P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Budeme pokračovať o 14.00 hodine. Do rozpravy ste chceli ešte, pán poslanec? Prerušujem, budeme o druhej pokračovať. Rozprava bola ukončená, lebo prihlásený bol len pán poslanec Mikloško ústne, čiže je skončená rozprava, ale záverečné slová vás ako navrhovateľa aj pani spravodajkyne, ak bude mať záujem, budú o 14.00 hodine. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.
Hlasovať budeme po prerokovaní. Ešte je jeden bod, ktorý takisto predkladá skupina poslancov, budeme pokračovať a potom v priebehu rozpravy oznámime, ako bude hlasovanie.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona o ochrane manželstva, tlač 913. Rozhodnutie výborov č. 930. Pokračovať budeme vlastne v záverečnom slove. Rozprava bola ukončená a vyhlásená za skončenú.
Čiže, pán navrhovateľ, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Nech sa páči.
V. Palko, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si zaujať stanovisko k niektorým prejavom, ktoré odzneli v diskusii. Predovšetkým to, čo na mňa dýchlo, je strašné podceňovanie celej tejto problematiky. Tá ľahkosť, s akou poslanci SMER-u, HZDS, SMK hlasujú v Európskom parlamente za to, aby aj Slovensko muselo uznať veľmi, veľmi zvláštne inštitúty, úplne cudzie našej kultúrnej tradícii. Táto ľahkosť je zarážajúca.
Naozaj, panie poslankyne, páni poslanci, vy napomáhate v zahraničí, spájajúc sa s inými podobne zmýšľajúcimi politickými silami, socialistami a liberálmi, napomáhate vytváraniu tlaku na Slovenskú republiku, aby uznávala a akceptovala registrované partnerstvá a manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Toto je niečo, čo je, tá ľahkosť je zarážajúca. Väčšina z vás o tom ani nevie, z vás, čo tu sedíte, čo vaši kolegovia všetko hlasovaním podporili. (Reakcia z pléna.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Poprosím o ticho v rokovacej sále, nerušte vystúpenie kolegu, páni poslanci.
Pokračujte.
V. Palko, poslanec: Pán poslanec, to bolo tak hlbokomyseľné, naozaj. (Povedané so smiechom.) Áno, vy ste taký vtipný a hlbokomyseľný človek, skutočne, no. (Reakcia z pléna.)
Ja by som, ja už som tu spomínal konkrétne príklady perzekúcií ľudí v západnej Európe, ktorí prichádzajú o svoje zamestnanie a povolanie tým, že nechcú sa podieľať na zvelebovaní, na zvelebovaní istých druhov spolužitia medzi osobami. Nie že by ich netolerovali, iba ich nechcú zvelebovať a kvôli tomu prichádzajú o miesto.
Spomeniem ešte jeden príklad. Španielsky sudca Fernando Ferrin Calamita, španielsky sudca z provincie Murcia. Tiež je to sudca, ktorý rozhoduje prípady rodinného práva, sudca, ktorý odmietol vydať rozhodnutie o tom, že dieťa má ísť do opatery lesbickému páru. Zamestnávateľom je obvinený z homofóbie a má zaplatiť pokutu, najprv mal zaplatiť pokutu 6-tisíc eur a teraz prichádza o miesto. Tento sudca Fernando Ferrin Calamita je otcom ôsmich detí. Prichádza o miesto preto, lebo sa nechce podieľať na zvelebovaní súžitia osôb rovnakého pohlavia. A stále platí otázka, dámy a páni, chcete, aby toto prišlo aj na Slovensko? Ak áno, tak potom len pokojne, pokojne hlasujte v Európskom parlamente za podobné rezolúcie, ako bola tá spred jedného mesiaca. Samozrejme, potom preberáte aj všetku historickú zodpovednosť za následky za takéto hlasovanie.
Ešte by som chcel zareagovať na vystúpenie pána poslanca Mikuša. Pán poslanec, ja neviem o tom, že by som zaútočil vo svojom vystúpení na prezidenta republiky. Ja som len položil istú otázku. Otázku, myslím, že na to mám plné právo. Otázka znie, aký je vlastne názor pána prezidenta Ivana Gašparoviča na registrované partnerstvá? Pretože keď čítam jeho odpoveď v denníku SME, vyjadril sa až biblicky, to znamená jednoznačne proti. No a keď počúvam a sledujem na internete správy televízie Markíza z 21. januára tohto roku, tak počúvam tam a vidím ho, jeho vlastné slová, ktoré povedal v rozhovore s predstaviteľom Inakosti, že, samozrejme, registrované partnerstvá áno, len nech sa to nevolá manželstvo. A v tomto sa s predstaviteľom Inakosti úplne zhodli. Pán poslanec, jedine, čo ja robím, že kladiem otázku, teda aký je vlastne názor pána prezidenta Ivana Gašparoviča v tejto veci? Naozaj by ma to zaujímalo. Je to, uchádza sa opäť o úrad hlavy štátu, aký je jeho názor na túto civilizačnú zásadnú záležitosť?
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budete hlasovať o tomto návrhu ústavného zákona, budete hlasovať o tom, či sa Slovensko vydá cestou revolúcie zásadných zmien inštitúcie rodiny alebo či Slovensko zotrvá na koncepte židovsko-kresťanskom, pričom, podotýkam, z tohto konceptu vyrástla aj naša slovenská kultúra, naša európska civilizácia, ktorej sme súčasťou.
Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ. Pani spoločná spravodajkyňa sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz bude nasledovať prvé čítanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika, Vladimíra Palka a Františka Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Návrh tohto zákona je pod tlačou 916. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 933.
Dávam slovo pánovi poslancovi Minárikovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážené dámy a páni, kolegyne a kolegovia, ktorí ste obetovali svoj čas, prišli si vypočuť odôvodnenie tohto zákona.
Opätovne a opätovne počúvam pri komentovaní predkladaného návrhu nezmysly, že ideme zaviesť osem sviatkov, a teda dovedené do dôsledku aj osem dní pracovného pokoja. Stretol som sa s tým u ľudí bežne na ulici, ale aj u novinárov a, bohužiaľ, aj na pôde tejto snemovne medzi vami, teda svojimi kolegami, ktorí by presne mali vedieť, čo predkladám.
To sústredenie na túto stránku hovorí, ako je nedobré, že zákon o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch sa radí do pracovného práva. Áno, má aj pracovnoprávne dôsledky, ale tieto sú len okrajové a menej významné. Tento zákon je predovšetkým zákon o štáte. Je o nás, je o občanoch, o našom stotožnení sa s našimi koreňmi, o vnímaní našej histórie. A pretože je to takýto zákon, ktorý je oveľa hlbší, ako je otázka toho, či jeden deň pôjdeme do práce, alebo nie, o nás veľmi veľa vypovedá. Svedčí toto vnímanie zákona len ako zákona pracovnoprávneho, o tom, ako sme sa zmaterializovali. Ako redukujeme legislatívu len na dáš, nedáš, zoberieš, prerozdelíš, zvýšiš niekomu, najlepšie malej skupine, jeho náklady a dáš ich v prospech niekoho iného ako darček. Ako darček z cudzieho preto, aby si si voliča kúpil, aby si si získal jeho hlas. Svedčí o tom, ako sa zmaterializovali politici, ale zároveň sa zmaterializovali aj voliči. Už to nie je o slobode, o hrdosti na našu minulosť, o koreňoch, o začlenení tejto krajiny do kontextu dejín. O tom, čo sme zdedili, čo nám táto krajina dala a čo by sme mohli tejto krajine dať my. Je len o tom, čo nám dajú politici, čo nám pridajú, prihodia a komu to zoberú. Či nám dajú deň voľna, zaplateného voľna a komu vystavia za to účet, komu dajú povinnosť to zaplatiť.
Takýto postoj k zákonu tohto typu zákon vážne degraduje. Ja vám to skúsim vysvetliť na príklade takého sviatku, ktorý by mal byť ten najsilnejší pre túto republiku - prvý január. Kto tento deň ešte vníma ako sviatok Bohorodičky a kto ho vníma ako Deň vzniku Slovenskej republiky? Ešte tak ho vnímame ako prvý deň občianskeho roku, ako deň voľna, deň, kedy možno vyspať bolehlav zo Silvestra. A príležitosť pre politikov predniesť prezidentský prejav, vyjadriť sa k nemu, oscilujúc medzi úctou k prezidentskému úradu a schopnosťou povedať to, že zase nič nepovedal. A ešte možnosť ukázať sa pred televíznymi kamerami na Svätej omši v Dóme svätého Martina, hoci možno táto omša je v tom roku absolvovaná ako jediná.
Ako jednotlivý zákonodarca s týmto moc nenarobím. Možno v inej role, možno v role rodiča - a tam som sa snažil. Ale spoločne s tým môžeme niečo spraviť. Môžeme vrátiť celú minulosť tejto krajiny jej súčasnosti.
Dámy a páni, navrhovatelia naliehavo pociťujú problém nášho oficiálneho, a tým myslím aj v zákonoch, reflektovania a akceptovania dejín tejto krajiny, jej ľudí, dejín nášho ľudského i štátneho žitia. Pokiaľ takýto zákon máme, nesmieme k našim dejinám pristupovať selektívne.
Je chvályhodná snaha predsedu Národnej rady oživovať dejiny Slovenskej národnej rady. Aj štúrovci a následné obdobia sú akceptované. A potom, potom už len cez svätých Cyrila a Metoda Veľká Morava. Ale skutočne medzi Svätoplukom a Štúrom nebolo nič v tomto priestore? Bolo vákuum? Ak toto obdobie spoločne nezoberieme za svoje, bude to také vákuum. A na prázdnote sa stavať nedá. Dom na piesku nie je nič bohviečo, ale ešte stále sa dá postaviť. Na ničote sa nič vybudovať nedá. Z tohto pohľadu by bolo zaplnenie aspoň tým Jánošíkom lepšie riešenie ako úplné nič.
Dámy a páni, o obsahu navrhovaných pamätných dní a prečo by sme si ich mali pripomínať, resp. nepripomínať, sa veľa nediskutovalo. Možno by som sa aj dal presvedčiť, že niektoré sme zvolili - a možnože aj všetky - sme zvolili zle. My potrebujeme takúto diskusiu o obsahu zákona a nie povedať, že chcú zaviesť osem dní pracovného voľna, čo pravdou nie je, a hovoriť, že preto je to zlé. Dámy a páni, my potrebujeme naplniť tisícročnú medzeru v dejinách tejto krajiny pre národ, ktorý vraj má tisícročnú históriu. Ak ju má, potom nemôže byť táto história bez jedinej dejinnej udalosti. Musíme ju naplniť udalosťami, ktoré nebudú pre nás len historickým poučením, ale budú aj zdrojom hrdosti, pretože z histórie si za pamätné dni vyberáme práve také.
Hovorím, snažili sme sa uvážlivo zvoliť tie, na ktoré môžeme byť hrdí. Ak sme zvolili zle, prosím, presvedčte nás a navrhnite nejaké lepšie udalosti, pretože v tisícročnej histórii národa sa predsa také musia vyskytovať. A ak by sa nevyskytovali alebo ak by sme ich nechceli prijať za svoje, bolo by to veľmi zlé. Aby sme sa nehádali stále len o dejinách Slovenska, poviem to na trošku vzdialenejšom príklade.
Prečo majú ľudia z Európskej únie také problémy s identifikovaním sa s ňou? No jednoducho preto, lebo Únia pristúpila k svojej minulosti veľmi selektívne. Zobrala antickú tradíciu, zobrala osvietenstvo, ale to najpodstatnejšie, to najprítomnejšie, čo Európu Európou robí, židovsko-kresťanskú tradíciu zobrať nechcela. Keď si ľudia z Európskej únie nebudú pripomínať také udalosti, ako boli bitka pri Poitiers, Lepanto alebo 12. september 1683, to je, prosím pekne, dátum víťazstva pod Viedňou, Európania nikdy nemôžu nadobudnúť nejakú európsku identitu. Určite nie identitu takú silnú, ako sú identity národné. A oni to akoby nechceli, a preto tú identitu ani nevieme nájsť. Ale ak to odmietneme na Slovensku, budeme mať na Slovensku úplne rovnaký problém.
Dámy a páni, ak Európania nebudú hrdí na bitku pri Viedni, tak Európanov nahradia iní ľudia, pre ktorých je bitka pri Viedni nie dôvodov na hrdosť, ale dôvodom na smútok, na zahanbenie. A musím povedať, že u mnohých je to aj dôvod na nenávisť. A je paradoxné, že v neďalekej Viedni, pri ktorej sa tá bitka odohrala, už takých ľudí žije viac ako 300-tisíc. Ak nechceme, aby nahradili ľudí so slovenskou identitou ľudia, ktorí budú mať k našim dejinám takýto nepriateľský postoj, musíme si naše dejiny osvojiť my.
Dámy a páni, neprehliadajme žiadne obdobie našej histórie. Ani to medzi Veľkou Moravou a rokmi meruôsmymi. Ak sa hlásime k revolučným rokom 1848 - 1849, pozrime sa na dobrovoľnícku zástavu. Dobrovoľnícku zástavu, ktorá rok visela pred týmto parlamentom. Pozrime sa na ňu a máme na to veľmi dobrú príležitosť, pretože všetci sme do lavíc na začiatku tejto schôdze dostali publikáciu o Slovenskej národnej rade, kde tá dobrovoľnícka zástava na prvej strane je. Dámy a páni, na modrom poli, ak sa na to dobre pozriete, je ešte predtým, ako je tam "Za slovenský národ," trošku zle čitateľné, lebo je to čiastočne zakryté, napísané "za kráľa". Nezoberme štúrovcov len tak, že ich nezoberieme aj s tým "za kráľa".
Pri predchádzajúcom prerokovaní sa totižto objavili obrovské výhrady práve voči Márii Terézii a svätému Štefanovi. Lenže za toho kráľa, za ktorého boli títo dobrovoľníci, tak to bol kráľ svätoštefanskej koruny a touto korunou bol korunovaný v Dóme svätého Martina, zhodou okolností ako posledný z tých, ktorí v Dóme korunovaní boli. Nie je možné pristupovať selektívne a zobrať štúrovcov s týmto heslom a odmietať kráľa svätého Štefana len preto, že to bol Arpádovec, alebo odmietať Máriu Teréziu, pretože to bola Habsburgovka.
Dámy a páni, naozaj boli sme tisíc rokov súčasťou svätoštefanskej koruny. Toho sa nezbavíme, ani kebyže ako chceme. A keď to neprijmeme, bude nás to stále traumatizovať. Dámy a páni, keď prijímame štúrovcov, prijmeme ich so všetkým, aj s ich heslom.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi navrhnutého gestorským výborom pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Tomášovi Galbavému. Nech sa páči.
T. Galbavý, poslanec: KDS pracuje a KDH rastú preferencie, to je neuveriteľné, to je nespravodlivé! (Reakcie z pléna.)
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, ctení kolegovia, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika, Vladimíra Palka a Františka Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. Z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku podľa § 72 ods. 1, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred konaním schôdze Národnej rady. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými a inými zákonmi a so záväzkami z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dôvode potreby novej právnej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť, čo je dôležité.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní - ústavnoprávny výbor, výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.
Pani predsedajúca, z mojej strany je to všetko. Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Mikloško a pán poslanec Palko. Ešte niekto má záujem? Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Slovo má pán poslanec Mikloško, nech sa páči. Pán poslanec Mikloško, máte slovo, nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Dámy a páni, všetci sme alebo nervózni, alebo sa usmievame, ale my nežartujeme, my sem prichádzame veľmi vážne. Téma, ktorú tu otvoril kolega Minárik, je téma, ktorej sa Slovensko nevyhne, či chce, alebo nechce. Čím ju viac budeme odkladať, čím ju viac budeme dávať na vedľajšiu koľaj, tak nástojčivejšie sa bude ku nám vracať.
Slovensko má rozpoltené vedomie. Slovensko nevie, čo so sebou. Prekonalo všetky krízy vo svojich dejinách, ale nevie, nepozná svoju tvár a nevie, čím je a kým je. A my ponúkame jeden krok k takémuto riešeniu naprosto pozitívnemu. Hovorím veľmi otvorene, ten prvý historický krok urobil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Hrušovský v tom prejave pri 15. výročí vzniku Slovenskej republiky a ten prejav zaujal, bol v priamom prenose a veľa sa o ňom diskutovalo. A my chceme veci teraz posunúť ďalej. Dobre, keď nám to zamietnete, tak navrhnite vy niečo iné, ale tisícročná "fuga", alebo tisícročná medzera, aby som bol spisovný, sa nijakým spôsobom nedá proste prekročiť, prekryť.
Dámy a páni, ak chceme z našich dejín vyhodiť všetky hrady, ktoré patrili nejakým uhorským magnátom, ak chceme vyhodiť nemecké mestá, tak nemajte mi to za zlé, ale zostanú nám na Slovensku len naše drevenice. Ale naopak, nielen naše drevenice, na ktoré sme pyšní, ale všetky tieto krásy - kúrie, hrady, zámky, všetko, čo tu sú, tie parky, to všetko je súčasť, teda mojej istotne, histórie a som na to pyšný. A pokiaľ sa k tomuto neprihlásime, tak budeme stále frustrovaní, stále vajatať o nejakých čisto slovenských dejinách a je to smiešne. Kafka je český spisovateľ, úplne samozrejme, a nenapísal česky ani jedinú vetu. Prečo by naším spisovateľom nemohol byť Sándor Márai, ktorý je z Košíc a ktorý Košice miloval? Sme stále nedozretý, pubertálny národ.
Dámy a páni, rovnaká cesta, ťažká cesta nás bude čakať pri vysporadúvaní sa s tými kontroverznými záležitosťami našich dejín. A znovu len pokojná pravda nás oslobodí, aby sme raz mohli nejakým spôsobom sa cez toto dostať, aby sme mohli hľadať cestu k nejakému národnému zmiereniu a čo ešte viac, k jednotnému pohľadu na slovenskú bytnosť. Proste, na Slovensku zatiaľ nezačal zjednocovací proces slovenského národa. Sme rozpoltení na slovákštátistov a partizánov a neviem, čo všetko, a nie sme schopní cez toto prejsť a cítiť sa byť Slovákmi so všetkými dobrými a, bohužiaľ, aj tienistými stránkami. Nevyhneme sa tomu, môžeme sa z toho smiať, ale my o pol roka to, samozrejme, znovu dáme a sme radi, keď to už neprejde, že aspoň tú tému otvárame. Pretože kto sleduje trošku aj literárne časopisy, kto sleduje tieto týždenníky rôzneho zamerania, vidí, že táto téma tu je, táto téma bude stále aktuálnejšia a táto téma tou úplnou integráciou v Európskej únii sa stane ešte naliehavejšia.
Uchádzame sa o váš hlas, o vašu podporu, ak si myslíte, že to je zlý zákon, navrhnite nejaký lepší, ale nepomôžete si, ak chcete mať pamätné dni len čisto tie, ktoré sú akoby čistokrvné, slovenské, nie, to nie je pravda o slovenských dejinách.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikloška - pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Palko, Mikuš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Slovo má pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo. Nesmejeme sa, možno sa usmievame, ale neusmievame sa nad týmto návrhom zákona, ktorý predkladáte, len nám tak napadajú také tie súvislosti zo včerajška, spred včerajška, ktoré pokračujú dnes a budú pokračovať, samozrejme, až do 21. marca. Včera mal prejav pán prezident Gašparovič, dnes v dobrom využíva posledné chvíle v parlamente pred 21. marcom pán poslanec Mikloško ako prezidentský kandidát. No a ešte aby to nebolo všetko, aby sme si mohli vypočuť aj pani Radičovú, bude ešte aj mimoriadna schôdza. Tak to je úsmevné.
To je všetko. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Mikuš.
T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, hovorili ste, že Slovensko nevie, Slovensko, to je suma slovenských občanov, konkrétnych, každý má svoje vedomosti, svoje vedomie. Ja som teda jeden z nich a neviem, ako môžete vedieť, čo všetko neviem alebo čo nevedia všetci občania na Slovensku, to je také prisilné tvrdenie. A hovoriť, že ostanú nám len drevenice, pokiaľ to, čo vy navrhujete, neschválime, no nehnevajte sa. Ja si myslím, že skoro každý vie, že naši dedovia postavili aj podstatnú časť Viedne, aj podstatnú časť Budapešti, možno nám ostane z toho veľa.
Druhá vec. Rozprávať, že nenastalo národné zmierenie. No tak zmierenie sa nedosahuje politickou diskusiou, ktorej chýba predchádzajúca vecná diskusia najmä v odborných kruhoch. Ja osobne si myslím, že ak by sme mali začať diskutovať o tom, čo máme ustanoviť ako pamätné dni, dni pracovného pokoja, čo je hodné zachovania pre budúce generácie, no tak by bolo vhodné sa o tom naozaj seriózne dlho baviť v odborných kruhoch, potom aj mimo tejto rokovacej miestnosti, aby takýto návrh mal vôbec nejakú šancu na úspech. A mám pocit, že vlastne asi ani úspech nechcete pre všetky štyri návrhy zákonov, ktoré podávate, lebo myslím si, že všetkým chýbala tá diskusia.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Jarjabek, to, že tento zákon neprešiel pred šiestimi mesiacmi, nie je moja chyba, ale vaša chyba, lebo ste to neposunuli. To, že zákon o hazardných hrách neprešiel pred šiestimi mesiacmi, nie je moja chyba, ale vaša chyba. Veď nie je mojou vinou, že tu preberáme dneska všetky tie zákony, nie je mojou vinou, že sa dostali na záver schôdze deň po tom, ako vystúpil pán prezident Gašparovič. Dávno to mohlo byť všetko zhodené zo stola, keby ste tie zákony boli prijali. Ja len reagujem na to, čo tu je našou nejakou agendou celý čas, nielen dnes, teraz, keď sú prezidentské voľby.
Pán kolega Mikuš, čo vám bráni v tom, aby ste otvorili takú diskusiu v parlamente? Nič. My ju otvárame.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: V rozprave vystúpi pán poslanec Palko.
V. Palko, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa logiky pána poslanca Jarjabka ten, kto vystúpi v týchto dňoch s nejakým prejavom alebo faktickou, tak asi si robí prezidentskú kampaň. Tak sa pýtam, pán poslanec, keďže aj vy sa stále ozývate viac a viac dneska, či aj vy kandidujete na funkciu prezidenta, či vám k tomu môžem zablahoželať?
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Slovensko upadlo do pasce... (Reakcia z pléna.) No však ani ten adresát nie je bohviečo, tak to je vlastne úplne v poriadku. (Reakcia z pléna.)
Slovensko upadlo do pasce, ktorú mu nastavili literáti typu Vladimíra Mináča. Mináč vo svojej eseji Dúchanie do pahrieb predstavil Slovákov ako národ, veľmi sa tým asi trápil, ale keďže k tisícročným dejinám sa priznať nechcel, tak vymyslel akúsi koncepciu slovenského národa ako národa práce. Slováci ako drobní ľudkovia, ktorí pracujú, pasú ovce a prinajlepšom murujú Budapešť v 19. storočí, aj dneska toto, sa prihlásil k tejto koncepcii kolega Tibor Mikuš ako k nejakému takému vášmu vrcholu. Lenže, milí priatelia, táto koncepcia je tak chudobná, prosím vás, ktorý národ, ktorý národ na svete nie je národom práce? Však toto sa dá povedať o úplne všetkých národoch. A my naozaj nemáme nič, nič navyše?
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, my sme jediný národ, jediný národ, ktorý svoju účasť stáročnú, tisícročnú účasť na tvorbe dejín dáva iným národom a hovorí im: "Tu máte, zoberte si to všetko, my to nechceme. My to nechceme." A tú dieru, ktorá vznikne, keďže odmietame našu účasť na veľkých sporoch, zápasoch, bitkách v minulosti, keďže odmietame našu účasť na tvorbe kultúry strednej Európy, umenia, architektúry atď., tak túto dieru musíme nejakým spôsobom zaplniť. A ideme ju zaplniť, prepytujem, pasením oviec a dorábaním syra a pletením prútených košíkov a naozaj prinajlepšom teda murovaním tej Pešti v 19. storočí. No my sme jediný národ na svete s takýmto prístupom! A ja naozaj neviem, či príčinou tohto prístupu je slabé sebavedomie, ale trúfam si povedať s určitosťou, že určite následkom takéhoto prístupu bude nízke, slabé sebavedomie Slovákov.
Takže, milí priatelia, nevzdávajme sa vlastných dejín, buďme hrdí na svoje dejiny, ktoré sme vytvárali tisíc rokov s inými národmi strednej Európy - s Maďarmi, Nemcami, Chorvátmi atď. No a prihlásiť sa k týmto našim dejinám sa môžeme podporou zákona, ktorý predkladajú konzervatívni demokrati Slovenska. A ako povedal kolega Mikloško, ak máte niečo lepšie, prosím, predložte to, my to podporíme, ale zatiaľ nikto iný nič takého nepredkladal.
Preto prosím, žiadam o podporu tohto návrhu zákona o pamätných dňoch. Prispejme trošku k tomu, že o našom sebavedomí budeme nielen hovoriť, ale že aj budeme cítiť to sebavedomie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Palka? Nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať k nej stanovisko? Nech sa páči.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, najprv úcta voči tým, ktorí ešte stále sú tu - a nie je vás tu veľa a uvidíme, koľkí prídu hlasovať. A jedna poznámka k tým, ktorí sú nervózni z toho, že tu ešte stále musia byť. Dámy a páni, ja som sa nežiadal, aby som vystupoval posledný. A posledný návrh, ktorý je prerokovávaný v tejto snemovni, je presne taký istý návrh ako návrh, ktorý bol prerokovaný ako prvý, tretí, dvadsiaty siedmy, pani kolegyňa. Naozaj každý návrh je v tejto snemovni rovnocenný a má aj právo na rovnaké prerokovanie ako každý iný.
Ak sa niekomu nezdá, že pán Mikloško v závere tak často vystupoval, on sa tiež nežiadal, aby sme naše štyri návrhy zákonov prerokovali ako posledné. A ku všetkým týmto otázkam, ku všetkým historickým témam, ku všetkým kultúrno-etickým otázkam vystupoval vtedy, kedy ešte väčšina tejto snemovne si dovoliť vystúpiť ani nedokázala.
Pán kolega Mikuš, tento zákon som prvýkrát predkladal k 15. výročiu vzniku tejto republiky, to znamená pred rokom. Pán kolega Rydlo, kvázi profesor, sľuboval vtedy komisiu, že tak by sa to malo vyriešiť. Rok - žiadna komisia, žiadni historici! Dokedy budeme čakať?
Dámy a páni, ak tento zákon máme, nemôžeme ho mať v takom stave, v akom je teraz. Tento zákon je neúplný a tento zákon by mal byť akýsi iterinár. Ak vás niekto požiada o krátky exkurz cez dejiny Slovenska, tak mu asi budete hovoriť to, na čo chcete byť hrdí. Mal by to byť exkurz a preveďte niekoho podľa súčasného znenia zákona dejinami? Začnete naozaj tým Cyrilom a Metodom a potom sa ocitnite v štyridsiatom ôsmom 19. storočia. Nevysmial by vás? Nevysmial by vás, čo je to za národ s tisícročnou históriou?
Dámy a páni, Slováci nie sú plebejský národ, tak ako ho nazval Mináč, my sme národ ako každý iný a naša história bola aj v tisícom, aj v tisícšesťsto, aj v tisícosemstoštyridsaťosem, tak ako ju píšeme aj dneska. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň vyhlasujem prestávku do 15.00 hodiny.
(Prestávka)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloško, procedurálny návrh? Nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, dnes je 18. február, ďalšie rokovanie bude 15. apríla. Dva mesiace voľna. Dávam procedurálny návrh, prosím vás, stiahnite, aj keď z východného Slovenska alebo odkiaľkoľvek, poslancov naspäť, pretože dva mesiace budú mať voľno, nech prídu riadne na hlasovanie. Asi nie je možné, aby už každý utekal domov. (Reakcie z pléna.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec. (Ruch v sále.) Prikročíme teraz k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu 32. schôdze. Budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslancov Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera.
Poprosím pani poslankyňu Cibulkovú, aby uvádzala hlasovanie.
K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem. V rozprave vystúpili štyria páni poslanci, ktorí však nepodali žiaden procedurálny návrh. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku navrhla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme. (Reakcie z pléna.) Hlasujeme o tlači 913. Uviedol som návrh zákona, pán poslanec. (Ruch v sále.) Nech sa páči, ešte raz pre tých, ktorí nepočuli. Budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslancov Palka, Mikloška, Minárika a Bauera na vydanie ústavného zákona o ochrane manželstva (tlač 913).
Takže teraz už hlasujeme, tak ako navrhla pani spravodajkyňa, o tom, či postúpime návrh zákona do druhého čítania, alebo nie.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona o ochrane manželstva, tlač 913.)
(Hlasovanie.) 78 prítomných, 29 za, 7 proti, 40 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania, nebudeme pokračovať v rokovaní.
A teraz poprosím pána poslanca Galbavého, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Minárika, Palka a Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 241 o štátnych sviatkoch, je to tlač 916.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika, Vladimíra Palka a Františka Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 916.)
T. Galbavý, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci. Nepodali žiadne procedurálne návrhy. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 84 prítomných, 19 za, 11 proti, 48 sa zdržalo, 6 nehlasovali.
Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
T. Galbavý, poslanec: Tak je to prekvapenie síce, ale... (Smiech v sále.)
P. Paška, predseda NR SR: Dámy a páni, tým sme prerokovali program 32. schôdze. Chcem sa vám všetkým poďakovať za aktívnu účasť a týmto vyhlasujem 32. schôdzu za skončenú.
Ďakujem. Dovidenia.
(Rokovanie 32. schôdze NR SR sa skončilo o 15.06 hodine.)