P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Chcete, pán spravodajca? Nech sa páči.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Bolo tu povedané veľa, ale ako drvivú väčšinu z toho, pán kolega, musím úplne jasne odmietnuť. Ja osobne sa nedomnievam, že postup, ktorý bol zvolený doteraz, priniesol nejaký efekt. Povedzte mi, aký efekt je doteraz? Bol niekto odsúdený doteraz?

Ale ja sa vrátim aj k otázkam, na ktoré ste dali ťažisko a ktoré sa viaže aj s úvodným vystúpením pána predseda. Kríza dôvery, áno, zákon o preukazovaní pôvodu majetku, dôvera v exekutívnu (výkonnú) moc, áno, je to problém, ktorý svojím spôsobom je potrebné vyriešiť. Ale ja sa vrátim k dôvere ako takej, ktorú ste vy mohli riešiť nejaké obdobie, a prepáčte mi, že sa vrátim do obdobia späť, lebo znovu je to o dôvere, ktorou sa dneska oháňate voči nám.

Koľko bolo obvinených zo závažných trestných činov v období rokov 1998 až 2006? (Reakcia navrhovateľa.) Veľa. Ja sa spýtam, koľko z tých, ktoré mali možno aj politický podtón, bolo odsúdených? (Reakcia navrhovateľa.) No ja si vám dovolím tvrdiť, že z tých, ktorí boli citlivo verejnosťou vnímaní, ani jeden. Ani jeden z nich nebol odsúdený. Vy ste nevyriešili kauzy, ktoré ste mali ťažiskom svojej politickej agendy za uplynulých osem rokov, a mali ste všetky nástroje v rukách, mali ste exekutívne nástroje v rukách a mali ste aj legislatívne nástroje v rukách, lebo ste mali parlamentnú väčšinu. Takže dneska hovoriť o tom, čo je úprimné a čo je dôveryhodné, no, ako ťažko povedať, ale jednoducho myslím si, že tuto ste zlyhali v tomto predchádzajúcom období a tu jednoducho niet o tom čo ďalej diskutovať.

Aby som to príliš dlho nezdržiaval, ja sa dotknem ešte otázky obsahu. Vy ste spomínali, že tu problém s retroaktivitou nie je. Ja si dovolím zacitovať jeden právny názor napriek tomu, že nie som právnik, alebo možno práve preto sa budem opierať o právny názor niekoho iného. "Napriek tomu, že sa v dôvodovej správe zmieňuje a snaží sa podať výklad retroaktivity s poukázaním na rozdiely medzi retroaktivitou priamou a nepriamou, v legislatívnom texte návrhu zákona nie je obsiahnutá v prechodných ustanoveniach žiadna úprava. Tým sa tento návrh stáva bez ďalšieho textom, ktorý má pôsobiť pro futuro, a majetok, ktorý niekto vlastní pred dňom účinnosti návrhu zákona, a takýto majetok by vykazoval definičné znaky nelegálneho majetku, nebude možné začať konanie podľa tohto návrhu zákona. Pri spätnom pôsobení právnej normy je potrebné sa vyrovnať s týmto faktom v texte zákona jasne a bez pochybností."

Je to jeden z právnych názorov, ja nehovorím, že je to ten úplne správny, ale nehovorím, že ani ten váš je úplne správny, to znamená, je tu problém, ktorý je potrebné vyriešiť. Ak prijmeme návrh zákona v nejakej takejto podobe, aká je predložená, tak sa dostaneme opätovne do stavu, že možno o päť rokov skonštatujeme - tadiaľto cesta neviedla. Ja sa skutočne domnievam, že "práca kvapná, málo platná", ako hovoria bratia Česi, platí aj v tomto prípade.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme v utorok. Teraz by sme mali pristúpiť k prvému čítaniu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika, Vladimíra Palka a Františka Mikloška, opätovne o tom rokovať teraz nebudeme a neviem v tejto chvíli ani povedať, kedy budeme o tom rokovať, bude to po dohode na poslaneckom grémiu, pravdepodobne.

A preto budeme pokračovať ďalším schváleným bodom programu, ktorým je

návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Tento návrh zákona máte ako parlamentnú tlač 917 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 934.

Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Pavlovi Frešovi, aby návrh zákona uviedol. Pán poslanec, je tu priestor pre vás, nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte, aby som uviedol novelu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, teda novelu stavebného zákona. Je to krátka novela, je to novela, ktorá reaguje na absolútne akútny stav, ktorý nám vzniká na Slovensku, ktorého príklad môžeme vidieť v Pezinku, vzniká pri budovaní skládok, a to skládok veľkého nadregionálneho rozsahu alebo regionálneho rozsahu, a pri budovaní skládok nebezpečného odpadu, ako príklad môžem uviesť Smolenice, najčerstvejší príklad.

Zmyslom tejto novely je, aby do procesu, kedy sa vydáva stavebné rozhodnutie alebo vôbec sa povoľuje takáto veľká skládka, mohli aktívne zasiahnuť priamo volení zástupcovia ľudí, ktorých sa to dotýka. Inými slovami, jedná sa o to, aby keď sa dotýka nejaká stavba zdravia ľudí, keď sa nejaká stavba dotýka kvality života ľudí, a to skládka bezpochyby sa dotýka, aby volení zástupcovia na miestnej úrovni a volení zástupcovia v rámci regiónu mohli hlasovaním rozhodnúť o tom, či chcú, alebo nechcú v katastri svojej obce mať príslušnú skládku.

Toto riešenie alebo tomuto riešeniu ma vlastne primäla situácia v Pezinku, ja by som ju veľmi krátko zhrnul, kde sa tam nachádzame. Situácia v Pezinku je taká, že platný územný plán podľa istého právneho výkladu alebo väčšinového právneho výkladu neumožňuje stavať skládku. Napriek tomu a napriek rozhodnutiam, ktoré tam urobilo mesto Pezinok, tak napriek tomu tá skládka je prakticky dnes dobudovaná. Celý minulý rok sa občania Pezinka pokúšali, aby tento ich názor, ktorý vyjadrovali, aby vo všeobecnom záväznom nariadení v územnom pláne bol rešpektovaný. Občania sa o to pokúšali nielen tým, že ich úrad vydával rozhodnutia a konal, občania sa o to pokúšali aj tým spôsobom, že ich občianska iniciatíva "Nechceme, skládka nepatrí do mesta", ich občianska iniciatíva usporiadala mítingy, oslovovala poslancov, oslovovala ministerstvo životného prostredia, dokonca sedela u samého pána premiéra.

Výsledok je ten, že prakticky skládka dnes tam je takmer dobudovaná, a výsledok je ten, že občania, ktorí nechcú mať skládku v Pezinku, jednoducho majú pár sto metrov od centra. To, že ju tam naozaj nechcú mať, sa mohol presvedčiť každý, kto sa zúčastnil čo len jednej takejto akcie. Sám som bol na takých akciách, kde ľudia s deťmi prešli niekoľko kilometrov peši, aby videli, aká skládka sa buduje, proti čomu vlastne protestujú. Sám som bol na akciách, kde sa stovky až tisíce občanov na námestí zhromaždili, aby dali svoj protest jasne najavo. Cez rôzne právne kľučky, cez rôzne konania, ktoré ešte spomeniem vo svojom vystúpení, nakoniec táto skládka existuje a občania Pezinka sa domáhajú v odvolacom konaní toho, aby nebola nakoniec povolená.

Čo je dôležité povedať, je, že štát v tomto zlyhal a orgány, ktoré o tom mali rozhodnúť, jednoducho zlyhali. Prehadzovali si celý problém ako horúci zemiak, niekoľkokrát sme to tu mali dokonca na pôde Národnej rady, kde SDKÚ - DS navrhovalo, aby sme o tom rokovali v pléne, aby sme sa porozprávali o tom, ako je možné, keď občania jedného stredne veľkého mesta nechcú mať skládku, prečo ju musia mať pár sto metrov od centra. Vďaka hlasom koalície bolo zablokované takéto rokovanie. Mali sme dokonca dva poslanecké prieskumy, kde sme sa stretli s takou obrovskou aroganciou zo strany úradníkov, že keď sme hovorili, že na skládke sa pracuje, tak boli úradníci, ktorí povedali, že nie, nepracuje sa. Nie, nepracovalo sa v konkrétny deň, stretávali sme sa s úplnými absurdnosťami.

Občania Pezinka sa dostali do situácie, kedy majú pocit, že čelia istej mašinérii a nemôžu tú mašinériu nejakým spôsobom zastaviť. Úplný vrchol tej mašinérie bol vlastne niekde v druhej polovici minulého roka, kedy sa občania Pezinka dozvedeli, že pôvodný majiteľ, ktorý je mimochodom previazaný so stranou SMER, že pôvodný majiteľ zase skládku už nebuduje, že ju buduje istá anonymná zahraničná spoločnosť a že vlastne s tým nemá nič spoločného, takisto ako aj majiteľ pozemku pod skládkou, ktorý bol zhodou okolností šéfom krajského stavebného úradu, ktorý o jednom tom povolení v celom tom reťazci aj tento krajský stavebný úrad rozhodol. Vtedy nastala istá ďalšia mašinéria, obracali sa občania Pezinka na ministerstvo životného prostredia rôznymi podaniami, ktoré sa snažilo doručiť tejto zahraničnej spoločnosti rôzne rozhodnutia, aby po niekoľkých mesiacoch takéhoto divadla sa nakoniec zistilo, a to bude skoro presný citát, že vnútorným auditom táto zahraničná spoločnosť zistila, že s tou skládkou nemá nič spoločné. Nemá nič spoločné a, samozrejme, stavia ju pôvodná spoločnosť, v ktorej sú zaangažované osoby blízke vládnej strane.

V tomto prípade mi nejde o to, aby sme preberali len tú politickú rovinu, či je správne, aby vládna strana cez svojich ľudí mala nejakým spôsobom prsty v skládke, či je správne, aby vládna strana ignorovala hlas občanov. To sa nakoniec ukáže vo voľbách. Ukáže sa vo voľbách, či občania budú natoľko neprezieraví, že znova budú voliť politikov, minimálne v regióne Pezinok, ktorí im tú skládku svojím nekonaním umožnili vlastne mať pod nosom.

To, prečo si myslím, že je alebo čo je dôležité na pôde Národnej rady, o čom rozprávať, je, ako tomu zabrániť? Ako tomu systémovo zabrániť, aby sa podobný jav nestal nielen v Pezinku, ale napríklad teraz najbližšie aj v Smoleniciach. A aj po porade s kolegami nenašiel som iné riešenie, nenašiel som iné riešenie, ako pripraviť takú novelu zákona, že ten, kto bude chcieť vystavať skládku regionálneho rozsahu alebo bude chcieť vystavať skládku pre nebezpečné odpady, alebo bude chcieť exitujúcu skládku týmto spôsobom rozšíriť, si bude musieť vypýtať priamo súhlas zastupiteľstva v tej konkrétnej obci a priamo súhlas vyššieho územného celku.

Pre tých pozornejších, aj z radov koalície, podobný návrh zákona som predkladal na jeseň v parlamente a skutočný záujem o to, aby sa na Slovensku podobné veci, ako sa dejú v Pezinku, nestávali, aby bolo dokonca podobným veciam zabránené zákonom, ma viedlo k tomu, že som tento návrh upravil. Tú najproblémovejšiu vec, ktorá bola kritizovaná zo strany koalície, ale aj časti opozície, a to bola tá, že sa povinne vyžadovali súhlasy zastupiteľstiev okolitých obcí, som vypustil a teraz máme pred sebou taký zjemnený variant tohto zákona, ktorý ale plne nasleduje účel, pre ktorý tento zákon vznikol. Plne nasleduje účel, pre ktorý tento zákon vznikol.

Ja ten účel opíšem jednoducho. Keď sme v krajine, kde zlyhávajú štátne inštitúcie, keď sme v krajine, kde je problém s rešpektovaním všeobecne záväzného nariadenia, keď sme v krajine, kde sa nerešpektuje územný plán, a je jedno, z akého dôvodu, tak potom sa treba obrátiť na tých najpovolanejších. Treba sa obrátiť na tých najpovolanejších, ktorí to môžu rozhodnúť. Tými nie sú štátni úradníci, ktorí tvrdia oproti jasným fotografiám, že na skládke sa nepracuje, keď sa pracuje. Tými nie sú ani ministri, ktorí nedokážu doručiť rozhodnutie o pozastavení prác na skládke firme, o ktorej sa neskôr ukáže, že so skládkou nemá nič spoločné. Tými nie sú ani funkcionári SMER-u, ktorí s touto skládkou súvisia, a tými nie sú ani iné osoby s veľmi, veľmi pochybnou minulosťou, ktoré sa do celého procesu zapoja. Dokonca tými nie sú ani súdy, o ktorých rozhodnutiach, verím, že ešte budeme polemizovať aj v prípade pezinskej skládky.

Tými najpovolanejšími, ktorí o tom môžu rozhodnúť, a mali by rozhodnúť v týchto prípadoch, sú ľudia, ktorí budú nútení žiť, nútení žiť naozaj v špine a smrade konkrétnej skládky, ktorí budú nútení žiť a chodiť v iných prípadoch okolo skládky nebezpečného odpadu so svojimi deťmi. To sú ľudia, ktorí budú mať strach, že ich dieťa dostane práve kvôli takejto skládke rakovinu alebo v lepšom prípade, v úvodzovkách, alergiu. To budú ľudia alebo to by mali byť ľudia, ktorí majú právo v demokratickej spoločnosti na životné prostredie, ktoré ich neohrozuje, a na kvalitu života, ktorá je na úrovni.

Preto som zvolil ten model, že priamo volení zástupcovia, to znamená poslanci obce alebo mestského zastupiteľstva a poslanci vyššieho územného celku, hlasovaním a prijatým uznesením, ktoré sa povinne bude vyžadovať v podobných prípadoch, pokiaľ tento zákon prejde.

Je úplne evidentné, že pokiaľ by Národná rada Slovenskej republiky prijala takýto zákon, tak by vlastne prinútila investorov, aby sa chovali k občanom priateľsky. Aby sa chovali k občanom priateľsky a vyjednávali s ich zvolenými zástupcami, ktorí by mali v ruke túto páku, o tom, kde umiestniť takúto skládku, aké parametre má mať takáto skládka a hlavne ako zabezpečiť, že občania sa touto skládkou alebo nejakou inou nebudú cítiť ohrození.

V podstate by zrovnoprávnila ten veľmi nerovnoprávny vzťah a v Pezinku až úplne, až by som povedal, hororové rozmery nadobúdajúci vzťah medzi tým, kto má záujem niečo vybudovať, ergo skládku, a kto sa kľudne skrýva za zahraničné spoločnosti, pričom vieme všetci, kto to je. Pričom vieme všetci, kto to je, a dokonca týchto ľudí má niekto v straníckych štruktúrach. Vieme všetci, kto to je, a napriek tomu sa bude skrývať, a občanmi mesta, ktorí sú jasní ľudia, ktorí si zvolili svoju reprezentáciu, a títo ľudia vlastne sú v nerovnoprávnom postavení zoči-voči takémuto stavebníkovi.

Tento zákon umožní alebo táto novela zákona umožní zrovnoprávniť toto postavenie. Dá do rúk mestám a obciam patričnú zbraň, dá do rúk vyšším územným celkom, ktoré napríklad v prípade Pezinku mlčia. Mlčia, až to je úplne trápne. Nielenže mlčia poslanci, ktorí sú poslanci VÚC dokonca aj z Pezinka, mlčia o tomto prípade, ale mlčí aj samotný župan. Dá im do ruky zbraň, proti ktorej budú musieť takíto stavitelia skládok začať praktizovať to, čo je u nás v spoločnosti žiadané a čakané - a to je slušné chovanie. Budú musieť vyjednávať o tom, keď budú chcieť skládku nebezpečného odpadu alebo veľkú skládku vybudovať, budú musieť jednoducho vyjednávať s príslušnou obcou a s príslušným vyšším územným celkom.

Na potenciálnu námietku, že vlastne takúto legislatívu máme, by som veľmi, veľmi rád každému odporučil, aby sa išiel do tej skládky v Pezinku pozrieť. Nielenže legislatívu máme, máme mnoho všelijakých brzdných mechanizmov, ktoré majú zastúpiť práva občanov, ale zároveň máme aj jednu veľkú skládku pár sto metrov od centra Pezinku, ktorú nikto nechce. Čiže vtedy je čas pre nás zákonodarcov prísť s riešením, dokonca si myslím, že pre zodpovedných zákonodarcov je čas prísť s jednoduchým riešením, veľmi ťažko právne napadnuteľným. Ťažko sa bude kľučkovať pri pár riadkoch a jasnej reči, obráťme sa na demokraticky zvolených občanov, ťažko sa bude kľučkovať rôznym právnym kanceláriám, ťažko sa bude kľučkovať rôznym osobám s pochybnou minulosťou, ťažko sa bude kľučkovať dokonca aj straníckym nominantom, ktorí zastupujú obe strany, to znamená na jednej strane svoje vrecko a na druhej strane štát. Veľmi ťažko sa bude kľučkovať.

A preto by som vás chcel poprosiť, pokiaľ si myslíte, že je dobré, aby občania nemali strach o svoje zdravie, pokiaľ si myslíte, že je dobré, aby deti vyrastali v prostredí, ktoré nebude škodlivé, pokiaľ si myslíte, že občania majú právo si vybrať, pokiaľ sa jedná o životu nebezpečné látky, tak zahlasujte za zákon, ktorý sme do parlamentu predložili.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz dám slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Jánovi Čechovi, aby predniesol svoju úvodnú spravodajskú informáciu.

Len pre vašu informáciu potom bude nasledovať návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Róberta Madeja a Petra Pelegriniho. Poprosím organizačný výbor, aby zabezpečili ich účasť v sále, aby sme mohli pokračovať v súlade s programom. A keby náhodou ešte vyšiel čas, tak potom ďalší bod, ktorého navrhovateľom je pán poslanec Ivan Štefanec, to je tlač 919, tam je spravodajcom pán poslanec Janiš.

Teraz dávam slovo pánovi spravodajcovi, nech sa páči.

J. Čech, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pán predkladateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 359 z 27. januára 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša na vydanie prerokovaného zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky potrebné informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. januára 2009 č. 934 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Najprv vás poprosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

A teraz otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Evidujem prihlášku pani poslankyne Lucie Žitňanskej ako jedinej. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona.

A slovo má pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Ďakujem pekne, môžete zaujať miesto určené pre vystupujúcich v rozprave.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, veľmi krátko mi nedá nevystúpiť k tejto téme, pretože ako som to povedala, už keď pán poslanec Frešo predkladal obdobný návrh zákona na minulej schôdzi, tento návrh zákona by tu dnes na stole nebol, pokiaľ by v našom štáte fungovali štandardné právne mechanizmy tak, ako majú.

Ja som sa už niekoľkokrát vyjadrila, že kauza skládky v Pezinku je kauza zlyhania štátnych orgánov, ktoré namiesto ochrany verejného záujmu, na ktoré sú zriadené, uprednostnili záujmy súkromných osôb, a dokonca v tomto prípade sme to mali personifikované v tom, že ten, kto rozhodoval alebo mal pozíciu v štátnom orgáne, na ktorom sa o skládke v Pezinku rozhodovalo, mal zároveň svoj osobný záujem na tom, aby skládka v Pezinku sa vybudovala. Čistý konflikt záujmov.

Skládka v Pezinku alebo kauza skládky v Pezinku dnes je synonymom toho, ako nemá fungovať právny štát, a dnes je jednou z tých káuz, ktoré vyvolávajú v občanoch nedôveru v právny štát, nedôveru v systém štátnych orgánov, justície, nedôveru v to, že v tomto štáte sa dá dovolať spravodlivosti. Skládka v Pezinku dnes je kauza, ktorá je monitorovaná aj zahraničím. A keď sa rozprávate s ľuďmi zo zahraničia, tak sa vás pýtajú na kauzu skládky v Pezinku. Myslím si, že je to dobrý príklad, na ktorom sa treba pozrieť na systém fungovania štátnych orgánov a súdnictva vôbec a pozrieť sa systémovo na to, ako zabrániť tomu, aby takéto kauzy v budúcnosti nepribúdali, a ako prinavrátiť ľuďom dôveru v štátny aparát a v justíciu.

Tento návrh, ktorý predkladá pán poslanec Frešo, je pokusom posilniť pozíciu občanov v tomto procese. Ako som povedala, tento návrh by nebol na stole, pokiaľ by štandardné mechanizmy právneho štátu v našej krajine fungovali tak, ako majú, preto tento návrh budem podporovať.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie v rozprave sa prihlásil pán poslanec Stanislav Kahanec. Pozerám, že ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Kahancovi, nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa poukázala na skládku v Pezinku, ale v podstate tento problém je, myslím, rozsiahly po celom Slovensku a je to stále problém, keď sa presadzujú osobné alebo podnikateľské záujmy nad záujmy občanov, či už v príslušnom meste, alebo v príslušnom regióne. Súvisí to, samozrejme, so samosprávami niekedy viacerých obcí v regióne, niekedy jedného mesta a myslím si, že tak, ako tu poukázala, je potrebné predovšetkým posilniť pozíciu občanov.

My sme pred časom dávali kompetencie pre územnú samosprávu tým, že sme decentralizovali kompetencie zo štátu do úrovne samospráv. Chceli sme posilniť princíp subsidiarity, aby si rozhodovali samosprávy doma, a na druhej strane práve takýmito krokmi, keď obmedzujeme pozíciu občanov v ich rozhodovaní v tom, čo chcú vo svojom území, alebo v tom, čo si chcú presadiť, či už sú to ich požiadavky, názory a tak ďalej, tak v tomto ich vlastne obmedzujeme cez rozhodnutia štátnych orgánov. A to je ten najväčší problém, lebo tí štátni úradníci, ktorí o tom rozhodujú, nie sú absolútne pod drobnohľadom týchto občanov. Pod drobnohľadom občanov sú ich volení zástupcovia. A preto treba jednoznačne vrátiť a presunúť tieto kompetencie na ich volených zástupcov, aby o tom rozhodli v zastupiteľstvách, či už miestnych, alebo regionálnych, a každopádne títo ľudia o štyri roky, keď pôjdu do volieb, tak budú skladať účty pre občanov, ako hlasovali.

Takže v tomto smere plne podporujem tento návrh na zmenu zákona.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa nebude reagovať na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou. Pretože pani poslankyňa bola jediná, ktorá bola prihlásená do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, chcete využiť právo záverečného slova? Áno, nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Očakával som osobne, že v tejto diskusii vystúpia aj ľudia z koalície a povedia, akým spôsobom rozmýšľajú o budúcnosti tohto zákona. A očakával som to preto, lebo pán premiér niekoľko dní dozadu, v pondelok, hovoril niečo o tom, že návrhy z opozície a priori budú ignorované, a ja teraz naozaj neviem, či sa to týka aj návrhov, ktoré zápasia o zdravie detí. Neviem, či sa to týka aj návrhov, ktoré sa dotýkajú toho, že ľudia majú jednoducho strach.

Spomeniem svoju osobnú skúsenosť, keď pred, myslím, necelými troma rokmi v Bratislave horel jeden sklad nebezpečného odpadu a tiahol sa taký veľmi čierny mrak, čierny mrak ponad Bratislavu, bolo cítiť taký štipľavý zápach a dokonca aj pre tých nejakých ľudí, ktorí boli trochu viac citliví, už dostávali alergické reakcie. Pamätám si, ako ľudia boli v uliciach vystrašení. Pamätám si, ako ľudia nevedeli, čo majú robiť, či majú okná otvárať, okná zatvárať, kam majú ísť, či majú ísť preč, či majú zostať. Pamätám si to preto, lebo vtedy sa vlastne nič nestalo. Možno niekomu začala, sa spustila nejaká reakcia, ktorá neskôr vyústi v nejakú vážnu chorobu. To neviem. Ale zase sa nestalo nič vážne také, aby si to zvyšok ľudí niekde, možno v rámci celého Slovenska, všimol.

Ale práve takéto príklady sú zlé. Práve takéto príklady sú zlé, lebo hovoria, čo všetko sa môže stať, keď ignorujeme záujem občana. Čo všetko sa môže stať, keď sa bezohľadne buď staviame na stranu toho, kto skládky stavia, a vo všetkom mu vyhovieme, lebo je to možno náš stranícky nominant, možno je to náš priateľ, možno je to niekto, kto nás dostal do strany, možno je to niekto, kto nás dostal vyššie. Alebo je to čisto len preto, že máme strach - prečo ja?

A ja odpoviem, prečo by bolo treba sa v tomto zaangažovať. Preto, lebo sa to môže stať kdekoľvek inde. To znamená, to, čo dnes zažívajú občania Pezinka, je to, čo sa môže stať zajtra v Smoleniciach. Ja som čítal o prípadoch alebo som sa dokonca oboznámil s prípadmi, podobný prípad v Žiline, podobne, ako hovoril kolega Kahanec, je veď predtým aj v Prešove. Takýto podobný prípad môže nastať.

A ja sa chcem opýtať, že kedy už bude, kedy už bude dosť? Kedy bude dosť, že budeme niečo s tým robiť, že to nie je v poriadku? Keď to nebude 280 metrov od centra Pezinka alebo keď to bude 50 metrov, alebo keď to bude rovno na námestí, alebo keď to bude rovno na námestí a znova to bude stavať nejaký stranícky nominant, tak je to v poriadku? A ja hovorím, nedovoľme to, aby to zašlo takto ďaleko! Nedovoľme to, lebo to, čo sa dnes deje v Pezinku, sa bude opakovať po Slovensku. Bude sa opakovať po Slovensku a nie je jedno, ako Národná rada rozhodne o návrhu, ktorý tomu môže systémovo zabrániť.

Ja nehovorím, aby sme tu rozhodovali o každom prípade individuálne. Ja hovorím, aby občania Smoleníc, keď teraz sa bude budovať skládka nebezpečného odpadu u nich, mohli cez svojich zástupcov rozhodnúť, či tam bude, alebo nebude. Či veria príslušnej firme, že dokáže zabezpečiť zdravie ich detí, alebo neveria. Ja hovorím, že keď je podobný prípad niekde v strede krajského mesta, či na strednom Slovensku, alebo na východnom, aby občania, ktorých sa to týka, mohli priamo cez svojich volených zástupcov rozhodnúť, či chcú byť ohrození, alebo to ohrozenie je eliminované, alebo veria tomu, že to je úplne ako niečo, čo sa ich netýka, ale nech môžu rozhodnúť. A to je to právo, ktoré v Pezinku nebolo naplnené. Nebolo naplnené! Lebo fakt je ten, že drvivá väčšina občanov Pezinka skládku nechce. Skládku nechce, napriek tomu skládka stojí.

Dokonca majú veľmi negatívnu skúsenosť s tým, čo sa nazýva "stará jama". Majú veľmi negatívnu skúsenosť a obávajú sa toho. To je jeden z dôvodov, prečo sa tentoraz rozhodli aj pre tie masové protesty, lebo neveria tomu. Neveria tomu, že štát ich dokáže účinne ochrániť.

A ja hovorím, dajme im jednoduchý, dajme im nespochybniteľný a dajme im zrozumiteľný nástroj do rúk, akým môžu predchádzať týmto situáciám. A dajme ho rovnako do rúk občanom Pezinka, dajme ho rovnako do rúk občanom v Smoleniciach a dajme ho rovnako do rúk občanom na celom Slovensku.

Pevne verím, pevne verím, keďže hlasovanie bude až v utorok a keďže v tomto prípade som si dal veľmi záležať, aby som oboznámil všetky poslanecké kluby so svojou iniciatívou, a oslovil som ich, keďže tento zákon nemá v sebe žiadne politikum pravo-ľavé, nemá v sebe žiadne politikum, ktoré by súviselo nejako s krízou, s populizmom, tento zákon má v sebe len jednu vec a to je, keď sa jedná o zdravie ľudí, keď sa jedná o zdravie detí, nech občania majú možnosť do toho vážne prehovoriť, nech sú vážnym partnerom zoči-voči niekedy bezohľadným, niekedy dokonca až mafiánskym praktikám tých, ktorí skládky chcú stavať bez ohľadu na to, či títo za sebou majú silné stranícke štruktúry, či dokonca za sebou majú niekoho z vlády alebo či sú to len veľké peniaze. Nech títo stavitelia vedia, že na Slovensku ľudia budú rozhodovať o tom, kde skládka bude stáť, že na Slovensku ľudia budú rozhodovať o tom, čo ich ohrozuje a čo nie, a nie peniaze a nie nejaké stranícke známosti.

Veľmi pokorne hlavne poslancov vládnej koalície by som chcel znova poprosiť o podporu tohto zákona. Je to pre ľudí a je to pre deti našich ľudí.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ, za vaše záverečné slovo. Pán spravodajca, chcete využiť právo? Nie.

Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vzhľadom na to, že je presne jeden a pol minúty pred 13.00 hodinou, prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady s tým, že pokračovať budeme v utorok ráno o 9.00 hodine.

Prajem všetkým pokojný víkend, šťastlivý návrat domov.

(Prerušenie rokovania o 12.59 hodine.)