Prvý deň rokovania

32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

3. februára 2009 o 13.00 hodine

 

P. Paška, predseda NR SR: Pekné popoludnie, dámy a páni, vážené pani poslankyne, páni poslanci, stretávame sa dnes, aby sme po prvýkrát v roku 2009 rokovali na riadnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, a preto otváram 32. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. A ako býva obvyklé a ako to vyžaduje zákon o rokovacom poriadku, poprosím vás, aby ste sa prezentovali, aby som zistil našu uznášaniaschopnosť.

(Prezentácia.) Konštatujem, že prítomný je dostatočný počet poslankýň a poslancov, takže budeme pokračovať.

Na 32. schôdzi budú overovateľmi pani poslankyňa Mušková a pán poslanec Peter Gabura. Náhradníkmi budú pán poslanec Glenda a pani poslankyňa Szögedi.

O ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a páni poslanci Ferdinand Devínsky a pán poslanec Milan Urbáni.

Máte v laviciach, dámy a páni, návrh programu, tak ako som ho zostavil pre 32. schôdzu. Budeme o tomto programe hlasovať. Takisto budete mať možnosť ho doplniť alebo pozmeniť. Chcem vás ale upozorniť, že na konci návrhu programu sa uvádzajú materiály, ktorých prerokovanie je navrhnuté na konkrétny termín. Takže vás poprosím, aby ste si pozreli nielen tú chronológiu, ale aj časový rozvrh, pretože niektoré body sú stanovené na konkrétne dni a konkrétny čas.

Ešte vás aj v zmysle záverov rokovania poslaneckého grémia chcem informovať, že som do programu 32. schôdze zaradil aj bod Legislatívny a pracovný program Európskej komisie pre rok 2009 a osobne som pozval pána komisára Jána Figeľa a požiadal som ho, aby tento Legislatívny a pracovný program uviedol. Pán komisár tento dokument predstaví v utorok 10. februára o druhej hodine popoludní. Samozrejme, potrebujeme vysloviť súhlas, potrebujem váš súhlas, takže vás požiadam, aby ste hlasovaním o návrhu programu vyslovili aj súhlas, aby pán komisár mohol informovať o legislatívnom pláne práce.

A teraz vás poprosím, aby sme pristúpili k schvaľovaniu samotného programu, a máte možnosť sa prihlásiť s návrhmi na zmenu alebo na doplnenie. Upozorňujem, že k dispozícii máte minútu. Nech sa páči.

Pravdepodobne všetci tí, ktorí mali záujem sa prihlásiť, sú na displeji. Takže nech sa páči, pán predseda poslaneckého klubu SDKÚ - DS, pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, navrhujem, aby sme po skončení prvých čítaní zaradili do bodu rokovania tejto schôdze Národnej rady bod: Opatrenia vedúce k posilneniu ekonomiky a vytváraniu nových pracovných miest. Navrhujeme tento bod preto, aby sme na pôde Národnej rady komunikovali a vzájomne hľadali riešenia pre ľudí, riešenia na elimináciu následkov hospodárskej krízy. Nikto nemá patent na rozum, ani vláda, ani Rada pre hospodársku krízu, ani Národná rada, ale je len a len na prospech ľudí komunikovať a hľadať spoločné riešenia. A Národná rada je pôda na vzájomnú komunikáciu, je pôda na hľadanie riešení. Zodpovednosť z nás, poslancov Národnej rady, za hľadanie riešení nikto nesníme.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujeme pekne. Pán poslanec Farkas.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, navrhujem ďalší bod programu v mene štyroch poslaneckých klubov SDKÚ, SMK, MKP a KDH s názvom Dopady januárovej energetickej krízy na Slovensku a opatrenia smerujúce k diverzifikácii zabezpečenia Slovenska energonosičmi. Na zdôvodnenie dovoľte, všetci dobre vieme, čo sa stalo v posledných týždňoch. Energetická kríza v zásobovaní zemným plynom značným spôsobom postihla aj Slovensko. Vláda navrhla rôzne varianty dosiahnutia energetickej bezpečnosti. Európska únia má záujem vyvinúť snahu o prehĺbenie nezávislosti na dodávkach energonosičov z Ruska. Žiadame, aby vláda predložila správu do Národnej rady, v ktorej určí priority na základe geopolitickej situácie súčasných kontraktov s dôrazom na prepravu na základe výhod pre Slovensko a z hľadiska vyjednávacej pozície Slovenska.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Navrhujem na program tejto schôdze zaradiť informáciu ministra školstva Jána Mikolaja o spôsobe a zabezpečení vydávania vysvedčení v polroku školského roku 2008/2009. Všetci dobre vieme, aký bol chaos. Uskutočňuje sa poslanecký prieskum, kde sme od pána ministra žiadali zabezpečiť, aby vysvedčenia boli, a takisto sme žiadali, aby došlo k zmene tak, ako dnes prebieha petícia učiteľov. Myslím si, že treba, aby Národná rada bola o tejto veci dostatočne informovaná, ako sa veci udiali, s tým, že myslím si, že by bola lepšia správa, ale rokovať o správe až na budúcej schôdzi, to by bolo to isté, ako keby vám doručili zimník v júni. Takže žiadam informáciu. Ďakujem pekne, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ako posledný s návrhom pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán predseda, navrhujem vypustiť z programu tejto schôdze bod č. 63, tlač 868 - vyslovenie súhlasu Národnej rady s Európskou sociálnou chartou Rady Európy z roku 1996. Dámy a páni, svet, Európa aj Slovensko sa nachádzajú v stave a čase vážnej hospodárskej krízy. V stave, keď krajiny uvažujú o zmenách v dnes platnej legislatíve - v daňovej, sociálnej, v Zákonníku práce - a prijatie tejto Európskej charty, tohto dokumentu, s novými záväzkami by znamenalo zabetónovať terajší stav a výrazne skomplikovať situáciu aj samej vláde, aj zamestnávateľom, aj občanom. Hovorím to o to viac, že tento dokument bol sociálnymi partnermi prerokovaný na jeseň minulého roka, keď situácia bola oveľa lepšia a oni nesúhlasili s tým... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. To boli všetky návrhy, ktoré odzneli. Budeme teraz jednotlivo hlasovať.

Prvý návrh na doplnenie programu podal pán poslanec Janiš, ktorý žiada zaradiť nový bod po prerokovaní návrhov skrátených legislatívnych konaní, a to opatrenia vedúce k posilneniu ekonomiky a vytváraniu pracovných miest? Je to v poriadku, tá formulácia, pán Janiš? Bude to, vieme, o čom budeme hlasovať. Takže hlasujeme o návrhu pána poslanca Janiša.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 62 za, 47 proti, 29 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

Tento návrh sme neschválili.

Druhý návrh podal pán poslanec Farkas, ktorý žiada zaradiť bod - dopady januárovej energetickej krízy a spôsob diverzifikácie v závislosti na ruskom alebo zemnom plyne z Ruskej federácie. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 63 za, 46 proti, 31 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Ani tento návrh sme neschválili.

Tretí návrh na doplnenie programu podal pán poslanec Fronc, ktorý žiada pána podpredsedu vlády a ministra školstva, pána Mikolaja, aby podal informáciu o zabezpečení vydávania vysvedčení po 1. polroku v januári tohto roku. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 143 prítomných, 63 za, 63 proti, 15 sa zdržali, 2 nehlasovali.

Tento návrh sme neschválili.

Posledný návrh podal pán poslanec Brocka, ktorý žiada vypustiť bod programu č. 63, je to vyslovenie súhlasu s Európskou sociálnou chartou, druhé a tretie čítanie. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 62 za, 57 proti, 23 sa zdržalo.

Ani tento návrh sme neschválili.

Pán poslanec, len pre vašu informáciu, my sme sa na grémiu o tejto problematike bavili aj na základe odporučenia pána predsedu poslaneckého klubu SMK a ja, samozrejme, ešte raz požiadam o vyjadrenie pani ministerku práce, ako aj pána premiéra, pretože súhlasím, ak by náhodou tento typ dohody mal viesť k zmrazeniu určitej miery flexibility, ktorú dnes vláda a my potrebujeme, tak by sme hľadali iné riešenia. Dobre? Ale na grémiu sme sa o tom bavili.

Takže budeme teraz hlasovať o

návrhu programu 32. schôdze

tak, ako bol navrhnutý, keďže žiadna zmena, ktorá odznela v návrhoch od pánov poslancov, nebola schválená. Hlasujeme o programe ako o celku.

(Hlasovanie.) 144 prítomných, 87 za, 7 proti, 50 sa zdržali.

Konštatujem, že sme schválili program 32. schôdze.

Dámy a páni, predtým, kým začneme rokovať, dovoľte, aby som požiadal pána podpredsedu o vedenie schôdze, pretože chcem využiť svoje právo a vystúpiť na úvod schôdze.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady využíva svoje právo v zmysle rokovacieho poriadku a požiadal o vystúpenie, má slovo.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Dámy a páni, vážené pani poslankyne, páni poslanci, bezpochyby dôveryhodnosť je dnes slovo, ktoré je azda najfrekventovanejšie nielen na Slovensku, ale aj v situácii, kedy na každého, a nielen na Slovensku, tvrdo dopadajú následky finančnej a hospodárskej krízy. Ja som pôvodne chcel hovoriť o inom type dôveryhodnosti a budem aj o ňom hovoriť, ale nedá mi, aby som kontext, ktorý dnes zamestnáva vlády a exekutívy sveta, neodznel ani na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Hovorím o tom, čo som naznačil, o hospodárskej kríze, o dopadoch a o riešení. Ale aj tu ako keby dominovalo to, čím som začal - dôveryhodnosť. A je na nás, a to je to, čo sa bude vinúť ako leitmotív môjho vystúpenia, v politikoch, v reprezentantoch tých, od ktorých sme dostali právo na mandát, akým spôsobom ľudí presvedčíme, že sme dôveryhodní a že rozhodnutia a návrhy, ktoré buď prijímame alebo podávame, sú myslené úprimne a že im ľudia naozaj môžu dôverovať.

Pôvodne som chcel začať úplne ináč, ale aj dnešné grémium a spôsob, akým si parlamentná opozícia opäť začala otvárať otvorené dvere do politického priestoru, ma núti, aby som napriek naozaj najzávažnejšej problematike, ktorou bezpochyby hospodárska kríza je, tak trošku hovoril aj o inej dôveryhodnosti.

Opäť sme svedkami čohosi, čo sledujeme už viac ako dva a pol roka. Opäť sme svedkami toho, že paradoxne čím viac sa vraví a čím viac sa to zdá racionálne a pragmatické, tým je to viac politické a účelové a cieľ je jediný - čím horšie, tým lepšie a ukázať, ako to niekto nevie a ako to niekto vie. A ja som dva a pol roka takýto spôsob myslenia odmietal, a preto som sa rozhodol aj dnes vystúpiť a odmietnuť to aj dnes. A aj preto budem hovoriť o dôveryhodnosti.

Nuž len aby ste vedeli, čo opäť zaznelo. Po dva a pol roku toho, ako aj na pôde Národnej rady sme svedkami programovej vágnosti, prázdnoty, dnes zrazu sú tí, ktorí sa priamo aj osobne a v exekutívnych funkciách podieľali na dopadoch, ktoré dnes musíme riešiť, tí, ktorí chcú prichádzať... (Reakcie z pléna.) Tí, ktorí chcú prichádzať s riešeniami, ale nie s riešeniami, ktoré majú konkrétny, reálny dopad, ale s riešeniami, ktoré majú výrazne politický kontext. (Potlesk.)

Dám jeden príklad. Dnes sme na poslaneckom grémiu hovorili o tom, aby Národná rada, pretože vraj je to účelné a vraj sa tak deje všade, hovorila o tom, ako riešiť dopady hospodárskej krízy, ako riešiť dopady plynárenskej krízy, ako diverzifikovať energetické zdroje Slovenska a, čuduj sa svete, tento návrh takzvane realistický a pragmatický nezaznel na grémiu, on zaznel už včera a všetky médiá vďačne začali šíriť takzvane apolitický prístup, ktorý mal nasledujúce kontúry: "Však len s nami nediskutujte, však vtedy budete s nami diskutovať, keď budú tisíce ľudí na ulici, lebo keď s nami nebudete diskutovať, tak sa to nedá." Toto je vraj ten objektívny, racionálny, nie politický, racionálny prístup k riešeniu dopadov hospodárskej krízy.

A keď sme povedali, ale veď fajn, však máte program a ten program obsahuje nie reči, ale konkrétne riešenia vlády, ktorá dostala od ľudí mieru zodpovednosti, a konkrétne riešenia, ktoré sú výsledkom širokého konsenzu a dohody zamestnávateľov, sociálnych partnerov, finančných inštitúcií, priemyselníkov, proste všetkých tých, ktorí majú čo do toho povedať, tak títo ľudia povedia: "Nie, nie, nie, nie, nie." (Potlesk.) "My chceme diskusiu, my musíme predstaviť svoje názory." Nuž ale tieto názory sa ukázali ako neefektívne, pretože tí istí ľudia, ktorí roky mali zodpovednosť a exekutívu v ruke, robili niečo úplne iné - a je to o dôveryhodnosti. A znovu upozorňujem, že sa to bude vinúť ako niť celým mojím vystúpením.

Viete, Slovensko počas svojich dejín zažilo mnoho experimentov, veľmi mnoho experimentov, ani neviem, či si to taký malý národ zaslúži, a dnes dopadajú na nás alebo dobiehajú nás niektoré dôsledky a následky určitých experimentov. Predchádzajúce dve vlády, ale najmä tá ostatná počas štyroch rokov takýto experiment realizovala. Treba objektívne povedať, že vychádzal z kontextu, ktorý dnes trápi celý svet, a že bol prejavom toho, čomu sa hovorí globalizácia, a že bol teoreticky a hodnotovo postavený na neoliberalizme a na predstave slobody a rastu a trhu, ktorý svojimi mechanizmami zabezpečí prosperitu a sociálny blahobyt pre každého. Dnes aj na plecia ľudí na Slovensku dopadajú tvrdé následky týchto nielen teoretických, ale aj praktických omylov. (Ruch v sále.)

Čo je ale horšie, dámy a páni, na tento experiment existovala aspoň aká-taká miera legitimity. Tí ľudia dostali vo voľbách mandát od ľudí a realizovali čosi, o čom si mysleli, že to je ten zázrak, ktorý tejto krajine pomôže. Čo je ale najhoršie, čo je najhoršie, dnes nás, dámy a páni, dobiehajú aj následky iného experimentu. Experimentu, s ktorým sa pravdepodobne tak ľahko nevysporiadame. Experimentu, ktorý demokratický svet až tak veľmi nepozná. Pretože aj v inštitúciách, ako sú parlamenty, má proti tomu dôsledne postavené hranice a bariéry. A tým experimentom bývalej vlády a jej predstaviteľov, ktorí aj dnes sedia v tejto Národnej rade, bol zvláštny spôsob výkonu moci. A ten zvláštny spôsob výkonu moci, ako to už v parlamentných demokraciách je nevyhnutné, bol postavený na kupovaní a korumpovaní členov národného parlamentu. A rovnako... (Potlesk.)

A rovnako, ako sa musíme vysporiadať s následkami hospodárskej krízy, dámy a páni z opozície, a mrzí ma to, že to poviem tak otvorene, budeme sa musieť vysporiadať aj s následkami tohto experimentu a tejto krízy. A to mám obavy, že bude asi bolestnejšie ako vysporiadanie sa s dopadmi hospodárskej krízy, do ktorej dnes hovorí každý a do riešení ktorých je prizvaný každý, kto tomu rozumie, kto chce a kto pozitívne prispieva k tomu, aby Slovensko napredovalo ďalej a neznášalo čo najviac negatívnych dopadov.

Viete, pred niekoľkými dňami, a opäť je to o dôveryhodnosti, aby sme nezabudli, pamätajme si tento termín, dámy a páni, pred niekoľkými dňami zrazu pán poslanec Lipšic teatrálne priznal, že počas bývalej vlády došlo ku korupcii poslancov. Ja zhodou okolností som tu sedel počas toho minulého volebného obdobia v opozícii a čosi človek videl, čosi človek tušil, ale jednoducho, ako to v opozícii býva, musel to brať aj na vedomie. Čuduj sa svete, pánovi Lipšicovi trvalo tri roky, kým sa pán exminister spravodlivosti rozhodol povedať pravdu, vyliať si srdce. Trvalo mu viac ako 1 250 dní, kým si položil otázku, citujem: "Keď dvaja takí tvrdí HZDS-áci, pán Džupa a Kolesár, zvečera do rána začnú hlasovať s vládnou koalíciou, tak čo je to?" Pán poslanec, tá odpoveď je veľmi jasná - korupcia. To je kupovanie poslancov, takto vládol Dzurinda. (Potlesk.)

A kým sme to dlhé tri roky, ale aj predtým počas toho volebného obdobia mohli len tušiť, domnievať sa, dnes je to pravda, ktorú potvrdil člen vládnej koalície, člen vlády, ktorá vládla takzvanou väčšinou, demokratickou väčšinou, ktorú tvorili ľudia, ktorí zvečera do rána z neznámych príčin zmenili zásadne svoj postoj.

Viete, vtedy Slovensko tušilo, že došlo ku gigantickému podvodu a že každý, kto len trošku tú politiku sledoval, nerozumel, čo sa deje, a iba my, keď sme boli v opozícii, stále sme tvrdili niečo iné. Nikto to nebral vážne. A trvalo roky, kým sa našiel jeden z bývalých najvyšších činiteľov štátu, aby povedal pravdu. Možno si naivne myslel, že sa tým očistí. Lenže, pán Lipšic, takto to asi nefunguje. Lebo tak, ako som povedal, a zas je to o dôveryhodnosti, narušili ste dôveryhodnosť nie vašu a vašej vlády a ľudí, ktorí ju reprezentovali - Dzurinda, Mikloš, vy, predseda parlamentu Hrušovský -, ale vy ste narušili dôveryhodnosť voči nám všetkým. Voči všetkým tým slušným, ktorí sú tu preto, aby realizovali to, na čo dostali od ľudí v slobodných voľbách mandát. (Potlesk).

Čo je ale najhoršie, a zas je to o dôveryhodnosti, pretože sa oblúkom budeme vracať k tomuto termínu a jednoducho neexistuje spôsob, ako sa z toho vyviniť. Súčasná opozícia, ktorá vtedy vládla týmto spôsobom, predviedla, že je jej všetko úplne jedno a že pred pocitom moci a realizáciou moci ju nič nezastaví. Prečo dnes mám, a hovorím to preto, veriť týmto ľuďom, ako to úprimne myslia so Slovenskom? Ako je to s tými excelentnými, geniálnymi nápadmi, s ktorými prichádzajú, a budeme svedkami aj na tejto schôdzi v podobe viac ako dvadsiatich poslaneckých návrhov zákonov, ktoré predkladajú tí, ktorí to vtedy robili tak a dnes to robia inak. Ako naplniť kategóriu dôveryhodnosti?

A ja sa spýtam, viete, aký je rozdiel, a použijem tú vašu rečnícku otázku, pán Lipšic, medzi zvečera do rána záhadne sa zmeniaceho hodnotového postoja vtedy poslancov pána Kolesára a Džupu a vašou hodnotovou zmenou, páni - pán Dzurinda, pán Mikloš, páni z KDH, pani Radičová? Aký je v tom rozdiel? Veci, ktoré - keď ste mali moc v rukách - ste realizovali tak, že ste doviedli Slovensko na pokraj sociálneho krachu. Dnes zrazu máme my... (Potlesk a reakcie z pléna.) Dnes zrazu máme my prijímať opatrenia v podobe zákonov, ktoré majú ale diametrálne odlišný hodnotový rozmer. (Reakcie z pléna.) Je to o dôveryhodnosti. Je to o dôveryhodnosti. Kto a prečo by mal takýmto návrhom dôverovať?

Viete, dva a pol roka počúvam od týchto dám a pánov o tom, ako tento parlament nedemokraticky vediem, ako je nedemokratický, ako tu je tyrania väčšiny, ako nemôžu presadiť nič, čo je rozumné. Dôveryhodnosť, nič iné. Ako dôverovať návrhom, ktoré sa zdajú čudné, ak nie pokrytecké.

Tieto dámy a páni nás obviňujú z prehreškov voči demokracii, ale kto kupoval tých poslancov, kto vládol, kto ich korumpoval? A kto to priznal? Vy kolegyne a kolegovia z koalície alebo vy pán Lipšic a vy, ktorí ste vtedy vládli.

A preto je pre mňa nepochopiteľné, s akou ľahkosťou ste schopní sa vyrovnať s čímsi, čo pošpinilo celý slovenský parlament. S akou ľahkosťou hovoríte o tom, že to je akýsi morálny dlh, a ešte ho povyšujete na cnosť, aby ste pomohli niekomu, kto sa na tom priamo podieľal, kto z toho priamo profitoval a ktorý sa dnes tvári, že je ten, ktorý je jediný správny, ktorý tejto krajine môže pomôcť. A hovorím o určitej kandidátke, ktorá sa bude uchádzať o najvýznamnejší post na Slovensku.

Viete, poďme sa vrátiť k dôveryhodnosti. Neviem, kto z vás a kedy niekedy mal nejaký obchodný vzťah, lebo to, čo predviedol pán Lipšic a vy, ktorí ste vládli a nezastavili ste sa pred ničím, mi pripomínate, ako keď dvaja idú urobiť obchod, jeden druhého okradne, totálne ho oklame a po čase príde za ním znovu a povie mu, že, no vieš čo, poďme urobiť zase nejaký ten obchod. A ten mu povie, ale prečo ja by som s tebou mal, ja ti nedôverujem, ty si nedôveryhodný, ty už si ma raz oklamal a ja mám o tebe svoju mienku. A on zrazu povie, tak vieš čo, ja mám riešenie, áno, ja to tak cítim morálne, mňa to tak mrzí veľmi, vieš, ale ja mám jednu takú známu, tá známa, no ale áno, ona bola vtedy pritom tiež, vedela o tom, ale čušala. Z toho mala svoj profit, takže skúsme urobiť ten náš vzťah týmto spôsobom. Viete, znovu, je to dôveryhodnosť, nič iné.

Mali by sme vedieť v demokracii akceptovať iný názor. Mali by sme byť pripravení hovoriť a počúvať sa navzájom a mali by sme rešpektovať aj chyby. Ale čo sa nedá v demokracii nikde na svete, ani na Slovensku, ani v Amerike, akceptovať, to je klamstvo (potlesk) a podvod na občanoch a spôsoby, ktoré do demokratických štandardov nepatria.

A dva a pol roka sa celým týmto parlamentom ako tieň vinie kauza s kupovaním poslancov. A trvá roky, kým sa dôvera občanov v parlament opäť zdvíha. Trvalo dlhé roky, kým sa z tohto parlamentu, Národnej rady Slovenskej republiky, podarilo opäť vybudovať inštitúciu, ktorá nie je automaticky spájaná s mechanizmami a s technikami, ktoré ste, dámy a páni, predvádzali, keď ste vládli. Áno, a čísla sú jednoducho kruté, ale pravdivé. Dôveryhodnosť slovenského parlamentu je dnes dvojnásobná proti tomu, aká bola za vašej vlády. A viete prečo? Lebo v tomto parlamente nikto nekupuje poslancov, v tomto parlamente na to, aby presadil svoju vôľu, nikto nepotrebuje nikoho korumpovať. V tomto parlamente vládnu tvrdé pravidlá hodnôt a tvrdé pravidlá zhody. Zhody na programe, ktorý dostal mandát od ľudí, a zhody na tom, ako má vyzerať budúcnosť tejto krajiny - a to je zásadný rozdiel medzi tým, ako to bolo a ako to je dnes.

A nezakrývajme si, dámy a páni, oči pred tým, že politická kultúra na Slovensku má svoje limity a obmedzenia. Ja si totižto neviem predstaviť, že by sa niečo podobné stalo v Spojených štátoch alebo v Nemecku. Nakoniec Spojené štáty priniesli príklad, žiaľ, pána senátora, ktorý musel odstúpiť. Tento človek sa nedostane nikdy viac do svojej funkcie.

Páni, ktorí ste boli zodpovední za to, čo sa tu dialo a o čom hovoril pán Lipšic, vy, ktorí máte radi také štandardné demokratické západné vzory, čo tak ten morálny dlh splatiť ľuďom na Slovensku tým, že konečne odídete, že sa vzdáte mandátu a že poviete, áno, urobili sme chybu, ale nemáme čo (potlesk) v Národnej rade, ktorú sme mimochodom pošpinili, všetkých, a budem to opakovať, aj všetkých tých, ktorí si čestne a poctivo zastávajú svoju pozíciu.

Čo vy na to? Samozrejme, je to, a uvedomujem si, právne a ústavne irelevantná výzva, ale ste to vy, ktorí máte plné ústa morálky, a ste to vy, ktorí ste korumpovali slovenský parlament a kupovali poslancov, a ste to vy, ktorí hovoríte o morálnom dlhu a považujete to za vyriešenie všetkého tak, ako keby ste povedali ľuďom na Slovensku, nuž tak fajn, my sme to urobili, áno, mňa to tak bolí, je to morálne veľmi zlé, ale my už odteraz budeme všetci dobrí, voľte nás. Ani zmienka o tom, aké konzekvencie chcete alebo ste schopní z týchto svojich postojov vyvodiť.

A, dámy a páni, vrátim sa opäť k dôveryhodnosti, pretože o tomto bude táto schôdza. Už to začalo pri stretnutí grémia, začalo to dávno predtým mediálnou expozíciou za vďačnej podpory médií a bude to tu pokračovať - miera obštrukcie, snaha dokázať ľuďom, že jednoducho čím horšie, tým lepšie, a bude snaha hovoriť o tom, aké geniálne riešenia. Mimochodom, väčšina z nich mala možnosť sa uplatniť počas vlády a o dopadoch sme už hovorili.

Je mi ľúto, ale ja nemôžem dôverovať ľuďom, ktorí keď mali moc v rukách, čosi robili a dnes hovoria niečo iné. Ktorí manipulujú neustále s verejnou mienkou. Ktorých zámer nie je reálna politická debata, mimochodom, dnes Slovensko potrebuje exekutívne akty a rozhodnutia tam, kde majú reálnu možnosť výkonu. My, samozrejme, môžeme hovoriť o politických dôsledkoch, aj o nich budeme hovoriť, sú tu desiatky bodov programu, vládnych návrhov, poslaneckých návrhov, rozprávajte, dámy a páni aj z opozície, máte priestor vyjadriť sa k energetike, k dopadom hospodárskej krízy, ku všetkému, len nezabúdajte - miera dôveryhodnosti. Kto to hovorí? A ako títo ľudia konali a čo tým sledujú? A je to naozaj tak úprimné, ako sa o to snažia?

Viete, len niekoľko príkladov a pomôžem si, sledoval som niektoré televízne debaty.

Pán Mikloš, vy tak klamete, že to je až niečo nehorázne. Ako môže niekto zobrať vážne od vás akýkoľvek návrh? Použijem znovu to, čo používate ako základ vašej argumentácie o tom, ako táto vláda a aj tento parlament zle používa prostriedky. Štyri miliardy na Bratislavský hrad! Pán Mikloš, kde ste to zobrali, vy ste boli minister financií? Však sa pozrite na tú rozpočtovú kapitolu, 300 miliónov, tu sme to schvaľovali. Tu som to povedal. Premiér vás na to upozornil, minister financií vás na to upozornil, ja vás na to upozorním, požiadame, nepoužívajte klamstvá, neklamte ľudí, hovorte reálne. Nie, bác! Na druhý deň to isté! (Potlesk.)

Toto má byť spôsob, ako sa buduje dôveryhodnosť? (Potlesk.)

A toto je spôsob, aby ja som vám veril, že zníženie daní a zrušenie alebo zníženie odvodov, to je ten geniálny liek, ktorý spasí Slovensko a celé hospodárstvo? Áno, tam, kde sú reálne možnosti a kde široké spektrum podnikateľskej sféry, reprezentantov sociálnej sféry, odborov povedali áno, toto sú reálne nástroje, tam to vláda realizuje. Viete prečo? Lebo tí ľudia sú dôveryhodní. Lebo niečo v živote dokázali. Ale nevládli za pomoci skorumpovaných a kúpených poslancov za každú cenu, aby realizovali zmeny (potlesk), ktoré drvivá väčšina ľudí na Slovensku odmietala.

A preto, dámy a páni, sa teším na 32. schôdzu, pretože bude o dôveryhodnosti, a nepochybujem, že napriek tomu, a už to vidím, ako zase tyrania väčšiny zmietla zo stola všetkých tých, ktorí mali pripravené tie najlepšie riešenia pre Slovensko, ako sa budú v médiách prezentovať, ako trpia, ako nemôžu pomôcť tomu Slovensku. Vy ste, dámy a páni, mohli pomôcť Slovensku, mali ste na to osem a minimálne štyri posledné alebo ostatné roky. A ako to dopadlo, ľudia cítia aj dnes.

Chvalabohu, že táto koalícia a táto vláda bola schopná a bude schopná realizovať bez zvyšku svoj program - program solidarity, sociálnych istôt, a to aj v čase, kedy sa celý svet naozaj musí vysporadúvať s veľmi nepríjemnými dopadmi hospodárskej krízy.

A preto dovoľte, dámy a páni, aby som na záver vyzval všetkých tých, ktorí nechcú robiť politiku samu pre seba len preto, aby sa za každú cenu zviditeľnili, a preto, aby dokazovali, ako to tí, čo to chcú robiť úprimne, nevedia, ale tí, čo chcú naozaj pomôcť, aby aj na tejto schôdzi využili akýkoľvek priestor pri akýchkoľvek návrhoch v rozpravách, ktoré nech trvajú nekonečné hodiny, a nech každý, kto to myslí úprimne, a použijem teraz výraz, ktorý som si osvojil od pána Dzurindu, poctivo, nech majú priestor aj na 32. schôdzi Národnej rady.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami: poslanci Dzurinda, Mikloš, Kužma, Brocka, Vaľová, Štefanec, Pado, Petrák, Sabolová, Slafkovský, registrujem, áno, ďalej poprosím, poslanec Kahanec, Frešo, Mečiar, Lipšic, Nachtmannová, Janiš, Horváth, Novotný, Martinák. Pokiaľ to je všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Dzurinda.

M. Dzurinda, poslanec: Pán predseda Národnej rady, schádzame sa prvýkrát v tomto kalendárnom roku, je to prvá riadna schôdza Národnej rady Slovenskej republiky. Mali ste možnosť, a vy ste sa rozhodli túto možnosť využiť, udať tón nielen tejto schôdzi, ale vlastne celému kalendárnemu roku, ktorý, ako ste povedali pravdivo, je pred nami všetkými rokom veľkej výzvy. Najprv nás potrápila kríza plynová, teraz nás trápi kríza finančná, hospodárska. Vy ste na začiatku roku mohli udať tón hľadania spoločných riešení pre ľudí, ale vy ste sa rozhodli udať tón totálnej konfrontácie. Pán predseda, totálna konfrontácia nič dobrého pre ľudí našej vlasti neprinesie.

Predseda vlády mi napísal pred niekoľkými dňami list. V tomto liste ma požiadal o nomináciu nášho zástupcu do krízovej rady. V liste ma upozornil, že nebude akceptovať nomináciu politika aj preto, že na politickú rozpravu je pripravený "na pôde Národnej rady Slovenskej republiky", teraz som odcitoval pasáž z listu predsedu vlády mne, predsedovi opozičnej politickej strany. Preto okrem toho, že ma prekvapila tá skutočnosť, že ste sa rozhodli pre tón totálnej konfrontácie, ma prekvapuje aj skutočnosť, že takúto politickú debatu, ktorú predseda vlády ponúkal, práve na tomto mieste odmietate.

A dovolím si na záver povedať, že si myslím, alebo povedať to, čo si myslím, prečo to odmietate. Myslím, že to robíte preto, aby ste prekryli aroganciu, s akou odmietate a popierate opozícii základné právo v Národnej rade - diskutovať. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Pán predseda parlamentu, koaličná väčšina už tretíkrát odmietla v priebehu niekoľkých mesiacov diskusiu na pôde parlamentu o opatreniach, ktoré by viedli k tomu, aby kríza nebola taká hlboká, aby nestrácalo toľko ľudí prácu, aby boli vytvárané nové pracovné príležitosti. Tretíkrát ste túto diskusiu odmietli. Podľa môjho názoru sme jeden z mála, ak nie jediný parlament v Európe, kde sa o týchto veciach nediskutuje. Pritom dôkaz, že tá diskusia by mohla byť prospešná, ten dôkaz podáva sama vládna koalícia, keď postupne prijíma niektoré návrhy, s ktorými sme my tu pred niekoľkými mesiacmi prišli.

V auguste som oznámil náš návrh na zvýšenie odpočítateľnej položky o 18-tisíc korún, odmietli ste to, odmietli ste aj pozmeňujúci návrh, ktorý sme v tomto zmysle dali. Teraz vláda prichádza s tým istým zvýšením, dokonca o tú istú sumu. Na jeseň ste odmietli návrh Ivety Radičovej na súbeh mzdy a sociálnej dávky. Teraz vláda prichádza s tým istým riešením, aj keď nie dostatočným, nie tak efektívnym, ako bol pôvodný návrh. Na jeseň ste odmietli daňové a odvodové zvýhodnenia pre živnostníkov, ktoré navrhoval Ivan Štefanec. Dnes vláda s tým istým prichádza. Toto je len na ilustráciu toho, že nie my sme nedôveryhodní a že nie nám nejde o hľadanie riešení.

Takže, pán predseda, chcem vás ubezpečiť, že na váš konfrontačný tón nenaskočíme, ďalej budeme žiadať, aby sme tu o týchto opatreniach diskutovali, a ďalej budeme predkladať návrhy zákonov aj vo forme pozmeňujúcich návrhov, aj vo forme poslaneckých návrhov, ktoré budú riešiť to podstatné, o čo nám ide, a to je o to, aby ľudia nestrácali prácu a aby práca vznikala, tak ako mimochodom naša politika viedla k takýmto výsledkom.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Kužma.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja mám dojem, že ste trošku už aj pozabudli niektoré veci. My sme už raz to Slovensko z krízy dostali. Asi ste zabudli na krachujúce banky, Devín banku, Slovakiu, Dopravnú banku aj s pani svokrou Ľuptákovou, Ľuptákovou svokrou, 25-percentné úroky nesplatiteľné na úvery, čo mali podniky, a 18-percentnú nezamestnanosť. Viete, ako sme vám odovzdali vládu? Odovzdali sme ju tak, že bola 10-percentná nezamestnanosť, banky boli zdravé a mali ste najlepšie rozbiehajúcu sa ekonomiku v Európe.

Napriek tomu sme pred pol rokom začali upozorňovať na možnosť krízy a dávať návrhy. Vôbec ste nás vtedy nechceli počúvať. Viete, čo mne bolo povedané? Že Slovenska sa kríza nedotkne, že dokonca západné firmy budú k nám prenášať svoju výrobu, že je lacnejšia, a preto my opatrenia nepotrebujeme. To je len niečo vyše pol roka, čo som dostal takúto odpoveď. Keď sme dávali svoje návrhy, ste nereagovali na nich. Presviedčali ste, že tu bude 7-percentný rast. Tak ste to dávali aj do štátneho rozpočtu. Dnes sa ukázalo, že ste sa hrubo, hrubo mýlili. Preto je veľká otázka, komu treba dôverovať? Tomu, kto mal pravdu, alebo tomu, čo sa mýlil?

A ešte jednu vec, pán Paška. Chcem sa spýtať, čo to je, keď človek ako Micheľ, ktorý sa najtvrdšie z nás vyjadroval ku politike vlády, odrazu zvečera do rána, ako vy hovoríte, ju začne podporovať? Čo to je, pán predseda Paška? Nepochybujem, že vy poznáte... (Prerušenie vystúpenia časomierou. Ruch v sále.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má... (Ruch v sále.) Poprosím o kľud v sále. Slovo má pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, keďže ste hovorili o všetkom možnom, tak aj ja vo faktickej poznámke by som mohol hovoriť o všetkom možnom, ale budem reagovať na podstatu vášho vystúpenia.

Pán predseda, vy ste hovorili o hospodárskej kríze. Áno, je a občania ju tvrdo pociťujú. Ale vy, pán predseda Paška, vy neviete čo s ňou. Preto musíte hrať divadlo a najmä odpútať pozornosť od vašej vlastnej neschopnosti s krízou účinne zápasiť. Pán predseda, toto bolo cieľom vášho vystúpenia.

Veď ako inak si možno vysvetliť, že ste pred chvíľou zamietli stiahnutie z rokovania bodu programu, ktorý komplikuje situáciu vašej vláde, nielen zamestnávateľom alebo občanom, ale vám, pán predseda. Čo to je? Toto nie je chaotický spôsob vládnutia v krajine? Pán predseda, to vyzerá, ako keby pravá ruka nevedela, čo robí ľavá. Ak predseda vlády sa vyjadruje na adresu opozície, že návrhy na zníženie odvodov a daní v súvislosti s krízou sú priam sabotáž krajiny, tak tento prístup vlády, pán predseda, to je to isté, len v červenom.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda Paška, ja ťa v tom podporujem a myslím si, že treba opozícii občerstviť pamäť, aká kríza bola kedysi na Slovensku, a to kríza v sociálnej politike, aké ich opatrenia a ich riešenia priniesli rabovačky Rómov na východnom Slovensku, priniesli nespokojnosť lekárov, priniesli nespokojnosť invalidov, kde zákon o sociálnom poistení sa dostal na Ústavný súd, a ďalej ako padli BMG Invest, kedy vláda nemala tú odvahu sa postaviť a povedať ľuďom, ako sme im povedali v druhom pilieri my, kde sú tie riziká a čo treba robiť. Nechali ľudí tak. Toto považujem za krízy v sociálnej politike. A nerozprávajme o tom, že dnes máte právo diskutovať na pôde tohto parlamentu. Veď máte právo diskutovať o sociálnych veciach, veď bude predsa vládny návrh o službách v zamestnanosti, môžete tam diskutovať, môžete dávať pozmeňujúce návrhy.

Čiže toto boli veci, na ktoré ste už zabudli a ktoré si myslím, že toto boli krízy a vaše riešenia a opatrenia v sociálnej politike boli úplne márne. Ako som predtým povedala, priplávala záchranná loď SMER-u, vlády a celej koalície HZDS, ktorá priniesla, a SNS, nové sociálne opatrenia. (Ruch v sále.) Áno, boli ste ako Titanic.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán predseda parlamentu, vaše vystúpenie bolo o dôveryhodnosti, keď použijem váš slovník, ale som presvedčený, že bolo o dôveryhodnosti predovšetkým vašej, pretože logiku, ktorú ste prezentovali, táto logika spochybňuje vašu dôveryhodnosť. Vy ste hovorili, že za súčasnú situáciu môže minulá vláda. No, keď ste sa vyhrievali na slniečku reforiem a keď viac než dva roky bolo dobre, tak to ste sa snažili presvedčiť verejnosť, že bola vaša zásluha. Teraz, keď začína tiecť do topánok, tak zrazu za to môže predchádzajúca vláda. Táto logika skutočne spochybňuje dôveryhodnosť každého, kto ju prezentuje takýmto spôsobom.

Pán predseda parlamentu, vy ste od októbra permanentne odmietali diskusiu na najdôležitejšiu tému dnešných dní tu v parlamente. Na jednej strane hovoríte, že chcete spájať, ale na druhej strane takéto vaše vystúpenia sú vždy len smutným pokusom o rozoštvávanie, a môžem vás uistiť, že tá snaha o spájanie z vašej strany žiadnym spôsobom takýmito prejavmi k ničomu neprispeje. Na rozdiel od vás my budeme prichádzať s našimi návrhmi, budeme sa snažiť presadzovať naše návrhy, a keď nakoniec si ich osvojíte a prídete s nimi sami, bude to len v prospech občanov Slovenska, takže nakoniec nás to len teší.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán predseda, vo svojom vystúpení ste navrhovali opozičným poslancom, aby odstúpili, aby odišli z parlamentu, hovorili ste o dôveryhodnosti, hovorili ste o morálke, pán predseda. Ja sa chcem opýtať, či ste náhodou pri rozmýšľaní o tom, čo budete hovoriť, nepozabudli na to, ako bola schválená Lisabonská zmluva, za akú cenu bola schválená, a či ste nezabudli aj na to, ako sa jeden, ako sa najvyšší predstaviteľ tohto parlamentu pokúsil zmeniť čistopis schváleného zákona Národnou radou Slovenskej republiky, pán predseda. Takže treba myslieť aj na také veci a potom hovoriť o hanbe, o úcte, o cti a o dôveryhodnosti a niekedy možno by bolo lepšie nepovedať nič. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, správne ste postavili tézu dôveryhodnosti. Ja si myslím, že ide o dve dôveryhodnosti. Po prvé je to dôveryhodnosť návrhov, po druhé je to dôveryhodnosť partnerov, s ktorými máte rokovať.

Aká je dôveryhodnosť návrhov, ak váš partner hovorí, že jediným správnym riešením na hospodársku krízu je znižovanie daní a odvodov? Ja osobne to vnímam, že v čase hospodárskej krízy je to liečenie rakoviny acylpyrínom. Znižovanie sadzieb daní bez fiškálnej neutrality je v čase krízy určite sabotážou, hospodárskou sabotážou. Aká je dôveryhodnosť návrhu znižovania odvodov, ktorý znamená ešte väčší deficit dôchodkového systému, ktorý zaplatia nasledujúce generácie? Aká je teda dôveryhodnosť týchto návrhov z úst tých, ktorí majú plné ústa odmietania zadlžovania budúcich generácií, s čím všetci súhlasíme, a podávajú návrhy, kde sa činy rozchádzajú so slovami?

Dostanem sa k otázke dôveryhodnosti partnerov, s ktorými máme sedieť za rokovacím stolom. Sú dôveryhodní tí, ktorí svojimi rozhodnutiami obrali Slovensko o sebestačnosť vo výrobe elektrickej energie svojimi predchádzajúcimi rozhodnutiami? A mohol by som v oblasti energetickej pokračovať veľmi dlho.

Sú dôveryhodní tí, ktorí vážne problémy politizujú a namiesto návrhov na riešenie týchto problémov iba politikárčia a snažia sa ukazovať, že oni sú jediní vyvolení. Ja si osobne myslím, že tadiaľto cesta nevedie a plne stojím za tým, čo ste povedali vo svojom vystúpení. (Potlesk.)