P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. K vystúpeniu predsedu zdravotného výboru poslanca Novotného chcem pripomenúť len jednu záležitosť. Požadoval alebo žiadal politickú nezávislosť predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo politické ovládnutie považuje za neprimerané. Len chcem pripomenúť, každá funkcia alebo každý "úradu", ktorý schvaľuje parlament, je vždy politický. To znamená, že rozhoduje tu koaličná, resp. spolurozhoduje opozičná zostava. Takže požiadavka politickej alebo apolitickosti takéhoto vedúceho pracovníka v realite sa nenájde. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som k vystúpeniu môjho kolegu chcel povedať len toľko, že to, čo predviedol Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, je presne to, čo by úrad nemal robiť. Ak v tejto krajine nebude nikto, kto bude môcť byť sudcom a rozhodcom a kontrolórom v sporoch medzi zdravotníkmi, teda poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti, a tými, ktorú ju majú zaplatiť, tak nikdy nebudeme mať poriadok v zdravotníctve. Úrad by mal systematicky pracovať na tom, aby si vybudoval takú pozíciu, že ho všetci budú brať ako najvyššiu autoritu v tejto krajine v sporoch o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti a o procedúre poskytovania zdravotníckej starostlivosti vrátane likvidácie poisťovne. Ak toto úrad nebude, ak úrad nebude na tomto pracovať, tak nikdy z neho nebude taká inštitúcia, akú bytostne na Slovensku potrebujeme. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, vaša reakcia.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem všetkým, ktorí na mňa zareagovali faktickou poznámkou.
Na názor pána predsedu sociálneho výboru Jožka Haleckého si dovolím zareagovať. Áno, je to pravda, že predsedu úradu vymenúva vláda na návrh ministra zdravotníctva, vymenúva ho do funkcie vláda, je pravda, že správnu radu môže odvolať a vymenovať vláda, je pravda, že vláda navrhne Národnej rade Slovenskej republiky zvolenie alebo odvolanie členov dozornej rady. Ide o to, za akých podmienok to môže urobiť. Čiže v tomto tá politická závislosť, samozrejme, musí zostať, lebo je závislá od vlády Slovenskej a od Národnej rady Slovenskej republiky.
Ale ak predsedu úradu možno odvolať podľa § 22, keď bol právoplatným rozsudkom súdu odsúdený za úmyselný trestný čin, keď bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo keď začal vykonávať takú funkciu alebo povolanie, ktoré je nezlučiteľné s funkciu predsedu úradu, sú tu jasne explicitne stanovené podmienky, ktoré mu dávajú značnú nezávislosť a možnosť rozhodne konať aj v citlivých, často s politickým podtónom sa vyvíjajúcich kauzách. S tým, že ale poslanecká novela umožnila ho odvolať aj z iných dôvodov, stal sa úplne závislý od politickej svojvôle, od kedykoľvek rozhodnutia ministra zdravotníctva, ktorý sa v jedno ráno v stredu rozhodne navrhnúť vláde odvolať predsedu úradu a nemusí uviesť ani dôvod. To, čo chceme my, aby bol nezávislý, ale v okamihu, ak spôsobí svojím konaním vážne škody, ako v prípade Európskej zdravotnej poisťovne, alebo nekoná v súlade s platnými zákonmi, aby ho minister zdravotníctva mohol navrhnúť vláde odvolať. Takže v tomto je iná naša novela.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete sa vyjadriť ešte? Nech sa páči. Pán spravodajca, chvíľočku. Pán navrhovateľ.
V. Novotný, poslanec: Ja sa chcem všetkým, ktorí vystúpili k tejto poslaneckej novele, len poďakovať a chcem vás ešte raz všetkých poprosiť o podporu tejto poslaneckej novely a o zvýšenie nezávislosti Úradu pre dohľad, o odpolitizovanie rozhodnutí Úradu pre dohľad, lebo je to v záujme lepšieho fungovania zdravotníctva a vyváženosti rozhodnutí jednotlivých zložiek v zdravotníctve. Myslím si, že ak už máme Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na Slovensku, mal by to byť úrad nezávislý, kompetentný a rozhodný. Nemal by to byť len úradu pro forma, kde môžeme umiestniť politických nominantov. Mal by to byť úrad, ktorý naozaj bude fungovať ako arbiter medzi poskytovateľmi, arbiter medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami a ktorý bude mať všetky nástroje na to, aby v rozhodujúcej chvíli, aká napr. bola pri zániku Európskej zdravotnej poisťovne, mohol nezávisle, odborne a rázne konať.
Chcem vás ešte raz veľmi pekne poprosiť o podporu tejto poslaneckej novely. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme teraz pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov.
Je to tlač 914. Návrh na pridelenie prerokovania vo výboroch je pod č. 931.
Máte slovo, pán poslanec.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi zdôvodniť predloženie návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov.
Ako viete, v roku 2005 bola prijatá úprava zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorú zrušil Ústavný súd. Tento návrh, ktorý sčasti vychádza z talianskej právnej úpravy, je pozmenený vládny návrh zákona z roku 2003, ktorý podporila aj vtedajšia opozícia, resp. jej časť, teda strana SMER, a ktorej cieľom je možnosť odňať majetok osobám, ktoré nevedia preukázať legálnosť zdroja tohto majetku.
Dôvodom na vypracovanie návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, bola potreba zabezpečiť, aby majetok na území štátu bol nadobúdaný z preukázateľných príjmov získaných v súlade s právnym poriadkom nášho štátu a odstrániť disproporcie medzi legálne nadobudnutým majetkom a skutočným reálnym stavom majetku fyzických a právnických osôb.
Legitímnym cieľom, od ktorého sa odvíja celá právna úprava obsiahnutá v návrhu zákona, je zabezpečovanie uplatňovania a zachovania verejného záujmu spočívajúceho v zabránení nadobúdania majetku z nelegálnych príjmov. Verejný záujem v danom prípade možno vyjadriť ako snahu štátu zabrániť nadužívaniu až zneužívaniu ústavne garantovanej slobody subjektov súkromného práva nadobúdať majetok a nakladať s ním na úkor ostatných subjektov a štátu v rozpore s platnou právnou úpravou. Tento verejný záujem sa procesnoprávne v návrhu zákona realizuje prijímaním preventívnych opatrení, čo je práve taliansky model, ktoré spočívajú v dočasnom obmedzení nakladania s peňažnou zábezpekou zloženou za majetok nadobudnutý fyzickou osobou alebo právnickou osobou z nelegálnych príjmov. Tieto opatrenia môžu viesť až k postihnutiu tejto osoby prepadnutím zloženej peňažnej zábezpeky v prípade, že v dodatočne určenej lehote nevyjdú najavo dôkazy, pomocou ktorých preukáže, že majetok nadobudla z príjmov získaných v súlade s právnym poriadkom.
K obdobným záverom, pokiaľ ide o prijímanie majetkových opatrení proti osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, došli aj iné vyspelé demokratické štáty, ktoré sa rozhodli nedostatky a medzery v trestnoprávnom postihovaní za protiprávne konania vyplniť zavedením civilnej právnej úpravy umožňujúcej siahnuť na majetok, získanie ktorého nie je v súlade s právnym poriadkom. Inštitút odňatia majetku nadobudnutého z nelegálnych príjmov je obsiahnutý v občianskoprávnych i trestnoprávnych úpravách viacerých európskych i mimoeurópskych štátov, napr. v Taliansku, vo Veľkej Británii, Írsku, Spojených štátoch amerických, Kanade, Hongkongu a Austrálii. Pri príprave návrhu zákona boli využité poznatky najmä z obdobných úprav v Taliansku, Írsku a vo Veľkej Británii. V týchto, ale aj v iných krajinách spoločnosť prostredníctvom štátnej moci pristupuje k zásadným ekonomickým opatreniam v civilnom súdnom konaní, pokiaľ nie je z niektorých neodstrániteľných dôvodov možné osobu pristihnúť iným spôsobom, teda pri páchaní konkrétneho trestného činu.
Pri príprave návrhu zákona boli zohľadnené aj príslušné ustanovenia Európskeho dohovoru a judikatúra Európskeho súdu a predtým Európskej komisie pre ľudské práva. Rozhodnutie súdu v občianskoprávnom konaní o nadobudnutí majetku z nelegálne získaných príjmov nie je rozhodnutím o vine osoby za spáchanie trestného činu ani trestnosť za trestný čin. Aj z tohto dôvodu orgány dohovoru, teda Európsky súd a Európska komisia, považujú civilné právne úpravy odnímanie majetku nadobudnutého z nelegálnych príjmov za zlučiteľné s požiadavkami dohovoru, pretože ich hodnotia ako dovolenú kontrolu používania majetku v súlade so všeobecným záujmom.
Ťažiskovým ustanovením dohovoru pre oblasť právnej úpravy, ktorú upravuje návrh zákona, je najmä čl. 1 protokolu č. 1 k dohovoru. Z jeho znenia a z výkladu, ktorý sa presadil v rozhodovacej praxi Európskeho súdu zreteľne vyplýva, že štát uplatňuje a môže uplatňovať omnoho širší rámec voľnej úvahy, pokiaľ ide o kritérium verejný záujem, ako je to v súvislosti s hľadiskom nevyhnutnosti demokratickej spoločnosti upravené inými článkami dohovoru, ktoré sa týkajú napr. práva na súkromie alebo práva na slobodu prejavu. Európsky súd pre ľudské práva pri šetrení viacerých prípadov i vo svojich rozhodnutiach vyslovil myšlienku, že dohovor ako celok formuluje požiadavku nastoliť rovnováhu medzi záujmami komunity a základnými právami jednotlivca. Ďalej poznamenal, že v súvislosti s odobratím majetku obmedzením jeho užívania alebo podobnými otázkami je tiež spravodlivé poskytnúť poškodenému jednotlivcovi právo odvolať sa proti rozhodnutiam štátu o zbavení majetku, kontrole jeho užívania alebo kompenzácii.
Európsky súd rozpracoval svoje predstavy o rovnováhe medzi záujmami súkromných osôb a záujmom verejným v prípadoch Litgou a iní proti Spojenému kráľovstvu a James a iní proti Spojenému kráľovstvu. Európsky súd vyhlásil: "Pojem verejný záujem je nevyhnutne rozsiahly," teraz citujem, "súd považuje za prirodzené, že rámec voľnej úvahy ponechaný zákonodarcovi pri uskutočňovaní hospodárskej a sociálnej politiky by mal byť široký, a preto súd bude rešpektovať zákonodarcu v jeho predstave, čo je verejný záujem okrem prípadu, ak by jeho úsudok zjavne nemal rozumný základ." Prevod dotknutého majetku realizovaný v zhode s legitímnou sociálnou, hospodárskou alebo inou politikou môže byť vo verejnom záujme, aj keď spoločenstvo vo svojom celku daný majetok priamo neužíva, resp. nepožíva jeho plody.
Z početnej judikatúry a iných rozhodnutí, ktoré majú bezprostredný vzťah k problematike odnímania majetku v občianskom súdnom konaní, je potrebné uviesť rozhodnutie Európskeho súdu vo veci Raimondo proti Taliansku, Welsh proti Spojenému kráľovstvu, Philips proti Spojenému kráľovstvu a ďalej tiež čiastočné rozhodnutia bývalej Európskej komisie o prípustnosti sťažnosti vo veci M proti Taliansku a vo veci Honeckerová, Aksenová, Teubnerová a Josifová proti Nemecku. Uvedené, ako aj ďalšie rozhodnutia boli použité ako podklad na vypracovanie predkladanej právnej úpravy.
K vymedzeniu rešpektovania verejného záujmu pri prijímaní a praktickej aplikácii zákonov z hľadiska súladu s ústavou ako základnej právnej formy štátu sa vyjadril vo svojich nálezoch a uzneseniach i Ústavný súd Slovenskej republiky. Vo výroku uznesenia pléna Ústavného súdu z roku 1995 spisová značka PL.US11/95 sa uvádza, citujem: "Pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode. Ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nie je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavu chráneného vlastníckeho práva a ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmu vlastníka, podmienku verejného záujmu možno považovať za splnenú. Článkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa vlastníkovi priznáva len ochrana majetku, ktorý nadobudol" - a teraz podčiarkujem - "v súlade s platným právnym poriadkom."
Uznesením pléna Ústavného súdu z roku 1995 spisová značka PL.US16/95 sa konštatuje, citujem: "Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvalo garantovala právna istota, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s právnym poriadkom, s platnými zákonmi, nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu."
Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že ochrana vlastníckeho práva sa poskytuje podľa čl. 20 ods. 1 ústavy len vlastníckemu právu, ktoré bolo získané spôsobom, ktorý je v súlade s platným právnym poriadkom. Čl. 20 ústavy totiž chráni len vlastnícke právo nadobudnuté lege artis, teda v súlade so zákonom. Tomu nasvedčuje i dikcia druhej vety odseku 1 tohto článku, ktorá znie: "Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu." V prípade majetku nabodnutého z nelegálnych príjmov však ide o nadobudnutie majetku non lege artis, teda v rozpore so zákonom, ktoré nie je chránené ústavou. Postihnutie osoby vo forme predbežných opatrení, ktorá nadobudla majetok z nelegálnych príjmov, teda fakticky v rozpore s platným právnym poriadkom, rozhodnutím súdu o uložení preventívneho opatrenia zloženia peňažnej zábezpeky s následnou možnosťou jej prepadnutia nie je porušením uvedeného ustanovenia ústavy, o to viac, že o väčšine prípadov nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov možno o vzniku vlastníckeho práva k tomuto majetku odôvodnene pochybovať.
Návrh zákona by sa mal používať aj na majetok nadobudnutý pred jeho účinnosťou. Z dôvodu, že finančná polícia, prokuratúra i súd musia vziať ohľad i na majetok, ktorý fyzická alebo právnická osoba vlastnila i pred nadobudnutím účinnosti zákona. V danom prípade sa jedná o takzvanú nepravú retroaktivitu, ktorá nie je v občianskom práve zakázaná. V uvedenej súvislosti ide najmä o ochranu odporcu v konaní, ktorý musí mať šancu brániť sa majetkom a príjmami z minulosti, inak povedané, ťažko si predstaviť situáciu, že napríklad o dva roky niekto postaví dom za 200- alebo 300-tisíc eur a súd bude môcť vziať do úvahy len majetkový prírastok za tieto dva roky, t. j. o účinnosti zákona, a odporca sa nebude môcť brániť preukázateľne nasporeným majetkom z minulosti. Ešte inak povedané. Pri tomto type zákona bod nula nie je a nemôže byť jeho účinnosť. Bod nula nemôže byť určovaný ani iným dátumom, pretože by situácia odporcu bola rovnaká. Bodom nula je tu vlastne začiatok ekonomickej aktivity človeka alebo v niektorých prípadoch aj začiatok života. Dokazovanie musí smerovať teda aj do čias pred účinnosťou zákona. Dôležité je len to, aby majetok existoval v čase po účinnosti zákona, resp. v čase, kedy sa spôsob nadobudnutia majetku začne skúmať.
K pojmu a chápaniu retroaktivity vo všeobecnosti je potrebné tiež uviesť niekoľko teoretickoprávnych informácií. Zákaz retroaktivity je založený na presvedčení, že právo pôsobí do budúcnosti. Pri jeho zmysle preto napríklad nikoho nemožno sankcionovať za také správanie sa, ktoré v čase, keď sa uskutočnilo, nebolo sankcionovateľné a tiež nie sú prípustné zákony, ktoré by pôsobili spätne, t. j. ktoré by zakladali alebo zvyšovali občanom akúkoľvek verejnoprávnu povinnosť. Základom tohto prístupu je presvedčenie, že spoľahlivosť správneho poriadku v určitom čase zabezpečuje predvídateľnosť právnych následkov správania sa každého jednotlivca, a tým aj jeho vlastnú zodpovednosť za vedenie vlastného života. V európskom priestore bol obsah tohto princípu vyjadrený už v čl. 8 Deklarácie práv človeka a občana z roku 1789 a neskôr bol zakotvený aj v čl. 2 francúzskeho Občianskeho zákonníka z roku 1804. Uvedené však v žiadnom prípade neznamená, že by štát nemohol od určitého dátumu meniť určité a už existujúce povinnosti do budúcnosti.
V súvislosti s problematikou spätnej účinnosti preto neprekvapuje, že právna teória európskych krajín už pomerne dlho rozlišuje medzi tzv. pravou a nepravou spätnou účinnosťou právnych predpisov, teda medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Význam uvedeného rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu právneho štátu, nepravá retroaktivita sa za určitých okolností akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených cieľov verejnej moci.
Pri uvedenom rozlišovaní je nevyhnutné si uvedomiť, že za pravú retroaktivitu sa pokladá také konanie zákonodarcu, pri ktorom tento v novom právnom predpise neuzná práva založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho právneho predpisu. Za nepravú retroaktivitu, ktorá však akceptovateľná v civilnom práve je, sa pokladá také konanie zákonodarcu, pri ktorom tento v novom právnom predpise uzná právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti skoršieho zákona, no zároveň priniesli určité zmeny práv, ktoré vznikli na základe týchto právnych skutočností alebo na ich základe zavedie aj nové práva a povinnosti. Nepravá retroaktivita jednoznačne umožňuje zákonodarcovi vstúpiť do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy, a meniť ich režim. Nepravá retroaktivita teda nepripúšťa, aby neskoršia právna norma neuznala právne skutočnosti, na základe ktorých došlo k vzniku určitých právnych vzťahov podľa predchádzajúcej právnej normy, no jednoznačne pripúšťa zmeny tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe prijatej právnej normy. Výsledkom rozlišovania medzi pravou a nepravou retroaktivitou je poznanie, že nie zďaleka každú zmenu, ktorú prinesie nový zákon na právne vzťahy založené v predchádzajúcom zákone, je možné spájať s jeho spätným pôsobením a ako takú odmietať.
Ako jeden z mnohých príkladov prístupu k uvedenému rozlišovaniu možno spomenúť aj rozhodnutie Ústavného súdu Spolkovej republiky Nemecko ešte z roku 1961, pri ktorom tento označil zákon, ktorým sa zvyšovali dane z predaja nehnuteľností a ktorého účinky sa vzťahovali aj na predaj nehnuteľností uskutočnené ešte pred jeho prijatím, za zákon obsahujúci pravú retroaktivitu a odporujúci princípu právneho štátu. V ďalšom svojom rozhodnutí pri posudzovaní ústavnosti spolkového zákona, ktorý do budúcnosti zakazoval spájanie činnosti osôb v oblasti daňového poradenstva s niektorými ďalšími aktivitami, však tento orgán dospel k záveru, že neexistujú dôvody na jeho označenie za neprípustne retroaktívny, nakoľko tento neukladal sankcie voči osobám, ktoré v minulosti spojili svoju činnosť v oblasti daňového poradenstva s inými aktivitami. Pokiaľ teda v prvom prípade Ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko rozpoznal a odmietol ako neprípustnú pravú retroaktivitu právneho predpisu, v druhom prípade hovoril iba o nepravej retroaktivite, nakoľko zákon, citujem "iba neuspokojoval očakávania, ktoré založil predchádzajúci právny predpis".
Tento návrh zákona zakotvil aj nepravú retroaktivitu, a preto som presvedčený, že je v súlade s textom našej ústavy. Ako viete, po rozhodnutí Ústavného súdu sa vláda rozhodla, že pripraví nový návrh zákona. Tento nový návrh zákona sa ale nepripravuje štandardným spôsobom, ale sa pripravuje legislatívny zámer, ktorý inicioval obrovskú kritiku tohto zámeru, nakoľko pri parametroch tohto legislatívneho zámeru by tento zákon bol zbytočný. Ak by bolo možné uplatniť túto právnu úpravu len v situácii, kedy zároveň prebieha paralelné trestné stíhanie pre konkrétny trestný čin, tak takáto úprava je zbytočná.
V Trestnom zákone máme teraz trest prepadnutia majetku, a preto umožňovať viesť civilné konanie na prepadnutie majetku len v súvislosti s rovnako prebiehajúcim trestným stíhaním je absolútne zbytočné a k ničomu nevedie. Preto som presvedčený, že vláda tento návrh zákona do parlamentu v tomto období nikdy neprinesie. A zdá sa mi, že znovu sa jedná o akési divadlo, ktoré vláda predvádza na to, aby predviedla a simulovala svoj záujem prijať takúto právnu úpravu. Hovorím, čo si myslím. Ten legislatívny zámer je absolútne, absolútne zbytočný a predpokladám, že potom, ako boli vznesené výhrady zo strany justičných inštitúcií, tento zámer sa nedostane nikdy ani ďalej do vypracovania paragrafovaného znenia.
Dnes tu máme vypracovaný návrh zákona, za ktorý hlasovali poslanci SMER-u v roku 2003 v prvom čítaní, ktorý bol pozmenený v druhom čítaní tak, že sa stal nevykonateľný. Ako minister spravodlivosti som ho vzal späť napriek kritike vtedajšej vládnej koalície a schvaľovaní zo strany SMER. Takže ak chceme byť konzistentní a prejavovať nie v parlamente len divadelné vystúpenia a simulovať nejaký záujem o niečo, čo už podľa mňa ľudí nebaví, tak by sme sa mali začať zaoberať reálnymi vecami, skutkami a tie prejavujú poslanci hlasovaním. Preto by som vás chcel v závere požiadať o podporu tohto návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Určeným spravodajcom k vášmu návrhu je pán poslanec Petrák.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. januára 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že návrh zákona obsahuje z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Dôvodová správa uvádza, že navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Konštatuje tiež, že návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné financie. Upozorňujem, že vyvoláva však nepriamy dopad na výdavky zo štátneho rozpočtu a bude zakladať nároky na nové pracovné sily, zvýšenie počtu zamestnancov Policajného zboru a prokurátorov tak, ako sa to uvádza v dôvodovej správe. S uvedeným nesúhlasí Ministerstvo financií Slovenskej republiky, keď vo svojom stanovisku z 15. januára 2009 imperatívne hovorí o zabezpečení požiadaviek v rámci schválených limitov počtu zamestnancov, ako aj limitov výdavkov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok. Ďalej z nej vyplýva, že návrh zákona nebude mať dopad ani na zvýšené nároky na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na hospodárenie verejnoprávnych inštitúcií. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika navrhovaného zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Upravená je v práve Európskej únie. Úloha prijať predmetný zákon nie je súčasťou záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku a odporučila uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 931 z 19. januára 2009 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.
Ďakujem, pán predseda, skončil som a súčasne chcem využiť svoje oprávnenie a vystúpiť v rozprave ako prvý. Prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, takže máte slovo, zároveň dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť. Takže budete, pán spravodajca, jediný v rozprave.
Nech sa páči, máte slovo.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda, pán predkladateľ, no trošku ma prekvapil záver vášho vystúpenia pri uvádzaní tohto návrhu zákona, kde ste svojím spôsobom zaútočili na stranu SMER a vládnu koalíciu, že ide len o nejaké divadlo z jej strany. Ja osobne si myslím, že kroky politickej strany SMER v celom predchádzajúcom období sú veľmi úzko spojené s legislatívnymi iniciatívami v tomto odbore. Zoberte si všetky legislatívne návrhy, ktoré predkladal sám predseda Fico, zoberte si aj pozmeňujúce návrhy k zákonu, ktorý zrušil Ústavný súd, predkladali takisto poslanci za politickú stranu SMER, aj keď treba korektne dodať, že po širšej politickej dohode. Takže v tomto smere vaše útoky, že to je len divadlo, absolútne neobstoja. Mňa toto vaše zaútočenie vcelku vážne mrzí, lebo myslím si, že tento problém je potrebné upraviť a je potrebné sa s ním takisto vysporiadať, aby po 20 rokoch, od roku 1989, tu platili nejaké pravidlá aj pre tých, ktorí nadobúdajú majetok z nelegálnych zdrojov a nelegálnym spôsobom. Tuto sa úplne zhodneme.
Mňa ruší spôsob, akým tento návrh zákona predkladáte opätovne vy. Predkladáte ho ako vlastnú iniciatívu bez širších konzultácií, pričom opätovne vydávate svoj právny názor za názor, ktorý je jediný správny a o ktorý sa je možné oprieť. Ak v tomto kontexte poukazujete na divadlo zo strany vládnej koalície, ja mám obavu, či toto nie je len priestor pre vašu osobnú prezentáciu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
Ale prejdem aj k obsahovej stránke predkladaného návrhu. Na úvod si neodpustím jednu poznámku aj v súvislosti s tým, čo som povedal, a mohol by som byť zlý a povedať, že s navrhovaným zákonom ste si príliš veľa práce nedali, nakoľko ste zobrali len návrhy, ktoré boli na stole v roku 2003, pričom ste zabudli aj prepísať dátum, ktorý predkladáte tak, ako je uvedený v zákone. Ale pominiem tieto okolnosti, lebo to je taká klasická počítačová chyba, takže nechcem ísť touto cestou.
Vráťme sa k obsahu zákona a k pripomienkam, ktoré vyjadril k predchádzajúcemu návrhu zákona Ústavný súd. Boli tam dva problémy. Problém presunutia dôkazného bremena. S týmto problémom ste sa vysporiadali s tým, že v tejto chvíli musí prokurátor preukazovať nadobudnutie majetku z nelegálnych zdrojov. Áno, ale to je súčasný právny stav. Aj dnes musí prokurátor preukazovať nadobudnutie alebo rozdiel v majetku alebo nejaké nezrovnalosti vo svojom dôkaznom konaní. To znamená, že z tohto pohľadu podľa môjho názoru nie je potrebné prijímať, nie je potrebné prijímať túto právnu normu.
Druhý vážny problém, ktorý bol v rozhodnutí Ústavného súdu, sa týkal retroaktivity. Problém retroaktivity bol obsiahnutý v pôvodnom návrhu zákona v § 9. Ja si dovolím zacitovať: "Ak prokurátor v konaní pred súdom preukáže existenciu rozdielu vo výške minimálne tisícnásobku minimálnej mzdy medzi preukázateľnými príjmami odporcu, ktoré mohol dosiahnuť aj jeho skutočným majetkom, súd rozhodnutím vysloví, že tento majetkový rozdiel uvedený v návrhu podľa § 8 ods. 2 odporca nadobudol z nelegálnych príjmov a prepadá v prospech štátu. Ak v konaní pred súdom odporca preukáže opak, súd návrh podľa § 8 ods. 2 zamietne."
Tu ste to rozdelili v podstate na dve veci. Súd namietal aj prepadnutie majetku, to ste obišli vcelku elegantne, podľa môjho názoru cez zábezpeku. Ako tam o tom sa dá v podstate polemizovať. Otázka je, akým spôsobom sa podstatne zmenilo znenie § 9. Nová povinnosť je obsiahnutá v § 8, ktorý, citujem: "Prokurátor v konaní pred súdom preukazuje skutočnosti nasvedčujúce tomu, že odporca nadobudol majetok z nelegálnych príjmov. Odporca v konaní pred súdom preukazuje, že majetok, ktorého hodnotu prokurátor v návrhu uviedol, nadobudol z nelegálnych príjmov získaných v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky." Nevidím tam ja osobne žiadnu podstatnú zmenu okrem toho, že konkrétna výška rozdielu v majetku sa presunula do § 2, kde ste zadefinovali, čo je majetok nadobudnutý z nelegálnych príjmov.
Aj po konzultáciách s právnikmi, ktorí sa zaoberajú touto problematikou, dospievam k názoru, že s problémom retroaktivity sa tento návrh zákona nevysporiadava úplne. Je to návrh, o ktorom sa vždy bude dať diskutovať, lebo je to návrh, ktorý je na hrane ústavy, a je to vždy aj otázka právneho názoru. Vzhľadom na to, že tento problém je skutočne vážny a že môžeme opätovne dospieť do štádia, že o rok, dva, tri znovu Ústavný súd na základe tých skutočností, ktoré uvádzam, rozhodne, že návrh zákona je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, myslím si, že by tieto problémy bolo potrebné podstatne do hlbšej miery prediskutovať a nájsť širšiu zhodu, ktorá by mala väčšiu istotu v tom, že predložený návrh zákona nebude v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Ja si myslím, že to sú korektné racionálne východiská, ktoré by bolo treba zohľadniť pri predkladaní tohto návrhu zákona a oprieť sa o širší právny názor vzhľadom na to, že je to na hrane Ústavy Slovenskej republiky.
Vzhľadom na tieto skutočnosti ja osobne a myslím si, že odporučím aj svojim kolegom, nebudeme s predkladaným návrhom zákona súhlasiť s tým, že otvárame všetky dvere tak, ako sme to robili po celú dobu, sadnime si spoločne a nájdime riešenie, aby sme sa o ďalších 20 rokov nemuseli vracať k tomuto problému.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec bol jediný. Faktická poznámka - pán poslanec Bárdos. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.
Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán kolega Petrák, veľmi krátko by som zareagoval na vaše vystúpenie. S viacerými časťami, ktoré ste povedali, súhlasím. A som toho názoru, že návrh, takýto návrh, ktorý je problematický, by sa mal predkladať po rozhovoroch a minimálne po širšej podpore poslancov Národnej rady. S tým súhlasím. A bol by som rád, keby taký návrh mohol byť naprieč politickým spektrom a mohol byť podaný v Národnej rade.
Ale v tom nesúhlasím s vami a v tom súhlasím s predkladateľom, že každý má príležitosť sa vyjadriť a každý má príležitosť dať návrh a na konci môže povedať svoj názor hlasovaním. A v tom má pán predkladateľ pravdu, že veľa sa hovorí o týchto záležitostiach, ale keď treba konať, tak je málo tých, ktorí veľmi smelo hovoria hlavne v médiách, ale keď treba stlačiť ten gombík, tak majú s tým problém.
Ja chcem teraz využiť aj túto moju faktickú poznámku na to, že mne je to úplne jedno, či to podá sám poslanec alebo či to podá skupina poslancov, ja som za takýto návrh hlasoval aj budem hlasovať. A preto som sa prihlásil s tou faktickou poznámkou, že myslím, že nie je to dobré riešenie, že nedáte možnosť Národnej rade a tomuto návrhu, aby sa o tom rokovalo tu, v pléne. Myslím, že je tu pôda na to, aby sa o tom rokovalo, a preto ja budem hlasovať za to, aby sa táto norma dostala do druhého čítania. A bol by som veľmi rád, keby to tak robili aj ostatní. A som o tom presvedčený, že takýmto spôsobom aj moji kolegovia z poslaneckého klubu prispejú k tomu, aby sme o tom mohli hovoriť aj v ďalšom čítaní.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Petrák, chcete reagovať na pána poslanca Bárdosa? Nech sa páči, zapnite pána spravodajcu.
Ľ. Petrák, poslanec: Pán kolega, ja súhlasím s tým, že každý má právo vysloviť svoj názor v legislatívnom procese a potvrdiť ho aj svojím hlasovaním. Ako to určite nikto nikomu neupiera. Ale na druhej strane musím povedať, že pokiaľ to pôjde ako návrh, ktorý pôjde širším pripomienkovaním, môže tu pravdu podstatne zobjektívniť a vyhnúť sa určitým rizikám. To znamená, mne nejde o to, aby sme to niekde zmietli zo stola. Mne ide o to, aby sme našli riešenie, ktoré nebude, tak ako je to doteraz, 20 rokov úspešne torpédované. Toto je podstata toho, o čom ja hovorím, a myslím si, že na tomto by sme sa mohli zhodnúť.
P. Paška, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Najprv by som sa poďakoval pánovi spravodajcovi za jeho vystúpenie a za jeho názor. Budem najskôr reagovať vecne k tým pripomienkam, ktoré vzniesol, a potom poviem niečo aj teda nad rámec toho.
Najskôr k dôkaznému bremenu. Dôkazné bremeno je tu rozdelené podobne, ako bolo rozdelené v zákone, ktorý bol schválený. To znamená, že prokurátor znáša len bremeno tvrdenia, v skutočnosti, že ten majetok reálny, ktorý existuje na jednej strane, a tie príjmy legálne, z ktorých mal byť získaný, je tam nepomer vyšší ako určitá čiastka. Ak preukáže toto tvrdenie, tak potom sa prenáša dôkazné bremeno na odporcu, ktorý môže preukázať, že predsa len má ďalšie príjmy, z ktorých ten majetok získal. Lebo nehovoríme o tom, či sa majetok získal legálnym úkonom. On sa môže získať legálnym úkonom kúpnou zmluvou z peňazí, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti. Čiže tam nie je problém, ako sa ten majetok akým právnym úkonom získal, ale z akých zdrojov sa získal.
Táto úprava rozdelenia dôkazného bremena nie je v našom právnom poriadku nová. Je absolútne rovnaká v antidiskriminačnej legislatíve. Ale absolútne rovnaká. (Reakcia z pléna.) Ja viem, ja viem, ale čiže v tomto musím trochu ja polemizovať s niektorými závermi Ústavného súdu, ktorý si zrejme nevšimol, že rovnaká právna úprava rozdelenia dôkazného bremena je v iných právnych predpisoch, kde by sa tiež ťažko dokazovalo všetko navrhovateľovi. Napríklad, že bol vyhodený zo zamestnania kvôli príslušnosti k nejakej rasovej alebo etnickej skupine.
Druhá vec - retroaktivita. Áno, povedali ste, že je to pomerne elegantne riešené peňažnou zábezpekou. Ja si myslím, že tiež to beriem ako kompliment. Ale inak to riešiteľné nie je. Ak je iný názor, že je možné určiť účinnosť zákona, alebo teda účinnosť zákona len od doby, kedy bude schválený, taký zákon neprijímajme. To nemá zmysel. Predstavte si, že by zákon bol taký, že je možné vziať do úvahy len majetok nadobudnutý, alebo príjmy nadobudnuté po roku 2009. A niekto by mal obrovské majetky a viedlo by sa voči nemu konanie o 5 rokov a on by povedal, no však áno, tento príjem ja tých 20 miliónov to mám z obchodovania s drogami. Ale to bolo v roku ´95, to už je premlčané. Však ja to priznávam, je to z nelegálnych príjmov, ale zákon je účinný len od doby, kedy ho schválime. Čiže to bolo predtým.
Veď to by bola paródia, to by nemalo žiaden zmysel. Čiže preto si myslím, že ten návrh tým, že nezavádza pravú, ale nepravú retroaktivitu, je dobrý, že iný, takpovediac, on sa môže vylepšovať, samozrejme, v druhom čítaní, ale zákon postavený na iných princípoch by bol zbytočný, by nemal zmysel podľa mojej mienky.
Teraz k tomu, o čo v skutkoch ide a nejde. Ja si naozaj myslím, pán poslanec, že to nie je myslené, nie z vašej strany ako osoby, ale zo strany mnohých iných poslancov vládnej koalície ako úprimné. Poviem vám, prečo si to myslím. Myslím si to z viacerých dôvodov. Keď malo byť rozhodované na Ústavnom súde, bola snaha predlžovať rozhodnutie Ústavného súdu z dôvodov, ktoré pre mňa boli neznáme. Ešte pred tým bol podaný ústavný zákon, bol odmietnutý s tým, že pokiaľ prebieha konanie na Ústavnom súde, tak nemôžeme tú úpravu nejako riešiť, počkajme na rozhodnutie Ústavného súdu. To ste povedali ako princíp v tejto snemovni. O pár mesiacov na to ste novelizovali zákon o vyvlastňovaní diaľnic, ste rozšírili možnosti stavať na súkromných pozemkoch, napriek tomu, že konanie na Ústavnom súde prebieha. Tam už tento princíp neplatil, zrazu. Proste zdá sa mi, že je to celé neúprimné.
Hovoríte, že by sme nemali podávať individuálne návrhy zákonov, ale nájsť dohodu naprieč. Ale tá dohoda naprieč sa dá nájsť v situácii, keď nejaký návrh na stole je. Koniec koncov pamätáme si, ako bol prijatý pôvodný návrh zákona. Podal ho váš predseda individuálne, bez dohody naprieč spektrom, a potom... (Reakcia z pléna.) Ale tak to bolo. A potom sme vstúpili do rokovaní, ja osobne spolu s ním a dohodli sme znenie, ktoré bolo akceptovateľné naprieč politickým spektrom, ale žiadna dohoda sa nehľadala pred podaním návrhu. Takže pozor. Ak vám to vtedy nevadilo a dávate to ako príklad, tak som prekvapený, že vám to vadí dnes, keď sa len zmenili osoby a obsadenie, ja som o tom presvedčený.
Čiže v zásade ja nehovorím, že text návrhu je ideálny a nie je ho možné zlepšiť, určite je ho možné zlepšiť, ale podmienkou tohto je, aby návrh zákona do druhého čítania išiel. A poviem vám svoj odhad, pán poslanec. Ja si myslím, že ak tento návrh zákona v Národnej rade neprejde a zasa tých opozičných návrhov veľa neprechádza, tak vláda do konca volebného obdobia s vlastným návrhom zákona proste nepríde. Bude komisia, budú diskusie, bude rokovať a návrh zákona do pléna parlamentu proste nepríde, nebude tu. Máme rok do volieb v princípe alebo ešte rok činnosti parlamentu. Čiže som ochotný ešte aj sa staviť s vami o to, pán poslanec, že ten návrh zákona nepríde.
A tam sa mi zdá, že je tá úprimnosť, že či naozaj budeme o tom len hovoriť, hovoriť, hovoriť, áno, je to dôležité, potrebujeme to a my to naozaj chceme, ale v skutočnosti realita je, že ten zákon nepríde, nebude sa na ňom reálne pracovať, či cez vládu, alebo cez nejakú dohodu naprieč politickým spektrom, to sa mi zdá. Inak je to evergreen ako imunita, pán poslanec, to isté. A viete, ako to vieme vyriešiť - schváľme to. Evergreen v tom zmysle slova, že áno, všetci o tom hovoríme do médií, áno, treba tú imunitu riešiť, treba ju riešiť, treba ju zužovať, a potom prídu návrhy a nič sa neudeje. To je ten problém, pre ktorý...
Viete, ekonomická kríza podľa mňa je krízou dôvery do určitej miery, do veľkej miery. A toto je tiež problém dôvery, lebo ak ľuďom hovoríte päť rokov, že ste za zúženie imunity, že ste za preukázanie pôvodu majetku, ale potom hlasujete vždy naopak - tak čo si o tom ľudia majú myslieť? Že to myslíte úprimne alebo že je to zasa len také divadlo? A to sa mi zdá, že je problém. Tak dajte takýto návrh, pán poslanec, ak ho dáte pozmenený aj na budúci mesiac, ja tento stiahnem, ja nemám záujem, aby môj zákon prešiel, nemám s tým problém, ja mám záujem, aby prešla táto právna úprava alebo podobná právna úprava.
Pred mesiacom pani poslankyňa Mušková v inej súvislosti mi oznámila, že podáva novelu zákona ohľadne informovaného súhlasu pri interrupciách. Návrh, ktorý som ja podával pred rokom a ktorý tesne neprešiel. Mne to nevadí, nech ho proste aj okopíruje, nech prejde, nech je tam jej meno, mne to nevadí, ale hlavne proste, že to bude schválené.
Takže ak poviete v záverečnom slove, pán spravodajca, že takýto návrh na budúcu schôdzu predložíte, alebo podobný, lepší, fajn, bez počítačových chýb napríklad, tak ja ho stiahnem a bude to váš zákon. Nemám s tým absolútne žiaden problém. Ale myslím si, že ľudia majú právo na Slovensku, aby takýto zákon bol, pretože každý na Slovensku možno pozná situácie, kedy sú ľudia, ktorí sú nezamestnaní alebo aj zamestnaní, ale vlastne obrovské majetky, lietadlá, jachty, haciendy a nič, a smejú sa slušným ľuďom do očí, ktorí chodia každý deň do práce, platia dane, platia odvody, vychovávajú svoje deti, platia inkaso - a nič sa nedeje. A podľa mňa ľudia sú z toho frustrovaní. A budú oveľa viac v čase ekonomickej krízy, tak s tým niečo spoločne robme. Ja nemám problém kedykoľvek naozaj podporiť váš návrh zákona, len tu musí byť. Nehovorme len o tom, že by mal byť a robíme na ňom, proste predložte ho.
Čiže ja si myslím, že je to dôležitý zákon, ak chceme hovoriť o dôvere. Na úvode schôdze vystúpil pán predseda Národnej rady s prejavom o dôvere, ja nechcem reagovať na neho, reagoval som, keď vystúpil, ale to je tiež o dôvere, tento zákon, o dôvere, ktorú môžu alebo nemusia mať naši občania v náš právny poriadok, v to, čo vidia okolo seba. To sa mi zdá, že je najzákladnejší problém, a preto si myslím, že ten návrh zákona by mal dostať šancu, keď toľko hovoríme o dôvere. A preto ak ho podporíte do druhého čítania, tak, samozrejme, môžeme ho pozmeniť, vylepšiť, alebo keď dáte vlastný návrh na budúcu schôdzu, ja sľubujem, pán poslanec, že tento návrh zákona vezmem späť.