A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Vestenického majú pán poslanec Miššík, pani poslankyňa Laššáková a pán poslanec Kovarčík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Slovo má pán poslanec Miššík.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Chcel by som zareagovať trošku voľnejšie, ale vyplynulo to z rečí, ktorú tu predniesol pán poslanec generál Vestenický. Myslím si, že už v čase, keď sme spod jurisdikcie vojenských súdov v tomto parlamente hlasovali o tom, že policajti nebudú patriť pod jurisdikciu vojenských súdov, tak už vtedy ma oslovilo niekoľko policajtov, a opakujem, neboli dvaja, bolo ich oveľa, oveľa viac, ktorí mi povedali: "Trošku sa obávame toho, že v prípade, ak nás nebudú súdiť vojenské súdy, tak máme obavy, že na všeobecných súdoch tí, ktorí sú ľuďmi, ktorí spáchali trestný čin, sa z toho vykrútia a tí, ktorí sú nevinní, budú mať problémy." Hovorím, citujem názory niekoľkých policajtov. Z celej reči pána generála Vestenického mi vyplynulo, že táto obava je zrejmá aj u vojakov. A musím povedať, že naozaj ide o špecifické súdy.
A trošku možno polemizovať s tým zdôraznením tej špecifikácie, ktorú pán Vestenický uviedol, lebo žijeme v demokratickej krajiny a niektoré veci, ktoré uvádzal sú trošku veľmi, veľmi silno prichytené za vlasy. Ale musím zároveň súhlasiť s tým, že je dobré zachovať vojenské súdy, je dobré, aby súdili trestné činy vojakov, a je zároveň dobré, aby boli zoštíhlené tak, aby vyhovovali podmienkach celej republiky aj armády Slovenskej republiky.
Myslím si, že aj spôsob hlasovania, ktorý nakoniec som aj ja vo svojom vystúpení navrhoval, upresnil pán poslanec Vestenický... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. No pozorne som si vypočula, pán poslanec, vaše vystúpenie, ale myslím, že obhajovať teraz vojenské súdy v čase, keď spod ich jurisdikcie boli vyňatí policajti, a zachovávať naďalej vojenské súdy je naozaj luxus podľa môjho názoru. Takže ja sa prikláňam k tomu, aby sme podporili vládny návrh zákona, tak ako bol schválený vo vláde a ako nám bol predložený do Národnej rady. Predpokladám, že pán minister má riadne spočítané zdôvodnenie. Takže skutočne myslím, že je potrebné, aby vojenskí sudcovia posilnili všeobecné súdy.
A čo sa týka vášho návrhu hlasovania, domnievam sa, že takýto návrh nie je možný a nie je v súlade s rokovacím poriadkom. Poslanec pokiaľ podá pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka niektorého bodu spoločnej správy, môže tento bod spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie alebo môže dať osobitne hlasovať o jednotlivých bodoch. Ale gestorský výbor, tak ako je to uvedené v rokovacom poriadku, je výbor, ktorý zhromažďuje pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené vo výboroch, navrhuje spôsob hlasovania a odporúča, ako o týchto návrhoch hlasovať. To, ako ste to vy, pán poslanec, uviedli, asi teraz ťažko posúdiť. A zrejme asi sa poradíme aj s legislatívou, ako v tomto prípade postupovať. Ale zrejme ten celý návrh, ktorý dal gestorský výbor, je v podstate týmto nabúraný. A myslím si, že, aspoň ja sa nepamätám, že... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kovarčík.
J. Kovarčík, poslanec: Vážený pán kolega, ja som bol jeden z tých, ktorý sa snažil, a napomáhal som vážne pritom, keď sme vynímali policajtov spod vojenských súdov. Ja mám skúsenosti veľmi pozitívne zo stretnutí s policajtmi, ktorí chválili tento krok. A myslím si, že pán minister spravodlivosti v tomto prípade urobil veľmi dobrý krok, keď policajtov vyňal spod vojenských súdov. Teraz riešime zrušenie vojenských súdov. Ja som presvedčený o tom, že nakoľko sa nám radikálne znížil počet vojakov základnej vojenskej služby, resp. vojakov základnej vojenskej služby už dneska ani nemáme, je absolútne absurdné, aby sme vojenské súdnictvo vôbec ešte nechávali v sieti. Treba brať do úvahy aj to, že nám tisícky spisov stoja na civilných súdoch a na riešenie týchto záležitostí občania čakajú niekoľko rokov, zatiaľ čo vojenskí sudcovia vlastne nemajú pomaly do čoho vstúpiť. A pri porovnávaní miezd, ktoré majú sudcovia v civilnom sektore a ktoré majú sudcovia na vojenských súdoch, je to skutočne na zamyslenie. Takže v tomto prípade by som sa prikláňal k tomu, aby sme vojenské súdy zrušili a kvalitných sudcov z vojenských súdov presunuli do civilného sektora. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Vestenický bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.
E. Vestenický, poslanec: Dámy a páni, ďakujem za reakcie. Začnem po poriadku.
Pán Miššík, ďakujem za pochopenie filozofie, ktorá ma viedla k podaniu návrhov, klobúk dole.
Násilie. V tej časti s vami nesúhlasím, pretože násilie samo osebe je vždycky prichytením a ťahaním za vlasy.
Pani spravodajkyňa, ja som nedával pozmeňujúci návrh, hovoril som o procedurálnom návrhu, o postupe hlasovania. Zároveň sa domnievam, že rokovací poriadok nie je slepecká palica. My nie sme otrokmi zákona, zákon slúži nám.
A, pán Kovarčík, vieš, Janko, ja som ti to vysvetlil na výbore pre obranu a bezpečnosť, ako to je. Opakujem znova, redukovať túto záležitosť len na súdy a sudcov je samotným pochybením v princípe. Ide tuná o niečo úplne iného. Ide o ozbrojené sily tejto republiky a vytvorenie podmienok pre ich normálnu prácu a zároveň ako prostriedok prevencie proti javom, ktoré sú nežiaduce.
Pán minister, buďte pozdravený. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som prispela do tejto diskusie, pretože si to považujem za svoju povinnosť.
V období rokov 1992 a 1994 som bola ministerkou spravodlivosti. A z tohto titulu som dostala prehľad o súdoch, o zaťažení sudcov a aj o činnosti vojenských súdov. Už v tom čase sa hovorilo, že sudcovia vojenských súdov, tí to majú oveľa lepšie, pretože nie sú natoľko zaťažení, že aj problematika, ktorou sa zaoberajú, nie je tak široká ako u ostatných sudcov, najmä sudcov, ktorí začali rozhodovať vo veciach správnych, čo sú problémy a početnosť predpisov takmer až, ako poslucháči právnickej fakulty niekedy zvyknú hovoriť, bezbrehé predpisy, ktoré sa dynamicky menia, pričom oni musia rozhodovať podľa predpisov v čase konania, keď došlo k činu, o ktorom sa rozhoduje. Takže skutočne už v tom čase sa uvádzalo, že vojenskí sudcovia, tí to majú oveľa ľahšie a majú to krásne.
Po vyňatí z jurisdikcie vojenských súdov príslušníkov polície skutočne, ako to povedala pani poslankyňa Laššáková, okruh problémov, ktoré môžu vyvolať subjekty, sa výrazne zúžil. Ak vezmeme do úvahy, neviem, či už bolo schválené, ale viem o tom, že bolo pripravované uznesenie vlády, podľa ktorého sa počet príslušníkov ozbrojených síl zo 14 000 má znížiť na 8 000, tak tu už začína byť úplne jasné, že početnosť a nápady na vojenské súdy ešte výrazne sa znížia.
To, čo hovoril pán generál a poslanec Vestenický o výcviku vojakov a o zlepšovaní sa vzťahov ap., to všetko mi hovorí práve opačne, že zlepšovaním a zintenzívňovaním činnosti ozbrojených zborov budú delikty príslušníkov ozbrojených síl sa zmenšovať, teda znižovať. Ak sa zlepšuje riadenie, zlepšuje sa disciplína ap., tak delikvencia bude sa znižovať.
Je veľmi známy problém s vymožiteľnosťou práva na súdoch. Je veľmi známe, že sudcovia sú doslova v niektorých kauzách a v niektorých oblastiach až preťažení. Keď jeden sudca mesačne končí 28 až 30 káuz, samozrejme, nemyslím tu tie megakauzy na trestných súdoch, kde senát rieši jeden prípad aj niekoľko mesiacov, ale v priemere ide o 25 až 30 káuz, potom, keď sa pozrieme na efektívnosť činnosti sudcov vojenských súdov, vidno, že v priemere na každého sudcu vychádza 0,3 kauzy. Vážení, tu skutočne je to do očí bijúci nepomer, do očí bijúci nepomer.
Preto veľmi podporujem navrhovanú zmenu a vôbec nesúhlasím s tým, že nebudú vojenskí sudcovia súdiť vojenské veci. Veď to nie je pravda, nie je pravda, že sa absolútne v každom okrese vytvorí nový vojenský alebo budú tam vojenské veci podliehať. To tiež nie je pravda. Im tie kauzy ostanú. Opakujem, vojenskí sudcovia, ktorí sú dnes ako špeciálne vojenskí sudcovia, ostanú špecializovaní na veci vojenské. Ten istý počet 20 sudcov, ktorý je dnes, aj v budúcnosti bude súdiť vojenské veci. Čiže všetko, čo sa tu uvádzalo v prospech, aby vojenskí sudcovia súdili vojenské veci, ostáva zachované. Tak ja nerozumiem, v čom je problém. Problém je len v tom, že im budú pridelené niektoré trestné veci, aby vôbec sa rozložilo a urýchlilo trestné konanie na súdoch. Veď to nie je možné, aby u sudcov, ktorí riešia a pracujú, ich výkonnosť bola 0,3 kauzy mesačne a vedľa boli sudcovia, ktorí musia tak končiť 25 až 30 káuz. Veď to je do očí bijúci nepomer. Takže nevidím, v čom je problém. Vidím v tom zefektívnenie činnosti súdnictva.
A čo nie je zanedbateľné, pretože boli aj finančné dopady vyčíslené, pretože každý legislatívny návrh musí mať vyčíslené finančné dopady, ktoré prekontroluje ministerstvo financií, je, že táto legislatívna úprava prináša úsporu plus-mínus 20 mil. korún. A, vážení, v súčasnej situácii finančnej a hospodárskej krízy ja si myslím, že každá koruna je dobrá. Niekto povie, čo je to v štátnom rozpočte 20 mil. Ale, vážení, aj najväčšie more sa skladá z malých kvapiek. A preto kde možno, aj tieto kvapky, ak možno, treba podchytiť. Opakujem, dvadsaťmiliónová úspora hovorí v prospech tohto legislatívneho návrhu popri dôvodoch, ktoré som pred chvíľou uviedla.
Preto tento legislatívny návrh ako bývalá ministerka spravodlivosti bez akéhokoľvek problému a pochybností s plným svedomím a vedomím podporím a verím, že podporia ho aj kolegovia z klubu Ľudovej strany - HZDS. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej majú pán poslanec Vestenický, pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Slovo má pán poslanec Vestenický.
E. Vestenický, poslanec: Pani profesorka, pani poslankyňa Tóthová, ctím si vás mnohonásobne ako odborníčku, ako poslankyňu, ako pedagóga, ako ženu. Ctím si vás, pretože máte prenikavý intelekt, rýchlo si osvojujete informácie a pohotovo reagujete. Ale dávate to nateraz, myslím si, do služby chybných predpokladov. Prosím, pamätajte na slová básnika. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka za slovo. Chcel by som sa opýtať pani poslankyne Tóthovej, či ide o 0,3 prípadu na deň, týždeň alebo mesiac, lebo som nerozumel tomu, myslím si, že na deň by to bolo málo. Pokiaľ je to na mesiac, tak to je extrémne málo. A zdá sa, že to je otázka skutočne na riešenie.
A osobne si myslím, že neutrpí kvalita súdov, ani vojenských, ani civilných, pokiaľ k legislatívnemu zámeru pána ministra dôjde, zvýši sa, myslím, kvalita a hlavne využiteľnosť, efektivita, čo v tejto dobe, keď klesajú počty vojakov dole a je veľká preťaženosť civilných súdov, myslím si, je smerovanie tým správnym smerom, že tá efektivita a kvalita neutrpí. Takže osobne si myslím, že je to ešte predsa len pozostatok minulej doby, že neviem, či vojenské súdy vo svete teraz vôbec existujú alebo klesajú, či niekde vznikajú. Ale skôr očakával by som, že zanikajú.
Takže tento legislatívny zámer pána ministra podporím, takže jeho podporu má takisto aj u mňa. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Reakcia na faktické poznámky, pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec Halecký, pravdepodobne som sa nie dostatočne jasne vyjadrila, za čo sa ospravedlňujem, ale je to mesačne. Ono nebolo by ani logické, aby jeden sudca 29 a 30 prípadov denne vyriešil. Je to na mesiac. A ja si myslím, tak ako som už povedala, ako aj vy ste naznačili, je to skutočne veľký nepomer. Je to veľmi veľký nepomer, prihliadnuc ešte na tú okolnosť, že okruh právnych problémov, v rámci ktorých sa títo vojenskí sudcovia pohybujú, je veľmi úzky. Čiže námaha vyriešiť právny problém pred súdom je minimálna. Takže je tam ešte tolerancia a je tam priestor pre to, aby mohli pribrať aj riešenie problémov napr. trestného konania, súdneho, ktorý je veľmi obdobný a podobný rozhodovaniu vojenských súdov. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej sa do rozpravy prihlásila spravodajkyňa. Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková, máte slovo.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja len pre poriadok vystupujem v rozprave, pretože v rámci rozpravy odzneli tu návrhy, a to pán poslanec Miššík navrhol, aby sme najprv hlasovali o bode c), pán poslanec Vestenický dal procedurálny návrh, v ktorom zmenil poradie hlasovania a určil, ako by sa malo hlasovať. Ja len chcem znova povedať, že úlohou gestorského výboru v zmysle rokovacieho poriadku je navrhovať spôsob hlasovania a poslanec môže vyňať na osobitné hlasovanie aj jednotlivé body. To znamená, ja navrhujem, aby sme hlasovali, tak ako navrhol gestorský výbor, teda spoločne, ako je to uvedené v bode a), ako je to uvedené v bode b), potom v bodoch c) a d) s tým, že uvidíme, podľa toho, ktoré návrhy schválime, ako budeme potom hlasovať o ďalších blokoch návrhu s tým, že budeme osobitne hlasovať aj o bode 36, aj o bode 60, tak ako to navrhol pán poslanec Vestenický, a budeme osobitne hlasovať aj o bode 61, ako to navrhol pán poslanec Mamojka, ktorý zároveň dal aj pozmeňujúci návrh. Takže môj návrh znie, aby sme sa pri hlasovaní riadili odporúčaním gestorského výboru, hlasovali v blokoch a hlasovali o jednotlivých bodoch tak, ako ich vyňali páni poslanci. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Laššákovej majú pán poslanec Miššík a pán poslanec Cabaj. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Miššík, máte slovo.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Musím konštatovať, že pani spravodajkyňa má plnú pravdu. V zmysle rokovacieho poriadku treba takýmto spôsobom postupovať. Ja som mal len trošku obavu z toho, keď pán poslanec Vestenický povedal, že je to procedurálny návrh a zároveň v tom procedurálnom návrhu chcel navrhnúť osobitne hlasovať napr. o bode 36. Ale ty si to upresnila, že to vynímaš ty, takže ty si to vyňala na osobitné hlasovanie. V tomto prípade niet čo namietať. A teda postup pri hlasovaní bude určite v poriadku. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Cabaj. (Reakcia z pléna.) Nič?
Pani poslankyňa Laššáková, chcete reagovať? (Reakcia z pléna.)
Pani poslankyňa Laššáková bola posledná, ktorá vystúpila v rozprave, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A pán navrhovateľ chce zaujať k rozprave stanovisko. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, ja skutočne iba v stručnosti zareagujem na pána poslanca Miššíka ako prvého v poradí. Ja som trošku prekvapený tým, že práve pravicové spektrum dnešného parlamentu cestou poslancov SDKÚ a, je mi to avizované, aj cestou poslancov KDH chce zachovať vojenské súdy, nech už v pôvodnej polohe alebo v tej redukovanej, ako navrhuje pán generál Vestenický, pretože je nesporné, že vojenské súdy sú reliktom totalitného režimu. To je nesporné. My v krajinách Európskej únie, do ktorej aj Slovensko patrí, a stali sme sa členmi Európskej únie za predchádzajúcej vlády, sme sa zaviazali k určitým povinnostiam a k určitým štandardom, ktoré tam platia. A v krajinách Európskej únie nemáme vojenské súdnictvo. A ani v krajinách V-4 nie sú. Česi to urobili hneď. Poliaci to urobili tak, že majú s tým problémy doteraz. A poviem, akého charakteru sú, lebo s pánom generálom sme o tom rozprávali. Oni ich zrušili, ale vojenská loby vždy presadí presunutie účinnosti zákona o zrušení. Teda zákon je prijatý a každý rok sa presúva jeho účinnosť. Je to asi štvrtýkrát. Posledný minister spravodlivosti, ktorý tu bol na návšteve, profesor Ęwiaķalski povedal, že on to už nikdy neurobí, že by to predložil. Čiže my sme v tomto priestore Európskej únie poslednou krajinou, ktorá má tieto vojenské súdy.
A ja by som predkladal návrh na zrušenie vojenských súdov. aj keby bola jurisdikcia vo vzťahu k policajtom. Poviem vám prečo. Teraz je štatistika 0,3 veci, ktorú robí vojenský sudca mesačne. A keď tam boli policajti, tak to boli tri veci mesačne. Čiže ani za existencie jurisdikcie vo vzťahu k policajtom nemali opodstatnenie už vojenské súdy. Ale ja súhlasím s tým, že pre mňa môže byť ten váš návrh určitým podnetom, aj pre vás nakoniec. A ja dokážem zariadiť cestou predsedov súdov, že vojenskí sudcovia, ktorí prídu do civilného rozhodovacieho procesu, do trestnej agendy okrem toho, že budú riešiť vojenské trestné veci, teda vojakov, budú riešiť aj policajtov, lebo teraz policajtov neriešia. Čiže my môžeme dosiahnuť to, čo vy práve chcete, že tých policajtov budú riešiť títo vojenskí sudcovia. A my môžeme krátkou novelou, a novela Trestného poriadku nás čaká, pretože čakáme na Ústavný súd v súvislosti so špeciálom, že urobíme v rámci vecnej a miestnej príslušnosti to, že trestné činy policajtov budeme koncentrovať na Okresný súd Prešov, kde prejdú vojenskí sudcovia z Vojenského obvodového súdu Prešov, na Okresný súd do Banskej Bystrice, kde prejdú vojenskí sudcovia z Banskej Bystrice, na Okresný súd Bratislava I, kde prejdú sudcovia Vojenského obvodového súdu Bratislava. Čiže dosiahneme to, čo vy chcete. Ja s tým súhlasím. A tam budeme mať túto špecializáciu, že vojenskí sudcovia, ktorí robili túto agendu do 1. apríla 2008, ju budú naďalej robiť na týchto súdoch, a nie už na vojenských súdoch, ale, samozrejme, budú riešiť aj ďalšie trestné veci, o čo mi hlavne ide. No takisto pokiaľ ide o Krajský súd v Trenčíne, aj v tomto sa dá urobiť novela Trestného poriadku, že teda policajné odvolacie veci budú koncentrované na Krajský súd do Trenčína, kde to budú robiť títo siedmi sudcovia z Vyššieho vojenského súdu Trenčín, ktorí tam prejdú.
Ja si pána generála Vestenického vážim nielen ako človeka, ale aj ako vojaka a aj ako poslanca. Vážim si ho aj preto, že vždy má svoj názor na vec. S mnohými názormi, sme debatovali, v dialógu súhlasím, myslím, vo všeobecnosti. S týmto, samozrejme, jeho prednesom premietnutým do tohto pozmeňujúceho návrhu nemôžem súhlasiť, pretože zrušením vojenských súdov nezaniká agenda vojenského súdnictva, agenda trestných činov vojenských. Ona nezaniká. Túto agendu budú vybavovať zákonom stanovené okresné súdy a vojenskí sudcovia. A aj v prípade vojny a vojnového stavu môže minister spravodlivosti po dohode s ministrom obrany navýšiť počet týchto sudcov, ktorí budú riešiť vojenské trestné činy. Čiže nič sa nemení. Jednoducho dostaneme len do reálneho výkonu týchto sudcov, ktorí berú o 10 000 väčší plat a robia 0,3 veci. O nič iné mi nejde. Nevnášam tu politiku, chceme odbúrať stav nevybavených vecí.
Ja súhlasím s procesným postupom, ktorý vychádza z gestorského výboru. Súhlasím s tými pozmeňujúcimi návrhmi tam v tej časti, kde teda sa mení nástupnícky súd, že nebude vo Zvolene, ale v Banskej Bystrici.
A súhlasím aj s tým, čo navrhol pán poslanec Mamojka. Tam tieto dni treba na ten výpočet, na čo v podstate upozornil aj pán generál vo svojom návrhu.
Ja si myslím, že keď ten materiál prejde, pomôžeme slovenskej justícii, pomôžeme v konečnom dôsledku občanovi Slovenskej republiky, ktorý čaká roky na svoj súdny spor, aby bol ukončený. Toto nie je jedno z opatrení, my sme do výkonu súdnictva dostali už 150 nových ľudí. A toto bude ďalších 20 ľudí. Robíme celý rad iných opatrení, procesných, organizačných, kontrolno-riadiacich, posilňujeme postavenie predsedu súdu, no proste celú škálu a toto je jeden z týchto momentov a prvkov. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Pani spoločná spravodajkyňa, chcete záverečné slovo? Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračovať budeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 845. Spoločná správa výborov je uverejnená ako tlač 845a.
Znovu prosím pána ministra spravodlivosti Štefana Harabina, aby teraz odôvodnil tento vládny návrh zákona.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, hlavné ciele navrhovanej právnej úpravy sú zabezpečiť, aby bol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania do vlastných rúk, zabezpečiť, aby bolo možné rozsudok o plnení zo spotrebiteľskej zmluvy vždy napadnúť žalobou o zrušenie na všeobecnom súde, ak boli porušené právne normy na ochranu spotrebiteľa, dosiahnuť, aby rozhodcovský súd prihliadal na ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a záväzných právnych aktov Európskeho spoločenstva, ktoré sú určené na ochranu spotrebiteľa, dosiahnuť rovnakú úroveň ochrany spotrebiteľa, aká je garantovaná už podľa úpravy de lege lata v prípade porušenia boni mores, teda dobrých mravov.
Hlavný cieľ navrhovanej právnej úpravy je posilniť prvky určené na ochranu spotrebiteľa v rámci rozhodcovského konania, ktoré ako alternatíva voči občianskemu súdnemu konaniu predstavuje efektívny prostriedok vymožiteľnosti práva.
Pokiaľ ide o spotrebiteľské vzťahy, niektoré prvky rozhodcovského konania sú totiž neudržateľné, jednak z pohľadu záujmu spoločnosti na ochranu spotrebiteľa a jednak so zreteľom na judikatúru Európskeho súdneho dvora v tejto oblasti.
Jedným z cieľov je aj, aby bol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania do vlastných rúk. Doterajšia právna úprava umožňuje dokonca aj doručovanie písomností len tým, že sa odošlú na adresu účastníka, čo pri možnosti rozhodovania bez pojednávania nepredstavuje žiadnu ochranu účastníka rozhodcovského konania.
Ďalším z cieľov je, aby každý rozhodcovský rozsudok, ktorým sa nereflektovalo na ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa, mohol preskúmať súd. Sudca všeobecného súdu je povinný ex offo určiť nečestné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Obdobná povinnosť sa navrhuje aj rozhodcovskému súdu, ktorý bude mať povinnosť prihliadať na ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a záväzných právnych aktov Európskeho spoločenstva určených na ochranu spotrebiteľa, čím sa môže dosiahnuť minimalizovanie počtu žalôb o zrušenie rozhodcovských rozsudkov. Pre prípad, ak by sa tak nestalo, teda ak by rozhodca neprihliadal na ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a záväzných právnych aktov Európskeho spoločenstva určených na ochranu spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní, navrhuje sa, aby bolo možné rozsudok o plnení zo spotrebiteľskej zmluvy napadnúť žalobou o zrušenie na všeobecnom súde, ak boli porušené právne normy na ochranu spotrebiteľa.
Stanovisko k spoločnej správe. Predkladateľ návrhu súhlasí s pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v IV. časti spoločnej správy výborov Národnej rady okrem pozmeňujúceho návrhu v bode 9. Predkladateľ apeluje najmä na nutnosť prijať pozmeňujúci návrh v bode 7, pretože je akútne potrebné riešiť problémy, ktoré sa vyskytli v praxi. Pokiaľ ide o článok II, po zavedení meny euro nastal stav, že nie je možné splniť podmienky na založenie spoločnosti, t. j. nie je možné zaplatiť poplatok v kolkoch alebo v hotovosti súčasne pri podaní návrhu na zápis spoločnosti. Tento stav nastal novelou zákona o súdnych poplatkoch. Pokiaľ ide o článok III, pozmeňujúci návrh rieši súbeh zápisov majetku do jednotlivých súpisov v rôznych konkurzných veciach a odstraňuje právnu neistotu osôb, ktorých sa takýto zápis týka, a ukladá povinnosť osobám, ktoré súpis vyhotovili. Navrhuje sa, aby rozhodujúcim momentom pre posúdenie práva bolo zverejnenie zápisu majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Mojmírovi Mamojkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.
M. Mamojka, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som prezentoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 5. decembra 2008 č. 1206 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon v znení zákona č. 521/2005 Z. z., na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, a to uznesením č. 456 z 20. januára 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, a to uznesením č. 179 z 28. januára 2009, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 9 pozmeňujúcich návrhov, sú veľmi obsiahle a detailne odôvodnené, reprezentujú v spoločnej správe 9 alebo 10 strán. Máte ich všetci pred sebou, ste s nimi oboznámení, takže nebudem ich tu detailne čítať a zdôvodňovať. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: a) spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, b) osobitne o bodoch 6 a 8 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, c) osobitne o bode 7 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho, d) osobitne o bode 9 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z., vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z., v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 2. februára 2009 č. 562. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. To je všetko.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Hlásite sa do rozpravy, pani poslankyňa Laššáková? Ďalej, má ešte niekto záujem prihlásiť sa do rozpravy? Ak nie, končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. A pani poslankyňa Laššáková má slovo.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, ja by som chcela podať krátky návrh a vyjadriť sa k návrhom, ktoré sú v spoločnej správe, a to k bodu 7 čl. II. Pri prerokovaní návrhu zákona v druhom čítaní bol na hospodárskom výbore a do spoločnej správy sa dostal pozmeňujúci návrh, ktorým sa návrh zákona dopĺňa ďalším článkom II a článkom III. Článok II rieši súdne poplatky, ako tu už aj pán minister uviedol, pretože do 1. januára roku 2009 súdy prijímali platby súdnych poplatkov v kolkoch a v hotovosti do výšky 25 000 korún, po zmene legislatívy je v súčasnosti taký stav, že poplatok pre prvozápis družstva, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti, ako aj spoločnosti s ručením obmedzeným je stanovený výške 331,5 eura a pri založení akciovej spoločnosti je poplatok vo výške 829,5 eura, súdy umožňujú navrhovateľovi zaplatiť poplatok v kolkoch vo výške 300 eur a nad túto výšku nemôžu už prijímať žiadne platby a to spôsobuje v praxi problém. Ja navrhujem teda vyňať na osobitné hlasovanie v súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku z článku VII článok II s tým, že keďže článok III obsahuje aj články II aj III, ja navrhujem, aby sme osobitne hlasovali o článku II. A zároveň pre poriadok chcem upresniť, že pred odôvodnením v spoločnej správe k týmto pozmeňujúcim návrhom je uvedené, že zároveň sa mení aj názov zákona. A ja tu by som chcela upresniť, a vyňala som na osobitné hlasovanie len článok II, že pokiaľ rozhodneme hlasovaním o tom, že tento pozmeňujúci návrh, a teda článok II bude schválený, pre poriadok bude potrebné aj upresniť návrh zákona tak, že bude znieť: "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z. a o zmene a doplnení zákona Národnej rady č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov o súdnych poplatkoch." To je celé na upresnenie. Keďže ide len o návrh, čo sa týka hlasovania vo vzťahu k spoločnej správe, nedávam ho teda v písomnej podobe. Ďakujem a prosím o podporu môjho návrhu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Laššákovej nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister ako navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.
Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Keďže nám ostala posledná minúta do skončenia, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme prebrali ešte
informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2008 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2009.
Je to materiál, ktorý má tlač 909. (Súhlasné odpovede z pléna.)
Slovo má podpredseda vlády a minister spravodlivosti. Nech sa páči.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni poslanci, ďakujem vám skutočne za priestor, ktorý presahuje aj rámec 19.00 hodiny, pretože by som sem musel prísť zajtra znovu o deviatej.
Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady na podklade § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorého ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.
V hodnotenom období vláda prijala a bolo publikovaných 34 aproximačných nariadení vlády uvedených v prílohe č. 1.
V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády, ktoré vláda predpokladá prijať v prvom polroku 2009. Celkom ide o 31 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky.
Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcií európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.
V súlade s ustanovením § 4 ods. 3 už citovaného zákona má Národná rada možnosť požiadať vládu Slovenskej republiky, aby právnu úpravu navrhovanú vo forme aproximačného nariadenia predložila ako vládny návrh zákona. Informácia v predloženom znení bola vládou schválená 14. januára 2009.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu a schválenie predmetného uznesenia. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Slovo dávam poverenému členovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Jánovi Babičovi, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore. Nech sa páči.
J. Babič, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som podal spravodajskú informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky za II. polrok 2008 a o pripravovaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2009.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 19. januára 2009 č. 945 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Informáciu predkladá vláda Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V polročných intervaloch je vláda písomne povinná informovať Národnú radu Slovenskej republiky o vydaných aproximačných nariadeniach v uplynulom období a súbežne predložiť zámer ich prijímania v najbližšom polroku. Platný zákon vymedzí oblasti, v ktorých vláda môže nariadenie vydávať, podmienky ich vydávania a tiež kontrolný mechanizmus. Uvedená povinnosť vlády je súčasťou kontrolného mechanizmu parlamentu.
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada môže po prerokovaní požiadať vládu, aby právnu úpravu navrhovanú ako aproximačné nariadenie predložila ako návrh zákona.
V hodnotenom období bolo prijatých 34 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. Je predpoklad, že v I. polroku tohto kalendárneho roka bude prijatých 31 nariadení daného druhu. Väčšina z nich bola aj bude z oblasti pôdohospodárstva, životného prostredia, dopravy a technických predpisov.
Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu vlády 27. januára 2009 na svojej 71. schôdzi a uznesením č. 556 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Zároveň prerušujem aj rokovanie 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny, pokračovať budeme podľa dohodnutého programu.
Prajem príjemný večer všetkým.
(Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.)