A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Mám pocit, že tak ako kedysi sa začínali všetky traktáty s odvolaním sa na robotnícke tradície a vedúcu úlohu strany, tak dneska niektorí páni poslanci hovoria a v čase krízy, čo by bolo. Ja si myslím, že to je nedôstojné a vrátim sa k pánovi poslancovi Bárdosovi. Nuž veľmi jednoduché a odpoveď.

Pokiaľ by páni starostovia alebo primátori Tešedíkova, Komárna, Nových Zámkov a ďalší neboli rozhodovali arogantne voči 30, 40, 50 % obyvateľov ich obce, ale, bohužiaľ, inej etnicity alebo inej národnosti, ktorí tam chceli mať sochy dejateľov, ktorých miestna príslušnosť a historické miesto im patria a boli by im vyhoveli, tak dnes máte pravdu, nemuseli by sme riešiť návrh takouto formou - novelou zákona.

Čiže akcia vyvoláva vždy protireakciu, pán poslanec. A na margo tých, veď pokiaľ má každý návrh zákona dôvodovú správu, nie je to náhodou vysvetlenie účelu toho zákona?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Takže, pán poslanec Bárdos, budete reagovať na faktické poznámky? A pardon. Ešte pán poslanec Berényi.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Tak pán poslanec Bárdos, on mi pekne poukázal na to, že akým spôsobom je to dnes spravené a akým spôsobom dnes rozhodujú miestne samosprávy. A rozhodujú väčšinou správne o týchto otázkach.

Škoda, že na to nebol priestor. Ale dalo by sa dlhšie hovoriť o tom, že aj miestna samospráva v Komárne, akým spôsobom rozhodovala práve v minulom roku v máji v Komárne, prijala rozhodnutie, že súhlasí s umiestnením súsošia Cyrila a Metóda. Takže neargumentujme predsa takými vecami, kde je už súhlas miestnej samosprávy. A dalo by sa pokračovať ďalej, ako to uviedol pán poslanec Bárdos, že akým spôsobom sa snažia miestne samosprávy vyjsť v ústrety miestnym iniciatívam a akým spôsobom sa snažia riešiť takéto citlivejšie otázky. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Takže pán poslanec Bárdos bude reagovať na faktické poznámky.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne všetkým, ktorí sa vyjadrili k tomu, čo som sa snažil povedať v rozprave.

Páni kolegovia zo Slovenskej národnej strany, keď niektorú vec, a teraz dajme bokom, že je to socha alebo tabuľa, ale teraz ideme na to z princípu, že niečo sa vám nepodarí presadiť v danej obci, tak je to normálne, že zmeníme zákon? Že nejakú parciálnu vec nevieme presadiť v obci hornej, dolnej alebo v dolnej, hornej, teraz nechcem menovať naschvál žiadnu obec a žiadne mesto. Keď sa niečo nepodarí vašim alebo našim, alebo hociktorej skupine poslancov presadiť v obci a je platný zákon o obecnom zriadení, tak je to riešenie podľa vás, že v Národnej rade dáme novelu zákona, lebo my sme vyššie, my sme v Národnej rade a my môžeme takýmto spôsobom zmeniť pravidlá hry pre občanov.

Tak je to nehorázne. Je to proti princípu demokracie. Je to proti princípu samosprávnosti. A ja som na to chcel upriamiť pozornosť. Ja som z toho nechcel urobiť etnickú otázku. Lebo teraz sú to sochy a tabule, zajtra to môžu byť iné potrebné parciálne záležitosti, ale parciálne záležitosti. A vy kvôli tomu idete meniť zákon. Zákon o obecnom zriadení, ktorý sa prijal v Národnej rade veľmi ťažko, a keď sa prijal, som o tom presvedčený, že jeden z najlepších zákonov. A hovorím, každá novelizácia zákona o obecnom zriadení je veľmi citlivou záležitosťou. A budem veľmi rád a dúfam, že Národná rada nepristúpi na tú vašu hru a nepripustí to, aby sa to dostalo... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Minárik, ktorý je posledným z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy. Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážené dámy a páni, pri odôvodňovaní tohto návrhu zákona sme sa vo výbore dozvedeli, že ide o liberalizáciu nášho právneho poriadku.

Ja som namietal, že nejde o liberalizáciu, ale o anarchizáciu, pretože každý si bude môcť pomerne vágnu formuláciu zo zákona vysvetľovať po svojom a bude môcť konať. Bude môcť konať a bude sa obhajovať formuláciami, ktoré sú veľmi ťažko uchopiteľné, ako stavanie sôch vo verejnom záujme, pamätník pre nekontroverznú osobu.

Dámy a páni, toto nie je dobrá cesta. Pán Juhász hovoril, že dúfa, že v tejto snemovni prevládne zdravý rozum a bude sa postupovať múdro. Nuž, ja tiež verím, že by sa mohlo, pretože v tomto prípade prakticky nejde o peniaze. A v takomto prípade by koaličné strany mohli postupovať celkom samostatne. Táto otázka však nebola nastolená v maďarsko-slovenských rozhovoroch a premiér k tejto otázke nič nesľúbil. Takže som skôr k tomu múdremu rozhodovaniu skeptický.

Dámy a páni, tento návrh predkladajú poslanci SNS. Vystupovali traja poslanci SMK a padli ešte nejaké faktické poznámky z ich strany. Podľa toho by to vyzeralo, že ide o nejaký nacionálny problém. Ale podstata nie je takáto. Podstata je o niečom úplne inom. Podstata je v tom, že sa pomerne v značnom rozsahu popiera samosprávnosť a princíp subsidiarity. To je podstata tohto návrhu.

Dámy a páni, ak sa nám niečo nepodarí v konkrétnej obci, jednej, dvoch, troch lokalitách a okamžite to ideme riešiť zákonom a spochybníme schopnosť obcí vykonávať na svojom území rozvoj obce, tak ako si to predstavujú jej volení predstavitelia, napadáme samotnú podstatu zákona č. 369 o obecnom zriadení. Ten zákon tu vydržal 20 rokov. Samozrejme s novelizáciami a bol to asi jeden z najprogresívnejších zákonov, ktorý tu v tejto krajine bol kedy prijatý. Ak takú lokálnu disproporciu, aj keď ide o taký rozsah, povedzme, ako bolo neumiestňovanie súsošia svätých Cyrila a Metoda v Komárne. A nebudem menovať tie ďalšie prípady, ideme riešiť takýmto zákonom, nie je to možné nazvať nijak inak ako účelovo. Nie je preto podľa mňa dobré, aby sa samosprávnosť kvôli takýmto prípadom obmedzovala. Môžeme s tým byť akokoľvek nespokojní. A ja som s tým veľmi bol nespokojný. A do súsošia svätých Cyrila a Metoda som sa aj osobne angažoval.

A treba povedať aj kolegom z SMK, keby neboli takéto prípady ako Tešedíkovo a ako Komárno, aj keď to vlani vyriešili a neviem, prečo to nemohli vyriešiť pred siedmimi rokmi, neboli by ani takéto návrhy.

Dámy a páni, ak niečo vyprovokujeme, potom sa nečudujme. Ale ak aj niečo vyprovokujeme a príde na to neadekvátna odpoveď, nemusíme túto odpoveď akceptovať. Ak ju akceptujeme akúsi mimoriadne účelovú novelu, ako je táto.

Dámy a páni, v tomto prípade je najväčší, naozaj najväčší problém, a ten nevymizol ani pozmeňujúcim návrhom, vágnosť tých formulácií. Je pravda, že sa tam dostalo, že nemôže sa z etnických, náboženských alebo politických dôvodov obmedzovať umiestňovanie takéhoto pamätníka, sochy, tabule.

Dámy a páni, a z akého sa teda môže? Ak mi predkladateľ povie, z akého sa môže, zaručujem vám, že žiadna samospráva to neurobí z etnického, náboženského alebo politického dôvodu, ale odôvodní to práve tým dôvodom, ktorý dokáže dneska vypovedať predkladateľ.

Je tam taká malá kontroverzia, ktorá sa tam dostala teraz preformulovaním, že ide o umiestňovanie štátneho symbolu alebo jeho časti. Tam by si mali poslanci zo SNS uvedomiť, že štátne symboly sú zadefinované v zákone a ich používanie je zadefinované v zákone. A ako také by sa s nimi malo zaobchádzať s úctou a nemali by sa deformovať napríklad používaním ich častí.

Štátny symbol je presne vydefinovaný v zákone a akékoľvek jeho okliešťovanie mimo formy, ktoré sú v prílohách a ktoré sú popísané, nie je dobré. Ale to je len malý problém tohto zákona. Väčší problém je, samozrejme, nekontroverzné osobnosti a vytváranie a budovanie vo verejnom záujme. Kto posúdi nekontroverznosť osobnosti? A ktorá zaujímavá osobnosť mohla byť nekontroverzná a stať sa zaujímavou a známou? Bol spomínaný Dubček v tomto parlamente, bol spomínaný Andrej Hlinka.

Pán predkladateľ, boli tieto osobnosti nekontroverzné? Majú zákon a v tomto parlamente prebehli neuveriteľne búrlivé diskusie. A to k tomu Hlinkovi, keby že tam boli sedeli ešte poslanci z komunistickej strany, pani Bollová, to by ste videli, aká by tu bola kontroverzia. A napriek tomu majú zákon a napriek tomu je v parlamente busta Andreja Hlinku.

Kto teda posúdi, kto je kontroverzný a kto nekontroverzný. A aby sme neboli len pri nacionálnych problémoch. Kto posúdi Tisu, ale potom aj Tuku, Macha, Husáka, Mináča, či je kontroverzný, alebo nie. Pre mňa sú teda Clementis a Mináč a Husák mimoriadne kontroverzní. Váš alebo koaličný minister umiestnil jeho bustu do budovy ministerstva zahraničných vecí. Váš, respektíve koaličný predseda parlamentu umiestnil Mináčov citát na budovu historickej Národnej rady. Pre mňa sú tieto osobnosti neprijateľné ako predstavitelia komunistického režimu. A sú tam. Čo mám teraz ako. Mám prijímať alebo navrhovať nejakú účelovú novelu, aby sa tieto dve veci v tejto chvíli hneď a zaraz odstránili?

Ako budeme postupovať v prípade Macha a Tuku. Pretože pre niektorých to môžu byť osobnosti, ktoré si zaslúžia pomník. Takisto ako pre niektorých Dúbravčanov je to Husák.

Tento návrh nie je dobrý, dámy a páni, pretože vylučuje samosprávu z toho, aby povedala, čo je vo verejnom záujme a kto to bude rozhodovať. Dáme potravu súdom? Súdy budú rozhodovať, že či svätý Cyril a Metod v Komárne, spolupatróni Európy sú také osobnosti, aby boli dostatočne nekontroverzné a aby sa mohli v Komárne umiestniť? Alebo či Husák je dostatočne nekontroverzný, aby mohol byť umiestnený na verejnej budove v Dúbravke? Kto, keď nie samospráva. Potom musíte povedať, kto iný rozhodne o tom, že kto je nekontroverzný a kto je vo verejnom záujme.

Dámy a páni, ale toto podľa mňa nie je ani tak účelom predkladania novely. Predkladaná novela slúži skôr na to, aby sa mohli umiestňovať niektoré kontroverzné osoby na veľmi kontroverzné miesta, aby boli problémy.

Dámy a páni, pred rokmi sme mali tabuľovú vojnu. Ktoré obce budú mať pod tou bielou tabuľou ešte modrú. A boli z toho vášne. Teraz budeme mať pamätníkovú a vojnu sôch.

Dámy a páni, toto určite neslúži pokoju v tejto krajine. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Minárika pán poslanec Andruskó, Slafkovský, Švidroň, Rafaj, Juhász. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán poslanec Andruskó.

I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Minárik, dovoľte mi len dve alebo tri vety. Čo sa týka Komárna, som aj poslancom mestského zastupiteľstva v Komárne. Dovoľte mi, aby som prečítal prvé uznesenie a posledné uznesenie, čo sa týka umiestnenia súsošia svätého Cyrila a Metoda.

Prvé uznesenie je pod č. 240/1992. Mestské zastupiteľstvo v Komárne súhlasí s umiestnením súsošia svätého Cyrila a Metoda vo vnútorných priestoroch vojenského kostola v Komárne. To bolo prvé uznesenie.

Posledné uznesenie, citujem, "Mestské zastupiteľstvo v Komárne po a berie na vedomie žiadosť Domu Matice slovenskej v Komárne zo dňa 4. marca 2008 vo veci vydania stanoviska vlastníka pozemku Komárna k stavebnej činnosti, ktorá je predmetom stavebného konania vo veci umiestnenia súsošia svätého Cyrila a Metoda na priečelí budovy Domu Matice slovenskej v Komárne a po b schvaľuje," ešte raz opakujem schvaľuje, "umiestnenie súsošia svätého Cyrila a Metoda na priečelí budovy Domu Matice slovenskej v Komárne nachádzajúcej sa na pozemku v Komárne, ktorého vlastníkom je mesto Komárno." Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. V krátkosti chcem doplniť kolegu Minárika. To, čo hovoril, mi tak troška do pamäti prinieslo alebo mi pripomenulo výroky nebohého Jula Satinského o tzv. ômo pikolo. Ômo pikolo ako človek malý, človek malý, malý svojím duchom, svojím rozmerom, ako človek, ktorý nemá dostatočnú sebadôveru v sám seba a svoje sily.

No tak návrh tohto zákona mi presne pripomína dielňu takýchto ômo pikolo. Vari sme národ malých ľudí? My máme dosť veľkorysých ľudí, ktorí sa dokážu nad krátkodobým problémom povzniesť a riešiť ho troška vznešenejšie. Máme takýto problém na Slovensku? Nevieme sa správať troška nadčasovo? Nevieme sa správať, tak ako sa patrí na ľudí, ktorí chcú spolunažívať v jednej krajine, o ktorej si hovoria svoja vlasť a svoje rodisko? Kým sa budeme správať ako ômo pikolo alebo takí pikolíci, tak sa budú objavovať takéto návrhy zákonov na pôde Národnej rady. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Švidroň.

V. Švidroň, poslanec: Pán poslanec Minárik, osobne ste sa angažovali za súsošie a nepodarilo sa vám to. To vás citujem spred chvíle. No nepodarilo sa to väčšine občanov Slovenska a na to majú právo, a to už je vážna vec. To už je štát, to je úroveň nejednej obce, ako som to už aj predtým hovoril. Sú to patróni Slovenska zo stránky jednak štátnej a zo stránky religiozity, takže jednoducho ste si dali rečnícku otázku, ako sa dá prinútiť tie obce. No nijak ináč, len zákonom. Áno, keď je zákon a nie je dobrý, tak sa to robí potom jeho novelizáciou, prípadne teda zmenami inými, zákonnými. Takže len zákonom, legálne a na to je oprávnená Národná rada ako vrcholný zákonodarný orgán našej republiky. Takže ak sa riešia veci podľa zákona, podľa ústavy, tak to netreba tak horibilne kritizovať, pretože tu tieto veci treba riešiť a sám ste hovorili, že sa vám to nepodarilo. No bez zákona sa to nepodarí. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka je prihlásený pán navrhovateľ Rafael Rafaj. Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Pán poslanec, práve ste predviedli, ako je to s výkonom známeho príslovia - Daj malíček, zoberú ti celú ruku. Boli ste to práve vy aj vy, ktorí ste argumentovali vo výboroch. Počúval som pozorne aj ostatných kolegov, pretože vo všetkých výboroch som to odôvodňoval, a tak som sa snažil spolu s kolegami vypočuť vaše pripomienky a výsledok je v pozmeňujúcom návrhu, pretože jednou z tých otázok, ktorými ste namietali novelu, bolo, že či všetkým osobnostiam mimochodom. A keď sa upresní, že nemalo by to byť z dôvodov náboženskej príslušnosti, politickej orientácie alebo jej etnicity, čo už dostatočne zužuje ten priestor a vymedzuje aj podľa Listiny základných ľudských práv, tak si zasa nájdete nejaké typické slovenské pochybnosti - a kto je to teda tá konkrétna nekontroverzná osobnosť?

Podstatné na tom je, že vy ste uviedli niektoré príklady, ale ja som si ich zaradil práve pod tie politické výhrady. Pokiaľ som tomu ja teda tak správne porozumel. Takže vidíte, že vieme reagovať aj konkrétne v praxi a posudzovať aj konkrétnosti. A neviem, čo má spoločné Čumil alebo Paparazzi s Bratislavou? To, ako keď ste boli viceprimátor, ste tieto veci neovplyvňovali? Ako vy ste súhlasili s takýmto neslovenským, nekresťanským, neaktuálnym umiestňovaním sôch. A to už nehovorím o predaji pozemkov súkromnej firme pod Slovenské národné divadlo.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným s faktickou poznámkou prihláseným na vystúpenie pána poslanca Minárika je pán György Juhász. Nech sa páči.

Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Minárik sa teraz vo svojom vystúpení pýtal, kto posúdi, či tá osoba je kontroverzná, alebo tá osobnosť je kontroverzná, alebo nie. Ja som sa na začiatku rozpravy spýtal predkladateľov, že kto posúdi, či tie dôvody sú etnické, náboženské alebo politické dôvody? Zoberme si taký príklad, že nejaké zastupiteľstvo mestské alebo obecné na Slovensku, a vôbec tuná nejde o národnostný princíp, či so slovenskou, alebo s maďarskou väčšinou prijme nejaké uznesenie. Starosta podľa zákona do 10 dní to uznesenie podpíše. Tak sa pýtam, aký bude ďalší postup? Kam to má ten starosta poslať, kto to má posúdiť, aký úrad, stavebný, okresná prokuratúra, alebo kto to má posúdiť, či to uznesenie odporuje tomuto zákonu, či to uznesenie obmedzuje z etnických, z náboženských alebo politických dôvodov využitie verejného priestranstva. Čiže tá vykonateľnosť tohto zákona je podľa mojej mienky dosť ťažká. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať teraz na tých, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami, bude pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ozvali sa obidve strany a ani jedna ma teda nepochválila. Zdá sa, že som asi trafil aj tú časť, že má tento problém aj určitý nacionálny rozmer.

K pánovi Andruskó. Medzi citovanými uzneseniami ste v Komárne prijímali aj také odporúčania, aby sa sv. Cyril a Metod umiestnili ako kiriatídy na jeden balkón na Námestie Európy, čo ani ikonograficky nezodpovedá, a kým ste prijali také uznesenie, ktoré dovolilo tie sochy umiestniť, tak to teda trvalo a nebol tam jeden jediný racionálny dôvod. Pretože sv. Cyril a Metod sú rovnako svätí ako svätý Štefan.

K pánovi Švidroňovi. No, dá sa aj neprinútiť, dá sa aj strpieť, dá sa podľa potreby diskutovať, a keď treba aj kritizovať, tak ako som ja teraz napríklad kritizoval SMK a ich prístup v Komárne, ale nie znásilniť. Neznásilniť ľudí, samosprávy a zákon.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Minárik bol posledný, ktorý z poslancov bol prihlásený do rozpravy. Teraz skôr, ako uzatvorím rozpravu, pán kolega, do rozpravy alebo...? Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a o slovo sa v záverečnom slove prihlásil pán navrhovateľ. Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem pekne. Pri všetkej úcte, pán kolega Bárdos, už som v rozprave bol, takže mohli ste reagovať, ja som predsa v rozprave povedal na začiatku, že vystúpim na konci, férovo som vám to povedal a že zhrniem moje vystúpenie na základe vašich pripomienok. Čiže opäť veľmi pozorne počúvam, čo hovorí predovšetkým opozícia.

Takže, páni, tu mám preukaz poslanca Národnej rady Slovenskej republiky vydaný na moje meno. Pravdepodobne na základe dôvery voličov z celého Slovenska. Tu mám preukaz poslanca miestneho zastupiteľstva a zástupcu starostu. Pravdepodobne tiež z vôle občanov konkrétnej mestskej časti v Bratislave. Takže toto je základný problém, ktorý my tu dnes riešime. Tu sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a máme právomoc meniť akýkoľvek zákon, pretože ani jeden zákon nie je nedotknuteľný. Dokonca aj ústavu, keby sa našlo 90 poslancov, môžeme meniť.

A zacitujem hneď z § 1 predmetného zákona, ktorý sa chystáme novelizovať, odsek 2. "Základnou úlohou obce," takže zákonodarcovia v roku 1990 určili, či sa to niekomu páči, alebo nie úlohy obce, "pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a potreby jej obyvateľov." Všestranný. Bohužiaľ, aj v tých prípadoch, ktoré máte v dôvodovej správe, je z nich zrejmé, že nešlo pri rozhodovaní o všestranný rozvoj potrieb obyvateľov, pretože sa vyhovelo iba jednej časti, a to, bohužiaľ, dokonca z etnických dôvodov.

To rozhodnutie zastupiteľstva v Nových Zámkoch je totiž veľmi, veľmi jasné a explicitné. Tam sa hovorí, prečo nemohlo mesto Nové Zámky umiestniť pamätnú tabuľu československým legionárom? Nuž preto, citujem dosť alebo pomerne presne, "lebo by sa to dotklo národnostného cítenia časti obyvateľov obce".

Takže si to preložme. Zrejme časť obyvateľov obce maďarskej národnosti sa obrátila na mestské zastupiteľstvo a primátora a namietalo, aby nepovolil umiestnenie pamätnej tabule, ktorá sa viazala k roku 1919, konkrétne k histórii obce, pretože tá obec v roku 1919 bola oslobodzovaná československými legionármi Milana Rastislava Štefánika a tak, čo sa stalo, jednoducho tam takáto tabuľa nie je. Takže podľa môjho názoru došlo k neformálnemu porušeniu základnej úlohy a povinnosti obce sledovať všestranný rozvoj a potreby všetkých jej obyvateľov.

Pokiaľ niekto namietal, že by sa narúšal princíp samosprávnosti. Nuž pre niektorých je možno tento zákon fetišom, ale, bohužiaľ, tento fetiš bol 32-krát novelizovaný od roku 1990. Takže až taký fetišistický ten zákon asi nie je a navyše, v dôvodovej správe ZMOS-u sa hovorí, že v súčasnosti prebiehajú práce na vládnej novelizácii zákona o obecnom zriadení a tak ďalej a daná problematika by sa údajne mohla primerane upraviť v tejto vládnej úprave. Nechápem ale potom, prečo nie v tejto poslaneckej, keď vo vládnej by sa už mohla. Posledný odsek stanoviska ZMOS-u.

Ďalej ZMOS vraj namieta, čo a kde postaviť alebo nepostaviť. S tým nesúhlasím. Nejde o to, čo a kde, ale či vôbec postaviť. Kde je v plnej kompetencii obce. Ale my tu riešime primárnu otázku, či vôbec postaviť, alebo nepostaviť. A toto je základný problém, na ktorý sme my reagovali, pretože si myslíme, že právom občanov je, aby mali túto možnosť ovplyvniť, či vôbec o tom kde a čo rozhoduje tak či tak samospráva, volení zástupcovia.

Pri všetkej úcte, keďže som vám ukazoval obidva preukazy, viem, ako je to s výkonom prenosu vôle občana na konkrétneho poslanca či už lokálneho, miestneho, alebo celoslovenského. Hádam si tu nebudeme klamať do očí, že všetko, s čím sa obrátia občania na konkrétneho poslanca, povedzme toho lokálneho, tak im bude vyhovené. To by neboli potom petície, ktoré si môžete pozrieť na každom miestnom alebo mestskom úrade. Čiže samotní občania, ktorí majú právo o tom rozhodovať, sa dožadovali takýchto zmien. A keďže takýchto zmien sa nedočkali tam, kde by očakávali primárne v rámci subsidiarity na lokálnej úrovni, no tak sa obrátili na celoslovenských poslancov, aby to riešili v zákone. Veľmi jednoduchý princíp.

Pokiaľ sa tu pertraktovala otázka samosprávnosti a vraj jej zneužívania, prosím vás, viete, kde bola zneužitá samosprávnosť? V Kosove. Tam máme rok výročia toho, ako bolo zneužité právo samosprávnosti, presne to isté, s ktorým sa odvoláva tu neprítomný poslanec Duray a hovorí, že má niekto právo v rámci suverénnej Slovenskej republiky na samosprávne určenie. Tu hovoríme aj o samosprávnom určení. (Hlas v sále.) Neskáčte mi do reči, poprosím.

M. Hort, podpredseda NR SR: Prosím o pokoj v rokovacej sále.

R. Rafaj, poslanec: Takže nemôžem s vami súhlasiť, aj keď vás veľmi pozorne počúvam, či je, alebo nie je princíp samosprávnosti takto nemenný, alebo či môžeme, povedzme, obmedziť využitie, alebo určiť možnosti na využitie verejného priestranstva. Veď hovoríme o verejnom priestranstve a neviem, niekto tu pochybuje, že by, povedzme, socha Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy a patrónov Slovanov nemala byť umiestnená kdekoľvek, v akejkoľvek obci na území Slovenskej republiky? A nehovorím len o Komárne, veď Cyril a Metod je aj v Žiline a v iných mestách a obciach. Prečo len niekde môže byť problém s takouto osobnosťou. A to sa týka aj ďalších osobností alebo ďalších udalostí. No pretože tam nie je politická vôľa. Čiže nie my tu rozhodujeme politicky, ale tam dole, bohužiaľ, niekto si dá politické klapky alebo politické zábrany a vytvorí trasovisko, cez ktorého vôľa občana nie je naplnená. A potom, akým spôsobom sa odvolávate na vôľu občana. Majú občania počkať 20, 30 rokov, 50 rokov, kým sa tam vymení politická garnitúra a kým tam budú mať, povedzme, sochu dejateľa, trebárs v Tešedíkove Tešedíka.

Ja som zdôrazňoval už pri vysvetľovaní vo výboroch, že územie Slovenskej republiky je jednotné a z tejto dikcie vyplýva, že celé spoločenstvo má nárok kdekoľvek si postaviť národného dejateľa alebo dejateľa s takýmto rozmerom. My tu zdôrazňujeme, že by to malo byť v kontexte primárne s históriou danej obce.

Zaujali ma isté dohady alebo isté pochybnosti, ale akoby od nich sa malo odvíjať ďalšie rozhodovanie, ale predsa na dohadoch nemôže byť postavené právo ako také. Tých, ktorí namietali, že kto, čo bude, alebo či Grünwald bude vo Zvolene. No asi šéf odnárodňovacieho spolku, pani poslankyňa, pri všetkej úcte k vám dovolím si tvrdiť a využiť svoju slobodu slova, ktorú tu mám, že asi by nemal byť v tom Zvolene Béla Grünwald, určite nie. Je mi to ľúto. Ale viete, ako odvážal deti z Kysúc a Oravy na Dolnú zem a ešte k tomu nielen etnicky to potreboval skrížiť, ale aj nábožensky, pretože katolícke deti išli špeciálne do luteránskych rodín, tak hovorím Grünwald nie. Vo Zvolene nie, možno inde, ale vo Zvolene nie pri všetkej úcte k pánovi podžupanovi, hej.

Takže odmietam aj tie argumenty, ktoré ste hovorili o nejakej účelovosti, pretože už som to povedal, každý zákon predsa, ktorý tu schvaľujeme alebo novelu zákona a novelu noviel, má svoj konkrétny účel. Veď o 11.00 hodine schvaľovali zúženie poslaneckej imunity kvôli konkrétnej príčine, kvôli konkrétnej udalosti, že jeden poslanec trikrát po sebe odmietol fúkať. Bol to účelový zákon podľa vás? Bola to účelovka?

Iné prípady. Veď máme povinnosť reagovať na spoločenskú prax, takže ja odmietam, že by išlo o nejakú účelovosť alebo politikum. Práve naopak. Politika sa deje tam dole, my len určíme presné rámce, ktoré sú jasne vymedzené, z akých dôvodov, povedzme, nemôže obec práve v tom zamietavom odôvodnení, pretože ona je tá, ktorá rozhoduje primárne, či postaví, alebo nepostaví. Pokiaľ povie, že nemáme námietky, v poriadku, Cyril a Metod môže byť, povedzme, aj v Galante, no nič sa nedeje, predsa zákon a konkrétna zmena paragrafu sa neuplatní. To je hádam logické každému.

Ale pokiaľ nikto povie, že hop, Cyril a Metod v Galante nemá čo robiť, tak potom už áno, nastupuje poistka, ktorá prekračuje tú mieru subsidiarity na lokálnej úrovni, pretože Cyril a Metod, hold, sú nielen celoslovenské, ale podľa môjho názoru aj celoeurópske osobnosti, ktoré by mali mať miesto, pokiaľ je tam dôvod na to, aby sa im vzdávala úcta na konkrétnom mieste, v konkrétnej obci alebo v konkrétnom meste.

Takže hovorím, že tento návrh, páni poslanci, je lepší ako súčasný stav. Klamal by som sám seba a aj vás, keby som povedal, že je ideálny, pretože nepoznám ideálny zákon, ale je určite stav zlepšujúci oproti súčasnému jestvujúcemu stavu, a preto si myslím, že by mal byť prijatý či už v tom pôvodnom novelizačnom návrhu, alebo v návrhu, ktorý sme predložili s kolegom poslancom Šaškom, ktorý reagoval predovšetkým na proces v druhom čítaní vo výboroch na tie vaše výhrady, že sú tam niektoré nejasnosti. Takže je len na vás, čomu dáte prednosť. Či nášmu pôvodnému návrhu, ktorý je rámcový, alebo tomu, ktorý bližšie špecifikuje, za akých podmienok je vlastne možné obmedziť používanie verejného priestranstva, zdôrazňujem, na verejné účely a vo verejnom záujme, ktorý nepochybne kultúrny rozmer pamätníkov, sôch, osobností či historických udalostí majú. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Petrák, akokoľvek by som chcel, tak právo záverečného slova nie je obmedzené pre poslancov, ktorí sú navrhovatelia. Pán poslanec Šaško, pýtam sa, či chcete vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz pristúpime k druhému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slabého, Rudolfa Pučíka a Jána Čecha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 848 a spoločná správa výborov je uverejnená ako tlač 848a. Teraz dávam slovo poslancovi Jánovi Slabému, aby za navrhovateľov návrh zákona odôvodnil.

Pán predseda výboru, nech sa páči.

J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dynamicky sa rozvíjajúci trh s nehnuteľnosťami výrazne ovplyvňuje požiadavky užívateľov na informácie o vlastníckych a iných právach k nehnuteľnostiam a ich poskytovanie službami katastra nehnuteľností. Požiadavky na služby katastra v štátoch Európskej únie sa orientujú na určité informácie, ktoré sú dostupné prostredníctvom portálových služieb v reálnom čase na celom území a s využitím priameho elektronického spojenia.

Aktuálne sú aj požiadavky na sprístupnenie informácií z katastra medzi krajinami Európskej únie navzájom. Spresnenie niektorých ustanovení zákona je zamerané v prvom rade na zjednodušenie konania o povolení vkladu, rozšírenie kompetencie správ katastra tak, aby informácie z katastra nehnuteľností mohli poskytovať, aj reálne poskytovali všetky správy katastra z celého územia Slovenskej republiky, ďalej na spôsob poskytovania informácií formou výpisu z katastra nehnuteľností len ako verejnej listiny, spresnenie ustanovenia týkajúce sa obnovy katastrálneho operátu.

Ťažiskovou úlohou je sprístupniť katastrálne služby elektronicky, teda aby tieto elektronické služby zahŕňali nielen poskytovanie informácií z katastra, ale v konečnom dôsledku aj podávanie návrhov na zápis do katastra nehnuteľností.

Dovolím si, ak teda ešte je tu ten priestor, ešte upozorniť, že v doterajšom legislatívnom procese boli niektoré legislatívnotechnické nepresnosti upravené a niektoré sporné otázky formou pozmeňujúcich návrhov vo výboroch Národnej rady vyriešené.

Z toho dôvodu by som chcel ešte raz poďakovať všetkým poslancom a poslankyniam, ktorí aj touto formou prispeli k skvalitneniu nami predkladanej novely. Ďakujem a prosím vás ďalej o podporu.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda a navrhovateľ. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Ľubošovi Martinákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1214 z 9. decembra 2008 pridelila poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.

Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, tak ako ich máte uvedené v spoločnej správe výborov v časti IV s návrhmi gestorského výboru.

Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy 1 až 37 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe prednesených v rozprave.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 365 z 3. februára 2009.

V citovanom uznesení výbor ma poveril za spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predseda, ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Predsedajúci som v tejto chvíli. Otváram rozpravu. Chcem konštatovať, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, a to od pána poslanca Zsolta Simona. Keď skončí jeho vystúpenie a po prípadných faktických poznámkach sa bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne. Čiže jediným písomne prihláseným pán poslanec Zsolt Simon, ktorému teraz udeľujem slovo. Nech sa páči.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, máme pred sebou rozsiahlu poslaneckú novelu zákona o katastri, takzvaný katastrálny zákon. Už sa stalo zvykom, že zákony, ktoré sa nepresadia vo vláde ako vládne, dostaneme do poslaneckých lavíc ako poslanecké. Tým, že tento zákon umožňuje elektronické podávanie, posúva kataster bezpochyby dopredu. Pod pláštikom elektronického podávania písomností sa tento návrh týka aj mnohých oblastí, ktoré nie sú v dôvodovej správe takto deklarované.

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že Správa katastra Slovenskej republiky nie je len registračným úradom, ale aj rozhodujúcim úradom vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva. To znamená, že vlastníctvo vzniká nie podpísaním kúpno-predajnej zmluvy, ale dňom jeho registrácie a povolení vkladu na úrade katastra nehnuteľností.

Samozrejme o tejto skutočnosti sa musíte dozvedieť a musíte dostať informáciu. Podotýkam, že tento zákon sa týka každého jedného občana tejto republiky. Vzhľadom na to, že tento návrh zákona zasahuje do vlastníckych práv, podávam procedurálny návrh nepokračovať v prerokovaní daného poslaneckého návrhu.

V prípade, že by tento procedurálny návrh nebol prijatý, čo viac-menej hraničí s istotou, pretože som politik z opozície, podávam aj pozmeňujúce návrhy, ktoré čiastočne vylepšujú tento poslanecký návrh.

Ako prvý bod. Bod 37 návrhu v § 57a ods. 1 sa vkladá nové písm. d), ktoré znie: "Úprava a vyrovnanie hraníc katastrálneho územia na základe výsledku pozemkových úprav." Prečo? Tento návrh zákona sa týka aj úpravy hraníc katastrálneho územia. V súčasnosti prebieha niekoľko stoviek katastrov pozemkovej úpravy. Na schválenie pozemkových úprav treba 100 % súhlas každého jedného vlastníka. V prípade, keď v minulosti došlo k úprave vodných tokov, tak hlavne v hraničných tokoch mohlo dôjsť k úprave prirodzenej hranice katastra nehnuteľností a práve z tohto dôvodu, pokiaľ všetci vlastníci súhlasia, tak hranice katastrálneho územia v tomto prípade by sa mali dať meniť a úrad by nemal o tejto skutočnosti rozhodovať, ale akceptovať vôľu 100 % vlastníkov na danom katastrálnom území.

Bod 2. V bode 17 návrhu v § 31 ods. 6 sa vypúšťajú slová "návrh na obnovu konania, ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania". Prečo navrhujem toto vypustenie? Pôvodné a doteraz platné znenie takúto prísnu reguláciu neobsahuje. Nazdávam sa, že je mnoho takých vlastníkov, ktorí nadobudnú vlastníctvo alebo de facto prišli o svoje vlastníctvo. Neviem, z akého dôvodu by mali byť podaní na prokuratúru a prečo by prokuratúra mala voči nim začať konanie a prečo na základe takéhoto potupného spôsobu kataster napravoval chybu, ktorú spôsobil. Možnože som sa vyjadril trošku komplikovane, ale skúsim to povedať jednoducho.

Stalo sa aj mne osobne, že som kúpil pozemky, v ktorých 29 štvorcových metrov pôvodný vlastník nadobudol nelegálne. Prečo hovorím nelegálne. Pretože jeho pôvodná kúpno-predajná zmluva neobsahovala zmluvu na tých 29 štvorcových metrov. Stalo sa to chybou katastra nehnuteľností. Kataster nedokáže túto chybu autoremedúrou spätne o pol roka, o trištvrte roka napraviť v prospech pôvodného vlastníka. Sám som upozornil na to, že je tam 29 štvorcových metrov, ktoré zostali visieť, čo nebolo ošetrené, prečo to tak je. Neprekonateľná bariéra.

Z uvedeného dôvodu navrhujem, aby takáto prísna sankcia, aby nebolo možné sa odvolať voči konaniu, ani preskúmať mimo odvolacieho konania, nie je opodstatnené, aby sme to dávali do toho návrhu zákona, pričom si treba uvedomiť, že tento zákon sa skutočne týka každého jedného vlastníka. V takomto postupe kataster zvyčajne postupuje tak, že podá podnet na prokuratúru, prokuratúra začne konať a pozemok sa vráti naspäť. Pýtam sa, prečo, akým právom voči občanovi, ktorý neurobil žiadnu chybu, aby mala konať prokuratúra. Je to nezmyselné a úrad by mal mať priestor na to, aby si napravil svoju chybu.

Ďalším bodom je zmena v bode 17 návrh § 31 ods. 6 sa vypúšťa slovo "Žilina" a nahrádza sa slovami "ktorá registráciu vykonala". K dôvodom.

Dámy a páni, aj médiá sa zaoberali touto skutočnosťou a jeden z vypracovateľov tohto návrhu pán kolega Slabý uviedol, že preto je tam uvedená Žilina, a nie Trebišov, lebo pán Slota je zo Žiliny, a nie z Trebišova. V podstate pokiaľ chceme vytvoriť pracovné miesta v Žiline, budiš, nech je vôľa. Ale nevidím dôvodom, prečo, keď kataster v Trebišove, v Košiciach, v Rimavskej Sobote alebo kdekoľvek inde vykoná registráciu, prečo by nemal mať právoplatnosť a nemal oznámiť túto skutočnosť priamo z katastra nehnuteľností tam, kde sa to vykonalo.

Z uvedeného dôvodu navrhujem, že keď už by malo byť centrálne rozposielanie týchto dokumentov a oznámenie má dôjsť, tak potom pri centrálnom rozposielaní by nemal byť veľký problém, že tam bude odtlačok okrúhlej pečiatky správy katastra, ktorá vklad povolila. Nech už to bude rozposielané z Bratislavy, Žiliny, z Trebišova či z ktoréhokoľvek kúta Slovenskej republiky, nehovoriac, že jeden z dôvodov, prečo zavádzajú páni kolegovia riešenie centrálneho rozposielania dokumentov, čo je bezpochyby krok späť, je to, že v Žiline sú priestory. Budiš. Ale tým pádom my budeme znižovať počet pracovníkov v Rimavskej Sobote, v Trebišove, v Košiciach a inde a budeme prijímať pracovníkov práve v Žiline. Nemyslím si, že toto je správny prístup k riešeniu danej problematiky.

Ďalším pozmeňujúcim bodom je vypustenie bodu 35 návrhu, a týka sa to vypustenia § 37 pôvodného zákona, kde navrhujem, aby zostal v platnosti. Z dôvodu - § 47 pôvodného zákona len na osvieženie hovorí o oznámení o zápise. Správa katastra oznámi účastníkom konania, a tým fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktoré právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra nehnuteľností. Nevidím dôvodom, prečo by kataster nemal oznamovať aj dotknutým osobám zápis v danom katastri. Je to ich prospech a týka sa to hlavne oblastí, kde sú byty a spoluvlastnícke podiely, preto by kataster takúto povinnosť ďalej nemal mať. Toto navrhujem, aby sme zanechali.

Vrátim sa k pozmeňujúcemu návrhu č. 3, ktorý som podal, ktorý sa týka procesu centrálneho rozposielania dokumentov. Dnes je to tak, že na správu katastra prídu žiadosti, je tam 9 ľudí, ktorí majú oprávnenie konať, môžu rozhodnúť o zápise do katastra, prekontrolujú celý materiál, prekontrolujú zmluvy, rozhodnú o povolení na vklad, vytlačia všetky potrebné doklady, zároveň naobálkujú a sekretárka to rozpošle. Dnes tým, že bude centrálne rozposielanie dokumentov, ich práca z tohto hľadiska nebude veľmi uľahčená, len zavedieme plus jeden krok, že bude tam správa Žilina, čo úplne si nemyslím, že je to správne.

Dovoľte mi, aby som upozornil na ďalší fakt, ktorý tento poslanecký návrh ale nerieši. V podmienkach Slovenskej republiky máme viacej ako 12 miliónov parciel právneho stavu. Už Mária Terézia pri uplatnení pozemkovej knihy v roku 1896 zaviedla pravidlo, že jeden vlastník, jeden kataster, jeden zápis. To znamená, že na jednom zápise mal každý vlastník, koľko parciel mal. Keď tých parciel mal dvesto, tak aj tak to bol jeden zápis. Dnes my máme ku každej parcele jeden vlastný zápis, to znamená, že máme 12 miliónov zápisov.

Problém ale vnímam v tom, že pokiaľ sa pozrieme v tomto návrhu zákona, koľko treba platiť poplatok za vydanie kópie z katastra mapy alebo mapy bývalého pozemkového katastra, alebo parciel, alebo kópiu originálu listu vlastníctva, tak za 20 parciel treba zaplatiť 8 euro. Je absolútne bežné, že vlastník, ktorý má nie veľkú výmeru jeden, dva hektáre, má možno 20, 50, 100 parciel. Pretože z hľadiska rozbitia štruktúry a podielnického vlastníctva je to realita. To je zberstvo a vydieranie obyčajných vlastníkov na to, aby platili štátnym úradom. Prečo nie je možné sa vrátiť k tomu, čo sa už raz osvedčilo a v jednom katastri jeden vlastník, jeden zápis. Potom nech, trebárs, ten poplatok nie je 8 eur, nech je 28 eur, aj tak to bude lacnejšie pre toho vlastníka ako práve v tomto spôsobe a pri takomto riešení.

Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predbehol možnože mojich kolegov, ale v poslaneckých laviciach sa zjavil pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorý sa týka čl. III. Je to nepriama novela zákona č. 587/2004 Z. z. o environmentálnom fonde.

Kolegyne, kolegovia, neviem, či si uvedomujete, čo je podstatou tejto novely. Podstatou tejto novely je, že na žiadateľa, ktorým je organizácia v zriaďovateľskej alebo v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva sa postup podľa ods. 1 až 6 nevzťahuje. To znamená, že minister môže bez akýchkoľvek žiadostí, bez podkladov, bez neviem čoho všetkého rozhodnúť o použití environmentálneho fondu. Ja si myslím, že to do takéhoto poslaneckého návrhu ako nepriama novela takýmto spôsobom nepatrí. A nedalo mi, aby som na to neupozornil, lebo možnože to bude prednesené, možnože to nebude prednesené, ale myslím si, že toto nie je ten správny spôsob.

Vo výbore pre pôdohospodárstvo sme mali možnosť pred časom mať jednu inú novelu, kde by minister bez uvedenia dôvodu mohol odvolať a menovať iných nových členov Rady environmentálneho fondu. Vtedy to neprešlo. Bohužiaľ, teda na poslednú chvíľu sa to podarilo zastaviť, teraz je to iný návrh na spôsob použitia. Takéto použitie, aj keď je to v rámci zriaďovateľskej pôsobnosti samotného ministerstva, neprispieva k zvýšeniu transparentnosti, ale myslím si, že takéto riešenia alebo netransparentnosť je asi novým logom tejto vlády alebo takéhoto prístupu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)