návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného, Petra Markoviča a Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 911.
J. Pataky, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí nepodali žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 58 za, 58 proti, 21 sa zdržalo a 1 nehlasoval.
Nebudeme pokračovať v prerokúvaní uvedeného návrhu zákona.
Pán poslanec Petrák teraz bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov.
Je to tlač 914.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Poprosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní v súlade s § 73 ods. 3 písm. c).
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 59 za, 45 proti, 36 sa zdržalo.
Nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Pán poslanec Čech teraz uvedie v prvom čítaní hlasovanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 917.
J. Čech, poslanec: Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 56 za, 39 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Nebudeme pokračovať v prerokúvaní návrhu zákona.
Pán poslanec Glenda bude v prvom čítaní uvádzať hlasovanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja a Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 918.
T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Žitňanská, ktorá nepodala žiadny procedurálny návrh, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, všetci boli za.
Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.
Ďalej.
T. Glenda, poslanec: Pán predseda, teraz dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 140 bolo za, 1 bol proti.
Návrh zákona sme pridelili výborom a určili lehotu na jeho prerokovanie.
Pán poslanec Janiš bude uvádzať teraz hlasovanie v prvom čítaní o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 919.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem. V rozprave nikto nevystúpil, pán predseda, dajte hlasovať o mojom návrhu ako spravodajcu, aby sme prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 60 za, 36 proti, 42 sa zdržalo.
Návrh zákona sme nepostúpili do druhého čítania.
Pani poslankyňa Vaľová bude uvádzať teraz v prvom čítaní hlasovanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 920.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 110 bolo za, 26 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.
Ďalej.
J. Vaľová, poslankyňa: Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor v lehote do 14. apríla 2009. Pán predsedajúci, dajte o tomto návrhu hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 130 bolo za, 8 sa zdržalo.
Návrh zákona sme pridelili do výborov na prerokovanie a určili aj lehoty na jeho prerokovanie.
Pán poslanec Szigeti teraz v prvom čítaní uvedie hlasovanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona o školských autobusoch.
Je to tlač 921.
L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave okrem spoločného spravodajcu nevystúpil nikto, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že prerokuje návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona o školských autobusoch v druhom čítaní. Prosím, dajte o tom hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 63 bolo za, 7 proti, 70 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Nepostúpili sme návrh zákona do druhého čítania.
Pani poslankyňa Rosová teraz uvedie v prvom čítaní hlasovanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Júliusa Brocku a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 922.
T. Rosová, poslankyňa: Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že prerokuje návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Martina Fronca, Júliusa Brocku a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 55 bolo za, 61 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Ani tento návrh zákona sme nepostúpili do druhého čítania.
Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body programu. Vyhlasujem krátku prestávku, budeme pokračovať o 11.30 hodine.
Ešte mi dovoľte, aby som predsa len uviedol jednu dôležitú vec z pohľadu zmeny v programe rokovania, a to, že druhé čítania o všetkých vládnych návrhoch zákonov, ktoré prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, budeme prerokovávať vo štvrtok od 9.00 hodiny ráno. Chcem len upozorniť, že tie prvé štyri skrátené legislatívne konania sme odsúhlasili pri prvom čítaní, že budú prerokované v stredu. Takže aby to išlo v ucelenom balíku, presúvame aj tie prvé štyri, ktoré sme prerokúvali minulý týždeň, do jedného balíka od 9.00 hodiny ráno vo štvrtok. Dobre? Takže to je ešte jedna dôležitá zmena, ale máte to uvedené v tom návrhu zmien programu.
Ešte pán predseda výboru Novotný.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás v mene výboru pre zdravotníctvo pozval na tretí ročník projektu "Hyperdialóg", v rámci ktorého vám každoročne ponúkame možnosť kontroly vašej hladiny cholesterolu, krvného tlaku a cukru v krvi priamo v Národnej rade. Okrem tradičných každoročných vyšetrení sme pripravili aj možnosť hĺbkového vyšetrenia tukových zložiek krvi (tzv. dobrý a zlý cholesterol) a triacylglycerolov. Budete mať jedinečnú možnosť urobiť si analýzu stavby svojho tela pomocou špeciálnej váhy. Nájdite si preto chvíľku pre vaše zdravie zajtra, v stredu 11. februára od 9.00 do 16.00 hodiny v miestnosti č. 143, v zasadačke výboru pre zdravotníctvo. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Radičová.
I. Radičová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi navrhnúť procedurálny návrh stiahnuť z rokovania parlamentu mnou predkladaný návrh zákona o službách zamestnanosti č. 5/2004 Z. z. z programu Národnej rady (tlač 924). Zdôvodnenie je: Návrh medzitrhu práce je obsahom vládneho návrhu, rokovali sme o tom na sociálnom výbore, nevidím dôvod rokovať o dvoch zákonoch súbežne. Skôr sa prikláňam k návrhu, aby som mohla predložiť pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, vy ste navrhovateľ, tak ako ste mohli navrhnúť zákon, tak ho môžete aj stiahnuť.
Nech sa páči, pán poslanec Kondrót.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pripomínam všetkým členom výboru pre hospodársku politiku, že o 12.00 hodine máme rokovanie výboru v zasadačke výboru pre európske záležitosti tu na ľavej strane 149.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda výboru Abrhan.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Pripomínam členom výboru pre kultúru a médiá, zasadnutie výboru sa uskutoční o 12.15 hodine. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda finančného výboru Burian.
J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Chcem upozorniť členov výboru pre financie, rozpočet a menu, že o 12.00 hodine v zasadačke výboru pre financie, rozpočet a menu bude mať výbor rokovanie práve k týmto návrhom zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Vyhlasujem krátku prestávku do 11.35 hodiny a budeme potom pokračovať v rokovaní.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Budeme pokračovať v rokovaní o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpi pán poslanec Szigeti.
Požiadam pána navrhovateľa, aby zaujal svoje miesto.
L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť podporné stanovisko v niektorých myšlienkach k návrhu zákona pánov poslancov Fronca, Hrušovského a pani poslankyne Gibalovej o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Tento zákon v podstate máme otvorený, pretože minulý týždeň sme rokovali o jeho novelizácii.
V tom vládnom návrhu sa hovorí o tom, že z rezervy ministerstva ministerstvo bude môcť podporovať rôzne aktivity v rámci kapitálových výdavkov. A to je prístavba, výstavba, modernizácia, rekonštrukcia a tak ďalej škôl a školských budov. Musím súhlasiť s pánom poslancom Froncom, že v poslednej dobe sa skutočne veľmi veľa hovorí o tom, že naše školstvo, naša výchova, vzdelávanie nie je kvalitné a školy, školské zariadenia nepripravujú mladých ľudí na život a práve súvisí to s nekvalitou nášho výchovno-vzdelávacieho procesu. Každá vláda vo svojom programovom vyhlásení veľmi pekne napíše, že výchova a vzdelávanie, školstvo je priorita číslo jedna, bohužiaľ, ostáva to vždy deklaráciou. Práve preto si myslím, že iniciatíva kolegov poslancov je naozaj premyslená a dobrá, pretože len a len kvalitou môžeme dosiahnuť lepšie výsledky. Len problém je v tom, že pokiaľ máme kvalitné výkony v našich školách, tak to nie je ocenené. A pokiaľ to nie je ocenené, tak je to demotivujúce. Práve preto si myslím, že treba hľadať a nájsť nástroje, akým spôsobom by sme mohli motivovať, stimulovať školy, aby dosahovali ešte lepšie, ešte kvalitnejšie výkony. Tak ako to naznačil, pán kolega, máme tu merateľné veci v oblasti výchovy a vzdelávania, či to je monitor alebo maturitná skúška, jej externá časť. Ale mohol by som spomínať aj medzinárodné merania (PISA) alebo ostatné, ale takisto aj rôzne predmetové olympiády, kde skutočne naši žiaci dosahujú vynikajúce výsledky. Práve preto si myslím, že nestačí raz za rok zvolať najšikovnejších žiakov, možno aj pedagógov, ktorí tie úspechy s nimi spolu dosiahli, a oceniť ich nejakým spôsobom na ministerstve školstva, ale treba to ustanoviť aj do zákona, že škola, ktorá dosahuje pravidelne vynikajúce výsledky, môže byť motivovaná istou formou ďalšej finančnej podpory, a to navrhnutým spôsobom, navýšením normatívneho financovania. Vlani v máji sme schválili nový školský zákon, kde sme vlastne vytvorili nový inštitút: Ústav certifikovaných meraní. To znamená, že nemôže to byť problémom, akým spôsobom zobjektivizovať tento proces, pretože máme na to štátny inštitút, novovytvorený inštitút s patričným personálom a finančnými možnosťami.
V novom školskom zákone sme hovorili o tom, že v rámci každého kraja vytvoríme jednu špičkovú strednú školu, jedno špičkové gymnázium a toto gymnázium môže dostať navyše finančné prostriedky. Ja si myslím, že to, čo sme vtedy prijali v zákone, a to, čo je v návrhu pánov poslancov, je takmer totožné, ide o motiváciu škôl, pedagógov, žiakov, aby skutočne sa preukázala tá kvalita, na ktorú už tak veľmi dlho čakáme.
Chcem vyjadriť podporu tomuto návrhu zákona a pevne verím, že prejde do ďalšieho čítania. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Nachtmannová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste poznamenali, že vládny návrh zákona je posunutý do druhého čítania. Takže ja osobne nevidím dôvod, aby rovnomenný návrh zákona z dielne pánov poslancov Fronca, Hrušovského a pani poslankyne Gibalovej bol posunutý do druhého čítania. Môžeme sa o týchto veciach, ktoré ste tu predostreli, baviť v rámci druhého čítania pri vládnom návrhu zákona o financovaní škôl. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Rafaj, chcete mať tiež faktickú? Dobre. Poprosím vás potom sa prihlásiť vždy včas. Nech sa páči.
R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Ja by som tiež sa odvolal na istú etiku nasadzovania alebo podávania návrhov v tom, že pokiaľ je tu rovnocenný alebo rovnomenný vládny návrh zákona, dá sa to riešiť, samozrejme, v druhom čítaní pozmeňujúcimi návrhmi. To je tá systémová stránka veci. Takže pravdepodobne, páni predkladatelia, tento návrh nezíska podporu pre druhé čítanie.
A chcem upozorniť, že sú tu ešte aj ďalšie rizikové veci, pretože už sme asi pred polrokom schvaľovali isté školské normy, kde sme v tejto sále preberali otázku, akým spôsobom zaviesť alebo motivovať exkluzivitu alebo výnimočnosť študentov. Vtedy sa tu argumentovalo istým rovným prístupom, ktorý by mohol deformovať výnimočnosť. Ja sa obávam, že v tomto prípade pokiaľ by sme nenastavili naozaj objektívne certifikované konanie, mohlo by dôjsť k akejsi súťaživosti neobjektívnej rôznych škôl, ktorá by viedla k snahe získavať tieto finančné prostriedky.
A na margo testov už len malá poznámka. Asi si treba prečítať tú pasáž prezidenta amerického Obamu, ktorý zmietol zo stola tento pôvodne americký systém testov ako zbytočný a tretinovo aj pre hlúpych veľmi nádejný.
P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, vaša reakcia.
L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne. Len stručne by som zareagoval na slová pani poslankyne Nachtmannovej. Ja, samozrejme, sa nemôžem vyjadrovať v mene navrhovateľov, ale, ak ich poznám, minimálne dvoch som poznal dobre, tak im nejde o exhibicionizmus. Ale ide o to, aby sa vecné veci nejakým spôsobom riešili.
Ja oceňujem to, čo ste povedali, že keď je otvorený zákon o financovaní, tak riešme to tam, len aby sme to nejakým spôsobom riešili, aby sa veci pohli dopredu, aby bola možnosť vytvorená na ocenenie kvality jednotlivých škôl, pretože určite to bude stimulom a motívom pre ďalší rozvoj.
Samozrejme, k meritu, čo ste navrhli, musia sa vyjadriť navrhovatelia. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Ešte do rozpravy sa chce prihlásiť pán navrhovateľ. Nech sa páči.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem vystúpiť v rozprave, aby ste mohli reagovať prípadne.
Pani kolegyňa Nachtmannová, pán kolega Rafaj, no, po prvé, nikto nevie a nevie povedať, kto dal kedy návrh novely zákona o financovaní škôl a školských zariadení. Čiže to nie je o žiadnom predbiehaní.
Druhá poznámka. No nedá sa to riešiť, ako hovoríte vy, v novele, ktorú predložilo ministerstvo. Podľa legislatívnych pravidiel môžeme, len vtedy, riešiť niektoré veci v novele a môžeme vstupovať len to tých vecí, ktoré sú otvorené v novele. To znamená, ja nemôžem nič iné navrhnúť bez súhlasu navrhovateľa, len to, čo tam má ministerstvo. A naopak, ministerstvo nemôže vstúpiť do tejto časti mojej bez môjho súhlasu. A sú to rôzne veci, ktoré riešime.
Mimochodom, chcem vám pripomenúť, pán kolega Rafaj, jednu vec, že novelu tohto zákona o financovaní my sme z KDH podporili. Ja som to tu aj povedal, keď bola predkladaná.
A posledná poznámka. Pán kolega Rafaj, chcel by som povedať jedno. Ja som nebol nikdy nadšencom amerického vzdelávacieho systému. A pokiaľ som si všimol a poznám vaše vyjadrenia, tak môžem povedať, že ani vy ste ním neboli. V tom sa zhodneme. Ale preto aj by som nebol rád, keby sme sa odvolali na kroky, ktoré sa robia v americkom vzdelávacom systéme, či už je to strany terajšieho prezidenta alebo minulého prezidenta. Myslím si, že to nie je cesta. Ja som vždy pripravený diskutovať o tom, čo je dobré a čo sa dá aj prebrať, ak je to dobré. Ak to nie je dobré, tak mne je to jedno, či to je taká veľká hviezda a taká veľká krajina alebo nie, nie som ochotný to prebrať. Čiže v tomto asi máme aspoň sčasti podobný názor. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Faktickú poznámku na vaše vystúpenie, áno, má pán poslanec Rafaj. Ešte niekto? Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Pán poslanec.
R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Už keď som bol vyzvaný priamo v rozprave, tak zareagujem veľmi kratučko. V tomto, máte pravdu, pán poslanec, sa určite zhodneme, len treba potom sebakriticky aj zhodnotiť v minulosti podporu práve takémuto testovaciemu systému alebo snažiť sa o zmenu tak, ako o tom hovoril inaugurovaný prezident Spojených štátov. Tým som nechcel povedať, či ho odmietam alebo prijímam. Ja len konštatujem, že patrí medzi isté osobnosti. A patril tu aj v minulosti tento inštitút pre mnohých našich politikov, ktorí sa odvolávali práve na tieto vzory. A ja môžem len s vami súhlasiť, že mali by sme kráčať svojou vlastnou slovenskou cestou.
P. Paška, predseda NR SR: Reakcia? Nie.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chcete sa vyjadriť, pán navrhovateľ, k rozprave? Nech sa páči, máte slovo. (Ruch v sále.) Pán spravodajca, ešte pán navrhovateľ chce využiť svoje právo.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Nebudem dlho rozprávať, ale niektoré veci potrebujem predsa len na záver povedať.
Po prvé, mám skúsenosť, že čím menej poslancov tu sedí, tým je rozprava lepšia. V piatok o pol jednej mal som pocit, že to celkom normálna rozprava vecná a takmer nebola vôbec politická. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. A to poviem zase všeobecne. Viete, mne sa nezdá, že poslaním Národnej rady je vydávať zákazy, ale je ním hľadanie cesty, ako problémy riešiť. A hovorím to v súvislosti s tým, že na tejto schôdzi máme tuná niekoľko zákonov, ktoré zakazujú, zakazujú niečo, čo nepopieram, že je to dobré, ak fajčíme. Ale hľadáme cestu reštrikcie. Bol to tu o alkohole, zákaze reklamy na alkoholické nápoje a podobne. Alkohol piť určite aspoň vo väčšej miere nie je dobré. Možnože je škodlivejšie ako fajčenie. Zase je tu zákaz. A toto, si myslím, nie je dobré. A aj v školskom zákone, ktorý som spomínal, je viacej zákazov, napr. zákaz pre deti nastupovať, povedzme, na osemročné gymnáziá, rozhodne o tom numerus clausus, 4 % a tak ďalej.
Moje predstavy sú, že my by sme tu mali hľadať riešenia také, ktoré pomôžu k tomu, aby tie veci išli a aby to, čo je nesprávne, ľudia sami zobrali za svoje, aby ich to motivovalo. No a tento návrh zákona má presne o. i. motivovať školy k tomu, aby jednoducho sa sami snažili o kvalitu, na základe toho, ak budem kvalitný, dostanem viac finančných prostriedkov a istým spôsobom má to pre mňa zmysel, oplatí sa mi to, to je základný princíp.
A ešte snáď jedna poznámka v súvislosti s touto filozofiou. Viete zase, no teraz sa diskutuje o zákone, ktorý bol schválený vo vláde, o pedagogických zamestnancoch. Presne obdobná filozofia je o učiteľovi ako verejnom činiteľovi. Len to bolo to, čo jednoducho pán minister, keď mu to poviem, a uvádzal som viac vecí, nie je ochotný prijať, a nie je ochotný diskutovať o nich, pretože majú tie isté problémy, v Čechách, v Poľsku, v Maďarsku s deťmi. Áno, je tam veľa nespratníkov. A koľkokrát si v škole nevedia s nimi poradiť. Ale cestu túto odmietli, preto, že v konečnom dôsledku to bude skôr bič na učiteľa a on bude prvý, ktorý bude postihnutý tým, že ako verejný činiteľ je oveľa prísnejšie sankcionovaný Trestným zákonníkom a podobne. A, toto si myslím, nie je dobré. Preto to aj pripomínam, že o mnohých veciach diskutujeme takpovediac kuloárne, nedokážeme diskutovať, povieme, no mrzí ma, že ani tie veci, ktoré sú v prospech tých, pre ktorých tu máme fungovať, to znamená, v tomto prípade keď hovorím o školách pre žiakov a učiteľov, nie sme ochotní prebrať, pretože sú z dielne druhého tábora. Nemyslím si, že sa takto dlhodobo dá tá politika tu v Národnej rade ťahať, dôsledky budú, poviem, pre oboch. Myslím si, že občania budú stále viac a viac z nás otrávení, pretože nedokážeme nachádzať vecné riešenie aspoň vo veciach, o ktorých si myslím, že by sme ich tam mohli nachádzať. A tu nechcem povedať, že v parlamente nemajú byť spory a hádky a že to je súčasťou toho.
Toľko som pokladal za dôležité povedať a, samozrejme, chcem vás požiadať o podporu návrhu predloženej novely zákona o financovaní škôl a školských zariadení. Ďakujem, pán predseda.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Návrh, ktorý mal nasledovať ako tlač 924, vzala pani poslankyňa Radičová späť. Bol to zákon o službách zamestnanosti. Pani poslankyňa má aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 925. Využijeme päť minúť alebo... (Hlasy z pléna.) Ktorý myslíte, pani poslankyňa? (Odpoveď z pléna.)
Vyhlasujem prestávku a budeme pokračovať, ale o 14.00 hodine vystúpi pán eurokomisár pán Ján Figeľ, takže potom tak, ako sme si dohodli zmeny. Dobre? Ďakujem. Dobrú chuť.
(Prerušenie rokovania o 11.56 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som privítal medzi nami člena Európskej komisie pána Jána Figeľa. (Potlesk.)
Teraz pristúpime k prerokovaniu Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2009. Materiál vlády, ktorý je uverejnený ako tlač 935, má dve časti, a to
Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2009 a správu o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2009 pre Slovenskú republiku.
Prosím teraz člena Európskej komisie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež pána Jána Figeľa, aby sa ujal slova a uviedol Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2009. Nech sa páči, pán eurokomisár, je tu priestor pre vaše vystúpenie.
J. Figeľ, člen Európskej komisie: Ďakujem. Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, ctená snemovňa, dámy poslankyne, páni poslanci, je pre mňa aj peknou príležitosťou, aj poctou byť tu znovu po istom čase a opäť vám, ako už môžem povedať tradične, predložiť pracovný a legislatívny program Európskej komisie na nastávajúci rok. Nemohol som tak urobiť v januári, keďže plénum sa zišlo teraz vo februári, ale o to viac som rád, že môžeme aspoň v istej reflexii diskutovať o spoločných a aj špecifických záležitostiach pre agendu, ktorá ovplyvňuje európske inštitúcie, ale aj členské krajiny Európskej únie. Ako viete, Európska komisia má výlučné právo iniciovať európsku legislatívu. A teda zmyslom tohto dokumentu je predložiť informáciu o týchto zámeroch.
Dokument, ktorý ste obdržali, obsahuje súbor prioritných akcií a zámerov Komisie na tento rok v oblasti hospodárskeho rastu, zamestnanosti, boja proti klimatickým zmenám, za udržateľnú Európu, spoločnej imigračnej politiky, ako aj v rámci iniciatív, ktoré majú špecifické názvy (občania na prvom mieste, Európa ako svetový partner a lepšia regulácia). Dokument uvádza aj tzv. komunikačné priority, teda hlavné témy, na ktoré sa chcú zamerať Komisia, Rada a Európsky parlament. Ctené dámy a páni, rád by som vám preto ponúkol aj taký širší kontext, v rámci ktorého sa tento dokument predkladá a v rámci ktorého sme sa ocitli politicky ako spoločná Európa.
Keď sa začínal minulý rok 2008, mnohí sa pýtali, či to bude rok v znamení tej pomyselnej magickej osmičky v našich dejinách. Dnes, keď sme už aj na Slovensku začali intenzívne pociťovať výrazné ekonomické dopady, ktoré spôsobil kolaps finančného systému v Spojených štátoch amerických, je jasné, že rok 2008 zlomovým je, resp. bol. Vo svojom rozsahu obrovský, bezprecedentný rozmach úverovania podnikateľskej sféry, ako aj spotreby domácností sa zasekol na hypotekárnom trhu na druhej strane Atlantiku. Vznikol veľmi rýchly a dosiaľ pokračujúci proces znehodnocovania aktív na burzách, ktorý prehlbuje naďalej stratu dôvery, istoty, ba aj solventnosti čím ďalej, tým väčšieho počtu podnikov, ale aj domácností, ľudí, čoho priamym dôsledkom je prepúšťanie a prudký nárast nezamestnanosti, nedôvery, obáv o blízku budúcnosť. Je to síce prirodzená reakcia na objektívnu situáciu, nárast obáv v ekonomike, ale nepomáha ju riešiť, skôr naopak, ešte ju zhoršuje. Toto nie je bežná kríza. Som presvedčený, že príčiny a korene tejto krízy boli nielen finančné a nielen ekonomické a systémové, ale aj etické. Ide o krízu systému, v ktorom nemožno oddeliť finančnú sféru od výrobnej sféry. Oddeľovať svet financií od sveta tzv. reálnej ekonomiky je umelé a rovnako umelé a skutočnosť skresľujúce, ako oddeľovať umelo svet ekonomiky od sveta politiky. Dnes už je otázne len, do akej miery sa svetová ekonomická kríza prejaví aj na Slovensku a v strednej Európe svojimi dôsledkami. A práve preto ide o problém výsostne a naliehavo politický. Pravda, ak ho budeme chápať výlučne v zmysle lokálnej politiky, veľmi rýchlo narazíme na mantinely, ktoré nás nepustia ďalej, a nebudeme si vedieť rady. Skutočnosť je taká, že my sme súčasťou väčšieho celku, a to nielen v európskom rozmere, ale aj vo svetovom rozmere. Slovensko má svoje miesto a úlohu v globálnom svete, inak povedané, v medzinárodných ekonomických a v medzinárodných obchodných vzťahoch. Naša pozícia pritom nie je ničím unikátna. Veď ktorá priemyselne vyspelá krajina nie je proexportne orientovaná, ktorá vyspelá ekonomika dnes nie je otvorená? V kontexte celosvetového hospodárskeho prepadu začína byť zrejmé, že Slovensko v konečnom dôsledku čelí tomu istému problému ako napr. Nemecko.
Slovensko je plnoprávnym členom Európskej únie, jedného z dnes smerodajných aktérov v celosvetovom merítku. Sme členom, nie pasažierom. Únia je priestorom stability a solidarity. To znamená, máme nové možnosti oproti nečlenom, oproti kandidátom Únie a nesieme aj svoju zodpovednosť za postoje a aktivity Únie. Rozsah škôd spôsobených krízou bude o to menší, o čo rýchlejšie a efektívnejšie sa jej dokážeme postaviť jednotlivo, ale aj spoločne. Integrovaní do Európskej únie zdieľame spoločné hodnoty. Prežívame spolu dobré, ale i zlé. Keď z dynamiky jednotného trhu a uvoľňovania obchodu Slovensko profitovalo, prejavilo a pretavilo sa to do vysokého tempa hospodárskeho rastu. V rovnakej miere sa táto dynamika však prejavuje teraz záporne. A práve tu je ukrytá veľká výzva, ale aj riziko.
Začali sa silnejšie ozývať hlasy protekcionistov. V medzinárodných vzťahoch akoby začalo prituhovať. Naprieč Európou sa začínajú množiť prejavy sociálnej a občianskej nespokojnosti a na politickú scénu sa s nárastom xenofóbie vehementne predierajú aj silnejúce radikálne prúdy volajúce po väčšom ochranárstve. Európa bude vystavená zaťažkávacej skúške. Už tohtoročné voľby do Európskeho parlamentu môžu mnohé napovedať, vychádzať pri politických kalkuláciách a stratégiách z nízkej volebnej účasti ako normálneho, ba dokonca želaného javu je v demokracii vždy krátkozraké, nezabúdajme, že Slovensko vo svojich prvých voľbách zaznamenalo účasť menej ako 17 % oprávnených voličov. Bol to nevítaný európsky volebný rekord. Demokracia nie je len o matematickej väčšine, to všetci zdieľame, ktorá prehlasuje menšinu, hlavne na spoločnej úrovni, na európskej úrovni je o hľadaní spoločných výziev a formulácii postupov, ako im čeliť, ako aj o schopnosti vyjednávať, presviedčať, formovať koalície. V takomto prostredí záleží na každom.
Aj počtom menšie a nové členské krajiny môžu prinášať riešenia, budovať dôveru, prispievať svojím potenciálom k akcieschopnosti celého spoločenstva, lebo ako napísal najslávnejší sučiansky rodák Milan Hodža, spomínam ho preto, lebo zajtra má deň narodenia, 11. februára, každý národ, veľký či malý, musí prežiť a prežije len vtedy, keď prispeje primeranou časťou k spoločným morálnym a materiálnym hodnotám ľudstva. A tak sa vlastne aj na vás obraciam s výzvou, aby sme aj v tomto európskom volebnom roku využili všetky možnosti na zapojenie sa do myšlienkového a politického diania na európskej úrovni.
Dovoľte mi pripomenúť, že ak tu pred vami stojím a predstavujem vám náš legislatívny a pracovný program na tento rok 2009, je to aj vďaka tomu, že v roku 2006 začala Európska komisia politickú iniciatívu, ktorej potenciál sme dodnes dostatočne nedocenili. Komisia nadviazala priamy neformálny dialóg, politický dialóg s národnými parlamentmi členských štátov. Nielenže samotný predseda a členovia kolégia pravidelne a v hojnejšej miere navštevujú národné parlamenty, ale hlavne ako Rade ministrov a Európskemu parlamentu, tak aj vám začala Komisia systematicky posielať všetky svoje návrhy a konzultačné dokumenty. Vznikla teda možnosť sa k týmto dokumentom vyjadriť, tlmočiť Komisii zásadné politické stanoviská ku kľúčovým otázkam z pohľadu národného zákonodarcu, a to ešte skôr, ako sa naštartuje samotný legislatívny proces. Od vzniku tejto iniciatívy národné parlamenty už Komisii týmto spôsobom adresovali viac ako 380 stanovísk či pripomienkujúcich listov. Ani jedno z týchto stanovísk nie je pozíciou tohto slovenského parlamentu.
Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, legislatívny a pracovný program Komisie na tento rok je dôkazom, že táto inštitúcia sa zameriava na opatrenia finančné, ekonomické a sociálne. Už v decembri sme zverejnili plán ekonomickej obnovy Európy. Je to prvý impulz. Mimochodom, práve dnes jednotlivé výbory Európskeho parlamentu k tejto iniciatíve dokončujú svoje pripomienkové konanie a diskusia o tomto pláne je aj na programe vášho spoločného rokovania v Bruseli 16. a 17. februára. V krátkosti poviem, o čo ide. V prvom rade ak máme v ekonomike zastaviť prepad, musíme obnoviť dôveru, musíme zastaviť aj prepad dopytu. Komisia navrhuje, aby bolo vo forme finančných stimulov z rozpočtov členských štátov, ako aj mobilizáciou rozpočtových rezerv samotnej Únie vyčlenených celkovo 200 mld. eur na podporné opatrenia, ktoré by viedli k včasným, cieleným a prechodným investičným impulzom, avšak pri zachovaní Paktu stability a rastu. Po dohode o celkovom finančnom rámci je potrebné dosiahnuť dohodu aj o jej detailoch. Komisia preto tiež navrhuje, aby členské štáty postupovali koordinovane pri výbere odvetví, do ktorých budú nasmerované investície. Okrem investícií do dopravnej, energetickej a informačnej infraštruktúry by sme sa mali sústrediť predovšetkým na podporu a rozvoj technológií, ktoré umožňujú dosiahnuť úspory energií. Jednou z takýchto aktivít je napr. zatepľovanie bytov, zatepľovanie budov. S cieľom urýchliť uvoľňovanie zdrojov Komisia navrhuje súbor konkrétnych opatrení, ktorých cieľom je odbúrať niektoré administratívne prekážky a zároveň zmeniť niektoré pravidlá na čerpanie európskych fondov, predovšetkým Európskeho globalizačného fondu a sociálneho fondu. Tento plán hospodárskej obnovy je prvým svojho druhu. Sme omnoho ďalej ako pri zárodku európskej koordinácie hospodárskej politiky. Tú poznáme pod značkou Lisabonská stratégia. Ešte nikdy členské štáty na komunitárnej úrovni tak intenzívne nespolupracovali. Od septembra sme mohli pozorovať sériu urgentných rokovaní včítane prvého summitu eurozóny a rozhodnutí na medzinárodnej úrovni, ktorá je istým typom krízového manažmentu. Potrebujeme koordinovaný postup pri sanácii bankového a poisťovacieho sektora.
Vo svojom legislatívnom a pracovnom programe na tento rok Komisia nezabúda ani na ďalšie dôležité úlohy. Pracujeme na zmene právneho rámca, ktorý reguluje finančný sektor. Pod drobnohľadom sú už dlhšie napr. ratingové agentúry, tie, ktoré udeľovali výborné známky finančným produktom, ktoré sú dnes bezcennými papiermi. Okrem toho sa v tomto roku budeme zaoberať špekulatívnymi a investičnými fondmi, ako aj trhom s finančnými derivátmi. Zvýšenú pozornosť chceme venovať aj otázkam vzdelávania, odbornej prípravy a kvalifikácií, ktoré spadali pod moju zodpovednosť. Bolo by naozaj chybou, ak by sme zoškrtali výdavky na školstvo, na vedu, výskum, keby sme práve teraz nepripravili dostupnejšie a lepšie nástroje na zabezpečenie potrebnej odbornej rekvalifikácie pre ľudí v zvlášť exponovaných odvetviach. V čase hlbokého ekonomického prepadu na začiatku deväťdesiatych rokov päťmiliónové Fínsko prijalo 7-bodový plán na prekonanie ekonomickej krízy. Jedným z opatrení bolo aj zvýšenie investícií do školstva, do vedy, výskumu a inovácií. Kríza raz pominie a profitovať budú tie krajiny, ktoré sa na pokrízové obdobie dobre pripravia, vlastne ju týmto smerom aj rýchlejšie prekonávajú. Investície do ľudských zdrojov sú práve tie, ktoré sa nám najviac vrátia. Toto je kľúčový aspekt aj samotnej Lisabonskej stratégie. Chceme prispieť v apríli k politickým dokumentom o dôležitosti spolupráce a partnerstva medzi univerzitami a podnikmi, v júni otvoreniu diskusie o spôsoboch a zdrojoch na zvýšenie vzdelávacej mobility mladých ľudí v Európe. A v kontexte hospodárskej krízy zostáva boj proti klimatickým zmenám našou spoločnou prioritou. Postupný prechod na tzv. nízkouhlíkovú ekonomiku môže predstavovať mohutný stimul pre nový priemyselný vývoj. Vďaka čerstvo schválenému energetickému a klimatickému balíku prídeme na svetovú konferenciu v Kodani na sklonku roka ako Európa pripravení. Našou ambíciou je dospieť k dohode a ovplyvniť konečné znenie tejto dohody.
Zložité sú aj medzinárodné súčasné vzťahy vo svete. Len nedávno pridusený rusko-ukrajinský plynový spor, ozbrojený konflikt v Gruzínsku, na Strednom, na Blízkom východe, ale aj v Afrike, stále pretrvávajúce napätie na Balkáne, to všetko sú medzinárodnopolitické výkričníky a výzvy súčasnosti. Preto budeme v tomto roku pokračovať v podpore obnovy a reforiem v Gruzínsku, ako aj v stabilizačnom a asociačnom procese na západnom Balkáne, budeme pokračovať v predvstupových rokovaniach s Chorvátskom a Tureckom. A po stredomorskej dimenzii prichádza rad aj na Východné partnerstvo, na východnú Európu. Mimochodom, práve dnes sa v Prahe na pôde Senátu Českej republiky koná pravidelné stretnutie predsedov parlamentných výborov národných parlamentov pre európske záležitosti na túto tému. V tomto roku by sa mal dokončiť aj ratifikačný proces reformnej zmluvy. Podľa jeho výsledku bude fungovať Európska únia buď v novom, alebo v doterajšom zmluvnom rámci. Verím, že zvlášť skúsenosti z posledných rokov vrátia politickej diskusii širší rozhľad a silnejší pocit zodpovednosti.
Vážené dámy poslankyne a páni poslanci, z každej krízy vedie cesta, buď do ďalšej, ak sme pasívni či nepoučiteľní, alebo k novému rozvoju, k silnejšej a k zrelšej spoločnosti. Verím, že aj v tomto náročnom období sa obnoví vedomie, že v jednote je sila. Dovoľte mi na záver ešte raz pripomenúť štátnika európskeho formátu Milana Hodžu: "Ak musíme a chceme byť účastníkmi medzinárodnej súčinnosti vo všetkých oblastiach umenia, vedy a hospodárstva, musíme spočítať svoje sily." Vlastne všetky jednania a všetky kompromisy alebo dohody nech majú cieľ, skutočné riešenia. Zároveň si pripomeňme, že tu v strede Európy sme pred dvadsiatimi rokmi prešli pádom jedného systému a zažili veľké otrasy, veľké zmeny, pozitívne, k slobode, k transformácii do nových politických a ekonomických podmienok. Bol to ťažký proces, ale veľmi potrebný a v mnohých oblastiach ešte vyžadujúci ďalšie rozhodnutia.
Ctená snemovňa, na základe môjho návrhu a schválenia európskych inštitúcií bol rok 2009 Európskou úniou vyhlásený za Európsky rok tvorivosti a inovácie. Prajem vám všetkým odkaz tohto pozvania a cez vás aj celej slovenskej spoločnosti, aby sme dokázali ako veľakrát v našich dejinách naši otcovia viac tvoriť ako troviť, aby sme ctili a rozvíjali talenty, lebo sme ich všetci dostali, a aby sme prinášali inovácie nielen do priemyslu a služieb, ale aj do stratégií procesov, postupov. A základom každej obnovy, každej ľudskej obnovy je však etická, morálna zmena. Osobitne teda prajem všetkým, aby tento čas prinášal etickú obnovu nášho vedomia, svedomia, mentality a vzťahov. Ďakujem pekne. (Potlesk.)