P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 144 prítomných, 87 za, 57 sa zdržalo.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

Konštatujem, že sme opätovne po prerokovaní schválili zákon, ktorý vrátil pán prezident, a to zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti.

Teraz poprosím pána poslanca Imreho Andruskóa, aby uviedol v druhom a treťom čítaní hlasovanie o

zákone z 3. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., tlač 881.

Opäť upozorňujem, že potrebujeme minimálne 76 hlasov na prelomenie veta pána prezidenta.

I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, v rozprave vystúpili štyria poslanci - pán poslanec Rafaj, pán poslanec Slabý, pán poslanec Paška, pán poslanec Gabura. Vážený pán predseda, najprv budeme hlasovať o pripomienke pána prezidenta, ktorá je uvedená v tretej časti spoločnej správy a týka sa zmeny účinnosti vráteného zákona s odporúčaním gestorského výboru ju schváliť. Pán predseda, prosím...

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o zmene účinnosti. (Reakcie z pléna.) Pán poslanec, poprosím vás, pán poslanec. Pán spravodajca uviedol, že...

I. Andruskó, poslanec: Ide o účinnosť od 1. apríla...

P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca navrhuje, tak ako pán prezident, zmenu účinnosti zákona, takže hlasujeme o zmene účinnosti. Poprosím vás ešte raz, pán spravodajca, zopakujte, aby bolo jasné, o čom budeme hlasovať.

I. Andruskó, poslanec: Dobre. Najprv budeme hlasovať o pripomienke pána prezidenta, keď chcete, ešte raz to môžem prečítať. (Reakcie z pléna.)

P. Paška, predseda NR SR: Páni poslanci, pán spravodajca uvádza hlasovanie. Pán spravodajca žiada hlasovať o pripomienke pána prezidenta, ktorou je zmena účinnosti. Hlasujeme o zmene účinnosti.

I. Andruskó, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte o tom hlasovať. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme. (Reakcie z pléna.)

I. Andruskó, poslanec: Prepáčte, toto bol návrh gestorského výboru.

P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 126 prítomných, 108 za, 16 proti, 2 nehlasovali.

Pripomienku pána prezidenta sme odsúhlasili.

Ďalej.

I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Tým sme v druhom čítaní rozhodli o pripomienke pána prezidenta Slovenskej republiky. Vážený pán predseda, sme v treťom čítaní, prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu, hoci neviem k čomu, ale otváram rozpravu. Nikto sa neprihlásil. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu ako o celku so schválenou pripomienkou pána prezidenta.

I. Andruskó, poslanec: Áno, budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku v znení schválenej pripomienky s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Vážený pán predseda, dajte o tom hlasovať. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 138 prítomných, 106 za, 32 proti. (Výkriky v sále.)

Konštatujem, že sme opätovne po prerokovaní schválili zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ktorý vrátil pán prezident Slovenskej republiky.

Kolegyne, kolegovia, ešte vás poprosím, chcem navrhnúť, aby sme hlasovali o zmene zloženia vo výbore. Návrh, ktorý je v tlači 929 na zvolenie pána poslanec Jozefa Haleckého, ktorý je z Hnutia za demokratické Slovensko - Ľudová strana, za člena Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu. Je súhlas, aby sme hlasovali? Máte tlač pred sebou. (Reakcia pléna.) Poprosím vás, budeme hlasovať teraz o tom, aby pán Halecký pôsobil ako člen Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu. Hlasujeme.

(Hlasovanie o návrhu na voľbu poslanca za člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, tlač 929.)

(Hlasovanie.) 124 prítomných, 118 za, 2 sa zdržali, 4 nehlasovali.

Pán poslanec Halecký bude pôsobiť ako člen Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu.

Ďakujem vám, kolegyne, kolegovia. Odhlasovali sme všetky prerokované body. Vyhlasujem prestávku do 17.30 hodiny. O 17.30 hodine budeme pokračovať v prerokovaní schváleného programu 32. schôdze.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 32. schôdze prvými čítaniami o vládnych návrhoch tam, kde sme schválili skrátený legislatívny proces.

Poprosím teraz pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby uviedol v prvom čítaní

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov.

Je to tlač 932. Návrh na pridelenie výborom je rozhodnutie č. 952.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám do prvého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2009.

Pomerne dlhá legisvakančná doba od schválenia zákona v Národnej rade po jeho účinnosť bola stanovená z dôvodu, aby zákon nevytvoril neprimeranú záťaž na podnikateľské subjekty z dôvodu prispôsobenia už uzavretých dodávateľsko-odberateľských zmlúv na rok 2008 a aby zmluvné strany mali dostatočný časový priestor na uzatváranie zmluvných vzťahov rešpektujúcich predmetný zákon.

Napriek dobre mienenému časovému priestoru na rešpektovanie platného zákona, najmä zo strany odberateľov, boli identifikované také problémy pri uzatváraní zmluvných vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi, ako podmieňovanie uzatvárania zmlúv zo strany odberateľov tým, že dodávateľ vyhlási, že nie je ekonomicky závislý od odberateľa, vymáhanie poplatkov na reklamné a letákové akcie vrátane poplatkov za tlač a distribúciu týchto tlačovín cez tretiu osobu v snahe obísť ustanovenia § 2 písm. e) zákona. Takisto uzatváranie dodávateľsko-odberateľských zmlúv cez sprostredkovateľské firmy s cieľom vyhnúť sa aplikácii ustanovení zákona v zmluvných vzťahoch a vyhnutie sa priamym sankčným postihom za porušenie zákona, resp. obchádzanie platného zákona.

Návrh novely zákona reaguje v legislatívnej podobe na zistené poznatky a zamedzuje ich aplikovaniu hlavne úpravou uskutočňovania obchodných aktivít cez tretie osoby, aby prostredníctvom nich nedochádzalo k obchádzaniu zákona, zákazom vyberania peňažného plnenia za služby, ktoré neboli poskytnuté, možnosťou zvýšenia pokuty za marenie kontroly a prechodným ustanovením, ktoré obsahuje povinnosť zosúladenia zmlúv s platným zákonom.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku, preto, dámy a páni, nech sa páči, kto chce v prvom čítaní vystúpiť v rozprave, máte možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Kahanec a pán poslanec Kužma. Končím možnosť sa prihlásiť.

Pán poslanec Kahanec, máte slovo.

S. Kahanec, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, máme druhú časť režimu skráteného konania, ktorým sa navrhuje novela zákona č. 172/2008 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a tak ďalej a doplnení zákona Národnej rady o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore.

Pri skrátenom konaní som sa pýtal, že aký je argument pre to skrátené konanie. Zatiaľ som na to odpoveď nedostal. A v uvádzanej dôvodovej správe tam boli iba všeobecné argumentácie bez akéhokoľvek konkrétneho dôvodu. Teraz máme pred sebou vládny návrh tejto novely. I keď je to veľmi krátka novela, iba na dvoch stranách, zasa si myslím, že rieši veci rýchlou cestou a nie všetko, čo je rýchle, má aj dobrý výsledok. Už starší ľudia hovorili: "Práca kvapná, málo platná." Nechcem to teraz paušalizovať, že všetko, čo sa robí rýchlo, je zlé. Niekedy treba robiť aj rýchlo veci, ale dobre, lebo platí aj to, že keď niekto rýchlo dáva, dvakrát dáva. No a konkrétne k zákonu... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, chvíľočku vás poprosím. Nech sa páči, máte slovo.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Pokým prejdem k jednotlivým paragrafom tohto zákona, chcem ešte stručne k dôvodovej správe. Uvádzajú sa tam nejaké identifikované nasledovné problémy, ktoré sú tam uvedené, a je tam konštatované, že podľa teraz platného zákona je podmienkou pre uplatňovanie zákona ekonomická závislosť dodávateľa na odberateľovi pri kontrole, potom orgán kontroly musí skúmať, až keď orgán kontroly dospeje k záveru, že dodávateľ je na odberateľovi ekonomicky závislý, až potom môže skúmať. No chcem len povedať, že keď sa tento zákon prvý pripravoval a keď ste ho schvaľovali, tak... (Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

 

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, ešte raz prepáčte. Ale skutočne, dámy a páni, ktorí nemáte záujem o rozpravu a vystúpenie kolegu, poprosím vás, radšej opustite miestnosť.

Pán poslanec, máte slovo.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem. Možnože vás začnú rešpektovať, pán predseda.

Takže keď by tento zákon bol dobre pripravený a náležite pripravený, tak sa nemuselo teraz skonštatovať, že teraz platný zákon nejako nefunguje. A keď máme aj teraz skrátené legislatívne konanie, tak je otázka, že či zasa takto narýchlo bude zákon dobre pripravený. Ja mám o tom vážne pochybnosti, že bude dobre pripravený. To potvrdzuje aj predchádzajúci návrh zákona, keď sa tam takisto v rámci tejto správy konštatuje, že chýbali prechodné ustanovenia, resp. že sa teraz navrhujú prechodné ustanovenia. Prechodné ustanovenia sa navrhujú bežne, a keď sú tieto prechodné ustanovenia uvedené, tak nikto si nemôže vysvetľovať zákon ináč, ako je potom ďalej konštatované v osobitnej časti.

K samotnému paragrafovému zneniu.

K bodu 2. K bodu 2, ktorý sa týka § 3 ods. 1 písm. e), f), nebudem to teraz čítať, máte to v zákone, ale chcem skonštatovať určité veci vzhľadom na výklad v osobitnej časti k bodu 2. Tam ma prekvapila formulácia tohto výkladu a uvádza sa tam, že vo vzťahu k vymáhaniu poplatkov na reklamné letákové akcie vrátane poplatkov na tlač a distribúciu týchto tlačovín a podobne cez tretiu osobu v snahe obísť ustanovenia § 2 písm. e) zákona sa navrhuje spresnenie predmetného ustanovenia s tým, že akékoľvek poplatky za obchodné aktivity spadajú pod toto ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e). Mňa len prekvapilo slovo "akékoľvek". Ak máme definíciu akékoľvek, tak myslím si, že to nie je celkom dobre definované, lebo akékoľvek sa mi zdá veľmi široký pojem v tomto smere.

K bodu 4. Za neprimeranú podmienku v obchodnom vzťahu sa považuje plnenie dodávateľa za služby, ktoré neboli poskytnuté. No ja sa chcem spýtať: Nemalo by byť samozrejmé, že nikto nemá platiť, ak služby či iné dohodnuté plnenia dodávateľa neboli poskytnuté? Či budeme do všetkých zákonov písať, že sa majú dodržiavať alebo že sa majú zároveň dodržať aj ustanovenia v súvisiacich zákonných normách či vyhláškach? To predsa nie je normálny stav, že budeme písať, že zákon sa má dodržiavať? Ja si myslím, že keď niekto, keď niekto robí takéto veci, to znamená, že je poskytnuté peňažné plnenie za služby alebo dodávky, ktoré neboli poskytnuté, tak ho postihuje iný zákon. Ja celkom dobre nechápem, prečo by to malo byť v paragrafovom znení tohto zákona, keď toto je určite ošetrené, aj podľa môjho laického hľadiska, v inom zákone. Tak sa opýtam na to právnikov. Nie je toto zabezpečené cez iné zákony? Takže toto je k bodu 4. A v osobitnej časti k bodu 4 sa len konštatuje, že sa zavádza nová neprimeraná podmienka - vynucovanie peňažných plnení za služby, ktoré neboli dodávateľovi zo strany odberateľa poskytnuté. Nechápem, prečo sa takýto bod má doplňovať v zákone.

Čo sa týka bodu 11. Týka sa to pokuty či sankcie. Nemusíme sa sporiť o tom, že či taká výška, alebo onaká výška, toto je vec názoru. Ale chcem iba podotknúť, že pokuta alebo iná sankcia má, samozrejme, určitú mieru preventívneho účinku. Ale ako to poznáme z mnohých iných prípadov, iba - zdôrazňujem slovo iba - pokuta či sankcia nie vždy splní v požadovanej miere účel. Často je prinajmenej rovnako dôležité konanie inštitúcie, resp. tých, ktorí splnenie podmienok zo zákona kontrolujú či realizujú a realizujú tam buď pokutou, alebo sankciou za neplnenie zákonom stanovených podmienok a pravidiel. Teda ak nebude toto v praxi zrealizované, tak môžeme dávať pokuty akékoľvek chceme.

No a ešte jedna vec k bodu 12. V osobitnej časti sa konštatuje, že "súčasne platný zákon si najmä odberatelia vysvetľovali tak, že ustanovenia predmetného zákona sa dotýkajú len nových zmluvných vzťahov uzatváraných na rok 2009, t. j. od účinnosti zákona". Čiže prečo si to mohli odberatelia tak vysvetľovať? No asi nebol dostatočne precízne spracovaný. Ak by bol zákon jasne formulovaný, ktorý bol prijímaný len nedávno a vlastne začal platiť od začiatku tohto roka, tak potom by sme to nemohli vysvetľovať inak.

Na základe toho všetkého môžem len konštatovať, že ako celok tento zákon je narýchlo pripravený, ešte aj forma je cez skrátené konanie, čiže neumožňuje žiaden štandardný legislatívny proces a pripomienky k tomuto zákonu. A myslím si, že na tento zákon možno použiť tú starú poučku: "Práca kvapná, málo platná." Preto by som zo strany predkladateľa očakával, že zváži príslušné ustanovenia § 3, ako aj z jeho strany, teda zo strany predkladateľa, túto potrebu doplnenia odseku 4 v § 3 tak, aby potom aj komentár v osobitnej časti mohol byť jasný.

A možno ešte úplne na záver pár vecí, ktoré s týmto zákonom súvisia, a chcem tam zdôrazniť predovšetkým vyjadrenia Protimonopolného úradu. To, že si každý presadzuje svoje, že dodávateľ si presadzuje svoje, odberateľ si presadzuje svoje a že má svoj pohľad, to vcelku je pochopiteľné. Ale myslím si, že zákon by nemal zvýhodňovať ani jednu, ani druhú stranu, teda ani predajcov, ani dodávateľov, a že zákon by mal zabezpečovať primerané podmienky, nie neprimerané podmienky, podľa názvu. A Protimonopolný úrad konštatoval viacero výrokov takých, ktoré to minimálne spochybňujú, že tento zákon je dobre nastavený, táto novela.

Jednak konštatoval, že môže poškodiť domácich dodávateľov, to je veľmi jemné vyjadrenie, že môže poškodiť. Ďalej konštatoval, že vychyľuje asymetriu dodávateľsko-odberateľských vzťahov v prospech dodávateľov a že zasahuje aj vzťahy, teda zasiahne aj vzťahy po vertikále daného reťazca. To je tiež ešte také jemnejšie vyjadrenie. Ale potom sú už tie vážnejšie vyjadrenia Protimonopolného úradu, že, citujem: "Aplikácia zákona môže predstavovať tlak na kapacitné zdroje štátneho orgánu z dôvodu riešenia množstva podnetov a sťažností, nakoľko sa regulácia bude plošne týkať všetkých subjektov na dotknutých trhoch. Prirodzená negociácia v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch bude narušená snahou subjektov získať výhodu cez štátny zásah," upozornil úrad. Ja chcem ešte raz zdôrazniť "bude narušená snahou subjektov získať výhodu cez štátny zásah". A toto sme tu už mali skôr a snažili sme sa to odbúrať práve cez vytváranie tých prirodzených podmienok. A my sa k tomu opäť začíname vracať.

A druhý citát, čo konštatoval Protimonopolný úrad, že, citujem: "Existencia akéhokoľvek písomného vyhlásenia nezbavuje príslušný správny orgán právomoci a povinnosti preskúmať konkrétny obchodný vzťah, konštatovať ekonomickú závislosť, prípadne udeliť sankciu za porušenie zákona, preto to úrad nepovažuje za dôvod zavedenia plošnej regulácie dodávateľsko-odberateľských vzťahov," koniec citátu, konštatoval Protimonopolný úrad.

Myslím si, že tieto dve vyjadrenia sú vážne konštatácie z Protimonopolného úradu k tomu, že ten zákon, že táto novela nie je dobre pripravená. Ešte máme v čerstvej pamäti aj to, že napríklad pred krátkym časom sa takisto tu na tejto pôde Národnej rady posilňovalo postavenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a tiež to bolo podávané pri tom návrhu takým násilným a účelovým pretláčaním posilňovania určitého subjektu. Takých vecí tu bolo oveľa viac.

Čiže ja si myslím, že máte Protimonopolný úrad. Tento Protimonopolný úrad by mal byť nezávislý, nezávislou inštitúciou a myslím si, že jeho vyjadrenia sú dostatočne vážne na to, aby ste pripravili zákon, ktorý by bol v súlade a ktorý by nemal takéto vážne protiargumenty.

Ja len chcem dúfať, že táto vládna koalícia v krátkom čase nevymení aj šéfa Protimonopolného úradu tak, ako teraz rieši neposlušného šéfa Telekomunikačného úradu, ktorý sa snažil o zabezpečenie vyššieho štandardu v rámci televízie.

Takže skúsme robiť prirodzené podmienky, prirodzené podmienky na fungovanie týchto dodávateľsko-odberateľských vzťahov a nedeformujme ich práve aj takýmito novelami. Ja dúfam, že pre vás tieto argumenty Protimonopolného úradu sú dostatočné na to, aby ste tento zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch prepracovali, a preto navrhujem, aby sa tento zákon prepracoval.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Juhász. Končím možnosť sa prihlásiť.

Nech sa páči, pán poslanec Juhász.

Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Zareagoval by som na rečníka. Už pri prerokovaní samotného zákona v minulom roku sme upozorňovali na problémy a úskalia späté s týmto zákonom a hovorili sme už vtedy, že vzťahy medzi obchodnými partnermi by mali byť riešené v predpisoch o ochrane hospodárskej súťaže, ktoré platia aj na Slovensku. Samozrejme, to, čo hovoril kolega o predsedníčke Protimonopolného úradu, samozrejme, to platí, lebo už vtedy sa vyjadrila o tomto zákone, že istá regulácia cien môže spôsobiť zníženie konkurencie a, samozrejme, to, že tie reťazce by mohli začať dovážať tovar zo zahraničia.

Ešte k tomu samotnému zákonu. Reťazce už sú pod takým drobnohľadom, že nechápem, ako môže dochádzať k obchádzaniu tohto zákona, takže asi naozaj aj, ako kolega spomínal, samotný ten zákon, ktorý bol prijatý v minulom roku, má nejaké... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán kolega vo svojom vystúpení viackrát zdôraznil potrebu prirodzených podmienok a negatívne sa vyjadril o štátnom zásahu. Ja som to čítala aj v tlači, že týmto legislatívnym návrhom "vláda pchá", citujem, "vláda pchá nos tam, kde nemá" a podobné vyjadrenia.

Vážení, tieto stanoviská podľa môjho názoru prezentujú absolútnu neznalosť situácie v Európskom parlamente, kde poslanci ešte začiatkom roku 2008 veľkou väčšinou hlasov, môžem presne povedať, 439 hlasmi schválili vyhlásenie, podľa ktorého obchodné reťazce likvidujú malých podnikateľov a vytvárajú nepriaznivé podmienky pre značnú časť dodávateľov. A preto Európsky parlament si vytýčil strategický cieľ prijať legislatívu regulujúcu pôsobenie obchodných reťazcov vrátane sankcionovania ich nekalých praktík.

Tak ja vôbec nechápem vystúpenia, ktoré hovoria, že toto je v rozpore s európskymi tendenciami, toto je neprijateľný zásah zákona, treba nechať prirodzené podmienky a podobne. Ja si myslím, že tento zákon ide správnym smerom a je dobrý.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za podporu kolegovi poslancovi Juhászovi, ktorý upozornil aj na niektoré veci, na ktoré sme upozorňovali v minulosti.

A k pani poslankyni Tóthovej. No vy ste síce vytiahli vyhlásenie Európskeho parlamentu, ale myslím, že my žijeme v našich podmienkach, ale nekonštatovali ste, že prijali zákon. Konštatovali ste, že iba si vytýčili cieľ a vytýčili si nejaké tendencie, vo vašom príspevku. Ja hovorím o zákone a ja hovorím o tom, že keď Protimonopolný úrad konštatuje rozpor v týchto dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, tak asi to nekonštatuje v rozpore so zákonom. A keď konštatuje tento úrad, že majú plnú kompetenciu na kontrolu všetkých podmienok a že je v ich povinnostiach a právomociach preskúmať konkrétny obchodný vzťah a skonštatovať ekonomickú závislosť, resp. udeľovať sankciu za porušenie zákona, tak si myslím, že konštatuje dostatočnú mieru kontroly pri súčasných podmienkach. Tak nech túto mieru svojej kontroly, kompetencií a zodpovednosti využijú, ale nedeformujme zákony inými ustanoveniami, ktoré tento normálny stav deformujú.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kužma do rozpravy.

Š. Kužma, poslanec: Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, pán minister, vy už dva roky bojujete proti reťazcom a výsledkom je, že u nás už sú vyššie ceny ako v Rakúsku. Keby dnes pán premiér Fico prišiel s tými svojimi slávnymi košíkmi, ktoré doniesol vtedy na tlačovú konferenciu, tak to by bola katastrofa. Rozdiely v cenách oproti Česku, Poľsku i Maďarsku sa odvtedy znásobili. Znásobili sa tie rozdiely, choďte sa tam pozrieť, ak neveríte. Prestaňte bojovať a radšej vytvorte dobré podmienky pre konkurencieschopnosť našich výrobcov, ako aj konkurencieschopnosť našich obchodov, potom sa znovu vrátia naše ceny na úroveň okolitých krajín. Keďže sa jedná o prvé čítanie, tak nepôjdem do detailov, ale poprosím vás, aby ste to skutočne stiahli, lebo ešte pár rokov takýchto vašich bojov a naši ľudia už budú úplní chudáci.

P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Pán poslanec bol posledným v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete? Nie. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 934.

Návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 954.

Pán minister, poprosím vás, aby ste uviedli vládny návrh.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vám predkladám s cieľom vytvoriť také legislatívne predpoklady pri riešení stavu núdze v plynárenstve, aby Slovenská republika z hľadiska fungovania národného hospodárstva predišla hrozbe hospodárskych škôd.

Aktuálna situácia na trhu s plynom súvisiaca so skladovacou kapacitou v zásobníkoch a situácia v zásobovaní plynom odberateľov plynu Slovenskej republiky v druhej dekáde januára 2009, ako aj enormné vynaloženie síl na vyriešenie núdzového stavu dodávky plynu si vynútili legislatívnu úpravu štandardov bezpečnosti dodávok plynu a rozšírenie cenovej regulácie.

Cieľom predmetného návrhu zákona je zamedziť opakovanému ohrozeniu dodávok plynu pre odberateľov plynu v Slovenskej republike, zabezpečiť plynulosť dodávok plynu, zabrániť a predchádzať stavu núdze pri narušení dodávok plynu, ako aj rozšírenie cenovej regulácie o reguláciu prístupu do zásobníkov a uskladňovanie plynu v zásobníkoch.

Návrh zákona taktiež vytvára podmienky na ochranu odberateľov plynu v Slovenskej republike zabezpečením plynulého zásobovania plynom.

Predloženým návrhom sa novelizuje zákon o energetike, banský zákon a zákon o regulácii v sieťových odvetviach, pričom už dnes v platnej legislatíve je zo smernice Európskej únie stanovený štandard bezpečnosti dodávok plynu, ktorým je zabezpečenie bezpečnej a spoľahlivej dodávky plynu pre koncových odberateľov plynu v prípadoch vymedzených v smernici Európskej únie o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom.

Novelou zákona o energetike ministerstvo hospodárstva navrhuje upraviť štandard bezpečnosti dodávok plynu tak, aby riešil dodávky plynu aj v prípade ich prerušenia alebo obmedzenia minimálne počas 30 dní v rozsahu najväčšieho denného objemu dodávok plynu v období od 1. októbra do 31. marca počítaného podľa celkového súčtu konkrétne uzavretých zmlúv o dodávke plynu. To znamená, že dodávatelia musia garantovať dodávku, resp. mať zásoby plynu aj pre prípady úplného odstavenia dodávok plynu až na dobu 30 dní. Spôsob zabezpečenia je stanovený zákonom, a to buď v zásobníkoch plynu, alebo do 30 % potrebného objemu zmluvne zabezpečenými výpomocnými dodávkami, čo zohľadňuje aj technické a kapacitné možnosti uskladňovania.

Po ďalšie, ustanoviť, aby prevádzkovateľ zásobníkov v prípade stavu núdze bol povinný bezodkladne prerušiť ťažbu plynu zo zásobníkov pre tých účastníkov trhu s plynom, ktorí uskladňujú plyn pre odberateľov mimo vymedzené územie Slovenskej republiky. Tieto kapacity by sa následne využili pre odberateľov Slovenskej republiky, pričom po odvolaní stavu núdze bude mať prevádzkovateľ zásobníka povinnosť bezodkladne obnoviť ťažbu plynu zo zásobníka.

Novelou čl. 2 banského zákona sa stanovuje kompetencia pre ministerstvo hospodárstva, a to vyčleniť časť kapacity podzemného zásobníka k dispozícii za účelom riešenia stavu núdze a predchádzania stavu núdze v plynárenstve už v etape vydania osvedčenia na konverziu ložiska na zásobník. V spolupráci s Hlavným banským úradom zabezpečiť budúce využívanie podzemného zásobníka vybraným podnikateľom tiež už v etape vydania osvedčenia na konverziu. Posúdiť vhodnosť prevodu práva na výstavbu zásobníka na nový subjekt, resp. zabrániť takémuto prevodu.

Novelou čl. 3 zákona o regulácii v sieťových odvetviach sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z dôvodu zabezpečenia plynulosti a bezpečnosti dodávok plynu a predchádzaniu stavu núdze. Dôležitým ustanovením je návrh úpravy rozsahu cenovej regulácie vzhľadom na zavedenie komplexnej regulácie uskladňovania plynu v zásobníkoch bez väzby na pravidlá trhu s plynom. To znamená, že regulačný úrad bude regulovať aj cenu za uskladňovanie plynu, aby sa dopad potreby uskladňovania zvýšených zásob plynu minimalizoval.

Uvedené je v súlade s európskou legislatívou. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec Pavlis je určený spravodajca z gestorského výboru pre hospodársku politiku.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 467 z 3. februára 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 934). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 954 z 29. januára 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 6. februára 2009 a v gestorskom výbore do 10. februára 2009 tak, aby sa druhé čítanie na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnilo 11. februára 2009 o 14. hodine.

Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Dávam možnosť sa prihlásiť, dámy a páni, nemáme písomnú prihlášku. Jediný pán poslanec Kužma. Končím možnosť sa prihlásiť.

Máte slovo.

Š. Kužma, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, my sme chceli otvoriť diskusiu o poučení z tejto plynovej krízy a chceli sme aj hovoriť o možnostiach riešenia, ktoré by Slovensko malo hľadať. Boli sme odkázaní, keď to bolo zamietnuté, že je tu tento bod programu, ale tento bod programu hovorí len veľmi o narýchlo urobených a veľmi čiastkových riešeniach.

My si musíme uvedomiť, že z tejto krízy by malo byť aj niekoľko poučení.

To prvé je jasné, že zlyhala taká tichá orientácia vlády na Rusko. Tá sa asi najciteľnejšie prejavila, keď v spore medzi Poľskom a Čechmi na jednej strane a Ruskom o radary sa náš predseda vlády postavil jasne na stranu Ruska aj za cenu pobúrenia týchto partnerov, čo jasne dávali najavo. Snáď bola snaha zabezpečiť určité istoty v oblasti energetickej bezpečnosti pre túto krajinu, ale toto absolútne zlyhalo. Rusi sa nám odvďačili tak, že keď sa dostali do sporu s Ukrajinou, bez zaváhania nás použili ako rukojemníkov. Vyhovárať sa na Ukrajinu neobstojí, my, keby sme mali nejaký spor s Čechmi, predsa nemôžeme zastaviť zmluvné dodávky do Nemecka. To je už úplný nezmysel.

Druhým poučením, ktoré sa ukázalo, že bola správna privatizácia SPP, získali sme veľmi silných partnerov, ktorí podobne ako Česi nám prišli na pomoc v ťažkých chvíľach a dostali sme plyn práve od našich spoločníkov v SPP od Gas de France a Ruhrgas. Hovoriť o tom, že to bol i tak ruský plyn, bolo len snáď zachraňovanie proruskej politiky, lebo vôbec nie je podstatné, kto auto vyrobí, keď si ho požičiavam, ale kto ho kúpil a mne požičal, hej. Čiže nie je vôbec podstatné skade pôvodne ten plyn bol, ale od koho sme ho dostali.

Tretím poučením je, že vrcholní predstavitelia štátu musia zodpovedne vystupovať aj vtedy, keď nevedia, čo povedať. Pán minister, vy ste toľkokrát za sebou, dá sa povedať, skoro každý deň, prišli s iným údajom, koľko plynu nám ostáva, že asi bolo lepšie, keď ste nemali presné informácie z nejakého dôvodu, mlčať, lebo to len zneisťovalo všetky subjekty na trhu. (Reakcia ministra.) Áno, ale asi bolo lepšie mlčať. (Reakcia ministra.) Neprotestujem, lepšie bolo asi mlčať v tomto prípade.

Nešťastným bolo aj vystúpenie predsedu vlády, kde sa mohutne bil do pŕs, že spustí atómovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, kde dokonca povedal, a povedal jasne, že ju spustí, aj keby sa obnovili dodávky plynu, čiže obnovenie plynu nie je dôvod na nespustenie. Myslím si, že sme narobili veľa kriku a nakoniec sme tu elektráreň nespustili. I keď hovorím, obnovenie dodávok podľa predsedu vlády nebolo dôvodom. On sám to povedal, pevne verím, že neklamal. Asi bolo lepšie to mať pripravené, nenarobiť krik, nepobúriť zbytočne susedov, nenarobiť rozruch, a keby k tomu došlo, tak skutočne to urobiť ako opačne. Narobiť krik, zožať všetky negatíva a nakoniec nemať ani tú elektrinu.

Štvrtým poučením je, samozrejme, že tá kríza môže nastať kedykoľvek, lebo títo dvaja partneri na východ od nás ukázali, že nemajú problém takto postupovať a zobrať si za rukojemníkov kohokoľvek, aby si riešili svoje problémy, preto je potrebné jednoznačne diverzifikovať naše zdroje.

V tomto ohľade ešte jedno poučenie pre nás, čo žijeme na východnom Slovensku, sa ukázalo, že za situácie, kedy v zásobníkoch by ešte bolo pomerne dosť plynu a západné Slovensko by nebolo ohrozené, tak východ už by bol bez plynu. Preto očakávam, pán minister, že urobíte aj opatrenia - a tých možností je niekoľko, ja ich tu teraz nebudem hovoriť, ale sú známe -, aby sa nemohla táto situácia na východnom Slovensku zopakovať. Čiže určite treba urobiť aj opatrenia špeciálne k tomu, aby sa zabránilo tomuto problému východného Slovenska.

No a ešte nemôžem nespomenúť jedno veľmi nekorektné vystúpenie od vás, pán minister, keď ste povedali, že táto kríza by nebola, keby naša vláda nesprivatizovala zásobníky. Nebudem polemizovať, hovorilo sa tam aj o zásobníkoch. Nebudem polemizovať o tom, že či by bola, alebo nebola, lebo problém bolo neovládanie zásobníkov, nie samotného SPP, to aj sami priznávate, aj teraz robíte všetko o zásobníkoch, nie o SPP, tak mi aspoň nehovorte, že ste za problém nebrali zásobníky.

Viete veľmi dobre, že sme to neboli my, kto to dal do privatizácie, že to bola vaša koalícia, a nebudem s vami ja teraz polemizovať, či to spôsobilo problém, alebo nie, ale v prípade, že máte pravdu a toto bol problém... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán kolega, skúste do mikrofónu, aby sa to dalo prepísať...

Š. Kužma, poslanec: ... ak to bola pravda a toto bol skutočne problém, to sprivatizovanie zásobníkov, tak bolo by dobré, aby sa za tento problém dnešná vládna koalícia ospravedlnila. Poviem prečo.

K tejto privatizácii došlo za vlády, keď tam boli členovia tejto koalície HZDS a SNS, čiže dve tretiny dnešnej koalície priamo vo vláde. Ale ani SMER nebol tak mimo to. Aby ste si nepovedali, že my nič, my muzikanti. Druhým mužom štátu a s veľmi silným postavením bol kandidát SMER-u na prezidenta, tak ako minulý, tak súčasný, keď sa to udialo, čiže človek, ktorý je vaším človekom, vaším kandidátom, kandidátom SMER-u, bol pritom, bol predsedom parlamentu a druhým mužom najsilnejšej strany. Privatizovalo sa v prospech človeka, ktorý má veľmi, veľmi blízko k SMER-u, ani to nepopierate, že je to tak, a nikdy ste to ani nepopierali, je to všeobecne známe, kto privatizoval a kde tento človek ako dneska sa zaradzuje, to si musíte priznať, to dúfam, že nepopriete. A nakoniec vo vláde dnes už nie je ZRS, ale jeho podpredseda je dneska ako člen SMER-u, nám tuná sedí, ktorý bol v tej vláde, takže myslím si, že som dosť povedal, aj čo má SMER spoločné s touto privatizáciou, alebo ľudia, ktorí sa dnes k nemu hlásia alebo ktorí sú podporovaní, alebo opačne, podporujú SMER.

Čiže kľudne môžeme povedať, že to bol podiel týchto troch strán vládnej koalície, a keď máte pravdu, že toto spôsobilo problém, láskavo sa ľuďom ospravedlňte, ale priznajte si, že je to podiel váš a vašich ľudí.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kužmu sa prihlásil jeden - pán poslanec Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem len doplniť k tým konštatovaniam kolegu pána poslanca, že o čo by nám malo v tomto zákone ísť. Mali by sme predovšetkým riešiť týmto zákonom posilnenie energetickej bezpečnosti. Pri takomto predkladaní zákona, opäť v skrátenom konaní a bez riadneho legislatívneho procesu, si myslím, že dosiahneme skôr opak. My sme síce zistili pri tej kríze, že plyn môžeme dovážať aj reverzným spôsobom, a zistili sme aj to, len už to tak nepovieme, že situáciu sme zvládli aj vďaka zahraničným akcionárom, ktorí na princípe vzájomnej solidarity zabezpečovali riešenie tejto havarijnej situácie nielen pre Slovensko, ale aj pre iné štáty. A napriek tomu po skončení tejto krízy chceme teraz v skrátenom konaní riešiť novely troch energetických zákonov bez akejkoľvek odbornej diskusie.

Robíme skôr opak, ako je to zvykom pri takýchto rýchlo predkladaných zákonoch. Vytvárame bariéry trhu a ich výsledkom zrejme bude nie zvýšenie bezpečnosti, ale zníženie bezpečnosti dodávok a ten rozvoj, ktorý sa dosahoval práve vďaka tomu, že tu pôsobili títo akcionári, že namiesto 1,7 mld. kubíkov plynu v zásobníkoch oproti roku 2003 máme v súčasnosti 2,5 mld. a že plánujú ďalší rozvoj do roku 2013 o ďalšie navýšenie o 1 mld., tak pôjdeme asi dole vodou pri takých predkladaných novelách.

Ďakujem pekne.