A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Kotiana má pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa, máte slovo.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja len ako spravodajkyňa budem vo faktickej konštatovať, že je vidieť, že tento zákon vlastne prechádza veľmi zložitými konzultáciami v parlamente. A možno je to dobré, myslím si, že tento návrh je už momentálne v poriadku, je tak legislatívne upravený a, samozrejme, v druhom čítaní sa môže zmeniť alebo nemusí zmeniť, ale myslím si, že je v takej podobe, že by mal prospieť baníkom. Čiže to je veľmi dôležité a to je dobrý odkaz vlastne pre baníkov aj pre ľudí, čo je veľmi podstatné. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kotian, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči. Mikrofón zapnite pánovi poslancovi Kotianovi.

M. Kotian, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Vaľová, ja vám ďakujem za pripomienku, ktorú ste povedali, som rád, že aj vy ste konštatovali, že to bolo dosť zložité rokovanie a dosť zložitý problém pri prvom vstupe. A tie zákulisné ťahy sa tu fakt diali a ja si osobne myslím, že už konečne sa ten zákon dostal do určitej prijateľnej polohy. Ale budeme mať ešte, myslím, dosť práce na jednotlivých výboroch. A osobne si myslím, že pán poslanec Jánoš príde tento zákon zdôvodniť aj do hospodárskeho výboru, lebo predtým tento hospodársky výbor bol vynechaný. A neviem, z akého dôvodu to bolo, lebo baníctvo ako také patrí pod tento výbor. A budeme sa snažiť tento zákon ešte vylepšiť v prospech baníkov tak, aby tá spokojnosť bola namieste, resp. aby sa naplnilo aj programové vyhlásenie vlády. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Kotian bol jediný, ktorý bol prihlásený písomne do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, chcete k rozprave zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

V. Jánoš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy, vážení páni kolegovia, som veľmi rád, že sa rozprúdila takáto diskusia, ale, žiaľ, len v podaní jedného pána poslanca. A, žiaľ, musím skonštatovať, že práve tento diskusný príspevok bol plný klamstiev a zavádzajúcich informácií. Som z toho nemilo prekvapený (Hlas z pléna.), pretože ide o pána poslanca z koalície, pán kolega mi pomohol, ale budem musieť reagovať na niektoré klamstvá a dezinformácie, ktoré tu boli v takom rozsiahlom, už asi predvolebnom, pán poslanec, mítingovom prejave odprezentované.

No v prvom rade, čo sa týka tvorby tohto zákona, veľmi dobre ste to podotkli, len ste zabudli na jednu vec, že ja ako predkladateľ som bol takisto spolutvorca tohto zákona. A veľmi podrobne som konzultoval všetky body tohto zákona a celý obsah tohto zákona jednak s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože sa dotýka aj zákona č 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ako to bolo spomenuté v úvodnej reči, no a bezpochyby aj s ministerstvom hospodárstva, aj so samotným pánom ministrom, pretože ministerstvo hospodárstva, ak si preštudujete podrobnejšie zákon, zistíte, že je práve gestorom nad vlastne vykonávaním tohto zákona, pokiaľ dôjde k jeho prijatiu.

Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, áno, boli v pléne dva pozmeňujúce návrhy, avšak nedošlo k odprezentovaniu ani jedného pozmeňujúceho návrhu, pretože nakoniec pred druhým čítaním som celý tento zákon stiahol. Tak ako som v úvode povedal, môžem to obšírnejšie odprezentovať, aký bol hlavný dôvod. No áno, tento zákon sa bude dotýkať zamestnávateľov, a, samozrejme, aj zástupcov zamestnancov, je to pochopiteľné. Ak si vezmeme, že len na hornej Nitre pracuje v baníctve vyše 4 500 ľudí, tak jednoducho je to zákon, ktorý sa týka alebo bude sa dotýkať veľkej masy ľudí. Ale z tohto procesu nemôžeme, pán poslanec, vyňať ani skupinu zamestnávateľov, ktorí majú priamu zodpovednosť za to, aby sa mohlo ťažiť uhlie, aby boli splnené plány, dodávky, hlavne do energetických zdrojov, ktoré sú v Novákoch. Ale, samozrejme, nesmieme z tohto procesu vyňať ani zástupcov zamestnancov, ktorými sú odbory, ktorí tu sedia a sledujú celý proces prijímania tohto zákona.

Tak ako som spomenul, nedošlo k zhode. Čo je na tom zlé, že nedošlo k zhode, pán poslanec? To je normálny, prirodzený jav. Ak znovu si vezmeme do úvahy, že sa to týka veľkej masy ľudí, tak jednoducho je to jav prirodzený. Každý si háji svoje záujmy. Čo je na tom zlé, že si zamestnávatelia hája záujem ten, že jednoducho mali obavu. Čo ak z bane odíde príliš veľký počet zamestnancov a jednoducho plány sa nebudú môcť naplniť, elektráreň by sa odstavila, čo by ste v takom prípade robili? Samozrejme, chápem aj stranu zamestnancov, ktorí takisto si hája záujmy práve pracujúcich v podzemí. Chcem tým povedať iba toľko, že je to proces prirodzený a nevidím na tom nič zvláštneho.

Keďže došlo ešte v minulom roku na predchádzajúcej schôdzi k nezhode medzi týmito obidvomi veľkými, podotýkam, veľkými skupinami, zvolil som radšej taktiku, že som tento zákon aj napriek tomu, že sa chystal do druhého čítania, stiahol. A vám vysvetlím, pán kolega, hlavne vám vysvetlím, prečo som tak urobil, lebo zrejme ste nepochopili celú podstatu tohto zákona. Ten zákon totižto nie je len o jednotlivých paragrafoch, ten zákon bude mať aj určitý spoločenský dopad práve na skupinu baníkov, ktorý, ako ste aj uviedli správne, sa štatisticky dožívajú omnoho nižšieho veku ako ostatné skupiny pracujúce v národnom hospodárstve. Prečo som tak urobil? No jednoducho preto, že po prijatí tohto zákona, pán kolega, nemôže nastať stav, že bude tu víťaz a porazený. Nechcel som, k takémuto stavu aby prispelo prijatie tohto zákona. Čo by to asi znamenalo, to som vám už vysvetlil. Je otázka, či to pochopíte.

Okamžite po stiahnutí tohto zákona som inicioval okrúhly stôl, kde boli účastní zástupcovia zamestnancov za účasti predsedu Odborového zväzu baní, geológie a naftového priemyslu, samozrejme, aj ostatní predsedovia odborových zväzov. No a, samozrejme, na druhej strane boli účastní aj predstavitelia zamestnávateľov, ktorých z tohto procesu nemôžme vynechať. Sedeli sme trikrát a môžem s radosťou skonštatovať, že sme sa dohodli aj na základe toho, že som predložil tzv. kompromisný návrh a išli sme z tej pomyselnej päťdesiatpäťky, z tých 55 rokov na 50 rokov súbehu zamestnania. Na moje milé prekvapenie obidve strany tento môj kompromisný návrh prijali. Ako zo strany zamestnávateľov, tak aj zo strany zamestnancov bol tento môj návrh pozitívne prijatý.

Myslím si, tak ako som to odprezentoval aj po stiahnutí tohto návrhu, čakal som na najbližšiu schôdzu Národnej rady, aby som čo najskôr a opätovne mohol tento zákon predložiť práve preto, aby baníci, ktorých sa bude týkať osobitný banícky príspevok, neprišli o časť vyplácania tohto baníckeho príspevku, ak dôjde k zhode.

Som trošku prekvapený z tých nezmyslov, ktoré ste tu, pán poslanec, vyrozprávali, pretože... (Reakcia z pléna.) Kľud, pán poslanec, kľud, kľud, kľud, mali ste priestor. Takže nechápem absolútne podstatu, nechápem absolútne, o čom ste hovorili. Ak hájite záujmy zamestnancov baníkov, pracujúcich v bani, no jednoducho mohli ste kedykoľvek prísť s takýmto návrhom zákona. Myslím si, že ste sedeli v Národnej rade ešte niekedy dávno, samozrejme, za inú politickú stranu, za akú sedíte teraz, podotýkam, no ten priestor ste mali kedykoľvek. (Hlas z pléna.) Takže jednoducho mohli ste, kľud, pán poslanec, kľud, mohli ste sa kedykoľvek ujať iniciatívy. Ja budem veľmi rád, ak dôjde k zhode a ak bude tento zákon prijatý, pretože znovu na záver musím podotknúť jednu dôležitú vec, baníci sa dožívajú štatisticky omnoho nižšieho veku ako ostatní pracujúci v iných odvetviach národného hospodárstva.

Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, teším sa na diskusiu v jednotlivých výboroch a predpokladám a dúfam, že táto novela zákona nájde podporu naprieč celým politickým spektrom. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona o školských autobusoch.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 921, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 938.

Dávam slovo pánovi poslancovi Martinovi Froncovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, iste ste zaregistrovali, že tento návrh zákona predkladám znovu po uplynutí šiestich mesiacov, a preto môj úvod bude v celku stručný.

Som presvedčený, že naše deti si zaslúžia ochranu, že naše deti si naozaj zaslúžia to, čo môžeme nazvať, ak do toho dobre investujeme, národným bohatstvom. A aj zárukou toho, ak budeme podporovať ich vzdelanie, tak budú prosperity spoločnosti. Na druhej strane je všeobecne známe, že deti, čo sa týka účastníkov dopravy, sú najzraniteľnejšou skupinou. O úrazoch detí počas ich pohybu v cestnej premávke počujeme, čítame v tlači veľmi často, a preto môj návrh je vcelku jednoduchý návrh, ktorý nie je výmyslom. Nie je to niečo, čo nie je vyskúšané. Tento systém v rôznych obmenách funguje v mnohých vyspelých krajinách, jednoducho sú zavedené školské autobusy, ktoré majú špeciálne označenie, špeciálne výsady a ktoré prepravujú deti v tých najfrekventovanejších časoch do školy a zo školy. A ten návrh, samozrejme, umožňuje prepravovať deti aj na iné akcie, ktoré sa týkajú mimoškolskej a mimovyučovacej činnosti detí. Čiže ten základný princíp je, aby naše deti boli chránené, aby bezpečne boli prepravované do školy a zo školy.

A druhá dôležitá vec je, to je takisto, myslím, všeobecne známe, že v prostriedkoch hromadnej dopravy sa deti stretávajú s mnohými vecami, ktoré jednoducho poškodzujú ich zdravý vývoj. Stretávajú sa tam často s ľuďmi, ktorí sú pod vplyvom alkoholu, ktorí sa správajú násilne, vulgárne a podobne. Myslím si, že je to aj o kultúre pri prepravovaní našich detí.

Návrh, a by som to vcelku jednoducho povedal, je taký, že postupne by sa zaviedla sieť školských autobusov, kde na nákladoch na zavedenie takejto siete by participovali jednak samospráva a jednak štát. Je to model dve tretiny a jedna tretina z nákladov. Je to model, ktorý navrhuje, aby to postupne nabiehalo. Čiže nepredpokladá sa, že naraz budú veľké výdavky, ale v priebehu piatich rokov by postupne mohol byť taký systém zavedený.

Často sa tu podáva, vychádzajúc aj z dôvodovej správy, ktorú tam uvádzam, že ten proces bude znamenať likvidáciu malých škôl. To v tomto návrhu zákona nie je nikde povedané. Ten proces môže umožniť, aby sa školy spájali a jednoducho, keď sa spoja, aby boli lepšie podmienky na fungovanie škôl a súčasne aj na prepravu detí. Ale nikde nenariaďuje, nikde nenúti samosprávu sa rozhodnúť, že zavrie svoju školu a spojí sa s inou školou v inej obci. Jednoducho je to na ich zodpovednom a dobrovoľnom uvážení. Vytvára to len podmienky aj pre to, a ja predpokladám, že v niektorých prípadoch k tomu by mohlo dôjsť, a tým by, samozrejme, takisto mohlo dôjsť zase k istému ušetreniu prostriedkov, ktoré sú vynakladané na školy, ale nie je tam daná v tejto veci žiadna povinnosť.

Myslím si, že je to naozaj zákon, ktorý môže pomôcť našim deťom a vôbec fungovaniu toho školského systému, nie je to zákon v ničom politický. A môžeme o ňom diskutovať, môžeme, ak ho posuniete do druhého čítania, hľadať ešte cesty, ako ho zlepšiť. To, si myslím, je veľmi otvorená téma, ktorá by nás mala všetkých zaujímať. A v tomto smere si myslím, že by nemala zaujímať len poslancov, ktorí sú vo výbore pre vzdelanie. Ja si myslím, že školstvo je oblasť, ktorá sa veľmi často ocitá na okraji záujmu. Vždy tuná je vzrušená debata, keď ide o ekonomické veci, ale vzdelanie a budúcnosť našich detí, to sú aj ekonomické veci, ekonomické veci v tom, že ak investujeme finančné prostriedky do týchto detí, ak budú dobre vzdelané, tak vždy nájdeme cestu aj z takých ťažkých situácií ekonomických, ako sú teraz a aké nás ešte len v najbližších mesiacoch a možno rokoch čakajú, pretože tí, ktorí sú dobre vzdelaní, dobre pripravení pre svoj život, sú aj schopní jednoducho potiahnuť tú krajinu. Veď je všeobecne známe, že napr. niektoré myšlienky, niektoré firmy ťahajú celé krajiny a ich autormi boli práve ľudia, ktorí boli vzdelaní a múdri. Z tohto pohľadu vás prosím, aby ste zvážili, hlavne teda sa obraciam na vládnu koalíciu, a podporili predkladaný návrh zákona. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pánovi poslancovi Lászlóovi Szigetimu. Nech sa páči.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podal spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona o školských autobusoch.

Návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V prípade ak moje odporučenie bude úspešné a bude schválené, tak odporúčam, aby návrh zákona bol pridelený v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som. A odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona. Súčasne sa do rozpravy hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ešte predtým ako otvorím všeobecnú rozpravu, chcem vás informovať, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvoláva poslanecké grémium na 10.50 hodinu, teda pred hlasovaním.

Takže otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Aha, prepáčte, pán Szigeti, vy ste sa hlásili? Takže ústne sa prihlásil pán poslanec Szigeti. Ešte niekto má záujem prihlásiť sa do rozpravy? Nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ja budem veľmi stručný. K tomuto návrhu som sa vyjadril aj pred niekoľkými mesiacmi. A podobne ako vtedy, tak aj teraz považujem túto iniciatívu pána poslanca za zmysluplnú a dobrú. Myslím si, že naše školstvo si zaslúži to, čo mnohé okolité krajiny ohľadom školských autobusov už dosiahli, pričom majú aj tento spôsob osvedčený. Máme otvorený zákon o financovaní škôl a školských zariadení. Myslím si, že pokiaľ v rezerve ministerstva školstva sa nájdu prostriedky na financovanie prístavby, výstavby, modernizáciu, rekonštrukciu škôl a školských budov, tak by sa mali nájsť finančné prostriedky aj na školské autobusy. Samozrejme, si nemyslím, že sa to dá urobiť za jeden rok, ale myslím si, že by to mohla byť permanentná úloha pre ministra školstva v nasledujúcom desaťročí. A za takéto obdobie táto úloha sa dá zvládnuť. V mene svojom a v mene poslaneckého klubu SMK - MKP chcem vyjadriť názor, že budeme podporovať tento návrh zákona. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Szigetiho má pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Halecký má slovo.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Chcel by som trošku viacej informácií, čo sa týka predkladaného návrhu, lebo myslím si, že objektívna realita je taká, že znižovaním počtu obyvateľov a tým pádom aj detí na vidieku, na dedinách, ale súčasne aj znižovaním počtu obyvateľov v mestách sa uvoľňujú kapacity v mestských väčších alebo menších centrách a vytvára sa priestor pre to, aby bol záujem aj zo strany miest, aby túto problematiku takto vnímali a riešili. Takže chcel by som len vedieť, či túto realizáciu tejto myšlienky by malo finančne, organizačne zabezpečovať len ministerstvo školstva alebo aj mestské, obecné samosprávy a akým spôsobom hlavne možno vyriešiť tú finančnú stránku realizácie dochádzky detí z vidieka, dajme tomu, do uvoľnených priestorov mesta. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Szigeti, chcete reagovať na faktickú poznámku?

L. Szigeti, poslanec: Samozrejme, financovanie školských autobusov sa myslí takým spôsobom, že je tam spoluúčasť aj zriaďovateľa, to znamená buď teda obce, mestá, alebo samosprávy. Určite sa to nedá urobiť takým spôsobom, že len a len ministerstvo školstva by hradilo tieto autobusy, ale jednoznačne uvažuje sa aj so spoluúčasťou zriaďovateľov.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, aj tým, ktorí vystúpili a diskutovali a ktorí vyslovili podporu návrhu tohto zákona.

Je to naozaj o tom, a ja to ešte skúsim trošku upresniť, aby v tomto procese finančne participoval aj štát, ale nielen štát, lebo vždy je to tak, že keď len štát zaplatí, tak potom sme schopní vecami plytvať, keď to nejde z nášho vrecka. Čiže je tam navrhnutý model, že zriadenie autobusu z dvoch tretín môže hradiť štát a minimálne z jednej tretiny ho hradí samospráva, ktorá sa rozhodne takýto autobus alebo takéto autobusy, ak ich mesto mať viac, čo predpokladám, zriadiť. A nerieši to len dopravu pre deti z obcí do miest, ale aj v rámci veľkých miest.

A takisto si myslím, že v niektorých mestách zorganizovať takúto dopravu tých detí zo škôl a do škôl môže vyjsť aj tú samosprávu v konečnom dôsledku lacnejšie, ako ich to stojí teraz, pretože asi viete, a tí, ktorí sa stretávajú so samosprávou to vedia, že často tá doprava je značne dofinancovávaná z prostriedkov samosprávy. Autobusy chodia, cestujem s podporou vyššieho územného celku toho a toho. Obce musia zo svojho rozpočtu, ak chcú mať autobus, ktorý ide v čase školského vyučovania, nemalé prostriedky zaplatiť dopravným spoločnostiam. Čiže aj z tohto pohľadu, si myslím, to môže byť ekonomicky výhodné.

Toľkoto na doplnenie. Ďakujem ešte raz za vyslovenú podporu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Júliusa Brocku a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uvedený ako tlač 922, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 939.

Dávam opäť slovo pánovi poslancovi Martinovi Froncovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nechcem, aby moje vystúpenie oveľa dlhšie, ako je samotná novela tohto vysokoškolského zákona. A chcem povedať, že v podstate sa snaží aspoň urobiť istú minimálnu korekciu novely vysokoškolského zákona, ktorú urobilo ministerstvo školstva a o ktorej som sa vyjadril, že je prakticky neopraviteľná tá novela. Čiže je to skôr zúfalý pokus aspoň trošku niečo opraviť. A týka sa v podstate toho, že v prípade študentov, ktorí študujú dlhšie, ako je štandardná doba štúdia, to znamená, ľudovo povedané, povedzme, opakujú ročníky, alebo ktorí študujú súbežne, tak musia už čiastočne prispievať podľa platného zákona na úhradu nákladov za vysokoškolské štúdium. Tento princíp bol zavedený už v roku 2002, prijatím zákona, ktorý predkladal vtedajší minister Milan Ftáčnik, len zmenou, čo sa udialo. V pôvodnom znení zákona sa to vzťahovalo len na nové študijné programy, ktoré prešli akreditáciou nanovo. To znamená, že na to, čo bolo v minulosti retroaktívne, sa to nevzťahovalo a postupne v nasledujúcich rokoch prebehla akreditácia všetkých študijných programov, urobil sa iný systém. Čiže na tie sa to vzťahuje. Touto zmenou, ktorá sa udiala tuná v zákone, sa stalo to, že jednoducho sa to vzťahuje aj na študentov, ktorí študovali, povedzme, pred desiatimi rokmi. Ak sme nedávno počúvali rozpravu o školskom zákone, ktorý predkladali kolegovia z SMK, tak vieme, že keď prezident vrátil tento zákon, v odôvodnení hovoril o právnej istote ako jednom princípe, prečo to vrátil. No ja som presvedčený, že právna istota v tomto smere je oveľa viac napadnutá, pretože ak niekomu niečo dám ako povinnosť za čosi, čo sa udialo pred desiatimi rokmi, tak si nemyslím, že je to v poriadku.

Druhá vec. A to chcem veľmi jasne povedať. Vnímali ste tie mnohé nepokoje študentov v tejto veci, ktorí nepovedali, že nebudú platiť. Však zorganizovali iniciatívu za férové školné, ale proti tomuto mali výrazné výhrady, že toto nie je naozaj spravodlivé. Ja si myslím, že to nie je spravodlivé. A dokonca je to aj dnešné vyberanie takéhoto školného veľmi rozporuplné, podľa mňa nie je ani v súlade so zákonom, len na základe istej úpravy, ktorú vydalo pre vysoké školy ministerstvo školstva. A poviem aj prečo. Ak si pozriete ten zákon, tak je po novele ministra Mikolaja povedané v zákone, že takéto poplatky sa vyberajú na verejných vysokých školách, opakujem, na verejných vysokých školách. To je dikcia zákona. Súčasne je tam úprava, že tí, ktorí študovali kedysi dávno, majú takisto za tú dobu štúdia platiť, keď sa im zaráta do tej dĺžky a presiahne tú štandardnú dĺžku štúdia. Inými slovami, platia za niečo, čo sa neudialo a nevzťahuje na verejnú vysokú školu, pretože vysoká škola sa stala verejnou, aspoň časť tých vysokých škôl, niektoré sú súkromné, niektoré zostali štátne, ale verejnými sa stali až po prijatí zákona v roku 2002 a následnej transformácii v roku 2002, teda k 1. januáru 2003 na verejné vysoké školy. Až prijatím tohto zákona sa stali verejnými vysokými školami. A v tom je podľa mňa ďalší rozpor, ktorý tuná existuje. A preto je to istý pokus aspoň túto malú vec upraviť.

A obraciam sa na vás s prosbou, aby ste sa snažili vyriešiť problém, ktorý podľa mňa ani nie je právne čistý a naozaj ani nie je spravodlivý. A myslím si, že by aj predsa len istým spôsobom pomohol niektorej časti študentov, ktorí platia podľa môjho presvedčenia nie oprávnene. Ďakujem pekne zatiaľ.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pani poslankyni Tatiane Rosovej. Nech sa páči.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Júliusa Brocku a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 922), ako určená spravodajkyňa výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 142 z 22. januára 2009 a aby som podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

Návrh zákona bol poslancom doručený ako parlamentná tlač 922.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil poslanecký návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 939 z 19. januára 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

Predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.

Ďakujem, pani predsedajúca. Skončila som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej budeme pokračovať v rokovaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 923, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 940.

Nech sa páči, pán poslanec Fronc, máte slovo, uveďte návrh zákona.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Je to posledný návrh zákona, podľa toho, čo kedysi zavádzal aj môj kolega, trikrát a dosť. Takže je to tretí návrh, ďalej už nebudeme mať ďalší. Ale okrem tejto nadľahčenej poznámky chcel by som povedať aj pár slov o návrhu tohto zákona.

Viete, veľmi často hovoríme, čítame a počujeme o tom, že vzdelanie, ktoré poskytujú naše školy, nie je kvalitné, čo sa robí s kvalitou, ako zlepšiť kvalitu. Musím povedať, že keby som to mal podeliť, tak o tom je slov minimálne 90 % a skutkov, a to som ešte veľký optimista, ani nie 10 %. V tomto smere si myslím, že ani ministerstvo školstva nerobí prakticky nič alebo, ak nebudem veľmi zlý, tak poviem, že len veľmi málo. A skôr sa uberá cestou tvrdých administratívnych rozhodnutí. A uvediem aj príklad. No mali sme tuná nedávno školský zákon, kde sa jednoducho rozhodlo, áno, niekde máme veľa detí na osemročných gymnáziách, tak zákonom povieme, maximálne 4 - 5 % môže študovať z populačného ročníka v danom kraji na takomto gymnáziu. Ja netvrdím, že niekde to naozaj je neúmerne veľa. A je to aj tým, že, samozrejme, celkom prirodzene školy sa snažia zabezpečiť finančné prostriedky pre školu, ktoré im prinášajú žiaci. Ale toto riešenie, ja som ho kritizoval, je zlé.

Druhá vec, ktorú chcem povedať. Ak sa dobre pamätám, myslím, že o význame vzdelania a kvalite sa hovorí aj v modernizačnom programe, ktorý predkladala vláda a o ktorom sme tuná rokovali. A ja by som bol rád a chcem, aby sa aj vecne naplnilo to, o čom sa tam hovorí, konkrétnymi krokmi pre zlepšenie kvality vzdelávania. Mimochodom, ja nehovorím, že naše školstvo nemá problém s kvalitou vzdelávania, ale toľkokrát, koľkokrát som počul odsúdenie nášho vzdelávacieho systému, že aké je to mizerné ap., proti tomu sa vždy ohradím, pretože má aj mnoho naozaj veľmi dobrých výsledkov náš vzdelávací systém. A znova by som len pripomenul, že v mnohých súťažiach, medzinárodných súťažiach dokážeme mať žiakov a študentov, ktorí sú mimoriadne úspešní.

A teraz k samotnému návrhu tohto zákona. Ten zákon hovorí o tom, že ak škola dosahuje vynikajúce výsledky, čo sa týka kvality, tak že má byť aj motivovaná a má byť aj za to odmenená. A motivácia a odmenenie, to nemôžu byť len slovné pochvaly, ale musí to byť aj čosi hmatateľné, čo tej škole pomôže ďalej takto fungovať. A teda sa navrhuje, aby také školy mohli dostať väčšie finančné prostriedky na žiaka, inými slovami, aby normatív na žiaka mohol byť pre takéto školy zvýšený o 10 %. Samozrejme, tu stojíme potom pred jednou otázkou, ktorá je to tá škola, ktorá dosahuje vynikajúce výsledky a ako to zobjektivizovať. Myslím si, že dnes to môžeme už urobiť. Nemohli sme to urobiť v minulosti, pretože sme nemali systém celoštátnych objektívnych meraní. A v zákone sa hovorí, že toto môže byť navýšené, teda ten normatív môže byť zvýšený len vtedy, ak je to naozaj na základe celoštátnych objektívnych meraní. A tie merania máme dnes aj pre stredné školy, aj pre základné školy. Už sú zavedené. Sú to externé maturity, zjednodušene povedané, tie externé testy alebo je to monitor deviatakov. To sú celoštátne merania. Ja predpokladám, že v budúcnosti budú aj ďalšie merania a takisto to nastúpi aj po ukončení ja neviem 1. stupňa základnej školy. Tam minimálne, si myslím, je to nutné. Ale aspoň tieto dve máme. Čiže dnes už sa dá vychádzať z objektívnych porovnaní kvality škôl. A ako to bude fungovať pre tú školu? No ak dnes niekto povie, že trebárs na gymnáziu by takých a takých žiakov nemali zobrať, pretože nemajú predpoklady na to, tak tá škola sa bude istým spôsobom inak rozhodovať. Si povie, "ja dostanem dostatok prostriedkov za to, že som kvalitná, môžem mať menej žiakov, menej študentov, lepšie sa nám bude pracovať a tie prostriedky si zabezpečím práve za tú kvalitu". A to má motivovať tie školy, aby aspoň časť z nich sa sústredila vo svojom vzdelávacom procese práve na kvalitu. Je to celkom jednoduchý mechanizmus, celkom jednoduchý nástroj, ktorý tomu má pomôcť.

A na záver chcem naozaj vás požiadať, aby ste sa nad návrhom zákona zamysleli, aby sme mohli spoločne hľadať cestu k zlepšeniu kvality vzdelávania.

A jednu poznámku ešte si neodpustím. Ja som tento návrh niekoľkokrát hovoril pánovi ministrovi, nech to spraví. On bol o tom informovaný. Však ja nemám s tým problém, ak to pomôže školstvu, ak ho dá on. No za celý čas, za to obdobie vyše dvoch rokov, žiaľbohu, nič v tejto veci nespravil, tak prichádzam s návrhom spolu s kolegami z nášho poslaneckého klubu a sme pripravení naozaj, ak ho posunieme do druhého čítania, hľadať spoločne ešte cesty, ako návrh novely zákona zlepšiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pánovi poslancovi Lászlóovi Szigetimu. Nech sa páči.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podal spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

Návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V prípade ak tento návrh prejde, navrhujem, aby v druhom čítaní prerokovali predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som. Odporúčam otvoriť rozpravu k tomuto návrhu zákona a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Szigeti. Má ešte niekto záujem prihlásiť sa do rozpravy? Nie. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Zároveň keďže na 10.50 hodinu je zvolané poslanecké grémium, prerušujem rokovanie, pokračovať budeme po hlasovaní, o 11.00 hodine bude hlasovanie.

(Prerušenie rokovania o 10.50 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 11.00 hodine.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, po skončení stretnutia poslaneckého grémia budeme pokračovať v rokovaní 32. schôdze odhlasovaním prerokovaných bodov.

Ešte mi dovoľte v krátkosti vás informovať o dohode z poslaneckého grémia. Potrebovali sme vzhľadom na potrebu zaradiť sedem návrhov na skrátené legislatívne konanie, ktoré prišli zo včerajšieho mimoriadneho zasadnutia vlády Slovenskej republiky, upraviť program. Podrobnosti vám sprostredkujú predsedovia vašich klubov, ale chcem vám podať informáciu, ako budeme pokračovať.

Budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch, potom budeme pokračovať v rokovaní o plánovaných bodoch. Po poludňajšej, obedňajšej prestávke budeme pokračovať, tak ako to bolo dohodnuté, vystúpením pána eurokomisára Figeľa a v rokovaní o príslušných súvisiacich bodoch. Po skončení rokovania o týchto bodoch, predpokladám, že to môže byť tak okolo 15.00 hodiny popoludní, budeme prerokovávať prvý návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorého predkladateľom je minister hospodárstva Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že pán minister financií je v zahraničí a je schopný fyzicky sa dostaviť do Národnej rady až okolo pol piatej, začneme jeho návrhy, tých návrhov je šesť, prerokovávať o 16.30 hodine a budeme o nich rokovať, hovorím teraz o návrhoch na vyslovenie súhlasu alebo nesúhlasu s ich prerokovaním v skrátenom legislatívnom konaní, až do záverečného prerokovania všetkých šiestich týchto bodov a potom budeme hlasovať o vyslovení súhlasu alebo nesúhlasu s nimi. Vzhľadom na to, že je veľmi ťažké odhadnúť, aká bude miera diskusie a jej rozsah, dohodli sme sa, že v prípade ak bude potrebné, budeme o týchto návrhoch na skrátené legislatívne konanie rokovať aj po 19.00 hodine, aby sme ich mohli dnes odhlasovať tak (Zazvonil mobilný telefón.), po krátkej hudobnej vložke dovoľte pokračovať, aby zajtra ráno o 9.00 hodine sme mohli tieto návrhy, ak získajú súhlas, prerokovať v prvom čítaní. Ten ďalší postup je dohodnutý. A ja poprosím organizačný odbor, aby potom rozdal do lavíc, ako bude prispôsobený program. Prioritou je prerokovať návrhy na skrátené legislatívne konanie. A body schváleného programu 32. schôdze, tak ako sme ich schválili do programu na úvod schôdze, budeme vždy zaraďovať, alebo budeme postupovať podľa nich v čase, keď budeme mať priestor po prerokovaní jednotlivých čítaní v skrátenom legislatívnom konaní.

Ešte jedna zmena súvisí s vládnymi návrhmi zákonov z dielne ministerstva zdravotníctva. A tam sme sa dohodli na tom, že body 79 až 82, to je pôvodné číslovanie z programu, ktoré bude predkladať minister zdravotníctva pán Raši, budú prerokované v stredu 11. februára po prerokovaní bodov týkajúcich sa návrhov ministra financií.

Ešte k tajnému hlasovaniu. Mali sme vykonať troje tajných volieb. Návrh je, aby sme v stredu 11. februára po 17.00 hodine, po hlasovaní, vykonali voľbu predsedu Telekomunikačného úradu, člena Rady STV a členov Správnej rady Tlačovej agentúry. U členov Správnej rady Tlačovej agentúry čakám na postoj pána predsedu výboru, výboru pre kultúru a médiá, dnes zasadnú, vzhľadom na trošku kontroverzný výklad nového zákona. A potrebujeme jasnú dohodu, akým spôsobom túto voľbu vykonáme. Keď dôjde výbor k riešeniu, zaradím v stredu aj túto voľbu, pokiaľ nie, počkám kým, nenájdeme riešenie.

Toľko k návrhu programu. Pokiaľ máte otázky a nejasnosti, vaši predsedovia a zástupcovia klubov a zástupcovia na grémiu sú informovaní.

Budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch.

Poprosím teraz pána poslanca Patakyho, aby v prvom čítaní uvádzal hlasovanie o