P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce ešte okrem pána poslanca Rafaja prihlásiť do rozpravy? Mal som písomnú prihlášku pána poslanca Bastrnáka, ale nie je prítomný, takže stráca poradie. Takže do rozpravy je ešte pani poslankyňa Vášáryová, Berényi, Slafkovský, Juhász, Bárdos, Minárik. Končím možnosť sa prihlásiť. Samozrejme ako prvý požiadal do rozpravy pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem pekne za udelenie slova. Myslím si, že moje vystúpenie a prednesenie pozmeňujúceho návrhu rozširuje možnosti na priechodnosť a podporu tejto novely. Takže, ak dovolíte, oboznámim vás s pozmeňujúcim návrhom, ktorým meníme pôvodný text alebo znenie v § 8 ods. 5, ktorý meníme nasledovne podľa nového pozmeňujúceho návrhu.

Citujem: "Obec nemôže z etnických, náboženských alebo politických dôvodov obmedziť využitie verejného priestranstva v obci na účely umiestňovania pamätníkov, pamätných tabúľ, sôch, súsoší, štátneho symbolu Slovenskej republiky alebo jeho častí, alebo iných umeleckých diel vyjadrujúcich pamiatku a úctu k historickým miestam, udalostiam alebo nekontroverzným osobnostiam viažucim sa k histórii Slovenska alebo k histórii obce budovaných alebo vytváraných vo verejnom záujme," koniec citácie.

Ak dovolíte, v stručnosti odôvodním. Návrh spresňuje podmienky, ktoré musia plniť žiadatelia na osadenie sôch a podobných umeleckých artefaktov viažucich sa nielen k samotnej histórii obce, ale aj celoslovenským historickým významom a ďalej upresňuje, že by nemalo ísť o kontroverzné osobnosti, čím sa eliminujú výhrady tých, ktorí môžu mať problém s niektorou historickou osobnosťou alebo či jej náleží, alebo neprináleží takáto pocta.

Návrh tiež spresňuje, že dôvodom zamietnutia obcou nemôžu byť politické, náboženské alebo etnické výhrady, čím sa sleduje ochrana základných ľudských práv a slobôd. Aj akýsi kompromisný alebo ústretový postoj Združenia miest a obcí Slovenska, pokiaľ som si ho pozorne vypočul v jednom z výborov v druhom čítaní, tak smeroval k návrhu riešiť túto problematiku cez antidiskriminačný zákon, čo by bolo ale, samozrejme, zasa nepriama novela. Ale tá podstata zostáva. Je to ochrana tých základných ľudských práv v tom, aby niekto nemohol byť poškodený či už z hľadiska svojej etnicity, náboženského vyznania, alebo politických dôvodov, a tým sa myslí aj skupina ľudí alebo osoba, ktorá podá takýto návrh na vzdanie úcty niektorej z historických osobností alebo k udalosti, pretože spoločenská prax, bohužiaľ, v časti Slovenska alebo ojedinele je taká, že sú výhrady buď z náboženských dôvodov, keď je obec inak v súčasnosti religiózne orientovaná, bol tu spor v minulosti katolíkov, evanjelikov alebo aj iných cirkví, alebo z etnických dôvodov v prípade, že ide o slovenského národného dejateľa alebo slovenskú historickú udalosť s významom pre štátotvorný národ. Tak zasa na jazykovo zmiešanom území Slovenskej republiky dochádzalo k zablokovaniu rozhodnutia v prospech umiestnenia takejto pamätnej tabule alebo pre dejateľov práve z etnických dôvodov.

A potom tu máme ešte tretiu kategóriu, ktorá je rovnako citlivá a ktorú môžeme vidieť aj v istej bratislavskej časti, a to sú zase dôvody politické, pretože Slovensko má pomerne bohatú, rozporuplnú a turbulentnú históriu a zástancov takej alebo onakej názorovej línie.

Ale sochy ako vyjadrenie úcty či už k danej udalosti, alebo k osobnosti za to často nemôžu a mali by sme byť podľa môjho názoru tolerantní a zároveň aj kultúrotvorní k tomu, aby sme vo svojom okolí takúto úctu našich spoluobčanov dokázali pozitívne motivovať práve stvárnením týchto osobností alebo pripomenutím si konkrétnej udalosti, pretože stále platí a bude platiť, kto nepozná svoju minulosť a neváži si ju, nebude si vážiť ani svoju prítomnosť. A ak si nebudeme vážiť svojich, nebudú si nás vážiť ani cudzí.

Takže ja vás poprosím o pozorné preštudovanie si tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý okrem toho pôvodného, ktorý sme dávali, rozširuje tieto možnosti aj na stvárnenie štátneho symbolu alebo jeho časti, čo je myslím si v mnohých vyspelých štátoch sveta úplne prirodzené a ja verím, že v rozprave sa vyjadria zástancovania pre aj proti a potom by som, ak dovolíte, na konci ako predkladateľ ešte využil svoje právo. Takže zatiaľ vám ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky pán poslanec Cabaj a Juhász. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Pán predseda, kolegyne, kolegovia, niekoľko poznámok k vystúpeniu. V podstate celý svoj život sa venujem oblasti verejnej správy a štátnej správy ako za výdobytok úspešných rokoch. Po roku 1989 som si vždy považoval prijatie zákona č. 369 o obecnom zriadení. Aj keď tento zákon prešiel niekoľkými zmenami noviel, dokonca sa hovorilo pred dvomi rokmi o tom, že je potrebné prijať nový zákon o obecnom zriadení na minulom sneme ZMOS-u.

Zástupcovia a tí, ktorých sa to bezprostredne týka, odporučili práve neprijímať nový zákon, ale pripraviť novelu zákona č. 369 o obecnom zriadení, ktorá je momentálne v štádiu prípravy a budúci týždeň by predkladatelia mali konzultovať tieto veci vo výbore skôr, ako to pôjde do medzirezortného pripomienkového konania.

Som posledný ten, ktorý by si nevážil minulosť, tak ako to už bolo povedané, lebo iba ten, kto pozná minulosť, má nárok aj myslieť na budúcnosť. Ale nie je mi celkom jasné, po prvé, prečo chceme vstúpiť do kompetencií obcí, keď tieto sme zabudovali do zákona o obecnom zriadení a konečne sme mali samostatnosť obcí bez akejkoľvek podriadenosti nejakého úradníka alebo neviem koho, kto bude ten, kto bude vyberať a rozhodovať o tom, že teraz obecné zastupiteľstvo, starosta ako jediné orgány obecného zastupiteľstva a obce nemajú právo svojho rozhodovania, to, čo mali doteraz, ale o tom rozhodne nejaký úradník.

A potom jednu poznámku k tej nekontroverznej osobnosti. Kto už na Slovensku nemôže byť kontroverzný, alebo môže byť nekontroverzná osobnosť? Každý, každý sa dá spochybniť.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Juhász.

Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja k tomu pozmeňujúcemu návrhu by som mal jednu otázku, lebo začína sa ten pozmeňujúci návrh takto: "Obec nemôže z etnických, náboženských a politických dôvodov obmedziť." Ja sa chcem opýtať, ktorý orgán rozhodne, že či obec obmedzila z etnických, náboženských, politických dôvodov vybudovanie nejakého pamätníka? Či to bude prokuratúra, krajský stavebný úrad, alebo aký úrad rozhodne, lebo to je v rozpore aj so stanoviskom ZMOS-u, ktoré hovorí, že jedine volení predstavitelia jednotlivých miest a obcí sú tí, čo by mali mať právo rozhodovať o tom, ako bude ich obec či mesto vyzerať. Takže na toto by som chcel odpoveď. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Rafaj, chcete reagovať? Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Áno, rád by som zareagoval. Je pravda, že kompetencie sa na obce prenášali. Prenášal ich cez zákon práve tento zákonodarný zbor. Len chcem pripomenúť, že vstup nejakého úradníka, ako bolo namietnuté pánom poslancom Cabajom, je už v tomto rozhodovacom konaní tak či tak a je to v prípade stavebného konania, pod ktorý podlieha výstavba alebo osadenie sochy väčšieho významu. Tam je potrebné stavebné konanie a v rámci tohto riadneho stavebného konania je možný aj odvolací inštitút.

Takže už teraz sme v stave, že niekto iný v rámci základných ľudských práv, že každý má možnosť na odvolanie alebo na vypočutie vo svojej veci, sa už v súčasnosti realizuje. Takže to nie je nijaké obmedzenie kompetencie samosprávy.

Tá záležitosť je daná, pán poslanec Juhász, primárne. V odôvodnení predpokladám, že nijaký samosprávny orgán si nedovolí neodôvodniť alebo nezdôvodniť, prečo danej iniciatíve dáva červenú. A práve v tom zdôvodnení, pokiaľ by sa objavilo, že sú tam etnické, politické alebo náboženské dôvody, tak je zrejmé, že ide mimo rámca tohto zákona a že jeho stanovisko je automaticky nulitné.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Vášáryová.

(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme druhým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Pokračovať budeme v rozprave. V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Vášáryová, po nej sa pripraví pán poslanec Berényi.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. Spravodajcu máme takisto? Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Duchovný otec našich štúrovcov povedal raz, teda Hegel, "duchovno národa sa prejavuje v troch oblastiach: v právach, v náboženstve a v umení." A dnes sa tu prelínajú dve roviny z tohto, a to je právo a umenie. Ja som túto novielku zákona, ktorý predkladajú naši kolegovia, nazvala novelou o jednej vete. Lebo je to vlastne len jedna veta.

My sme tu už mali a zažili sme v parlamente v posledných mesiacoch niekoľko pokusov zmeniť fungovanie demokratických princípov, na ktoré sa snažíme zvyknúť, ktoré sa snažíme kultivovať a ktoré sme tu nastolili po roku 1989. Čo iné ako zmena fungovania takýchto demokratických princípov znamená neočakávané podanie pozmeňujúceho návrhu na poslednú chvíľu. To sa nám tu opakuje už teraz skoro na každej schôdzi. Nedodržiavanie organizačného poriadku v Národnej rade v mene väčšiny. Alebo útoky na inštitút vlastníctva, ktoré je ústavne zabezpečené, kde nie vlastník má rozhodovať, ale všemocný úrad.

V tomto zmysle táto novela o jednej vete je návrh skrz na skrz socialistický. Aj podobné sme tu už mali. Spomeňte si na stavebný zákon, kde mal krajský úrad rozhodovať. Spomeňte si na vyvlastňovanie súkromných pozemkov pod stavbu diaľnice. A teraz ide o znárodnenie právomoci občanov a nimi volených samospráv. Takto to vidím ja.

Zaklínacie slovo Európskej únie subsidiarita, s ktorým sa mnohí predkladatelia toť nedávno oháňali, stráca pôdu pod nohami v Slovenskej republike. O všetkom má rozhodovať úrad, alebo keď už nie úrad, tak politická strana, ktorá stojí za týmto úradom. A tí budú rozhodovať v mene čoho? To je jedna moja otázka.

Úradník musí rozhodovať v mene svojho šéfa, inak ho vyhodí. Tak to platí dnes na Slovensku. A politická strana rozhoduje v mene svojej straníckej ideológie. Ale to sme tu už predsa raz mali. Už sa stavali pomníky jednej strany, samozrejme, že to bolo v mene národa. Samozrejme, že to bolo v mene svetlých zajtrajškov a áno, bolo to aj v mene poznania lepšie našej národnej minulosti. V tomto mene sa vždy vymazávali a tvorili nové, čím ďalej tým falošnejšie a falošnejšie dejiny. Vždy je to tak a vždy sa to tak stane, keď o jedinej správnej ceste majú rozhodovať len politici z vrcholkov politickej moci.

A položme si otázku, vážení priatelia, čo zostalo všetko z tých betónových monštier nastavaných po Slovensku v minulosti? Nič. Nič. Žiadna kultúrna hodnota. Nič povznášajúceho. Len bolesť nad strateným časom nás všetkých.

Za najväčší symbol si menujme ten veľký betónový, železobetónový pomník Gottwaldovi, ktorý mal pretrvať na večné veky, ako ho potom museli rozstrieľať a dávať tam obrovské množstvá dynamitu. Tony cementu sa zmárnili a zostalo nám zničené námestie. Ale aj naše duše a životné prostredie. Ak máme nejaké poučenie z našej národnej minulosti, tak to je to, že betónové opachy nevydržia. To je zákon o jednej vete, ktorý na Slovensku naozaj platí.

Ale pozrime sa na kultúrne implikácie tejto novely o jednej vete. Čo zostalo ako bohaté kultúrne dedičstvo správ umelcov zoradených pod šíkom jednej ideológie? Pod jediným správnym názorom? Čo zostalo z pomníkov postavených i vypísaných na oslavu vodcu, strany, národa jasajúceho pod führerom alebo Biľakom, veď na tom nezáleží pod kým. Nič. Zostali prázdne regály po knižkách, ktoré išli do zabudnutia a prázdne podstavce. A to nielen preto, že pod zástavu tých jediných správnych ideí sa grupujú väčšinou treťotriedni umelci a tlmočníci správnych myšlienok, ktorí len uberajú národu, keď už tak chcete, čas, priestor a peniaze skutočným umelcom prvého rangu.

Umožniť takejto umeleckej elite cez novelu jednej vety dominovať považujem priam za protinárodné sprisahanie proti slovenskej kultúre. Čo všetko by mohlo vzniknúť a čo všetko mohlo vzniknúť, keby nebol skostnatený Martin s jedinou ideológiou, keby nie jediné na večné veky platné myšlienky a pochody pod jedine dovolenými zástavami. Mohli vzniknúť diela, ktorými by sme sa dnes pýšili v Európe. A prečo sa, vážení kolegovia, nezaoberáte radšej záchranou dedičstva Jurkoviča? Napríklad jeho unikátne drevené cintoríny. To by bolo treba zachraňovať.

Pod jednou ideológiou môžu márniť talenty. Ale aj hodnotní umelci za určitú skyvu pozornosti a chleba. A tak vznikajú sochy aj dobrých umelcov od Lenina až po Svätopluka a ten sa vraj už aj odlieva, možno vznikne zo starej sochy v tom ateliéri, ktorý patril nejakému vodcovi alebo poprednému komunistovi, lebo tak to ide najrýchlejšie. Len hlavy sa zmenia.

História 20. storočia nás učí aj na Slovensku, že politická strana akákoľvek a s akýmkoľvek veľkohubým národoľubstvom nemá vkus. Vkus majú iní ľudia. S tým sa nedá nič robiť, stačí sa poobzerať okolo.

Táto novela o jednej vete je o nedôvere jednej politickej strany aj k svojmu národu. Tak to vidím. Je to nedôvera k ľuďom v samosprávach. K ľuďom a aj k ľuďom, ktorí si tieto samosprávy sami zvolili. Akoby nám táto jedna veta hovorila, my im musíme niečo naoktrojovať. Oni tomu nerozumejú. Oni sú hlúpi. My z moci politickej strany alebo z moci úradu, my im musíme povedať, ako sa majú správať.

A nakoniec trošku humorne. Ja rozumiem, že v zvieracej ríši si samce potrebujú značkovať svoje prostredie. Označkujeme si v mene jednej politickej strany naše Slovensko? Teda kus svojej vlasti, ktorý považujeme za slovenský? Alebo oni za slovenský?

Pán poslanec Rafaj dodal. Nekontroverzné osobnosti by sa mali zobrazovať, alebo by sa im mali robiť sochy. Máme tu najnovší príklad, škoda, že ho nespomenul. Tabuľa na počesť Gustáva Husáka v Dúbravke. Skutočne kontroverznej osobnosti, ktorá skončila veľmi neslávne v časoch normalizácie a zanechala nám aj veľmi kontroverzný obsah. Na tabuli, ktorá má byť pripevnená v obci Dúbravka, nie je ale napísané, že bol kontroverzný. Tam sú vyzdvihnuté len tie svetlé alebo tie stránky, ktoré chcú tí, ktorí to chcú presadiť, vidieť ako svetlé. A čo s tým urobí tento zákon? Aj za toto budete hlasovať, milí páni? A že vraj potom nepoznáme minulosť. Pán kolega Rafaj sa tu sťažoval, že musíme poznať minulosť. No, ja neviem, ktorú minulosť chce on poznať, ale z jeho rečí sa obávam, že ja poznám trošku inú minulosť, ako pozná on. A o tom to je, páni. Vy nemôžete určovať, čo má byť kontroverzné a čo má byť nekontroverzné.

Táto novela o jednej vete je dôkazom, že niektorí si asi poriadne preštudovali, ako to chodilo za totalitných režimov, obidvoch, že sa jednoducho zabránilo samosprávam, zabránilo sa samotným občanom rozhodovať o tom, čo kde bude. Čo oni považujú za dôležité pre svoju históriu, pre chápanie svojej minulosti a pretože sa to v demokracii nedá celkom presadiť, máme tu túto novelu o jednej vete.

Pán Rafaj hovoril o tom, že nepoznáme minulosť, stále sa vracia k minulosti. Nuž ja v tomto prípade budem hlasovať za budúcnosť Slovenska. To znamená proti tejto novele o jednej vete. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Berényi, po ňom sa pripraví pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Moja predrečníčka pani poslankyňa Vášáryová už hovorila čiastočne o tom, aký zaujímavý pojem je nekontroverzné osobnosti. Dovoľte mi pokračovať v tejto myšlienke s tým, že nedávno v tejto sále sme schválili malú novelu školského zákona. A vlastne skupina poslancov hovorila neustále, že návrh predkladaný pánom predsedom parlamentu Pavlom Paškom je nejasný, nakoľko obsahuje pojem vžité a zaužívané názvy a nemôžeme hlasovať za takýto návrh, nakoľko je to nejasné a legislatívne nevyčistené. Sú to nevyčistené pojmy, vžité a zaužívané názvy.

A na moje veľké prekvapenie tí istí, ktorí spochybňovali pojmy vžité a zaužívané názvy, predkladajú pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o nekontroverzných osobnostiach a hovorí o tom, že podľa tohto návrhu zákona by sa dali umiestňovať pamätné tabule, sochy, súsošia a tak ďalej pre nekontroverzné osobnosti. A preto sa naskytá otázka, kto určí skupinu nekontroverzných osobností? Ktorý úrad bude mať na starosti určenie práve tých, ktorí sú kontroverzní a ktorí sú nekontroverzní?

Nedávno sme taktiež schválili v tejto sále zákon o zásluhách Andreja Dubčeka. Viete koľko poslancov za to hlasovalo? Sedemdesiatsedem. Pardon, Alexandra Dubčeka. (Hlasy v sále.) Viete koľko poslancov za to hlasovalo? Presne sedemdesiatsedem. Tak Alexander Dubček je kontroverzná osobnosť, alebo nie je kontroverzná osobnosť na základe hlasovania poslancov Národnej rady?

Napriek tomu, že vžité a zaužívané názvy sú vlastne v niektorých dokumentoch OSN definované, ja som ešte nenašiel medzinárodný dokument, ktorý by určil, ktoré sú nekontroverzné osobnosti a kontroverzné osobnosti slovenskej histórie.

A ďalej je tu otázka, čo keď tento návrh bude schválený, urobí prezident Slovenskej republiky? Prezident nepodpísal zákon o učebniciach pre národnostné školy preto, lebo vžité a zaužívané názvy sú nevyčistené, legislatívne neurčené a nezachytené v slovenských právnych normách, a preto by som bol veľmi zvedavý, čo by na to povedal prezident Slovenskej republiky, že či sú vyčistené kontroverzné osobnosti alebo nekontroverzné osobnosti práve v slovenských legislatívnych normách. Ak by bol podpísal prezident takýto zákon, tak pravdepodobne by podľahol znovu politickým tlakom a zároveň tí, ktorí nebudeme hlasovať za tento návrh, len pomáhame teraz prezidentovi, aby som ho nediskvalifikoval pred voľbami prostredníctvom aj tohto návrhu zákona.

Viem si predstaviť zase, že keď bude schválený tento návrh, tak my poslanci SMK máme ho navštíviť a požiadať ho, aby nepodpísal tento návrh, nakoľko legislatívne sú tam nečisté výrazy, čo by bolo treba upresniť.

Páni poslanci, ktorí ste predkladali tento návrh, musím povedať, že ste nekonzistentní. Máte dvojaký meter, keď chcete presadiť svoje záujmy a vôbec neberiete do úvahy právnu konzistentnosť vašich návrhov. Nástroje vyberáte podľa potreby a vysvetľujete podľa potreby, podľa toho, čo je práve ten váš pôvodný cieľ. A preto za tento návrh my hlasovať nemôžeme už aj z toho dôvodu, aby tu bola právna čistota ohľadom schválených právnych noriem. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Berényiho. Pani poslankyňa Biró, to je faktická poznámka? Takže pani poslankyňa Biró chce reagovať s faktickou poznámkou. Ešte niekto? Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa, máte slovo.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja tiež chcem podčiarknuť to, čo pán Berényi hovoril. Mňa tiež zaujalo to, že na jednej strane odsúdime jeden zákon preto, lebo je nepresný, nejasný, dokonca nevykonateľný a na druhej strane pripravíme zákon, teda pripravia poslanci zákon, kde sa takisto použije nejaký pojem, ktorý je nevyjasnený v našej legislatíve a mňa tiež zaujalo a zaujímalo by ma to, že kto bude tým historikom, ktorý bude rozhodovať o tom, ktorá historická osobnosť je kontroverzná alebo nekontroverzná.

Ale priznám sa, že jeden čas som rozmýšľala nad tým, že tento zákon podporím. Podporím to preto, lebo je tam ešte jedna zaujímavá vec. Totiž tieto sochy sa stavali tým osobnostiam, ktoré sa viažu k histórii Slovenska alebo k histórii obce.

Nuž ja mám skúsenosť s tým, že veľmi ťažko sa našiel priestor pre Františka Rákóciho II. v Košiciach práve preto, lebo rozhodovalo o tom mesto, ale na druhej strane, ak teda súčasťou Slovenska sú aj uhorské dejiny, ja by som mala návrh na postavenie niektorých skulptúr, napríklad v Kežmarku pre Tököliho, vo Zvolene pre Grünwalda, v Hrádku pre Berčéniho, v Košiciach teda pre Rákóciho, v Galante pre Eszterházyovcov a v Toporci pre Artúra Görgelyho. To sú všetko významné osobnosti uhorských dejín, ktoré si zaslúžia sochu a ktoré sa viažu k histórii Slovenska aj k histórii týchto obcí a miest.

Takže chcela by som dokončiť myšlienkou pani Belousovovej, že si treba nosiť kultúrne dedičstvo v srdci, ale nepleťme... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Takže budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Slafkovský, po ňom sa pripraví pán poslanec Juhász. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k zákonu alebo k návrhu zákona, ktorým sa vstupuje do práv samospráv takým spôsobom, akého by sa, myslím si, Národná rada mala do budúcnosti zdržať. Je to vstup, ktorý je výsostne účelový a je účelový za takým účelom, ktorý nie je pre Slovensko prospešný, nie je prospešný pre túto republiku ako takú. Pretože je to jeden precedens, ktorý môže priniesť na Slovensko obrovské problémy.

V krčme IV. cenovej skupiny sa bitka začne obyčajne po prvej facke a my si tu sami koledujeme o to, aby sme si schválením takéhoto návrhu zákona tú prvú facku v rámci Slovenska dali a zmenili Slovensko na krčmu IV. cenovej skupiny. Potrebujeme to? Aby si tu jedni, ktorí za sebou budú mať štátnu moc v podobe krajského stavebného úradu a odvolajú sa na zákon, že podľa tohto zákona my môžeme postaviť, nechcem teraz konkretizovať čo, ale dajme svojím spôsobom, nech je to aj Cyril a Metod na námestí v Komárne. Tak táto skupina ľudí si to cez štátnu moc, cez stavebný úrad bude môcť vymôcť.

Ja si myslím, že pokiaľ táto snemovňa je pri zdravom rozume, a verím, že je, tak takýto návrh zákona nemôže podporiť. Už tu bolo hovorené o porušení samosprávnych princípov. Je to absolútna pravda. Nejdem o tom hovoriť ďalej.

Chcem hovoriť ešte o tom, že každý zákon a každé takéto opatrenie má dva konce. Viete si predstaviť, páni navrhovatelia, že pri Martine na vŕšku, ktorý pred vstupom do Martina je po ľavej strane a hovorí sa mu Attilov hrob, si teraz nejaká skupina ľudí, ktorí budú občanmi Martina, majú tam trvalé bydlisko a rozhodnú sa, že chcú tam postaviť pamätník Attilovi, alebo postaviť sochu Turula. Potrebujeme si takéto facky dávať navzájom? Páni kolegovia, kto vás na toto nahuckal? Choďte mu vrátiť tú facku vy z kratšej cesty. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Slafkovského pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Rafaj. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Vášáryová, máte slovo.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. V nadväznosti na to, čo povedal môj kolega pán poslanec Slafkovský. Uvedomme si, že pre niektorých musí byť aj postava Svätopluka kontroverzná. Veď Svätopluk vyhnal Metodových žiakov, otočil slovenské dejiny definitívne smerom k západnej Európe. Je len našou schizofréniou, že oslavujeme Svätopluka spolu s Cyrilom a Metodom. Je to naše určité historické bezvedomie. Ale uvedomme si, že Svätopluk je zodpovedný za to, že nemáme cyriliku, nemáme pravoslávne náboženstvo a že sme jednoducho súčasťou západnej Európy nielen jazykovo. Jednoducho sme súčasťou tej civilizovanej západnej Európy. Pre mňa je to tiež kontroverzné a som zvedavá ako sa tí, ktorí sa tu oháňajú neustále slovanskými bratstvami a myšlienkami, budú stavať k soche Svätopluka. Nie je to pre vás, páni, kontroverzné?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Pán poslanec, pri všetkej úcte, ale tá vaša poznámka o Attilovi a jeho nejakom pamätníku pri Martine neviem, prečo by mala byť opodstatnená, ak si niekto nazve vŕšok. Pokiaľ viem, tak táto historická postava, ale bez nejakých konkrétností o jeho úmrtí a mieste lokalizácie je odkázaná len na mytológiu a tá mytológia hovorí, že bola odklonená rieka, kde pochovali Attilu a potom koryto rieky bolo opäť vpustené. Takže neviem si predstaviť, ako by niekto odôvodňoval, že koryto rieky vystúpilo až na Attilov vŕšok pri Martine. Takže pre mňa je to nerelevantné a neviem, akým spôsobom by dokazovali, že Attila konkrétne pri Martine na tom mieste, či už prechádzal, alebo tam niečo konkrétne vykonal. A pokiaľ viem, napriek tomu, že keď sa v Čilistove postavila trojmetrová socha Attilu a niekto tam argumentoval, že aký to bol veľký európsky formát, no tak bič Boží je asi dostatočne kontroverzná osobnosť. Pre mňa určite áno.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Slafkovský bude reagovať na faktické poznámky. Pán poslanec Švidroň, neskoro ste sa prihlásili.

A. Slafkovský, poslanec: No, pán kolega, vy ste ma vôbec nerozumeli, ale princíp je v tom, že keď sa raz občania nejakej obce, ktorí tam majú trvalé bydlisko, dohodnú na niečom, o čom si myslia, že môžu použiť tento zákon a nikto im to nedokáže, pokiaľ neurobí archeologický prieskum, či tam naozaj Attila, Rákoci alebo Cyril a Metod na tom mieste stáli, tak môžu sa domáhať toho, aby tam postavili pamätník. Potrebujeme my takýto kontroverzný zákon, aby ho vždy z moci úradnej niekto mohol zneužiť v prospech tých, ktorí sú práve pri moci? Veď takto sa nebuduje krajina s normálnymi dlhodobými dobrými vzťahmi pre všetkých svojich občanov. Takto sa dá budovať len niečo, čo sa môže zvrhnúť, ako sa zvrhla tretia ríša.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Juhász, po ňom sa pripraví pán poslanec Bárdos. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Gy. Juhász, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, momentálne prerokúvame návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

Už na začiatku rozpravy bolo spomenuté, že s týmto zákonom budú mať do činenia aj stavebné úrady. Dvadsiateho druhého mája 2008 sa v Národnej rade prijal zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. V tomto zákone bol prijatý pozmeňujúci návrh, ktorý znel: "Ak ide o uskutočnenie stavieb pamätníkov, verejných pomníkov, pamätných miest a stavieb podobného druhu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu v konaniach podľa tohto zákona krajský stavebný úrad." Tento zákon prezident republiky vrátil na prerokovanie, vetoval tento zákon a v odôvodnení tohto svojho kroku v druhom bode píše v tom návrhu o vrátení zákona z 22. mája 2008.

Citujem rozhodnutie prezidenta: "Podľa čl. I tretieho bodu nového § 117b schváleného zákona, ak ide o uskutočňovanie stavieb pamätníkov, verejných pomníkov, pamätných miest a stavieb podobného druhu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu v konaniach podľa tohto zákona krajský stavebný úrad. Túto pôsobnosť v súlade s § 117 ods. 1 stavebného zákona vykonáva obec ako stavebný úrad v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Schválením čl. I tretieho bodu § 117b sa teda presúva pôsobnosť pri uskutočňovaní stavieb pamätníkov, verejných pomníkov, pamätných miest a stavieb podobného druhu s orgánom samosprávy, ktorým je obec na orgán štátnej správy, ktorým je krajský stavebný úrad.

Podľa čl. 4 ods. 3 Európskej charty miestnej samosprávy oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 336/2000 Z. z., ktorou je Slovenská republika viazaná, vykonávajú vo všeobecnosti správu verejných vecí prednostne tie orgány, ktoré sú k občanovi najbližšie. Priznanie kompetencie inému orgánu by malo zohľadňovať rozsah a charakter úlohy i požiadavky efektívnosti a hospodárnosti. V ods. 6 sa ustanovuje, že všetky záležitosti, ktoré sa priamo týkajú miestnych orgánov sa v procese plánovania a rozhodovania, pokiaľ je to možné, včas a primerane s nimi prerokujú."

Toľko citát o rozhodnutí o vrátení zákona zo dňa 22. mája 2008. Tento návrh zákona z 22. mája o stavebnom plánovaní a územnom plánovaní a stavebnom poriadku a toto veto prezidenta Národná rada neprelomila, čiže tento zákon neprišiel do platnosti. Myslím si, že keď sa v júli Národná rada rozhodla, že prijme tento názor prezidenta, ktorý som citoval pred chvíľkou, tak si myslím, že tento názor platí a aj teraz sa Národná rada rozhodne múdro a tento návrh zákona, o ktorom teraz rokujeme, nepodporí. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Juhásza nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Bárdos. Po ňom sa pripraví pán poslanec Minárik. Nech sa páči.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som rád, že viacerí poslanci sa už vyjadrili v druhom čítaní a povedali svoj názor o tomto návrhu skupiny poslancov, ktorí chcú meniť zákon o obecnom zriadení.

Keď sme tu mali prvé čítanie, tak ja som bol jediný, ktorý vystúpil a, žiaľ, môj procedurálny návrh nebol prijatý, lebo ja som navrhoval, aby sme nepokračovali pri prerokovaní tohto návrhu a práve vtedy som vyzdvihol tie dôvody, ktoré sú relevantné a o ktorých tu už viacerí predrečníci aj tu v rozprave povedali svoj názor. Dokonca aj pán prezident povedal svoj názor a viacerí sa vyjadrili a je úplne jasné, že kolegovia z Národnej rady, zo Slovenskej národnej strany predložili účelový návrh zákona.

Veď aj v odôvodnení je napísané, kvôli čomu dali takýto návrh, lebo keď nemohli presadiť, a buď tá skupina nevedela presadiť v niektorej obci svoj názor, tak treba zmeniť zákon o obecnom zriadení. No tak, páni, ste na veľkom omyle, lebo to nie je riešenie a vtedy, keď som vystupoval v prvom čítaní, som uviedol, že nie kvôli tomu hovorím svoj odmietavý názor, lebo vy ste poslanci za Slovenskú národnú stranu, ja som predstaviteľ Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja, ale z toho hľadiska a z toho dôvodu, že tento návrh ide proti princípu samosprávnosti, ako tu už uviedli viacerí predrečníci už počas tejto rozpravy.

Takže keď podávate takýto návrh, tak musíte počítať s tým, že sú v Národnej rade, samozrejme, aj poslanci, ktorí majú iný názor na to, a aby to nebolo braté tak, že ja kvôli tomu, že som predstaviteľ SMK a vy ste poslanci za SNS, lebo by som mohol reagovať, pán kolega Rafaj, na to, čo ste vy povedali s tým vŕškom vedľa Martina, že čo s tým má Attila a tak ďalej, že by som sa vás pokojne mohol opýtať, čo majú obyvatelia Sládkovičova, Tešedíkova, Štúrova a tak ďalej s tými dejateľmi, ktorí vlastne dali meno tým mestám alebo tým obciam. Ale myslím si, že to nie je správny smer. Lebo ja tu teraz nechcem vyťahovať takéto veci, lebo nejde o to, že by sme si mali takýmto spôsobom tu riešiť svoje problémy a počas tejto rozpravy v Národnej rade by sme sa mali venovať vášmu návrhu.

A dovoľte, aby som si pomohol aj stanoviskom Združenia miest a obcí Slovenska. To nemôžete povedať, že Združenie miest a obcí Slovenska je politickou stranou alebo nejakým spôsobom nadržiava SMK alebo určitej skupine opozície, alebo koalície. Viete veľmi dobre, že v rámci ZMOS-u sú predstavitelia viacerých strán, dokonca sú tam, samozrejme, nezávislí primátori a starostovia a chcem, aby to odznelo aj tu počas prerokovania tohto návrhu v druhom čítaní, že aké je stanovisko združenia miest a obcí.

"ZMOS nesúhlasí," citujem teraz ich stanovisko, "ZMOS nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (tlač 839) a žiada nepokračovať v legislatívnom procese k nemu." To bolo v prvom čítaní. Aj vtedy som citoval tento návrh a dovoľte, aby som aj z listu, aj zo stanoviska ZMOS-u prečítal ešte niekoľko viet. Citujem: "Upozorňujeme súčasne na to, že predložený návrh s veľkou pravdepodobnosťou môže v praxi spôsobovať vznik konfliktných situácií s nepredvídateľnými následkami. Podľa návrhu zákona obec nebude môcť obmedziť využitie verejného priestranstva na účely umiestňovania pamätníkov, pamätných tabúľ, sôch, súsoší a podobných diel, ktoré sa viažu k histórii obce alebo k historickým osobnostiam či udalostiam, a teda sú budované či vytvárané vo verejnom záujme. Zo zákona je základnou úlohou obce pri výkone samosprávy starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.

Preto Združenie miest a obcí Slovenska zastáva od začiatku legislatívneho procesu stanovisko, že jedine volení predstavitelia jednotlivých miest a obcí sú tí, čo by mali mať právo rozhodovať o tom, ako bude ich obec či mesto vyzerať. Získali totiž vo voľbách do orgánov samosprávy obcí mandát od svojich voličov na zastupovanie ich záujmov a možno nie všade chcú mať obyvatelia sochu či súsošie v parku alebo na inom verejnom priestranstve, hoci by spĺňali kritériá navrhované predkladateľmi a ich hmotnoprávne podmienky stanovené stavebným zákonom. Obec ako vlastníctvo ich verejných priestranstiev by mala jedine rozhodovať o tom, čo a kde postaviť alebo nepostaviť. Volení zástupcovia obyvateľov by mali v prvom rade vykonávať vôľu voličov, preto by im nemala byť upieraná sloboda rozhodovať o úprave a vzhľade vlastného životného prostredia a okolia, v ktorom žijú." Toľko zo stanoviska Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré stanovisko podpísal Michal Sýkora, predseda združenia ZMOS-u.

Pán kolega, ja keď som vystupoval v prvom čítaní, viackrát som povedal, že toto riešenie by malo byť riešením Národnej rady, takže nesúhlasím s vaším návrhom, lebo je to proti princípu samosprávnosti a vy hovoríte o tom, že dokonca ste dali pozmeňujúci návrh, k vlastnému návrhu zákona ste dali pozmeňujúci návrh, ktorý podľa mňa nerieši situáciu. Dokonca, keď vy vyčítate alebo nechcete dovoliť obciam, aby nemohli z etnických, náboženských alebo politických dôvodov obmedziť využitie verejného priestranstva, tak vy to robíte teraz, že cez Národnú radu, cez váš návrh chcete prinútiť obec, aby nie tí, ktorí dostali mandát vo voľbách o tom rozhodovali, ale my tu v Národnej rade, respektíve vy tu v Národnej rade rozhodnete, že namiesto nich vy budete tí správni ľudia, ktorí majú na to mandát.

Takže jednoducho to nemôže byť politická otázka. Ja som to povedal aj v prvom čítaní. To nie je opozičná otázka, to nie je koaličná otázka, to je zákon o obecnom zriadení a tento zákon o obecnom zriadení je podľa môjho názoru jeden z najlepších zákonov, aj keď bol viackrát novelizovaný, ale vždy citlivo treba pristupovať k týmto návrhom.

Aj kolega Tibor Cabaj, ktorý je vaším koaličným partnerom, povedal ako predseda výboru, že takéto riešenie je účelové a nie je dobré. Ja iba chcem upriamiť pozornosť aj ostatných poslancov, a to jedno, či sú z opozície, alebo z koalície, že vaše riešenie nie je riešenie. Vaše riešenie je znásilnenie vlastne jednotlivých obcí a predstaviteľov miest a obcí a som toho istého názoru ako predstavitelia ZMOS-u, že váš návrh by sa nemal prijať v Národnej rade. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Bárdosa pán poslanec Švidroň, Simon, Rafaj, Berényi. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Švidroň.

V. Švidroň, poslanec: Pán poslanec, ja verím, že vám vyhovuje súčasná dikcia, ale to ešte neznamená, že vyhovuje väčšine občanov Slovenska. To ako červená niť sa ťahá celým naším rokovaním akási disproporcia medzi štátnou správou a verejnou samosprávou. No štátna moc alebo štátna správa je inštitút legálny, prospešný a potrebný. Vnáša poriadok do právnych vzťahov širšieho významu, ako je záujem niektorých obcí alebo niektorej obce.

Aký je rozdiel medzi štátnou mocou, ktorú predrečníci tu nazvali, že je to nevolená, že sú to úradníci, ktorí o niečom rozhodujú, a samosprávou, ktorá je volená. No tak, nie je to tak. Volení sú tam poslanci, volený tam je starosta, primátor, ale úradníci sú tam alebo tam rovnakí a dovolím si povedať z mojich skúseností oveľa, oveľa menej skúsení, ak nechcem hovoriť o kvalifikácii. Jedno aj druhé robia ľudia.

Takže ak by mala napríklad obec rozhodovať o iných veciach, než sa teraz bavíme. Mala by rozhodovať napríklad o nejakej líniovej stavbe, ktorá je prospešná pre celý štát a ona bude napríklad blokovať také veci. Toto sme už neraz riešili. Môže ísť o cestu, ktorú je potrebné ťahať aj južným Slovenskom. Môže ísť o ropovod alebo, ja neviem, iné líniové stavby. Tam jednoducho sa nedá nechať celé riešenie na obci, pretože je to potom scestné.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Simon.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Bárdos, mali ste v plnej miere pravdu vtedy, keď ste povedali, že tento návrh vnáša do spolunažívania napätie. Zákon o obecnom zriadení je založený na demokratickom princípe na vôli občanov dole v obci, v meste a rozhodujú občania. Keď oni rozhodujú, potom koho budú mať v miestnom zastupiteľstve. Oni rozhodujú o tom, že kto, kde a akým spôsobom chcú mať sochy a iné stavby.

Máme rad príkladov, kde občania protestujú, vypisujú petície, nechcú mať. Prečo im chceme nanútiť takéto rozhodovanie priamo z Národnej rady? Ja som našiel jeden jediný dôvod. Niekto si chce postaviť pamätník, chce zanechať stopu po sebe, tak ako na večné časy štyridsať rokov trvajúce, aby mohol nanútiť svoju politiku, svoju aroganciu na miestnych obyvateľov. Mali by sme s tým prestať, mali by sme si jeden druhého vážiť a neútočiť na miestnu samosprávu a občanov. Pretože to nie tá správna politika. Hlavne v hospodárskej kríze asi je to najšťastnejšie riešenie.