M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Gábora Gála sa prihlásili pán poslanec Stanislav Kahanec, ďalej pán poslanec Viliam Jasaň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Pán kolega poslanec, chcem vás podporiť v tom, čo ste povedali. Samozrejme, že podporiť aj našu predkladateľku, kolegyňu poslankyňu Sabolovú. Ale chcem vám len povedať, že my to tu máme relatívne ešte veľmi dobré v opozícii, lebo nemáme obmedzený počet faktických vystúpení a môžeme sa prihlásiť. Ale na regionálnych úrovniach sú už urobené opatrenia na úrovni miest, nášho mesta, teda určite, že sa limitujú vystúpenia i pri rozprave, i pri faktických poznámkach.

Takže nechcem tu teraz robiť zneužívanie vystúpenia vo faktickej poznámke, ale chcem poukázať, že to je vážny problém a že by sme sa tu nemali zhadzovať práve tým, čo ste povedali. Opakovanými otázkami a podobne alebo využitím tejto hodiny otázok na propagandu vládnucej strany. Takže plne sa s tým stotožňujem a máme šancu to zmeniť, pokiaľ budú súhlasiť aj koaliční poslanci. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Poprosím technikov, ešte pána Mojmíra Mamojku budeme rešpektovať ako prihláseného do faktickej poznámky, lebo v ten moment, ako som to ukončil, tak tam naskočilo je meno. Teraz má slovo pán poslanec Viliam Jasaň.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne. Ja len tri poznámky na pána kolegu. Ja nemám pocit, že by ste nemali možnosť dávať otázky. Ja viem, že vás to mrzí, že pán premiér, zvyčajne mu vylosujú otázku z koaličných a vy namiesto toho možno, keby ste tu sedeli a počúvali, možno by sme hľadali niekde nejakú zhodu. Ale vy tu jednoducho nie ste. To je prvá poznámka.

Druhá. Viete, mňa veľmi mrzí, keď hovoríte o premiérovi ako o človeku, ktorý ako keby bol z inej planéty. Veď on je premiér slovenskej vlády, ktorá vládne na Slovensku a vy žijete tiež na Slovensku. Čiže je to aj váš premiér. To je po prvé.

Po druhé. Nemám pocit, že by ste vy nemali možnosť klásť otázky našim ministrom, veď dnes tu takmer na všetky otázky alebo všetky otázky našim ministrom boli položené vašimi poslancami a dokonca niektorí ste tu ani neboli. Položili otázku, ani sem neprišli. Položili ďalšiu a oni tu zase neboli. Takže nesťažujte sa, že nemáte možnosť. Tú možnosť máte. Možno, že ju treba lepšie využívať.

A, pani predkladateľka, lebo nemôžem na ňu reagovať, ale používa s istotou slová ako zneužívanie a zhadzovanie. Viete, my nič nezneužívame, my nič nezhadzujeme, využívame možnosti, ktoré ako poslanci máme. Ak vy to nazývate zneužívaním, je mi to veľmi ľúto. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz s faktickou poznámkou vystúpi ešte pán poslanec Mojmír Mamojka. Nech sa páči.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja len toľko, že vo väzbe na § 146 rokovacieho poriadku ide v tomto prípade jednoznačne o otázku, na ktorú mohol reagovať ústavnoprávny výbor, lebo sa týka procedurálnej záležitosti.

Potom po druhé, čo pani poslankyňa Sabolová uvádzala aj kolegovia, tak to bolo dosť vytrhnuté z kontextu, pretože stanovisko ústavnoprávneho výboru zo 16. septembra 1997 má trištvrte strany. Nemusí s ním súhlasiť, lebo je, samozrejme, len odporúčajúce.

Ale ja si myslím, že je dobrý úzus, keď sa rešpektujú tieto stanoviská ústavnoprávneho výboru, aj keď sú len odporúčajúce. No a to, čo bolo z neho prečítané, bola len časť. Tam je vcelku jasne povedané, kedy je povinný reagovať opýtaný do 30 dní, kedy písomne a kedy nemusí reagovať. Tam je to vyšpecifikované v troch alebo štyroch situáciách. Takže ja len odporúčam prečítať si ho celé v logickom a gramatickom kontexte a potom sa dá celkom z neho vychádzať. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Gábor Gál chce reagovať.

Pán poslanec, stlačte si trojku, aby vám tam nabehla faktická poznámka.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V krátkosti by som reagoval na niektoré faktické poznámky. Ďakujem pánovi poslancovi Kahancovi za podporu.

Pán poslanec Jasaň, že vy nemáte pocit, že nemáme možnosť klásť otázky, tak to je váš subjektívny názor. Objektívny názor na to môžete spraviť vtedy, keď si pozriete štatistiku, ale stačí pozrieť decembrovú, novembrovú schôdzu, októbrovú schôdzu, teraz to bola len výnimka, ale pozrite sa aj dnes na otázky položené predsedovi vlády. Netreba tu o ničom inom rozprávať, len pozrieť, koľko otázok bolo položených, aké otázky, ako sa často opakujú tie otázky, a to je celá záležitosť.

Ale pozrite sa na to, vy ste tu v minulom volebnom období neboli, aký priestor tu mali vaši poslanci, vtedajší opoziční poslanci, a my sme sa tiež tešili na to, že tu bude atmosféra, ktorá napomôže veci. Áno, keď sú otázky zákerne jasné, aj také prípady sa stanú, ale taká dobrá oprávnená kritika, to len vždy pomôže.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Posledným prihláseným do rozpravy k tomuto návrhu zákona je pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani kolegyňa, páni kolegovia, panie kolegyne, zdá sa, že verejnosť nemá záujem o takéto návrhy zákonov, ktoré upravujú vnútorné pomery fungovania najvyššieho zákonodarného orgánu. Podľa mňa je to veľmi, veľmi zlé.

Prázdny balkón, keby sa tu niečo dialo o niečom inom, tak je ten balkón plný. Keď tu sedí nejaký predseda koaličnej strany, ktorý sa nahnevá, povie vulgárne slovo, sú toho plné noviny, ale hovoriť o tom, čo je podstatné v parlamente, čo je podstatné v parlamentarizme, je to, že rokovací poriadok je zákonom zákonov, ktorý má v tejto snemovni platiť. A tam je doslovne napísané, že opozícia a opozičné strany, kde sme dnes my, zajtra môžete byť vy, majú výsostné právo vládu a výkonnú moc kontrolovať. Majú na to určité mechanizmy, ktoré existujú v ústave, existujú v rokovacom poriadku. Nie je ich veľa, ale existujú. Je strašné a zlé, keď aj tie, ktoré existujú, vládna moc sa snaží určitými obštrukciami a smiešnymi, poviem to úplne otvorene, smiešnymi vecami obmedzovať.

My máme právo na to, aby sme robili poslanecké prieskumy, aj s tým máme svoje skúsenosti. My máme právo na to, aby sme interpelovali členov vlády, ale máme na to právo aj klásť otázky a o tomto hovorí návrh pani poslankyne, mojej dobrej kolegyne. Som veľmi rád, že takýto podobný návrh som ja dával pred pol rokom a budeme ho dávať, až kým v tomto parlamente nezomrieme a kým sa nebude plniť.

A poviem ešte niekoľko slov. Trošku ma k tomu vyzval môj priateľ Vilo Jasaň, pretože on svojím spôsobom nepolemizuje o tom, že na čo má slúžiť hodina otázok, len polemizoval nad tým, že my máme právo klásť otázky, my ich aj kladieme, len problém je, keď ten človek, ktorý je premiérom, odpovedá na jednu otázku a odpovedá spôsobom, čo je úplne jedno, kto ju položil, odpovedá spôsobom, že hovorí si svoje a hovorí to 15 minút napriek tomu, že tá otázka znie o celkom inom. Toto je problém.

Hodina otázok, špeciálne tento zákon alebo návrh novely zákona hovorí o tom, že ustanovenie § 131 ods. 3, ktorých na položené otázky vystupuje pán premiér, by malo byť upravené tak, aby mal možnosť a povinnosť odpovedať na viac otázok. Samozrejme, je to vecou osobnosti premiéra, ten vzíde z regulárnych volieb v tejto krajine, ale myslím si, že by bolo dobré, vzácne a normálne, keby sa snažil v čase, ktorý mu to dovoľuje rokovací poriadok, ale aj z hľadiska rozumu odpovedať stručne na tie otázky, ktoré vie zodpovedať a vybaviť všetko tak, aby boli spokojní či už členovia vládnej koalície, alebo opozície.

Teraz sa trošku alebo chvíľočku zastavím aj pri práve, keďže som podpredsedom ústavnoprávneho výboru, kde mám jednu takú nepríjemnú skúsenosť aj s hodinou otázok. V dobrej viere som jedného pekného dňa, bola to streda, položil otázku, na ktorú sa odpovedalo vo štvrtok, položil som ju premiérovi Ficovi a spýtal som sa ho, že prečo nerešpektuje jedno ustanovenie rokovacieho poriadku. Ja ho zacitujem, ak dovolíte.

Paragraf 131 ods. 3. "Prvých pätnásť minút je venovaných," podotýkam, "otázkam položených predsedovi vlády." Odsek 4 hovorí: "Otázky musia byť stručné a musia umožňovať stručnú odpoveď. Poradie otázok sa určuje žrebom zo všetkých podaných otázok. Poslanec, ktorý písomne položil otázku, má právo položiť ešte jednu doplňujúcu otázku ústne. Na otázky, na ktoré opýtaný," opakujem, "na otázky", teda nie kto ich kladie, kto má zodpovedať "na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bezprostredne neodpovedali, podajú poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní." To sa týka aj premiéra.

Teraz k poznámke pána predsedu ústavnoprávneho výboru. Áno, myslím si, že je ďalšie ustanovenie v rokovacom poriadku, ktoré umožňuje v prípadoch, ktoré sa týkajú procesu prijímania zákonov a procesu v tomto parlamente, v sporných otázkach umožňujú výklad ustanovení rokovacieho poriadku dať do rúk ústavnoprávnemu výboru. Ale v ústavnoprávnom výbore sa hlasuje politicky. Dnes tam má väčšinu o dvoch členov vládna koalícia. Počet je dvanásť, to znamená, o dvoch má viac vládna koalícia. To znamená, akýkoľvek právny názor a výklad, ktorý prijme ústavnoprávny výbor teraz alebo v minulosti, vždy bude slúžiť tomu, komu by mal a mohol slúžiť. Hovorím to úplne otvorene, lebo je to bežné, ale nie je to dobré a poviem, prečo to nie je dobré.

Preto to nie je dobré, lebo ja som prečítal ustanovenie, ktoré ani ústavnoprávny výbor nemôže zmeniť. To je dikcia zákona, kde nie je žiadny rozpor. Premiér predsa na otázky, na ktoré neodpovedal za pätnásť minút, má odpovedať. Má na to štáb ľudí, my máme právo vedieť odpovede na otázky, ktoré kladieme a to, čo tu zaznelo, že prečo my nedávame otázky, prečo sa nezúčastňujeme hodiny otázok, prečo sa nezúčastňujeme prvých pätnástich minút, to je veľmi jednoduché. Pokiaľ nám niekto neodpovie na otázku položenú a hovorí si stále svoje, no tak asi to nemá zmysel klásť ďalšie otázky. Ale vždy sa budeme uchádzať o to, aby parlamentná demokracia existovala, aby aj tí, ktorí si majú vážiť ústavu a rokovací poriadok, to dodržiavali.

Mám taký pocit, že často sa tu pozastavujeme nad vecami, ktoré sú malicherné, ale toto je veľmi dôležité, o čom dnes rokujeme. Veľmi dôležité pre túto chvíľu, veľmi dôležité pre budúcnosť Slovenska a hlavne teraz, keď je kríza. Prosím, neberte nám inštitúty, kde môžeme klásť otázky. Aj otázky kladené úprimne môžu napomôcť, že vláda bude postupovať lepšie, kvalitnejšie a pomôže prekonať problémy, v ktorých Slovensko dnes je. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Miššíka sa prihlásili pán podpredseda parlamentu Miroslav Číž, ďalej páni poslanci Pavol Minárik, Martin Fronc, Mojmír Mamojka, Stanislav Janiš, Gyula Bárdos, Viliam Jasaň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má pán podpredseda Miroslav Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, pozorne počúvame diskusiu, tentoraz väčšinovo z opozície. Počúvame vcelku korektné a dobrotivo prednášané slová o situácii v parlamente a o teda krivde alebo nekrivde a interpretuje sa nejako teda či súčasnosť, alebo minulosť nejakým spôsobom.

Ja k tomu, myslím, že to si ani nezasluhuje ako vyjadrovať sa k tomu v osobitnom vystúpení, len teda veľmi fakticky aj pánovi kolegovi Miššíkovi. Veď spochybňujú sa totiž veci, kde z právneho hľadiska sa nemôžu brať ani vážne. Spochybňovať tu a teraz úlohu ústavnoprávneho výboru pri interpretácii jednotlivých ustanovení je minimálne podivuhodné.

Pán kolega Gál, ale aj iní, ale aj ty, pán poslanec Miššík, ste hovorili o tom, že aké bolo idylické prostredie v predchádzajúcom období. No, chcem tu veľmi korektne povedať, že ale ani zďaleka sme to prostredie tak nevnímali. Problém je, že otázka premiéra ani zďaleka nie je ani úprimná, ani korektná.

Toto prostredie ste začali hrubo, vážení kolegovia, v rozpore s právnou kultúrou zneužívať na to, aby ste urážali premiéra, aby ste ho zosmiešňovali a vytvárali si atmosféru, kde sme museli hľadať riešenie, ktoré sme hľadali v tom, že teda využijeme oprávnenia rokovacieho poriadku aj my.

K problému rokovacieho poriadku ako takého? My sme si veľmi dobre pamätali ako opozičníci, ako sa dá zneužívať rokovací poriadok a chceli sme s vami hovoriť o tom, aby sme raz navždy urobili dobré a korektné prostredie pre diskusiu. Navrhovali sme vám komisiu, dokonca radu starších sme vymýšľali, aby nejakým spôsobom vyriešila ten problém, že v parlamente jednoducho rozhoduje väčšina. Pána Miššíka to mrzí, ale fungovalo to celý čas tak a nikdy mu to nevadilo. Ani zmienené stanovisko od ústavnoprávneho výboru z roku 1997 som, Peter, nikdy nepočul, že by ste ho boli atakovali v čase, keď ste boli v koalícii. Ponuka na korektnú spoluprácu je tu dodnes... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Miššík, máte nepochybne pravdu a ja to skúsim povedať trochu kratšie a zjednodušene, aby to bolo možno aj jasnejšie.

Hodina otázok je bezpochyby kontrolný mechanizmus, a teda primárne opozičný inštitút, niečo, čo bolo samozrejmé ľuďom, ktorí tu boli pred štyrmi rokmi v koalícii a dnes sú v opozícii, ľuďom zo SMER-u jasné vôbec nie je.

A preto sem musel prísť takýto návrh. Treba konštatovať, že už druhý v tomto volebnom období, pretože prax sa nemení. Nám to bolo jasné aj vtedy, keď sme boli v koalícii, a nám je to jasné aj teraz, keď sme v opozícii a pred štyrmi rokmi, pred troma rokmi, kde sme vládli, nikto z opozície nepotreboval predkladať takúto novelu, pretože v tom čase na to, aby sa odpovedalo na konkrétne otázky, aj nepríjemné otázky a hlavne opozičné otázky, na to stačila obyčajná slušnosť. Dneska na to obyčajná slušnosť nestačí. Dneska tu totižto obyčajná slušnosť absentuje. To nie je napadnutie premiéra. To je odpozorovanie z praxe, ako sa tu na každej hodine otázok správa. Tu nepanuje slušnosť, tu panuje neslušnosť SMER-u a neslušnosť premiéra, ktorá je zakotvená v jeho myslení spred roku 1989, pretože tak sa správa na každej hodine otázok.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Miššík, ja chcem naozaj oceniť tvoje vystúpenie a poviem aj prečo. Bolo bez akýchkoľvek emócií, bolo faktické, bolo rozumné a jednoducho povedalo to, čo bolo podstatné, o čom je parlamentná diskusia, o čom je diskusia v demokracii.

Je ľahké hovoriť aj pätnásť minút, ale je oveľa ťažšie sa naučiť načúvať a počuť, čo hovorí ten druhý. Ja chcem povedať, že ak niekto chcel v tejto chvíli z vládnej koalície aspoň trochu načúvať zbavený akýchkoľvek emócií, ale rozumom a slušnosťou, tak musel počuť to, čo som mu povedal a musel to vnímať ako pravdu. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mojmír Mamojka. Nech sa páči.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem pekne. No, ja som neraz povedal, že rokovací poriadok je dosť diskutabilný, je to veľmi zložitý, možno zbytočne zložitý procedurálny predpis a treba ho vylepšovať. Ja som vždy toto tvrdil.

Na druhej strane ma ale trošku zarazilo, pán poslanec, že tvrdíš to, čo si neraz predtým nikdy nepovedal a väčšinou si tvrdil, čo sa týka ústavnoprávneho výboru, tak napriek niektorým diskutabilným procedurálnym ustanoveniam rokovacieho poriadku rokuje vysoko profesionálne, rokuje vysoko korektne. Teraz si povedal, že rokuje len politicky, čo je nezmysel s tým, že na to, že prerokúva všetky právne predpisy a všetky návrhy zákonov nemá ani čas, ani energiu prepolitizovávať rokovanie ústavnoprávneho výboru, aj keď to je, samozrejme, aj politická platforma. A ak teraz niekto hovoril vyslovene politicky, musím ti to povedať, tak si to bol ty. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Stanislav Janiš.

S. Janiš, poslanec: Zhodneme sa na tom, že novela rokovacieho poriadku je nutná a je nutná nielen pre opozíciu, ale je nutná v tejto časti hlavne pre koalíciu preto, lebo predseda vlády neodpovedá ani na otázky koaličných poslancov. Lebo ak ho dobre počúvate, aj dobre počúvate svojho predsedu vlády, tak hovorí od začiatku volebného obdobia jedno a to isté ako obohratá platňa. A vždy a vždy len k opozícii. Nadáva, posiela do väzenia a tak ďalej.

V praxi to vyzerá tak, že vy mu položíte otázku, predseda vlády sa otočí k nám, k opozícii, síce do prázdnych lavíc a rozpráva a rozpráva, ale nie na vašu otázku, ale to, čo on v danej situácii potrebuje povedať a väčšinou to je jedno a to isté. Takže, ak chcete, aby na hodine otázok a odpovedal aj vám, tak potom by ste mali zahlasovať za túto novelu rokovacieho poriadku.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi Gyula Bárdos. Nech sa páči.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán kolega Peter Miššík, samozrejme, súhlasím s tým, čo si povedal a ako člen grémia Národnej rady bol by som veľmi rád, keby takýto návrh prišiel z grémia. To znamená, že aj koalícia, aj opozícia by mala byť pri tom riešení. Samozrejme viem, že aj ty si dával, aj my sme dávali, aj pani kolegyňa Sabolová teraz dáva takýto návrh a tento návrh by mal byť korektným návrhom a mal by byť prijatý v Národnej rade aj, samozrejme, s pomocou koalície, nie iba opozície.

Otázka tu bola položená, že prečo takýto návrh nebol podaný počas minulého volebného obdobia. Preto, milé dámy, vážení páni, lebo to nebolo potrebné. Nikto to nezneužíval. Nikomu ani nenapadlo, že koalícia dá, čo ja viem, 50 otázok takých istých, aby mal vytvorený priestor premiér alebo určitý člen vlády a aby tu mohol hovoriť o tom, že ako si to predstavuje.

To je jedno, kto je premiérom, kto je v opozícii, v koalícii. Hodina otázok by mala slúžiť na to, že legislatíva, to znamená zákonodarná moc kontroluje výkonnú moc, a to je legitímny prostriedok každého parlamentu.

A ja by som ešte upriamil pozornosť aj na to, že sa treba pozrieť, ako to funguje inde. Veď tí, ktorí boli v anglickom parlamente, vedia, čo to znamená hodina otázok. Treba sa pozrieť aj do iných štátov a podľa takýchto štandardných metód by sme mali postupovať aj my a ja by som bol veľmi rád, keby sme tento návrh postúpili do druhého čítania a tam bude vytvorený priestor pre každého, aby podal svoj pozmeňujúci návrh alebo zlepšovací návrh a potom by sme mohli prijať takú právnu normu, ktorá bude aj pre koalíciu, aj pre opozíciu. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Poprosím všetkých ešte o chvíľu trpezlivosti. Posledným s faktickou poznámkou prihlásený je pán poslanec Viliam Jasaň. Nechcem posúvať tých, ktorí chcú reagovať s faktickou poznámkou po hlasovaní, lebo už to môže byť neaktuálne.

Nech sa páči, pán poslanec.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem. Ja len štyri poznámky na adresu pána kolegu, môjho priateľa Petra Miššíka.

Po prvé. Myslím si, že ktorýkoľvek poslanec môže dať otázku takú, akú uzná za vhodné. To mi asi dáte všetci za pravdu. Tak neberte nám tú možnosť.

Po druhé. Ak ste chceli niečo zmeniť, myslím si, že predseda parlamentu vytvoril na to priestor, komisiu, v ktorej ste mohli byť a mohli ste riešiť aj túto otázku.

Po tretie. Myslím si, že ak sa premiér rozhodne odpovedať na otázku v dlhšom časovom úseku, asi má na to právo a asi vie, prečo to robí.

A po štvrté. Povedať niečo také, že my vám berieme možnosť klásť otázky, veď to nie je pravda. Nikto z nás vám tú možnosť neberie, len vy ju jednoducho nevyužívate a znova opakujem, keď hovorí predseda vlády, alebo keď zodpovedajú na otázku ministri aj vašim opozičným otázkam, jednoducho v sále nie ste. To tiež o niečom svedčí. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že sa blíži hlasovanie, tak sa pokúsim byť stručný, ale nepočujem vlastné slovo, pán predsedajúci.

M. Hort, podpredseda NR SR: Prosím vás, kolegyne, kolegovia, zhodli sme sa na tom, že necháme vystúpiť tých, ktorí chcú faktickou poznámkou reagovať. Zachovajme elementárnu slušnosť, aby mohli hovoriť. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Poprosím o čas.

M. Hort, podpredseda NR SR: Dajte mu, prosím vás, dve minúty.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne. Budem zrejme reagovať len na tie veci, ktoré vzišli z radov vládnej koalície. Ďakujem mojim kolegom z opozície, že podporia tento návrh zákona a myslím si, že je veľmi dobrý.

K pánu podpredsedovi Čížovi. Tak ako som vystúpil nekonfrontačne, a v živote konfrontačne vystupovať nebudem, pretože tu ide o právo, tu ide o demokraciu, tu ide o zásadné otázky fungovania parlamentu, kde musíme mať chladné hlavy, no, tak musím povedať, že pre mňa je podstatný zákon o rokovacom poriadku, ktorý je zákon zákonov v tejto snemovni a nemôže platiť nejaké uznesenie ústavnoprávneho výboru, ktoré upraví nejakým výsledkom úplne presné znenie paragrafu, ktorý som citoval. To aj ako právnik, aj ako človek budem vždy presadzovať. Ja si ctím zákon a zákony, ktoré sú prijaté plénom, teda parlamentom sú určite silnejšie ako akékoľvek uznesenie ktoréhokoľvek výboru. To nezáleží na tom, či je to ústavnoprávny výbor.

Viackrát tu zaznelo slovo, no keby ste boli v komisii, tak upravíme. Prosím vás, komisia na čo? Veď my tu máme normálne mechanizmy na to, aby sme prijímali zákony, aby sme mohli novelizovať aj rokovací poriadok. V minulom volebnom období neprešla veľká novela rokovacieho poriadku kvôli tomu, že tesne pred hlasovaním podalo HZDS návrh na zriadenie vyšetrovacích komisií. A 58 pozmeňujúcich návrhov odišlo niekam do neznáma.

Pán kolega Mamojka, súhlasím. Ústavnoprávny výbor vždy rokuje nepoliticky, snažíme sa byť seriózni a snažíme sa to riešiť na základe práva, platného práva. Ale prepáč mi, hlasovania sú vždy politické. Hlasovania sú vždy politické. A teda aj uznesenie, akékoľvek uznesenie má nie nádych, ale jasnú... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Miššík bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A, pani poslankyňa, ja viem, že chcete využiť právo záverečného slova, ale vzhľadom na to, že tu naozaj nie možné udržať pozornosť poslancov, budete mať tak možnosť, prípadne aj pán spravodajca po hlasovaní.

Teraz vyhlasujem trojminútovú prestávku a prosím všetkých... Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prosím všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť hlasovania, aby sa dostavili do rokovacej sály. Trojminútová prestávka.

(Trojminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz hlasovať o dvoch prerokovaných bodoch z programu 32. schôdze. Chcem požiadať pána poslanca Horvátha, aby uvádzal v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Júliusa Brocku, Márie Sabolovej a Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448 o sociálnych službách. Je to tlač 884.

Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať. Poprosím vás o pozornosť. Nech sa páči, pán spravodajca.

Z. Horváth, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. Konštatujem, že v rozprave neboli podané žiadne procedurálne návrhy, takže, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 131 prítomných, 61 za, 6 proti, 64 sa zdržalo.

Návrh sme nepostúpili do druhého čítania a nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

Teraz požiadam pána poslanca Kahanca, aby v prvom čítaní uviedol hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Tomáša Galbavého a Stanislava Janiša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147 o reklame. Je to tlač 899.

S. Kahanec, poslanec: Pán predsedajúci, keďže v rozprave nepadli žiadne pozmeňujúce návrhy, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 71 za, 38 oproti, 24 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh sme postúpili do druhého čítania.

S. Kahanec, poslanec: (Ruch a  smiech v sále.) Pardon, človeka prekvapí, keď návrhy opozície sú schválené. Takže, pán predseda, nie (ruch a smiech v sále), pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 10. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 89 za, 2 proti, 41 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie. Budeme pokračovať, pán poslanec Valocký? Nie.

Takže budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu poslankyne Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku. Je to tlač 900. Porosím pani navrhovateľku, aby zaujala miesto a pána spravodajcu. Pán poslanec Paška.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu pani poslankyne Sabolovej. Vzhľadom na to, že nie je prostredie, ktoré zodpovedá potrebám, vyhlasujem päťminútovú prestávku a poprosím všetkých, ktorí nemajú záujem sledovať záver rokovania o návrhu pani poslankyne, aby radšej opustili rokovaciu miestnosť. Takže budeme pokračovať o 17.23 hodine.

(Päťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať. Bola ukončená rozprava o návrhu pani poslankyne Márie Sabolovej. Pýtam sa pani navrhovateľky, či sa chce vyjadriť?

Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, chcem sa v záverečnom slove vyjadriť aj k diskusii, ktorá tu odznela, ale chcem ešte poukázať na niekoľko faktov, ktoré sa týkajú tejto témy rokovacieho poriadku a hodiny otázok. Keď som sa pred časom na hodine otázok a neskôr v interpelácii pýtala pána premiéra Fica, či by nemali ministri vlády odpovedať na otázky poslancov v Národnej rade, nakoľko im to rokovací poriadok ukladá, pán predseda, poprosila by som pokoj v sále. Počkám.

P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, pán poslanec Bačík. Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Tak mi pán predseda v interpelácii odpísal, že nie sú povinní odpovedať písomne na otázky, ktoré boli predložené a na ktoré sa bezodkladne neodpovedalo, nakoľko existuje uznesenie ústavnoprávneho výboru, a tým to haslo dvoma vetami.

Tak som ešte chvíľu čakala, lebo bolo to ešte skôr, ešte prvý rok vládnutia tejto vládnej koalície. A čakala som na to, ako bude vyzerať hodina otázok. Sama som dávala aj premiérovi veľmi korektné otázky, keď boli povodne a keď sa na nás obrátili starostovia bez ohľadu na politickú príslušnosť, ba čo viac, možno asi vaši starostovia vládnej koalície.

A vtedy pán premiér odpovedal na otázku, musím povedať veľmi korektne, dokonca mi poďakoval za korektnú otázku. Myslela som si, že diskusia bude v tomto parlamente aspoň na hodine otázok, ktorá by mala patriť poväčšine všetkým poslancom, ale, myslím si, že je to priestor, inštitút na opozičný dialóg.

No neskôr, keďže som človek, ktorý dáva otázky, tak ako hovoril aj môj kolega predrečník Miššík, že dávala som otázky, ale nie také predmítingové reči za minulej vlády, ale veľmi adresné a jasné otázky aj pánu ministrovi Zajacovi. To si určite aj pán predseda parlamentu, ktorý teraz vedie schôdzu, veľmi dobre pamätá, pretože mi išlo o vec. Nešlo mi o to, aby sme sa prezentovali. Aj to môžeme využiť.

Každý poslanec má právo, pán poslanec Jasaň, využiť túto hodinu otázok, ale nie celkom som presvedčená, že až zneužiť. Ale myslím si, že poslanci ju využívajú, ale ministri a pán predseda vlády odpovede alebo tento čas zneužíva.

A tu poviem konkrétnu skúsenosť opäť z mojej praxe hodiny otázok, keď som sa veľmi slušne snažila pýtať pána ministra Valentoviča, pani ministerky Tomanovej na závažné problémy slovenského zdravotníctva v sociálnej oblasti. Ale bola som veľmi sklamaná, ak druhá časť - 45-minútovka skončila vystúpením ministra Valentoviča s tým, že mi čítal správu, kontrolnú správu, ktorá bola zo záchranných zdravotných služieb a od slova do slova úplne nesúvisle s otázkou. Vydržal 45 minút.

Podobne bol inštitút zneužitý ministerkou Tomanovou, keď sme sa pýtali na zákon o sociálnej pomoci a pani ministerka prečítala stanoviská, listy. Proste svoje názory opäť 40, 45 minút a nevyšlo na žiadneho poslanca, a nieto na doplňujúcu otázku.

Preto sa mi zdá, že koalícia aj opozícia majú právo využiť tento inštitút do krajnosti aj s opakovaním otázok. Ale nepovažujem za dobré a správne, aby sme sa nedopracovali ani k odpovedi.

Chcem ešte vám, páni kolegovia, ktorí ste určite precestovali už aj v tomto parlamente, aj v minulom mnoho nielen európskych parlamentov, ale aj možno ďalej za hranicami a že ste sa pýtali na to, ako fungujú, alebo poznáte, ako fungujú parlamenty. A mnohí z vás navštívili určite anglický parlament, maďarský parlament, taliansky parlament a mnohé iné, kde tento inštitút je skutočne dialóg opozično-koaličný a je veľmi prínosný, pretože ľudia jednak vidia, ako je zorientovaný minister, vidia, čo zastupujú poslanci, ako ich zastupujú v parlamente. A ten inštitút má presne stanovené pravidlá aj v minutáži. A preto som sa rozhodla tento návrh zákona predložiť.

Chcem poďakovať obom pánom kolegom, aj pánu Gálovi, aj pánu Miššíkovi, za ich veľmi jednoznačný výstup ako dvoch dobrých právnikov a znalých rokovacieho poriadku, poslancov, ktorí vedia, ako to tu prebiehalo aj v minulom období. A myslím si, že len dotvorili tému, o ktorej tu hovoríme.

A teraz by som sa ale rada v rámci tej mojej záverečnej témy vyjadrila ešte k diskusii, ktorá tu prebehla v rámci rozpravy a faktických poznámok.

Pán predseda výboru Mamojka prečítal uznesenie. Ja viem, že to uznesenie je dlhšie ako jedna moja poznámka, ale už samotný fakt, že to uznesenie z roku 1997 nie je celkom najlepšou vizitkou na odpoveď premiéra vlády ani vás, pán predseda výboru, že my po 12 rokoch operujeme uznesením ústavnoprávneho výboru, že nie je potrebné odpovedať na nezodpovedané otázky.

Treba vylepšovať, hovoríte pán predseda výboru Mamojka, ale výklad ústavnoprávneho výboru ako inštitútu na výklad rokovacieho poriadku považujem za veľmi zlý, pretože my parlament si môžeme, ak je potrebné, rokovací poriadok upraviť tak, aby sme nepotrebovali k rokovaciemu poriadku výklad. A aby sa nestalo ani to, že ústavnoprávny výklad pred časom dá výklad k možnosti predsedu parlamentu vystúpiť kedykoľvek bez ohľadu na to, či je, alebo nie je na to dôvod.

Za roky, ktoré som v parlamente a myslím si, že aj starší poslanci ako ja sa takýmto spôsobom tento inštitút nezneužíval a, bohužiaľ, videli sme, ako bol zneužitý aj na začiatku tejto schôdze. Neupieram pánu predsedovi vystúpiť kedykoľvek, ale musí to mať aj preňho istý rámec rokovania parlamentu témy, bodov programu. A myslím si, že má na to možnosť otvoriť všeobecnú diskusiu v zmysle rokovacieho poriadku, kde môže hovoriť aj on, aj všetci poslanci o čomkoľvek. Čiže využívajme rokovací poriadok, ale nezneužívajme rokovací poriadok.

Pán podpredseda Číž hovoril, že ani by nereagoval, lebo sú to také opozičné návrhy a že spochybňovanie výkladu ústavnoprávneho výboru sa mu zdá reakcia na pána poslanca Miššíka ako nie dobrá. Ale ja by som sa spýtala pána podpredsedu Číža, či jemu sa zdá dobré takýmto spôsobom vykladať rokovací poriadok, že je jasne zadefinovaná povinnosť členov vlády alebo opýtaných odpovedať a že oni nám nie sú povinní odpovedať len preto, lebo ústavnoprávny výbor politickou väčšinou rozhodol, že poslanec odpoveď nemusí dostať?

A ešte snáď veľa a viac poznámok. Pán poslanec Jasaň, pán podpredseda Číž, pán predseda výboru hovoria o komisii v Národnej rade. Áno, ak by bola mala vzniknúť komisia pre rokovací poriadok, ani jeden opozičný klub nebol proti. Ale spojiť komisiu pre ústavu a rokovací poriadok je neadekvátne. A keďže neboli dôvody, alebo neboli ani jasné pravidlá, ako bude táto komisia pracovať, odmietli sme tento postup. Neskoršie sme sa vrátili k rokovaciemu poriadku, ale s tým, že sme dostali od pána poslanca Mečiara jeden veľký materiál - bývalú novelu rokovacieho poriadku. A ja si nemyslím, že rokovací poriadok treba otvárať kvôli vyšetrovacím výborom. Ja si myslím, že rokovací poriadok treba otvoriť preto, aby sme zachovali normálne opozično-kaoličné komunikácie a aby opozícia mala právo dostať relevantnú odpoveď od člena vlády na otázky, ktoré trápia občanov.

A ešte snáď jedna poznámka. Pán poslanec Minárik, myslím, že vystihol celý problém. Hovoril, že stačí obyčajná slušnosť na to, aby sme nemuseli meniť rokovací poriadok, tak ako to bolo za osem rokov minulej vlády, pretože ústavnoprávny výbor má uznesenie z roku 1997 za bývalej Mečiarovej vlády. Osem rokov sme v parlamente vedeli hovoriť parlare, hovorili sme. Ale myslím si, že toto posledné trojročné obdobie je o monológu z tohto miesta tých, ktorí by práve nám opozičným poslancom mali odpovedať na otázky a problémy, na ktoré sa my nevieme dopátrať nejako ináč, pretože poslanecké prieskumy, riadne odpovede na interpelácie, ktoré by vystihovali problém, sú zahmlievané a poslanecké prieskumy snáď skoro v žiadnom výbore, minimálne môžem povedať v zdravotníckom, neprejdú. Čiže nepotrebovali ste, nepotrebovali sme nič meniť. A preto si myslím, že stačí slušnosť, ale obávam sa, že v tomto parlamente po utorňajšom vystúpení a komunikácii vládnej koalície s opozíciou už len slušnosť nestačí a treba na to pravidlo. A toto pravidlo je presný časový limit, presýpacie hodiny pre členov vlády, pre poslancov, aby sme sa naučili si vážiť čas, tak ako som začala, že čas je veličina, ktorá sa skutočne nás všetkých dotýka a presahuje koalično-opozičné vzťahy. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu pani poslankyne Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Je to tlač 901.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Pozrieť, koho ešte môžem osloviť v tejto sále. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia z každého poslaneckého klubu aspoň nejaká hŕstka. Hovorím z každého klubu. Takže opäť sa vraciam po roku k téme počas roka niekoľkokrát pertraktovanej, možno nie veľkej, možno veľmi malej, ale týkajúcej sa každého občana. Tak ako je pacient, tak ako je lekár, tak ako je každý jeden, každý jeden z nás. A opäť sa odpichnem od myšlienky, ktorú som povedala, že toto je aj téma, lebo ide aj o čas, aj pacienta, aj zdravotníckeho pracovníka, ktorá by sa mala vymykať koalično-opozičným vzťahom, a nieto ešte napätiu.

Už rok sa snažím, aby pacienti a lekári neboli o tento čas zbytočne oberaní v podobe nezmyselného predpisu povinných, zdôrazním, povinných výmenných lístkov, pretože sa mi veľakrát podstiera to, že chcem zrušiť výmenné lístky. Nepopieram ich funkciu ako takú, len spochybňujem povinnosť ich vystavovania, ktorá na základe skúseností z minulého roka oberá zvlášť pacientov o čas a prostriedky, pretože mnohokrát cestujú a robí ich nesvojprávnymi, pričom predlžuje proces začiatku špecializovanej liečby pre pacienta.

Ministerstvo prisľúbilo, že v novom roku prinesie v tejto otázke viac jasností v podobe, ktorú som navrhovala minulý rok už dvakrát. Preto som predložila opätovnú novelu, ktorá navrhuje určiť spôsob povinnosti vypisovať výmenný lístok všeobecným lekárom pre špecialistu, ktorý určí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Predpis zavedie špecifikáciu poskytovateľov, lekárov špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ktorí budú poskytovať zdravotnú starostlivosť aj bez výmenného lístka.

Pán minister Raši mal do konca minulého roku rozhodnúť, či pacient naďalej bude potrebovať na vyšetrenie výmenný lístok. Bol presvedčený, že lístky boli zavedené preto, aby pacienti nechodili na vyšetrenie k špecialistom poza chrbát svojho praktického lekára. A citujem, "chceme, aby bol praktický lekár v budúcnosti rodinný lekár, ktorý vie o nás všetko, keď sa pacient k nemu vráti, nepríde s hŕbkou vyšetrení, ale nebude vedieť, aké lieky berie".

Áno, môžem súhlasiť s pánom ministrom, ale chcem povedať, že ministerstvo už aj zanalyzovalo situáciu. Vieme dobre z médií, zo skúseností a z mojich teda konaní, že neklesol počet pacientov ani v špecializovanej ambulantnej starostlivosti, dokonca možno stúpol u všeobecných lekárov práve preto, že si chodia po povinný výmenný lístok aj tí, ktorí by tú povinnosť nemuseli mať. Nerieši sa problematika, aby všeobecný lekár sa stal integrujúcim prvkom liečby. Bohužiaľ, bohužiaľ povinnosť sa minula účinku a obrala všeobecných lekárov ešte aj o ten čas, kedy boli úplne jasne špecifikované diagnózy, kde by ten pacient mohol ísť k špecialistovi.

Už po roku by som očakávala, že ministerstvo príde s týmto návrhom a ani v poslednom alebo ostatnom výbore zdravotníckom s takýmto návrhom neprišiel ani jeden koaličný poslanec, kde by ministerstvo aj vedľajšou novelou predložilo do parlamentu návrh, kde by bolo vo vyhláške, vo všeobecne záväznom právnom predpise určené, ktoré špecializácie podliehajú potrebe výmenných lístkov. Napríklad, ako má vyzerať výmenný lístok? Čo má mať uvedené, čo sa s ním bude robiť v zdravotnej karte, lebo sa zapĺňa dokumentácia lístočkami? Či zdravotné poisťovne sú povinné kontrolovať tieto výmenné lístky v kartách? Čo má pacient doniesť späť všeobecnému lekárovi a mnoho, mnoho ďalších otázok, lebo toto všetko je nadbytočná administratíva, ktorá nič nerieši.

Časť lekárov pritom tvrdí, že výmenné lístky pre nich znamenajú aj zbytočnú administratívnu záťaž. S ich súčasnou podobou nesúhlasí ani Asociácia súkromných lekárov. Problém je v tom, že súčasná podoba neurčila podmienky hry, kedy lístok treba a kedy nie. Keď pacient má ísť na očné kvôli okuliarom, lístok nepotrebuje, hovorí predstaviteľ asociácie. Ale tým, že mu komplikujeme život, ako keby sme mu bránili k prístupu k zdravotnej starostlivosti.

Sama som povedala a vy dobre viete, že ten počet pacientov neklesol ani u jedných, ani u druhých a že nič to nerieši, lebo pacient potrebuje svojho poradcu na to, aby sa dobre rozhodol. Ním by mal byť všeobecný lekár. S tým plne súhlasím, lebo ani špecialista nie je rád, ak tam príde pacient, ktorý k nemu nepatrí či už územne, alebo základnou diagnózou, ale toto povinnosť výmenných lístkov nerieši.

Zavedenie odporúčacích lístkov kritizujú a kritizovali aj zdravotné poisťovne, lebo ich súčasnú podobu nevnímajú ako prínosnú. Opäť hovoria o tom počty návštev a vôbec čo s tými výmennými lístkami máme urobiť.

Z rozpravy za minulé obdobie, keď sme tu počas roka niekoľkokrát diskutovali, sa ukázalo aj u koaličných, aj u opozičných poslancov, že systém je takto zle nastavený, lebo preťažuje všeobecného lekára. Tým nehovorím, lebo kolega Zelník, ak ma počúva, alebo niektorí iní, môže povedať, že má kapitáciu, mal by robiť. Áno, samozrejme, ale nie robiť nadbytočnú administratívu. Treba mu rozšíriť kompetenciu, dať mu oveľa viac možností, aby pacienta liečil. Systém takto zle nastavený šikanuje pacienta pri jasne zdravotných ťažkostiach a vlastne len zahlcuje počtami. Odradí pacienta mnohokrát, ktorý potrebuje špecializovanú zdravotnú starostlivosť od liečby, pretože nechce o svojich zdravotných ťažkostiach hovoriť a všetko sa nedá vyriešiť cez akútne ochorenia, aj keď sa to v praxi mnohokrát zahmlieva tým, že pacient, ktorý príde k lekárovi a ten ho nemá svedomie odmietnuť, ho zahrnie do akútnej zdravotnej starostlivosti.

Teda šikanovanie pacienta, ale aj lekára pokračuje. Možno ešte na dôvažok vždy prídu nejaké maily, ktoré som tu ešte nepoužila a prídu nové a dovolím si prečítať jeden list a jeden krátky mailík.

"Som proti výmenným lístkom, ktoré veľmi obťažujú najmä starších ľudí, ktorí nebývajú v meste, v ktorom majú odborného lekára. Zvážte, či pacient, ktorý je evidovaný desať rokov na internom alebo na kožnom, urologickom a podobne, musí každý problém riešiť najprv u obvodného lekára, ktorý je vzdialený aj 20, 30 km od odborného lekára. Starý systém bol oveľa lepší, nezaťažoval obvodného lekára a vždy sme kópiu z vyšetrenia predložili obvodnému lekárovi, lebo nám predpisoval lieky. Takto bolo dostatočne zabezpečené, že vedel o každom ošetrení pacienta odborným lekárom." Myslím jeden veľmi, veľmi rozumný názor.

A tu v skratke, lebo nechcem čítať celý list, je od staršej pani, ktorá píše, že ju začala bolieť pravá päta, a tak musela v pondelok vyhľadať lekára. "Nakoľko neviem, kedy má ordinačné hodiny, lebo jeho služby potrebujem len málo, alebo nepotrebujem, informovala som sa, kedy ordinuje. Pracovníčka pri telefóne mi povedala, že pani doktorka je na dovolenke a zastupuje ju iný lekár. Prišla som do ambulancie, ostala som tam sedieť, pýtala som si výmenný lístok, buď bohu chvála, konečne mi ho vypísali, hoci nemuseli, lebo pani doktorka zastupovala. Potom som išla peši," a to je Bratislavčanka, "z Ľanovej ulice na ortopédiu do Ružinovskej polikliniky. Sestrička mi povedala, že ma objedná na dvadsiateho a ešte nejaké drobné marca. Povedala som jej, že zaplatím aj 300 korún za prednostné vyšetrenie. Pán ortopéd sa ma spýtal, prečo som taká bledá, už som mlela z posledného a keby mi do autobusu a z autobusu nepomohli dvaja mladí, neviem, ako by som prišla. Žiadna sanitka ani limuzína, ktorou sa vozíte vy, mi neboli k dispozícii. Nakoľko je ešte čas, aby ste tento návrh stiahli, alebo aby ste siahli toto používanie výmenných lístok, som vám opísala moju skúsenosť. Je to tu ešte expresívne vyjadrené, že či ste sa už načisto pomiatli a kto vymyslel takýto systém, lebo nás starých to zaťažuje. Pani poslankyňa, môžete tento list použiť pri prerokovaní v Národnej rade."

A na záver chcem povedať, že ročná prax znovu zavedenia povinnosti výmenných lístkov sa minula účinku. Nemáme vyriešený problém ani rodinného lekára, nemáme vyriešený problém ani platby, kapitácie kombinovanej, nemáme vyriešený ani problém možno zlepšenie revíznej služby. Zavedená povinnosť v dnes platnom zákone je zbytočná, pretože výmenné lístky boli, sú potrebné, ale nie povinné výmenné lístky. A preto navrhujem, aby sme túto povinnosť zrušili. Ak nie sme schopní už ju zrušiť v parlamente tým, že zrušíme paragraf, preto dávam ústretový návrh, ktorý rieši problém, aj ministrovi zdravotníctva, aby vydal všeobecne záväzný právny predpis, ktorým určí kedy, čo, ako, kde a ten by mohol byť jednou dobrou normou aj pre skvalitnenie zdravotnej starostlivosti občanov Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)