A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikloša - pán poslanec Mikuš, Minárik, Halecký, Bauer, Burian. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán poslanec Mikuš Jozef.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nadviažem na svojho predrečníka kolegu Mikloša v tom pozitívnom duchu, kedy hovoril o tom, že vláda objavila živnostníkov a niektorými tými opatreniami zlepšuje ich postavenie. Vo svojom vystúpení v prvom čítaní som pozitívne hodnotil aj to, že prvýkrát počujeme z úst ministra financií aj o zlepšovaní podnikateľského prostredia, čiže vítam aj toto. A ako pozitívne určite môžeme hodnotiť aj niektoré tie konkrétne opatrenia, hlavne odpočítateľnú položku a podporu nízkopríjmových občanov.

Veľmi zlá správa je však to, že ozaj sú to len veľmi kozmetické úpravy, ktoré ťažko môžu nejakým zásadným spôsobom pomôcť hospodárskej kríze. A tak ako môj predrečník povedal, čo by zásadnejšie mohlo pomôcť, je razantnejší zásah do zníženia daňového a odvodového zaťaženia, hlavne do Zákonníka práce, ktorý, podotýkam, nie je parketou pána ministra, na spružnenie trhu práce. Nevylučujem, že sa dočkáme aj týchto opatrení, pretože ako vidíme, vláda pracuje v určitom časovom posune.

Súhlasím s predrečníkom aj v tom, že všetci šetria - domácnosti, občania, podnikatelia, živnostníci, ale zo strany vlády necítiť zmenu v rámci nejakého konkrétneho opatrenia alebo aspoň apelu na zvýšenie šetrenia v rámci verejných financií. Koniec koncov je to aj v programovom vyhlásení vlády. A s tým úzko súvisí aj to, že nevieme, resp. nie sú vyšpecifikované konkrétne sumy, z akých zdrojov a koľko budú stáť jednotlivé konkrétne opatrenia z tohto balíčka zákonov, hlavne teda ekonomických a sociálnych.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, váš pohľad sa mi zdá byť triezvejší na protikrízové opatrenia, ako je pohľad vlády, a ak mi konvenujú niektoré opatrenia, ktoré sa teraz navrhujú, tak sú to skôr z tej vašej dielne ako opačne. Aj keď aj vláda má niektoré opatrenia, ktoré znižujú hlavne daňové zaťaženie.

Preto ma prekvapilo, ako ste v stredu hlasovali v hlasovaní č. 130, to bolo hlasovanie, ktorým sa postupoval do druhého čítania návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a verejnej správy, pretože tam sa pravidlá zvoľňovali a umožňovalo sa na bežné výdavky obciam čerpať tie prostriedky, ktoré sú z kapitálových príjmov. To, že ste to dneska prehodnotili, ma to veľmi potešilo, pretože naozaj v tú stretu hlasoval celý klub SDKÚ za tento návrh.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Ja len by som chcel podotknúť, že s pánom poslancom Miklošom súhlasím, že tie opatrenia je vhodné, aby boli v určitej koordinácii aj koalície, aj opozície, pretože kríza prichádza raz za 10, za 20 rokov, či už vo väčšej, alebo menšej perióde, a preto je rozhodujúce, ako sa zvládne, ako pomôže ľuďom, ako zachrániť zamestnanosť. Na druhej strane si myslím, že práve na pôde parlamentu je vhodný priestor, aby odznievali aj názory opozície v celom rozsahu tak, ako ich podal pán poslanec Mikloš, a koalícia podľa svojho rozhodnutia, v akej finančnej čiastke je možné ich realizovať, po posúdení, po korekcii a po určitom vývoji v priebehu týždňov alebo mesiacov, ako ukazuje aj prax, ich môže zrealizovať aj v tejto protikrízovej politike. Takže vidím prínos v tom, že názory sa prezentujú v parlamente, že o nich sa diskutuje, a myslím, že po čase je možné už či v Rade pre hospodársku krízu, alebo aj cez ďalšie zasadnutia parlamentu tieto veci možnože v modifikovanej podobe dostať aj do realizačnej praxe.

Chcem ešte pripomenúť, že aj ja vidím, že v oblasti Zákonníka práce je priestor, kde by sa mohli prijať opatrenia, ktoré pomôžu ľuďom, hlavne tým, ktorí stratili prácu, tí, čo sú ohrození, a hlavne by vyriešilo situáciou to u vyšších vekových skupín, ktoré nevedia podnikať, ktorí nevedia sa rozhodnúť cestovať za prácou ďalej, takže túto kategóriu je potrebné riešiť čím skôr.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Bauer.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem sa vyjadriť k trom bodom. K návrhu, ktorý dal pán poslanec Mikloš, ktorý sa týkal miest, obcí a vyšších územných celkov. Plne podporujem tento návrh, pretože výpadok v príjmoch územnej samosprávy je takisto vážny. Mestá, samosprávne kraje zabezpečujú osobné sociálne služby, hospodária s vyrovnaným rozpočtom. Nemajú také možnosti, ako má štátny rozpočet, ísť do deficitu, a preto by takého výpadky 5,5 mld. korún boli vážne. Toto trošku zmierňuje dopad hospodárskej krízy na rozpočty miest, obcí a samosprávnych krajov.

Po druhé, myslím si, že najvážnejší návrh, ktorý tu padol, to je návrh zníženia odvodového zaťaženia, čiže zavedenia akejsi odpočítateľnej položky aj z odvodov a takisto úpravy Zákonníka práce. Toto je návrh, ktorým by sa mala vláda a jej odborné tímy naozaj veľmi vážne zaoberať, pretože aj keď má relatívne veľký dopad na finančné príjmy, ale je veľmi účinný. Takmer všetci unisono volajú po znížení odvodového zaťaženia a som presvedčený, že toto má vysokú efektivitu pri zmierňovaní dôsledkov hospodárskej krízy.

Po tretie, tretia poznámka, chcem sa vyjadriť aj k tomu rozlišovaniu medzi koalíciou a opozíciou. Od začiatku tohto volebného obdobia koalícia rozlišuje, kto podáva návrh. Je to také detinské, čiernobiele videnie. Ten z koalície je dobrý návrh, ten zo zlej opozície je automaticky a priori zlý návrh. Tým ste znížili úroveň politickej kultúry aspoň o dve úrovne nižšie... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jozef Burian, nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ja využijem tú možnosť, ako spravodajca sa vyjadrím na záver možno k tej diskusii. Ale teraz také technické v podstate veci.

Prvá vec - zníženie povinnej registrácie. Ja by som skôr navrhoval a ja nie som celkom najspokojnejší s tým, nie tým opatrením sa zníži daň z pridanej hodnoty, tá vrátka dane z pridanej hodnoty, o 30 dní, ale skôr by som sa možno vrátil, to, aby začala Európska únia uvažovať o tom, že len zaplatená daň je teda možnosťou odpočtu dane. Lebo tam nastáva problém, že s tou daňou z pridanej hodnoty sa určitým spôsobom nakladá niekedy cez rôzne karuselové a iné operácie veľmi nešetrne. A dokonca myslím si, že prijíma, alebo podľa môjho názoru do budúcna to bude problém aj v rámci Európskej únie, aj v rámci Slovenska na to, aby sa zamedzilo možno takýmto, by tom povedal, zlým praktikám, aby sa obchádzalo. A ja som skôr, zase fakt opakujem, a to nemám problém ani skrátenia na 30 dní, možno aj na 15 dní, pokiaľ nájdeme spôsob, aby sme zamedzili tomu, aby sa DPH nestalo nástrojom na špekulácie, akým spôsobom si, nekalým spôsobom zarobiť. Pokiaľ sa týka znižovania daní, to len taký malý detail.

Pokiaľ ide o daňové a odvodové zaťaženie Slovenska, my sme v podstate po Írsku asi druhá krajina s najnižším daňovým odvodovým zaťažením meranom na hrubom domácom produkte. Myslím, že toto nie je základný problém Slovenska. Ja som sa viackrát vyjadril, pokiaľ by aj Slovensko malo nulové dane, nerieši to základný problém. Základný problém je 80-percentná ťarcha hrubého domáceho produktu na vývoze a to nerieši problém ani zníženia daní. Akurát to bude vyšší výpadok.

Ja si myslím, že bude tu veľká polemika možno aj o znížení vymeriavacieho základu. Tam treba si uvedomiť ale dôsledky, dôchodkové dôsledky tých ľudí, ktorí takýmto spôsobom by sme riešili. Nemám s tým problém... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktickej poznámke, teraz chce pán poslanec Ivan Mikloš. Poprosím, zapnite mu...

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať všetkým, lebo myslím, že tie faktické naozaj boli veľmi konštruktívne a vecné.

Pánovi poslancovi Minárikovi chcem vysvetliť, prečo sme hlasovali za, aj keď ten náš postoj je taký, aký je. Jednoducho preto, že tieto dve veci sú previazané, je zákon o rozpočtových pravidlách a zákon o dani z príjmov aj vo väzbe na pozmeňovák, ktorý dávam, spolu súvisí. Čiže ak by prešiel náš pozmeňujúci návrh, môj pozmeňujúci návrh, ktorý som dal, tak, samozrejme, ten problém je vyriešený pre obce a mestá a vôbec netreba robiť tento obchod, ktorý je zlým obchodom, a potom by naozaj nemalo zmysel uvoľňovať rozpočtové pravidlá. Ak neprejde, tak potom istá miera kompenzácie, aj keď zlá, zlou formou možno bude mať svoje opodstatnenie. Aj keď ja za seba hovorím, že za ten zákon nebudem hlasovať pri konečnom hlasovaní o ňom, aj keď neprejde tento zákon, pretože ten obchod považujem za zlý. Ale pretože tieto dve veci spolu súvisia, tak som hlasoval za to, aby sme ho posunuli, aby sme mohli o nich tu hovoriť a aby sme mohli toto riešenie ponúknuť.

A čo sa týka tej DPH, áno, ja súhlasím, tam sú určite aj iné ďalšie veci, niektoré pani poslankyňa Gibalová bude navrhovať, ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý by mohol pomôcť najmä malým a stredným podnikateľom, čo sa týka DPH. Čiže my sme otvorení a my aj tie návrhy, ktoré vláda dáva, vládna koalícia dáva a ktoré považujeme za rozumné, my ich podporujeme, schvaľujeme. Veď preto hlasujeme o väčšine týchto zákonov, ktoré teraz diskutujeme, hlasujeme za ne. Ale zároveň vo veciach, kde nesúhlasíme, to veľmi jasne hovoríme, napríklad sociálne podniky, a zároveň zdôrazňujeme to najdôležitejšie, že síce väčšina tých opatrení je dobrých a má zmysel, ale nestačia. Nie sú dostatočné. To je ten hlavný problém toho, ako vláda rieši krízu. Nedostatočne a v mnohých oblastiach aj neskoro. To je zásadný problém, a preto prichádzame s našimi návrhmi.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalším prihláseným do rozpravy písomne k tomuto návrhu zákona tentoraz za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia je pán poslanec Július Brocka. Nech a páči.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, v týchto časoch potrebuje Slovensko dobré správy. A dobrou správou v týchto ťažkých časoch je, že znižovanie daní už nie je sabotáž.

Pán minister, ja nebudem hovoriť všetko, čo som hovoril v prvom čítaní pri rokovaní o tomto návrhu zákona, len pripomeniem, a teda vás v istom zmysle aj pochválim, že mnohé z tých návrhov, ktoré sú v tomto zákone, Kresťanskodemokratické hnutie podporuje. Aj znižovanie daní, aj zlepšovanie podnikateľského prostredia, či cez zrýchľovanie odpisov, či cez skracovanie lehoty vracania DPH, a ďalšie opatrenia, ktoré napríklad, zvyšovanie nezdaniteľného základu, to všetko sú návrhy, ktoré pomôžu v dnešnej situácii, ktoré sú dobrou správou pre ľudí, ktorí sa obávajú o stratu zamestnania. Je to dobrou správou pre ľudí, ktorí dnes pracujú.

Samozrejme, využívame rokovanie o tomto zákone my opoziční poslanci aj na širšiu diskusiu o iných opatreniach, ktoré by pomohli v tejto ťažkej situácii, pretože nebol ten priestor v osobitnom bode rokovania, alebo aby sme mohli sa vyjadrovať aj širšie k tým veciam, tak dovoľte aspoň krátke odbočenie, aj keď to nie je odbočenie od riešenia hospodárskej krízy, ale možno krátke odbočenie od zákona o daniach z príjmov.

Spomínali kolegovia, že sú účinné opatrenia, ktoré treba urobiť napríklad v oblasti znižovania odvodov. Sú opatrenia, ktoré treba určite prijať v súvislosti s novelou Zákonníka práce. A pri tom by som chcel povedať teraz pár slov. Prosím vás, Zákonník práce, ktorý dnes platí, tak nemusí byť problémom pre krajinu, keď je vysoký ekonomický rast, keď sa firmám darí, keď vytvárajú pracovné miesta a keď je nedostatok pracovníkov alebo tých, ktorých môžu zamestnať. V takom prípade im je jedno, že či je ten Zákonník práce rigidný, či ten Zákonník práce zvyšuje ich náklady napríklad v súvislosti s prepúšťaním. Jednoducho v dobrých časoch tento Zákonník práce ste možno nemuseli meniť, alebo sme nemuseli novelizovať, ale dnes sú zamestnávatelia v úplne inej situácii. Dnes čítate v novinách správy, že niektorým firmám klesajú zákazky o 40, o 50 %, niekomu úplne. A teraz si predstavte, že ten zamestnávateľ nemá na výplaty svojich zamestnancov, nemá na ich odvody, pretože si oni jednoducho svojou prácou na to nezarobia, a on, ak teda keďže ich nemá ako zamestnať, by ich chcel prepustiť, tak aj prepustenie, aj tento fakt je pre zamestnávala Jóbova správa. Pretože v kombinácii s odstupným je odchodné taký balvan a také bremeno, že ak ho nezlikvidovali napríklad sťažené podmienky v čase hospodárskej krízy, tak firmy, ak by mali postupovať podľa Zákonníka práce, tak to ich ak nie zlikviduje, tak výrazne k tomu prispeje.

To, čo sme schválili včera, samozrejme, je pomoc pre mocných, pre silných. Ale tí, ktorí nezamestnávajú toľko ľudí, ktorí nedostanú takú pomoc od štátu ako veľké firmy, tak by určite privítali, keby ten Zákonník práce takisto bol, a samozrejme v širšom rozsahu, zahrnutý medzi zákony a medzi opatrenia, ktorými vláda chce prispieť k riešeniu hospodárskej krízy. Čiže pohromou alebo sabotážou na dnešnej hospodárskej situácii, si myslím, nie sú návrhy na znižovanie daní, odvodov, ale je súčasný stav Zákonníka práce alebo pracovnoprávnej legislatívy.

KDH, keďže na tejto schôdzi to už možné nie je, ak bude mimoriadna schôdza po tejto riadnej alebo na najbližšej riadnej schôdzi Národnej rady Kresťanskodemokratické hnutie má pripravený návrh novely Zákonníka práce, ktorým chceme ponúknuť vláde, aby riešila tento problém aj touto formou.

Teraz sa vrátim k zákonu o daniach z príjmov. Problém, ktorý som spomenul v prvom čítaní sčasti teda po ochote aj poslancov vládnej koalície, sa navrhuje riešiť v spoločnej správe po rokovaní rozpočtového výboru, to je ten problém posúvania lehoty na podávanie daňových priznaní. Áno, toto ak by v pléne, verím, že to prejde, tak by to nekomplikovalo a nezväčšovalo problémy tých poctivých, tých, ktorí platia, odviedli dane štátu v preddavkoch, tí, ktorí pracovali na dohody. Jednoducho dostanú ich tak, ako očakávali.

Samozrejme, je tu ešte jeden problém a ten navrhujem riešiť, keďže cez výbor táto moja iniciatíva neprešla, boli k tomu výhrady, a to je ten problém úverovania štátu tými najchudobnejšími, a pritom najzodpovednejšími. Dnes je na Slovensku tisíce, možno desaťtisíce vysokoškolákov, ktorí si na svoje štúdium zarábajú cez prázdniny prácou na dohodu. Títo ľudia, samozrejme, sú aj dôchodcovia, ktorí si chcú zlepšiť svoju situáciu a takto pracujú, takisto sú tými, ktorí úverujú štát. Vlastne ich peniaze rok otáča alebo narába s nimi štát, a pritom títo ľudia by potrebovali tieto peniaze, pretože patria skôr medzi tých, ktorí sú v núdzi.

Navrhujem, aby 19-percentná daň z príjmu, ktorú zamestnávateľ zo zákona povinne odvádza štátu, aby túto daň neodvádzal a aby ju títo zamestnanci, ktorí pracujú na rôzne druhy dohôd či na brigádnickú prácu, aby ich dostali vo svojej výplate. Týchto 19 % je nemalá čiastka. V prípade 50-tisíc korún, čo je suma, ktorú si môžu študenti cez prázdniny zarobiť, to predstavuje takmer 10-tisíc korún, ktoré rok spravujú daňové úrady, prípadne minister financií, a tieto peniaze patria tým, ktorí si ich zarobili. Totiž oni sú oslobodení od platenia dane, to znamená, tak či tak im to štát musí vrátiť. Štát dokonca v tejto veci je tak nekorektný, že dokonca formulármi daňových priznaní navádza týchto ľudí, že nemusia si to pýtať späť. V tom formulári je napísané, že ten, koho príjem nebol vyšší ako 50-tisíc korún, nemusí podávať daňové priznanie. No keď sa podľa tohto niekto riadi, tak tých 10-tisíc korún svojich od štátu nedostane. Štát mu ich nedá, a pritom štátu nepatria.

Preto si myslím, že aj argumenty, že sú ľudia, ktorí pracujú na viacero dohôd u viacerých zamestnávateľov, a teda že môžu zarobiť aj viac, ako je tá hranica, kedy sú oslobodení, neobstoja, pretože oznamovacia povinnosť zamestnávateľa daňovému úradu úplne postačuje. Daňový úrad má prehľad o tom, kto koľko cez rok zarobí, u koľkých zamestnávateľov pracoval. To znamená, ak daňový úrad vie, že tento človek zarobil viac a že nedal si daňové priznanie, tak môže si od tohto človeka tú daň vymáhať. Je to návrh, ktorý štát nebude stáť ani korunu. Je fakt, že štát prestane zarábať na tých chudobných, na študentoch, dôchodcoch, na ľuďoch, ktorí sú bez práce, a na ich rodinách.

Ďalšie návrhy, ktoré máme k tomuto zákonu o daniach z príjmov, bude prednášať potom v rozprave ďalej moja kolegyňa Monika Gibalová.

Ďakujem za podporu tohto užitočného návrhu.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Brocku sa prihlásil pán poslanec Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel len pripomenúť k vystúpeniu pána poslanca Brocku, že tak ako sa presadzujú plošné a skoro všetky opatrenia, či už v tejto daňovej oblasti, a hlavne v daňovej oblasti, je problematické všetko prijímať a hlavne v takom vyšponovanom výraznejšom rozsahu, pretože aj rezervy a, dá sa povedať, príjmy štátnej kasy tiež niečo vyžadujú, takže preto aj koalícia zvažuje, ktoré opatrenia sú najefektívnejšie, v akom rozsahu ich môže zrealizovať. A myslím si, že celý rad tých opatrení je skoro už neprehľadných, je ich veľa, takže nakoniec bude vhodné po čase ich vyhodnotiť, ktoré boli prínosné a ktoré nie.

Chcem sa zastaviť pri rekonštrukcii Zákonníka práce, ktorú opakovane avizuje pán poslanec Brocka. Chcem zopakovať svoj názor, že ja tiež vidím priestor, aby v Zákonníku práce nie v oblasti ochrany práv zamestnancov sa urobili niektoré korekcie, ktoré pomôžu ľuďom v tejto ťažkej hospodárskej krízovej situácii.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz sa o slovo písomnou formou prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Monika Gibalová. Nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, na jeseň minulého roka som predkladala novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou som chcela presadiť zmenu a zmiernenie podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti úpravou dĺžky obdobia poistenia v nezamestnanosti, upraviť dĺžku obdobia poberania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku poistenca a upraviť výšku denného vymeriavacieho základu tak, aby opatrenia zmiernili dôsledky straty príjmu nezamestnaného. Žiaľ, nenašla som pochopenie podľa nás pre účinný nástroj pomoci pre ľudí, ktorí stratili prácu, a to chcem podčiarknuť, v období, v období, keď ešte sme nemali hospodársku krízu. Čiže ja som chcela zekonomizovať prostriedky, ktoré sme mali a máme k dispozícii.

Naliehavosť urgentnej pomoci ľuďom, ktorí stratili zamestnanie alebo im hrozí strata zamestnania, je zrejmá a snáď dnes nikto v tejto snemovni o tom nepochybuje. Preto dozrel čas, aby sme sa opäť týmto zaoberali. Aj keď teda súčasná vláda, vládna koalícia hľadá všetky možné aj nemožné spôsoby, ako udržať zamestnanosť, v tých možných ju kresťanskí demokrati podporujú, v nemožných tvrdo kritizujú. Dôkazom toho je náš prístup k sociálnym podnikom a la SMER. Mám dojem alebo je to tak, že vláda úplne ignoruje osoby, ktoré sa už ocitli na dlažbe, a ignoruje aj skutočnosť, že rady nezamestnaných sa v blízkej budúcnosti podstatne rozšíria. Na Slovensku počet uchádzačov o zamestnanie iba v decembri vzrástol o 13 326 osôb a január nebude o nič lepší. Vedľa nás u susedov v Česku napríklad vzrástol počet nezamestnaných v januári o takmer 46-tisíc osôb.

Návrh, s ktorým prichádza Kresťanskodemokratické hnutie, pomáha zlepšiť situáciu najohrozenejších z radov nezamestnaných a to sú osoby v preddôchodkovom veku, ktoré už nemajú šancu nájsť si nové zamestnanie. Preto mi dovoľte predložiť pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

V súvislosti s novým článkom je potrebné zmeniť názov zákona. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

Čl. II - Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/205 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006, zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 590/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 a zákona č. 449/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 67 ods. 1 sa vypúšťa písmeno c).

V § 67 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).

V § 104 ods. 1 sa za slová "štyroch rokoch" nahrádzajú slovami "troch rokoch" a slová "najmenej tri roky" nahrádzajú slovami "najmenej dva roky".

V § 104 ods. 2 sa slová "štyroch rokoch" nahrádzajú slovami "troch rokoch".

V § 105 odsek 1 znie: "Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti, ktoré je pre poistencov do 55. roku veku uplynutím šiestich mesiacov, pre poistencov od 55. do 60. roku veku uplynutím deviatich mesiacov a pre poistencov od 60 rokov veku uplynutím dvanástich mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106."

V § 108 odsek 1 znie: "Výška dávky v nezamestnanosti je

a) 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov podporného obdobia v nezamestnanosti,

b) 50 % denného vymeriavacieho základu do ukončenia trvania podporného obdobia v nezamestnanosti."

V § 108 ods. 2 druhá veta znie: "Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu poistenca uvedeného v § 104 je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti."

V § 108 odsek 3 znie: "Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti poistenca uvedeného v § 104, denný vymeriavací základ sa zistí z toho kratšieho obdobia."

Pri bode 9 chcem upozorniť, že pri prepise sa stala chyba. Prosím o opravu.

Bod 9. Za § 293 bf) sa vkladá nový § 293 bg), ktorý znie:

" § 293 bg

Ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol pred 1. marcom 2009, podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzujú a jej výška sa určuje aj po 28. februári 2009 podľa zákona účinného pred 1. marcom 2009."

V tejto súvislosti je potrebné prečíslovať čl. II.

A teraz prosím o pozornosť pre odôvodnenie k bodom 1 a 2: Pre poskytnutie predčasného starobného dôchodku musia byť dnes splnené tri podmienky, a to dĺžka dôchodkového poistenia 15 rokov, počet chýbajúcich rokov najviac dva do dovŕšenia dôchodkového veku a predčasný starobný dôchodok vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima u poistencov, ktorí nie sú sporiteľmi do druhého dôchodkového piliera, resp. 0,6-násobok sumy životného minima u poistencov, ktorí sú sporiteľmi do druhého dôchodkového piliera. Navrhovaná úprava vypúšťa tretiu podmienku pre priznanie predčasného starobného dôchodku pre poistencov, ktorí nie sú sporiteľmi v druhom dôchodkovom poistení, ako aj pre poistencov, ktorí sú sporiteľmi v druhom dôchodkovom poistení. Súčasne ponecháva v platnosti podmienku chýbajúcich dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku. Občania v preddôchodkovom veku, vo veku okolo 60 rokov, ktorí stratia zamestnanie, sa môžu rozhodnúť buď na evidovanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberanie dávky v nezamestnanosti, kde sa navrhuje predĺženie podpornej doby pre túto vekovú skupinu, alebo požiadať o predčasný starobný dôchodok. Občanom s nižšími príjmami sa navrhovaným riešením poskytne možnosť mať stabilný príjem, a to aj v prípade, ak nedosiahnu požadovanú hranicu príjmu 1,2-násobku, resp. 0,6-násobku sumy životného minima. Keďže životné minimum sa každoročne zvyšuje, sprísňuje sa aj kritérium pre odchod do predčasného starobného dôchodku a klesá počet osôb, ktorým by takýto nárok vznikol.

K bodom 3 a 4: Navrhuje sa zmiernenie podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti úpravou dĺžky obdobia poistenia v nezamestnanosti z najmenej troch rokov v posledných štyroch rokoch na najmenej dva roky v posledných troch rokoch. Skrátenie časového intervalu je opodstatnené z dôvodu, že v tejto situácii sú ľudia donútení častejšie meniť zamestnanie bez časovej nadväznosti.

K bodu 5: Navrhuje sa upraviť dĺžku obdobia poberania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku poistenca. Pre poistencov po dovŕšení 55. roku veku sa predlžuje obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti zo šesť na deväť mesiacov a po dovŕšení 60. roku veku sa predlžuje obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti na dvanásť mesiacov, keďže osoby v staršom veku sa dokázateľne ťažšie uplatňujú na trhu práce, o to viac v tomto období. Zároveň sa odstraňuje znevýhodnenie skupiny poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú a osôb dobrovoľne poistených v nezamestnanosti, pre ktoré je v súčasnosti dĺžka podporného obdobia štyri mesiace.

K bodom 6, 7 a 8: Navrhuje sa upraviť výšku dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky. Dávka v nezamestnanosti sa zvyšuje pre všetkých poistencov z 50 na 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov obdobia nezamestnanosti. Po uplynutí troch mesiacov sa dávka zníži na 50 % denného vymeriavacieho základu. Navrhované opatrenie má zmierniť nepriaznivé dôsledky straty príjmu v prvých troch mesiacoch nezamestnanosti a zároveň motivovať nezamestnaného nájsť si prácu v období poberania relatívne vyššej dávky v nezamestnanosti. Dôvody skrátenia časového intervalu z troch rokov na dva roky sú rovnaké, ako je uvedené v odôvodení k bodom 2 a 3. Zároveň sa tým odstraňuje odlišný prístup ku skupinám poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú a skupine osôb dobrovoľne poistených v nezamestnanosti.

K bodu 9: Navrhuje sa, aby v prípadoch poistencov, ktorým nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol pred 1. marcom 2009, podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzovali a jej suma sa určila aj po 28. januári 2009 podľa zákona účinného pred 1. marcom 2009.

Toľkoto k pozmeňujúcemu návrhu. Snáď by som k tomu ešte doplnila toľko, čo možno vyprovokuje aj vaše otázky ohľadom financií a môžete sa opýtať, z čoho to zaplatíme. Na tento účel netreba hľadať žiadne peniaze, pretože peniaze na krytie nezamestnanosti sú tam, kde si ich zamestnaní odkladajú pre prípad potreby, pre prípad v núdzi, teda v Sociálnej poisťovni v základnom fonde poistenia v nezamestnanosti. Dnes sa pre potreby nezamestnaných z tohto fondu, ktorý vytvárajú nezamestnaní pre seba samých v prípade núdze, používa iba 20 % prostriedkov a zvyšok je v istom zmysle defraudovaný zo zákona, pretože sa používa prevažne na úplne iný účel.

Predložený pozmeňujúci návrh by zvýšil využitie prostriedkov fondu možno na 30 % a návrh, aby sa potreby nezamestnaných saturovali z fondu určeného pre nezamestnaných, považujem za systémové riešenie finančného krytia nezamestnanosti. Preto prosím o podporu tohto nášho pozmeňujúceho návrhu a zároveň aj o veľkorysosť k nezamestnaným.

Ďakujem vám za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Konštatujem, že s faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa nehlási nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ivánovi Farkasovi, ktorý je posledný prihlásený do rozpravy písomne. Pán poslanec, nech sa páči. Po jeho vystúpení a prípadných faktických poznámkach otvorím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený panie poslankyne, páni poslanci, celý balík opatrení, tretí vládny balíček, zavádza tisíc drobných riešení, tisíc drobností, medzi ktorými sú aj potrebné, užitočné návrhy.

Prvý balík z novembra vlaňajšieho roka nestal ani za reč, druhý balík už naznačil nejaké efektívne riešenia a tento tretí balík vlastne zavádza potrebné návrhy. Keď už vláda nechcela komunikovať s opozíciou v parlamente o dopadoch hospodárskej krízy a možných riešeniach, východiskách alebo vlani na jeseň na základe nášho návrhu za okrúhlym stolom medzi šiestimi parlamentnými stranami - mimochodom, tento inštitút je značne využívaný v niektorých susedných krajinách, ale aj v iných krajinách západnej Európy, v členských krajinách Európskej únie v ťažkom, kritickom období -, tak nás teší iná forma vzájomnej komunikácie medzi vládou a opozičnými stranami.

Táto forma vychádza z toho, že ministerstvo financií a vláda konkrétne v tomto návrhu zákona dane z príjmov zapracovala odborné návrhy, ktoré opozícia permanentne nastoľuje od leta vlaňajšieho roka. Opozícia ale bola doteraz vždy vytesnená v Národnej rade, doteraz naše návrhy neboli akceptované, nedostali sa do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky.

Teší nás tiež, že si ministerstvo financií a vláda osvojili odborné návrhy zamestnávateľov, podnikateľských združení, aliancií a zväzov. Je to nezvyčajná forma komunikácie, ale je to vždy lepšie ako nič. Je to prebratie, prevzatie myšlienok, návrhov a riešení iných. Nazdávam sa, že opozičné pozmeňujúce návrhy, ktoré boli a budú predložené, kvalitatívne zlepšujú tento vládny návrh zákona o dani z príjmov.

Pán minister, pouvažujte nad tým, že by ste schválili, odklepli tieto rozumné a myslím si, že logické návrhy opozície.

Čo ale vyčnieva z rozumného rámca tohto návrhu zákona, je posunutie hraničného termínu podávania daňových priznaní o jeden mesiac. Nielen preto, že niektorí daňoví poplatníci dostanú vrátky späť o jeden mesiac neskôr, nielen preto, že niektorí podnikatelia živnostníci budú úverovať štát, štátny rozpočet viac o jeden mesiac, bude to mať negatívny, nepríjemný dopad na miestnu a regionálnu samosprávu. Miestna a regionálna samospráva totiž participuje na výnose daní z príjmov fyzických osôb pomerom 93,5 %. Charakteristika príjmov samospráv tzv. podielov na dani z príjmov fyzických osôb je nasledovná: Miestne a regionálne samosprávy dostávajú v januári a februári menej než 1/12, dostávajú menej ako mesačný priemer, ale v apríli, teda po odovzdaní všetkých daňových príjmov, vlastne daňových priznaní, dostávajú oveľa viac ako ten priemer, dostávajú oveľa viac ako je 1/12 toho podielu.

Vážení starostovia a primátori, vážení predsedovia samosprávnych krajov, toto posunutie znamená, že vy dostanete ten väčší balík peňazí o jeden mesiac neskôr.

Vďaka nerozumnému návrhu v inak rozumnom, aj keď na základe návrhov opozície a profesijných združení zostavenom návrhu zákona bude to pre vás nepríjemné. Ľudia s najnižšími príjmami, žiaľ, nie je ich málo v tomto štáte, nebudú platiť na daniach viac, lebo oni dane neodvádzajú. A ľudia s vyššími, o čosi vyššími príjmami ako minimálna mzda budú odvádzať menej na daniach, lebo sa zvýši odpočítateľná položka z daňového základu.

Toto je rozumné riešenie. Je to pozitívne, žiaduce riešenie, aspoň o niečo sa zvýši vnútorná spotreba a dopyt po tovaroch a službách. Vláda a ministerstvo financií si asi neuvedomuje, že následkom toho ale budú nižšie príjmy na daniach, nakoľko sa zníži výnos dane z príjmov fyzických osôb a prioritne to zasiahne opäť samosprávy. Preto je rozumný návrh opozície, aby sa rozpustila rezerva vo výške 6,5 %, čo je viac ako 3 mld. korún pre miestne a regionálne samosprávy. Tieto financie by boli potrebné na kompenzáciu negatívnych dopadov na miestne a regionálne samosprávy.

Ak dno nedosiahneme v tomto roku, ak sa kríza predĺži a ak by sa hospodársky rast ďalej prepadával, hrozí nám, že výnosy daní sa v budúcnosti znížia. Receptom na riešenie je citeľne znížiť výdavky, treba viac šetriť, pán minister.

Prvý balík šetrenia - viazanie 300 mil. eur na výdavkovej strane rozpočtu - je prvý náznak, prvý konkrétny krok vedúci k šetreniu, nazdávam sa, že nebude posledný. Treba uvažovať o šetrení v predstihu, netreba počkať, keď nastane stagnácia alebo nedajbože v budúcnosti aj recesia. Čím skôr a čím intenzívnejšie budete šetriť na výdavkovej strane rozpočtu, tým viac urobíte pre krajinu, pre ozdravenie slovenského hospodárstva.

Ak neviete, kde šetriť, dávame vám návod, už to povedali viacerí z opozičných radov. Sociálne podniky, kam mierite 200 mil. eur, čiže viac ako 6 mld. korún. Pričom tvrdím, že sociálne podniky sú neštandardným hybridom, môžu byť zmesou personálnej agentúry, štátneho podniku a VPP (všeobecnoprospešných prác) alebo aktivačných prác a taktiež rodinnej eseročky s jedným jediným cieľom - vyčerpaním zdrojov z Európskeho sociálneho fondu.

V utorok som hovoril o tom, že mi chýba z toho balíka návrhov otvorenie Zákonníka práce, chýba mi sflexibilnenie pracovného trhu. Čuduj sa svete, včera sme o tomto hlasovali a musím povedať, že sme za tento návrh zahlasovali, nakoľko aj tento návrh bol pôvodom návrhom opozície. Nekritizovali sme ale výsledok - otvorenie Zákonníka práce, a vôbec túto zmenu, prepotrebnú zmenu, my sme kritizovali spôsob, akým sa toto urobilo. Nie prvýkrát, sa nazdávame, to bolo znásilnením rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Aj sflexibilnenie pracovného trhu bolo návrhom opozície. A, pán minister, z tejto logiky vám odporúčam, aby ste zvážili podporu všetkých opozičných pozmeňujúcich návrhov k tomuto návrhu o dani z príjmov, pretože podľa doterajších skúseností je možné, že vy budete také isté návrhy predkladať na budúcom rokovaní pléna Národnej rady v apríli.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. A poprosím teraz o chvíľu strpenia, pretože technici majú trošku problém, lebo bol výpadok elektriny, či je možné spustiť systém, aby sa mohli poslanci hlásiť s faktickými poznámkami. Ak mi poviete, technici, že nie, tak potom budem evidovať prihlášky do faktickej poznámky zdvihnutím ruky. Poprosím vás, páni poslanci a poslankyne, ja si to budem písať, technika nám momentálne hapruje. Kto je ten, kto sa chce prihlásiť na vystúpenie pána poslanca Farkasa s faktickou poznámkou? Pán poslanec Petrák ako prvý, ďalej pán poslanec Halecký. Čiže zatiaľ evidujem dvoch poslancov prihlásených do faktickej poznámky. Chcem byť tolerantný, tak sa pozerám, že či ešte niekto. Nie, čiže uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Chcem vás poprosiť, páni technici, či by ste mohli teraz zapnúť pána poslanca. Nedá sa. A dá sa faktická poznámka realizovať aspoň od rečníckeho pultu? Áno.

Pán poslanec Petrák, poprosím vás. Pán poslanec, nech sa páči, máte dve minúty.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Farkas, ja mám v podstate len jednu veľmi krátku technickú poznámku k vášmu vystúpeniu, ktorá sa bude týkať výnosu miestnych samospráv z dane z príjmu fyzických osôb. Tá vaša obava, ktorá bola povedaná vo forme, že posunutie termínu podávania daňových priznaní pre živnostníkov, lebo týkalo sa to len kategórie živnostníkov, netýka sa to kategórie zamestnancov, nebude mať takmer žiaden dopad na hospodárenie obcí a miest a nebude to znamenať žiaden výpadok.

Dôvod je úplne jednoduchý, je to pomer prostriedkov na daniach, ktoré sú vybraté zo závislej činnosti od fyzických osôb, ktorý je rádovo takto vysoký, a podiel prostriedkov, ktoré sú vybraté od živnostníkov, ktorý je voči tomuto pomeru zanedbateľne malý. Čiže z tohto pohľadu absolútne žiaden dopad na hospodárenie obcí a miest. A okrem toho, pokiaľ som dobre informovaný, tak na gestorskom výbore bol prijatý pozmeňujúci návrh, o ktorom budeme hlasovať, že je zjednotený termín podávania daňových priznaní tak, ako to bolo doteraz.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. A teraz poprosím pána poslanca Haleckého, taktiež keby išiel k mikrofónu k rečníckemu pultu, lebo máme naozaj technický problém. Pán poslanec, nech sa páči. Časomiera, ktorá je na meranie času pre vystúpenie vo faktickej poznámke, nám našťastie funguje.

Takže nech sa páči, váš priestor na vystúpenie s faktickou poznámkou.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. K vystúpeniu pána poslanca Farkasa som mal len tú pripomienku, že ťažko je odhadnúť, či sme už na dne, či tá kríza vrcholí, alebo či ešte je na vzostupnom ramienku. Preto aj rozsah, počet, ale aj kvantifikácia všetkých tých opatrení, ktoré zasahujú do financií, či už v daňovej, alebo v ďalšej fiškálnej oblasti, musí zrejme asi byť veľmi starostlivo preštudovaná, gradovaná, odhadovaná, aby to malo nakoniec celkový efekt dobrý.

Dovolím si ešte poznámku aj k ďalším veciam, ktoré som v predchádzajúcom vystúpení nemohol povedať, že tiež si myslím, že aj v oblasti Zákonníka práce dozrieva, a myslím, že už je zrelá doba, aby sa uvažovalo reálne o niektorých opatreniach, ktoré by zmiernili následky tejto hospodárskej krízy. Pretože skutočne je už, ako bolo spomínané, 40-tisíc ľudí, ktorí majú záujem aj na ďalších ako daňových a niektorých iných riešeniach.

Ďakujem.