M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Gyula Bárdos, nech sa páči.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Chcel by som v krátkej faktickej poznámke sa pripojiť k tomu, čo odznelo vo vystúpení pána Mikuláša Dzurindu, a chcel by som upriamiť pozornosť všetkých tých, ktorí ešte sledujú túto debatu, že pán premiér nás vyzval, aby sme rokovali počas schôdze, ktorá bola zvolaná pánom predsedom Národnej rady. Všetci dobre vieme, že nebolo nám umožnené hovoriť o našich návrhoch počas mimoriadneho rokovania, lebo prvýkrát koaličná väčšina obštruovala, čo nie je štandardný spôsob v parlamentnej demokracii, a druhýkrát nám neumožnila, aby sme otvorili rokovanie, a po niekoľkých sekundách, resp. po jednej minúte bolo po mimoriadnej schôdzi Národnej rady.

Aj teraz pred kamerami vystúpenie, ktoré bolo, samozrejme, venované občanom a médiám a premiér nás vyzval, aby sme nepolitikárčili, takisto nás vyzval, aby sme sa vyjadrili vecne k téme. Tak myslím, že pán expremiér tu predviedol to, že vecne sa vyjadril k problematike, ktorá zaujíma všetkých občanov bez rozdielu toho, či sú občania, ktorí volili vládnu koalíciu alebo opozíciu.

A teraz, keď sa pozriem doprava, tak nikto tu nesedí okrem pani ministerky a okrem pani spravodajkyne, ktoré tu musia sedieť. Teraz došiel, áno, pán predseda, teraz telefonoval tam, a preto je tu a teraz dvaja poslanci prichádzajú, traja, pardon, aj tak, no myslím, že to nie je celkom v poriadku a nie takto vyzerá štábna kultúra a nie takýmto spôsobom by sme mali rokovať o vážnych témach v Národnej rade.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Mikuš.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem nadviazať na svojho predrečníka v tom zmysle, keď hovoril, že opatrenia, ktoré prijíma vláda, nezaberajú. Nielen to, že sú ozaj kozmetické a niektoré, ktoré vládna koalícia preberá od opozície, prichádzajú neskoro. Chcem pripomenúť, že v januári podľa Štatistického úradu sme zaznamenali pokles priemyselnej produkcie o 27 %. Je to suverénne najviac na okolí. Keď porovnávame, Francúzsko má okolo 13,8, Nemecko podobne. Ak chceme urobiť zásadný obrat v ekonomike, zásahy musia byť oveľa väčšie, silnejšie. Zníženie daňového alebo odvodového zaťaženia by mohlo byť takým zásahom. A chcem potvrdiť aj tú druhú časť vystúpenia môjho predrečníka, že Zákonník práce, ktorý zmenila táto vládna koalícia, myslím si ja osobne, že už nestačí ho vrátiť len do pôvodného stavu spred troch rokov, ale musíme trh s pracovnou silou spraviť oveľa flexibilnejší a pružnejší. Treba si uvedomiť, že sme v čase krízy a je to mimoriadne dôležité.

A takisto som si všimol, ako povedal kolega Bárdos, že prerokovávame vládny návrh zákona z balíčka skrátených legislatívnych konaní a z balíčka opatrení proti hospodárskej kríze. A okrem pani spravodajkyne teraz sú tu nejakí traja poslanci vládnej koalície. Je to aj taký menší dôkaz toho, ako funguje táto vládna koalícia, že parlament je len taký hlasovací stroj.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda nebude reagovať na faktické.

Takže ďalší do rozpravy prihláseným za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia vystúpi teraz pán Július Brocka, nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, dámy a páni, milí kolegovia, ani by som vlastne pri takomto zastúpení vládnej koalície nediskutoval, lebo takmer niet s kým. Ale keďže mám pozmeňujúce návrhy a chcem, aby sa o nich hlasovalo, tak nedá sa nič robiť, musím vystúpiť. Tak sa ospravedlňujem vám z opozície, ktorí ste tu a že mohli by ste byť tiež niekde inde ako páni poslanci z vládnej koalície.

Pred dvomi hodinami sme rokovali o tomto návrhu zákona vo výbore - vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Prišlo také silné zastúpenie, že boli dokonca dvaja štátni tajomníci, aj zo sociálnych vecí, aj z ministerstva zdravotníctva. A tak som sa prihovoril pánu štátnemu tajomníkovi z ministerstva zdravotníctva, že či vie, že čl. III, ktorým sa novelizuje zákon o zdravotnom poistení, nadobudne účinnosť až 1. januára budúceho roku. Čiže máme dosť času, sa ešte, dúfam, stretneme, aj on príde do výboru, aby sme rokovali o nejakých dôležitých a zásadných zmenách, ktoré sa týkajú napríklad zdravotného poistenia. Usmial sa, neodpovedal, rozumel som tomu, že rád príde aj inokedy na výbor.

Ale to nie je len čl. III, to je aj čl. I, ktorý má 10 bodov a z tých 10 bodov body 1 až 9 všetky nadobudnú účinnosť 1. januára budúceho roku. A čl. II, to je zasa novela zákona o službách zamestnanosti, ktorý by sme pokojne mohli a, samozrejme, aj s účasťou tých, ktorí sa zúčastňujú pripomienkového konania, toho normálneho, štandardného, že by sme mohli určite tento návrh zákona v pohode a v pokoji vylepšiť.

Čiže vlastne dôvod na novelu troch zákonov, ktoré sú na mnohých stranách tu popísané, tak je v podstate len jeden bod v článku I. Ja som sa aj pokúsil vo výbore pre financie, rozpočet a menu to zjednodušiť, že vypustíme veci, kde nie je dôvod na skrátené konanie, a budeme rokovať len o tom jednom, ten, ktorý znižuje odvody živnostníkom, čiastočne.

Môj návrh opozičného poslanca dopadol tak ako mnohé predchádzajúce... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán kolega, poprosím tých dvoch poslancov z koalície, ktorí sú tu, keby zistili, ktorý mobil to zvoní, niektorého z ich kolegov, ktorí odišli, a nech nám umožnia rokovať, aspoň nám. Ďakujem pekne.

Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Aj preto som navrhol, aby sme čl. III z návrhu zákona vypustili. Aj preto som navrhol, aby sme vypustili aj body 1 až 9 v čl. I, pretože tieto body živnostníkom odvodové zaťaženie zvyšujú.

Dámy a páni, je síce pravda, že živnostníci, ktorí boli zastúpení v tej Rade pre hospodársku krízu, chválili tých, ktorí podporili ich záujem odpojiť vymeriavací základ, z ktorého sa platia poistné odvody z minimálnej mzdy a urobiť to nejako inak, len oni nepostrehli, že tak ako to vláda urobila, tak to v podstate pre nich znamená odvody zvyšovať. Totiž, ak priemerná hrubá mzda na Slovensku vlani, teda myslím v roku 2007, stúpla o 8,1 %, tak 44,2 % z uvedenej sumy bude 9 627 korún, ale minimálna mzda je 8 900, to je rozdiel takmer o 800 korún. Čiže páni živnostníci, ktorí budú platiť minimálne odvody, tak z tohto dôvodu zaplatia takmer o 300 korún viac. Inými slovami, keby som to chcel zhrnúť, vláda v tomto návrhu zákona im opasok o jednu dierku uvoľňuje, to je to čiastočné zníženie odvodov, ale od nového roka o dve dierky priťahuje. Takže živnostníci minimálne by to mali zvážiť pri účasti na rokovaniach s predstaviteľmi vlády, alebo chodiť tam minimálne s kalkulačkou.

Samozrejme by som a bol som pripravený, že budem hovoriť o hospodárskej kríze aj trochu širšie, ale zdá sa mi, že opakovať to kolegom z opozície, o tom my hovoríme na spoločných rokovaniach, v tejto chvíli to nepovažujem za potrebné, a preto prejdem k pozmeňujúcim návrhom, ktoré chcem v tejto chvíli uplatniť.

Návrhy KDH, ktoré teraz prednesiem, sú návrhmi, ktoré v čase hospodárskej krízy môžu oveľa, oveľa účinnejšie pomôcť tým, ktorí sú hospodárskou krízou postihnutí alebo ňou ešte len budú postihnutí. Tieto návrhy sa týkajú rodín s deťmi, rodičov, ktorí chodia do práce, ešte prácu majú, ako by sme im mohli pomôcť zmenšiť to bremeno, ktoré je na ich bedrách. Rovnako navrhujeme pomôcť tým, ktorí o prácu prídu. Navrhujeme pomoc, ktorí už o prácu prišli, nezamestnaným. Navrhujeme znížiť odvody všetkým živnostníkom, ale aj všetkým zamestnávateľom, aj tým, ktorí teda zamestnávajú. To z toho dôvodu, že to je návrh, ktorý pomáha všetkým, ktorý prispieva k udržaniu pracovných miest, ale ako som povedal aj v reakcii na pána premiéra, nie za každú cenu, lebo vláda sa o to usiluje za každú cenu, aj keď je to na škodu aj zamestnaných, aj nezamestnaných, keď je to proti zdravému rozumu. To znamená vtedy, keď vláda plytvá, keď vláda vyhadzuje peniaze daňových poplatníkov. Toto v tom našom návrhu nie je. Dovoľte, aby som ich teraz prečítal, a je ich jedenásť.

V § 67 ods. 1 sa vypúšťa písmeno c). Druhý. V § 67 aj v odseku 2 sa vypúšťa písmeno c). O týchto dvoch poprosím v návrhu, aby sme pri hlasovaní hlasovali spoločne.

Týmto návrhom sledujeme zmenu úpravy podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok. Viete, že tie podmienky sú dnes tri, že musí byť ten, kto chce požiadať o predčasný dôchodok, musí byť dva roky pred splnením podmienky veku odchodu do dôchodku, musí jeho vypočítaný dôchodok byť vyšší ako 1,2-násobok životného minima, a teda nemôže to byť skôr ako dva roky pred dovŕšením veku. My navrhujeme vypustiť tú podmienku, ktorá sa viaže na 1,2-násobok životného minima. Na Slovensku je veľa ľudí, ktorí celé roky žili alebo z minimálnej mzdy, alebo na verejnoprospešných prácach, a jednoducho títo ľudia dnes sú pred dôchodkovým vekom a práve aj by šli na dôchodok, aby im suma, ktorú by im vyrátali, na vidieku, ak sa oni sami o seba starajú, vo svojej záhrade si niečo dorobia, aj by mohli. Ale práve preto, že neplnia tú podmienku, že výška toho vypočítaného dôchodku je taká, akú predpisuje zákon, tak vlastne nemajú nárok.

Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 104, v odseku 1 sa slová "štyroch rokoch" nahrádzajú slovami "troch rokoch" a slová "najmenej tri roky" nahrádzajú slovami "najmenej dva roky". A ďalej v § 104 ods. 2 sa slová "štyroch rokoch" nahrádzajú slovami "troch rokoch".

Takisto o bodoch 3 a 4 poprosím hlasovať spoločne. Tu navrhujeme zmiernenie podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti úpravou dĺžky obdobia poistenia v nezamestnanosti z najmenej troch rokov v posledných štyroch rokoch na dva roky v posledných troch rokoch.

Ďalší pozmeňujúci návrh do § 105 ods. 1, tento znie: "Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti, ktoré je pre poistencov do 55 rokov veku uplynutím 10 mesiacov, pre poistencov od 55 rokov veku uplynutím 12 mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106."

Tento pozmeňujúci návrh je istým zmäkčením terajších podmienok nároku na podporu v nezamestnanosti. Ale chcem upozorniť, že tento pozmeňujúci návrh súvisí s naším návrhom, ktorý predkladáme do Národnej rady, novely Zákonníka práce, v ktorom sprísňujeme podmienky pre zamestnaných ľudí a znižujeme mzdové, resp. náklady na prácu pre zamestnávateľov. A toto je istá kompenzácia vo vzťahu k tým, ktorí prídu o prácu. Samozrejme, tak ako vláda navrhuje mnohé zo svojich opatrení ako dočasné, aj toto opatrenie chápeme ako dočasné opatrenie v situácii v čase hospodárskej krízy.

Ďalší pozmeňujúci návrh k § 108 ods. 1 znie: "Výška dávky v nezamestnanosti

a) 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov podporného obdobia v nezamestnanosti,

b) 50 % denného vymeriavacieho základu do ukončenia trvania podporného obdobia v nezamestnanosti."

Ďalší pozmeňujúci návrh. V § 108 ods. 2 druhá veta znie: "Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu poistenca uvedeného v § 104 je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti."

A bod 8, teda 8. pozmeňujúci návrh k § 108 ods. 3, tento znie: "(3) Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú 2 roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti poistenca uvedeného v § 104, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia."

O pozmeňujúcich návrhoch uvedených ako bod 6, 7, 8 rovnako poprosím, aby sa hlasovalo spoločne.

Ďalší pozmeňujúci návrh je k § 131, v ktorom sa dopĺňa nový odsek 3, tento znie: "(3) Sadzba poistného na starobné poistenie podľa odseku 1 písm. a), c) a d) a odseku 2 písm. a), c) a d) sa znižuje za každé nezaopatrené dieťa poistenca o jeden percentuálny bod. V prípade, že nie je možné znížiť poistné na starobné poistenie poistenca, znižuje sa sadzba poistného zamestnávateľa podľa odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b)."

Tento návrh znamená zníženie poistných odvodov zamestnaným rodičom. Zamestnaným rodičom, ktorí zároveň majú nezaopatrené deti a ich deti sú budúci klienti priebežného, minimálne priebežného dôchodkového piliera. To sú tí, ktorí budú raz prispievať na vaše, naše dôchodky. A touto úpravou navrhujeme, aby v čase, keď sa rodičia, keď sú zamestnaní, keď sa starajú o nezaopatrené deti, aby mali nižšie odvody v závislosti od počtu vyživovaných detí.

Ďalší pozmeňujúci návrh je k § 137, v písmenách a), b) a c) sa slová "4,75 %" nahrádzajú slovami "0,25 %".

Toto je návrh na výrazné zníženie poistných odvodov, ale nielen živnostníkom, ale aj zamestnancom tak, aby to pomohlo na trhu práce, aby to znížilo cenu práce, a vytvorí sa tým priestor nielen na udržanie terajších pracovných miest, ale je možné počítať, že z tohto prijatia takéhoto opatrenia mnohí zamestnávatelia vytvoria aj nové pracovné miesta. To je zníženie poistných odvodov zamestnávateľom.

Posledný môj pozmeňujúci návrh. Za § 293bf sa vkladá nový § 293bg, ktorý znie: "Ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol pred 1. májom 2009, podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzujú a jej výška sa určuje aj po 30. apríli 2009 podľa zákona účinného pred 1. májom 2009."

Ďakujem za vašu pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, odovzdajte návrhy pani spravodajkyni, aby sa mohli rozmnožiť aj pre ostatných, s tým, že s faktickými poznámkami teraz na naše vystúpenie sa prihlásili pán podpredseda Národnej rady, pán Miroslav Číž, ďalej pani Jana Vaľová, Jozef Halecký, Klára Sárközy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má teraz pán podpredseda Miroslav Číž, nech sa páči.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, mňa vyprovokovala k faktickej poznámke tá noblesná úvodná časť vášho vystúpenia, kde ste dramaticky poukázali na neprítomnosť poslancov v sále. No, váš prejav si vypočuli dvaja predstavitelia vášho klubu, dvaja vaši kolegovia z KDH a traja vážení kolegovia z SMK, ktorí tiež teda kritizovali túto situáciu v parlamente, a tretí pán, ktorý to kritizoval, ako vás nechceme počúvať a diskutovať, ten pre istotu okamžite odišiel po tej kritike. Takže buďme aspoň trošku korektní, už aj v takýchto veciach sú náznaky, že či chceme dehonestovať, alebo chceme vecne riešiť problémy.

Pán poslanec, vy pre mňa osobne, odpustite mi túto osobnú rovinu, ste vystupovali celý čas s najneoliberálnejšími predstavami o fungovaní ekonomiky, ktoré som zažil v parlamente, to dokonca aj popri vás aj pán poslanec Mikloš z môjho pohľadu mal v sebe silný sociálnodemokratický akcent. Napriek tomu sem prichádzate neustále a začínate nádherne svoje prejavy, ako kde všetci cítime vašu nesmiernu intelektuálnu prevahu, a poučujete. A poučujete a zároveň ticho a vcelku opäť noblesne urážate. Je to úplne zbytočné, pán poslanec. Úplne zbytočné to je. Elementárnu korektnosť. Dvaja kolegovia pociťovali potrebu vás počúvať a štyria členovia SMER-u. Boli sme v prevahe, pán kolega.

Veľmi pekne vám ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Jana Vaľová, nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja sa dotknem tých predčasných dôchodkov, ale v prvom rade musím povedať, stále v tejto sále zaznieva, ako vaša vláda, bývalá vláda veľmi sporila, aby my sme mohli rozdávať. Tak, pán Brocka, ja vám niečo poviem o tých predčasných dôchodkoch, ktoré ste zaviedli ako vaša bývalá vláda. Keď ste zavádzali súbeh predčasných dôchodkov, tak ste tvrdili, že bude vyplácané zo Sociálnej poisťovne 400 mil. korún. Dneska sme sa dostali na sumu 7 mld. Toto je podľa vás šetrenie vašej bývalej vlády? Z čoho chcete tieto vaše opatrenia realizovať, ak dnes je už sekera v Sociálnej poisťovni 26 mld.?

Ja som za. Pomôžme občanom, ale očakávala som od vás ako od bývalého ministra, že budete racionálne tieto veci riešiť, nie populisticky porozprávate, čo všetko by bolo dobré, a že teda jasne poviete, že zrušme súbehy predčasného dôchodku s prácou. Pretože ja chodím tiež po Slovensku a títo ľudia nemajú, mladí, prácu a my vyplácame vzájomne súbeh predčasného dôchodku a súbeh práce. Kto má nárok na predčasný dôchodok, nech nejde pracovať, a ten, čo nejde pracovať, nech má dôchodok. Dotýka sa to práve vysokých funkcionárov, ktorí pôsobia vo svojej funkcii a pred tým si vyplácajú a pred tým sa dajú na predčasný dôchodok.

Chcela by som povedať, že my sme tento návrh už predložili do parlamentu na začiatku, ale vy ste ho nepodporili. Vy ste ho nepodporili a nechávate tunelovať Sociálnu poisťovňu naďalej vašimi návrhmi a ešte idete rozprávať o tom, ako vy ste sociálni, aký ste nám tu koláč nechali a z čoho máme my rozdávať. A vy tu rozdávate a myslíte si, že ako vy ste nám našetrili. No vy ste nám sekery narobili, nie ste našetrili!

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Halecký, nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pán poslanec Brocka, chcel by som povedať, že tieto návrhy, ktoré ste predkladali, sú inšpiratívne, sú, by som povedal, zaujímavé, ale musia vždycky vychádzať z finančných možností, ktoré v danej dobe je možné venovať na ich realizáciu. A myslím si, že už len v kapitole predčasných dôchodkov a ich súbehu sa ukázalo v predchádzajúcom vystúpení, že tá finančná čiastka niekedy je nielenže limitujúca, ale skoro, by som povedal, ohrozujúca sociálny systém.

Ale chcem sa hlavne vyjadriť k tomu, čo ste hovorili k novele tohto zákona, ktorý teraz prerokúvame, že je zlý, že zvyšuje, dokonca že zvyšuje odvodové zaťaženie živnostníkov. Chcem pripomenúť, že pokiaľ by to tak bolo, by to bolo absolútne nelogické, aby také niečo novela zákona riešila, a to z toto dôvodu, že túto kritiku a tú sumu, ktorú ste venovali, je to možno za rok 2008 u tých živnostníkov, ktorí ešte musia dobehnúť svojimi platbami v roku 2009. Ale od roku 2009 - a tu je aj, by som povedal, jadro toho, že prečo účinnosť tohto zákona je až od 1. januára 2010, že živnostníkom sa tie odvody budú znižovať a postupne podľa možností, ktoré štátny rozpočet a štátna politika tejto vlády dovoľuje. Ale podstatné je, že tento princíp sa presadil. A ešte čo je viacej rozhodujúce, odsúhlasili alebo dokonca iniciovali to živnostníci cez svoje oficiálne orgány a s týmto riešením boli spokojní. Tí dokonca to privítali a súhlasili. Takže to pokladám za najdôležitejšie.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásená pani poslankyňa Klára Sárközy, nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja som podporila pána poslanca Brocku, pretože som podpísala ten jeho pozmeňujúci návrh. Chcem s ním - a on pozná môj názor - polemizovať v jednej jedinej veci a to je zjemnenie nároku na predčasný dôchodok.

Myslím si, že toho času, keď sme tam zavádzali ten 1,2-násobok životného minima, sme mysleli aj na to, aby sa títo ľudia neprepadli do hmotnej núdze. Zrejme v záverečnom slove to tu odznie. Ale teraz žijeme inú dobu. Žijeme v čase hospodárskej krízy, takže myslím si, že pre tú skupinu, ktorú tu zdôraznil pán poslanec Brocka, by to určite pomohlo aj na prechodné obdobie. Pretože môžeme tu hovoriť o tom, koľko ľudí pracuje v štátnej správe za vysoké predčasné dôchodky, ale, pre boha živého, však pán poslanec to vysvetlil, jedná sa o tých, ktorí boli dlhý čas na aktivačných prácach alebo boli dlhý čas nezamestnaní a ktorí nedosiahnu sumu životného minima, to znamená 1-2-násobok životného minima. Hovoríme tu o päť- alebo šesťtisícových dôchodkoch. Koľko majú tí, ktorí sú zamestnancami štátnej správy a popri predčasných dôchodkoch robia? Povedzte mi, koľkí sú v tejto skupine, ja by som rada počula to percentuálne vyjadrenie. Takže dajme veci na pravú mieru.

A to, že či sme my hlasovali za ten zákon o súbehu práce a dôchodku, alebo nie, to sa nedostalo na rokovanie Národnej rady, pretože váš koaličný partner Hnutie za demokratické Slovensko bolo proti tomu. Ale povedzte tu občanom a povedzte, že áno, ste za to, že od prvého januára nebude možný súbeh práce a dôchodku, alebo od 1. júna, alebo od 1. júla. Vystúpte a povedzte to ľuďom tejto krajiny, ako používate tieto frázy vy.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na tých, ktorí sa vyjadrili vo faktických poznámkach na jeho vystúpenie, bude teraz pán poslanec Július Brocka, nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán kolega Číž, moji neprítomní kolegovia z klubu sú na pohrebe a sú aj ospravedlnení.

Ale vecne k výhrade pani Vaľovej alebo k poznámke pána Haleckého, ale rovnako i kolegyne Sárközy. Áno, prosím vás, veď ja vás nekritizujem za to, keď opravujete veci, ktoré keď život ukázal, že to je treba zmeniť, napríklad problém predčasných dôchodkov. A tri roky. Veď už ste niečo aj upravili a ja som dokonca za to hlasoval a môžeme aj ďalej vylepšovať ten systém. Ale ja som upozornil na jednu skupinu občanov, ktorých dôchodok vypočítaný dva roky pred dovŕšením veku 62 rokov je okolo 6-tisíc korún. Tí ľudia bývajú na vidieku a teraz celé roky, doteraz žili z oveľa menšieho príjmu a prežili. Prežili. Ale Sociálna poisťovňa im žiadosť zamietne, lebo nespĺňajú podmienku, že ich vypočítaný dôchodok je 1,2-násobok životného minima.

Ale popritom sú tu mnohí predčasní dôchodcovia, ktorým vyrátali desaťtisícový dôchodok, a oni možno ďalej pracujú. A keď umožňujeme takéto odčerpávanie nedostatočných zdrojov Sociálnej poisťovne tými solventnejšími, keď si to môžeme dovoliť, pani ministerka, tak ja navrhujem, aby sme cítili s tými chudobnejšími, aby sme to týmto umožnili, lebo oni dokážu aj s takouto sumou dnes na Slovensku prežiť. To som chcel týmto svojím návrhom povedať.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz posledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Ivan Mikloš, nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, zákon, o ktorom rokujeme, teda novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je spomedzi siedmich zákonov, ktoré predložila vláda na prerokovanie na tejto schôdzi, jediný zákon, ktorý sa týka opatrenia, ktoré môže mať efekt v zmierňovaní krízovej situácie, ktorá v slovenskej, ale nielen v slovenskej ekonomike je.

Problém tohto zákona je ale v tom, že nerieši situáciu, resp. rieši ju len nedostatočným kozmetickým spôsobom. Odvodové zaťaženie je na Slovensku jedno z najvyšších na svete, takmer polovica, presne 48,6 %, z hrubej mzdy veľkej väčšiny zamestnancov sa odvádza do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Aj z našich ciest, nakoniec aj z analýz, nezávislých analýz, ktoré existujú, je evidentné, že odvodové zaťaženie ako z hľadiska výšky, tak aj z hľadiska zložitosti tohto systému je prekážkou a bolo prekážkou vyššieho ekonomického rastu a konkurencieschopnosti aj v dobách pred krízou, ale o to viac je to problémom v dobe krízy. Preto vlastne všetci - a naozaj som sa nestretol ešte so žiadnym zamestnávateľom, či už malým, alebo veľkým, alebo so živnostníkom, ktorý by nesúhlasil s názorom, že zníženie odvodov a zjednodušenie odvodového zaťaženia je asi tou podstatnou a kľúčovou vecou, na ktorú by sme sa mali sústrediť.

V tomto zmysle považujem vládny návrh za absolútne nedostatočný. Zníženie, resp. úľava pre živnostníka z tohto vládneho návrhu bude mesačne 8,1 eur, čo je asi 245 korún, ale zároveň treba dodať, že v dôsledku zvýšenia minimálnej mzdy od 1. januára tohto roka, a teda v dôsledku zvýšenia minimálneho vymeriavacieho základu sa zvýšilo odvodové zaťaženie pre živnostníkov o 202 korún. Takže čistý prínos v tomto roku oproti minulému roku bude 43 korún mesačne, takže ani niečo vyše jedného eura.

Takéto opatrenie je absolútne nedostatočné a poslanec Brocka má podľa môjho názoru pravdu, ak hovorí, že odvodové zaťaženie od 1. 1. 2010 stúpne. Jednoducho stúpne preto, že ten vymeriavací základ stúpne, že mzdy stúpnu. Podľa mojich prepočtov by ten nárast od 1. 1. 2010 napriek prijatiu vládneho návrhu mal byť 75 korún mesačne, teda asi 2,5 eura mesačne.

Predkladáme návrh - a je to alternatíva proti návrhu pána poslanca Brocku - na omnoho zásadnejšie zníženie odvodov. Predložím pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam, jeho presné znenie, ktorý navrhuje, aby sa zrušila povinnosť prispievať na nemocenské poistenie a do rezervného fondu solidarity, čím by pre samostatne zárobkovo činné osoby, samozrejme, toto opatrenie by znamenalo pokles ich odvodového zaťaženia o 9,15 percentuálneho bodu, 4,4 percenta na nemocenské poistenie a 4,75 percenta do rezervného fondu solidarity.

Zachytil som informácie, neviem, či sú relevantné, alebo nie, že pani ministerka by možno ani nemala problém s tým zrušením povinnosti, a teda so zdobrovoľnením platenia na nemocenské poistenie zo strany SZČO.

Tento návrh ale ide ďalej. Navrhuje okrem toho iný mechanizmus zníženia minimálneho vymeriavacieho základu pre platbu poistného, pre sociálne poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby, a to zo súčasnej úrovne minimálnej mzdy na úroveň životného minima, teda inak, ako to rieši vláda, toto by znamenalo zníženie odvodového zaťaženia.

A ďalej navrhujeme to, čo vláda nerieši a nenavrhuje riešiť vôbec, zníženie odvodového zaťaženia pre všetkých zamestnancov a zamestnávateľov, a to zavedením odpočítateľnej položky z vymeriavacieho základu, ktorá by znížila podnikateľským subjektom náklady na zamestnávanie v priemere o 8,8 eur, to je asi 266 korún mesačne, a zamestnancom by zvýšila ich čistú mesačnú mzdu v priemere o 3,3 eurá, teda asi o sto korún. Túto odpočítateľnú položku navrhujeme zaviesť iba na prechodné obdobie do konca roku 2010, pričom Národná rada, navrhujeme, aby, to navrhujeme v inom bode, o ktorom sa vlastne už rokovať nebude, ale navrhovali sme a navrhujeme, aby Národná rada požiadala vládu, aby zjednotila výber daní a odvodov tak, aby tento zjednotený výber mohol platiť od 1. 1. 2011.

Dovoľte mi teda prečítať návrh, pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

1. V článku I sa vkladajú body 1 až 15, ktoré znejú:

"§ 3 Zárobková činnosť

Zárobková činnosť na účely tohto zákona je

a) na účely dôchodkového poistenia

1. činnosť zamestnanca,

2. činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne dôchodkovo poistená,

b) na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti činnosť zamestnanca."

2. V § 14 odsek 1 znie: "(1) Povinne nemocensky poistený je zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak."

3. V § 15 ods. 1 písmeno b) znie: "b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu³⁴⁾ alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako dvanásťnásobok vymeriavacieho základu určeného v § 138 ods. 9."

4. V § 21 ods. 1 sa vypúšťajú slová "nemocenské poistenie a povinné".

5. V § 21 ods. 2 sa vypúšťajú slová "nemocenské poistenie a povinné".

6. V § 21 ods. 3 sa vypúšťajú slová "povinného nemocenského poistenia a".

7. V § 21 ods. 4 sa vypúšťajú slová "nemocenské poistenie a povinné".

8. V § 26 ods. 2 sa vypúšťajú slová "povinné nemocenské poistenie a".

9. V § 26 ods. 4 sa v prvej vete vypúšťajú slová "povinné nemocenské poistenie a" a tiež slová "povinne nemocensky poistenej a" a v druhej vete sa vypúšťajú slová "povinné nemocenské poistenie a".

10. § 31 vrátane nadpisu znie: "Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky dobrovoľne nemocensky poistenej osoby." A potom tento § 31 by znel:

"(1) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak

a) splnila podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a

b) zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných desať rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrnne nižšia ako 3,32 eur.

(2) Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom dobrovoľne nemocensky poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

(3) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku jej nemocenského poistenia počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku jej nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných desať rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

11. V § 33 odsek 1 znie: "(1) Zamestnanec má nárok na nemocenské, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu 50 (ďalej len "dočasná pracovná neschopnosť")."

12. V § 34 odsek 1 sa vypúšťajú slová "Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a".

13. V § 37 odsek 2 sa vypúšťa čiarka a slová "povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby".

14. V § 49a sa vypúšťajú slová "povinne nemocensky poistenej a".

15. V § 57 odsek 2 sa vypúšťajú slová "a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby".

Body 1 a 2 návrhu zákona sa prečíslujú na body 16 a 17, za bod 17 sa vkladajú body 18 až 24, ktoré znejú:

18. V § 128 odsek 1 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).

19. V § 128 odsek 11 sa vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).

20. V § 130 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmeno b) sa označuje ako písmeno d).

21. V § 137 sa vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).

22. V § 138 odsek 6 sa vypúšťajú slová "povinne nemocensky poistenej a".

23. V § 138 odsek 7 sa vypúšťajú slová "povinne nemocensky poistenej a".

24. V § 138 odsek 9 sa slová "minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí" nahrádzajú slovami "životného minima platného".

Za bod 25 sa vkladajú body 26, 27, ktoré znejú:

26. V § 138 odsek 11 písm. h) sa vypúšťa čiarka a slová "povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a".

27. V § 138 odsek 12 sa vypúšťajú slová "povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a".

Bod číslo 4 návrhu zákona sa prečísluje na bod 28. Za bod 28 sa vkladá bod číslo 29, ktorý znie: V § 138 odsek 18 sa vypúšťajú slová "povinne nemocensky poistenej a".

Body číslo 5, 6, 7 návrhu zákona sa prečíslujú na 30, 31, 32.

33. Za § 138 sa vkladá § 138a, ktorý vrátane nadpisu znie:

"§ 138a Odpočítateľná položka z vymeriavacieho základu

(1) Vymeriavací základ vypočítaný podľa § 138 ods. 1 až 19 a 23 a 24 sa na účely výpočtu poistného znižuje o sumu 35 eur za kalendárny mesiac.

(2) Zníženie vymeriavacieho základu podľa odseku 1 sa nevzťahuje na zamestnancov a zamestnávateľov, ktorým štát poskytuje príspevok na podporu udržania zamestnanosti podľa osobitného predpisu.

(3) Zníženie vymeriavacieho základu podľa odseku 1 nemá vplyv na výšku nároku na vyplácané dávky zo sociálneho poistenia."

27. V § 139 odsek 2 sa vypúšťajú slová "povinne nemocensky poistenej a".

28. V § 140 odsek 1 sa vypúšťajú slová "povinne nemocensky poistená a".

29. V § 140 odsek 3 sa vypúšťajú slová "nemocensky poistená a povinne".

30. V § 142 odsek 4 sa vypúšťajú slová "povinne nemocensky poistenej a".

31. Za § 294a sa vkladá § 294b, ktorý znie:

"§ 249b

Ustanovenie § 138a stráca účinnosť 31. decembra 2010."

Článok II: "Tento zákon nadobúda účinnosť od 1. apríla 2009", ale to bolo pripravené ešte, áno, na skrátené, keďže je v skrátenom, tak to platí. Čiže článok II: "Tento zákon nadobúda účinnosť od 1. apríla 2009."

Ešte by som chcel, to je znenie toho pozmeňujúceho návrhu. Ešte by som chcel povedať, aké sú rozpočtové dôsledky takto navrhovaného zníženia odvodov, aby som urobil zadosť aj tomu, pretože tento návrh znamená zníženie príjmov Sociálnej poisťovne podľa nášho odhadu 9,6 mld. korún, čo je čiastka značná, ale znamená aj to, že práve v tomto objeme by sa uľahčilo a znížilo odvodové zaťaženie najmä pre živnostníkov, ale nielen pre nich, aj pre všetkých zamestnancov a zamestnávateľov.

Čo sa týka krytia týchto rozpočtových dôsledkov tohto návrhu, vidíme možné krytie v znížení stále pokračujúceho obrovského plytvania s verejnými zdrojmi. Na ilustráciu v oblasti, kde je možné ušetriť verejné zdroje, chcem uviesť nasledovné:

- Je to celkom určite zvýšené omnoho vyššie čerpanie európskych fondov, ako je dnešné použitie, a teda ušetrenie tých peňazí, ktoré by mohli byť nahradené nie konkrétne v Sociálnej poisťovni, ale v iných oblastiach verejných financií. Zmena alebo použitie európskych fondov na financovanie tých vecí, ktoré sú financované z iných verejných výdavkov.

- Je to celkom určite zrušenie nezmyselných tendrov, na ktorých štát prichádza o miliardy korún, napríklad tender na diaľničné mýto alebo predraženého projektu, PPP projektu rýchlostnej komunikácie R 1.

- Celkom určite sú to zbytočne vyhodené peniaze na nezmyselný projekt širokorozchodnej trate, na ktorý vláda už vyčlenila peniaze na jeho projektovú prípravu.

- Celkom určite je možné odložiť alebo zrušiť investičné nákupy a výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné, ktoré nepomáhajú zlepšovať konkurencieschopnosť krajiny a nepomáhajú zvyšovať tvorbu pracovných miest ani neprispievajú k zmenšovaniu regionálnych rozdielov. Je to napríklad neúmerne a nezmyselne navýšená investícia rekonštrukcie Bratislavského hradu. Je to napríklad nákup nových vojenských lietadiel, nákup áut pre ministerstvá a tak ďalej atď.

- Je to celkom určite aj novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá by, ak by bola schválená, ak by boli schválené tie zmeny, ktoré opakovane už vyše roka navrhuje kolegyňa poslankyňa Žitňanská, umožnili by znížiť verejné výdavky v rozsahu miliárd až desiatok miliárd korún.

Preto sme presvedčení, že tieto rozpočtové dôsledky vo výške zhruba do desiatich miliárd korún, ktoré vyplývajú z tohto zníženia odvodov, by pri zmene spôsobu práce vlády pri narábaní s verejnými zdrojmi a pri väčších úspornejšom a zodpovednejšom nakladaní s týmito zdrojmi, že by nebolo problémom rozpočtové dôsledky tohto návrhu riešiť.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Ivana Mikloša sa prihlásili, pani Klára Sárközy tiež? Nie. Tá asi do rozpravy. Takže pani poslankyňa Janka Laššáková, Jozef Halecký, Jarmila Tkáčová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, pozorne som si prečítala váš pozmeňujúci návrh, aj som vás počúvala, keď ste ho prečítali, a chcem vám povedať, že nemôžeme a ja osobne ho nemôžem podporiť, pretože je zmätočný. Zmätočný je v tom, že máte nepresne uvedené určité ustanovenia, a poviem hneď ktoré.

V bode 20 ste aj prečítali: "V § 130 sa vypúšťa písmeno c). Doterajšie písmeno b) sa označuje ako písmeno d)." Čo s tým?

Ďalej ste neprečítali a v návrhu je uvedené: "Bod "tu" návrhu zákona sa prečísluje na bod 25." Zrejme sa jednalo o bod 3 a bod 3 sa mal prečíslovať na bod 25 a za bod 25 sa vkladajú ďalšie body. To znamená, že ďalšia chyba je tu.

Ďalej navrhujete prečíslovať body, ale nemáte riešené vo svojom pozmeňujúcom návrhu, čo bude s bodmi 8, 9, 10 návrhu zákona. Pretože som si porovnala váš pozmeňujúci návrh s predloženou novelou zákona. A potom, keďže vo svojom návrhu upravujete nové právne vzťahy, je potrebné, aby boli aj prechodné ustanovenia, ktoré by riešili a reagovali na tie vaše úpravy, ktorými riešite určité veci, odkedy, čo, ako sa má zmeniť.

Takže pokiaľ by sme aj prijali aj pri všetkej dobrej snahe takýto pozmeňujúci návrh, zrejme by nebolo možné ho ani uverejniť v Zbierke zákonov, pretože legislatívnotechnicky nespĺňa náležitosti... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)