Středa 11. března 2009

P. Paška, predseda NR SR: Do rozpravy pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, dámy a páni, pani ministerka, milí hostia, počuli sme v odôvodnení tohto návrhu zákona, že je tu snaha predkladateľa naviazať viac poplatky na výnosnosť fondu. Ja mám jeden pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí takisto s dôchodkovými fondmi, ale nie s druhým, ale s tretím pilierom, keďže sme v situácii, kedy vláda síce permanentne útočí na druhý pilier, ale poplatky v treťom pilieri sú väčšie. Takže ak to myslí vládna koalícia úprimne, verím, že tento pozmeňujúci návrh bude podporený.

V súčasnosti je situácia taká, že poplatky sa v treťom pilieri stanovujú tak, že nesmú presiahnuť 3 % priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Ten môj návrh hovorí o tom, aby nepresiahli 3 % z reálneho zhodnotenia. Dovolím si predložiť teda nasledovný pozmeňujúci návrh.

Za čl. I sa vkladá čl. II, ktorý znie: Čl. II: Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:

V § 35 odsek 2 znie: "(2) Odplata za správu doplnkového dôchodkového fondu za jeden rok správy doplnkového dôchodkového fondu určená v štatúte doplnkového dôchodkového fondu nesmie presiahnuť 3 % z nového dosiahnutého zisku. Nový dosiahnutý zisk je definovaný ako rozdiel medzi priemernou ročnou čistou hodnotou majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde na konci príslušného obdobia a predchádzajúcou najvyššou priemernou ročnou čistou hodnotou majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde v ľubovoľnom predchádzajúcom období, pokiaľ je stav v súčasnom období vyšší. Na výpočet odplaty za správu doplnkového dôchodkového fondu sa použijú údaje o čistej hodnote majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde za príslušné obdobie."

Pôvodný čl. II sa prečísluje na čl. III.

Moje odôvodnenie je nasledovné: Uvedenou úpravou sa upravia poplatky sporiteľov v treťom dôchodkovom pilieri tak, že budú platiť doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam odplatu iba z reálneho zhodnotenia ich úspor, ktoré sú zhodnocované v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Dámy a páni, doteraz predkladané návrhy v rámci protikrízových opatrení zo strany vlády považujem za čiastkové, kozmetické, nie je to tak v rámci predkladaného zákona, lebo podľa môjho názoru hrubo útočí na fungovanie druhého piliera. Preto tiež z tohto miesta chcem podporiť pozmeňujúci návrh kolegu Kužmu. No a tak, ako som odôvodnil, dovolím si vás požiadať o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť sa prihlásiť.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ste povedali, pán Štefanec, že hrubo útočíme na druhý pilier. Ja som dostala takéto informácie do ruky a spýtam sa vás. V rámci riadenia investícií chybná právna úprava, tzv. short sellingu, keď niektoré spoločnosti využívajú v rámci riadenia investícií aj také špekulatívne operácie, keď v jeden deň daný cenný papier nakúpia a vzápätí ho aj predajú. Vyhodnocujete to ako štandardný spôsob riadenia investícií v rámci tzv. dlhých peňazí, ktorých správa budúcich dôchodkov určite nie je.

Ďalší materiál takisto pojednáva o tom, že dohľad na mieste zistil, že DSS-ky sa správajú ako štandardné súkromné spoločnosti, ktoré prijímajú obchodné rozhodnutia o spôsobe nakladania s vlastným majetkom bez ohľadu na to, že vlastný majetok spoločnosti je účelovo viazaný pre prípad jeho doplnenia do dôchodkového fondu v prípade porušenia ustanovenia o tzv. benchmarkingu, § 91 ods. 9 zákona o DSS-kách.

Ešte stále si myslíte aj po týchto slovách, po tých vetách, ktoré sa mi dostali, odborných, do rúk, že my útočíme na druhý pilier? Tak sa treba nad týmito slovami zamyslieť a povedať si, kde sú garancie, kde je slušnosť a kde sú pravidlá tak, ako ste ich nastavili v DSS-kách.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, vaša reakcia.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pani poslankyňa Vaľová, áno, hrubo útočíte na druhý pilier a najlepším dôkazom je váš štátny rozpočet, ktorý bol odsúhlasený v Národnej rade, kde máte takmer 10 mld. slovenských korún na tento rok zo 150-tisíc ľudí, ktorých chcete vyhnať z druhého piliera. To je najlepší dôkaz vašich útokov na osobné účty sporiteľov z druhého piliera.

Vždy sme prístupní na debatu o garanciách, vždy sme prístupní na debatu o poplatkoch, svedkom ste boli sama. Môj predchádzajúci rečník pán poslanec Kužma predložil pozmeňovák, ktorý znižuje poplatky, ale nie na takú úroveň, aby boli likvidačné. Ako vieme, DSS-ky sú pod dennodenným dohľadom Národnej banky Slovenska. Ak máte záujem zlepšiť garanciu úspor obyvateľov, vždy sme pripravení na túto tému debatovať o garancii, o poplatkoch, vždy sme otvorení hovoriť, ale nie o likvidácii. Váš návrh, tak ako je predložený, považujem za likvidačný pre druhý pilier. A znovu si dovolím zopakovať, ak to myslíte vážne so znižovaním poplatkov, tak verím, že podporíte ten návrh, ktorý som predložil, týkajúci sa tretieho piliera.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Posledný do rozpravy písomne prihlásený je pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, pani ministerka, ja budem veľmi, veľmi stručný a možnože pani ministerka mi neuverí teraz, čo poviem, ale, pani ministerka, ja zahlasujem, možno budete prekvapená, za váš návrh. Fakt zahlasujem dnes úplne s čistým svedomím za váš návrh, ktorý ste predložili do vlády. Za 0,047, za váš návrh, ktorý ste predložili do vlády.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vystúpenie pána Janiša bolo posledné vystúpenie poslanca prihláseného do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Registrujem pani poslankyňu Kláru Sárközy, pána poslanca Haleckého. Ešte niekto, prosím? Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pani poslankyňa Sárközy, pripraví sa pán poslanec Halecký.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu zákona, ktorý v legislatívnom konaní predkladá vláda Slovenskej republiky, o starobnom dôchodkovom sporení.

Na začiatok by som mala procedurálny návrh. Podľa § 73 ods. 3 písm. a) žiadam Národnú radu, aby rozhodla o tom, že vráti tento návrh zákona navrhovateľovi na prepracovanie, aj to zdôvodním.

Zdôvodňujem to tým, že dnes na výbore pre sociálne veci a bývanie bol predložený návrh pána poslanca Madeja, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, je to návrh, ktorý podľa mňa mení celú filozofiu vami predloženého návrhu zákona. A by som bola rada, keby sa k tomu vyjadrili aj ostatné ministerstvá hlavne preto, lebo vláda rozhodla minulý týždeň v stredu o tom, že tento návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní, tým obišla medzirezortné pripomienkové konanie, obišla širokú verejnosť, ktorá by sa k tomu mohla vyjadriť. A teraz tým pozmeňujúcim návrhom vlastne ste obišli aj vašich kolegov vo vláde. Už vtedy, keď sa prijímal minulý týždeň v stredu tento návrh zákona vo vláde a médiá a opoziční poslanci upozorňovali na to, že niet dôvodu na to, aby sa to prerokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, pretože účinnosť zákona je od 1. januára 2010, pán premiér tam povedal, že môže nastať situácia, že príde pozmeňujúci návrh na zmenu účinnosti zákona, tak on to už vtedy vedel, samozrejme. Ten pozmeňujúci návrh, čo sa týka účinnosti, prišiel dnes a podľa pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Madej, účinnosť by mala byť od 1. júla 2009.

Pýtam sa, pani ministerka, prečo toto treba prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní? Pretože či tá účinnosť zostane od 1. januára 2010, či tá účinnosť bude od 1. júla 2009, Národná rada by stihla prerokovať v normálnom legislatívnom procese tento váš návrh zákona.

Dovoľte mi, pani ministerka, nebolo by jednoduchšie, keby ste vy raz vystúpili v rozprave? Viete, aj pre vás to musí byť nepríjemné, vždy vstať, povedať to pani poslankyni, aby to povedala miesto vás, potom aby prišli vaši zamestnanci, povedali vám to pri dverách. Prijmite to, čo som navrhovala ja. Odložme, máme čas, na aprílovej schôdzi to môžeme prerokovať v kľude, bez problémov, môžeme prerokovať ten pozmeňujúci návrh, ktorý tu dal pán poslanec Kužma a s ktorým ste išli do vlády vy. Asi aj toto odtajíte, ale ten pôvodný návrh, ktorý išiel do vlády, bola zmena poplatkov na 0,047. Na vláde z ministerstva financií prišli iné čísla.

Pani ministerka, ešte raz sa zodpovedne pýtam na to, mám veriť vašim číslam, mám veriť číslam, ktoré predkladá ministerstvo financií, alebo mám veriť tým číslam, ktoré sme dostali z Národnej banky Slovenska v pondelok v tomto týždni? To sú veľmi dôležité otázky, na ktoré by som od vás žiadala, nie prosila, žiadala odpoveď, pretože my tu zastupujeme tiež našich voličov, ktorí sú v druhom pilieri, oni nám tieto otázky dajú. Takže vám dávam tiež túto otázku - komu mám veriť? Takže na toto by som rada od vás počula odpoveď.

A ešte raz sa vrátim k prerokovaniu tohto zákona dnes na výbore pre sociálne veci, pomaly už sa naučíte aj posunkovú reč, takže ja to len kvitujem, na prerokovanie tohto návrhu zákona vo výbore. Vy ste na ten výbor neprišli, boli ste vo vedľajšej miestnosti, ale počuli ste to, čo sme tam hovorili, aké otázky sme tam dávali. Okrem iného kvôli tým poplatkom tam odznela absolútne bezproblémovo jedna veta, že tak keď krachujú DSS-ky, nech krachujú. Áno, bez problémov. Ale ešte raz zdôrazňujem, povedzte to tu, ide vám o to, aby sa toto stalo.

A, pani ministerka, teraz sa vrátim k meritu tohto zákona, ktorý prerokovávame v druhom čítaní. Mne tu chýbajú - a hlavne po tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Madej - prechodné ustanovenia v tomto zákone. Tieto prechodné ustanovenia nie sú, neviem, ako sa s touto situáciou vyrovnáme. (Šum v sále.) Ja mám čas.

Chýbajú mi tu prechodné ustanovenia, tak by som bola rada, hlavne po tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Madej, ako sa tento zákon s tým vysporiada. Prídu potom ex post v nejakom inom zákone alebo to vyriešite podzákonnou normou? Túto vetu používa pán premiér.

A ešte by som sa chcela spýtať, sú tu v dvoch paragrafoch, a to v § 91 a 91a, úlohy pre Národnú banku Slovenska. Ja tomu moc dobre nerozumiem. To je strašne zlaté, lenže nás na to upozorňovala aj legislatíva, legislatíva Národnej rady Slovenskej republiky na výbore, že toto nie sú doriešené, pani ministerka. Mňa ako opozičného poslanca zaujímajú tieto návrhy, ktoré nie sú dotiahnuté do konca. Pretože my sme svedkami toho, koľkokrát sa vrátili sociálne zákony z vašej dielne práve po tom, ako boli prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré pán prezident musel vrátiť, pretože boli nevykonateľné. Teraz sú tu dva paragrafy...

Pani ministerka, vystúpte v rozprave, ja vás veľmi rada vypočujem. (Reakcia ministerky.) Ale musíte ma počúvať, pretože ja vás tiež musím počuť. Nemusíte, no tak to môžete kľudne vyjsť, absolútne, kľudne môžete vyjsť. Bude vás, pán podpredseda zastúpi bez problémov, no. Paragraf 91, pán podpredseda, myslím si, že by ste mali viesť schôdzu Národnej rady.

Pani ministerka, prechodné ustanovenia - otázka, odpoveď na to žiadam, § 91 a 91a, ustanovenia, ktoré sú pre Národnú banku, ako to mám vysvetliť.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani poslankyňa Vaľová ako spravodajkyňa.

J. Vaľová, poslankyňa: Ja by som chcela povedať, že už včera bolo neskoro chrániť garancie vkladov sporiteľov. Vážení, už si to konečne uvedomte, že vy ste tento druhý pilier nastavili tak, že dnes sú prepady na akciových trhoch, ľudia strácajú, majú obrovské poplatky. Už včera bolo neskoro, nie že skráteným legislatívnym, ale raketovým sme to mali urobiť, a snažíme sa to urobiť, aby sme vklady týchto obyvateľov zachránili a uchránili, aby mali na dôchodky. Správame sa na rozdiel od vás zodpovedne.

Pani kolegyňa, vy nie ste v druhom pilieri, tak ako je váš kolega, pretože asi to nie je taký med lízať a taká dobrota byť v tom druhom pilieri, aby to každému vyhovovalo. A my nikoho nevyháňame z druhého piliera. Ale práve tým, že ideme garantovať, aby ochranu vkladov, aby tieto vklady boli zachované, aby sa neprepadávali, a keď DSS-ka zle zainvestuje, aby to dala na internet a rovnako aby vyrovnala vklady sporiteľov, práve týmto pádom pomáhame sporiteľom v druhom pilieri. A opakujeme to donekonečna a neviem, asi je to veľmi ťažké pochopiť, ak chceme, aby DSS-ky boli zodpovedné a aby investovali zodpovedne, ak urobia zlú investíciu, aby túto investíciu sporiteľom nahradili. To sú úplne jednoduché slová. Čiže ja hovorím, už včera bolo neskoro chrániť a garantovať úspory vkladateľov. Pretože vy ste tento druhý pilier takto nastavili od 5. marca a dnes sa tu idete veľkodušne rozprávať, že akí vy ste prístupní. Vy ste ešte len prístupní rozprávať k tomu, ako budeme garantovať, ako budeme jednoducho garantovať vklady. No my už dnes sme tu vytvorili takúto zmenu, aby tieto vklady boli garantované. Nejdeme o tom iba diskutovať, my už na tom reálne pracujeme.

M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou na faktickú poznámku pani poslankyňa Klára Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja sa len pýtam, odkedy chránite vklady sporiteľov? Pretože ak si dobre pamätám, táto vláda dostala mandát od Národnej rady Slovenskej republiky 4. augusta 2006. Dnes je 11. marca 2009. Takže tri roky bránite vklady sporiteľov, a už včera bolo neskoro.

Pani poslankyňa, a ešte by som na vás mala jednu osobnú otázku. Ako viete, či ja alebo niekto iný z Národnej rady je v druhom pilieri, alebo nie je v druhom pilieri? Už sme vás raz dali na Úrad na ochranu osobných údajov. A včera ste ma vyzvali, či mi to nevadí, že tam nie som. No vadí mi to. No lenže, žiaľbohu, ja s pokorou prijímam svoj vek a viem, či sa do toho druhého piliera oplatilo toho času prihlásiť, alebo nie. Ale na rozdiel odo mňa je tam štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je hrdý na to, že je v druhom pilieri. A pevne verím, že sú tu aj poslanci zo strany SMER, ktorí sú v druhom pilieri, ale medzi vašimi voličmi, medzi tými 1 500-tisíc, ktorí sú zapojení v druhom pilieri, určite sú aj vaši voliči, práve kvôli tomu sa tak bojíte zrušiť a znárodniť ten druhý pilier.

Takže ešte raz, bola by som rada, keby ste vy nerobili s osobnými údajmi ako s trhacím kalendárom. Ja som vás na to nesplnomocnila, ani na to, aby ste mali odo mňa alebo o mne a o mojich kolegoch údaje. Takže buďte taká dobrá a vysvetlite, odkiaľ viete, kto je v druhom pilieri a kto nie je? Myslím si, že tých 1 500-tisíc ľudí by to moc zaujímalo.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi ako posledný ústne prihlásený pán poslanec Halecký, má slovo.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, chcem tiež prispieť niekoľkými svojimi názormi alebo skôr už možno aj hodnotením novely zákona o dôchodkovom sporení, ktorá sa dotýka veľmi citlivej oblasti, zdá sa, že aspoň podľa reakcií médií a poslancov, to znamená úpravy finančnej úhrady pre fondy v DSS-kách pre správu majetku sporiteľov.

Myslím si, že už od začiatku tohto funkčného obdobia tejto vlády sa hovorilo, že ochrana vkladov je nedostatočná, je slabá a navrhovali sa hneď na začiatku niektoré opatrenia, ktoré zrejme dozrievali až do tejto doby a dostali sa do realizácie v novele tohto zákona. Myslím si, že ešte si pamätáte, pokiaľ predseda Ľudovej strany pán Mečiar medzi štyrmi bodmi, ktoré tuná vysvetľoval, ktoré boli ako požiadavkou Ľudovej strany na určitú reformu dôchodkovej reformy, dá sa povedať v úvodzovkách, bol aj tzv. garančný alebo garantovaný fond, prípadne ako alternatíva štátna alebo verejnoprávna DSS-ka. Boli to prvky, ktoré mali garantovať, ochraňovať sporiteľov, že ich prostriedky nebudú zneužité alebo nebudú investované v takom rozsahu, že môžu utrpieť stratu.

Ja osobne pokladám za podstatne dôležitejšie pri dôchodkovom sporení zmenu základných parametrických prvkov, tak ako to vysvetľujeme už dlhší čas, to znamená, že aj zmenu percentuálnych odvodov, lebo toto je podstatnejšia časť, ale aj prvok ochrany je dôležitý, pretože garantuje vklady sporiteľov a hlavne garantuje ich v tých krajných situáciách.

Kritizované percento, ktoré sa má zmeniť z 0,065 % úhrady na 0,025 %, pokladám tie za radikálne a za významné. Osobný môj názor, pokiaľ by som sa mal nejako rozhodnúť, by bolo 0,047 %, čiže miernejší pokles, pokles o tých 30 % alebo maximálne do 50 %. Ale rešpektujem rozhodnutie koalície, rozhodnutie vlády, ministerstva financií, ktoré prepočítalo a zistilo, že úprava výšky, ale aj úprava štruktúry tohto poplatku bude garantovať prežitie, existenciu a dobré fungovanie jednotlivých fondov. A dokonca v prípade, že bude DSS-ka spravovať svoje fondy dobre, bude ich dobre investovať, dokonca môže získať ešte viacej, ako je terajších 0,075 %. Stane sa to vtedy, pokiaľ by investície fondov na medzinárodnom trhu boli dobre alokované a ich výnosnosť by bola nad 10 %, to znamená, že ony by nestratili ani jednu stotinu, ani jednu tisícinu, dokonca by mali ešte vyššie percento na úhradu, na spravovanie dôchodkového fondu.

Na druhej strane je pravda, že pokiaľ ich výnosnosť bude sa pohybovať okolo nuly alebo v hodnotách mínusových, to znamená, že tam skutočne im zostane väčšinou tá fixná časť úhrady a tá variabilná časť úhrady, ktorá je vlastne tá motivujúca, bude skoro nulová, takže bude ich to nútiť, aby skutočne investovanie bolo efektívne. Myslím si, že je to prvok, ktorý pomáha sporiteľom, preto ho možno privítať. Je to prvok, ktorý zvyšuje aktivitu, ale hlavne, čo je dôležité, zvyšuje aj konkurenciu medzi jednotlivými fondmi a DSS-kami, aby investovali lepšie, efektívnejšie ako ich partner na našom dôchodkovom a finančnom trhu. Takže to z tohto dôvodu aj koalícia, aj opozícia považuje za pozitívne.

Zhodnotiť presne výšku a správne nastavenie poplatkov za spravovanie fondu je ťažké, pretože bez nejakých významnejších dopadových štúdií, ktoré by sme mali možnosť preštudovať, vidieť alebo sa hlbšie oboznámiť s touto problematikou, v takomto časovom úseku nie je možné, preto tu zostáva len ten prvok dôvery vláde a koalícii, že to rozhodnutie je správne a je odôvodnené.

Takže chcem ešte pripomenúť jednu časť a to je tá, že úpravou tohto poplatku občania sporitelia získavajú na konci svojej činnosti zhruba okolo 10 % finančných prostriedkov, čiže desatinu plus, čo nie je zanedbateľné, a je to, dá sa povedať v úvodzovkách, fixné, isté. Takže pokiaľ budú hospodáriť DSS-ky v kľudovom období, mimokrízovom, dá sa očakávať, že ich výnosnosť bude od 5 do 10 %, aby boli efektívne, musia mať nad 5 %, pretože potom by aj investovanie bolo nedostatočné. A myslím si, že miera investícií v rozsahu 5 až 10 % alebo nad 10 % je prijateľná. Čo je však problematické, je to, že touto úpravou väčšina fondov bude, aj DSS-iek, sa snažiť skôr investovať v tom konzervatívnom štýle, takže investovanie v rastových fondoch bude dosť vysoké riziko aj pre ich existenciu a pre ich príjmy.

Takže aj keď prijímam to opatrenie trošku s rozpakmi, ja osobne túto zmenu na 0,025 % podporím.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Faktické poznámky - poslanci pani Tóthová, Vaľová, Senko, Pado, Belásová. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Nadväzujem na vystúpenie, kde pán poslanec zdôraznil, že vlastne ide o zvýšenú ochranu, zvýšenú ochranu tých vkladov v týchto poisťovniach, ktoré si občania tam sporia. Vážení, ja neviem, opozícia, ako na základe tohto môžete do médií hovoriť, že vlastne sú ohrozené ich peniaze, že ich strácajú, keď vlastne my ich viac ochraňujeme. To je pravý opak. Ako z tohto možno vyvodiť takýto záver?

A jedna veta, ktorú toľko, keď hovorí opozícia v médiách, ktorú nepovie a ktorú ja čakám, kedy už konečne povie, že, vážení, naše nastavenie ochrany týchto fondov, teda vašich peňazí v týchto fondoch, bolo také, že už, vážení, niektorí tam máte menej, než ste si vložili. Menej máte peňazí, ako ste si vy myslíte, že ušporili ste si. Toto prečo nepoviete? Prečo tieto slová nepoviete, keď podľa informácií, ktoré mám a ktoré tu už v parlamente odzneli, je takáto situácia?

Preto ešte raz nadväzujem na vystúpenie pána poslanca Haleckého a som rada, že tieto súvislosti on v širších vetách a v širších poznatkoch uviedol, než ja som vo svojej faktickej poznámke skrátila.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Pani Tóthová, trafili ste klinec po hlavičke, pretože práve tomuto sa DSS-ky bránia a práve preto ich bráni opozícia, že ten garančný fond dorovná peniaze tam, kde sporitelia, ktorí si sporili a majú menej, ako si nasporili, tam budú musieť DSS-ky dorovnať cez garančný fond, ktorý vytvoria práve tými percentami cez to, ako investovali.

Ja by som ešte jeden prvok ochrany poznamenala, ktorý teraz navrhujeme, a je to prvok, že budú musieť na internete presne napísať, koľko percent sú akcie, za koľko kúpili akcie, dajme tomu ak bude 10 % akcií, 20 % dlhopisov a 70 % budú termínované vklady, sporiteľ sa dozvie, že toto je konzervatívny fond a s takýmto portfóliom narába DSS-ka a musí to dodržať päť rokov. Ale ak bude vidieť, že je tam 70 % akcií nakúpených, 20 % je termínovaných vkladov a 10 % sú dlhopisy, budeme vedieť, že táto DSS-ka má päť rokov vysoko rizikové portfólio, kedy nakupuje akcie. A vtedy sa sporiteľ môže zodpovedne rozhodnúť, či zostane v tejto DSS-ke, alebo odíde do inej. Čiže zvolí si mieru rizika.

A rovnako dodnes sa fondy medzi sebou porovnávali a teraz bude index a index určí Národná banka a túto referenčnú hodnotu bude musieť každá DSS-ka dodržať, čo sa týka konzervatívneho fondu. A potom, ak si zvolí iné, tak aj referenčná hodnota bude iná. Nebudú sa DSS-ky medzi sebou porovnávať.

Čiže aj toto sú veci, ktoré jednoznačne sprehľadnia obchodovanie DSS-iek a jednoznačne garantujú určité financie. A myslím si, že sporiteľ nemôže niesť stopercentné riziko bez toho, aby ho mohol ovplyvniť, bez toho, aby si mohol vybrať DSS-ku a akým portfóliom narába, aby sa mu nedorovnali finančné prostriedky, ak DSS-ka zle investuje.

Ešte raz hovorím, za toto sa nemajú vyplácať odmeny, že niekto dneska sedí za počítačom a pozerá, ako pozerá akciové trhy a jeho sa to netýka... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Súhlasím s názorom pána poslanca Haleckého. Žijeme v období, keď si poriadne ani neuvedomujeme všetky dôsledky hospodárskej aj finančnej krízy, ktorá dopadá nielen na Slovensko. Fondy padajú. Ich výnosnosť je diskutabilná. Čítal som jednu analýzu, ktorá sa zaoberá aj dôchodkovými fondmi. Hovorí aj o dopadoch na finančný sektor. Aj na dôchodkové sporenie. Je predpoklad, že rok 2009 bude aj o rekordnom znehodnocovaní úspor v rámci dôchodkových úspor sporiteľov na dôchodkových fondoch. Vklady budú znehodnocované. Čo je podstatné, občania majú v súčasnom období možnosť, sporitelia, teraz možnosť z tohto piliera vystúpiť. Sú úvahy, že v dôsledku zlého hospodárenia bude musieť zasiahnuť štát. Samotné DDS-ky budú požadovať od štátu, aby im podal pomocnú ruku. Prevzal ich záväzky. Som zvedavý, ako sa potom vy budete dívať na tento problém, keď k takejto situácii dôjde. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán predseda Halecký, vy ste hovorili, dotkli ste sa garancií, záruk, predtým odznelo veľa rečí o tom, ako sa snažíte a tento návrh zákona ako sa snaží zaručiť a vytvoriť vlastne garanciu vkladov občanov v druhom pilieri.

Tak, dámy a páni, vy negarantujete nič. Negarantujete absolútne nič! A jedna forma garancie, ktorá mohla byť, tú ste vlani odmietli, ústavný zákon o ochrane vkladov. To ste odmietli, to by bola garancia, ktorá by znemožnila takýmto zásahom do sporenia, do druhého piliera. A toto ste odmietli. Takže garantovať dnes, že bude o pätnásť rokov vďaka vašim každoročným troj-, štvornásobným zásahom do systému sporenia dosť peňazí, to je, to je to isté, ako ste garantovali Privilégium, ako garantujete tieto sociálne podniky a čokoľvek iné. O rok, o dva môžete urobiť rovnaké zmeny, ako robíte teraz, či sa vám to, pani ministerka, páči, alebo nie. Nám sa to tiež nepáči, čo robíte, a tiež len krútime nechápavo hlavou nad hlúposťami, ktoré sa snažíte realizovať v tomto živote. Takže negarantujete nič!

A o pätnásť rokov, keď sa začnú vyplácať prvé dôchodky, si na vás už nikto nespomenie, a keď, tak len v tom prípade, že tam nebude mať peniaze vďaka vašim zásahom. Vďaka vašim zásahom, pretože ste odmietli ústavný zákon, ktorý by ochránil peniaze pred tým, čo s nimi chcete urobiť.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Belásová.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Halecký, vy ste vo svojom príhovore hovorili aj o tom, že teda ako HZDS predkladalo v minulom, uplynulom období určité návrhy, aj čo sa týka otázky garancie, aj teda návrhov na správcovské poplatky.

No ja musím povedať, že, samozrejme, aj my ako Slovenská národná strana sme predkladali takisto návrhy, predkladali sme aj ohľadom garancie. My sme mali návrh, aby sa z terajšieho konzervatívneho fondu vlastne vytvoril po určitých úpravách garantovaný, pretože by to bolo podľa nášho názoru oveľa efektívnejšie a lacnejšie. Takisto v otázkach správcovských poplatkov. No ja musím povedať, že my sme asi pred, zhruba pred rokom prišli, Slovenská národná strana, práve s týmto návrhom, aby sa siahlo na správcovské poplatky. My sme mali trochu iný variant, s akým prišlo ministerstvo. My sme ho mali skôr taký degresívnejší, nie radikálnejší, s tým, že sme chceli správcovský poplatok, to zhruba jednoročné percento, postupne po piatich, desiatich až eventuálne pätnástich rokoch postupne znižovať, čiže viac degresívne.

Súhlasím s vami, že tento návrh je trochu radikálnejší, sám ste to pomenovali. Ale takisto musím povedať, že keďže som už v predchádzajúcom mojom vystúpení povedala, že keď môžu aj iné peňažné fondy fungovať na takomto princípe a s horšími podmienkami, tak si myslím, že aj tento variant je, si myslím, prijateľný a zvlášť pre nás ako SNS, keďže je v prospech občanov klientov. Samozrejme, že je pre nás takisto prijateľný a budeme zaň hlasovať.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Halecký bude reagovať na faktické poznámky.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Ja iba sumárne, globálne na všetky tieto pripomienky a faktické poznámky. Ďakujem za ne.

Chcem len zdôrazniť jednu vec, že je to dôležitá vec - ochrana sporiteľov, ochrana ich vkladov a dôležité je takisto aj zvýšenie efektívnosti činnosti DSS-iek, ich konkurencieschopnosti a konkurencie, ktorá bude mať práve vplyv na väčšiu výnosnosť. Ale predsa len za zásadné veci pokladám zmenu štrukturálnych parametrických zmien, ktoré by mali v DSS-kách nastať tak, aby tá efektívnosť vyplývala už z ich podstaty. Celým problémom je to, že zhruba 90, možno aj 95 % sporiteľov ani nevie, o čom je reč. Nesleduje danú problematiku, málokedy vedia zhodnotiť výpis zo svojho osobného účtu a tobôž aby vedeli doň zasiahnuť účinnou a hlavne kvalifikovanou formou. Takže vlastne investovanie skoro je v podstatnej miere pre manažérov jednotlivých fondov a jednotlivých DSS-iek a tam je potrebné, dôležité tú efektívnosť zvýšiť.

Takže z tohto pohľadu ja pokladám tie zmeny za správne. Hovorím o miere úhrady. Sú polemiky a zrejme, že budú, ale nič nie je večné. Pokiaľ sa ukáže v určitom časovom úseku, že sú to blízko likvidačné tieto stanovené poplatky, je možná okamžite náprava. Takže vzhľadom na to, že sa zvýši určitá prísnosť, efektívnosť, konkurencieschopnosť, tento návrh, myslím si, že má svoju logiku a opodstatnenie.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Takže to boli vystúpenia v rámci rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pani ministerka, chcete sa ako navrhovateľka k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, musím povedať, že to, čo som si tu vypočula skutočne zo strany opozície, tu nejde o hájenie záujmov občanov, ide výlučne o záujmy a chránenie záujmov dôchodkových správcovských spoločností.

Vážené dámy poslankyne, páni poslanci z opozície, ste hovorcami DSS-iek. A ešte raz, nehájite záujmy ľudí. V súčasnosti jediný, kto profituje na tomto systéme, sú dôchodkové správcovské spoločnosti, samozrejme, aj DDS-ky. A je pravdou, návrh, ktorý tu bol daný, aby sa upravili poplatky v treťom pilieri, áno, pracujeme na tom a určite ich upravíme.

Musím povedať, že ľudia majú dnes evidentne na svojich účtoch, tí, ktorí sporia, teda investujú, evidentne menej peňazí, ako keď do systému vstupovali. Pani redaktora Onuferová v SME uverejnila aktuálny výpis dôchodkového účtu, kde skutočne dokazuje, že v druhom polroku 2006 začalo byť zhodnotenie majetku na dôchodkovom účte stratové od mínus 0,4 do deviateho mesiaca 2008 mínus 7,5 %.

Dámy, páni, jednoznačne dôchodkové správcovské spoločnosti dokonca posielajú výpisy domov sporiteľom, teda investorom, ale tieto účty sú veľmi ťažko čitateľné. Častokrát sú rozkladané na dve strany, zahmlievajú údaje, aby sporiteľ, investor mal problém sa v nich orientovať. Čiže z tohto dôvodu ministerstvo práce má na webovej stránke presný popis a návod, ako je potrebné čítať vlastne výpisy z účtov, aby sa občania vedeli ľahšie zorientovať.

V tejto súvislosti k pani poslankyni Sárközyovej musím pripomenúť jednu vec. Veľmi ma to mrzí, ale ak si niekto pletie fond rezervy a solidarity so správnym fondom, ak niekto hovorí o tom, že riaditeľovi bola daná odmena Sociálnej poisťovne a nevie, že zákon presne usmerňuje, aký postup, že predseda Dozornej rady ju musí predložiť do vlády a vláda schvaľuje - a nič také nebolo.

Ak niekto tu hovorí o tom, že je pochybnosť a v roku 2003 schvaľoval a bol pri schvaľovaní zákona, pardon, v roku 2004 bol pri schvaľovaní zákona č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a nepamätá si na ustanovenia, ja vyberiem len niektoré, pretože ich tam je strašne veľa: § 60 ods. 3, § 61 ods. 7, § 105 ods. 4, § 110 ods. 3. Všetky tieto paragrafy a všetky tieto odseky, ktoré som citovala, hovoria o tom, že ďalšie veci ustanoví Národná banka Slovenska všeobecne záväzným právnym predpisom. V tejto súvislosti pripomínam, že ide o údaje, ktoré okrem Národnej banky Slovenska nemá nikto.

Ďakujem za pozornosť. A poprosím skutočne pravdivo informovať ľudí o tom, že tento právny predpis, ktorý dnes by mal byť predmetom postúpenia aj do tretieho čítania a predmetom schvaľovania, je v prospech ľudí, v prospech sporiteľov a garantuje im aspoň to, že na ich účtoch by nemala byť nižšia suma, ako na ne vložili.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Pani spoločná spravodajkyňa, žiadate si záverečné slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 975, spoločná správa výborov má tlač 975a.

Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka, aby v zastúpení ministra spravodlivosti vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister tu nie je, päťminútová prestávka. (Reakcie z pléna.) Takže, pardon.

Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda vlády.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zastúpení pána ministra Harabina uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005, to znamená Trestný poriadok, v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, predkladá ministerstvo spravodlivosti ako iniciatívny návrh. Účelom návrhu zákona je ochrana osôb, majetku, hodnôt a záujmov chránených Trestným zákonom pred páchateľmi mimoriadne závažných zločinov, za ktoré možno uložiť najprísnejšiu možnú zákonnú sankciu, t. j. trest odňatia slobody na 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.

Aplikačná prax ukazuje, že pre túto kategóriu trestných vecí nepostačí obmedzenie celkovej lehoty väzby v trestnom konaní najviac na obdobie štyroch rokov. Túto lehotu je potrebné v odôvodnených prípadoch predĺžiť najviac však na obdobie piatich rokov, inak hrozí, že v súčasnosti i v budúcnosti vedených konaniach dôjde k prepusteniu osôb, ktoré môžu byť odsúdené na vyššie uvedené tresty, v dôsledku čoho vzniká nebezpečenstvo nielen pre spoločnosť a konkrétne osoby, ale aj z hľadiska narušenia, ba dokonca degradácie základných princípov spravodlivosti a právneho štátu.

Novozavádzaná zákonná možnosť predĺžiť maximálnu lehotu väzbu v trestnom konaní musí byť viazaná na rozhodnutie súdu a táto lehota musí byť ohraničená zákonom, aby boli splnené kritériá čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, keďže ide nielen o budúce, ale i o v súčasnosti vedené konania pred súdmi Slovenskej republiky.

Predkladaná úprava neznesie odklad.

Dovolím si vás požiadať, vážené panie poslankyne, páni poslanci, o podporu uvedeného vládneho návrhu zákona.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 975. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. marca č. 1338 sa uzniesla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámi v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona tak, ako je to uvedené v ustanovení § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 11. marca 2009 č. 577 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 11. marca 2009 pod číslom 186. Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky vyplynuli tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe pod bodom IV. Jedná sa o tri pozmeňujúce návrhy a gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodom 1, 2 a 3 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 11. marca 2009 pod číslom 578. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločnú spravodajkyňu, aby na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru.

Predniesla som spoločnú správu, prosím, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP