A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Szigetiho nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Andruskó. Nech sa páči, máte slovo.
I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani spravodajkyňa, vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi veľmi stručne a krátko vystúpiť k vládnemu návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch a podrobnejšie až v rámci druhého čítania.
Pedagogická obec očakáva podobný zákon už dlhší čas, veď učitelia už rôznymi spôsobmi, napríklad prostredníctvom svojich odborových organizácií niekoľkokrát vyjadrili záujem o korektné a vyhovujúce riešenie svojho spoločenského postavenia.
Práve z uvedeného dôvodu veľká väčšina nich a priebeh tejto parlamentnej rozpravy sleduje s veľkým záujmom. Nakoľko ja osobne pracujem v pedagogickom kolektíve a z bezprostrednej blízkosti môžem sledovať život a každodenné pracovné problémy učiteľov, dúfam, že mi uveríte, že neočakávajú len jednostranné kroky, napríklad lepšie platy, ale sú v záujme toho ochotní položiť viac na náš imaginárny spoločenský stôl.
Ešte raz zdôrazňujem, som presvedčený, že ak nové zákonné normy napomôžu zlepšenie spoločenského postavenia učiteľského povolania, od väčšiny pedagógov môžeme v dobrom zmysle slova očakávať aj ďalšiu pridanú hodnotu vo svojej práci. A to nie je preto, lebo by sa doteraz nesnažili dostatočne, ale hlavne z toho dôvodu, lebo v oblasti vzdelávania doteraz nemali efektívne a viditeľné výsledky svojho snaženia sa. Práve tento zákon bude mať za následok korektne definované podmienky pre učiteľov.
Moje každodenné skúsenosti s vedením pedagogického kolektívu ma však upozorňujú na niektoré skryté problémy, ktoré po schválení zákona môžu mať aj záporný dopad na celkovú situáciu na školách. Nový systém síce vyrieši otázku zlepšenia finančnej situácie učiteľov, no na druhej strane však pre niektorých riaditeľov škôl a školských zariadení bude znamenať ťažko riešiteľný problém, nakoľko v záujme zlepšenia vlastnej situácie na rôzne formy kontinuálneho vzdelávania sa bude hlásiť relatívne veľký počet učiteľov, môže sa stať, že v niektorých vyučovacích dňoch bude na školách nedostatočný počet učiteľov.
Ak však riaditeľ v záujme zabezpečenia plynulého chodu školy začne po istom čase selektovať, koho pustí a koho nepustí na školenia, skôr-neskôr to bude mať za následok aj osobné konflikty na školách. Systém by naplnil svoje poslanie len vtedy, ak by podujatia v rámci kontinuálneho vzdelávania boli organizované výlučne mimo vyučovacieho času, čo je, samozrejme, nereálne.
Preto osobne považujem za nevyhnutné paralelne so schválením zákona a jeho uvedením do praxe aspoň na úrovni nižších právnych noriem ošetriť aj túto otázku a predísť situáciám, ktoré by rozdeľovali doteraz kompaktné pedagogické kolektívy.
Ak však selekciu ponecháme na riaditeľov škôl, bude to viesť k umelým a zbytočným problémom a k zhoršeniu medziľudských vzťahov. Zdravý rozum káže, aby sme ešte teraz pred nástupom skutočných problémov hovorili aj o tejto otázke, riešenie ktorej je v plnej kompetencii zákonodarných a riadiacich štruktúr Slovenskej republiky. Bez toho sa totiž môže stať, že jeden veľmi potrebný zákon bude mať aj opačný efekt, aký jeho tvorcovia a pedagogická obec neočakávajú.
Návrh sa nezaoberá dostatočným spôsobom ani s prípadom učiteľov, ktorí svoje kvality už niekoľko rokov dokazujú permanentnými vynikajúcimi výsledkami napríklad na predmetových olympiádach. Prečo takýto pedagóg nemôže svojimi výsledkami získať taký počet bodov - kreditov, ktorý by bol adekvátny jeho práci, respektíve sa vyrovná počtu bodov kreditov získaných rôznymi školeniami za školský rok. Ako napríklad v niektorom školskom roku až dvaja žiaci učiteľa reprezentujú Slovenskú republiku na medzinárodnej predmetovej olympiáde, prečo táto skutočnosť nestačí za plnohodnotnú náhradnú všetkých možných bodov získaných za školský rok na rôznych školeniach.
Ako to predtým povedal pán kolega Szigeti, v dnešnej dobe, v dobe finančnej a hospodárskej krízy návrh zákona neobsahuje žiadne garancie ani na krytie finančných nákladov súvisiacich so zvýšením kvalifikácie pedagogických zamestnancov. Neobsahuje mienku o valorizácii platov ani o finančnom krytí bodov, kreditov získaných v procese kontinuálneho vzdelávania učiteľov.
Zo znenia návrhu zákona nevyplýva jednoznačne ani použitie kreditných bodov získaných v procese kontinuálneho vzdelávania. Ak totiž pedagóg za istý počet rokov pozbiera potrebný počet bodov - kreditov, nie je jednoznačné, že všetky jeho body zostanú platné za sedem rokov, alebo v každom roku stratí zo svojich bodov tie, ktoré boli získané pred ôsmimi rokmi. Ak totiž napríklad pre ôsmimi rokmi získal na školeniach nadpriemerný počet bodov - kreditov, pri takomto štýle získaním ročného priemerného počtu bodov nemá možnosť znovu dobehnúť potrebný počet bodov na postup do ďalšej kategórie.
Práve preto prosím vážených prítomných, aby sa snažili premyslieť tento problém a pred schválením zákona dosiahnuť, aby existovali zákonné záruky zdravého a efektívneho fungovania systému kontinuálneho vzdelávania. V opačnom prípade totiž budeme svedkami aj takých prípadov, keď sa systém zmení na bezočivú súťaž učiteľov pri zabezpečovaní svojej účasti na podujatiach kontinuálneho vzdelávania. Ďakujem vám za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Andruskó nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. To sme vyčerpali vystúpenia všetkých rečníkov, ktorí boli do rozpravy prihlásení písomne. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Fronc a pán poslanec Ivančo. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Slovo má pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovolím si mať päť pripomienok k predmetnému návrhu zákona. Prvá sa týka názvu. Viete, ak by pán minister išiel do obchodu a kúpil si domáce maslo a keby to rozbalil, zistil by malú zmenu, že tam je margarín, asi by sa mu to nepáčilo. Tento zákon sa nazýva zákonom o pedagogických zamestnancoch, ale keď si ho pozriete, tak zo 48 strán 37 je venovaných vlastne vzdelávaniu pedagogických zamestnancov a ich kariérnemu rastu. Podľa legislatívnych pravidiel názov má zodpovedať tomu, čo je obsahom zákona. Nakoniec upozorňoval na to už aj kolega Szigeti. Prvá poznámka.
Druhá poznámka sa týka rozsahu toho zákona. Sú tam mnohé veci tak detailne, že si myslím, že do zákona nepatria. Dokonca niekedy mám pochybnosti o niektorých, či vôbec majú byť vo vyhláške, či to nemá byť ešte v nižšom právnom predpise, ale povedzme vo vyhláške. Dozvieme sa tam o tom, koľko akých rôznych druhov vzdelávania máme, koľko kreditov môže za také vzdelávanie dostať a teraz, keď život a prax ukáže, že to nezodpovedá skutočnosti, tak príde znova pán minister sem a znova sa budeme zaoberať takýmto zákonom a novelizovať ho. Ja si myslím, že tak by to nemalo byť.
Tretia moja poznámka sa týka registra. Register, ktorý tuná zavádzame, je pokračovaním toho, čo by som nazval, úspešné budovanie policajného štátu. Na čo sú potrebné informácie v takom rozsahu toľkým rôznym inštitúciám o všetkých, ako tu už bolo spomínané o všetkých zamestnancoch škôl. Nielen o pedagógoch. Takže milí pedagógovia, keď raz napríklad zistíte, že vám nejaká firma posiela všelijaké svoje ponuky, budete nemilo prekvapení, že vás tým otravujú, nuž nečudujte sa, informácie z takého množstva rôznych registrov sa predsa veľmi ľahko prevalia aj nezákonným spôsobom a potom sa stáva, že majú o vás informácie, ktoré nechcete.
Štvrtá poznámka sa týka odmeny pedagógom za to, že sa budú vzdelávať. Mnohé veci sú nejasné, ale, žiaľ, treba povedať, že mnohé veci, o ktorých tu pán minister v úvode hovoril a chválil ich, čo by bolo aj dobré, ja neviem trebárs to povinné očkovanie, alebo keď v paragrafe, myslím, 54, 53 sa hovorí o povinnom očkovaní a o piatich dňoch, ktoré dostane pedagóg voľna na vzdelávanie. Áno, ale keď sa pozriete do prechodných ustanovení, dozviete sa o tom, že to bude dávno za horizontom tejto vlády. Až v roku 2012. Prvý január 2012. Ja si myslím, že tak, ako sa hovorí o povinnostiach pedagógov v tomto zákone, k tomu nie sú adekvátne upravené odmeny za vykonanú prácu.
A posledná moja poznámka sa týka jednej časti, ktorá už bola vo verejnosti diskutovaná, a to je to, že pedagóg má byť verejný činiteľ. Ja chcem varovať pred týmto rozhodnutím, pretože byť verejným činiteľom znamená nielen istú zvýšenú ochranu, ale aj naopak, oveľa zvýšenejšiu zodpovednosť. A obávam sa, že tá ochrana pred žiakmi, ktorých väčšina nedosahuje ani 14 rokov, a to znamená, že v zmysle aj súčasného Trestného poriadku nie sú trestne stíhateľní, i keď sme už posunuli tú hranicu v minulom volebnom období na tých 14 rokov, tak naopak, pedagógovia sa ocitnú v problémoch za niečo, čo možno ani nie celkom urobili alebo niekedy, keď im trochu zlyhajú nervy. Poviem to takto a ja som presvedčený, že takéto postavenie pedagóga mu skôr ublíži. Som za to, aby sme hľadali cestu, ako chrániť pedagóga, ale táto cesta podľa mňa nie je dobrá. Toľko moje poznámky k návrhu zákona.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.
A. Belousovová, poslankyňa: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ivančo. Nech sa páči.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani spravodajkyňa, ctený pán minister, kolegyne, kolegovia, po pomerne rýchlom priebehu dnešného prvého rokovacieho dňa sme sa zastavili v diskusii na zákone, ktorý, zdá sa, je pre túto snemovňu, pre členov a zástupcov jednotlivých poslaneckých klubov dôležitý.
Chcem však povedať, že táto norma nie je dôležitá len pre snemovňu ako takú a pre diskusiu ako takú, ale je veľmi dôležitá, je kľúčová pre jedno z najvážnejších povolaní vo verejnej sfére. A to je povolanie učiteľa, profesia učiteľa.
Tak ako moji predrečníci už uviedli aj za klub SDKÚ - DS vítame, musím povedať, že po mnohých rokoch sa podarilo dať na papier pomerne slušný materiál, ucelený text, ktorý má riešiť postavenie, a to už kolegovia spomínali pedagogických zamestnancov, aj keď zavádza aj novú kategóriu, zavádza zamestnancov odborných, ktorých my, ktorí pracujeme v školstve sme zatiaľ nemali. Ale napriek tomu si myslím, že zavedenie toho termínu je a môže byť prínosom pre prax.
Chcem povedať, že keď tak zhodnotíme doterajšiu činnosť rezortu školstva, tak pán minister Mikolaj patrí medzi najagilnejších ministrov tejto vlády, pretože v podstate prichádza skoro na každé zasadnutie s návrhmi legislatívnych zmien, ktoré v podstate reflektujú volanie verejnosti po zmenách.
Vzniká však otázka a aj samotná prax ukazuje pri školskom zákone, pri tej kľúčovej legislatívnej norme, ktorá sa prijala v tomto období, vzniká otázka, či aj materiály, testy, ktoré tu prerokúvame, ktoré tu pripomienkujeme, o ktorých tu diskutujeme, kde predkladáme návrhy, či aj prinášajú reálnu zmenu do učiteľskej, do školskej praxe, do praxe v celom vzdelávacom systéme.
Zdôrazňujem, že nemôžeme vyčítať, že sa na stôl Národnej rady predkladajú zmeny a táto norma, ktorú máme teraz pred sebou takisto vznikla po tlaku verejnosti, odbornej verejnosti, ale aj samotnej učiteľskej verejnosti. Má však len v samotnom texte mnohé otázniky, ktoré sa budeme snažiť v druhom čítaní čiastočne vyriešiť, mnohé otázniky, ktoré vyplývajú z toho, ako dopadne, tak ako školský zákon, ako dopadne tento materiál, tento zákon pri aplikácii v praxi.
Je potom otázkou, aká je nielen kvalita, ale čo získame tým, že prerokujeme materiál, že ho uvedieme do praxe. A musím povedať, že aj pri tomto návrhu sú mnohé ustanovenia podľa môjho skromného názoru v reálnej praxi minimálne málo uskutočniteľné. Sú tam ustanovenia, sú tam vety, a to je kritika, pán minister, ktoré pomerne slušne opisujú už aktuálny stav. Pomerne slušne popisujú aktuálny stav personálnej práce jednotlivých manažérov, riaditeľov aj zriaďovateľov škôl na samotných školách, len v tomto zákone sme to pomenovali, dali sme to do legislatívnej štruktúry a jednoznačne treba povedať, že to treba aj privítať.
Nevadia mnohé príkazné ustanovenia, o ktorých, ako som povedal, budeme hovoriť v druhom čítaní. Budeme sa ich snažiť z tohto dostať a, samozrejme, sú tam ustanovenia, už to spomínal, myslím, že pán kolega Szigeti o tých registroch, ktoré sú pre mňa absolútne nepochopiteľné, načo takéto registre ideme budovať, keď dnes každý zriaďovateľ má riaditeľa školy, svojho manažéra a od neho vie dostať akúkoľvek štruktúru zamestnancov, samozrejme, zriaďovateľ to posiela na ministerstvo školstva a robí sa výkaz, myslím, že P01 sa to volá. Takže (hlasy v sále) už z tohto výkazu viete štruktúru zamestnancov. To znamená, že pre mňa je tento register momentálne nepochopiteľný, načo nám vlastne bude, aké bude jeho, ako som povedal v úvode, reálne využitie.
Môj osobný názor je, že zákon neprináša naplnenie toho, čo sme od neho asi tak vo väčšine očakávali. Je to, samozrejme, tlak, to, čo aj, pán minister, zdôrazňujete, tlak na otvorenejší, pružnejší, efektívnejší, flexibilnejší a môžeme tu použiť rôzne prívlastky školský systém. Čo však riešia, lebo je tu snaha a nedá sa to uprieť, rieši spôsob odmeňovania mnohých činností v učiteľskej profesii, ktoré doteraz odmeňované neboli, ktoré boli len na vôli alebo nevôli manažérov, ale, samozrejme, keďže hovoríme o odmeňovaní, mnohokrát to bolo aj tak, že samotná škola cez normatívne zdroje nemala ani peniaze na to, aby niektoré tieto činnosti vrátane vzdelávania učiteľov ako nosného problému v tomto materiáli dokázala škola odmeniť. Ale som presvedčený, že ak by peniaze na to boli, tak samotné školy by takéto vzdelávanie učiteľov už vedeli odmeňovať a vedeli by aj učiteľov posúvať v jednotlivých svojich vnútorných štruktúrach.
Ak máme dosiahnuť cieľ zlepšiť spoločenský status učiteľa, musím povedať, že tento návrh to pravdepodobne, ak to vôbec prinesie, a to poviem neskôr, prečo si myslím, že ani tak neprinesie, tak to pravdepodobne bude len v tom, že sa môže zlepšiť odmeňovanie učiteľov, ktorí sa budú vzdelávať. Ktorí sa budú vzdelávať, to chcem zdôrazniť. Nechcem povedať aj to, že sa zlepší odmeňovanie učiteľov, ktorí budú aj reálne lepšie učiť, čo by malo byť naším spoločným cieľom. To je pre mňa dosť dôležité.
My vytvárame slušný legislatívny priestor, a to opakujem, na odmenenie tých, ktorí sa budú vzdelávať. Ale to ešte vôbec neznamená, dámy a páni, že budú aj lepšie učiť. My vytvárame aj istý tlak na vznik pretekov. Preteky, kto bude vzdelanejší? Učitelia alebo žiaci, ktorých majú títo učitelia učiť? Teoretická báza, ktorú dostanú učitelia, vôbec neznamená, že ju budú vedieť uplatniť v praxi, ale z tejto normy vyplýva ešte jeden vážny problém, či budú mať čas ju uplatniť v praxi, ak budú chcieť byť odmeňovaní, ak budú chcieť absolvovať všetky možnosti a formy vzdelávania.
Chýba mi v tomto návrhu decentralizácia a vytvorenie konkurenčného a flexibilného prostredia v oblasti ponuky vzdelávania pre učiteľov. Mám taký pocit, že sme sa sústredili len na inštitúcie riadené ministerstvom školstva a nevytvorili sme dostatočný motivačný priestor pre vstup do tohto segmentu aj iných zriaďovateľov súkromných, mimovládnych organizácií a tu som takisto hlboko presvedčený o tom, že učitelia nepotrebujú poznať len názor štátny, štátnej doktríny, ktorá ide z ministerstva školstva, ale potrebujú poznať aj iné formy a metódy, o ktorých hovoria mimovládne organizácie. My poznáme rôzne druhy škôl a ja netvrdím, že ich máme zaviesť do praxe, ale minimálne učitelia by mali poznať aj tieto názory a mali by možnosť sa uchádzať o vzdelávanie aj v tomto segmente mimo štátnej štruktúry.
Tu chcem byť kritický, že nevytvárame dostatočný priestor na to, aby tento systém bol otvorený. Myslím si, že je veľmi nesprávne znenie § 3, § 4 a § 5, keď sme zaradili učiteľov, alebo je snaha zaradiť učiteľov, keďže sme len v prvom čítaní, do postavenia verejných činiteľov. Tá snaha vyplýva z toho, ako sa deklarovalo vo všeobecnosti, že na školách je zvýšené násilie, kriminalita mladistvých a tak ďalej.
Chcem však povedať, že zavedenie týchto ustanovení a postavenie učiteľa ako verejného činiteľa aj vzhľadom na to, že právomoc učiteľov nie je tak presne definovaná, ona sa ani nedá presne definovať, keďže robíme so živým materiálom, ktorého máme ovplyvňovať, vychovávať, ponúkať mu svoje myšlienky.
Keďže robíme s takýmto materiálom, keďže vychovávame v plnom slova zmysle, nemôžeme ani presne definovať štruktúrovanie povinností učiteľov. V tomto smere sa mi zdá, že porovnanie s kontrolórmi, s právom finančnej kontroly a neviem čo je porovnanie, ktoré absolútne nepatrí ani do dôvodovej správy k tomuto návrhu. Vytvára to hrozbu, že (hlasy v sále)..., ja už končím. Vytvára to hrozbu, že učitelia budú mnohokrát zo strany rodičov obviňovaní zo zneužití právomoci verejného činiteľa a vnesie to zbytočné napätie do vzájomných interakcií medzi, a to chcem zdôrazniť, pán minister, medzi žiakmi a učiteľmi, lebo ten rodič je tam tretí prvok. Ale dennodenný život v škole sa odohráva v interakcii žiak a učiteľ.
Absolútne podľa mňa sú nad rámec pochopenia postavenia pedagogických zamestnancov ustanovenia o daroch, myslím, že § 5 alebo § 6, kde máte presne vymedzené, kedy môže učiteľ prijať dar, a to je Deň učiteľov, stužková slávnosť a myslím, že tam je ešte aj koniec školského roka.
Na škole sú žiaci prvého a štvrtého ročníka mnohokrát, ktorí majú skutočne vynikajúci vzťah s učiteľom a dajú mu kytičku alebo darček symbolicky, chcem podotknúť, na narodeniny. Ale niektorí z tých rodičov obviňujú učiteľa, že je to zneužitie právomoci verejného činiteľa a vzniká z toho vážne napätie, pretože vy, keď ste dali do zákona presne vymedzené skutočnosti, kedy ten učiteľ dar môže prijať, to znamená, že všetky ostatné sú nad rámec zákona a sú jeho porušením.
Postavenie verejných činiteľov bude mať tak za následok, že učiteľom bude za vymedzené trestné činy možné ukladať v podstate len prísne tresty, ale vôbec to nerieši situáciu a vôbec to nerieši problém fyzického a verbálneho násilia voči učiteľom zo strany žiakov vo veku 13 a myslím, že pán kolega Fronc spomínal to zníženie hranice trinástich, štrnástich rokov. Tento problém v podstate škole zostane a budú na to doplácať podľa môjho názoru práve tí dobrí učitelia.
Na záver mi pripadá smiešne, pán minister, a to hovorím ako človek, ktorý tento zákon ide podporiť, znenie § 53 ods. 4, kde hovoríte o tom, že zamestnávateľ má zaplatiť vakcináciu proti chrípke zamestnancovi, ale zároveň v dôvodovej správe hovoríte, že vás to nebude nič stáť a nebude to mať žiadne dopady na verejné financie, pretože už teraz túto vakcínu zaplatí zdravotná poisťovňa.
No podľa môjho názoru je to úplne zbytočné ustanovenie a dúfajme, že sa raz aj rezort školstva dostane k tomu, že bude mať toľko zdrojov, že zaplatí učiteľom vakcináciu, ale aj ten rekondičný pobyt. Tu ma totiž zaujal dátum 1. január 2012. Vyhodíte to? Tak vyhodíme.
Prvý január 2012 totiž je rok po nástupe ďalšej vlády, a keďže pán minister je skúsený manažér, tak presne vie, čo robí, ale ja teraz, pán minister, musím povedať, že vám prajem, aby ste vládli, lebo ak nebudú peniaze, tak potom vy to budete musieť vyhodiť. Pretože, ak si pozriete dôvodovú správu, koľko finančných zdrojov si tento zákon vyžiada, tak potom sa mi zdá, kolegyne aj kolegovia, smiešne, že pri návrhu štátneho rozpočtu som dal návrh na úpravu platov na 780 miliónov korún a tento ste zamietli.
Dôvodová správa k tomuto návrhu obsahuje čísla v miliardách navyšovania rozpočtu. Takže prajem tým, ktorí budú vládnuť po roku 2010, aby tento zákon, ktorý pán minister predložil a rezort školstva, aby tento zákon aj reálne bol v praxi naplniteľný a uskutočniteľný. Ja osobne musím povedať, že by som to privítal a za klub SDKÚ - DS hovorím, že my v prvom čítaní tento návrh podporíme.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Ivanča pán poslanec Szigeti. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Szigeti, máte slovo.
L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Som veľmi rád, že pán kolega Ivančo veľmi správne a výstižne poukázal na možné riziká tohto zákona. Tiež mám obavy, že tento zákon môže byť kontraproduktívny a dokonca kontraselektívny a predovšetkým kreditový systém. Totiž po uvedení do praxe tohto zákona nemusí to byť na našich školách tak, že ten najlepší pedagóg bude mať prvú alebo druhú atestáciu.
Nemusí to tak byť, že tí najlepší učitelia budú mať kreditové príplatky, ale môže to byť tak, že sa na Slovensku vytvorí, podobne ako na vysokých školách sme mali alebo máme lietajúcich profesorov, možno na Slovensku budeme mať takzvaný kreditový turizmus, kde pedagógovia budú naháňať svoje kredity a, bohužiaľ, nie ten ozajstný najlepší pedagóg, ktorý aj v mimoškolskej činnosti bude venovať svoj čas a pozornosť žiakom, ktorý bude ochotný prísť pred siedmou do školy, aby sa zaoberal s tými slabšími, bude ochotný ostať v škole poobede, ktorý bude ochotný pripravovať žiakov na predmetové olympiády a mohol by som menovať ďalšie veci, ktoré súvisia s vynikajúcim výkonom pedagogickej činnosti, nebudú naháňať kredity a možno budú o niekoľko tisíc menej zarábať ako tí, ktorí v priebehu možno pár rokov získajú dostatočný počet na pridelenie takzvaného kreditového príplatku. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Ivančo, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem. Takže vyčerpali sme vystúpenia všetkých rečníkov prihlásených do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete ako navrhovateľ k nej zaujať stanovisko? Nech sa páči.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Budem sa snažiť byť stručný. Vážený pán poslanec Szigeti, teda chcel by som na úvod poďakovať za to, že oceňujete, že sa po dlhých rokoch podarilo pripraviť zákon o pedagogických zamestnancoch, a to z toho dôvodu, že zákony alebo ciele, ktoré boli navrhované, boli podľa môjho názoru tak vzdialené od reality, že až teraz, keď sa to podarilo trošku zjednodušiť a zreálniť, až teraz ten zákon ísť musí.
Dôležité je ale to, že zavádzame kariérny systém a kreditový systém do pedagogického procesu, čo je po prvýkrát aj v histórii, si dovolím povedať, kedy bude v rámci verejnej správy niekto odmeňovaný podľa kvality. Takýto princíp doteraz nebol a myslím si, že toto je asi najcennejšia vec tohto zákona, že sa nám toto podarilo do zákona zakomponovať.
Ak si zoberiete výsledky, ktoré sme dosahovali v PISE alebo v niektorých ďalších, tak sa ukazuje, že zmena je nevyhnutná, že niečo sa naozaj udiať musí, a to nie je kvôli tomu, že je to tlak, ale kvôli tomu, že cítime všetci, že reforma ísť ďalej musí a že tento zákon ako druhá taká nosná časť reformy je nevyhnutná, pretože jednoducho pedagógom treba vytvoriť lepšie podmienky, ako v súčasnosti sú.
Pokiaľ ide o vyučovací jazyk. Ja by som bol opatrný, pán poslanec, pretože môže ísť o diskrimináciu najmä u riaditeľov, ktorých ste spomenuli. Sú to štátne školy a tak ďalej, takže tam predpisovať znalosť jazyka národnostnej menšiny ako povinnú u riaditeľa školy by som považoval za diskrimináciu, to poviem otvorene.
Pokiaľ ide o začínajúcich pedagógov, ak ste si všimli v zákone, tak tam máme uvedené, že on musí mať to adaptačné vzdelanie, ale plat bude mať taký istý. Čiže aby sme ho nediskriminovali, tak ho dávame do tej istej platovej triedy.
Pokiaľ ide o finančné pozadie, tak poviem príklad. Tohto roku máme napríklad na zvýšenie platov takmer 10 %, ale teraz sa plat bude skladať z troch častí. Bude to tarifa, bude to platová trieda a bude to kreditový príplatok. Čiže 4 % by mohli ísť v rámci valorizácie na zvýšenie taríf, 3 % povedzme na platovú triedu a 3 % na kreditový príplatok.
Na druhej strane treba povedať, že budeme využívať aj eurofondy, pretože keby neboli eurofondy, tak ja sa do takejto reformy nepustím. Tam máme 21 miliárd Sk a tie budú slúžiť na to, aby sme ich mohli zaviesť.
Register nie je nič iné, len informačný systém. Ukážte mi jednu firmu, ktorá nemá dnes informačný systém. Choďte sa pozrieť do zahraničia, ako fungujú informačné systémy. Sú vety o žiakoch, kde sú uvedené všetky informácie, všetky vysvedčenia, všetky hodnotenia, to je informačný systém. Nemôžete povedať, že ho nechcete alebo, že nebude, po prvé.
Po druhé. Učiteľov takisto platí štát. To znamená, že štát musí vedieť, že máme eduzber. Takže ísť proti registrom a zoberiem si príklad vysokých škôl, kde bol neuveriteľný neporiadok. To vy veľmi dobre viete, kde sme mali garantov na toho istého na dvoch, troch vysokých školách. Dnes je centrálny register, je informačný systém. Je pokoj.
Pokiaľ ide o pána poslanca Andruskó, 90 % je to, čo povedal, ak sa neurazíte.
Pán Szigeti, áno, bude vyhláška, ktorá bude hovoriť o kreditoch a tie olympiády sú tam. Čiže ten, kto sa stará, kto má výsledky so svojimi žiakmi ohľadne olympiád, tak dostane určitý počet kreditov. Je to na verejnej diskusii. V druhom čítaní vyhlášku donesiem a tieto veci sú na základe dohody. Dnes ich robí skupina expertov.
Pán Fronc, máte päť pripomienok. Názov sme sa snažili, aby bol jednoduchý. Môžem ho doplniť o odborných zamestnancov. To si myslím, že stačí. Vzdelávanie pedagógov je súčasťou tohto zákona. Hovoríte o niektorých detailoch, ale v tej prvej verzii tých detailov tam bolo päťnásobne viac. Tam už je len to minimum, ktoré sme chceli, aby aspoň ten maximálny počet kreditov nech je stanovený. Registre, to som už hovoril.
Odmena. Po prvýkrát je stanovená určitá kvalita zamestnanca voči jeho platovej triede. Doteraz bola nivelizácia - všetci rovnako.
Verejný činiteľ. Áno, verejný činiteľ je z dôvodu zvýšenia spoločenskej ochrany, je to pravda, aj z hľadiska spoločenského ocenenia vážnosti výkonu, a aj to je, čo v ste povedali, je to aj zvýšenie zodpovednosti pedagógov voči žiakom. To priznávam, kvôli tomu sme to tam dali. Je to nevýhoda, ja to osobne považujem za veľkú výhodu.
A na záver pán poslanec Ivančo. Áno, reforma nie je pod tlakom učiteľov. Ja som na začiatku definoval, že reforma má štyri zákony. Je to školský zákon, zákon o pedagogických pracovníkoch, zákon o odbornom školstve, zákon o financovaní a ešte navyše bude zákon o celoživotnom vzdelávaní. To som nadiktoval, to je reforma. Dnes som tu s druhým zákonom, s druhým krokom.
Registre. Dnes máme 49 štatistických registrov, ktoré vy musíte zrejme vyplňovať alebo krajské školské úrady. Chceme jeden. Stačí jeden, a preto musí byť centrálny informačný systém. Že vám to vadí, ja tomu celkom dobre nerozumiem. Prečo by sme nemohli mať informácie o učiteľoch.
A potom ešte posledná vec. Hovoríte, že učitelia budú financovaní podľa vzdelávania, a nie podľa kvality. Ale máme kritériá kvality? Vieme dneska nadefinovať kritériá kvality učiteľov, povedzme, podľa výsledkov žiakov a bolo by to spravodlivé, aby sme dneska hodnotili učiteľov podľa výsledkov žiakov, keď máme aj 8-ročné gymnáziá a keď niekto povie, že má viac talentovaných a druhých menej. To by bolo nekorektné. Ale na druhej strane, keď chceme, aby sa učitelia vzdelávali, tak prečo ich nezaplatíme? Podľa mňa je to korektné a myslím, že takto je to aj správne. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. Budeme pokračovať v rokovaní programu 35. schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.
Budeme teraz hlasovať v druhom a treťom čítaní o zákone z 11. marca 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, ktorý vrátil prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Je to tlač 1052. Chcem vás upozorniť, že na opätovné schválenie je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov Národnej rady.
Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Burian bude uvádzať hlasovanie podľa pripomienky pána prezidenta.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, najprv budeme hlasovať o pripomienke pána prezidenta. Článok IV a článok V sa vypúšťajú s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. Prosím, dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 58 za, 15 proti, 65 sa zdržalo.
Pripomienku pána prezidenta sme neodsúhlasili.
J. Burian, poslanec NR SR: Pán predseda, keďže sme v treťom čítaní, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Ešte pán spravodajca, otváram rozpravu. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a teraz budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
J. Burian, poslanec NR SR: Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 82 za, 29 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme po opätovnom prerokovaní schválili novelu zákona o cenných papieroch, ktorú vrátil prezident republiky na prerokovanie.
Budeme teraz hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Je to tlač 875.
Pán poslanec Kotian bude uvádzať hlasovanie.
M. Kotian, poslanec: Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, a to pán poslanec Cabaj, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh.
Pán predseda, najskôr je však potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 108 za, 33 sa zdržalo.
Máte súhlas, pán spravodajca.
M. Kotian, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý predložil poslanec Tibor Cabaj.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 80 za, 4 proti, 56 sa zdržalo.
Tento návrh sme schválili.
M. Kotian, poslanec: Keďže sme o pripomienke z rozpravy hlasovali a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 83 za, 58 sa zdržalo.
Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto využiť možnosť a vystúpiť v rozprave? Nie. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať v treťom čítaní.
M. Kotian, poslanec: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru tento zákon schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 82 za, 58 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže.
Pán poslanec Hradecký bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov (tlač 943).
B. Hradecký, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 87 za, 52 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
B. Hradecký, poslanec: Súčasne odporúčam, aby v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 988 z 2. marca 2009 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.
Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 122 za, 1 proti, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme pridelili do výborov a určili lehoty na prerokovanie.
V prvom čítaní teraz pán poslanec Cabaj uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (tlač 1017).
T. Cabaj, poslanec: Prosím, pán predseda, keby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 107 za, 1 proti, 26 sa zdržalo, 6 nehlasovali.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
T. Cabaj, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať, že tento vládny návrh zákona bude v súlade s vaším rozhodnutím pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Zároveň, aby sme týmto hlasovaním za gestorský výbor určili výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, určili lehoty na prerokovanie, a to výbory do 10. júna 2009 a gestorský do 12. júna 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 132 za, 8 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.
Pán poslanec Pelegrini uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (tlač 1016).
P. Pelegrini, poslanec: Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 111 za, 29 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 136 za, 5 sa zdržali.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.
Pán poslanec Prokopovič bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/19989 Z. z. o civilnom letectve. Je to tlač 1020.