda na základe neho sú známky Mates, Športka a Šanca čiastočne vymazané od počiatku, pričom proti tomu rozhodnutiu nie je možné podať žiadny opravný prostriedok a rozhodnutie je právoplatné. Výmaz sa týka činnosti organizovania lotérií a hier. Druhá strana podáva žalobu a to je dodnes ešte predmetom súdnych sporov. Ale Úrad priemyselného vlastníctva aj na prvom, aj na druhom stupni vymazal ochranné známky na Športku, Šancu a Mates.

Teda ten dôvod, prečo som nepristúpil ani v prvom polroku 2006 k mimosúdnej dohode za 200 mil. korún, bol ten, že to dvojnásobne, viac ako dvojnásobne prevyšovalo sumu, ktorú sme na základe právnej analýzy a ekonomickej analýzy určili ako opodstatnenú na mimosúdne vyrovnanie.

To boli kroky, ktoré som robil ja ako minister, ktoré robili moji predchodcovia ako ministri, a môžem teda len zhrnúť a podčiarknuť, že boli desiatky pojednávaní, zhrnúť, že boli viaceré pokusy o mimosúdne vyrovnanie. Všetky pokusy o mimosúdne vyrovnanie boli zmarené druhou stranou. Pohľadávka sa k finančným skupinám dostala kvôli zlyhaniu exekútora, na ktorého sme podali žalobu, čiže nie vinou ministerstva financií.

Môžem teda zhrnúť, že aj moji predchodcovia pani ministerka Schmögnerová, ale dokonca ešte predtým za vlády pána Mečiara, neviem, kto bol vtedy ministrom financií, ale už odvtedy ministri financií v tejto kauze konali tak, konali vo verejnom záujme a konali tak, aby TIPOS, štátna akciová spoločnosť, ale ani štát cez štátny rozpočet, ani akcionár ministerstvo financií, aby neutrpeli ujmu, a aktívne aj cez súd, aj cez pokusy o mimosúdne vyrovnanie sa konalo.

Situácia sa ale zásadne zmenila po nástupe dnešnej vlády. Logická otázka totiž znie, ak ma kritizuje dnes pán minister Počiatek alebo predseda vlády, že som neurobil mimosúdnu dohodu za 200 mil. korún v prvom polroku 2006, ak to oni považujú za dobré riešenie, ak to považoval minister Počiatek za dobré riešenie, v druhom polroku 2006 prečo tak neurobil? Od nástupu tejto vlády, pokiaľ viem, začiatkom júla 2006 do rozhodnutia krajského súdu v marci 2007 uplynulo trištvrte roka.

Pán minister financií tvrdí, že nemali takú ponuku, pán Ruman, ktorý ale mal, drží tú pohľadávku, tvrdí niečo iné, že sa o mimosúdnu dohodu pokúšal. Teda najskôr ministerstvo financií trištvrte roka nekoná napriek tomu, že bývalý generálny riaditeľ TIPOS-u pán Žiačik, ktorý ešte niekoľko mesiacov za ministrovania pána ministra Počiatka vo funkcii bol, ho upozornil osobne návštevou u pána ministra, že je tu takáto pohľadávka, ktorú držia v rukách finančné skupiny, a že je snaha na tomto obrať štát o veľké peniaze. A upozornil ho, že je treba aktívne konať. Pán minister tvrdil, že konať bude a že vláda nič platiť nebude.

To, že existovali právne stanoviská, ktoré dnes pán minister vyťahuje, ktoré tvrdili, že tento spor by TIPOS nemal prehrať, to len potvrdzuje to, že od samého počiatku, od samého začiatku radšej (smiech v sále) sme boli presvedčení o tom, že tieto požiadavky nie sú opodstatnené, a boli sme presvedčení, že je potrebné využiť všetky právne nástroje, ktoré máme k dispozícii vrátane mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, aby tieto peniaze vyplatené neboli.

Čo urobilo ale ministerstvo financií? Po rozhodnutí Najvyššieho súdu v marci 2007, o ktorom hovorca pána ministra vyhlásil, že rozsudok je nezákonný a nesprávny, v čom sa s ním stotožňujem, po tomto rozhodnutí Najvyššieho súdu sa vymenila právna kancelária. Namiesto právnikov, ktorí bojovali, prišla právna kancelária prepojená na ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Pán minister chcel dokonca zažalovať jeden denník za to, že o tom prepojení informoval. Následne sa ukázalo, že existujú relevantné dôkazy, ako sú výpisy z obchodného registra, že naozaj prepojený bol.

Spoločné podnikateľské aktivity ministrov Kaliňáka a Počiatka sú známe, pripomenúť poslednú aktivitu pozemkov, ktoré chcel, pozemkov SEPS-u v lukratívnej časti Bratislavy, v centre Bratislavy, ktoré chcel Fond národného majetku predať bez súťaže za nižšiu ako trhovú cenu a bolo to celé organizované v réžii strany SMER. Mimochodom informácie, ktoré o tom boli zverejnené, že SMER to vraj zastavil na Fonde národného majetku, nie sú pravdivé. Návrh na predaj týchto pozemkov bez verejnej súťaže za nižšiu ako trhovú cenu predkladal riaditeľ odboru nominovaný SMER-om a všetci štyria členovia výkonného výboru nominovaní SMER-om, ktorí boli prítomní na rokovaní výkonného výboru, hlasovali za. Akurát neboli všetci, lebo ich je šesť a dvaja chýbali. Keby boli všetci, tak majú väčšinu, tak obchod by už bol dnes uzavretý. Len na otázku predsedníčky dozornej rady, prečo sa to ide predávať za takto nevýhodných podmienok pre štát a bez verejnej súťaže, zareagovali ďalší nominanti ďalších dvoch opozičných strán HZDS a SNS tak, že to nepodporili. Čiže ďalší z príkladov obchodných aktivít a využívania vplyvu, ktorý dnes majú, politického vplyvu na robenie obchodov a kšeftov.

Alebo iný príklad prepojenia a jasný dôkaz toho, že pán minister Počiatek s obľubou využíva, niekedy aj úspešne, keď ide o jeho záujem, tak úspešné spory s pomocou tejto právnickej kancelárie, keďže právnická kancelária ho zastupovala v slávnom, skôr neslávnom spore pána ministra s dôchodkyňou o byt v centre Bratislavy. Tam úspešný bol, súd vyhral.

Takže myslím si, že je nanajvýš zaujímavé, že po nástupe tejto právnej kancelárie, aktivity ministerstva začali byť nulové. Ministerstvo nám dnes predložilo správu, predložilo výboru pre rozpočet a financie a menu, správu o súdnom spore medzi spoločnosťou Športka a spoločnosťou TIPOS. Veľmi zaujímavé čítanie. Pretože popritom, že teda, samozrejme, sa mnohé veci snaží interpretovať veľmi jednostranne a účelovo, napríklad, že exekúcia prebehla v gescii ministerstva financií a že teda my sme ako keby prihrali tú pohľadávku za 21 mil. korún tým, ktorí potom ďalej pokračovali vo svojich aktivitách, čo nie je pravda, čo som, myslím, jasne vysvetlil, ale tento materiál je zaujímavý aj v inom.

Keď si ho všimnete, on popisuje, čo sa vlastne dialo, a on veľa vecí naozaj popisuje, čo som tu spomínal tie pokusy o mimosúdne vyrovnanie, súdny spor ako prebiehal, ale akonáhle sa dostanete k rozsudku krajského súdu, potom ako keby uťal. Žiadna aktivita. A to je ten zásadný problém. Od marca 2007, keby bol, kedy krajský súd vydal rozhodnutie, ktorým potvrdil záväzok TIPOS-u vo výške 1,5 mld. korún, minimálne od tej doby ministerstvo vie, že je tu reálna hrozba, že môže prehrať 1,5 až 2 mld. korún. Dokonca aj tá suma sa dala odhadovať, keďže ten mechanizmus napočítavania úrokov a penále tam proste je.

Čiže od marca 2007, kedy ministrov hovorca povedal, že ten rozsudok je nezákonný a nesprávny, ministerstvo vie, že hrozí, že na Najvyššom súde prehrá 2 mld. korún. Od marca 2007. Čo urobilo? Nič. Nielenže sa nepripravilo, lebo od marca 2007 sa mohlo ministerstvo a malo pripravovať aj na podanie podnetu na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora a malo sa pripravovať aj na konkurz, ktorý je tiež normálnym, štandardným spôsobom, s ktorým zákon počíta. Ministerstvo neurobilo ani jedno, ani druhé a potichu za chrbtom verejnosti pripravilo nehoráznu dohodu o vyrovnaní, ku ktorej sa nám podarilo až dnes po týždni obštrukcií dostať.

To je, myslím, veľmi, veľmi jasný dôkaz toho, že Ján Počiatek ako minister financií konal v súčinnosti s tými, ktorí mali záujem na tom, aby TIPOS vyplatil 2 mld. korún, že nekonal vo verejnom záujme, že konal v záujme rôznych finančných skupín a cyperských spoločností, ktorým veľmi aktívne chcel vyplatiť 2 mld. korún.

Ešte jednu vec by som chcel povedať, ktorá nebola doteraz veľmi diskutovaná, a to je otázka zodpovednosti nielen pána ministra Počiatka, ale aj ďalších, aj predsedu vlády, aj celej vlády. Ale zase musím povedať, že najmä ministra financií Počiatka. Minister financií totiž uzavrel nielen dohodu, ktorú som vám, dohodu o tom urovnaní sporu s cyperskou spoločnosťou, ale on uzavrel aj zmluvu o návratnej finančnej výpomoci. Na prieskume, ktorý sme, mali sme dva, jeden neoficiálny, len opozičný v piatok a dnes jeden oficiálny. Na tom neoficiálnom sme sa už v piatok dozvedeli, že vlastne TIPOS zaplatil 400 mil. korún preto, že toľko mal na účtoch, že keby bol mal viac, bol by zaplatil už aj viac, a že nemal viac preto, že rokoval s bankami, ale z dôvodu svetovej finančnej krízy banky sú opatrné a nechceli tie peniaze požičať. Čiže keby sme nemali finančnú krízu, možno by už boli fuč 2 mld., nie 400 mil. korún.

Mimochodom, zaujímavé je aj to, že v zmluve, v predmetnej zmluve, ktorú sme dali k dispozícii verejnosti, pretože verejnosť má právo na tieto informácie, v tejto zmluve sa hovorí, že, a pán minister potvrdil, že je to naozaj tak, že 400 mil. korún bolo zaplatených za know-how. Ale v rozsudku sa know-how oceňuje na 108 mil. korún. Oni uzavreli... Mimosúdne dohody sa väčšinou zvyknú uzatvárať tak, že sa ide smerom dole, ale ešte som nepočul o uzatváraní mimosúdnych dohôd, že sa ide na štvornásobok toho, čo súd prisúdil. To som naozaj ešte nikde nepočul a nevidel.

A ďalší problém, ktorý tu je, súvisí s tou návratnou finančnou výpomocou. Odcitujem vám niektoré paragrafy zákona o rozpočtových pravidlách. V § 13 zákon o rozpočtových pravidlách hovorí, v § 13 odsek 1 znie: "Štátne finančné aktíva sú", a je tu vymenovaných 7 typov štátnych finančných aktív, ale 2 sú dôležité, na ktoré sa vzťahuje tento prípad, "b) štátne finančné aktíva sú peňažné prostriedky štátu zo splácania istín poskytnutých návratných výpomocí" a "e) pohľadávky štátu z poskytnutých návratných finančných výpomocí". To je písmeno b) a písmeno e).

A teraz počúvajte odsek 5 toho istého paragrafu, ktorý hovorí: "Štátne finančné aktíva podľa odseku 1 písm. b) až f)" - tu ide práve o b) a e), čiže obidve spadajú, ešte raz: "Štátne finančné aktíva podľa odseku 1 písm. b) až f) s výnimkou štátnych cenných papierov možno znížiť len na základe rozhodnutia vlády."

Zákon o rozpočtových pravidlách jasne hovorí, že takúto zmluvu, akú minister financií podpísal, nemal kompetenciu podpísať, pretože zákon o rozpočtových pravidlách jasne hovorí, že to mohla schváliť len vláda. To je ďalší dôkaz, že minister nekonal vo verejnom záujme. Nekonal na očiach verejnosti, nešiel s tým dokonca ani na vládu ani vtedy, keď je zákon úplne jasný. A nám sa na ministerstve financií pokúšali, aj tu sa bude pán minister financií pokúšať robiť rôzne právne kotrmelce a saltá a vysvetľovať, že sa to nevzťahuje na tento prípad, ale myslím, že som citoval jasne. Návratná finančná výpomoc vo výške 1,5 mld. korún, teda že im peniaze poskytne štát a oni ich budú postupne vracať, je, spadá pod písmeno aj b) a e) a jasne podľa odseku 6, to znamená, že to malo byť schválené vo vláde.

A mimochodom, ďalším dôkazom toho, že je to tak, je ten, že v podobných prípadoch poskytovania návratnej finančnej výpomoci počas našej vlády sme to vo vláde schvaľovali. Schvaľovali sme návratnú finančnú výpomoc pre Žilinu v súvislosti s KIA, aj pre PPA, a vždy sme o tom rokovali. Ak vláda Roberta Fica vie rokovať o psovi pani ministerky Tomanovej, prečo nerokuje o návratnej finančnej výpomoci za 1,5 mld. korún, keď to navyše zákon jasne vyžaduje. (Potlesk.)

Takže myslím si, som presvedčený, že aj toto je jasný dôkaz toho, že minister financií nekonal vo verejnom záujme.

Ďalej čo sa týka genézy za posledné dni, zatiaľ som sa dostal teda po 20. a 21. 11., kedy minister financií zorganizoval tlačovú konferenciu až na základe toho, že českí novinári vypátrali, že takáto dohoda bola podpísaná. A ak by, myslím si, že ak by novinári a médiá túto správu nevypátrali, tak tu dnes asi ani nerokujeme. Asi by sme ani nevedeli, že 2 mld. potichučky odišli tam, kde mali, a že títo ľudia konali tak, ako konali.

Ale aj ten ďalší vývoj bol zaujímavý. Predseda vlády ešte, tie informácie boli medializované vo štvrtok 20., v piatok 21. novembra bola tlačová konferencia ministra financií a generálneho riaditeľa TIPOS-u, následne moja tlačová konferencia, následne dvojnásobný počet tlačových konferencií pána ministra oproti mojim. A ešte v utorok večer predseda vlády, v noci neskoro predseda vlády po mimoriadnom predsedníctve SMER-u tvrdil, že sa nič nedeje a že nevidí dôvod na to, prečo by mal konať.

Zrazu vo štvrtok bola situácia iná. Bolo mimoriadne rokovanie vlády a s legislatívnym galopom doslova sme schvaľovali novelu Občianskeho súdneho poriadku. Novelu Občianskeho súdneho poriadku, ktorá umožňuje v mimoriadnom režime použiť ten inštitút mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, ktorý malo mať ministerstvo pripravené najmenej od marca 2007, kedy bol vydaný rozsudok krajského súdu, o ktorom ministerstvo tvrdilo, že je nezákonný a nesprávny, a ktorý vlastne Najvyšší súd potom len potvrdil a navýšenie bolo dané len rastom úrokov a penále. Čiže v marci 2007 to malo byť pripravené, aby to mohlo byť podané, nemohlo to byť podané ešte, samozrejme, podané to mohlo byť až po rozsudku Najvyššieho súdu, ale pripravené to byť malo a mohlo. Predseda vlády ešte v utorok minulý týždeň nevidí problém, štvrtok to tu schvaľujeme.

Áno, schválili sme to a pridali sme sa k podpore tohto návrhu aj preto, že si myslíme, že sme presvedčení, že to od začiatku bol podvod a že budeme podporovať všetky možné riešenia, ktoré povedú k zastaveniu tohto podvodu. Ak dnes predseda vlády, a včera som ho videl, ako na tlačovej konferencii tvrdí, že to, že opozícia podporila tento návrh, je dôkazom, že vláda koná správne a vláda má pravdu v tomto spore a my pravdu nemáme, no to si dovolím povedať, že je perfídnosť, akú som nečakal ani od neho. To je neuveriteľné!

My kritizujeme ministerstvo financií a vládu, že tento inštitút, tento inštrument, ktorý mali k dispozícii, mohli a mali dávno využiť, tak ako pri Duckého zmenkách, kde sa ukázal byť veľmi efektívny vo veľmi podobnom prípade a zrušil tieto Duckého zmenky tak, že sme nemuseli platiť ani korunu. Zdôrazňujem, ani korunu. A na druhej strane na základe počínania ministerstva už odišlo 483 mil. korún a neodišli 2 mld. len preto, že ich TIPOS nemal k dispozícii. Čiže v tom je ten zásadný problém.

Dnes sme sa dozvedeli na ministerstve financií, že pán minister včera podal podnet generálnemu prokurátorovi na mimoriadne dovolanie. Skvelé! Zobudili ste sa, aj keď pripravený ste ho mohli mať od marca 2007.

Čiže ak dnes konáte tak, ako ste mali konať už dávno, tak dávate za pravdu nám, ktorí vás kritizujeme za to, že ste tento inštitút mimoriadneho dovolania nepoužili a že ste sa namiesto toho dobrovoľne vzdali tohto veľmi efektívneho právneho nástroja a uzavreli ste dohodu o urovnaní, ktorú nemôžem nazvať inak ako škandalóznou. A škandalózna nie je len táto dohoda o urovnaní a o prevode know-how medzi spoločnosťou TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a spoločnosťou Lemikon Limited, nehorázny je aj spôsob, akým ste túto dohodu pred verejnosťou utajovali. Je to, bola to nehorázna hra na mačku s myšou.

Zase pripomeniem. Požiadal som vo výbore pre rozpočet, financie a menu, aby ministerstvo predložilo dohodu medzi TIPOS-om a českým občanom Radovanom Vítekom. Takto som to naformuloval preto, že v tom čase známe informácie boli len o českom občanovi Radovanovi Vítekovi, o ktorom sme neinformovali my, ale minister financií a generálny riaditeľ TIPOS-u na svojej tlačovej konferencii dňa 20. novembra tohto roku. Čiže všetci, všetky médiá, celá verejnosť na základe informácií zo strany ministra a generálneho riaditeľa TIPOS-u žila v tom, že tá mimosúdna, a informovali aj o dohode o urovnaní, informovali aj o tom, že sa vzdali podnetu na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, informovali o tom, že dali návratnú finančnú výpomoc, a informovali o tom, že treba zaplatiť, že treba zaplatiť 2 mld. korún, že to je jediná možná cesta.

Dokonca keď som si dovolil povedať, že konkurz by bol celkom určite lacnejšou cestou, pretože k tomu sa ešte dostanem, ku konkurzu, tak pán minister na tlačovej konferencii ma obvinil z poškodzovania práv veriteľa a tvrdil, že na mňa podá trestné oznámenie. Je zaujímavé, ako dojemne sa pán minister stará o práva veriteľa českého občana Radovana Víteka alebo cyperskej firmy Lemikon Limited a nestará sa o záujmy verejné, o záujmy TIPOS-u a o záujmy štátneho rozpočtu. Čiže aj toto svedčí o tom, že pán minister neobhajoval verejný záujem, ale obhajoval záujmy tých, ktorí chceli inkasovať 2 mld. korún.

Následne teda dostali sme od ministerstva financií list do výboru, že nám nemôžu predložiť zmluvu medzi TIPOS-om a Radovanom Vítekom, pretože takáto zmluva neexistuje a existuje len zmluva medzi TIPOS-om a spoločnosťou Lemikon Limited. Tak sme si mysleli, že nám predložia tú. Nato nám predložili list, že z dôvodu ustanovenia zmluvy, ktorá hovorí o mlčanlivosti, nám nepredložia ani to. Následne prebehli ďalšie "hrátky", ďalšie pokusy zo strany ministerstva financií túto dohodu utajiť. Posledného sme boli svedkami dnes na rokovaní, na poslaneckom prieskume, ktorý sa uskutočnil na ministerstve financií.

Čiže k tomu by som chcel veľmi jasne a jednoznačne povedať, aké dôvody nielen mňa, ale aj mojich opozičných kolegov viedli k tomu, že sme odmietli vrátiť zmluvu, ktorú nám dali na poslaneckom prieskume k dispozícii a počas hodiny a pol, zhruba, sme ju mali k dispozícii k nahliadnutiu.

Tie dôvody sú nasledovné a zároveň sú to dôvody, prečo sme ju aj zverejnili. Sme presvedčení, že občania majú právo poznať takéto dokumenty, poznať takéto dohody, pretože ide o ich peniaze. To nie sú peniaze pána ministra Počiatka, to sú peniaze ľudí, peniaze občanov. Pretože treba veľmi jasne vidieť a vedieť, že tie 2 mld. by bol TIPOS splácal neviem koľko rokov do budúcna a namiesto odvádzania týchto peňazí do štátneho rozpočtu by ich odvádzal na Cyprus. Čiže je to vec, ktorá je, ide o verejné prostriedky, ide o peniaze ľudí.

Druhý dôvod je ten, prečo sme odmietli túto zmluvu vrátiť a prečo sme ju zverejnili, dohodu o urovnaní, je ten, že sme viacerí, a boli medzi nami aj právnici, presvedčení, že je to tak aj v súlade so zákonom, konkrétne so zákonom o prístupe k informáciám, a aj s doteraz platným uznesením, ktoré prijímala ešte vláda Mikuláša Dzurindu práve v súvislosti so zverejňovaním zmlúv.

Tretí dôvod je ten, že pán minister financií nám oznámil na moju otázku, keď som sa opýtal, či túto dohodu videl predseda vlády, že áno. Nakoniec to potvrdil aj predseda vlády, keď včera v interview povedal, že však v tej dohode nič nie je. No neviem, či videl tú, čo máme k dispozícii my, lebo v tej je toho až-až. Ale aj minister financií mi potvrdil, že áno, že predseda vlády túto zmluvu mal k dispozícii a videl ju. Čiže tak ako my poslanci nie sme účastníci zmluvy, sme tretie osoby, také tretie osoby, lebo niektoré tretie osoby, tam je výnimka, že im môžu byť sprístupnené tieto informácie, tak ako predseda vlády, tak ako nie sme my, tak nie je ani predseda vlády. Ak sme nemali nárok vidieť tieto dokumenty my, tak ich nemal ani predseda vlády. Ale ja si myslím, že mal, že mal predseda vlády na ne nárok, mali sme my a má aj verejnosť, a preto sme tieto informácie verejnosti poskytli.

No a myslím si, že nakoniec analýza, právna analýza tejto dohody o urovnaní len potvrdzuje a potvrdí dôvody, ktoré nás viedli k návrhu na odvolanie Jána Počiatka z funkcie ministra financií.

Ak budú, samozrejme... Ešte ku konkurzu som sa chcel vyjadriť. Čo sa týka konkurzu na spoločnosť, dochádza neustále zo strany ministra financií k zavádzaniu, čo sa týka toho, čo všetko by konkurz spôsobil. Po prvé chcem povedať, a nakoniec pán minister to dnes potvrdil, že dnes je TIPOS v predĺžení. Ak je spoločnosť v predĺžení, tak zo zákona je dokonca povinnosťou predstavenstva do konkurzu podnik dať. Ďalšia dôležitá vec je, že konkurz podľa platného zákona o konkurze a reštrukturalizácii môže prebiehať aj za činnosti podniku.

Čiže nie je pravda, že konkurz by musel znamenať, že teraz lotérie na Slovensku skončia a že by teda ľudia nemohli hrať. Po tretie chcem povedať, že pán minister neustále operuje miliardami a hovorí, že aktíva spoločnosti sú vo výške vyše 1 mld. Tak by som ho chcel upozorniť, že pri konkurze sa nespeňažujú aktíva, čiže nie všetky aktíva, ale speňažuje sa majetok. Teda účtovnícky povedané, vlastné imanie je dôležité. Vlastné imanie je rozdiel medzi aktívami a cudzími pasívami. A ak by pán minister chcel vedieť, aké bolo vlastné imanie spoločnosti, tak vo verejne dostupných údajoch v súvahe a výsledovke ho môžem informovať, že vlastné imanie spoločnosti k 31. 12. minulého roka bolo 603 mil. korún, 603 mil. korún., čiže to je hodnota majetku, ktorá by sa speňažovala, pričom najskôr by sa uhrádzali záväzky voči zamestnancom a potom až voči ostatným veriteľom. Preto platí tá téza, ktorú som povedal už viackrát a ktorú povedali aj nezávislí právnici, že hodnota, ku ktorej by sa mohli dostať tí, ktorí držali tieto pohľadávky v ruke, keby podnik išiel do konkurzu, je len niekoľko 100 mil. korún. A zároveň teda aj náklady, ktoré by to štát stálo, by boli len niekoľko stoviek, len v úvodzovkách, len, pretože dovolaním, mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora bola stále šanca, že by sme nemuseli platiť nič, ani korunu. Ale za predpokladu teda, že by boli využité všetky právne možnosti, a aj tá, ktorá nebola využitá, a už by nebolo odvolania voči rozsudku, tak jednoducho 2 mld. korún nebolo potrebné a nevyhnutné platiť.

No a prečo ministerstvo nekonalo, prečo ministerstvo, nie akciová spoločnosť, ale aj akciová spoločnosť pri predĺžení, samozrejme, ale prečo ministerstvo nekonalo tak, pretože ministerstvo to má v rukách, ministerstvo drží v rukách licenciu. Ak ide, ďalej nie je pravdou, čo minister financií neustále hovorí, že ak by to išlo do konkurzu, tak Radovan Vítek alebo Lemikon Limited, alebo ktokoľvek, kto má tú pohľadávku, že by mohol ovládnuť firmu a riadiť ju. To je nezmysel! V konkurze by sa speňažoval pod vedením konkurzného správcu, samozrejme, majetok spoločnosti a Vítek, Lemikon alebo ktokoľvek iný by len obdržali alikvotnú časť svojej pohľadávky zo speňaženia majetku tejto firmy. Čiže od začiatku tu dochádza k zavádzaniu, k zavádzaniu v tom zmysle, že nebola možná iná cesta, lebo sme chceli a potrebovali zachrániť TIPOS, a teda jediná cesta je zaplatiť niekomu 2 mld. korún.

Čiže dovoľte, aby som ukončil svoje vystúpenie tým, že zhrniem, že som presvedčený, a nielen ja, ale aj skupina poslancov, ktorá podáva tento návrh, že kauza TIPOS je podvodom, že je to podvod, ktorý bol takmer dokonaný a bol takmer dokonaný za aktívnej spoluúčasti ministra financií Jána Počiatka, že kauza TIPOS je podvodom, na ktorom sa s najväčšou pravdepodobnosťou podieľali niektoré slovenské finančné skupiny a právnická kancelária s väzbami na ministra vnútra Roberta Kaliňáka, a že kauza TIPOS je podvodom, za ktorý prevzal politickú zodpovednosť aj predseda vlády Robert Fico najskôr tým, že nekonal a celú vec zľahčoval, neskôr tým, že aktívne bráni ministra financií Jána Počiatka. Aktívne bráni ministra, ktorému už v minulosti udelil žltú kartu, a nehovoriac už o tom, že pri každom čo i len podozrení z konania proti verejnému záujmu alebo nie vo verejnom záujme, alebo s korupčným pozadím bude konať do troch minút. Niekedy čas plynie veľmi pomaly.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)