A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Lipšic. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Lipšic má slovo.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, budem pomerne stručný, vyjadrím sa k návrhu novely a potom k súvisiacim otázkam.
Návrh novely Trestného poriadku v parlamente podporím. Pokiaľ ide o boj proti najzávažnejšiemu zločinu, je mi jedno, kto si pripíše zásluhy. Už keď tu bola predchádzajúca novela Trestného poriadku, ktorú tiež v druhom čítaní obhajoval pán minister Kaliňák, som vystúpil s tým, že by bolo rozumné zmeniť rozhodovanie o väzbe spôsobom, aby po prvostupňovom odsudzujúcom rozhodnutí lehota väzby neplynula, pretože novela Trestného poriadku zaviedla vybalansovane iný režim, že prvostupňový oslobodzujúci rozsudok, aj keď neprávoplatný, znamená automatické prepustenie z väzby.
Tento návrh, ktorý je rešpektovaný ustálenou rozhodovacou praxou Európskeho súdu, je podľa mojej mienky dobrým návrhom a návrhom systémovým. Európsky súd posudzuje dĺžku väzby len do prvostupňového, aj keď neprávoplatného rozhodnutia. Je to, opakujem, ustálená judikatúra desiatky rokov.
Nechcem, a už vôbec nie verejne, polemizovať o vzniku tejto novely. Ja som si myslel, že v politike sú nejaké hranice pre klamstvo, ale zdá sa mi, že nie. Fajn. Beriem na vedomie. Opakujem ešte raz, pre mňa dôležitý je efekt, výsledok. A ten výsledok je, že vláda a predseda vlády dotlačili ministerstvo spravodlivosti k predloženiu tejto novely, čo oceňujem. V princípe je mi jedno, ktorý návrh novely prejde, či ten, ktorý som predložil pred niekoľkými týždňami, alebo tento. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Čím vznikajú, lebo aj včera v prvom čítaní bola polemika a trošku aj na výbore, ale na výbore už potom menšia, čím vznikajú... (Reakcia z pléna.) Dnes na výbore, kde si, pán podpredseda, nebol, áno. Čím vznikajú prieťahy v konaní? Aj v konkrétnej kauze, ktorá sa týka jednej odnože východoslovenskej mafie. No v tomto konkrétnom prípade vznikajú, žiaľ, využívaním až zneužívaním svojho postavenia zo strany obhajcov, ktorí častokrát účelovo maria pojednávania či reálnymi, alebo fiktívnymi PN-kami, žiaľ, už sú rozširované aj na náhradných obhajcov, ktorí boli ustanovení v tejto kauze. A ja som človek, ktorý sa nerád úplne zameriava na minulosť, skôr na budúcnosť a nie na riešenie vinníkov, nie na hľadanie vinníkov, ale na hľadanie riešení.
Ale keď ideme do minulosti, tak si neodpustím jednu vec. Keď prišiel návrh Trestného poriadku do parlamentu pred štyrmi rokmi, rezort spravodlivosti pod mojím vedením navrhoval zavedenie verejných obhajcov. Verejných obhajcov pre situácie jednak ustanovenej ex offo obhajoby, jednak pre prípady náhradnej obhajoby. Verejných obhajcov, ktorí by boli štátnymi zamestnancami, na ktorých by mal štát dosah, ktorí by nemohli takýmto spôsobom zneužívať svoje procesné práva. Ako tento návrh dopadol? Vďaka lobingu Slovenskej advokátskej komory ho poslanci naprieč politickým spektrom z návrhu vyčiarkli. Nechcem menovať konkrétnych poslancov. Ale keď hovoríme o systémových riešeniach, tak si pamätajme aj vlastné hlasovanie. Aj vlastné hlasovanie, lebo inak to podľa mojej mienky vyznieva nepoctivo.
Ja si myslím znovu, že systémové riešenie je v úvahe zaviesť verejných obhajcov. Napriek lobingu advokátskej komory, ktorí by neobmedzovali nijako práva na obhajobu. Teda ak si obžalovaný zvolí svojho obhajcu z radov advokátov, fajn. Ale ak si ho nezvolí, ak je obhajoba ex offo alebo ak je ustanovený náhradný obhajca, čo je mimoriadne dobrý inštitút, ktorý sme zaviedli, ten by už bol ustanovený z radov verejných obhajcov. Považujem to za dobrý návrh a nerobím si ilúzie, že ten návrh prejde. Neprejde. Slovenská advokátska komora je jedna z najefektívnejších lobistických organizácií, čo myslím teraz v dobrom, je. A aj ja som nakoniec advokát, aj keď uvidíme... (Reakcie z pléna.) Uvidíme, uvidíme, že, ja už som pri rekodifikácii hovoril, keď sedeli predstavitelia komory na balkóne, že dúfam, že ma nevylúčia z komory kvôli tomu, čo sme v nových kodifikáciách presadili.
A teraz pôjdem ešte k tej ďalšej veci, čo považujem za kľúčové a kde chcem, už som to vyjadril aj na predchádzajúcom rokovaní Národnej rady v decembri, oceniť ešte jeden krok vlády, ktorým bola zastavená novela Trestného poriadku, tzv. veľká novela Trestného poriadku, ktorá bola predložená na rokovanie vlády niekedy začiatkom minulého roku. V tejto novele - a to sa týka priamo prípadov organizovaného zločinu - bol návrh, aby nebolo možné v takom rozsahu ako dosiaľ využívať spolupracujúcich obvinených, ktorých médiá nazývajú korunní svedkovia. Chcem povedať, že zavedenie tohto inštitútu do trestného práva v roku 2003, ktorý prebrali aj trestné kódexy nové, je kľúčovým prvkom, ak chceme odhaľovať organizovaný zločin. Nebolo by žiadnej kauzy Okoličány ani kauzy Adamčo, ani kauzy kyselinári, ani kauzy Devín banky, ani Černákových káuz, ktoré teraz sa podarilo odhaliť, nebyť možnosti využívať spolupracujúcich svedkov, spolupracujúcich obvinených, ktorí majú postavených korunných svedkov.
Žiadne riešenie v zákone nie je magickým riešením. Ani toto. Ale považujem ho za tak kľúčové, ak myslíme vážne boj proti mafii, tak kľúčové, že by som považoval za vážne ohrozenie boja proti najzávažnejšiemu zločinu, ak by sa vláda rozhodla tento inštitút skresať.
A oceňujem, že zatiaľ táto novela bola zastavená a dúfam, že do parlamentu nikdy nepríde. Aj keby som si mohol želať ako politik opozície, keby novela prišla do parlamentu, niet lepšie ničoho, ako proste verejne vystúpiť a kritizovať vládu. Ten boj sa v tomto prípade nedá prehrať politicky - ale o to mi nejde. Ide mi o výsledky. Ide mi o výsledky. A v tomto je jedno, ktorá vláda si tie výsledky pripíše.
Takže to oceňujem a opakujem, že dúfam, že tá novela Trestného poriadku, tá veľká novela nakoniec do parlamentu nikdy nepríde a naše orgány činné v trestnom konaní budú mať k dispozícii inštitút, ktorý sa za šesť rokov jeho účinnosti v boji proti mafii osvedčil tak, že nikto z nás nepredpokladal, aké bude mať na boj proti najzávažnejšiemu zločinu efekty.
Čiže ešte raz, tento návrh novely my podporíme, predpokladám, že prejde jednohlasne, a som vďačný tomu, že predseda vlády a možno aj vy, pán minister, ste nakoniec zabezpečili, aby novela do parlamentu prišla.
Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána ministra, či ako navrhovateľ chce zaujať k nej stanovisko. Nie. Pani spravodajkyňa? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona má tlač 969, spoločná správa výborov má tlač 969a.
Slovo dávam ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky spolu s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a Fondom národného majetku Slovenskej republiky. Predkladaný návrh zákona bol vypracovaný na základe záverov rokovania vlády Slovenskej republiky zo dňa 25. februára 2009, kedy sa prijal záver, že je potrebné vypracovať a predložiť čo najskôr návrh legislatívnych zmien platnej právnej úpravy, kde sa odstráni nežiaduci stav vo veci spoplatňovania účtov majiteľov cenných papierov, ktoré súvisia s vedením tzv. bezcenných cenných papierov, a zároveň nájsť riešenie, na základe ktorého by sa majitelia dotknutých cenných papierov mohli rozhodnúť, či sa "zbavia" týchto cenných papierov, a tým sa oslobodia od povinnosti platiť poplatky za vedenie účtu.
V nadväznosti na uvedené predkladaný návrh zákona obsahuje tieto právne úpravy:
1. novelu zákona o cenných papieroch, čo je zákon č. 566/2001 Z. z., kde sa ustanovuje povinnosť Centrálnemu depozitáru najmenej raz ročne poskytovať majiteľom účtov, ktoré spoplatňuje, výpis z účtu, a to bezodplatne;
2. obsahuje novelu zákona o tzv. veľkej privatizácii, čo je zákon č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby, ktorý predstavuje aj nosnú časť navrhovaných legislatívnych zmien. Touto novelou sa ustanovuje možnosť pre majiteľov dotknutých účtov previesť na Fond národného majetku Slovenskej republiky predmetné cenné papiere, pričom Fond národného majetku Slovenskej republiky okrem toho môže prevziať na seba aj záväzky týkajúce sa týchto cenných papierov, a to predovšetkým poplatky za vedenie účtu, a to za kalendárny rok, v ktorom sa prevod uskutočnil, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok;
3. obsahuje novelu zákona o obchodnom registri, čo je zákon č. 530/2003 Z. z., kde cieľom úpravy je uľahčiť a zrýchliť proces výmazu spoločnosti z registra emitenta v Centrálnom depozitári cenných papierov, a to takým spôsobom, že sa sprístupní databáza obchodného registra pre Centrálny depozitár cenných papierov, ktorý bude môcť na základe takto získaných informácií urobiť príslušné kroky. Po zistení skutočností, že spoločnosť je vymazaná z obchodného registra, môže vymazať aj register emitenta, následne cenné papiere na účtoch majiteľov a pristúpiť aj k zrušeniu samotných účtov.
Ďakujem za slovo. Skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Slovo dávam spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi, ktorý bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.
J. Burian, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v mene výboru pre financie, rozpočet a menu podal spoločnú správu výborov k návrhu zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1339 z 10. marca 2009 pridelila vládny návrh zákona výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. Uvedené výbory prerokovali návrh v stanovenom termíne. V tejto spoločnej správe bolo podaných päť pozmeňujúcich návrhov, pardon, šesť pozmeňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor navrhuje schváliť. Zároveň výbor Národnej rady Slovenskej republiky na základe zákona o rokovacom poriadku č. 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uvedený návrh zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Zároveň výbor určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu a súčasne ho poveril po prvé predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Miklós László a pán poslanec Mikuš. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Miklós, máte slovo.
L. Miklós, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, sprevádzali ma kolegovia takými slovami, že toto nie je o životnom prostredí ani o Tatrách a ja som sa sám prekvapil, prečo musím vystúpiť do tejto rozpravy. Totižto ja do cenných papierov sa vôbec nevyznám. Ale na veľké prekvapenie sme zistili, že do tohto návrhu sú vložené dva články, ktoré sa týkajú environmentu, to, o čom sme nič nevedeli, nemali sme to kedy ani prečítať, takže len naozaj narýchlo, možno preto aj moje vystúpenie bude dosť kusé. No, ale v každom prípade sme to zachytili a sú tu dva články: nepriama novela zákona o odpadoch a nepriama novela o Environmentálnom fonde. Predovšetkým som absolútne presvedčený, že sa to netýka krízy, ale pôjdem poporiadku.
No, čl. IV hovorí o tom, že prevádzkovatelia skládky odpadov budú vytvárať tzv. rezervu, po slovensky budem hovoriť, rezervu na budúce uzatvorenie a rekultiváciu skládky nie v plnej výške, koľko sa bude vyžadovať alebo koľko vyžaduje rekultivácia skládky, ale len 50 %, a to s takým odôvodnením, že toto uvoľní určité finančné rezervy pre prevádzkovateľa skládky.
No toto je veľký problém. Treba k tomu vedieť nasledovné. Po prvé, že kto sú to relevantné subjekty, ktorých sa to týka a ktoré by mohli manipulovať s tými uvoľnenými prostriedkami, ktoré nezaplatia do toho fondu na budúcu rekultiváciu skládky? Keď sú to normálni prevádzkovatelia skládok, tak, prosím vás pekne, k tomu treba povedať, že tie peniaze, ktoré majú normálni prevádzkovatelia skládok, to platia občania. To oni nevyrobili nejakým iným spôsobom, to sú poplatky od občanov. A z tých poplatkov od občanov si vytvárajú túto rezervu na budúcu rekultiváciu, aby už nezaťažovali skládky občanov, tých občanov, ktorí za to platili.
To znamená, že hneď prvá otázka je, že keď budú vytvárať len 50 % potrebných peňazí na uzatvorenie z tých skládok, tak odkiaľ bude tých druhých 50 %? Zakryjeme len polovičku skládky alebo len na polovičku, alebo len polovičnou vrstvou hliny zakryjeme, alebo čo budeme s tým robiť? Alebo zlikvidujeme len polovičný smrad z tej skládky, alebo len polovičné priesaky do podzemnej vody? Jednoducho, proste toto je nedoriešené. No je riešenie, čoby nie. No pridal by tie peniaze štát. Pridal tie peniaze štát. No ale ako to rieši krízu? Toto celkom iste nerieši krízu.
Ale ešte je tu aj iné. Lebo toto by bolo jednoduché. No tie odvody, tá rezerva sa tvorí tak, že vždycky k 31. januáru daného roka sa odvádzajú poplatky za minulý rok, to sa už stalo, za minulý rok. To znamená, že najbližšie uvoľnené, teoreticky uvoľnené prostriedky sa môžu vytvoriť budúci rok, ďalší rok, ďalší rok, ďalší rok.
No toto je, samozrejme, ešte raz, je to predstaviteľné, ale stále ostáva otázka, kto dodá tých ďalších 50 %. A druhá vec je, čo to rieši? Pretože ešte raz opakujem, platia občania. Ja som nepočul, ani tu nie je, že by sme boli išli do toho smeru, že znížime poplatky pre občanov, aby sme uľahčili občanom. Tým pádom, keď znížime poplatky od občanov, tak tí prevádzkovatelia skládok budú mať menšie príjmy a nebudú stačiť prevádzkovať skládku z tých menších príjmov. To by som chápal. Ale o tomto tu nie je ani slovo. Tu je len povedané, že nemusia odvádzať. A pritom občania platia to isté, množstvo odpadu je to isté. To nie je tak, že niekto nemá záujem teraz o nové autá. Tie skládky sa napĺňajú rovnakým spôsobom ako predtým, lebo je rovnaké množstvo dopadu. Čiže rovnaký príjem pre tých skládkarov.
Takže ani to som nepočul, žeby skládkari teraz, keď je čas krízy, by rozmýšľali o nejakých extra veľkých investíciách do nových skládok alebo nových technológií, ktoré by naozaj teraz, v tomto momente, teraz, keď je čas krízy, by chceli investovať. Ani to sme nepočuli.
No, takže toto sú, by som povedal, tí normami skládkovatelia. No medzitým som dostal informáciu, že toto je asi kvôli U. S. Steelu a ku jej skládke škvary, to je trošku iná otázka. A musím tuto trošku mierniť aj svoje mierne rozhorčenie, a to v tom zmysle, že sú takí skládkari, ktorí sú prevádzkovateľmi skládok vlastného odpadu. Čiže tam nedostávajú peniaze od občanov, ale jednoducho musia skládkovať vlastný odpad, napríklad tú škvaru, čo U. S. Steel má. Ale rezervu na zakrytie musia mať. No ale zase, no tak keď majú odvádzať len 50 %, kto im dodá tých ďalších 50 %? To je stále otázka, to je alfa a omega celého. A po druhé, že sa to týka len budúceho roka. A po tretie, ja som presvedčený, ja by som aj celkom prijal, že áno, U. S. Steelu treba pomôcť, je to možné riešiť iným spôsobom, nie plošne. Pretože U. S. Steel je jediná skládka z niekoľkých sto skládok na Slovensku. A toto sa týka všetkých skládok. Toto je o článku IV.
Článok V sa týka zákona o Environmentálnom fonde. Podľa informácií ja sa na to, musím sa priznať, ani nepamätám, ale toto isté sme tu už raz mali a parlament to odmietol. Prosím vás, tu hovorí odôvodnenie veľmi strohé, pán kolega, pán predseda výboru: "Navrhovanou úpravou sa vytvorí priestor pre poskytnutie podpory." No to je fakt dobré, že sa vytvorí priestor na poskytnutie podpory. Nech, keď je tu niekto z rezortu, ale asi nie je tu, tu dávam srdce a dušu, že som stále bojoval o to, aby organizácie a podniky v zriaďovacej a zakladateľskej pôsobnosti životného prostredia mali čo najviac peňazí, lebo som presvedčený, že ich majú málo. Aj teraz ich majú málo. Aj teraz ich majú málo. A som zato, aby mali viacej. Ale to, aby týmto spôsobom sme to riešili, som určite proti.
Totižto viete, čo hovorí novela? Novela hovorí o tom, že "postup podľa odsekov 1 až 6 sa nevzťahuje na žiadateľa, ktorým je organizácia v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti ministerstva". A odseky 1 až 6 hovoria to, že čo majú plniť tí, ktorí predkladajú žiadosti o peniaze. A teraz vám prečítam, čo je to. Čiže toto sa vzťahuje na organizácie ministerstva životného prostredia, ktoré
- nebudú musieť povedať miesto a čas realizácie činnosti,
- nebudú musieť povedať výšku požadovaných prostriedkov,
- nemusia povedať druh podpory,
- nemusia povedať výšku celkových rozpočtovaných nákladov na činnosť,
- nemusia povedať výšku nákladov na činnosť vynaložených ku dňu podania žiadosti,
- nemusia zdôvodniť účelnosť činnosti,
- nemusia povedať opis technického riešenia,
- nemusia dodať prílohy.
Čo to znamená? No bol som ministrom osem rokov. No ja sa rozhodnem, že toľko vám dám. Alebo príde riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia: Toľko chcem, dáš mi? Dám. Bez ohľadu na to, čo hovorí zákon. No ja som, verím, chcem veriť, že to takto nebude, že to takto nebude, ale táto novela hovorí o tom, že kedykoľvek minister...
Jaj, a ešte je veľmi dôležitá vec, nemusia podávať žiadosti ku 31. októbru bežného roka, tak ako všetci ostatní. To znamená, kedy si minister zmyslí, prepáč, Janko Chrbet, keď tu nie je, ale ja otvorene hovorím, tak môže dať bez ohľadu na to, že nebol podaný projekt, nemusia uvádzať nič. Jednoducho sa rozhodne, že dá päť miliónov korún alebo desať miliónov korún tomu a tomu. No tak toto by som bol určite proti, aj keby som bol ministrom.
Takže prosím vás a druhá vec je, zase sa vrátim k tomu, no čo toto má spoločné s riešením krízy? No riešenie krízy by bolo možno to, že trošku obmedzíme aj možnosti poskytovania alebo sprísnime možnosti poskytovania z Environmentálneho fondu.
Takže, vážení priatelia, ešte raz hovorím, mal som na to minimum času, aby som toto vystúpenie pripravil, ale v každom prípade žiadam, aby sa bod 6 vyňal na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miklósa - pán poslanec Slabý a pán poslanec Köteles. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Slabý, máte slovo.
J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, je mi úplne jasné, keď hovoríš, že aj ako minister by si bol proti tomuto. Ja totiž veľmi dobre viem a myslím, že to vie dosť ľudí, aká sekera bola zanechaná v oblasti protipovodňových opatrení na Slovensku. Tento mechanizmus umožní, aby sa aj do Slovenského vodohospodárskeho podniku dokázali nejaké finančné prostriedky akútne rýchlo presunúť a použiť.
Skús sa na túto vec opýtať, aký názor na to majú ľudia povedzme v tých obciach, ktoré minulý rok na východnom Slovensku boli kruto postihnuté povodňami, kde neboli predtým, prepáč, ale ty si to začal, ako by si bol proti tomu, takto používať peniaze na ľubovôli ministra. To si skutočne myslíš, že ktorýkoľvek minister, nevynímajúc teba, by dal peniaze na niečo, čo by nemalo opodstatnenie? To si skutočne myslíš?
Skús sa opýtať, čo si o tomto myslia ľudia povedzme z Kružlova. Áno? Preto, lebo tam, keby sa dali peniaze, keby náhodou bol tento mechanizmus, nemuselo dôjsť až k toľkým škodám.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Köteles.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem pekne. Rád by som doplnil pána poslanca Miklósa z toho hľadiska, že správne nás upozornil na nebezpečenstvo, že keď odsúhlasíme návrh zo spoločnej správy, teda nepriamu novelizáciu zákona o odpadoch, to by znamenalo, že prevádzkovatelia zabezpečia stopercentnú náhradu za rekultiváciu týchto skládok. Teda štát bude to dodatočne dotovať, ako sa to stalo aj dosiaľ, to znamená, že nepriamo zvýšime odvody za odvádzanie odpadkov.
Veľmi ľutujem, že pán poslanec sa neobrátil na pána ministra z tohto dôvodu, aby sa vyjadril k týmto návrhom. Jednak k návrhu o odpadoch a takisto k návrhu o Environmentálnom fonde. Ale nepriamo sa môžem obrátiť aj ja na pána ministra.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Miklós, chcete reagovať? Nech sa páči, reakcia na faktické poznámky. Už máte zapnutý mikrofón.
L. Miklós, poslanec: Áno, ďakujem pekne. No reakciu na pána predsedu výboru Slabého. Ja som povedal pri pulte dve základné veci, že som za to, aby životné prostredie dostalo oveľa viacej, ako má, a som za to, aby sa riešili najvýznamnejšie veci, a že verím, že nedôjde k zneužitiu. To si počul.
Ale znovu: Táto novela hovorí o tom, čo nemajú, čo nemusí urobiť, bod 1 a 6 hovorí, čo nemusí urobiť. Nemusí povedať, kde bude tá povodeň, kde to chce použiť. Nič nie, nič nie. To je o zákone. To nie je o dobrosrdečnosti. Ja verím, že Janko Chrbet je poctivý človek a bude to rozdeľovať tak, ako je treba.
Po druhé, na povodne vlani boli vyčlenené osobitné peniaze z rozpočtu, aj teraz boli rozdelené. Boli vyčlenené osobitné peniaze z rozpočtu. Čiže to sa... A okrem toho tu sa nehovorí len o vodohospodárskom, teda Slovenskom vodohospodárskom podniku, tu sa hovorí o všetkých. (Reakcie z pléna.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš Jozef. Ešte chcete minútu?
L. Miklós, poslanec: Nie, ďakujem. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Prosím. Pán poslanec Mikuš, máte slovo.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, včera v prvom čítaní som hovoril o tom, že prečo rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o tejto novele a prečo vôbec rokujeme o tejto novele zákona. Je to vlastne tým, že Centrálny depozitár cenných papierov zavedením sadzobníka určil platiť za vedenie účtov aj akcionárom, ktorí vlastnia akcie spoločností už po ich likvidácii. To bola hlavná príčina, prečo táto novela vznikla, alebo hlavný dôvod.
Musím povedať, že ministerstvo zakomponovalo do návrhu novely aj iné návrhy. Hodnotím pozitívne to, že občania budú informovaní a ročne na výpisoch svojich účtov budú vedieť o svojom stave z hľadiska akciových účtov. A zároveň táto novela rieši aj to, čo tiež hodnotím pozitívne, že zrušenie akcií po likvidovaných firmách sa bude diať u správcu na základe oznámenia príslušným obchodným súdom.
Avšak v novele sa rieši aj to, že Fond národného majetku za dosiaľ nestanovených podmienok, ktoré si nejakým spôsobom dodatočne stanoví sám, môže prevziať od fyzických osôb aj akcie spoločností, ktoré dosiaľ neboli zrušené príslušným obchodným súdom. Tento právne dosť komplikovaný predpis v tejto časti novely zákona, ako sme sa aj dozvedeli na rokovaní výboru pre financie, rozpočet a menu z úst zástupkyne legislatívneho odboru Národnej rady, riešime bez pripomienkového konania. A to si myslím, že nie je celkom správne. Tento návrh zákona mal prísť skôr, ako bol určený sadzobník Centrálneho depozitára cenných papierov, a mal prísť v normálnom legislatívnom procese.
Keďže riešenie o technike, akým spôsobom bude riešiť získavanie a nakladanie s akciami Fond národného majetku, dovolím si aspoň krátky pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka toho, že ak sa občan rozhodne, že chce odovzdať bezodplatne svoje akcie Fondu národného majetku, tento to bude musieť robiť nielen na základe možnosti, ale na základe povinnosti.
Takže ten môj pozmeňujúci návrh znie:
V čl. II v bode 4 úvodná veta odseku 11 znie: "Ak fyzická osoba ponúkne bezodplatne Fondu národného majetku zaknihované cenné papiere, je Fond národného majetku povinný túto ponuku prijať na tento účel..." ďalej pokračuje text, ktorý je v návrhu zákona.
Odôvodnenie: Navrhuje sa týmto textom zmeniť možnosť Fondu národného majetku nadobúdať zaknihované cenné papiere na povinnosť, ak sa majitelia cenných papierov rozhodnú bezodkladne ich previesť na Fond národného majetku.
Ďakujem pekne. A dúfam, že tento pozmeňujúci návrh ctená snemovňa podporí.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikuša nie sú.
Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister ako navrhovateľ, chcete k nej zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem. Pán spoločný spravodajca? Takisto nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň vyhlasujem prestávku do 17.00 hodiny. Po nej bude nasledovať hlasovanie. Ešte raz poprosím všetky panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, o 17.00 hod. budeme hlasovať.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite, prosím vás, svoje miesta, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.
Poprosím teraz pani poslankyňu Gabániovú, aby uviedla v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 2 o posudzovaní a kontrole hluku, je to tlač 927.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 461/2008 Z. z. a o zmene zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 927.)
D. Gabániová, poslankyňa: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 125 prítomných, 76 za, 29 proti, 20 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme návrh postúpili do druhého čítania.
D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 106 za, 3 proti, 17 sa zdržali.
Návrh sme pridelili do výborov a určili lehotu na prerokovanie.
Teraz poprosím pána poslanca Švidroňa, aby v prvom čítaní uviedol hlasovanie o vládnom návrhu zákona o stimuloch pre výskum a vývoj, je to tlač 936, zákon č. 595/2003 Z. z.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 936.)
V. Švidroň, poslanec: Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda, ctení kolegovia, v prvom čítaní v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Devínsky, pani poslankyňa Rosová, a predniesli zhodný návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona.
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 48 za, 77 proti, 1 sa zdržal.
Návrh sme neschválili.
V. Švidroň, poslanec: Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, navrhujem, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) v súlade s rozhodnutím predsedu parlamentu bolo podľa § 73 ods. písm. c) rokovacieho poriadku hlasované o uznesení, že návrh zákona sa postúpi do druhého čítania.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 77 za, 17 proti, 32 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
V. Švidroň, poslanec: Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s vaším rozhodnutím, pán predseda, č. 982 a rozhodnutím č. 985 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s vaším rozhodnutím určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 8. apríla 2009 a gestorský výbor do 14. apríla 2009. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 116 za, 10 sa zdržali.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Budeme teraz hlasovať o štyroch vládnych návrhoch, ktoré sme prerokovali v druhom čítaní v skrátenom legislatívnom konaní.
Ako o prvom v druhom čítaní budeme hlasovať o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 971.
Pani poslankyňa Vaľová bude uvádzať hlasovanie.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili poslanci: pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Brocka, pán poslanec Mikloš, ja ako spravodajca, pán poslanec Novotný a Halecký. Pán poslanec Brocka a pán poslanec Mikloš podali pozmeňujúce návrhy. Najprv budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 1 a 2. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.
(Hlasovanie.) 123 prítomných, 79 za, 44 sa zdržalo.
Tieto dva body sme schválili.
J. Vaľová, poslankyňa: Teraz budeme hlasovať o návrhoch podaných poslancami v rozprave. Prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Brocku nasledovne, a to po prvé o bodoch 1 a 2 spoločne.
P. Paška, predseda NR SR: Čiže hlasujeme najprv o bodoch 1 a... (Reakcie z pléna.) Hlasujeme o bodoch 1 a 2 z návrhu, ktorý podal pán poslanec Brocka.
(Hlasovanie.) 125 prítomných, 46 za, 31 proti, 44 sa zdržalo, 4 nehlasovali.
Tieto dva body sme neschválili.
J. Vaľová, poslankyňa: Po druhé o bodoch 3 a 4 spoločne.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 3 a 4.
(Hlasovanie.) 124 prítomných, 47 za, 24 proti, 53 sa zdržalo.
Tieto body sme neschválili.
J. Vaľová, poslankyňa: Po tretie o bode 5 samostatne.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 5 z návrhu pána poslanca Brocku.
(Hlasovanie.) 125 prítomných, 47 za, 16 proti, 62 sa zdržalo.
Ani tento bod sme neschválili.
J. Vaľová, poslankyňa: O bodoch 6 až 8 spoločne.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 6 až 8.
(Hlasovanie.) 123 prítomných, 46 za, 11 proti, 66 sa zdržalo.
Ani tieto body sme neschválili.
J. Vaľová, poslankyňa: O bode 9 samostatne.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 9.
(Hlasovanie.) 124 prítomných, 47 za, 10 proti, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Bod sme neschválili.
J. Vaľová, poslankyňa: O bode 10 samostatne.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 122 prítomných, 45 za, 19 proti, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Ani tento bod sme neschválili.
J. Vaľová, poslankyňa: A o bode 11.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 11.
(Hlasovanie.) 125 prítomných, 48 za, 13 proti, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme neschválili.
J. Vaľová, poslankyňa: Tým sme ukončili hlasovanie o návrhoch pána poslanca Brocku. A prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Mikloša, o všetkých spoločne. Prosím o hlasovanie o návrhu pán poslanca Mikloša, o všetkých bodoch spoločne.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 125 prítomných, 47 za, 40 proti, 38 sa zdržalo.
Tento návrh sme neschválili.
J. Vaľová, poslankyňa: Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy, pán predseda, sme v treťom čítaní, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o zákone ako o celku.
J. Vaľová, poslankyňa: Áno, schváliť. S odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 124 prítomných, 119 za, 5 sa zdržali.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43 o starobnom dôchodkovom sporení, je to tlač 973.
Opäť pani poslankyňa Vaľová bude uvádzať hlasovanie.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 973.)
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili poslanci pán Kužma, Štefanec, Janiš, Sárközy a Halecký. Najprv budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Sárközy vrátiť návrh zákona na dopracovanie.