M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pánovi predsedovi tohto výboru poslancovi Mojmírovi Mamojkovi. Pán predseda, nech sa páči.
M. Mamojka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. januára 2009 ma určil za spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ako aj jej naliehavosť, pretože v súčasnej etape sledujeme a vidíme výraznú gradáciu naozaj násilných aktov spojených s trestnou činnosťou ako výtržnícke správanie skupín divákov na športových podujatiach spojené často s propagáciou hnutí smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd občanov, podnecovanie k násiliu alebo nenávisti z dôvodu rasy, farby pleti, národa a iné.
Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Pripojená doložka zlučiteľnosti k návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa všetky náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená je.
Z doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie je zrejmé, že návrh zákona nezakladá žiadne nároky na verejné financie, nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, nebude mať ani priamy vplyv na životné prostredie a zamestnanosť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 874 z 1. decembra 2008 podľa ustanovenia § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto Výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a napokon Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.
Všetko zatiaľ z mojej strany. Pán podpredseda, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Nikto.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že k hlasovaniu pristúpime o 11.00 hodine.
Teraz nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 863 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 883.
Prosím pána podpredsedu vlády, aby aj tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Účelom návrhu zákona je reagovať na požiadavky aplikačnej praxe v snahe odstrániť nedostatky a nepresnosti platnej právnej úpravy, najmä ju doplniť o chýbajúcu úpravu voľby predsedu rady prostredníctvom jej členov.
Do legislatívneho procesu bol návrh zákona predložený ako iniciatívny materiál.
Ďalším cieľom návrhu zákona je doplniť, resp. aktualizovať zákonnú právnu úpravu najmä v oblasti pôsobnosti jednotlivých orgánov Justičnej akadémie, spôsobu ich kreovania, upraviť zloženie pedagogického zboru a skúšobných komisií v Justičnej akadémii, je v snahe vytvoriť všetky predpoklady pre riadne a efektívne fungovanie tejto inštitúcie tak, aby Justičná akadémia mohla plniť zákonom uložené úlohy a povinnosti v oblasti vzdelávania. V rámci úpravy pedagogického zboru sa upúšťa od doterajšieho delenia členov tohto zboru na stálych a externých vyučujúcich a zavádza sa ich členenie na vedúcich katedier a externých členov, pričom vedúcimi katedier budú môcť byť aj iné osoby ako sudcovia a prokurátori. V predkladanej novele zákona sa súčasne upravuje aj právna úprava vykonávania justičných skúšok vyššími súdnymi úradníkmi.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem za slovo.
M. Hort, podpredseda NR SR: Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej, nech uvedie úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 863.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. januára 2009 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá ako iniciatívny materiál.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy
Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nepredpokladá finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 883 zo 17. decembra 2008 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.
Predniesla som spravodajskú informáciu, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Ani k tomuto návrhu zákona sa do rozpravy nikto neprihlásil písomne, a preto sa pýtam teraz, kto sa hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto.
A preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu aj v tomto prípade za skončenú.
A prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu do hlasovania o 11.00 hodine.
Ďalšími šiestimi bodmi programu v súlade so schváleným programom tejto schôdze sú návrhy, ktorých predkladateľom je z poverenia vlády Slovenskej republiky minister pôdohospodárstva pán minister Stanislav Becík, ktorého srdečne vítam na rokovaní Národnej rady.
Pristúpime k prerokovaniu prvého z týchto bodov programu, ktorým je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento vládny návrh zákona má tlač 826 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 863.
Pán minister, prosím, uveďte tento vládny návrh zákona. Nech sa páči.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy poslankyne, páni poslanci, v súčasnosti platný zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a vykonávacie predpisy k nemu už nezodpovedajú aktuálnym spoločensko-politickým, ekonomickým a ekologickým podmienkam.
Návrh nového zákona je výsledkom práce komisie expertov zo všetkých oblastí, ktorých sa návrh zákona dotýka, je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predložený návrh zákona nadväzuje na tradíciu poľovníckeho zákonodarstva a súčasne sa zameriava na zabezpečenie trvalo udržateľného, racionálneho, cieľavedomého obhospodarovania a využívania voľne žijúcej zveri ako obnoviteľného prírodného zdroja a súčasných prírodných ekosystémov takým spôsobom, aby zostali v prírode zachované všetky druhy zveri v optimálnom množstve, kvalite a v dobrom zdravotnom stave.
Sprehľadňuje a zjednodušuje uznávanie poľovných revírov, ich zmeny, registrovanie zmlúv o nájme poľovných revírov.
Určuje, komu možno prenajať výkon práva poľovníctva, pričom okrem poľovníckych organizácií umožňuje tento prenájom aj subjektom, ktoré vykonávajú poľnohospodársku a lesnícku činnosť, ako aj vlastníkovi spoločného revíru a školám a organizáciám, ktoré majú v náplni odbornú alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.
Zavádza veľkoplošné poľovnícke plánovanie, ktoré sa osvedčilo vo väčšine európskych štátov, kde sa tento zákon aplikuje.
Návrh zákona znižuje administratívne zaťaženie štátnej správy poľovníctva, posilňuje jej kontrolnú funkciu a rozširuje pôsobnosť poľovníckej samosprávy, ktorá bude poverená niektorými činnosťami orgánov štátnej správy, ako sú skúšky z poľovníctva, vydávanie poľovníckych lístkov, riešenie disciplinárnych previnení držiteľov poľovných lístkov a tak ďalej.
Ďalej, zavedením podmienky súhlasu dvojtretinovej väčšiny vlastníkov so žiadosťou o uznanie, resp. o zmenu hraníc poľovného revíru sa do značnej miery stabilizujú hranice poľovných revírov a ich počet.
Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov ani na zamestnanosť a na životné prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne súhlas s požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch Európskeho spoločenstva a zároveň sa vytvoria priaznivejšie podmienky na uplatňovanie ochrany voľne žijúcej zveri a výkonu práva poľovníctva v Slovenskej republike.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti si dovoľujem vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a jeho odporučenie do druhého čítania. Ďakujem za slovo.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu.
Teraz dávam slovo spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo Tiborovi Lebockému a žiadam ho, aby uviedol spravodajskú správu.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážený pán minister, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma svojím uznesením č. 353 z 27. januára 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní o predmetnom vládnom návrhu zákona nasledovnú spravodajskú informáciu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, to znamená najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na rokovanie dnešnej, 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách tvorby záklonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, predpísaná systematika členenia návrhu zákona je dodržaná.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o zdôvodnení potreby novej právnej normy a o zhodnotení súčasného stavu z vecného a systémovo právneho hľadiska, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o úprave problematiky v práve Európskeho spoločenstva a o úplnom stupni zlučiteľnosti s právom ES a EÚ, o vzťahu k iným zákonom a medzinárodným zmluvám, o ekonomickom, finančnom a environmentálnom dopade a o vplyve na verejné financie a štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po všeobecnej rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. novembra 2008 č. 863 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Takže nedostal som, vážené kolegyne, kolegovia, žiadnu písomnú prihlášku, tak sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Áno, v zmysle rokovacieho poriadku registrujem prihlášku spravodajcu. A pýtam sa ešte na tabuli, či sa hlási niekto do rozpravy. Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má poslanec Lebocký.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážený pán minister, vážení hostia, miesto poľovníctva v spoločnosti, poľovnícka etika a kultúra sú na národnej úrovni determinované legislatívnym rámcom upravujúcim hierarchiu priorít štátu v rámci harmonizácie svojho právneho systému s právom Európskej únie. Pre krajiny strednej a východnej Európy pristupujúce do Európskeho spoločenstva je proces aproximácie práva objektívne najnáročnejším v tých odvetviach, ktoré sa vo svojej podstate v čase prístupových rokovaní a negociácií najvýznamnejšie líšili od stavu a vývoja rovnakých odvetví väčšiny zakladajúcich štátov. Medzi takéto odvetvia na Slovensku rozhodne patrilo poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, poľovníctvo a ochrana prírody.
V podmienkach Slovenskej republiky sme boli svedkami postupu, keď možno aj v dôsledku platných ustanovení tzv. kompetenčného zákona, teda zákona č. 575/2001 Z. z. v platnom znení prebehla transpozícia práva Európskej únie do národnej legislatívy niektorých príbuzných rezortov pomerne diskontinuálne. Legislatívny proces tvorby zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch vrátane niektorých súvisiacich predpisov, ale najmä dlhodobá absencia transformácie zákona o poľovníctve, tieto skutočnosti rozhodne nie je a nebolo možné najmä z aspektu ich medzirezortnej koordinácie považovať za pozitívny jav. Proces tvorby nového zákona o poľovníctve a turbulencie, ktoré ho najmä v uplynulom volebnom období sprevádzali, vytvorili dojem, že odklady novelizácie legislatívneho rámca poľovníctva boli skôr cieľom ako prostriedkom na racionálne riešenie problémov aplikačnej praxe legislatívy tohto odvetvia v meniacich sa spoločenských podmienkach. Čím dlhšiu dobu sa zákon riešil a nedoriešil, tým viac verzií sa medzi zainteresovanými objavovalo. Najznámejšie boli dve, tzv. ministerská, pochádzajúca z dielne sekcie lesníckej Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, a tzv. zväzová, z dielne Slovenského poľovníckeho zväzu. Samotný tento fakt nebol šťastným východiskom. Zbytočne navodil atmosféru akejsi konfrontácie, spôsobil úbytok konštruktívnej komunikácie a, čo bolo najhoršie, spôsobil zbytočnú stratu času. Kým sa riešili, a pritom nevyriešili komunikačné problémy, štátna správa lesného hospodárstva a poľovníctva sa na všetkých úrovniach trápila s narastajúcim počtom napadnutých rozhodnutí, súdnych pojednávaní a predbežných opatrení.
Po nástupe novej vlády bol zákon o poľovníctve v Pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2007, teda na predminulý rok pôvodne zaradený na december 2007. Je potrebné objektívne priznať, že vzhľadom na stav, ktorý v názorových rozdieloch medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a najväčšou poľovníckou organizáciou, Slovenským poľovníckym zväzom, panoval do októbra 2007, teda ten október 2007 spomínam preto, že vtedy bol IX. snem Slovenského poľovníckeho zväzu, sa dva mesiace do konca roka ukázali ako príliš krátka doba na serióznu konsolidáciu názorov a zodpovednú prípravu novej právnej normy. Za najproblematickejšie sa považovali ustanovenia o tom, kto si môže prenajať a kto môže obhospodarovať poľovné revíry. Rôzne názory boli na proces uznávania hraníc poľovných revírov v súvislosti s podmienkou súvislostí poľovných pozemkov, diskutovalo sa o nájomnom a náhradách za užívanie poľovných revírov na základe dohody o prednostných právach doterajších bezúhonných užívateľov poľovných revírov, o rozsahu prenosu kompetencií štátnej správy na jednotnú poľovnícku organizáciu, o samotnej definícii a charakteristike jednotnej poľovníckej organizácie. Výsledkom množstva odborných diskusií je návrh zákona, ktorý vytvára podmienky pre všetkých poľovníkov vrátane poľovníkov z povolania prostredníctvom modernej poľovníckej samosprávy komorového typu zúčastňovať sa na zveľaďovaní slovenského poľovníctva v súlade s jasne definovanými záujmami štátu a na princípe presadzovania priorít zainteresovanej väčšiny.
Podľa aktualizovaného Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2008 mal byť návrh zákona o poľovníctve predložený na rokovanie vlády v júli 2008. Istý časový posun, teda hovoríme o časovom posune z decembra 2007 až do septembra 2008, ba až do novembra, nie je možné považovať z objektívnych dôvodov za významný. A všeobecná podpora názoru navrhovateľa, teda Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, najmä v čase ministrovania pani ministerky Kramplovej tu prítomnej, aby sa poskytol dostatočný časový priestor pre verejné pripomienkové konanie, sa ukázala ako odôvodnená a správna. Skúsenosti z nedávnej minulosti potvrdzujú, že interaktívne pôsobenie niektorých ustanovení tohto zákona na slovenské spoločenské a politické prostredie je významné a nebolo by správne ohroziť prijatie tak dlho očakávanej právnej normy pre formálnu chybu alebo zbytočne neriešený rozpor. Medzirezortné pripomienkové konanie zákona o poľovníctve prebehlo netradične v dvoch etapách. Prvá sa ukončila 30. apríla 2008. Následne prebehlo predbežné vyhodnotenie 295 pripomienok, z toho 60 zásadných, čo vzhľadom na počet pripomienok k predchádzajúcemu zneniu zákona o poľovníctve pripomienkovanému v predchádzajúcom volebnom období predstavuje výrazný pokles. V druhej etape s termínom ukončenia do 19. júna 2008 boli k pripomienkovanému zákonu pripojené aj návrhy vyhlášok, resp. vykonávacia vyhláška, ktorá obsahuje ustanovenia o veľkoplošnom poľovníckom hospodárení, o projektoch zverníc a bažantníc a o výhľadovom plánovaní, o chovateľských prehliadkach. Po konečnom vyhodnotení pripomienkového a rozporového konania navrhovateľ informoval v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov o akceptovaných návrhoch na zmeny a doplnky predložených pripomienkujúcimi subjektmi. Musím konštatovať, že z aspektu oprávnených záujmov Slovenského poľovníckeho zväzu nie všetky sú v súlade s riešením, ktoré navrhoval zväz. Po posúdení v Legislatívnej rade vlády a vo vláde bol zákon zaradený na rokovanie dnešnej, 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorským výborom pre tento zákon bude určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Verím, že odborná úroveň a pragmatický prístup väčšiny členov gestorského výboru môže byť dostatočnou zárukou na konečnú úpravu paragrafového znenia prostredníctvom prípadných pozmeňujúcich návrhov tak, aby bol garantovaný účel zákona v súlade so záujmami rozhodujúcich záujmových skupín.
Na základe uvedených faktov a skutočností si dovoľujem, milé kolegyne a kolegovia, vás požiadať o podporu posunutia tohto zákona o poľovníctve do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k vystúpeniu poslanca v rozprave zaujať stanovisko pán minister? Nie, ďakujem pekne.
Pán spravodajca pravdepodobne nechce zaujať stanovisko k rozprave. Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz, pán minister, budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe.
Tento návrh zákona má tlač 872 a návrh na jeho prerokovanie vo výboroch má č. 887.
Máte slovo, pán minister, a uveďte vládny návrh zákona.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe je ustanoviť výkon štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, práva a povinností fyzických a právnických osôb podnikajúcich v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby a ich registráciu, inšpekčnú organizáciu na výkon kontroly ekologickej poľnohospodárskej výroby, označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a sankcie za porušenie povinností ustanovených navrhovaným zákonom.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov.
Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky 10. decembra 2008.
Prijatím navrhovaného zákona sa produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby budú vyrábať v súlade s požiadavkami stanovenými podľa právneho rámca Európskeho spoločenstva.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a odporúčanie návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem za slovo.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Slovo má teraz pán predseda výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pán poslanec Ján Slabý. A prosím ho, aby uviedol spravodajskú správu.
J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej, 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. januára 2009 č. 887 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Kolegyne, kolegovia, nedostal som písomnú prihlášku, pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Košútová. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Košútová.
M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prerokovávame návrh zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ktorý je národným predpisom upravujúcim systém ekologickej poľnohospodárskej výroby a ktorý v zmysle legislatívnych pravidiel môže každý členský štát upraviť pravidlami, ktoré neinterferujú s európskymi pravidlami. Ekologická poľnohospodárska výroba v členských štátoch Európskej únie podlieha pravidlám, ktoré sú na európskej úrovni ustanovené nariadením Rady a nariadením Komisie. Od 1. januára 2009 sa stáva účinné nové nariadenie Rady 834/2007, ktorým sa zrušuje nariadenie 2092/1991, čo je aj hlavným dôvodom vypracovania predloženého návrhu zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Rozprávam o tom preto tak obšírne, lebo ekologické poľnohospodárstvo a výroba biopotravín sú postavené na jasných pravidlách a princípoch upravených našou aj európskou legislatívou, ktorých dodržiavanie je garantované štátom. Aktuálne európske nariadenie o ekologickom poľnohospodárstve definuje, ako sa musia pestovať rastliny a chovať hospodárske zvieratá, vyrábať potraviny a krmivá, aby bolo možné označiť ich pojmom ekologické. V súlade s týmto európskym nariadením sa vyžaduje, aby boli produkty označené logom Európskej únie pre ekologické poľnohospodárstvo. Je tiež povinné na tomto označení uvádzať názov alebo kód inšpekčných organizácií, ktoré vykonávajú inšpekcie a certifikáciu ekologických výrobkov. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky zase poveruje v činnosti kontrolné organizácie, ktoré priamo na ekologických farmách a vo výrobniach biopotravín kontrolujú dodržiavanie pravidiel. Výrobky tak môžu byť certifikované ako produkty ekologického poľnohospodárstva, iba ak spĺňajú legislatívne podmienky. Certifikovanú biopotravinu spozná spotrebiteľ podľa národného loga EKO a kódu príslušnej kontrolnej organizácie. Tento režim označovania bol vypracovaný preto, aby spotrebiteľom vo všetkých členských štátoch Európskej únie zaručil, že produkty, ktoré kupujú, sú ekologického pôvodu. Logá národné i logá Európskej únie sú zas vytvorené za účelom lepšieho rozpoznávania ekologických produktov medzi spotrebiteľmi.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v ďalšej časti môjho vystúpenia upriamila pozornosť na poslanie, ciele, ako aj možnosti ekologického poľnohospodárstva v Slovenskej republike, ako aj na niekoľko faktov z histórie jeho vzniku a kreovania sa. Ekologická poľnohospodárska výroba predstavuje komplexný systém pravidiel manažmentu poľnohospodárskych fariem, spracovateľských jednotiek, výroby biokrmív, bioosív, biopotravín a ich distribúcie. Predstavuje spôsob pestovania rastlín a chov zvierat, priaznivý voči životnému prostrediu, ktorého cieľom je trvalo udržateľné poľnohospodárstvo. Využíva predovšetkým miestne obnoviteľné zdroje a ekologicky šetrné technologické postupy. Jeho mottom je zdravá pôda, zdravé rastliny a zvieratá, zdraví ľudia. Trvalo udržateľný rozvoj je v súčasnosti významne presadzovaný a podporovaný politikou Európskej únie, ktorá si uvedomuje nutnosť ochrany zdravia a života aj pre ďalšie generácie. Prioritou 7. rámcového programu Európskej únie pre rozvoj vedy a výskumu sa stala podpora zdravia, poľnohospodárstva, potravinárstva a biotechnológií so zameraním na prevenciu chorôb, zlepšenie ekologického stavu prírody, produkciu zdravotne bezpečných potravín a podporu regionálneho rozvoja. Všetky tieto priority sú obsiahnuté v zásadách ekologického poľnohospodárstva.
Z pohľadu histórie bola prvou formou ekologického poľnohospodárstva biodynamická, má najdlhšiu históriu a jej začiatky siahajú do obdobia dvadsiatych rokov minulého storočia. Medzi dvadsiatymi a štyridsiatymi rokmi sa začalo rozvíjať organické poľnohospodárstvo. V súčasnosti najrozšírenejším je organicko-biologické poľnohospodárstvo, ktoré vzniklo pričinením doktora Hansa Müllera a jeho manželky Márie vo Švajčiarsku v tridsiatych rokoch minulého storočia aj ako následok pomeru v poľnohospodárstve tých čias ovplyvnený veľkou hospodárskou krízou. Organicko-biologické poľnohospodárstvo si dalo za cieľ znížiť negatívny dopad krízy pre poľnohospodárov prostredníctvom postupov, ktoré mali znížiť produkčné náklady a zaistiť odbyt dorobených produktov zvýšením kvalitatívnej úrovne bioproduktov a biopotravín. Že by to bola paralela s dnešnými dňami? V sedemdesiatych rokoch sa začali ekologickí farmári združovať do národných zväzov a neskôr do národných zoskupení. V posledných rokoch mimoriadne rastie záujem o pestovanie ekologických plodín. Ekologické poľnohospodárstvo sa tak všeobecne stáva akceptovaným odvetvím poľnohospodárstva, ktoré sa v súčasnosti uplatňuje takmer vo všetkých krajinách sveta. A jeho podiel z poľnohospodárskej pôdy neustále stúpa. Rovnako narastá počet ekofariem.
Ekologické poľnohospodárstvo sa v súčasnosti praktizuje vo viac než 120 krajinách sveta a celková výmera ekologicky obhospodarovanej pôdy predstavuje 22 mil. hektárov. Z toho viac ako štvrtina je v Európskej únii. Na prvých troch miestach sú Austrália s 10,5 mil., Argentína s 3,2 mil. a Taliansko s 1,2 mil. hektárov. V celosvetovom meradle sa hospodárenie na ekofarmách počíta v desaťtisícoch. Veď je ich len v Taliansku 50 000, v Rakúsku 18 500 a u našich západných susedov v Čechách 810. Na Slovensku ich máme zatiaľ 350. V Európskej únii tvorila v roku 2005 ekologicky obhospodarovaná pôda plochu 3,9 % z celkovej poľnohospodársky využívanej pôdy. Najväčší podiel ekologicky obhospodarovaných plôch je v Rakúsku, a to 11 %, v Taliansku, 8,4 %, v Českej republike a Grécku, 7,2 %, ale lídrami medzi európskymi krajinami sú Švédsko, Dánsko a Maďarsko. Vlády viacerých krajín, medzi nimi Nemecka, Švédska, Veľkej Británie, plánujú zvýšiť podiel ekologických potravín na potravinovom trhu až na 20 %.
Uvedené krajiny a tiež USA v nasledujúcich piatich rokoch počítajú so zdvojnásobením obratu s biopotravinami. Tým podporujú ekologické pestovanie plodín a ich spracovanie v mnohých krajinách orientovaných na export. Medzi ne sa radí aj Slovensko, ktoré prakticky vyváža celú svoju produkciu, 98 %. Obchod s biopotravinami sa tak stáva jedným z najdynamickejších odvetví na svetovom trhu. Štúdie odhadujú, že trh s ekologickými produktmi narastá ročne o 10 až 15 %, zatiaľ čo podiel ekologických produktov na celkovom trhu s potravinami vzrástol z 0,5 na 4 %. Hodnota spotreby biopotravín v Európe je viac ako 15 mld. eur ročne a jej rast je výrazne rýchlejší ako rast spotreby celého trhu s potravinami. Najväčší trh je v Nemecku, kde ročné tržby dosahujú 4 mld. eur. Ďalej nasleduje Taliansko a Francúzsko. Rast predaja biopotravín vo väčšine stredoeurópskych a východoeurópskych krajín dosiahol vlani desiatky percent. A očakáva sa, že dopyt po biopotravinách, bionápojoch a ekologickom tovare sa bude naďalej prudko zvyšovať. Dnešný spotrebiteľ je najmä v oblasti potravín a nápojov ekologicky a eticky vzdelanejší než kedykoľvek predtým. Zvyšuje sa spotreba zákazníkov a vedomosti, odkiaľ pochádzajú potraviny, ktoré konzumujú.
Príčiny úspechu ekologického poľnohospodárstva v jednotlivých krajinách Európy sú rôzne a závisia od stupňa podpory pre farmárov, od akčného plánu, dostupnosti ekologických produktov, existencie spoločného loga, ale aj od uvedomelosti konzumentov, existencie poradenského servisu pre farmárov, ale aj od informovanosti farmárov. Situácia na Slovensku je podobná ako v okolitých krajinách.
Ekologické poľnohospodárstvo zažíva od vstupu Slovenska do Európskej únie nebývalý rozmach a v súčasnosti je ekologické poľnohospodárstvo najdynamickejšie sa rozvíjajúcou zložkou agrosektora. Dôvodom jeho rastu nie je len dotačná politika Európskej únie v oblasti podpory biopotravín, ale aj rastúci dopyt spotreby po kvalitných a zdravých potravinách. V našich podmienkach sa tak ekologické poľnohospodárstvo môže stať významným prvkom pri zvyšovaní zamestnanosti na vidieku, pretože vytvára nové pracovné príležitosti a poskytuje zdroj príjmov. Jeho sociálny aspekt spočíva tiež v rozvoji agroturistiky, výroby tradičných biopotravín, udržiavaní krajiny v kultúrnom stave. Má veľmi pozitívny vplyv na rozvoj vidieka.
Rozvoj ekologického poľnohospodárstva na Slovensku spadá do deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď v roku 1991 predpísaným spôsobom začalo hospodáriť 37 fariem na výmere 14 773 ha nadväzujúc na skúsenosti a vývojové trendy západoeurópskych krajín. Uvedená výmera v tom čase predstavovala len 0,59 % poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Základným regulatívnym rámcom v tom čase sa pre systém ekologického hospodárenia stali pravidlá organického poľnohospodárstva platné pre územie Slovenskej republiky. Až po ukončení trojročnej konverzie mohlo týchto 37 evidovaných subjektov označovať organickú produkciu z úrody 1994 ako BIO. Avšak len veľmi malá časť tejto produkcie sa realizovala na domácom trhu, nakoľko domáce spracovateľské a veľkoobchodné organizácie s potravinami neprejavili o ich spracovanie dostatočný záujem. Aj preto sa ekologickí prvovýrobcovia orientovali a aj naďalej orientujú na odbyt produktov do štátov západnej Európy.
Veľká väčšina slovenskej bioprodukcie ide na vývoz ako surovina na ďalšie spracovanie. Trh s biopotravinami sa na Slovensku zatiaľ viac-menej ešte len rodí. Relatívne úzky sortiment biopotravín je dostupný v niekoľkých špecializovaných predajniach zdravej výživy a v niekoľkých supermarketoch. V rámci systému ekologického poľnohospodárstva na Slovensku sa darí pestovaniu bioobilia, všetkých bežných druhov strukovín, zeleniny, rôznych druhov ovocia a výrobe biovín. Pestujú sa tiež liečivé rastliny, rastliny na kozmetické účely. Na ekologických farmách je pomerne silno zastúpený chov zvierat. Prevažuje však chov prežúvavcov, t. j. hovädzieho dobytka, oviec a kôz. Začína sa s produkciou tradičných syrových výrobkov. Veľké rezervy máme v chove ošípaných a hydiny, pričom záujem spotrebiteľskej verejnosti, aj zahraničnej, je veľký, a to najmä o biovajcia, biobravčovinu a o mäso hrabavej i vodnej hydiny v kvalite BIO.
Dnes máme na Slovensku spolu 418 registrovaných prevádzkovateľov v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby a 350 činných biofarmárov, ktorí obhospodarujú viac ako 136 000 ha poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike. Máme registrovaného jedného ekologického chovateľa včiel biovčelára. Znamená to, že v súčasnosti je na Slovensku 7 % poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej ekologicky. Týmto podielom sa Slovenská republika radí na popredné miesta v rámci Európskej únie, najväčší podiel má Rakúsko, a to 11 %.
Ukazuje sa, že ekologická poľnohospodárska výroba a produkcia biopotravín nie je iba módny trend, ale že ide o stabilnú a perspektívnu podnikateľskú možnosť pre poľnohospodárov a potravinárov. Hlavným stimulom rozvoja nie je štátna podpora, ale narastajúci dopyt spotrebiteľov po biopotravinách. Ten sa potom odráža v náraste počtu výrobcov biopotravín, ale aj v rozširujúcich sa plochách certifikovanej ornej pôdy, sadov a vinohradov. Označovanie a spracovanie nespracovaných bioproduktov sa vykonáva v súlade s ustanoveniami platnými pre ekologickú poľnohospodársku výrobu v Európskej únii. Slovenská republika používa grafický znak použiteľný v zelenej a čierno-bielej farebnej verzii, ktoré sú súčasťou navrhovaného zákona. Pri čierno-bielej tlači, tzv. negatívnej verzii by bolo vhodné ju doplniť o jednofarebnú tlač, preto budem vo výbore Národnej rady predkladať pozmeňujúci návrh.
Na záver chcem zdôrazniť, že za dôležité považujem to, aby komodity vyrobené v ekosystéme viac sa finalizovali na Slovensku, zásobovali domáci trh a príp. sa s pridanou hodnotou vyvážali. Ekologické poľnohospodárstvo nemá ambície vyrábať potraviny iba pre vyvolených, ale chce byť plnohodnotným riešením kľúčových problémov, akými sú klimatické zmeny, pokles biodiverzity či dostatok bezpečných potravín. Na dosiahnutie týchto cieľov a zásad boli preto vypracované všeobecné postupy, ktorých cieľom je minimalizovať ľudský zásah do prostredia a zabezpečiť, aby poľnohospodársky systém pracoval čo najprirodzenejšie tak, aby ste zakaždým, keď si kúpite biojablko vo vašom obchode alebo si z nápojového lístka vo vašej obľúbenej reštaurácii vyberiete vína vyrobené z biohrozna, mali istotu, že tieto boli vyrobené podľa prísnych pravidiel, ktorých cieľom je rešpektovať životné prostredie a život.
Verím, že podporíte predkladaný návrh zákona. A za to vám vopred ďakujem. Ďakujem za pozornosť.