P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Markovič je spravodajcom k uvedenému poslaneckému návrhu.

P. Markovič, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 901).

Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uverejnené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

Predložený návrh nemá dopad na verejné financie, štátny rozpočet, životné prostredie a podnikateľské prostredie. Návrh zákona nepredpokladá dopad na zamestnanosť.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 907 z 15. januára 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbor prerokoval do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave? Pán poslanec Novotný. Končím možnosť sa prihlásiť.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani navrhovateľka, vážený pán spravodajca, dovoľte, aby som vystúpil k tejto už opakovane predkladanej novele z dielne pani poslankyne Sabolovej - novele zákona o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Až som zauvažoval, či by som mal znovu vystúpiť a povedať moje myslím, že už chronicky známe podporné stanovisko pre túto opakovane predkladanú novelu, ale myslím si, že vážnosť tejto krátke úpravy, ktorú navrhuje pani poslankyňa, je ľuďmi vnímaná a je naozaj pre ľudí dôležitá.

Musím povedať, že naša dvojica - pani poslankyňa a ja je už vnímaná v súvislosti s výmennými lístkami v širokej odbornej aj laickej verejnosti. Dostal som dokonca už aj taký list, kde sme boli popísaní ako dvojica v tejto veci, lebo pani poslankyňa predkladá a ja stále vystupujem a naozaj myslím si, že je to trošku nepochopenie zo strany vládnej koalície a predovšetkým ministra zdravotníctva, že sa musíme dožadovať niečoho takého prirodzeného, ako je zrušenie odporúčacích výmenných lístkov. Prax totižto ukázala, že neviedli k cieľu, ktorý si vláda a ministerstvo zdravotníctva vytýčilo.

Začal by som asi tak, aby som neopakoval chronicky známe frázy, že strana SMER v časoch, keď ešte bola v opozícii, veľmi vehementne kritizovala zavedenie 20-korunových poplatkov pri návšteve všeobecného lekára. Z dvadsaťkorunáčok sa stala veľká politická téma na Slovensku, rezonovala vo verejnosti a vláda hneď, ako sa ujala vedenia, v rozhodujúcej miere sa teda ujala vedenia strana SMER, zrušila vyberanie týchto poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nariadením vlády. Kto pozná volebný program strany SMER v časti zdravotníctva, vie, že strana SMER mala predstavu a asi aj stále má predstavu, aby akýmsi hlavným organizátorom zdravotnej starostlivosti bol všeobecný lekár, lekár prvého kontaktu, teda primárnej ambulantnej sféry.

Tá predstava gate keepera, teda niekoho, ktorý by mal rozhodnúť o ďalšom pohybe pacienta v systéme, nie je ani nová, ani vo svete nezaužívaná, je pomerne typická pre anglosaské krajiny, ale aj napríklad pre Škandináviu, kde je takýmto spôsobom organizovaný systém. Treba vedieť, že na Slovensku sa systém od tých 60. rokov, 70. rokov organizoval trochu ináč. Predovšetkým na Slovensku máme veľmi veľa lôžkových zdravotníckych zariadení, to znamená, že ťažko nájdete okres, v ktorom nie je akýsi typ lôžkového zdravotníckeho zariadenia, väčšinou jednotková alebo dvojková nemocnica, aby som sa vyjadril po starom, a ten druhý trend, ktorý bol citeľný od 60., 70. rokov bola špecializácia v slovenskom zdravotníctve.

My máme množstvo kvalitných špecialistov a títo špecialisti si otvárajú svoje špecializované ambulancie a máme veľmi kvalitnú špecializovanú ambulantnú sféru. Paradoxne primárna ambulantná sféra mešká za špecializovanou ambulantnou sférou, čo sa týka svojej kvality. Nemyslím to tým, že by tam boli horší lekári, myslím to tým, že špecializovaná ambulantná sféra sa stala takou samozrejmosťou pre pacientov v tejto krajine, že do určitej miery idú priamo k špecialistovi bez toho, aby navštívili lekára primárneho kontaktu.

Na druhej strane, žiaľ, keďže sa trošku pozabudlo na týchto všeobecných lekárov, sú v situácii, ktorú tu teraz nechcem začať rozoberať, ale mnohokrát sú v situácii naozaj, že vypisujú tri papieriky - recept, péenku a výmenný lístok. Péenku a výmenný lístok.

To znamená, že všeobecný lekár sa dostal do situácie, ktorá určite nevyhovuje ani jemu, určite nevyhovuje ani pacientovi. Samozrejme nechcem tým kritizovať takých všeobecných lekárov pre deti a dorast alebo pre dospelých, ktorí svoju prácu a profesiu vykonávajú veľmi kvalitne.

Druhý problém, ktorý máme na úrovni primárnej ambulantnej sféry, je skutočnosť, že máme málo týchto lekárov a títo lekári starnú. Sú to veľké výzvy, ktoré stoja pred ďalším vzdelávaním v zdravotníctve. Veľké výzvy, ktoré stoja pred akoukoľvek vládou, ktorá to myslí v zdravotníctve vážne, aby dokázala odborníkov, ktorí sa radšej špecializujú, primäť k tomu, aby sa venovali všeobecnému lekárstvu, primäť k tomu, aby sa venovali či už otvoreniu všeobecnej ambulancie pre dospelých, alebo všeobecnej ambulancie pre deti a dorast. Toto je reálna situácia, v akej je ambulantná sféra dneska na Slovensku. No a do toho prišli výmenné lístky.

Cieľom výmenných lístkov bolo, aby praktický lekár mal prehľad o pohybe pacienta. Aby praktický lekár vedel, kde jeho pacient ide, aby praktický lekár rozhodol o tom, kde pacient pôjde. Treba povedať, že takéto celoplošné zavedenie výmenných lístkov tento efekt nielenže nedosiahlo, ale k tomuto efektu sa ani nepriblížilo. Prečo? Preto, lebo pacienti vnímajú zavedenie týchto výmenných lístkov právom ako šikanovanie. Pretože, ak potrebujete ísť k očnému lekárovi, alebo potrebujete ísť k ortopédovi, ktorému chodíte dlhé roky, lebo máte problém s kolenom, je pre vás úplne nepochopiteľné, prečo musíte ísť svojmu všeobecnému lekárovi po lístok. Pacienti toto vnímajú do určitej miery aj ako sťaženie prístupu k zdravotnej starostlivosti, pretože naozaj sa vám môže stať, že toho lekára často nepotrebujete a potrebujete ísť na nejaké špecializované vyšetrenia, ale keď vojdete v chrípkovej epidémii do čakárne všeobecného lekára, tak vás prejde chuť tam čakať hodinu, dve, tri, štyri na lístok.

Ďalšia skutočnosť je tá, že aj všeobecní lekári poväčšine, samozrejme, nedá sa to paušalizovať, vnímajú tieto výmenné lístky ako nepotrebný a zbytočne ich zaťažujúci prvok. Prečo? Keď to myslia naozaj vážne s tým pacientom, tak sa musia popýtať, na aké vyšetrenie potrebuje ísť, prečo tam ide, čo je cieľom tohto vyšetrenia, prečo si myslí, že má ísť na ortopédiu alebo na očné a potom mu vypíše výmenný lístok.

Keďže máte ambulanciu čakáreň, lebo máme málo všeobecných lekárov, ako som už povedal, preplnenú pacientmi, ktorí vás potrebujú pre akútnu situáciu, akútny stav, väčšinou na takýto typ rozhovoru s pacientom všeobecný lekár čas nemá. Takže mu dá do určitej miery vopred pripravený napísaný výmenný lístok, respektíve to zaňho vybaví jeho sestrička. V tejto chvíli sa ale zmysel toho, aby rozhodol o posune pacienta smerom k špecialistovi stráca. Už to nemá žiaden zmysel, už to má len taký zmysel, že sestrička vydá o jedno tlačivo alebo pán doktor vydá o jedno tlačivo viacej.

Tu nikto nechce spochybniť, minule sme o tom polemizovali, to, čo hovoril aj Štefan Zelník pri minulom prerokovaní tejto novely, že všeobecný lekár niekedy potrebuje poslať, dosť často poslať k odborníkovi pacienta, pretože jeho zdravotný stav si to vyžaduje. Tu nikto nechce zrušiť výmenný lístok ako spôsob komunikácie medzi lekármi. Ja tiež ambulujem, aj keď som špecialista, a keď si to stav vyžaduje, že pacient potrebuje cievne, interné vyšetrenie, neurologické, keďže som chirurgický odbor, vyšetrenie ortopedické vyšetrenie. Prvé, čo urobím, vypíšem lístok, kde popíšem príznaky pacienta a žiadam odborníka, aby mi dal odpoveď na otázku, je to jeho, nie je to jeho, aké ďalšie vyšetrenie by sme potrebovali. Táto komunikácia musí byť medzi lekármi a ona aj bude. Tu ide o to, aby sme nepaušalizovali každú návštevu špecialistu predchádzajúcou návštevou všeobecného lekára, ktorý mu má dať lístok, ktorý je v 70, 80 % prípadov úplne, úplne zbytočný

Ďalší veľmi dôležitý moment je, že ak už má byť všeobecný lekár zberačom informácií o celkom zdravotnom stave pacienta, mala by existovať nejaká povinnosť, ktorú dáme pacientovi a tu sa dostávame už na veľký tenký ľad, aby výsledok vyšetrenia, na ktoré ho poslal všeobecný lekár, priniesol naspäť. Ale takáto povinnosť neexistuje.

Čiže je možné, že vy potrebujete ísť k očnému lekárovi, tak si vystojíte rad na lístok, dostanete výmenný lístok, navštívite očného lekára a najbližšie prídete k vášmu všeobecnému lekárovi o rok, keď máte chrípku. A vtedy on síce má v zázname napísané, že vás poslal na očné a spýta sa, ako to dopadlo na tom očnom a vy sa na to už nebudete pamätať. Stráca sa zmysel toho, aby niekto komplexne zbieral informácie o pacientovi.

Myslím si, že tento komplexný zber informácií budeme mať zabezpečený len vtedy, tá zdravotná dokumentácia u všeobecného lekára bude kompletná len vtedy, keď bude existovaťeHealth a keď tieto informácie si bude vedieť všeobecný lekár komplexne vybrať o svojom pacientovi, ktorého má kapitovaného.

Takže, vážené dámy a vážení páni, treba sa pozrieť aj na ekonomickú časť celého tohto návrhu. Samozrejme, ministerstvo zdravotníctva opakovane tvrdí, že zavedenie výmenných lístkov nezvýšilo zaťaženosť ambulancií všeobecných lekárov. Ja o tom presvedčený nie som. Lebo každý všeobecný lekár vám povie, že ho to zaťažuje a že chodí omnoho viacej pacientov práve z dôvodu, že potrebuje výmenný lístok.

Tu by som sa možno znovu vrátil k tomu opatreniu, teda k poplatkom za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Po zavedení poplatkov za služby súvisiace sa robil veľký reprezentatívny prieskum, či naozaj pacienti pociťujú zavedenie týchto poplatkov ako sťaženie prístupu k lekárovi. Nikto to takto nevnímal. Ale návštevy všeobecnej ambulancie poklesli o 10 % napriek tomu, že pacienti mali pocit, že chodia k lekárovi rovnako. To znamená, prestali chodiť tí, ktorí sa chodia vyrozprávať do ambulancie všeobecného lekára. Zavedenie výmenných lístkov ale otvorí nový rozmer. Otvorí rozmer, v ktorom zbytočne posielame pacienta k všeobecnému lekárovi len po lístok. A viete, je to tak, že môžeme povedať, že, samozrejme, všeobecný lekár má kapitačnú platbu. Čiže keď ho navštívi desaťkrát pacient do mesiaca alebo raz do mesiaca, alebo ani raz do mesiaca, stojí to zdravotnú poisťovňu rovnaký objem peňazí. Ale nie je to celkom pravda. Pretože, žiaľ, štatistika hovorí, že návšteva lekára na Slovensku sa končí v  99 % predpisom lieku.

To znamená, že do určitej miery indukujeme preskripciu, ktorú by možno ten pacient ani nepotreboval, ale len čo sa k všeobecnému lekárovi dostane, tak využije túto možnosť. Veď predsa je to logické, keď už som si vystál taký dlhý rad, tak už sa chcem s pánom doktorom aj porozprávať, prípadne si predpísať nejaký liek.

To znamená, dámy a páni, toto opatrenie sa v praxi ukázalo ako neúčinné a zbytočne zaťažujúce. Trošku nerozumiem tomu, ako sa k tejto situácii postaví ministerstvo zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva stále tvrdí, že upraví používanie a vypisovanie výmenných odporúčacích lístkov. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že to analyzuje, ministerstvo zdravotníctva už, už tvrdí, že pripravuje novelu a potom znovu, ako keby sa dostalo na začiatok tejto cesty a povie, že nič sa meniť nebude.

Dámy a páni, máme teraz elegantnú možnosť, vzniká tu taká pekná súhra a pochopenie medzi koalíciou a opozíciou v boji proti zneužívaniu alkoholických nápojov a v boji proti reklame alkoholických nápojov. Verím, že tento pekný súzvuk medzi koalíciou a opozíciou bude aj budúci týždeň vo štvrtok, keď budeme schvaľovať zákon o ochrane nefajčiarov. Verím, že takisto sa budeme vedieť napriek celým politickým spektrom dohodnúť, a preto verím, že aj na takejto v podstate maličkosti, ktorá ale strpčuje život pacientom a strpčuje život všeobecným lekárom, akou je zrušenie výmenných lístkov, sa budeme naprieč celým politickým spektrom vedieť dohodnúť. Máme tu poslaneckú novelu, ktorú ja, samozrejme, podporím do druhého čítania a verím, že nás bude v tejto snemovni väčšina. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec bol jediný. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie v rozprave sa hlásia pán poslanec Peter Miššík, pán poslanec Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Peter Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Napriek tomu, že to je už, ja neviem koľkýkrát, Viliam, že si vystúpil k tejto téme, ale fantasticky. Ja to musím povedať, konečne aj trošku kratšie, že som tomu rozumel, ale musím povedať, že výmenné lístky sú považované medzi ľuďmi, kde naozaj chodíme, aj keď nás ľudia obviňujú, že nechodíme medzi ľudí, no chodíme. A prepitujem, považujú to za buzeráciu. Škaredé slovo, ale asi sa hodí. Okrem toho chcem povedať, že akékoľvek pokusy o to, ktoré tu boli predtým zo strany predkladateľky, napríklad na to, že skúsme urobiť nejaký ústupok, alebo pán minister vystúpil a povedal, no urobíme ústupok, urobíme nejaké opatrenie, urobíme vyhlášku, v ktorej to bude upravené tak, že aspoň u tých psychiatrov, o ktorých sme strašne veľa rozprávali aj pred polrokom a pred rokom a ešte sme hovorili o kožnom oddelení, ktoré bolo také celkom akože nepríjemná záležitosť, tak všetci súhlasili. A nič sa nedeje. Deje sa niečo? No nedeje sa nič, lebo opozícia niečo povie, niečo tu predloží, tu si pokecáme, nie je tu žiaden novinár, nikto o tom nevie, je to celkom fajn. Dobre sme sa porozprávali a dovidenia v pekle, priatelia. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Až na tú buzeráciu celkom fajn. Teraz by som poprosil pána poslanca Jozefa Haleckého. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som sa tiež pridal k podstate a k väčšine konštatovaní predsedu výboru. Chcem len zdôrazniť, že tie výmenné lístky skutočne sú problémom a je potrebné to riešiť a je to potrebné to rozriešiť, pretože obec jednak pacientska, ale aj lekárska volá za riešenie tohto problému. Na jednej strane celoplošné zrušenie výmenných lístkov, myslím si, že nebolo by ich správne a dobré.

Po druhé, ponechať povinnosť výmenných lístkov tiež je otázna. Možno, že by stačila dobrovoľnosť týchto lístkov v tých prípadoch, keď je to účelné a žiaduce. To znamená tam, kde sú lekári preťažení, kde je potrebná, aby bola určitá regulácia prístupu pacientov k odborným lekárom, tam by som to ponechal. V prípadoch akútnych - psychiatria, kožné, pohlavné choroby, očné a tak ďalej, v tých známych odboroch, myslím, že tam nie sú potrebné tieto lístky. Pacient by mal mať možnosť ísť priamo.

A čo je podstatné, myslím, že predsa len by túto otázku malo riešiť ministerstvo zdravotníctva, pretože je to dosť významný zásah do regulácie v činnosti v zdravotníctve medzi lekármi, lekármi a pacientmi a hlavne vyčleniť, ku ktorým lekárom by mal byť výmenný lístok, si to predsa len vyžaduje trošku analýzy, ale hlavne zodpovednosti, lebo kto také zákonné opatrenie prijme, musí niesť aj zodpovednosť... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viliam Novotný. Nech sa páči.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne kolegom, ktorí v túto pokročilú večernú hodinu na mňa zareagovali. Naozaj pán kolega Miššík, pacienti to väčšinou vnímajú ako šikanovanie a zbytočné šikanovanie, čo som aj povedal vo svojom vystúpení, preto by sme im mali nejakým spôsobom vyjsť v ústrety. Podobne za šikanovanie to vnímajú alebo chápu aj všeobecní lekári, pretože ak potrebujete mať trochu pokoja v ambulancii, musíte mať taký pocit, že sa môžete pacientovi venovať. Veľkým problémom našich ambulancií a možno aj jedným z najväčších problémov nášho zdravotníctva je skutočnosť, že cez ambulanciu prejde také obrovské množstvo pacientov, že lekár nemá pokoj na rozhovor s pacientom, nemá pokoj na vyšetrenie pacienta, je stále pod tlakom. Tým, že sme mu zaviedli ešte povinnosť vypisovať nezmyselné výmenné lístky na vyšetrenia, kde aj tak pacient vie, že má ísť. Naozaj ten pokoj z ambulancie do čakárne nedonesieme. Ani pre pacienta nemôže by príjemné, keď príde do čakárne a vie, že je 27. alebo 42. v poradí, určite by mu bolo príjemnejšie, keby pred ním čakali dvaja pacienti.

Čo sa týka vystúpenia pán predsedu výboru Haleckého, veľmi pekne ti ďakujem za to, čo si povedal. Áno, naozaj hľadajme riešenie, ak nechceme urobiť celoplošné zrušenie, tak urobme aspoň zrušenie tam, kde je to najkrikľavejšie a najmenej potrebné, ale ak sa ministerstvo zdravotníctva k tomu nemá, budeme to musieť urobiť my v Národnej rade poslaneckou iniciatívou, tak ako to urobila pani poslankyňa, alebo sa to snaží urobiť pani poslankyňa.

A k výmenným lístkom ešte jednu poznámku. Úplne vtipne vyzerá toto opatrenie, keď už vyšetríte v špecializovanej ambulancii pacienta a potom mu poviete, že keď bude mať cestu okolo všeobecného lekára, nech vám dodatočne donesie lístok... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Novotný bol jediný prihlásený do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa spýtať, pani navrhovateľka, áno, chce zaujať stanovisko. Takže máte právo záverečného slova. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem, pán podpredseda, za možnosť vystúpiť. Niekoľko zarážok. Len chcem povedať pánu kolegovi, predsedovi výboru pánu doktorovi Haleckému, presvedčte poslancov HZDS, nech zahlasujú za túto novelu, nech to ide do druhého čítania, pretože to, čo ste hovorili, presne rieši táto novela. Aby sme zákonom určili, že všeobecne právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, bude tá norma, podľa ktorej odborníci určia čo áno a čo nie. Čiže toto je už najústretovejší krok, aký môžeme v tom urobiť, že nerušíme, ale určíme presne, kto bude mať povinnosť a kto tú povinnosť nebude mať. Čiže najlepší spôsob, ako túto novelu posunúť do druhého čítania a schváliť, je toto riešenie, ktoré tu predkladáme a vy ho odobrujete a ste lekár. Myslím si, že tomu najlepšie rozumiete.

Ministerstvo zdravotníctva síce deklaruje, že chce, aby lekári primárneho kontaktu boli manažéri pacientov. Ale za dva a pol roka tejto vlády a sľubov programového vyhlásenia vlády som v žiadnom zákone ešte nenašla návrh, ktorým by posilnili týchto lekárov primárneho kontaktu aj v kompetenciách, ale aj v tom, aby ich bolo dostatok, aby boli kvalitní, aby boli vzdelávateľní, aby mali možnosť vzdelávať sa a aby skutočne mali aj motiváciu. Ak manažujem pacienta, aj mám za to viac, a preto treba spojiť možno kapitáciu s výkonovou zložkou.

A ešte na záver taká procedurálna záležitosť. Vo výbore pre zdravotníctvo sme prerokovali zákon o rozsahu, pretože prísľub, verejný prísľub aj pána ministra, aj koaličných poslancov, že už to príde po roku a už sa to niekde dá, som sa pokúsila v zákone o rozsahu navrhnúť pozmeňujúcim návrhom nepriamu novelu zákona tento môj pozmeňujúci návrh. V jednom zrušiť povinnosť výmenných lístkov, v druhom určiť právny predpis na to, aby sme tú špecifikáciu určili. Keďže návrh bol nad rámec a kolegovia nesúhlasili, pán minister nesúhlasil tiež s tým, že môžeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý ide nad rámec zákona. A preto sa pýtam, či očakávam ku koncu schôdze, keď budeme prerokovávať v druhom čítaní zákon o rozsahu, že uvidíme, veľká otázka, ktorý z koaličných poslancov vystúpi. Ten prísľub bol, že navrhne riešenie tohto problému v pléne. A tam sa budem pýtať. Tam už to nie je nad rámec tohto zákona?

Čiže, páni kolegovia, stop šikanovaniu, listy, ktoré išli na ministerstvo v niekoľkých stovkách od občanov, od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, osobné naše návštevy, vaše návštevy, vaše skúsenosti, všetkých, myslím si, že koaličných aj opozičných, nech skutočne ten čas, ktorý ušetríme aj pacientom, aj poskytovateľom, nech slúži pre ich lepšie zdravie a pre ich spokojnosť s našou prácou. A preto vás chcem požiadať, nie poprosiť, požiadať, aby ste mali odvahu posunúť dobrú vec do druhého čítania a vecne diskutovať o problémoch ľudí. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ešte o slovo požiadal v záverečnom slove pán spravodajca, pán poslanec Markovič. Nech sa páči.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte aj mne veľmi krátko len v niekoľkých poznámkach sa vyjadriť aj k meritu predkladanej novely a podporiť ju tak ako v predchádzajúcich prípadoch aj dnes. No, nedá mi to preto, lebo sme už dlhodobo aj zo strany ministerstva zdravotníctva nielen cez médiá, ale aj vo výbore, aj pri iných stretnutiach ubezpečovaní, že ministerstvo pristúpi k istému prehodnoteniu práve odporúčacích lístkov. Len už toto obdobie prehodnocovania trvá akosi dlho a to šikanovanie, ktoré všetci vnímame a z reakcií občanov pacientov veľmi intenzívne stále pretrváva. Preto by sme mali prikročiť my tu v parlamente k ráznemu kroku a dať odpoveď na to, že takáto prax nie je dobrá.

Zavedenie lístkov sa ukázalo ako zbytočné administratívne v tejto forme opatrenie, pretože nesplnilo niekoľko tých hlavných úloh, ktoré malo. Na jednej strane súhlasím a nie je možné, aby tá komunikácia medzi aj všeobecným, aj odborným lekárom nejakým spôsobom vymizla, len dajme si odpoveď, či zavedením povinných odporúčacích lístkov táto komunikácia prebieha tak, ako by mala.

Vieme, že odpoveď je taká, že nepredbieha a že informácie odborný či spätne všeobecný lekár o vyšetrení nemá, a keďže takáto povinnosť neexistuje, tak ani táto forma odporúčacích lístkov tento problém nerieši.

Čo sa však stalo, je to, že návšteva u špecialistu sa skomplikovala. Už mnohokrát tu skloňovaná návšteva u očného lekára, ku ktorému veľa ľudí chodí a vie, že k nemu má ísť, potom v takých citlivých otázkach, ako tu zaznelo v prípade, povedzme, dermatovenerológie alebo pri takých problematických odboroch, ako je napríklad psychiatria, kde práve odporúčací lístok môže byť práve ten moment, ktorý zabráni vôbec človeku, ktorý má takéto problémy, navštíviť odborné vyšetrenie, pretože si musí ísť do ambulancie všeobecného lekára vypýtať odporúčací lístok preto, aby mohol psychiatrické vyšetrenie absolvovať.

Naozaj s týmto by sme najmä v súčasnom stave, keď štatistiky hovoria o alarmujúcich číslach, by sme nemali hazardovať, a preto aj naše hlasovanie - odpoveď na túto otázku môže byť práve signálom pre takýchto ľudí, aby sme im zjednodušili prístup k takým citlivým vyšetreniam, ako je napríklad psychiatrické.

Ďalší argument ministerstva, ktorý sa ukázal ako neopodstatnený, je argument poklesu nákladov, alebo ak chcete výdavkov vydávaných na zdravotnú starostlivosť, ktorý je podľa poisťovní, ja som o tom hovoril pri minulom prerokovávaní širšie. Samotné poisťovne hovoria, že návštevy u špecialistov nepoklesli napriek tomu, že sú tu povinne zavedené odporúčacie lístky a že teda nedošlo ani k žiadnemu šetreniu zbytočných nákladov, ktorým tiež ministerstvo zavedenie týchto lístkov obhajovalo.

Preto si myslím, že už by sme nemali dlhšie prehodnocovať a mali by sme dať šancu zmeniť tento stav, a preto vás prosím aj ja osobne, určite tento návrh zákona podporím. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A teraz budú nasledovať návrhy z dielne pána poslanca Miššíka. Ide o tri návrhy zákonov. Ako k prvému pristúpime k

návrhu pána poslanca Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov.

Tento návrh zákona má parlamentnú tlač č. 902 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 912.

Dávam teraz slovo navrhovateľovi, poslancovi Petrovi Miššíkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, ctené auditórium, prázdne balkóny, asi budem hovoriť na tému, ktorá je na výsosť aktuálna, ktorá podľa môjho názoru by mala hýbať aj verejnou mienkou, malo by to zaujímať občanov, malo by to zaujímať predsedov vyšších územných celkov, nakoniec niektorí píšu aj blogy, aj k tomu sa vyjadrím. A malo by to zaujímať aj nás poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Ak dovolíte, nechcel som zoširoka, ale začnem zoširoka. Okrem toho, že som podpredsedom ústavnoprávneho výboru, robím aj v jednom výbore, ktorý je veľmi zaujímavý. Má taký zvláštny názov, trošku dlhší, ja to skrátim, pre nezlučiteľnosť funkcií. A o tomto tu budem hovoriť teraz chvíľočku.

Ale začnem inak. Ústava hovorí, akým sme štátom. Hovorí, že sme demokratickým štátom, pluralitným štátom. Znamená to, že máme politický systém, kde parlamentná demokracia, z ktorej predstavitelia parlamentu vychádzajú z priamych volieb, demokratických volieb, čo nikto doteraz za existencie Slovenskej republiky nespochybnil.

Máme v parlamente ale systém pomerného zastúpenia politických strán, čo je špecifikum oproti možno iným krajinám, ktoré v Európe existujú. To znamená, že každý poslanec, ktorý zasadá v laviciach tohto parlamentu, sa sem dostal na kandidátke nejakej politickej strany. Toto problém nie je. To všetci uznávame, aj vieme, aké majú poslanci parlamentu povinnosti. Ukladá im tieto povinnosti ústava, skladajú sľub, skladali sme ho všetci, prisahali sme naň. A aj v tomto sľube je odkaz na to, o čom budem hovoriť.

Poslanci sú podľa mňa v parlamente a toto je odpoveď na všetky ataky, ktoré som zažil od podania tohto návrhu zákona na to, aby v parlamente presadzovali dobré zákony. Opakujem, dobré zákony. Na to sme tu. Dnes už nie je doba, že samosprávy nemajú svoje peniaze. Dnes už nie je doba, aby samosprávy vyšších územných celkov alebo miest a obcí nemohli svoje veci upravovať svojimi rozhodnutiami. To znamená, ak niekto hovorí o tom, že je tu na to, aby presadzoval záujmy svojho regiónu, tak sa veľmi, ale hlboko mýli. My sme tu na to, aby sme z dôvodu svojich funkcií presadzovali dobré zákony, ktoré zasahujú celú republiku.

Jednoduchá odpoveď na to je vo voľbách. Priamo vo voľbách, kto nás volil. Mňa nevolili len Nitrania. Mňa volili a našu politickú stranu, hlavne politickú stranu volili ľudia z jedného volebného obvodu, ktorým je územie Slovenskej republiky. Tomuto asi prestávajú rozumieť tí, ktorí si tu chcú budovať nejaké pašalíky, chcú byť trojjediní, stíhajú všetko, míňajú verejné prostriedky, podotýkam verejné prostriedky na svoje mzdy, a ak sa dotknem môjho priateľa, bývalého poslanca parlamentu, ktorý v jednom blogu napísal, že ho trošku vyrušuje, že navrhujem takýto návrh zákona a pomerne z jeho strany to zdôvodňoval normálne, ale mne sa to normálne nezdá, pretože dnes sú iné podmienky a poviem prečo.

On mi odkázal cez médiá, že on ako bývalý starosta Petržalky priniesol do parlamentu poznatky z praxe, ktoré boli veľmi potrebné na to, aby sme mohli vykonať decentralizáciu finančnú a ostatnú. My sme ju urobili v tomto parlamente aj vďaka Vladimírovi Bajanovi, ale Vladimír Bajan je dnes predseda vyššieho územného celku, tak nech sa stará o vyšší územný celok. A to je také veľmi jednoduché, to je veľmi jednoduché, nikoho nenapadá, myslím si, že poslanec Peter Miššík je tu na to, aby sa staral do vecí, ktorým rozumie. Vladimír Bajan je na to, aby riadil veci vo svojom vyššom územnom celku, aby sa občanom darilo. Máme svoje povinnosti určené ústavou, zákonmi a nemýľme sa v niektorých názoroch.

Možno, že to bude ešte oveľa ťažšie v ďalšom mojom návrhu zákona, ktorého sa dotknem potom, ale ako princíp, aby som ho nemusel opakovať, je nám všetkým zrejmý. My sme tu na to, aby sme robili zákony, ktoré pomôžu ľuďom tejto krajiny žiť spokojne a normálne.

A ešte možno jedna taká pripomienka. Niekedy sa mi zdá, že aj my v parlamente máme úmysel upravovať všetky vzťahy medzi ľuďmi zákonmi, čo nie je dobré. Ja som celkom rád, že možno to bude znieť farizejsky, možno to bude znieť nie celkom dobre, ale v predchádzajúcom volebnom období, keď som bol poslancom, sme prijímali možno trojnásobný počet návrhov zákonov, ktoré aj prešli. Bolo to spôsobené ale aj tým, že sme sa chceli zaradiť do Európskej únie. To bolo gro tých zákonov, ktoré sme tu prijímali. Ja si osobne myslím, že zákonodarca a každý poslanec by mal mať toľko zodpovednosti, že navrhuje len také zákony, ktoré nebudú obmedzovať ľudí, ale im pomáhať, pomáhať im v rozvoji ich normálnych aktivít a ich normálnych schopností a toho, čo chcú v rodine a v živote docieliť.

Dovoľte mi ešte v skratke, keďže som nehovoril o dôvodovej správe, dotknúť sa ďalšej veci a znova sa vrátim k tomu blogu, lebo bol krásny a dokonca aj v stanovisku ZMOS, ku ktorému budem hovoriť neskôr pri ďalšom návrhu zákona, sa uvádza, že kto to hovorí o tom, že to nie je dobré, keď starosta, poslanec VÚC je zároveň poslancom parlamentu. Prečo to hovorí? No, ja hovorím, no, asi je to z hľadiska tých ľudí, ktorí to robia, pocit, že sú dobrí vo svojom okolí, že zvládnu všetky funkcie. Ja osobne si myslím, že ak niekto poctivo robí čo i len jednu z týchto funkcií, tak nestíha a nevládze robiť ďalšie. Nehovoriac o tom, že v dôvodovej správe hovorím v úvodzovkách o takzvanom výkone. Myslím si, že aj predseda vyššieho územného celku je výkonným orgánom. On naozaj rozhoduje o veciach, on naozaj v spolupráci so zastupiteľstvom, ktoré prijíma rozhodnutie, priamo prispieva k tomu, ako žijú ľudia vo vyšších územných celkoch.

V čom vidím konflikt. Tento konflikt z politickej aj inej roviny. Tento konflikt je v tom, že ak sedí v parlamente, tak má zrejme výhody. Rozpor vidím v tom, že tu hlasuje o štátnom rozpočte, že má možnosť, ak je členom náhodou vládnej koalície, čo sa stávalo aj našim ľuďom, tak v tomto prípade má veľkú výhodu vplývať zo svojej funkcie na ministrov, aby mal niektorý z krajov väčšie možnosti na získanie rozpočtových prostriedkov ako iné a podobne. Aj keď hovorím, že sme prijali fiškálnu decentralizáciu a toto by malo úplne zmiznúť do minulosti.

Čo ma ale najviac trápi a pociťujú to občania, ktorých stretáme dennodenne, je to, že, a poukazujú na to, je kríza. No tak fajn, tak niekto sedí na troch stoličkách a berie tri platy. Vladimír Bajan sa nehanbil napísať, že áno, keď bol starostom Petržalky, vtedy platil zákon, že keď bol poslancom, bral poslanecký plat, ale bral minimálny plat, vtedy boli také predpisy. Dnes ale predseda vyššieho územného celku, poslanec parlamentu, možno aj, ale stačia tieto dve funkcie, poberá dva platy, ktoré sú vyššie ako plat premiéra tejto krajiny. A to je jedno, kto je premiérom. To nie je v poriadku.

Ja neverím, že ktokoľvek v tejto krajine pri schvaľovaní tohto zákona nebude prihliadať na tie veci, o ktorých som hovoril. Ja neverím, že v tejto snemovni neodznejú napriek tomu, že je nás tu málo, hlasy, ktoré by mohli polemizovať, alebo opraviť môj návrh. Ja neverím, že toto nie je dobrý návrh.

Preto vás veľmi pekne prosím, aby ste tento návrh podporili, aj keď som ho podal sám. Hovoril som s viacerými ľuďmi, kde som videl, že cez diapazón všetkých poslaneckých klubov to páni poslanci a panie poslankyne považovali za dobrý návrh, ale viem, že som len malý opozičný poslanec, ktorý sa nikdy nemôže páčiť koaličnej väčšine. Napriek tomu vás poprosím, páni koaliční poslanci a koaličné poslankyne, bol by som rád, keby niekoľko z vás zahlasovalo za tento dobrý návrh zákona. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz poprosím určeného spravodajcu pána poslanca Gábora Gála určeného gestorským ústavnoprávnym výborom, aby podal úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán spravodajca.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán malý opozičný poslanec, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. januára 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov.

Konštatujem, že návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku. Z obsahu ustanovení možno vyvodiť, že návrh zákona nie je rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. V súlade s doložkou finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, ako i vyjadrení Ministerstva financií Slovenskej republiky možno konštatovať, že návrh predmetného zákona nemá dopad na verejné financie. Neovplyvní hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, životné prostredie ani zamestnanosť v Slovenskej republike.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 8. apríla a v gestorskom výbore do 14. apríla.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Tiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram teraz všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa preto pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Pán poslanec Pavol Minárik, pani poslankyňa Mária Sabolová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Vážené kolegyne, kolegovia, skôr ako dám slovo pánovi Minárikovi, nech sa páči, pán Minárik, môžete ísť k mikrofónu, ale chcem vás len upozorniť na skutočnosť, že zajtra ráno v súlade so schváleným programom schôdze nebudeme pokračovať v týchto zákonoch, ale budú sa prerokovávať body 70 a 71, kde je navrhovateľom pán minister Baška. V prvom bode je spravodajcom pán poslanec Emil Vestenický a v druhom pán poslanec Martin Fedor. Čiže ráno o 9.00 hodine v súlade so schváleným programom nebudeme pokračovať v týchto poslaneckých návrhoch, ale idú najskôr dva zákony, kde je navrhovateľom pán minister obrany. Ďakujem za porozumenie. Hovorím to preto teraz, aby som to ešte mal aspoň komu povedať. Takže v tejto chvíli, pán poslanec.

Pán poslanec, nech sa páči, vaše vystúpenie v rozprave.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podporil návrh kolegu Miššíka. Ja nemôžem hovoriť o tlači 902 úplne kompetentne, pretože to som na vlastnej koži nezažil, ale vzhľadom na to, že tlače 902 a 903 riešia prakticky tú istú problematiku, dovolím si vystúpiť už teraz a hovoriť prakticky k obidvom týmto návrhom a v tom druhom som to teda prežil úplne naplno.

Prežil som to tak, že som tieto funkcie - jednu exekutívnu v samospráve a druhú poslaneckú tu v tomto parlamente zažil na vlastnej koži, aj keď tá prvá nebola priamo primátorovanie v hlavnom meste, ale výkon funkcie prvého námestníka. Musím povedať, že napriek tomu, že tam som zvolený tiež za poslanca, realizoval som exekutívnu funkciu, pretože ten vzťah s primátorom bol veľmi korektný a ten posun kompetencií bol pomerne v značnom rozsahu. Realizoval som ich tak, že som si netrúfol robiť ich obidve naraz.

Napriek tomu, že na niekoľko mesiacov sa tieto dve funkcie prekrývali vzhľadom na to, že parlamentné voľby boli v tom čase v septembri a komunálne v decembri, sú to zhruba tri mesiace, poznajúc situáciu v hlavnom meste nemohol som si trúfnuť realizovať obidve tieto funkcie naraz, a preto som sa jednej z nich vzdal a nastúpil som do parlamentu. Možnože poviete, že nie som dostatočne šikovný, alebo že Bratislava je veľké mesto. No možno, že je to pravda, ale môj názor je, že priemerne šikovný som a takéto dve funkcie sa zvládať naraz nedajú. To je jeden problém, ktorý chce pán kolega Miššík riešiť a myslím si, že úplne oprávnene.

Otázka by mohla byť pri malých obciach, kde starosta môže byť štvrtinovo úväzkový alebo pol úväzkový. No ťažko riešiť tieto dve problematiky nejako inak ako celoplošne na všetkých starostov a všetkých županov. Ale keby že aj je pravda argumentácia ZMOS-u týchto malých starostov, že nie sú plne vyťažení, je tu ešte iná argumentácia akéhosi permanentného konfliktu záujmov. Môžem to povedať s úplne pokojným svedomím, pretože pokiaľ som bol v tej strane, za ktorú som vykonával funkciu toho námestníka primátora a za ktorú som bol vtedy aj zvolený do parlamentu, tak v tejto strane sme takéto obmedzenie mali prijaté vnútrostranícky. A práve preto, aby nedochádzalo k tomuto vnútornému konfliktu, ktorý pre toho, kto realizuje na samosprávnej úrovni exekutívnu funkciu úplne jasne vyvstáva.

A musím povedať, že na úrovni starostov a primátorov som sa stretával ako podpredseda pre komunálnu politiku s častým šomraním, že prečo to v iných stranách ide a u nás nie a prečo sú oni týmto vnútrostraníckym rozhodnutím znevýhodnení, pretože koľko dobrého by mohli pre tú svoju obec vďaka tomu, že by sedeli v parlamente dosiahnuť.

A musím povedať, že keď sú v parlamente normálne vzťahy, tak je prístup k ministrovi aj z opozičných radov pre toho starostu úplne iná možnosť ako pre starostu, ktorý tým poslancom nie je. A keby že sme tu všetci starostovia, tak z tých 2 800 ich je tu iba 150. A nevidím ani najmenší dôvod, aby 150 poslancov bolo, alebo 150 starostov bolo oproti ostatným svojim kolegom tak zvýhodnených, že ich prístup k ministrom je bezprostredný. A to už nehovorím o tých 76 a viacerých, ktorí sú z vládnej koalície. A to už nehovorím pri takej vláde, kde premiér s pokojným svedomím povie, že treba stranícky projekt uprednostniť.

Nie je dobré, aby ktorýkoľvek starosta narúšal svojím iným postavením rovnováhu medzi všetkými ostatnými. Ak poviete, že lobizmus parlamentných poslancov u ministrov by nemal mať silu, tak to vidíme, že to vôbec nie je pravda. Dnes sme zažili na to vynikajúce príklady. A to nebol ani starosta, ani primátor Martina. To bol len poslanec, ktorý chcel ako Martinčan preukázať, že do Martina prinesie ďalšie peniaze. A vy skoro 126, okrem nejakých pár výnimiek, ste schválili, že časť, čo je ako len málinko, ale o časti štátneho rozpočtu budú vďaka tomu, že tu sedí Martinčan, rozhodovať nie poslanci tohto parlamentu, alebo cez zmocnenie vláda v rámci opatrení rozpočtových, ale poslanci mesta Martin. To je taká nehoráznosť, ktorá by sa v žiadnom prípade nestala, keby že tu ten človek nesedí. A teraz si predstavte, koľko vecí vybaví koaličný starosta poslanec. A ako sa na to majú dívať všetci tí ostatní starostovia a primátori, ktorí takýto prístup k tomu nemajú. Konflikt záujmov ako vyšitý, a preto je, pokiaľ strany samotné vnútorne nenašli toľko vôle, aby mu zamedzili, je dobré, ak sa to upraví zákonom. Ďakujem pekne.