M. Hort, podpredseda NR SR: Pán kolega Kužma bude reagovať? Nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Pán kolega, musíte počkať, až vám zapnem mikrofón a skúste sa prihlásiť k faktickej. Zapnite, prosím, pánovi Kužmovi mikrofón. Nech sa páči.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem. Ospravedlňujem sa za technickú chybu, ktorú som urobil pri zapínaní mikrofónu. Ja chcem len nadviazať na pána poslanca Kahanca a skutočne chcem poprosiť pána ministra, aby veľmi urýchlene, minimálne tak urýchlene, ako teraz konal, aby pripravil alebo aspoň načrtol jednoznačné opatrenia pre východné Slovensko, lebo v tejto rýchlosti vlastne sa tam nič nedalo, a myslím si, že je to veľmi vážny problém.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán kolega Kužma bol jediný, ktorý sa prihlásil k tejto problematike do rozpravy ústne. Vyhlasujem teraz všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko k rozprave, pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Takisto nie, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme zajtra o 11.00 hodine.

Ďalej nasleduje v súlade so schváleným návrhom programu a na základe vášho rozhodnutia prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 940 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 964.

Prosím teraz ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona uviedla. nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už uviedla pri uvádzaní skráteného legislatívneho návrhu na skrátené legislatívne konanie tohto návrhu zákona, spoločnosť dnes stojí zoči-voči jednej z najvážnejších globálnych finančných a hospodárskych kríz, pričom záchrana a obnova toho, čo za sebou zanechala neviditeľná ruka trhu s burzovými maklérmi, vyvolaná virtuálna bublina úspechu, si skutočne vyžaduje rýchle, flexibilné a v niektorých prípadoch neštandardné, ba dokonca odvážne opatrenia, a to tak zo strany vlády, ako aj sociálnych partnerov, teda zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, ale aj od samotných občanov.

Prijímané legislatívne opatrenia i vecné riešenia sú výsledkom otvoreného dialógu so sociálnymi partnermi. Jednotlivé kroky by mali minimalizovať dopady globálnej ekonomickej krízy celosvetového nárastu nezamestnanosti a, samozrejme, dopadov celosvetovej globálnej krízy na hospodárstvo Slovenskej republiky, ale aj na domácnosti Slovenskej republiky.

Slovenská republika, teda vláda Slovenskej republiky prostredníctvom ministerstva práce na základe rozhodnutia Rady pre hospodársku krízu schválila ustanovenie a opatrenia, ktoré by mali minimalizovať dopad a mali by pomôcť jednak v rovine zamestnávateľov, jednak by mali pomôcť zamestnancom a jednak uchádzačom o zamestnanie, čiže majú tieto opatrenia tri roviny, ale mali by pomôcť predovšetkým v oblasti služieb zamestnanosti.

Keď hovorím v oblasti služieb zamestnanosti, treba si uvedomiť, že toto je parciálne riešenie, ktoré nemôže naštartovať ekonomiku. Ďalšie riešenia budú na úrovni makroekonomickej a taktiež v oblasti podnikateľskej a podobne, ale v tejto chvíli si dovolím predkladať opatrenia, ktoré smerujú na udržanie existujúcich pracovných miest a tvorbu nových pracovných miest, ktoré smerujú k flexibilite a mobilite zamestnancov na trhu práce, ktoré smerujú k miestnej a lokálnej zamestnanosti, hovoríme o obecných a ďalších činnostiach, a ktoré vlastne smerujú k využívaniu Európskeho sociálneho fondu, teda hovoríme aj o využívaní európskej solidarity.

Vzhľadom na zhoršujúcu sa túto sociálnu situáciu navrhujeme nové aktívne opatrenia na trhu práce, a to

- príspevok na podporu udržania pracovných miest u zamestnávateľov,

- príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta; taktiež podporujeme zamestnávateľa,

- príspevok ku mzde zamestnanca, ak zamestnanec prijme prácu a pracuje za minimálnu mzdu,

- príspevok na podporu vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti,

- príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania poľnohospodárskych výrobkov a obchodovania s nimi,

- súčasne sa navrhuje zvýšenie príspevku na dochádzku za prácou, predovšetkým markantnejšie zvýšenie na krátke vzdialenosti, pretože naši občania skutočne nemajú veľký záujem cestovať na týždňové zamestnania,

- taktiež na vytvorenie podmienok na urýchlenie priznania postavenia sociálneho podniku uvoľnením povinnosti plnenia podmienok pre ich vytváranie, a to predovšetkým v podmienkach miestnej samosprávy a regionálnej samosprávy,

- vytvorenie výhodnejších podmienok pre zriaďovanie sociálnych podnikov obcou, samosprávnym krajom, združením obcí, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, pokiaľ jej zriaďovateľom bude obec alebo samosprávny kraj, a to aj umožnením prijatia do zamestnania v sociálnom podniku zriadenom týmito subjektmi všetky skupiny zamestnancov v čase zriaďovania sociálneho podniku a taktiež nevyžadovania splnenia podmienky priemernej miery evidovanej nezamestnanosti na účely poskytovania investičnej pomoci formou príspevku.

Všetky tieto opatrenia budú súčasne podporené aj oficiálnymi projektmi s čerpaním Európskeho sociálneho fondu, teda budú nasmerované prostriedky nielen z domácich zdrojov, ale aj zo zdrojov verejných zdrojov, európskych zdrojov.

Ďakujem pekne za pozornosť a prosím o podporu tomuto návrhu zákona.

Ďakujem, pán predsedajúci.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Jane Vaľovej. Nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 940), ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 222 z 3. februára 2009 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač 940. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 964 z 3. februára 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovenia a náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Predložený návrh zákona obsahuje legislatívne návrhy spracované na základe balíčka opatrení, ktoré boli dohodnuté a prijaté na rokovaniach Rady pre hospodársku krízu. Aktuálna ekonomická situácia si vyžaduje účinné riešenia, ktoré majú prispieť k udržaniu zamestnanosti na existujúcich pracovných miestach a na podporu vytvorenia nových pracovných miest. Cieľom predloženého návrhu zákona je zmiernenie dopadov globálnej finančnej a hospodárskej krízy na zamestnanosť v Slovenskej republike. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplýva, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne ihneď a gestorský výbor takisto v termíne ihneď.

Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte k tomuto bodu rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Konštatujem, že do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Júliusa Brocku, ktorý vystúpi za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia. Po jeho vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možné sa do rozpravy prihlásiť ústne.

Pán poslanec, nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, pani ministerka uviedla tento návrh v prvom čítaní tým, že je to jedna z najvážnejších kríz, v akej sa nachádza krajina, Európa, svet. Pri pohľade na našu rokovaciu sálu mám pocit, že tomu nič nenasvedčuje. Keby som sa chcel opýtať pána ministra Jahnátka, že ako sa hovorí v jadrovej energetike, keď blok ide na takýto výkon, že koľko by to bolo percent, to nie, od plného výkonu je to strašne ďaleko. A musím povedať, že to nielen vo vzťahu k tejto rokovacej sále, ale myslím si, že to aj vo vzťahu k vláde.

Dámy a páni, boli sme nedávno svedkami bombastických vyhlásení na tlačových konferenciách po rokovaniach vlády alebo Rady pre hospodársku krízu, ako vláda pripravuje návrhy zákonov v skrátenej lehote, aby sme o nich mohli urýchlene rokovať a ich schváliť, aby sme zabránili negatívnym dopadom na obyvateľstvo. Tak rokujeme o treťom zákone v skrátenom konaní a musím povedať, že toto je prvý zákon, ktorý sa v podstate svojimi návrhmi a opatreniami dotýka hospodárskej krízy, to znamená z dielne pani ministerky Tomanovej.

Ale musím povedať, teda chcel by som pochváliť pani ministerku aj za obsah toho návrhu, lebo sú tam opatrenia, ktoré môžu pomôcť mnohým ľuďom napríklad z hľadiska udržania ich zamestnania a môžu prispieť aj k vytvoreniu pracovných miest. Ja som si pripravil dlhé vystúpenie, ale keďže by som vás nechcel ním nudiť, tak dovoľte, aby to bolo v takom voľnom prednese tak, ako sa to bude samé vyvíjať. Čiže chcem pochváliť pani ministerku, že medzi tými návrhmi opatrení, ktoré my podporujeme, že sú aj také, ktoré aj preto podporujeme, že sú to opatrenia, ktoré sú nám blízke, lebo sme ich aj sami navrhovali pred niekoľkými mesiacmi, aj keď vtedy neprešli, prosím, som rád, že teraz si ich vládna koalícia alebo ministerstvo sociálnych vecí osvojilo a že budeme o nich hlasovať a prinesú pozitívne ovocie pre mnohých občanov. Sú tam aj veci, ktoré budem aj kritizovať, ktoré by tam nemuseli byť, ktoré, naopak, k tomu pozitívnemu efektu, ktorý ministerstvo očakáva, nepovedú.

Ale všeobecne v tej súvislosti, že sú tu tri zákony o skrátenom konaní, v podstate iba jeden návrh, ktorý je o tom, ako zabrániť negatívnym dopadom hospodárskej krízy, je zároveň na schôdzi Národnej rady z dielne ministerstva sociálnych vecí aj návrh na ratifikáciu Európskej sociálnej charty. No a to musím povedať, že tomu nerozumiem. Tomu nerozumiem, pretože to vyzerá, ako keby ľavá ruka nevedela, čo robí pravá. Lebo tento návrh, ktorý je tu teraz bod programu, tak má pomôcť slovenskej ekonomike, má pomôcť zamestnávateľom, má pomôcť občanom a zároveň o niekoľko dní neskôr budeme rokovať o dokumente, ktorý keby vláda predkladala v čase úžasných úspechov desaťpercentného ekonomického rastu a dlhodobo, prosím, a je to v súlade s programom tejto vlády, je to jej agenda, tak tomu by som rozumel. Ale dávať tento bod na rokovanie Národnej rady, keď v Európe uvažujú zodpovedné vlády o tom, že sa budú uvoľňovať aj tie prísne pravidlá Paktu stability a rastu, že my v tejto chvíli ideme zabetónovať status quo v daňovej, v sociálnej legislatíve, no jednoducho sa mi to zdá, že táto vláda si sebe sama zväzuje ruky. O to viac, že jej sociálni partneri, s ktorými o tom rokovala ešte na jeseň minulého roka, keď ešte tie odhady, ako bude hospodárska kríza dopadať na Slovensko, ešte neboli tie kontúry také jasné, tak už vtedy zamestnávatelia, Republiková únia zamestnávateľov alebo Asociácia zamestnávateľských zväzov boli proti tomu. Napriek tomu to išlo s týmto rozporom do vlády. Vláda to schválila. A či teraz to považujú za ten najlepší nápad, ako pomôcť krajine, keď sa dokonca predseda vlády zaoberal otázkou, že aj Zákonník práce, aj do toho môžeme vstúpiť, aj keď len na istý čas, keď to bude nevyhnutné. Považujem za omyl, že poslanci vládnej koalície nehlasovali za môj návrh, aby sme to vypustili z rokovania tejto schôdze. (Reakcia z pléna.)

Áno, pán predseda reagoval a povedal, že ak si to vydiskutujú ešte a bude to naozaj tak, ako hovorím, takže nie je vylúčené, že tento bod sa z rokovania tejto schôdze stiahne. No chcel by som tomu veriť, že to tak urobíte. Lebo inak by to naozaj bolo výrazom chaosu a že ľavá ruka nevie, čo robí pravá.

Že je vážna kríza, a častokrát to opakujete aj vy z vlády, aj my z opozície, musím povedať, že to má aj svoje pozitíva. Táto kríza napríklad spôsobila to, že sú rekordne nízke ceny pohonných hmôt, že klesajú ceny bytov a nehnuteľností, že hodnoty inflácie sú na veľmi nízkej úrovni. A dokonca som zachytil v tlači, že sa ľudia začínajú sobášiť častejšie. V Británii, neviem v ktorom meste, že o 70 % narástla sobášnosť. Má to inak svoju logiku. Ako v ťažkých časoch a ťažké časy sa oveľa ľahšie, by som povedal, znášajú a prežívajú vo dvojici a ľahšie ako jednotlivec prekonáva krízu práve napríklad manželstvo alebo rodina. Preto ako v kontraste s týmto ma zaráža, že minister spravodlivosti uvažuje o uvoľnení a uľahčení rozvodovosti na Slovensku. Našťastie to nemáme ešte na tejto schôdzi Národnej rady, aj keď si to médiá mysleli, lebo o tom nedávno takto písali.

Iný príklad teda, že je kríza a ľudia, občania vedia a dokonca aj mnohé podniky sa vedia správne správať alebo chovajú sa racionálne. Vedia, že nemôžu plytvať, že sa musí šetriť. Preto napríklad veľké projekty dnes sú na ľade. Banky zvažujú a vôbec aj pôvodní developeri a investori, či budú stavať nové a ďalšie sídliská po Slovensku. Jednoducho aj mnohí z nás, aj vy, aj iní občania, zvažujú, či budú robiť investície alebo obchody dlhodobého charakteru. Jednoducho, či v tomto čase radšej neusporia, ak by tá kríza mala trvať dlhšie. Toto robia občania, toto robia firmy. A čo robí vláda? Ja si myslím, že by si mohla zobrať príklad z mnohých občanov alebo aj zo všetkých občanov, takmer. (Reakcia z pléna.)

Teraz, pán kolega, som myslel na iné, je vám to veľmi blízke, minister vnútra nedávno kúpil za 117 mil. vozový park, luxusné autá, takmer pretekárske autá. (Reakcia z pléna.) Pani kolegyňa, ja hovorím k veci, hovorím k veci, naozaj, na rozdiel od predsedu parlamentu, keď sme začínali dnes rokovať, naozaj.

V tejto chvíli, tento mesiac alebo minulý mesiac, ak robí takéto obchody minister vlády, naozaj si myslím, že kde to občania pozornejšie sledujú, tak to je na odvolanie takého ministra.

Pani kolegyňa, ďalší príklad nehospodárneho nakladania, plytvania v čase hospodárskej krízy je sám predseda vlády, keď Úrad vlády reklamnú kampaň za 30 mil. korún, ktorej predmetom má byť logo alebo heslo kampane, alebo televízny šot, už som to v mojej faktickej poznámke spomenul, že ak by chcel ísť príkladom iným predseda vlády, tak stačí, aby ponúkol do tomboly stredným alebo základným školám laptop a deti mu to urobia zadarmo. Samozrejme, ja viem, prečo to je, lebo tendre, tendre a netransparentné klientelistické súťaže na Slovensku prekvitajú aj v treskúcej zime. Áno, aj v treskúcej zime. Jednoducho, preto ak pán predseda Paška dnes po otvorení schôdze hovoril o všetkom možnom, tak len preto, lebo chcel odpútať pozornosť od toho, čo popri tých drobnostiach, ktoré predložila pani ministerka Tomanová, robia všetci ostatní. Všetci ostatní, takmer, všetci ostatní vo vláde rozhadzujú peniaze daňových poplatníkov a zneužívajú hospodársku a finančnú krízu. Áno, je to tak.

A teraz, keďže máte pocit, že hovorím od veci, chcem povedať, že návrhy, ktoré sú opatrenia, aktívne opatrenia trhu práce, ktoré sú v tomto zákone, o tom, ako chcete a chceme pomôcť napríklad začínajúcim živnostníkom, že budú mať daňové prázdniny na odvody, podporujeme. Rovnako podporujeme aj to, že chcete znižovať odvody zamestnávateľov, ktorí sú ochotní zamestnávať ľudí aj v ťažkých časoch, keď pre nich nemajú prácu. Alebo že chcete dávať príspevok na samozamestnávanie tým, ktorí sa vracajú zo zahraničia. Naozaj, lebo ak v Európe sa odhaduje, že pribudne 3,5 mil. nezamestnaných ľudí, to je obrovská sila a medzi nimi sú mnohí aj zo Slovenska, ktorí doteraz na Západe zarábali a prichádzajú naspäť na Slovensko a budú klienti úradov práce alebo už aj sú.

No a, samozrejme, s čím nesúhlasím, tak to sú tie známe sociálne podniky. Prosím vás, toto, aj keď ste to tak honosne nazvali, má strašne málo so sociálnym, so solidaritou. Už tak ako zmäkčujete, ako meníte filozofiu, pôvodnú filozofiu sociálnych podnikov, že už to nemusia byť ani, by som povedal, ľudia, ktorí sú na trhu práce diskvalifikovaní, už to môže byť ktokoľvek, koho v sociálnom podniku zamestnáte. Dokonca už nemusí ani 30 % zo zisku použiť na vytvorenie nových pracovných miest. Prosím vás, toto je podnikanie za štátne. Ja viem, že skôr pre vás ako pre nás. Lebo mne ani mojej kolegyni Gibalovej alebo Kahancovi nehrozí, že on sa v takom sociálnom podniku alebo jeho blízki uchytia. Čiže táto miliarda korún (reakcia z pléna), táto miliarda korún, ktorú chcete na to použiť v tomto roku, sú do vzduchu vyhodené peniaze aj z iného dôvodu a poviem vám prečo.

Keď vytvoríte, pani kolegyňa, sociálny podnik vo vašom meste a vo vašej obci, napríklad založíte pílu a bude robiť dosky a hranoly, tak v susednej dedine tá píla, ktorú likvidovala prednedávnom silná slovenská koruna, tak zlikviduje váš sociálny podnik. Čiže koľko nových miest vytvoríte v jednej obci, možno v tej druhej toľko pracovných miest zanikne. Preto ak by ste zmenili alebo urobili úpravu v tomto zákone napríklad vo vzťahu k tým opatreniam o sociálnom podniku, tak viem si predstaviť, že celá opozícia bude hlasovať za tento návrh aj v druhom, aj v treťom čítaní.

No a na záver, dámy a páni, nebudem hovoriť o tom, čo my navrhujeme, možnože príde na to, že bude taký bod, že teda čo treba robiť, čo treba robiť. Aj keď som okrajovo už povedal, že by ste nemali minimálne plytvať, lebo keď sme o rozpočte hovorili na minulej schôdzi, tak som hovoril, že vlastne vláda môže v tejto krízovej situácii robiť tri veci, že nič alebo že bude robiť nejaké drobné kozmetické úpravy, alebo že využije túto krízu ako príležitosť a šancu vyťažiť z toho čo najviac v súťaži s inými krajinami. A to som ešte zabudol na jednu možnosť, že vláda môže urobiť zlé rozhodnutia. Zlé rozhodnutia a to som spomínal aj v tomto svojom vystúpení.

No a chcem jednu nepríjemnú skutočnosť na záver spomenúť, že to, že sme my boli krajina v Európe tatranským tigrom v dvojcifernom ekonomickom raste, to sa môže zmeniť veľmi rýchlo. Ak ste čítali prognózu Európskej komisie o makroekonomických parametroch krajín Európskej únie v tomto roku, tak Litva, krajina, ktorá mala s nami pred rokom dvojciferný ekonomický rast HDP, tak na tento rok jej prognózujú 7, ale mínus, ale mínus 7 %. Dámy a páni, tak to sa môže stať aj zo Slovenska, aj keď bolo včera prvé, zajtra môže byť posledné.

Preto opatrenia vlády aj v tejto vážnej situácii, ako ju priznáva a opakuje často aj pani ministerka Tomanová, by mali byť iné, malo by ich byť viac, mali byť účinnejšie.

A to aj na dnešok stačí. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. No a teraz je priestor možnosti diskutovať cez faktické poznámky, tak ako o tom hovorí rokovací poriadok, s pánom kolegom Brockom. Pýtam sa, kto sa hlási s faktickou poznámkou? Pani poslankyňa Jana Vaľová ako spravodajkyňa, pán poslanec Stanislav Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Brocka, rozdelím to do viacerých častí.

Po prvé predkladáme návrh na ratifikovanie revidovanej Európskej sociálnej charty, opakujem revidovanej. Tá garantuje sociálnu ochranu občanov Slovenskej republiky a rozširuje sociálne práva pre občanov. Nie sú tam obmedzenia. Je tam podľa mňa viacero práv.

Ďalej by som chcela jednu povedať vec, čo teda neviem si to vysvetliť a budem rada, keď mi to vysvetlíte, keď hovoríte, že ideme zjemniť podmienky pre rozvodovosť. Myslíte si, že ak je rodina, kde jeden z rodičov pije, týra deti a podobne a tá matka nemá peniaze na to, aby sa uživila, že toto je podľa vás taká tá súdržnosť, ktorá prežije hospodársku krízu? Pretože ja to nechápem. Možno mi to vysvetlíte, ale ja si to neviem predstaviť, o čom ste rozprávali. V tomto som vás nepochopila a myslím si, že viacerí.

A čo sa týka sociálnych podnikov, no, pán Brocka, vy ste múdrejší ako celá Európa, aj celá opozícia, pretože sociálne podniky vo Francúzsku existujú od 2. svetovej vojny. Taliansko má 7 000 sociálnych podnikov a tieto podniky nie sú založené na biznise. Sú založené na tom, že väčšina prostriedkov ide na 45 % pokrytia mzdy pre znevýhodnené osoby a na ich odvody. To je väčšia časť finančných prostriedkov, ktorá ide do sociálneho podniku. A my v tomto práve zákone uvoľňujeme obciam, vyšším územným celkom a tým, ktorí zriadili svoje príspevkové organizácie, aby takéto podniky mohli uzavrieť. Pretože možno neviete, ale sú ľudia, ktorí majú 40 km do mesta, žijú v obciach a títo ľudia nemajú vzdelanie a majú problém sa zamestnať a úplne v iných oblastiach, ako je píla, ako vy rozprávate, lebo sú iné oblasti, kde ten sociálny podnik môže fungovať a kde nemusí robiť konkurenciu okolitým podnikom. Treba si to pozrieť a možnože aj v iných štátoch a možnože potom pochopíte, o čom to je, sociálne podniky sú. A ja si myslím, že znevýhodnených občanov potrebujeme umiestniť a je to oveľa lepšie, ak ten občan nepoberá dávku, ale ak je platiteľom dávok.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Stanislav Kahanec, nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Ja si myslím, že pán poslanec Brocka veľmi správne poukazoval na niektoré problémy aj v súvislosti so sociálnymi podnikmi, aj v súvislosti so súčasným rozhadzovaním prostriedkov na vládnej úrovni alebo na iných úrovniach. Ja si myslím, že je nad slnko jasné, že keď príde takáto ťažká doba, tak nemalo by sa len demonštratívne poukázať, že tu ideme šetriť, ale aj robiť reálne kroky v skutočnosti. To znamená, že keď tam poukázal na príklade nákupu luxusných áut a podobné veci, no asi by to nemali robiť súčasní predstavitelia a špičky vlády a asi by mali naozaj šetriť. Asi teraz by mali byť tie opatrenia, ktoré už boli dávno avizované pánom premiérom, a nerealizované, že sa usporí na štátnej správe. Asi teraz by mali byť oparenia, keď pán premiér hovoril o tom, že výberové konania, teda tendre a podobné výbery, že sú predražené o 30 až 40 %. No tak kedy chceme šetriť, keď nie teraz, keď je kríza? Veď keby sme ušetrili len 20 % pri výberových konaniach, tak máme toľko zdrojov, že si môžeme bez problémov vykryť tie výpadky na zdrojoch do štátneho rozpočtu a výpadky na poklese hospodárskej činnosti a aktivity.

Druhá vec. Myslím, že pán poslanec Brocka poukázal aj na tie sociálne podniky, že môžu vzniknúť problémy. To neznamená, že keď fungujú inde dobre, to neznamená, že už u nás budú fungovať dobre. Tu totiž veľmi silno rezonuje práve, by som povedal, forsírovanie zo strany štátnych orgánov a zo strany tejto vládnej koalície, aby mali všetky tieto veci pod palcom. A to nie je normálny stav. Normálny stav, že sa dá priestor pre normálne, riadne fungovanie všetkých inštitúcií.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach, bude teraz pán poslanec Brocka. Nech a páči.

J. Brocka, poslanec: Pani poslankyňa Valová, zaujalo vás to najmenej podstatné, čo som spomínal vo svojom vystúpení, ale prosím. Ak som ja hovoril o pozitívach a s úsmevom (alebo so "smilom") o pozitívach hospodárskej krízy, tak som medzi iným spomenul, že v tomto čase v Británii napríklad o 70 % vzrástla sobášnosť a ako v kontraste s tým, že čo sa deje u nás, tak som spomenul, že minister Harabin pripravuje novelu Občianskeho zákonníka, kde navrhuje predmanželské zmluvy. V krajine, kde je viac ako 40-percentná rozvodovosť. Pani kolegyňa, čiže to je o inom.

No ale k sociálnym podnikom, teda to podstatnejšie. Ja neprotestujem proti sociálnym podnikom, ktoré sú tu pre tých, ktorí sú znevýhodnení na trhu práce. A nakoniec v tom dnes platnom návrhu zákona sú dosť prísne podmienky. Pani ministerka to hovorila aj v skrátenom konaní. Ale ak ja proti niečomu protestujem, tak protestujem proti tomu, aby tento sociálny podnik pol zneužívaný na biznis, napríklad ľudí blízkych vládnej koalícii a najmä strane SMER. Veď v predchádzajúcom roku ste vy, mená vašich kolegov zamestnávali v médiách, ktorí stáli za sociálnymi podnikmi, a ich príbuzní. Jednoducho to mi vadí a to verím, že vadí každému slušnému človeku, ktorému sa nepáči zneužívanie postov vo vládnej koalícii.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani kolegyňa, hneď vám dám slovo, len najskôr sa spýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne, pretože pán kolega Brocka bol jediný prihlásený písomne. Takže otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Klára Sárközy ako jediná. Pani poslankyňa, počkajte ešte na mieste, lebo v súlade s rokovacím poriadkom požiadala o slovo pani spravodajkyňa do rozpravy. Takže pani poslankyňa Klára Sárközy je jediná prihlásená do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy.

A slovo má teraz pani spravodajkyňa, nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Dobre, ja by som chcela práveže povedať, že veľmi dobre a veľmi kvitujú obce, ja som s nimi rozprávala, že teda zvolíme práve sociálne podniky a že práve tieto obce si budú môcť takisto založiť. A nemyslím si o nijakom klientelizme, že existuje, pretože je to zo zákona. Môže si to založiť každý, kto splní podmienky zo zákona, čiže nebude prebiehať žiadne výberové konanie. Nerozumiem, o akom klientelizme sa tu bavíme a o akom klientelizme sa tu rozprávame.

Ja by som poprosila ctených kolegov, pretože ozaj tento zákon je veľmi potrebný pre občanov, všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí naň čakajú, kde to nie je len o sociálnych podnikoch, ale je to vlastne aj o rôznych príspevkoch, ak firma prepustí zamestnanca, ak sú na 60 %, tieto príspevky sú jasne uvedené v tomto zákone. Ale keďže sa otvorila tá téma tých sociálnych podnikov, tak ešte na chvíľočku sa k nim vrátim.

Chcela by som, aby ste si konečne uvedomili, že bol sociálny prieskum, že bol poslanecký prieskum na Sociálnej poisťovni aj na sociálnych podnikoch, kde jasne bolo deklarované, že veci sú v súlade so zákonom. A prestaňme už hovoriť o nejakom klientelizme, pretože keď sme predložili poslancom vašej bývalej koalícii, aké mzdy poberali v projektoch, kde pani kolegyňa Klára Sárközyová rozprávala o tom, že 1 200 korún na hodinu pre odborníka a pre odborného lektora, ktorý bude učiť ľudí, povedzme si, so základným vzdelaním o bezpečnosti práce, o náuke, o rôznych zručnostiach, je príliš veľa. Keď sme im ukázali projekty, ktoré schválila vaša, teda terajšia opozícia, tak tam boli jasne 5 000 - 9 000 odmeny, kde dokonca na nich participovala aj pani poslankyňa Radičová, pretože v týchto projektoch bola, za takéto peniaze prednášala.

Čiže nerozumiem tomu, o akom zneužívaní rozprávate? A jej dcéra a zať. Nerozumiem, o akom zneužívaní stále rozprávate? Stále hľadáte tiene, stále hľadáte duchov v niečom, čo ste vy sami robili, ale my to nerobíme. A keď sa pozriete na sociálne podniky, tak skutočne tam ide väčšina peňazí na mzdy pre znevýhodnené skupinové odvody. To je väčšia časť finančných prostriedkov. Ešte raz opakujem, jasne sa každý môže podľa zákona prihlásiť a podať si žiadosť o sociálny podnik a neprebieha žiadne výberové konanie, od 1. septembra. Takže konečne už nehľadajme duchov, ale pozrime sa, že zrejme podľa seba súdim teba, takže v tomto zákone to nie je takto myslené, tento zákon je ozaj pre ľudí, ktorí sú v obciach, ktorí majú možno základné vzdelanie a ktorí nemajú šancu sa zamestnať. Sú to znevýhodnené skupiny a myslím si, že je omnoho lepšie, ako ich budeme držať na úradoch práce a platiť im dávky, aby oni boli platitelia týchto dávok. To som chcela povedať.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Vaľovej sa prihlásil pán poslanec Stanislav Kahanec ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec, máte slovo.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem. Pani poslankyňa, my určite nehľadáme duchov, ale máme konkrétne príklady z minulosti a typickým... (Reakcia poslankyne.) Teraz mám slovo ja, ak dovolíte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, skúsme rešpektovať, keď niekto rozpráva, aby sme neskákali do reči.

S. Kahanec, poslanec: Takže chcem vám pripomenúť jeden prípad, ktorý je taký exemplárny, a volá sa Privilégium. Nedávno tu spomínal môj kolega Brocka, aby to nemali len privilegovaní. Tak toto Privilégium pred časom vlastným telom obhajovala aj pani ministerka, aj pán premiér, dokonca chcel zaplatiť postele pre tých postihnutých ľudí. A je zaujímavé, aký je stav teraz. Skúste mi povedať výsledok aktuálneho stavu v kauze Privilégium a potom rozprávajte o tom, ako hájite všetky tie čisté režimy bez akéhokoľvek klientelizmu. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Reagovať na faktickú poznámku chce pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči. Pani poslankyňa, musíte zatlačiť trojku.

J. Vaľová, poslankyňa: Asi ste nepostrehli, pán poslanec, že ja som hovorila o lektoroch, ktorí si brali 5 - 7 000 korún za hodinu, to bola pani poslankyňa Radičová a jej príbuzní. A pani ministerka pridelila finančné prostriedky na postele pre telesne postihnutých ľudí. Pýtam sa, pani ministerka pracovala v Privilégiu, takisto potom poviem, že pani Gibalová pracovala v Spišskej charite a od rána do večera bránila telom súdne spory a všetko možné, čo tam bolo, a finančné prostriedky. To považujete za klientelizmus?

Takže chcem povedať, ak pani ministerka dala postihnutým na postele, choďte a zoberte im tie postele, teraz spod tých ľudí, ktorí sú tam a ležia, a spýtajme sa, kde dala pani Radičová tých 5 - 7 000 korún, ktoré dostávala na hodinu. Prosím vás pekne, nemiešajte hrušky s jablkami, pretože brať peniaze sám pre seba a pomáhať ľuďom je o niečom inom.

A ak považujete za klientelizmus to, že tam pani ministerka pracovala, tak ja považujem za klientelizmus to, že pani Gibalová pracovala v Spišskej charite. Veď to je smiešne! Pán Kahanec, veď to je smiešne. Veď všetci sme niekde pracovali, veď nikto nevyskočil z detskej postieľky a nebol v Národnej rade, každý mal v tom živote určitý prechod a, samozrejme, pozná problémy, ktoré má riešiť. Takže možno je to asi tak. Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.) Ale ja nepovažujem, že niekto skočil z detskej postieľky rovno do parlamentu a nemá žiadnu históriu a nikde nepracoval. Čiže berme rozdiel, na čo boli peniaze použité, a to sú dve veľmi vážne rozdiely. (Reakcia poslanca.) Ďakujem, pán Kahanec, dva.

M. Hort, podpredseda NR SR: Skončili ste, pani kolegyňa? Poprosím, aby sme rešpektovali, keď niekto vystupuje vo faktickej poznámke alebo reaguje, tak ho nechajme korektne dohovoriť. Pani poslankyňa Klára Sárközy je jediná prihlásená do rozpravy ústne. Pani kolegyňa, je päťdesiattri, stačí vám sedem minút? Stačí.

Slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi na úvod v krátkosti sa vyjadriť k hospodárskej kríze vo všeobecnosti.

Treba si uvedomiť, že táto celosvetová finančná, hospodárska kríza, samozrejme, okrem toho množstva negatív, ktoré prináša a ktoré neustále pociťujeme, zahŕňa v sebe aj množstvo príležitostí a šancí, ktoré keď dokážeme využiť, môže pomôcť celej našej ekonomike a krajine. Je to však podmienené tým, že politicky dokážeme pochopiť a presadiť také efektívne nástroje, ktoré vedia eliminovať negatíva a znovu naštartujú našu ekonomiku.

Ak zhrniem posledné mesiace v tejto oblasti, vláda v polovici októbra schválila štátny rozpočet, ktorý ešte nejakým spôsobom nereagoval na finančnú krízu. V novembri vláda prijala balík 27 opatrení na zmiernenie dopadov hospodárskej krízy. Väčšinou to však boli nekonkrétne opatrenia, príliš všeobecné a ťažko pochopiteľné návrhy, ktoré do dnešného dňa aj pekne vyšumeli. Až koncom januára, minulý týždeň, napokon zrejme aj vláda si začala uvedomovať tú ťažkú situáciu, vznikla Rada pre hospodársku krízu, ktorej návrhy včera prerokovala vláda na mimoriadnom rokovaní a dnes sú v skrátenom legislatívnom konaní v parlamente. Teda po štyroch mesiacoch sa konečne začalo pracovať, stratili sme však veľa času na reakciu a prípravu.

Hovorí sa tu alebo hovorilo sa, či vláda robila niečo alebo nerobila, vládna koalícia hovorí o tom, že opozícia nerobila nič. Dovoľte mi prečítať pár viet zo stanoviska SMK k situácii v súvislosti so svetovou finančnou krízou. Toto stanovisko vydala SMK, teda Hospodárska rada SMK a následne Predsedníctvo 5. októbra. Citujem: "Na základe našich hodnotení sa vláda Slovenskej republiky snaží čo najviac bagatelizovať túto vážnu tému, ba čo viac, podľa svojich doterajších vystúpení sa správa tak, ako keby sa kríza Slovenska, jeho hospodárstva a obyvateľov ani netýkala. Tento fakt nasvedčuje tomu, že naša vláda ešte nedocenila vážnosť situácie a jej očakávané negatívne vplyvy na domáce hospodárstvo a nastávajúce obdobie. Nemá prehľad a nevníma krízu ani sa nepripravuje na riešenie očakávaných problémov a ťažkostí. Dôrazne musíme odmietnuť vyjadrenia vládnych politikov o tom, že opozičné strany, a v tom aj SMK, odmietajú konštruktívnu spoluprácu s vládou o predchádzaní a zmiernení dôsledkov finančnej, hospodárskej krízy, ako aj o zavádzaní eura na Slovensku." To bolo 5. októbra. "Strana maďarskej koalície vychádza z hore uvedených faktov, vyzýva vládu, aby si konečne uvedomila vážnosť situácie a začala sa zaoberať stabilizáciou hospodárstva."

A teraz, čo sme my navrhovali. "V záujme riešenia krízy a trvalého zabezpečenia hospodárskeho rastu považujeme za nevyhnutné znižovanie daňového a odvodového zaťaženia podnikateľov, zabezpečiť rast reálnych miezd, aby sa bremeno krízy neprenášalo výlučne na obyvateľstvo. Výrazne podporiť malých a stredných podnikateľov zabezpečením úverových výhod a poskytnúť im garancie a takýmto spôsobom napomôcť rozvoju tohto typu podnikania. Znižovaním a racionalizáciou výdavkov štátnej a verejnej sféry vytvoriť rezervný fond na riešenie problémov súvisiacich s krízou. Zabezpečiť väčšiu podporu mladých, prvozamestnaných a tiež zvýšiť podporu začínajúcich podnikateľov vo forme daňových zliav, zníženie odvodového zaťaženia na vopred stanovené obdobie." To bolo 5. októbra. Vtedy ešte vláda hovorila, že nie je žiaden problém.

Ja v parlamentnej rozprave, niekedy na jeseň, som sa spýtala pani ministerky, či môžeme počítať s tým, že ľudia stratia prácu. Ona mi na to odpovedala, že žiaden problém nie je, pretože pamätám sa presne na to číslo, 6 694 miest je ohrozených, teda to znamená, že toľko ľudí bude prepustených. To bolo niekedy koncom decembra. A teraz pani ministerka, keď predkladala návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, povedala, presne ju citujem: "Bolo by to šialené, keby sme sa na vláde nezaoberali hospodárskou krízou." Súhlasím. Ale podľa mňa je to šialené, že sa s tým zaoberala vláda až včera na mimoriadnom rokovaní. A teraz dovoľte mi... A z tých opatrení, ktoré som tu čítala, ktoré SMK navrhovala 5. októbra a potom si sadla s SDKÚ niekedy koncom novembra, som rada, že v týchto opatreniach, ktoré predkladáte, pani ministerka, dva alebo tri naše body sú. Ale nám to nevadí, sme radi. Ale myslím si, že bolo by dobré, keby ste povedali a raz konečne priznali, že niekedy aj opozícia môže mať dobré návrhy.

Nebudem sa vyjadrovať k všetkým opatreniam, ale musím aj ja vyzdvihnúť napríklad tie sociálne podniky, o ktorých teraz hovoríme. Ja som pri zákone o zamestnanosti niekedy v apríli povedala o sociálnych podnikoch, ja to presne citujem, čo som povedala vtedy: "Ich zavedením vidíme rozšírenie dnešných chránených dielní. Základným cieľom sociálnych podnikov podľa predkladateľky zákona nebude vytváranie zisku, ale udržiavanie a vytvorenie nových pracovných miezd. Osobne sa obávam, že z dlhodobého hľadiska sa môžu veľmi ľahko ukázať ako nefunkčné a stanú sa draho vytvorenými pracovnými miestami dočasného charakteru."

Vznikol na Slovensku pilotný projekt vlani. Máme teraz v rámci pilotného projektu osem sociálnych podnikov. My sme boli na tom poslaneckom prieskume, dostali sme všetky materiály, ktoré sme chceli, ale neboli sme na mieste, pretože stále sme počúvali o tom, že tie sociálne podniky sú napríklad v podpivničenom senníku, ja by som sa na to raz dva pozrela na mieste, a vy ste povedali vtedy, pani ministerka, že tam žiaden klientelizmus nemôže byť. Ale pán premiér povedal, áno, keď sú dva rovnaké projekty, tak vyhrá ten, ktorý podáva reprezentant strany SMER. Ja neviem, či je tam kolónka, alebo nie je, ale toto povedal pán premiér. Pevne verím, že to poviete aj vy, že áno, odznelo to z úst pána premiéra. Keď nie, tak potom pán premiér asi klamal.

Potom sú tu také opatrenia, ktoré bez problémov vieme podporiť, o ktorých som aj ja už pred chvíľou hovorila. Ale ja mám vážne obavy, že tieto opatrenia nebudú stačiť. Vláda sa totiž sústreďuje skôr na menej podstatné návrhy a odmieta tie, ktoré by mohli priniesť skutočný efekt a väčší úspech, napríklad zníženie daní a odvodov, zjednodušenie odvodového systému, jednotný výber daní a odvodov a hlavne odpojenie minimálnej mzdy od odvodového zaťaženia. Po včerajšom rokovaní Rady pre hospodársku krízu pán premiér vyhlásil, že vláda nikdy nebude súhlasiť so znižovaním daní, keďže žiadna krajina nejde touto cestou. Dodal, že aj odvody zostanú v rovnakej úrovni a nebude sa otvárať ani Zákonník práce. Priestor vidí len na zavedenie takzvaného flexi konta. Ja som si istá, že Zákonník práce v blízkej budúcnosti sa bude otvárať. Citujem pána premiéra, čo sa týka toho flexi konta: "Pracovník zostáva plánovane doma a vytvára si pri plnom zárobku mínusový zostatok na flexi konte. Neskôr bude mínusové konto vyrovnávané nadčasovými hodinami."

Treba si uvedomiť, že v roku ´98 Slovensko bolo ešte v ťažšej ekonomickej situácii ako teraz. Rozhodli sme sa vtedy pre skutočné reformy, hoci ani vtedy väčšina európskych krajín nešla touto cestou. Výsledky ukázali, že sme sa rozhodli správne, viď vlaňajší hospodársky rast 10,6 %. Netreba zabudnúť, že plánovaný počet ohrozených zamestnancov za obdobie október 2008 - január 2009 je podľa včerajšieho rokovania vlády 10-tisíc osôb. V období finančnej krízy pribudlo do evidencii uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 1. októbra do 31. 12., 2 998 uchádzačov o zamestnanie, ktorí mali posledné zamestnanie v krajinách Európskej únie. Najviac prišlo v profesiách pomocnice, nekvalifikovaní zamestnanci, remeselníci a kvalifikovaní výrobcovia, spracovatelia a opravári a obsluha strojov a zariadení. Títo ľudia by potrebovali skutočné a efektívne návrhy také, ktoré im uľahčia začať podnikať a nevykorisťujú ich napríklad vysokými odvodmi a daňami.

Táto kríza nie je pravicová alebo ľavicová, pani ministerka. Je to celosvetová hospodárska a finančná kríza, ktorá potrebuje dohodu celého politického spektra. SMK už v októbri ponúkala a ponúka aj dnes svoju podporu pre všetky opatrenia, ktoré uľahčujú ľuďom život a dokážu udržať ich prácu, preklenúť súčasne ťažké obdobie z efektívnych podmienok. Nikdy však nebudeme podporovať klientelizmus.

Treba si uvedomiť, že zamestnanosť vo veľkej miere zabezpečujú malí a strední podnikatelia, preto sa treba orientovať na opatrenia, ktoré uľahčujú život. To je zníženie daňového a odvodového zaťaženia, zavedenie stimulačných nástrojov na trhu práce, ako napríklad daňové prázdniny pred prijímaním nových zamestnancov, pomoc pre živnostníkov. Niektoré tieto veci sa objavujú v tom návrhu, ktorý ste čítali. Takisto mobilita pracovnej sily musí byť prioritnou úlohou pre každú vládu. Pre SMK je dôležitou oblasťou aj podpora nájomného bývania pre mladé rodiny cez miestne samosprávy.

SMK a SDKÚ sa ako dve opozičné strany ešte v novembri, ako som už spomínala, dohodli na spoločnom postupe, čo sa týka opatrení na minimalizovanie negatívnych dopadov svetovej finančnej krízy v oblasti zamestnanosti. Naše návrhy ponúkame naďalej a sme otvorení pre konštruktívnu diskusiu aj na parlamentnej pôde. Žiaľbohu, táto otvorená, nami ponúkaná diskusia sa nám nedarí, viď dnešné hlasovanie, keď sme hlasovali o programe. Vtedy nám bolo povedané ústami pána premiéra, v Národnej rade nebudú žiadne diskusné kluby. Tak ja sa pýtam ako opozičná poslankyňa, kde máme o týchto veciach diskutovať?

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)