Šiesty deň rokovania

32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

11. februára 2009 o 9.00 hodine

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám príjemný deň. Otváram šiesty rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali podpredseda Národnej rady pán Viliam Veteška a ďalej poslanci pán Vladimír Mečiar, pán Ľuboš Micheľ a pán Boris Zala.

Panie poslankyne, páni poslanci, na základe nášho rozhodnutia pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač č. 945 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 969.

Vítam na rokovaní Národnej rady teraz pána ministra Ľubomíra Jahnátka a prosím ho, aby vládny návrh zákona uviedol. Po jeho zákone potom pôjde šesť zákonov z dielne ministerstva financií, tak ako sme si to odsúhlasili v grémiu a ako to máte aj v podkladoch.

Pán minister, nech sa páči.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona predkladám s cieľom vytvoriť určité zvýhodnenie podmienok na poskytovanie investičnej pomoci pre širší okruh podnikateľov, čo by mohlo prispieť k zvýšeniu počtu žiadateľov, ktorí majú oprávnenie požiadať o investičnú pomoc a zároveň získať motiváciu, etablovať sa, respektíve rozširovať výrobu, a tým zvyšovať zamestnanosť na Slovensku.

Cieľom tohto zákona je teda stimulovať a podporiť zakladanie nových a rozširovanie existujúcich podnikov, podporiť diverzifikáciu výroby podnikov na dodatočné výrobky či služby, respektíve podporiť zásadnú zmenu výrobného procesu v už existujúcom podniku.

Novelou navrhujeme zníženie minimálnej výšky investície na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku na investičné projekty v odvetviach priemyselnej výroby na polovicu, zníženie minimálnej výšky investície na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku na investičné projekty v odvetví cestovného ruchu na 9 960-tisíc eur, respektíve 4 980-tisíc eur. Ďalej zníženie podielu nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na výrobné účely na hodnotu najmenej 40 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku v odvetviach priemyselnej výroby pôvodná hodnota bola 60 % a zníženie podielu nových technologických zariadení v odvetví cestovného ruchu na hodnotu najmenej 20 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, kde pôvodná hodnota bola 40 %.

Takouto úpravou sa umožní započítanie i nových strojných a technologických zariadení obstaraných od majetkovo alebo personálne prepojených spoločností do oprávnených nákladov za predpokladu, že budú obstarané za trhovú cenu.

Novelou sa súčasne do slovenského právneho poriadku transponuje novoprijaté nariadenie Komisie č. 800/2008 týkajúce sa štátnej pomoci. Účinnosť tohto zákona je navrhovaná od 1. apríla 2009.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu.

Súčasne by som vás chcel poprosiť, kolegyne, kolegovia, viem, že si máte ráno čo povedať, ale neskutočným spôsobom tie vaše raňajšie diskusie udierajú na toho, kto práve reční. Tak poprosím o toleranciu z tohto pohľadu. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 473 z 10. februára 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 945).

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 969 z 9. februára 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodársku politiku.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore s termínom ihneď.

Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite aj vy miesto určené pre spravodajcov a otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne? Evidujem prihlášku pána poslanca Ivána Farkasa ako jediného. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má teraz v rozprave pán poslanec Iván Farkas. Zrejme čakáme na naštartovanie počítača, hej, pán poslanec?

I. Farkas, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, dovoľte mi v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja zapojiť sa do diskusie k tomuto prepotrebnému návrhu zákona.

Finančná kríza obišla Slovensko, banky a finančné ústavy sú doteraz, chvalabohu, zdravé. Finančný sektor nevykazuje nezdravé tendencie. Zaviedli sme euro, tým na rozdiel od susedov máme stabilnú menu. Nedá sa to ale povedať o hospodárskej kríze. Táto zasiahla Slovensko tvrdou ranou, lebo slovenské hospodárstvo je otvorené hospodárstvo. Viac ako 80 % slovenského HDP tvorí export.

Výkonnosť slovenskej ekonomiky teda v značnej miere stojí a padá na situácii na zahraničných trhoch. Panika, nedôvera spotrebiteľov, drastické zníženie dopytu po tovaroch a službách v zahraničí, ale aj na Slovensku spôsobuje radikálne zníženie objednávok smerujúcich do fabrík na Slovensku.

Príčiny hospodárskej krízy sú teda zväčša objektívne. Krízu nespôsobila nezdravá štruktúra alebo nízka konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, alebo zastarané výrobné programy. Za normálnych okolností sú produkty fabrík na Slovensku konkurencieschopné. Ocitli sme sa ale v prechodnom období hlbokej hospodárskej krízy. Ide o to, ako dlho bude trvať, kedy dosiahneme dno výkonnosti hospodárstva, kedy bude situácia najhoršia, kedy sa zastaví pokles zamestnanosti, teda nárast nezamestnanosti, kedy pocítime náznaky ozdravenia ekonomiky. Či to bude v lete tohto roku, na jeseň, alebo až v budúcom roku, nedajbože ešte neskôr.

A čo potom? Bude schopný výrobný sektor plynulo nabiehať, manažéri fabrík sa pripravia aj na nábeh výroby, keď sa situácia na zahraničných trhoch zlepší, vymania sa štáty západnej Európy, teda naši odberatelia z recesie a objem objednávok sa zvýši. Musím skonštatovať, že návrhy vlády, ktoré predložila do Národnej rady na schválenie, sú prvými efektívnymi skutočnými riešeniami dôsledkov hospodárskej krízy. Návrhy, ktoré pomôžu podnikateľom, zamestnávateľom na oživenie hospodárskej krízy v prvom slede a budú potrebné asi ďalšie balíčky opatrení.

Tieto návrhy sa môžu označiť za tisíc drobných vecí, ktoré v tomto kritickom období uľahčia dýchanie podnikateľom, zamestnávateľom, čiastočne utlmia hroziaci nárast nezamestnanosti, najmä návrh zákona o dani z príjmov utlmí hroziaci pokles vnútornej spotreby, hroziaci pokles dopytu. Mne len chýba z tohto balíka otvorenie Zákonníka práce, v novele ktorého by sme našli návrhy vlády na sflexibilnenie pracovného trhu. Tieto návrhy vlády sa čiastočne prekrývajú s návrhmi opozície, ktoré boli odprezentované v novembri a v decembri vlaňajšieho roka.

Na druhej strane kritik môže povedať, že nedeje sa nič svetoborného, veď vláda robí tie isté kroky, ktoré urobili v posledných mesiacoch vlády členských štátov Európskej únie zasiahnutých hospodárskou krízou.

Iný kritik tvrdí, že stimulácie, dotácie a nalievanie zdrojov do systému je nežiaduce, lebo krízu treba pretrpieť, so zaťatými zubami treba preležať a treba sa pripraviť na ďalšiu fázu konjunktúry. Že všetky vynaložené miliardy sú zbytočné, neriešia vzniknutú situáciu. Myslím si, že toto nie je celkom korektné.

Pamätáte sa ešte, keď premiér a niektorí ministri vlády Slovenskej republiky, reagujúc na vývoj hospodárstva v iných krajinách, vyhlásili, že hospodárska kríza sa nedotkne Slovenska? Týmto argumentovali, keď koncom novembra vláda znížila odhad hospodárskeho rastu v roku 2009 zo 6,5 % rastu HDP na 4,6 % a korigovali tým deficit štátneho rozpočtu schváleného vo vláde a žiadali poslancov Národnej rady, aby hlasovali o korigovanom odhade hospodárskeho rastu a korigovanom deficite štátneho rozpočtu.

Takto argumentovali, keď som navrhol dva týždne pred začatím rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu v Národnej rade, aby vláda stiahla návrh rozpočtu a zreálnila východiskové čísla, hospodársky rast, mieru nezamestnanosti a odhad miery inflácie, aby tým zreálnila štátny rozpočet. Tvrdili, že nie je to potrebné, veď hospodárska kríza sa nedotkne Slovenska.

Dôkazom toho bol prvý balíček opatrení, ktorý sa zrodil v novembri vlaňajšieho roka. Bol vágny, prázdny, nekonkrétny, boli tam politické vyhlásenia typu treba zlepšiť podnikateľské prostredie. A keď sme sa pýtali ako, nedostali sme konkrétnu odpoveď. No proste vláda podcenila situáciu, podcenila hroziaci vývoj hospodárstva ešte koncom vlaňajšieho roka. Bolo žiaduce, prepotrebné, aby vláda predložila konkrétne opatrenia na riešenie dopadov hospodárskej krízy a aj keď s oneskorením, ale predsa máme na stole konkrétne návrhy.

Keď už lídri koalície nechceli komunikovať s opozičnými stranami o hospodárskej kríze a riešení dopadov či už na pôde parlamentu, alebo na politických a odborných rokovaniach za okrúhlym stolom, medzi parlamentnými stranami, mimochodom, susedné krajiny a krajiny s hlbšou históriou demokracie tento inštitút alebo túto formu komunikácie poznajú a využívajú ju v kritických situáciách. Tak som rád, že máme konkrétny balík konkrétnych opatrení na stole a môžeme tak diskutovať s členmi vlády o tom, či tieto navrhnuté riešenia budú efektívne, či budú postačujúce do budúcnosti.

K návrhu zákona o investičnej pomoci musím povedať, že to môže byť prvým nástrojom k tomu, aby sa Slovensko na poli potenciálnych investícií úspešne pobilo s okolitými krajinami o potenciálnych investorov. Lebo čuduj sa svete, aj počas hospodárskej krízy sú takí, ktorí by radi zainvestovali voľné zdroje, alebo ináč povedané, sú takí, ktorí najmä za takýchto podmienok sú ochotní zainvestovať.

Minister hospodárstva, ale aj riaditeľ agentúry SARIO sa prednedávnom vyjadrili, že majú dostatok potenciálnych záujemcov, len ich treba presvedčiť. Nebolo by potrebné presvedčiť aj tých, ktorí tu pôsobia. Presvedčiť ich o tom, aby tu zostali? Aby nepresunuli výrobu do Rumunska, na Ukrajinu, do Číny alebo do inej krajiny Ázie? Napríklad daňovými prázdninami. Predsa len je pre krajinu v momentálnej situácii v období zúriacej hospodárskej krízy žiaduce, aby zachovali výrobný program, aby zachovali pracovné miesta aj za cenu prechodného obdobia, keď nebudú platiť daň z príjmov. Veď nie všetky fabriky sú rovnako zasiahnuté dôsledkami hospodárskej krízy. Nie všetky fabriky pociťujú pokles zákaziek, a tým sú nútení redukovať výrobu. Treba ich presvedčiť, lebo Slovensko sa stáva drahou krajinou z pohľadu ceny práce, z pohľadu mzdových nákladov, najmä po zavedení eura.

Treba vítať takúto iniciatívu vlády zakotvenú do tohto návrhu zákona. Treba vítať návrhy na zjemnenie podmienok investičnej stimulácie. Nevnímam v tomto návrhu zákona zmenu v teritoriálnych podmienkach. Z toho vyplýva, že naďalej budú preferované zaostalé, hospodársky menej výkonné regióny ako východné Slovensko, južná časť stredného Slovenska a Poiplie.

Žiaľ, medzi ohrozené regióny sa dostáva dolné Pohronie, Podunajsko najmä vďaka tej skutočnosti, že sa do týchto regiónoch vo veľkom počte vracajú bývalí pracovníci nových fabrík v severnom Maďarsku, ktorí dostali výpoveď, nakoľko aj tam zúri hospodárska kríza a dopady krízy sú oveľa horšie ako na Slovensku a tiež zato, že v pracovných pozíciách sú prednostne domáci pracujúci.

Donedávna pracovalo v týchto fabrikách na severe Maďarska viac ako 30-tisíc spoluobčanov, z ktorých veľká časť, žiaľ, sa vráti domov a väčšina z nich bude nezamestnaná. Ako výkričník na nás zapôsobila správa z Okresného úradu práce a sociálnych vecí v Nových Zámkoch, podľa ktorej len za posledné dva týždne v januári sa zvýšil počet nezamestnaných v okrese o 1 300. A do tohto počtu ešte neboli zarátaní prepustení z automobilky v Ostrihome. Neviem, či vláda má nástroj na riešenie tejto situácie, veď donedávna viac ako 200-tisíc spoluobčanov si našlo prácu len v štyroch krajinách Európskej únie, a to vo Veľkej Británii, v Írsku, Českej republike a v Maďarsku.

Čo sa týka tohto návrhu zákona, vítame, tento návrh skutočne istým spôsobom zlepší podnikateľské prostredie, istým spôsobom dáva Slovensko ako vzor, že môže ponúknuť čosi navyše, čo doteraz platilo na Slovensku pre potenciálnych investorov, a to aj domácich alebo zahraničných.

Na druhej strane sa pýtame, že aj v čase konjunktúry, keď hospodárstvo prekvitalo, keď hospodársky rast bol zjavný, bol jeden z najvyšších v Európskej únii, či vtedy bolo rozumné dotovať cez investičné stimuly, cez stimuly, ktoré boli zakotvené v návrhu rozpočtu za rok 2009 z osem investičných stimulov sedem na západnom Slovensku a len jeden jediný v Košiciach.

Či bolo rozumné aj v tom období nedodržať celkom korektne zásady a program zakotvený v programovom vyhlásení vlády, že jeden z najväčších problémov Slovenska sú regionálne disparity, sú rozdiely v hospodárskej sile jednotlivých regiónov, a tým pádom toto bol dôkaz, že nie celkom korektne vláda splnila toto kritérium zakotvené do programového vyhlásenia vlády.

Tu sa otvára možnosť a myslím, že aj za kritickej situácie, za situácie hospodárskej krízy je možnosť istým spôsobom dať pomocnú ruku zaostalým regiónom, regiónom, kde nezamestnanosť je vysoká a ďalej narastá vplyvom hospodárskej krízy, a týmto pádom sa otvára možnosť aj cez tieto investičné stimuly, aby vláda nasmerovala potenciálnych investorov, nových investorov do tých zaostalých regiónov. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Farkasa v rozprave sa s faktickými poznámkami hlási Jozef Halecký ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Halecký. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel povedať, že v reakcii na pána poslanca Farkasa, že tie jednotlivé body, ktoré boli predložené pánom ministrom, majú svoju logiku a svoju perspektívu a myslím si, že sú vhodné na to, aby riešili novo vznikajúcu situáciu. Predovšetkým som si všimol hlavne tú skutočnosť, že tieto projekty už v polovičnom profile sú schopné realizovať projekt, ktorý by mal byť v tejto dobe perspektívny pre rozvoj zamestnanosti.

Chcel by som však, ako to vidí pán Farkas, čo sa týka situácie súkromných podnikov a živnostníkov, aká je situácia na tomto úseku, či tieto investičné stimuly sa aspoň okrajovo dotknú aj týchto postupov, pretože ja ich vidím, že sú skôr zamerané na verejné zdroje, verejné investície, čo je z hľadiska perspektívy vhodné pre zvýšenie zamestnanosti.

Chcel by som ešte upozorniť a opýtať sa, kto bude rozhodovať o tom, že tie nové stimulujúce investičné postupy sú perspektívne, ktoré sú neperspektívne a ktoré sú vhodné preto, aby boli práve v tejto dobe vhodné na rozvoj zamestnanosti, podporu exportu, a tým pádom na riešenie situácie, ktoré si terajšia doba a terajšia situácia vyžaduje. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na pána poslanca Haleckého sa hlási ešte pán Iván Farkas. Nech sa páči.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Halecký, myslím si, že tieto otázky sú namieste. Dokonca sa stotožňujem s týmito vašimi otázkami, ale aj tieto by mali byť nasmerované na pána ministra hospodárstva a dúfam, že pán minister využije možnosť v poslednej reči a zodpovie aj tieto vaše otázky. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán Farkas bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem v tejto chvíli rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce reagovať. Áno? Tak nech sa páči.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pôvodne som nechcel vystúpiť, ale keď ma pán poslanec Farkas vyzval, že či zareagujem na tieto pripomienky, rád využívam túto príležitosť.

Po prvé. K tej poznámke o odchádzajúcich investoroch chcem podotknúť. My chápeme, že zahraniční investori majú, môžu mať a zrejme budú mať aj v budúcnosti, v najbližšej budúcnosti určité problémy. Ale my sme pripravení s každým investorom rokovať a vy navrhujete, aby sme im napríklad teraz dali daňové prázdniny. Ja vás uisťujem, že oni majú všetci daňové prázdniny. Všetci majú daňové prázdniny a napriek tomu odchádzajú. A odchádzajú niektorí ešte aj takým spôsobom, že nám ani neoznámia, že odchádzajú, len to pustia do médií a my sa pozeráme, čo sa vlastne deje. Samozrejme okamžite štartujeme s nimi dialóg, že vlastne, čo sa deje a prečo. Ale väčšinou povedia, no, ideme do Číny, kde je priemerný plat 80 dolárov a je to pre nás oveľa výhodnejšie, ako dneska podnikať na Slovensku.

Čiže tu sa skôr ukazuje iný fenomén, že vlastne každý hľadá tú najlacnejšiu pracovnú silu a Čína dneska otvorila priestor, má dostatočné devízové rezervy, má prebytok 280 miliárd dolárov. Čiže Čína vie dať oveľa lepšie podmienky ako Slovensko pre podnikanie. Čiže uisťujem vás, všetci, ktorí sú tí veľkí, ktorí sú spomínaní v médiách, majú daňové prázdniny a napriek tomu odchádzajú.

Čo sa týka regionálneho pohľadu. Tento zákon hovorí o jednom. Na polovicu sa znižujú tie predpísané hodnoty o investíciách, ktoré boli pôvodne definované v zákone. Ale neruší sa regionálny princíp. Čiže znovu. My za mernú jednotku, podľa ktorej posudzujeme, aká výška stimulov a aký typ stimulov môže byť uplatnený pre daný podnikateľský zámer považujeme okres. Okresy sú rozdelené z hľadiska možnosti čerpania stimulov do troch kategórií. Okresy, kde je nezamestnanosť menšia, ako je priemerná nezamestnanosť na Slovensku, majú dosť tvrdé podmienky na to, aby tam investor dostal vhodné investičné stimuly, musí relatívne veľa preinvestovať a väčšinou dostáva len daňové úľavy.

V regiónoch, kde je nezamestnanosť menšia, ako je jedenapolnásobok priemernej nezamestnanosti na Slovensku, má zmiernené podmienky a o polovicu má zhruba menšiu zainteresovanosť na investovaní ako v tom predchádzajúcom prípade. A potom sú tie najcitlivejšie regióny, kde je nezamestnanosť väčšia, ako je jedenapolnásobok priemernej nezamestnanosti Slovenska, kde sú doslova voľné, veľmi voľné podmienky na investovanie a v týchto prípadoch dostáva investor v podstate všetky tri druhy investičnej pomoci. To znamená cashovú pomoc, daňové úľavy a podporu na zamestnanecké miesta.

Ako to vlastne vyzerá v tých regiónoch. Ja som tu už hovoril niektoré čísla, že za rok a pol, čo sme my hodnotili od polovice roku 2006 do konca roku 2007, tá štatistika bola výborná pre investorov, lebo sa nám podarilo za rok a pol podporiť 61 projektov, oproti tomu za päť a pol roka predchádzajúceho vládnutia bolo len 21 projektov. My sme vytvorili 22-tisíc pracovných miest, predchádzajúca garnitúra za päť a pol roka 14-tisíc. Ale nechcem sa teraz k tomu vracať.

Pán poslanec, uisťujem vás, že regionálny princíp zostáva zachovaný a my máme eminentný záujem, aby nám investori išli predovšetkým do regiónov, kde je vysoká miera nezamestnanosti. Bohužiaľ, nevieme ani cez diferencované podmienky na investovanie donútiť zmenu rozhodnutia investora. Investori si väčšinou vyberajú miesta, ktoré im už predtým určili nejaké firmy, ktoré sa tu pred začatím rozhovorov o investičných stimuloch pohybujú možno dva roky a tí im povedia, ktorý región je pre ich firmu najvhodnejší a my už toto rozhodnutie veľmi ťažko vieme zmeniť.

Môj názor, kde by som chcel tlačiť investície, je veľmi jednoznačný a ja ho veľmi často hovorím. Od Bystrice ďalej, ale aj smerom na juh. Veď aj ten južný región máme v katastrofálnom stave. Ja sa tomu nebránim, len nemáme niekedy tú silu, aby sme tých investorov presvedčili, aby išli práve do týchto regiónov.

Takže budeme sa snažiť, ale máte jeden dobrý postreh v tom, že nie je dneska doba, že len všetci utekajú. Skutočne my rokujeme o niekoľkých dobrých projektoch s investormi, ktoré by mohli byť možno aj v krátkej dobe prezentované ako úspešné a idú sa realizovať. Len nechceme dopredu o nich hovoriť, lebo väčšinou teraz tí investori vyčkávajú. Ale ja si myslím, že aj v roku 2009 zaznamenáme nejaké výrazné investičné akcie na Slovensku a príchod nových investorov. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán spravodajca nechce využiť právo záverečného slova. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme teraz pokračovať v schválenom programe zákonmi, ktoré sú z dielne pána ministra financií. Prvým je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Tento vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 947 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 971.

Prosím teraz ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov s cieľom zmiernenia vplyvu celosvetovej krízy predovšetkým na riziko na nízkopríjmovú skupinu zamestnancov, vytvorenia lepších podmienok najmä pre malé a stredné podnikanie a tiež zosúladenie postupu pri poskytovaní niektorých daňových zvýhodnení v rámci Európskej únie.

V prípade nízkopríjmovej skupiny zamestnancov sa v súvislosti so snahou na zmiernenie pôsobenia celosvetovej krízy zvyšuje nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka zo sumy 3435,27 eur na 4025,70 eur, čo nepriamo vyvolá zvýšenie sumy zamestnaneckej prémie pre nízkopríjmovú skupinu zamestnancov, ktorá sa bude po prvýkrát vyplácať za rok 2009. Táto úprava má dočasný charakter a dotýka sa dvoch zdaňovacích období, a to v rokoch 2009 a 2010.

Ďalej návrh obsahuje množstvo opatrení, ktoré sú zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia ako najmä zjednodušenie daňovej evidencie tak, že podnikatelia, ktorí sú fyzickou osobou, majú poskytnutú výnimku z povinnosti viesť účtovníctvo za predpokladu, že nezamestnávajú žiadnych zamestnancov a ich príjem nepresahuje sumu 170-tisíc eur.

Ďalej zjednodušenie vedenia agendy v súvislosti so spotrebou pohonných hmôt ruší sa možnosť vedenia knihy jázd. Ďalej zvýšenie vstupnej ceny odpisového hmotného majetku z 996 eur na 1 700 eur a nehmotného majetku z 1 660 eur na 2 400 eur.

Ďalej sa skracuje doba odpisovania niektorých druhov hmotného majetku, napríklad strojov pre potravinársky, textilný, odevný a kožiarsky priemysel, traktorov a ostatných zariadení pre poľnohospodárstvo a lesníctvo, zdvíhacích a manipulačných zariadení, elektrických rozvodných a ovládacích zariadení, tlačiarenských strojov. Ďalej sa predlžujú lehoty na podávanie daňových priznaní a táto úprava sa vzťahuje už na rok 2008.

Ďalšou časťou je zosúladenie postupov v rámci Európskej únie. Tu sa v nadväznosti na upozornenie Európskej komisie zavádzajú rovnaké podmienky pre možnosť uplatnenia nezdaniteľných častí základu dane, daňového bonusu aj pre daňových nerezidentov. Uplatniť si túto možnosť môže len taký nerezident, ktorý bude dosahovať zdaniteľné príjmy na území Slovenskej republiky vo výške najmenej 90 % z celosvetových príjmov.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov odporúčam vysloviť súhlas. Ďakujem, skončil som.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz poprosím spoločného spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, predsedu tohto výboru pána poslanca Jozefa Buriana, aby uviedol spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vystúpil ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala o prerokovanie tento vládny návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a v zmysle rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca výboru Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

Zároveň z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné riešiť spôsobom, ako je uvedené v predmetnom návrhu.

Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Taktiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Chcem vás informovať, že do rozpravy k tomuto návrhu zákona sa prihlásili písomne dvaja poslanci. Za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Július Brocka a za poslanecký klub Strany maďarskej koalície pán poslanec Iván Farkas. Po ich vystúpeniach, prípadných faktických poznámkach bude potom možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Dámy a páni, vážený pán minister, aj keď nás nebudete potrebovať, pán minister, ako hovoríte, dovoľte, aby som predsa len povedal pár slov za Kresťanskodemokratické hnutie k tomuto návrhu zákona.

Chcem vás pochváliť, aj keď nás nepotrebujete. Ja považujem za veľkú vec, povedali ste to v úvode, že vláda znižuje dane, že zjednodušuje administratívu daňových predpisov alebo daňových povinností. Že vláda zlepšuje podmienky na podnikanie, napríklad že skracuje lehoty vratiek DPH zo 60 na 30 dní. Že zrýchľujete odpisy. To sú veľké veci. Pre niekoho možno malé, ale od tejto vlády pre mňa veľké veci. Mne je len ľúto, že muselo byť horšie a museli prísť ťažké časy, aby vláda pristúpila k opatreniam, ktoré sú naozaj užitočné, rozumné a účelné zároveň, samozrejme aj efektívne.

A na rozdiel od predsedu vlády si nemyslím, že to je sabotáž. Pán predseda vlády sa pravdepodobne dal uniesť pri svojej tlačovej konferencii, keď ešte netušil, s akými návrhmi prídete vy, pán minister. Ja nepovažujem za sabotáž to, čo navrhujete, keď navrhujete výrazným spôsobom znížiť daňové zaťaženie tých, ktorí chodia každý deň do práce. Veď ten výpadok, ktorý tým pádom bude v rozpočtoch miest a obcí alebo VÚC-iek, nie je zanedbateľný. Ale ja som rád, že aj oni chápu vážnosť situácie a že nedemonštrujú, že im vláda siaha na ich peniaze. Áno, tieto opatrenia, s ktorými prichádzate, pán minister, poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie podporujú.

Samozrejme čakal by som od vás aj v tejto ťažkej situácii trošku viac skromnosti. Trošku viac skromnosti, pretože budete potrebovať aj opozíciu. Možno nie pri hlasovaní, ale možno pri tých nápadoch, pri prichádzaní s novými podnetmi, lebo aj v tomto návrhu je viacero podnetov, s ktorými prišla práve opozícia. Tá konzervatívna, tá pravicová, čiže naozaj sú to návrhy, ktoré si dnes osvojujú aj čisto ľavicové, alebo neviem aké vlády.

Čiže v tomto smere by som vás poprosil, keby ste sa voči nám správali alebo danej situácii primerane a myslím si, že tá skromnosť by bola namieste, pretože situácia sa tak zhoršuje z mesiaca na mesiac, že vaše alebo vašich kolegov prognózy spred niekoľkých mesiacov sú dnes rojčením. A to spomeniem len to, ako sa jedna vaša kolegyňa z vlády pred niekoľkými mesiacmi vyjadrovala, že ohrozených je niekoľko tisíc miest na Slovensku. A keď sa pozriete do jedného okresu, tak za mesiac v tom okrese toľko pribudlo nových uchádzačov o zamestnanie, a to počúvame každý deň vo večerných správach.

Čiže v tomto ohľade by som vás teda poprosil, keby ste nielenže nás vypočuli, ale že by ste k týmto návrhom pristupovali s iným prístupom, aký sme zaregistrovali napríklad včera. Poučenia z kríz, ktoré svet zažíva, a teda opakujú sa cyklicky v rôznych častiach sveta a po celom svete, sú také, že treba robiť opatrenia aj na strane príjmov, aj výdavkov.

Tie príjmové opatrenia, ku ktorým vláda teraz pristúpila, sú správne, naozaj to, čo štátu príde na výnosoch na daniach, si myslím, že práve, keď zostane v rukách ľudí, ktorí žijú z ruky do úst, to znamená, že nemajú úspory a naozaj ich správanie sa dnes mení v tom smere, že nekupujú ani veci, na ktoré boli zvyknutí v predchádzajúcich mesiacoch, že kupujú menej kvalitné výrobky, ale myslím aj na stravu. Samozrejme, dá sa šetriť na tom, že ľudia nebudú chodiť do reštaurácií, ale keď budú ľudia šetriť na potrebnej a základnej strave, tak sa to, samozrejme, odrazí na iných výdavkoch aj štátu, aj verejných financií.

Čiže podporovať tie príjmové opatrenia znižovaním daní áno. Samozrejme, boli tu aj návrhy z našej strany. Navrhovala to moja kolegyňa, ktorá stojí tam vzadu, Monika Gibalová, že treba podporovať aj posilňovanie automatických stimulátorov. To znamená, ak je tu nejaká skupina ľudí ohrozených, ktorí nemajú takú možnosť sa uplatniť na trhu práce, že sú znevýhodnení, lebo majú vek a majú iné nevýhody, že sú v regióne, kde je menej pracovných príležitostí, tak tam je namieste aj to, že im treba pomôcť napríklad predĺžením doby poberania podpory v nezamestnanosti.

V tomto období a v tomto čase prosím, lebo, samozrejme, niekto, kto je v zrelom veku a má dom, ja neviem, vo Veľkom Krtíši a príde o prácu, tak toho motivovať príspevkom, aby sa sťahoval za prácou do Bratislavy, tak to ho asi nepritiahneme. Mladý človek nemá problémy, je slobodný. Odíde aj do cudziny, možno aj do Číny, keď tu pán minister Jahnátek hovorí, že tam sú lepšie podmienky na prácu a podnikanie. Ale, samozrejme, treba robiť opatrenia aj na výdavkovej strane. A tam by som očakával od vlády, aby sa angažovala v oblasti, kde sa nebude angažovať súkromný sektor.

Vytláčať súkromný sektor z investovania v oblastiach, kde je to skôr zaujímavé pre súkromných investorov ja považujem za plytvanie verejnými prostriedkami, teda verejnými, myslím tým nielen slovenské, ale aj európske.

Pán minister, teraz k veciam, ktoré sú tam v daniach z príjmov ako isté nedopatrenie a poprosím vás, bude druhé čítanie a vy to môžete zmeniť skôr ako my opoziční poslanci, aby sa nestalo, že a priori, keď to navrhne Brocka alebo niekto z KDH, alebo z opozície, tak preto budú koaliční poslanci hlasovať proti. Ale myslím tým na jeden návrh, ktorý tam je, a to je, že sa posúva lehota na daňové priznania. Prosím vás, posunúť lehotu na daňové priznania z marca na apríl pre živnostníkov, pre fyzické osoby, pre brigádnikov, pre dôchodcov, ktorí pracujú, je hovadina. Teda prepáčte za takýto hrubý výraz. Ja si viem predstaviť, pre koho to je výhodné, pre niekoho, kto zaspal, kto zasa bude posledný a jemu problém posledný deň v marci prísť na daňový úrad a akože pre tie rady, ak si myslíte, že na konci marca, aby neboli rady, tak to posuniete na koniec apríla a pre právnické osoby na koniec júna, tak sa stane len to, že tí, čo tam čakali na konci marca, tak oni budú čakať na konci apríla, ale vytrestáte všetkých poctivých, slušných ľudí, ktorí už celé mesiace čakajú na peniaze, ktoré im zadržiava štát.

Veď zoberte si napríklad, a to je môj návrh, ktorý som zasa za KDH navrhol, že keď je ťažká situácia, aj vy chcete zvýšiť ľuďom viac peňazí v peňaženkách, napríklad teraz, ako to robíte cez zvýšenie nezdaniteľného základu, no tak je tu desaťtisíc, možno stotisíc ľudí alebo aj viac, ktorí pracujú na dohody. Cez prázdniny si študenti tak zarábajú na svoje štúdium a oni sú oslobodení od dane z príjmu, lebo ich príjem nie je väčší ako 50-tisíc korún po starom. Ale zamestnávateľ im automaticky odvedie 19 % a oni musia čakať, dokonca, ak chcú svoje peniaze dostať, tak si musia dať daňové priznanie do konca marca, dnes podľa dnes platnej legislatívy. Teraz, keď to navrhneme posunúť o mesiac, tak do konca apríla. Ale keby si oni aj tento deň, dnes, vo februári dali daňové priznanie a už po roku, to znamená z ich desaťtisíc korún tisícdeväťsto má daňový úrad a štát, minister financií, tak im ich nevrátia pri daňovom priznaní teraz, dnes, ale im ich vrátia až po štyridsiatich dňoch po tom termíne, keď je teda posledný termín na podanie daňového priznania.

To znamená, všetci študenti, ktorí si zarábali na štúdium vlastnými rukami v lete minulého roka, tak od štátu dostanú naspäť tie peniaze, ktoré sú ich, nie štátu, lebo oni neplatia dane. Tak ich dostanú v polovici tohto roka. O rok neskôr. A, samozrejme, aj tí dôchodcovia, ktorí si tak zarábajú.

Čiže ja sa prihováram za to, že marec, apríl, tie lehoty podávania daňových priznaní sú naozaj v poriadku. Tu sa musí vláda, by som povedal, usilovať o to, aby bol poriadok. Ako v daniach. Vy musíte mať poriadok, pán minister, v peniazoch, že čo kam ide, kde sa plytvá a kde sa neplytvá. Alebo kde vidíte isté rezervy racionálne. Ale posúvať termíny daňových priznaní, to považujem za nedopatrenie. Naozaj myslím si, že by sme to v druhom čítaní mohli z tohto zákona dostať.

Nie je to veľká vec. Je to možno pre niekoho maličkosť. A určite by ste potešili tým, dokonca ja navrhujem, a teda to je opatrenie, ktoré navrhuje KDH v rámci týchto opatrení krízy, ako môžete pomôcť, že by ste súhlasili s naším návrhom, že všetci, ktorí pracujú na dohody, to znamená tí študenti, dôchodcovia, ktorí si privyrábajú, vôbec všetci, ktorí pracujú a sú oslobodení od dane, lebo ich príjem nie je vyšší ako tých štyridsaťdeväťtisíc aj niečo, tak jednoducho nech títo ľudia, nech im zamestnávateľ neodvádza štátu tie peniaze, ale nech im ich nechá.

A jednoducho tomu, kto zarobí desaťtisíc, tak mu zostane o tisícdeväťsto korún viac. Ten, kto zarobí tých päťdesiattisíc, tak mu zostane z päťdesiattisíc skoro desaťtisíc viac. A ja si myslím, že to už sú peniaze, ktoré pomôžu tým, ktorí to potrebujú.

Čo by mala vláda ešte robiť pri tomto návrhu. Musím sa priznať, že mi napadajú rôzne veci, ani nie, že by súviseli s týmto zákonom o daniach z príjmov, ale s peniazmi to súvisí. Dovolím si to povedať teraz, lebo neplánujem vystupovať aj v tom ďalšom bode programu. A keďže je to prvé čítanie, takže to sú, by som povedal, isté aj politické postoje. Ja som za to a som rád, že vláda robí drobné pozitívne zmeny, že ich je viacero, že mnohí ľudia sa tam nájdu, mnohým to pomôže.

Tu by som, samozrejme, čakal, že otvoríme ešte aj dve skrinky, ktoré sú veľmi dôležité a môžu pomôcť. Zatiaľ predseda vlády tvrdo odoláva tomu tlaku, a to je oblasť pracovnej legislatívy a odvody.

Zákonník práce. Veď ja som zachytil, že on sa vyjadril, že aspoň na rok. No veď tak ako robíte aj pri iných zákonoch o bankách, tu kolegovia z vládnej koalície idú navrhovať veci, ktoré budú len pár mesiacov platiť, že jednoducho aj Zákonník práce, ak chcete pomôcť zlepšovať podnikateľské prostredie, tak aj v Zákonníku práce sú veci, keby ste aj z vášho pohľadu takým spôsobom, ako to robíte pri daňových zákonoch, urobili isté úpravy, tak naozaj by to mohlo prispieť k tomu, že niektoré pracovné miesta nie že nezaniknú, ale že vzniknú nové pracovné miesta.

A odvody. Pozrite sa. Znižovanie daní nepomôže. Nepomôže, teda okrem zamestnaneckého bonusu, nepomôže veľkej časti daňových platcov, pretože ich príjem je taký, že ich daň je dnes nulová. To znamená, len keď sa im dáva daňový bonus, len vtedy dostanú niečo. Ale odvody sa platia z každej koruny. A ja som presvedčený, že na Slovensku sa odvody platia nespravodlivo. Platia sa nespravodlivo a teraz je priestor, keď nemáte odvahu a guráž na veľké zmeny, tak aspoň to urobiť spravodlivejšie.

Navrhujem napríklad, že tí, ktorí pracujú a majú deti, a na tých stojí priebežný pilier, ktorý je vašou, by som povedal, srdcovou záležitosťou, tak nech tí, ktorí tento systém držia a budú ho v budúcnosti držať, aby neboli diskriminovaní. Naozaj dôchodkový systém dnes preferuje, aby ľudia nemali deti. Preferuje slobodných. Naopak tí, na ktorých to stojí, tak tí v tomto systéme sú znevýhodnení. Viacej možno pri inom bode programu.

No a ešte teda k tomu, čo by vláda nemala robiť. Vláda by nemala plytvať. Pozrite, platenie za hypotéky, prebrať zodpovednosť za tých, ktorí boli na tom dobre a mohli si dovoliť hypotéku z banky a teraz, keď prídu o prácu a vláda sa postaví, že im to zaplatí, no, to nie vláda zaplatí. To zaplatia tí, čo si nemohli dovoliť hypotéky. Vláda nemá svoje peniaze. Vláda zaplatí len z peňazí daňových poplatníkov. A komu zaplatí? Zaplatí tým, ktorí proste míňali bez rozmyslu. Veď dnes aj hypotéky, banky ponúkali také produkty, že keď vy, pán kolega, stratíte zamestnanie, no tak sa môžete poistiť. A platíte vyššie hypotekárne splátky a prosím, prídete o prácu, tak sa nemusíte obávať, že nemá kto platiť vašu hypotéku. Máte to poistené. A teraz si predstavte, že my za týchto ľudí sa budeme skladať bankám? Však toto spustilo hypotekárnu krízu v Amerike, že banky mali istotu, že federálna vláda to zaplatí. Čiže to tu zatiaľ nemáme. Zatiaľ tu nemáme ten návrh a ja verím, že sem ani nepríde, že to bol taký úlet predsedu vlády.

Predseda vlády odmietol protekcionizmus medzi krajinami Európskej únie. No, na Slovensku ten protekcionizmus sa volá klientelizmus. A ten táto vláda silno podporuje. Podporuje to aj takými návrhmi ako napríklad ten, že keď sú dva rovnaké projekty, tak čo je na tom, že to dostane ten, ktorý je blízky SMER-u.

Samozrejme tiež mi vadí, že v tomto období taká inštitúcia ako Fond národného majetku nemá problémy si vyplácať horibilné sumy na odmenách. Inštitúcia, ktorá je úplne zbytočná. Úplne zbytočná a ja by som sa prihováral za to, aby kompetencie Fondu národného majetku prebral minister financií alebo minister hospodárstva, ak tu ešte je.

Prosím vás, urobte to a máte stodvadsať miliónov k dobru, pán minister. Táto inštitúcia zožerie nie na luxusných autách, ale proste prejedia tí, ktorí tam zbytočne sedia. A to, čo oni robia, dokáže váš rezort, vaše ministerstvo alebo ministerstvo hospodárstva ľavou zadnou.

Jednoducho rezervy tu sú. A ja by som poprosil, aby ste začali, alebo teda pripomenuli predsedovi vlády, že treba siahnuť na tie rezervy. Občania už šetria. Podniky, súkromníci už šetria. Konečne by mala začať šetriť aj vláda.

O odvážnych témach som hovoril. Zákonník práce, odvody. O šetrení som tiež hovoril. A, pán minister, aj keď to teda nečakáte a nebudete potrebovať, poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie návrh zákona o daniach z príjmov, tak ako ste ho navrhli, podporíme a, samozrejme, s dvomi zmenami, že budeme sa usilovať, aby ste tú lehotu predlžovania daňových priznaní odtiaľ vyhodili a aby ste oslobodili a skutočne oslobodili od platenia daní tých, ktorí sú od tých daní aj oslobodení naozaj. Už teraz podľa dnes platnej legislatívy. Ďakujem za vašu pozornosť.