J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesla spravodajskú informáciu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 31. marca ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač 1013.

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Predkladaný vládny návrh zákona je iniciatívnym materiálom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Konštatujem, že spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, zmluvami, ktorým je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev.

Navrhovateľ predpokladá, že návrh zákona nebude mať neutrálny vplyv na štátny rozpočet, neutrálny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1038 z 31. marca 2009 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009. Uviedla som spravodajskú informáciu.

Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za uvedenie spravodajskej správy. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravu nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Zdá sa, že nikto.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajkyni, avšak pána navrhovateľa poprosím, aby zostal, pretože teraz pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. u sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 1014, návrh na pridelenie výborom v rozhodnutí predsedu č. 1026.

Takže, pán podpredseda, máte opäť slovo a uveďte tento vládny návrh zákona.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákona v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je posilnenie nezávislosti súdnictva v Slovenskej republike formou rozšírenia zákonných záruk nezávislosti v oblasti organizácie, riadenia a správy súdov prenesením príslušných zákonných oprávnení v personálnej, organizačnej a finančnej oblasti na Súdnu radu Slovenskej republiky, respektíve Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súlade s predpokladmi a zámermi ústavodarného orgánu, ktoré boli určujúce a ktoré formovali výsledné znenie ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ktorým sa menila a doplnila Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Inak povedané, rozhodovanie o najdôležitejších a miestami existenčných otázok v oblasti organizácie riadenia a správy súdov, ktoré boli doteraz zákonom zverené do výlučnej pôsobnosti výkonnej moci reprezentované v tomto prípade ministrom spravodlivosti, respektíve Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky sa navrhovanou právnou úpravou prenášajú na vrcholné orgány reprezentujúce súdnu moc, t. j. Súdnu radu a Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Z hľadiska praktickej realizácie ústavných princípov nezávislosti súdnictva, ktoré nachádzajú svoje vyjadrenie v zákonnej právnej úprave vydanej na základe príslušných článkov Ústavy Slovenskej republiky, napríklad čl. 141a ods. 6, čl. 143 ods. 2 a 3, čl. 148 ods. 2 a 3, čím sú ústavné garancie nezávislosti súdnictva dopĺňané o zákonné záruky nezávislosti súdnictva možno konštatovať, že pozitívne očakávania na posilnenie nezávislosti súdnej moci vyslovené v súvislosti so schvaľovaním citovaného ústavného zákona, najmä v oblasti organizácie riadenia správy súdov boli a sú naplnené len čiastočne. Keďže v mnohých prípadoch sa vývoj zákonnej právnej úpravy uberal opačne, teda tak, že sa prehlboval štátny dohľad ministerstva spravodlivosti, t. j. z výkonnej moci.

Navrhovaná právna úprava ďalej rieši niektoré čiastkové zmeny zákonnej úpravy postavenia Justičnej akadémie a kreovanie jej orgánov, a to v duchu posilnenia postavenia súdnej moci. Taktiež dochádza k čiastkovej zmene zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorej nutnosť vykonania vyplýva z celkovej zmeny mechanizmu tvorby rozpočtu súdov a ich financovania. Takto koncipované zmeny v riadení a správe súdov nadväzujú na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa justície.

Súčasne je potrebné uviesť, že od prijatia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ide o najzásadnejšiu zákonnú právnu úpravu v oblasti organizácie riadenia a správy súdov v Slovenskej republike.

Súčasne je potrebné vyjadriť, že navrhovaná právna úprava nijakým spôsobom nenarúša ústavou zakotvenú participáciu zákonodarnej, teda parlament a výkonnej moci vláda a prezident na kreovanie Súdnej rady a prostredníctvom nimi nominovaných zástupcov na riadení a správe justície v Slovenskej republike.

Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Návrh zákona nezakladá negatívne nároky na verejné financie, nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie. Práve naopak, predpokladá sa úspora minimálne 1 milión eur ročne. Návrh zákona bol vládou Slovenskej republiky schválený 25. marca 2009. Ďakujem za slovo.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister a podpredseda vlády. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Kataríne Tóthovej. Požiadam ju, aby k tomuto vládnemu návrhu zákona predniesla spravodajskú správu. Takže, pani poslankyňa, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ďakujem za slovo. Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som si splnila spravodajskú povinnosť, na ktorú som bola rozhodnutím ústavnoprávneho výboru z 31. marca tohto roku poverená a podľa zákona o rokovacom poriadku ako spravodajkyňa podávam v prvom čítaní nasledujúcu správu.

Po prvé, konštatujem, že predložený vládny návrh spĺňa z formálnej a právnej stránky všetky požiadavky vyplývajúce zo zákona o rokovacom poriadku.

Ďalej chcem informovať, že predložený vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich predkladá ministerstvo spravodlivosti ako iniciatívny návrh a, samozrejme, aj novelizuje niektoré súvisiace právne predpisy.

Z návrhu zákona je zrejmý účel, pre ktorý sa tento legislatívny návrh podáva, a dôvodová správa uvádza, že predložený legislatívny návrh je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj zákonmi a právom Európskej únie. Pripojená doložka zlučiteľnosti dáva informáciu, že predložená problematika nie je upravená v práve Európskeho spoločenstva.

Návrh zákona bude mať dopad na verejné financie, tak ako je to v doložke uvedené a tak ako to bližšie uviedol pán minister vo svojom úvodnom slove.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z príslušného rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky potom uzniesla na tom, aby vládny návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní a aby sa týmto legislatívnym návrhom zaoberal ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, tak ako to navrhol predseda Národnej rady Slovenskej republiky a za gestorský výbor bol určený ústavnoprávny výbor s tým, že výbory predmetný vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 10. júna a gestorský výbor do 12. júna.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, uviedla som spravodajskú správu. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa, za uvedenie spravodajskej správy, otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem, samozrejme, prihlášku pani spravodajkyne, ďalej pani poslankyňa Žitňanská. Neregistrujem už žiadnu ďalšiu prihlášku, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani spravodajkyňa, ktorá v zmysle rokovacieho poriadku má prednosť a po nej vystúpi pani poslankyňa Žitňanská. Máte slovo, pani spravodajkyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem uviesť veľmi stručne, že predložený legislatívny návrh prehlbuje, modeluje teóriu trojdelenia štátnej moci, na ktorej je budovaná naša ústava a podľa ktorej sa požaduje oddelenie výkonnej moci, zákonodarnej moci a súdnej moci. Predovšetkým pred vstupom do Európskej únie bola vypracovaná hodnotiteľská správa na stav vzájomného vzťahu výkonnej moci a súdnej moci na Slovensku, dosť rozsiahla hodnotiteľská správa, v ktorej bolo jednoznačne vytýkané Slovenskej republike, že nedosiahla ešte taký požadovaný stupeň oddelenia výkonnej a súdnej moci, aký by mal byť v právnom štáte.

Predovšetkým sa vytýkali široké kompetencie ministerstva spravodlivosti vo vzťahu k súdnictvu, respektíve k správe súdnych záležitostí. Slovenská republika v tejto správe bola nabádaná, aby prijala opatrenia, ktoré takéto oddelenie výkonnej moci od súdnej moci prehĺbia.

Poznáme v Európskej únii viaceré stavovské sudcovské organizácie, vypracovali rôzne projekty, ktoré sa už realizovali v niektorých štátoch, ktoré sú členmi Európskej únie. Z východného bloku napríklad v Maďarskej republike už dávno z ministerstva spravodlivosti prešlo riadenie niektorých otázok súdnictva na ich obdobný orgán našej Súdnej rady.

Preto osobne nemôžem inak jedine uvítať tento legislatívny návrh, ktorý presúva časť kompetencie ministerstva spravodlivosti na Súdnu radu, poprípade na Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Chcem aj reagovať na rôzne články a stanoviská, ktoré boli publikované v dennej tlači, a to v printových médiách, a taktiež kde sa uvádzalo, že dochádza ku skresľovaniu, poprípade k nenáležitému kroku, ktorý je iniciovaný určitými perspektívnymi personálnymi úvahami a vôbec došlo k dehonestovaniu tohto legislatívneho návrhu.

Chcem ako spravodajkyňa uviesť, že vlastne tento legislatívny návrh ide v trende hodnotiacej správy EÚ, ktorá bola vypracovaná pre Slovenskú republiku pred jej vstupom vrátane odporúčaní, ktoré boli v tejto hodnotiacej správe. Ďakujem za pozornosť, skončila som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi poslankyňa Lucia Žitňanská. Má slovo.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si krátko sa vyjadriť v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona. Moje stanovisko je zásadne odlišné, ako prezentovala pani poslankyňa Tóthová, spravodajkyňa tohto návrhu.

Ja si myslím, že dnes stojíme na vážnej križovatke pre justíciu a možno aj preto, že máme na tejto schôdzi dva návrhy zákonov, ktoré sa týkajú justície. Jeden je ten, o ktorom rokujeme práve teraz a dovolím si vopred predoslať, že o druhom budeme rokovať neskôr. Je to poslanecký návrh SDKÚ - DS, ktorý som podpísala, ktorý ide úplne opačným smerom ako tento návrh zákona.

Pretože to, čo ja vidím za týmto návrhom zákona, je totálna koncentrácia moci nad justíciou v iných rukách. Nie v rukách výkonnej moci, ale v rukách vo vnútri justície, ale totálna koncentrácia moci v rukách Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu. Ja v tej súvislosti chcem povedať, že áno, nezávislá justícia je základný stavebný kameň demokratickej spoločnosti. Áno, nezávislosť justície nie je ale samoúčelná.

Nezávislosť justície tu je na to, aby bolo garantované nestranné rozhodovanie súdov, ktoré nebude ovplyvňované zo strany výkonnej moci, zákonodarnej moci, ale ani nie ľuďmi, ktorí budú mať koncentrovanú moc vo vnútri justície. Čiže ide o nezávislú justíciu ako predpoklad nestranného rozhodovania a myslím si, že to si musíme uvedomiť. To znamená, ak hovoríme o trojdelení moci, tak hovoríme nie o absolútnom vákuu medzi tromi mocami v tomto štáte, ale preto zároveň a je to súčasťou teórie trojdelení moci, hovoríme o vzájomných brzdách a pákach a hovoríme o vyvážení týchto mocí tak, aby existoval balans a zároveň kontrola týchto mocí, pretože nepreniknuteľnosť súdnej moci neznamená nezávislosť súdnej moci, ktorá by garantovala nestranné rozhodovanie.

A podľa mňa tento návrh zákona smeruje k nepreniknuteľnosti do súdnej moci, k absencii akejkoľvek kontroly, keď len predovšetkým ľudia zvolení vo vnútri v justícii, pretože to je polovica ľudí, ktorí tvoria Súdnu radu a predseda Najvyššieho súdu volený touto Súdnou radou budú mať absolútnu moc nad justíciou. A ja tu nevidím garanciu pre nestranné rozhodovanie. Nie, nebude to minister spravodlivosti, ktorý bude dvíhať telefón, bude to predseda Najvyššieho súdu, ktorý bude dvíhať telefón. A podľa mňa je to rovnako nebezpečné, pretože my potrebujeme garantovať nestranné rozhodovanie, pretože to je cieľ a tak musí byť nastavené právne prostredie.

Preto tento návrh považujem za veľmi nebezpečný. Ja som kritizovala aj predchádzajúci návrh, ktorý predložila vláda, a to je stav, ktorý je účinný od 1. januára, keď časť kompetencií ministra spravodlivosti sa posilnila. Áno, kritizovala som to, pretože si myslím, že určitý balans, ktorý tu bol a nemusel byť dokonalý, ale bol, určitý balans sa priklonil príliš na stranu ministra spravodlivosti.

Po troch mesiacoch tu máme úplne opačný extrém, ktorý totálne dáva moc do rúk predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. A preto áno, budem v tomto prípade aj mierne osobná. Pre koho to chystáte, pán minister? Pre seba? Pretože nič iné človeku v tejto súvislosti napadnúť nemôže.

Spomeniem, nebudem hovoriť detaily môjho návrhu, o ktorom budem hovoriť vtedy, keď ho budeme prerokovávať, ale myslím si a je to ponuka do diskusie. Cestu, ktorú ja vidím, je otvorenie justície pre občiansku kontrolu, preto to budem obhajovať v mojom návrhu. Obhajujem verejné výberové konania, verejné justičné skúšky, náhodný výbor disciplinárnych senátov, občiansky prvok do disciplinárnych senátov, aby tento uzatvorený kruh, keď právnici rozhodujú sami o sebe, keď sudcovia rozhodujú sami o sebe sa nestal absolútne nepreniknuteľný, pretože tu hrozí vážne nebezpečenstvo, že justícia nebude garantovať nestranné rozhodovanie. Preto tento návrh zákona odmietam, a preto dávam návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vystúpenie pani poslankyne bolo posledné v rozprave. Takže môžete vystúpiť, ale potom, pani poslankyňa, so záverečným stanoviskom vzhľadom na to, alebo áno? Takže, ak dovolíte, uzatváram rozpravu a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. K rozprave chce zaujať stanovisko pán podpredseda vlády. Má slovo.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ja skutočne žasnem nad totálnym obratom pani poslankyne Žitňanskej, asi ani nie polroka dozadu, je to o 180 stupňov obrat. Ja žasnem nad tým, že pani Žitňanskej je ľúto, že už nikdy, keď by táto právna úprava prešla, a verím, že prejde, nebude môcť ani ona, ani nikto iný z politikov ovplyvňovať a riadiť sudcov a súdy, tak ako to predvádzala tu predchádzajúca vládna garnitúra predchádzajúcich osem rokov, keď robila osobitne tlačové konferencie v živých kauzách, kde ministri a štátni tajomníci, vedúci úradu vyjadrovali svoje názory, aká je ich predstava o tom, aký má byť výsledok súdneho rozhodnutia. Takže, pani poslankyňa Žitňanská, ja sa vám nečudujem, že vám je ľúto za týmto obdobím, ktoré sa už asi nevráti.

Pokiaľ ide o právne modely v zahraničí. Už pani profesorka Tóthová jednoznačne povedala, že tieto modely nie sú výnimočné v Európe. Zoberme si Maďarsko, kde Súdna rada rozhoduje o všetkých personálnych a ekonomických otázkach.

Zoberme si určité modifikácie modelov Poľsko, severnej Európy, Ruská federácia, hoci nie je členom EÚ, Španielsko, Portugalsko, Grécko a takisto aj Slovinsko. To, že nepôjde o žiaden nekontrolovaný systém, o tom svedčí samotné znenie ústavy, ktoré jasne hovorí, že výkonná moc reprezentovaná vládou a prezidentom bude delegovať šiestich členov do Súdnej rady a Národná rada troch. Zároveň rozpočet Súdnej rady aj Najvyššieho súdu, a teda aj všetkých súdov bude vytváraný po rokovaniach ministerstva financií so Súdnou radou a nakoniec ho bude schvaľovať a predkladať vláda a v konečnej etape parlament a potom prezident republiky.

Pani Žitňanská, ešte jednu vec, nechcem byť tiež osobný ako vy. Vy viete, že váš nominant, respektíve teda nominant opozície alebo nominant KDH pán Karabín nevyhrá voľby v Súdnej rade. Vy ste Sibyla, jasnovidka, alebo máte iné predispozície? Čiže k tejto osobnej stránke a už posledná vec, čo tu navrhujete verejné výberové konania, verejné skúšky.

Pani poslankyňa, ukážte mi, alebo prezentujte čo i len jednu právnu úpravu v zahraničí, o ktorú by sme sa v tomto smere mohli oprieť. Vy si viete predstaviť výberové konanie na chirurga, ktoré verejne bude kontrolovať murár a strojný zámočník? Viete, tie otázky verejnosti do výberových konaní a transparentnosti, ktoré tu ako motiváciu uvádzate na vaše návrhy, sú zrejme podmienené aj tým, že v minulosti ste boli súčasťou určitej koalície, ktorá vyslovene z titulu politickej moci nechala urobiť aj adeptom, ktorí nikdy na súdoch neboli justičné skúšky.

To bol váš transparentný verejný spôsob prípravy budúcich sudcov, keď ľudia, byrokrati na ministerstve spravodlivosti, ktorí nikdy na súde neboli, dostali cez politicky ovládané ministerstvo spravodlivosti možnosť urobiť justičnú skúšku evidentne v rozpore so zákonom.

Pani poslankyňa, toto vás netrápilo? Ale mne to pripadá tak, ako keby ste tu chceli zavádzať mítingy po družstvách, v závodoch, aké sa robili v 50. rokoch o tom, že o človekovi, ktorý bol obžalovaný v politických procesoch sa rozhodovalo na odborových schôdzach a verejných straníckych schôdzach v tom smere, že ten je vinný, ten vinný a ten je vinný. Vy ste sa asi neodosobnili ešte od tých 50. rokov. Neviem, aké putá vás k tomuto obdobiu viažu. Ďakujem za slovo.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz požiadala o záverečné slovo pani spravodajkyňa. Má slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Budem reagovať na stanoviská uvedené v rozprave. Ja by som chcela uviesť, že minister je nesporne politická nominácia a minister si nevyzlieka svoje politické tričko. A pokiaľ má určité kompetencie vo vzťahu k justícii, tak ho uskutočňuje v tomto politickom tričku. Zahraničné analýzy vykonávané predovšetkým stavovskými organizáciami sudcov veľmi dôrazne akcentujú požiadavku, aby minister, ktorý je v politickom tričku, mal čo najmenšie oprávnenia vo vzťahu k súdnictvu. Toto dozaista nikto nemôže poprieť. Mám doma hodnotiacu správu a tam sú uvedené aj požiadavky jednotlivých týchto združení európskych sudcov a môžem to, čo hovorím, jasne dokumentovať. Táto správa bola vypracovaná, ako som už uviedla, Európskou úniou.

A taktiež nemôžem súhlasiť s názorom, že tento legislatívny návrh uzatvára rozhodovanie len medzi sudcov, teda, že sa budú dusiť vo vlastnej šťave.

Vážení, podľa platného zákona členov do disciplinárneho konania navrhuje parlament a je možnosť navrhnúť a myslím si, je to aj želateľné, nesudcov, čiže sú tu otvorené dvere. Pre kontrolu, ako chcete to tak nazvať, zvonku v Súdnej rade troch členov volí parlament. Kde je zábrana tomu, aby títo traja členovia neboli "zase" povedané zvonku nie v sudcovských radách. Takisto prezident má túto možnosť. Takže tu ten nesudcovský prvok je v tom systéme dnes už zakotvený, len ho treba realizovať.

A ja si myslím, že kolektívne rozhodovanie o devätnástich členoch je menej politicky ovplyvniteľné, kde sedí aj osem sudcov, ktorí majú byť apolitickí než kompetencia jedného politického nominanta, ktorý zastáva funkciu ministra spravodlivosti.

Takže tento pohľad, ktorý tu bol prezentovaný, nie je pre mňa pohľadom, ktorý by ma presvedčil o tom, čo tu bolo uvedené. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme ďalej v našom programe. Ďakujem pánovi podpredsedovi aj pani spravodajkyni.

Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač číslo 958 a návrh na pridelenie zákona výborom je v rozhodnutí predsedu číslo 990.

Slovo má podpredseda vlády a uvedie vládny návrh zákona.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s uznesením vlády číslo 120 zo dňa 9. februára si dovoľujem Národnej rade Slovenskej republiky uviesť a odôvodniť vládny návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona vychádza z koncepcie profesijného rozvoja učiteľov v kariérnom systéme a legislatívneho zámeru zákona schváleného vládou Slovenskej republiky.

Cieľom predloženého návrhu zákona je zvýšiť spoločenské a finančné ocenenie pedagogických zamestnancov, vytvoriť také legislatívne a ekonomické rámce, aby pedagogickí a odborní zamestnanci v čo najväčšej miere spĺňali odborné a morálne predpoklady na výkon tohto náročného povolania, zvýšiť ochranu pedagogických a odborných zamestnancov pred nadmernou psychickou záťažou, legislatívne upraviť ochranu učiteľov pred agresivitou zo strany žiakov a rodičov, zlepšiť prípravu pedagogických zamestnancov v praxi a za týmto účelom podporovať vzdelávacie programy pre pedagogických a odborných zamestnancov na všetkých stupňoch škôl, umožniť kariérny rast pedagogických a odborných zamestnancov v kariérnom systéme, vytvoriť motivačný kariérny systém a v rámci tohto systému prostredníctvom kontinuálneho vzdelávania zabezpečiť zvyšovanie profesijných kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov.

Na splnenie cieľov a zámerov tohto zákona samotný návrh zákona definuje práva a povinnosti pedagogického a odborného zamestnanca, upravuje postavenie pedagogického a odborného zamestnanca ako verejného činiteľa, umožňuje postaviť pedagogického a odborného zamestnanca, takzvanú mimoslužbu pri začatí jeho trestného stíhania, rozširuje kritériá bezúhonnosti a aj nedbanlivostné trestné činy súvisiace s výkonom povolania.

Ďalej určuje kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti, zavádza komplexný a motivačný systém kontinuálneho vzdelávania s umožnením kariérneho rastu či už vo vertikálnom, alebo horizontálnom smere, ďalej motiváciu kvality práce naďalej ponecháva riaditeľovi školy v rámci osobného ohodnotenia, odmeny či osobného platu.

Zákon slúži motivácii k odbornému rastu pedagógov prostredníctvom kontinuálneho vzdelávania a zavádza takzvaný kariérny systém s možnosťou platového postupu, kreditových príplatkov, špecializačných príplatkov a poskytovania dní voľna na účasť na vzdelávaní alebo vykonaní atestačnej skúšky a navrhuje systém sociálnych výhod pre pedagógov, ako je napríklad zabezpečenie psychologickej starostlivosti, regeneračné pobyty, preventívne očkovania a podobne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, prosím o prerokovanie predloženého návrhu a žiadam jeho podporu. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pani poslankyni Monike Smolkovej. Nech sa páči.

M. Smolková, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 958) ako určená spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením číslo 155 zo 7. apríla 2009 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač s číslom 958. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom. Súčasne predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 990 z 2. marca 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v lehote do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Písomne sa do rozpravy prihlásil za klub SMK pán poslanec Szigeti, ďalej sa písomne prihlásil pán poslanec Imre Andruskó. Takže ako prvý vystúpi pán poslanec Szigeti. Nech sa páči.

L. Szigeti, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, úvodom snáď toľko, že skutočne som rád, že po niekoľkoročnom úsilí Ministerstvu školstva Slovenskej republiky sa podarilo pripraviť návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a v priebehu dnešného dňa máme možnosť prerokovať tento návrh zákona v prvom čítaní.

Skutočne si myslím, že naši pedagógovia si zaslúžia, aby mali vlastný zákon, aby mali samostatný zákon o tom, aké práva a aké povinnosti majú pedagógovia a, samozrejme, podstatou tohto návrhu zákona je vytvoriť istý rámec na zabezpečenie ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov.

Ako som spomínal, som rád, že je na svete tento zákon, ale priznávam sa, že teda na jednej strane sa teším, ale na druhej strane mám obavy. Mám obavy, pretože neviem celkom dobre a presne odhadnúť, čo prinesie tento návrh zákona pre naše školy, pre pedagógov a aký bude efekt z prijatia tohto zákona.

Určite som presvedčený o tom, že po prijatí tohto zákona, aj keď možno s istými zmenami naši pedagógovia, naši učitelia určite budú múdrejší, budú vzdelanejší, budú mať vyššie kvality, ale myslím si, že každý zákon musí sledovať isté, možno vážnejšie ciele. A tým cieľom v tomto prípade by malo byť skvalitňovanie a zvýšenie úrovne vzdelávania na našich školách a v školských zariadeniach. V tom už nie som si istý, že s prijatím tohto zákona sa tento cieľ dosiahne.

Určite tento zákon obsahuje obrovské motivácie pre pedagógov, aby sa vzdelávali, ale nie som si istý, že vďaka tomuto vzdelávaniu budú výchovno-vzdelávacie výsledky našich škôl lepšie. Nie som presvedčený o tom, že pedagóg, ktorý v zmysle a na základe tohto zákona bude naháňať kredity, bude sa usilovať získať čo najskôr prvú a druhú atestáciu, či bude mať podobný prístup aj vo výchovno-vzdelávacom procese, či sa bude usilovať o to, aby čo najkvalitnejšie a najlepšie odovzdával vedomosti, informácie a poznatky pre deti, pre žiakov tej ktorej školy. Určite čas všetko vyrieši a práve preto si myslím, že ešte stále je čas, aby sme to, čo je potrebné zmeniť na tomto zákone zmenili.

V prvom čítaní nebudem mať, samozrejme, konkrétne pozmeňujúce návrhy, ale aspoň by som naznačil niektoré, možno pre mňa neuralgické body tohto zákona. Hneď by som začal s názvom zákona, s ktorým ja osobne mám problém.

Názov zákona je jednoznačný - zákon o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vždy som mala takú predstavu, že pedagogickými zamestnancami sú učitelia, vychovávatelia, majstri, špeciálni pedagógovia a tak ďalej a tak ďalej. Veď v samotnom názve zákona je to tak uvedené. Na moje najväčšie prekvapenie, tento zákon rozdeľuje pedagogických zamestnancov na dve veľké kategórie, jedna kategória sú samotní pedagogickí zamestnanci a druhá kategória sú takzvaní odborní zamestnanci. Keď sme už zaviedli dve tieto kategórie, tak si myslím, že názov by mal byť zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, alebo teda buď nezaviesť dve kategórie, a keď už som zaviedol kategórie, tak nech je to aj v samotnom názve tohto zákona.

Samozrejme je dobré, že už konečne sú zadefinované práva a povinnosti, kvalifikačné, odborné predpoklady pedagogických zamestnancov, ale dovoľte mi niekoľko pripomienok napríklad k tým predpokladom, ktoré sú uvedené v zákone na výkon pedagogickej činnosti a odbornej činnosti.

V § 6 hneď v prvom bode zákon vymenuje predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti, s ktorými sa dá viac-menej súhlasiť, súhlasiť možno na 90 %. Chýba mi ale jeden predpoklad, ktorý si myslím, že by bolo treba nejakým spôsobom zapracovať do zákona.

Slovenská republika je multikulturálnou krajinou, na Slovensku máme rôzne školy. Máme väčšinou školy s vyučovacím a výchovným jazykom slovenským, ale máme tu aj národnostné, takzvané národnostné školstvo. Myslím si, že v dnešnej dobe by malo byť určité kritérium, aby pedagogický zamestnanec mal predpoklad ovládať vyučovací jazyk tej ktorej školy, pretože si myslím, že pre toho žiaka, pre rodičov je to základným kritériom alebo predpokladom pre dobrú komunikáciu medzi pedagógom a rodičom, aby ten pedagóg, či je to zástupca riaditeľa, alebo riaditeľ ovládal ten jazyk.

Na juhu Slovenska máme mnohé takzvané dvojjazyčné školy s vyučovacím jazykom štátnym, ale aj vyučovacím jazykom národnostných menšín, kde si myslím, že by nebolo najšťastnejším riešením, keď riaditeľ takej školy by neovládal vyučovací jazyk školy. Takže určite v druhom čítaní podám pozmeňujúci návrh, aby medzi týmito kritériami, čo sa týka predpokladov na výkon pedagogickej činnosti bol aj predpoklad ovládania vyučovacieho jazyka školy, samozrejme, nemám úmysel vyžiadať tento predpoklad od zahraničného lektora alebo od pedagóga, ktorý na bilingválnej škole vyučuje cudzí jazyk, alebo v iných špeciálnych prípadoch, ale myslím si, že v zákone tie špeciálne prípady môžeme vymenovať.

Takisto si myslím, že by bolo treba pouvažovať o tom a zvážiť tú časť zákona, kde sa hovorí o právach a povinnostiach pedagogického zamestnanca. Určite je správne uvedené, že pedagogický zamestnanec má právo na kontinuálne vzdelávanie a profesijný rozvoj za podmienok ustanovených týmto zákonom v jazyku, v ktorom pedagogickú činnosť alebo odbornú činnosť vykonáva.

Priznám sa, že ma príjemne prekvapila táto časť zákona, pretože to považujem za skutočne európsky prístup k takémuto zákonu, avšak v zákone nie je uvedené, ako sa postará ministerstvo k realizovateľnosti tohto práva pedagógov prostredníctvom trebárs svojich priamo riadených organizácií, ktoré možno majú v náplni činnosti ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov. Možno by sme mohli rozšíriť zákon, kde by sme to nejakým spôsobom kompletnejšie ustanovili.

Čo sa týka jednotlivých ďalších paragrafov, kde sa hovorí o kariérnych stupňoch, kariérnych pozíciách, myslím si, že je to celkom dobré a správne sformulované, avšak vidím isté problémy, a to predovšetkým problémy pre začínajúcich pedagogických zamestnancov. Pre začínajúceho pedagogického zamestnanca, aby sa z neho stal takzvaný samostatný pedagogický zamestnanec, je potrebné adaptačné vzdelávanie. Nuž tak a tu vidím problém, lebo adaptačné vzdelávanie sa dokončuje istou formou skúšania pred komisiou a tá komisia je vytvorená v podstate z kolegov pedagógov danej školy.

Skúsme modelovať jednu takúto situáciu. Uvažujme o nejakej malej obci, kde je málotriedka, kde sú možno traja alebo štyria učitelia. Vychádzame z toho, že v danom roku sú tam traja, prijmú ďalšieho mladého pedagóga, ale postupne začne klesať počet žiakov na tejto škole. Riaditeľ aj pedagógovia prídu na to, že jeden z nich je nadbytočným. Určite, keď dôjde k tomu, aby niekoho prepustili, tak tým, ktorý má odísť bude ten začínajúci pedagóg, pretože on má zložiť skúšku pred komisiou, ktorej členmi sú jeho kolegovia a určite sa neobetuje ani jeden zo starších pedagógov, ale nejakým spôsobom sa budú usilovať o to, aby ten začínajúci pedagóg neprešiel tou skúškou a keď neurobí ani reparát, tak v tomto prípade ho zamestnávateľ prepustí. To znamená, že tu vidím nedostatok návrhu zákona, ale stále máme čas na to, aby sme to nejakým spôsobom korigovali alebo zmenili.

Najväčším problémom a nedostatkom návrhu zákona vidím finančné pozadie a zabezpečenie finančných tokov. Myslím si, že nestačí zadefinovať, kto má právo, alebo kto bude mať práva na zabezpečenie takzvaného kontinuálneho vzdelávania aj na zabezpečenie organizácie, organizovania atestačných skúšok.

Na jednej strane je to v poriadku, že taxatívne je to v zákone vymenované, ale problém vidím v tom, že nie sú jednoznačne už určené a zadefinované finančné toky, z čoho a ako budú hradené tieto formy ďalšieho vzdelávania, či to je kontinuálne vzdelávanie, alebo rôzne atestačné skúšky.

Najväčší problém vidím v tom, že napriek tomu, že v zákone sú uvedené aj také veci, že proste sa to môže robiť takou formou, že aj fyzická, aj právnická osoba môže byť zapojená do tejto činnosti, len nebudú mať rovnaké šance, čo sa týka financovania.

Ministerstvo školstva má svoje priamo riadené organizácie, ktoré v pracovnej náplni majú aj zabezpečenie ďalšieho vzdelávania, či to bude kontinuálne vzdelávanie, alebo atestačné skúšky. A tieto priamo riadené organizácie v štátnom rozpočte majú alokované finančné prostriedky na tieto účely.

Porovnávajme možnosti iných organizácií, či to je fyzická, alebo právnická osoba, či bude mať také finančné pozadie ako napríklad metodicko-pedagogické centrá alebo ŠPÚ, alebo iné ministerstvom školstva vytvorené organizácie, ktoré zo štátneho rozpočtu môžu tieto veci financovať.

Bude poskytovať ministerstvo školstva aj fyzickým, aj ostatným právnickým osobám také isté finančné pozadie na organizáciu a zabezpečenie ďalšieho vzdelávania v rámci kontinuálneho vzdelávania? Obávam sa, že nie. Nemôžeme sa spoliehať na tie veci, ktoré sú síce v zákone uvedené, že to bude hradené a zabezpečené z prostriedkov zamestnávateľa, z prostriedkov miestnej samosprávy, z prostriedkov regionálnej samosprávy, z príspevkov, z darov a tak ďalej. Myslím si, že nebude vytvorená rovnaká šanca na organizovanie a zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania pedagógov. V tomto smere si myslím, že treba tieto finančné toky stransparentniť tak, aby rovnosť šancí bola zachovaná.

Dovoľte mi ešte niekoľko pripomienok predovšetkým ku kreditným príplatkom. Určite pedagógovia a učitelia budú motivovaní, pretože na konci tunela bude každývidieť 6-percentné alebo 12- percentné zvýšenie tarifných platov. Len sa obávam, že sa len veľmi ťažko bude robiť plán ďalšieho vzdelávania na školách, pretože určite každý bude chcieť hneď v tej prvej skupine sa na začiatku prihlásiť a absolvovať toto ďalšie vzdelávanie, získať atestácie a môže to robiť veľké problémy pre zamestnávateľa, pre riaditeľa školy, aj keď je jasne uvedené v zákone, že plán ďalšieho vzdelávania sa robí na základe hodnotenia pedagogických zamestnancov. To hodnotenie vykoná riaditeľ školy. Ťažko povedať, či to hodnotenie bude objektívne, alebo nebude objektívne a myslím si, že to môže viesť k rôznym problémom v rámci pedagogického zboru.

Nehovoriac o tom, že školy skutočne nebudú mať dostatok financií na zabezpečenie ďalšieho vzdelávania a obávam sa, že aj organizácie, ktoré získajú akreditáciu na ministerstve školstva často to môžu zneužiť, pretože z minulosti máme také skúsenosti, že často na víkendové dni plánované trojdňové ďalšie vzdelávanie pedagógov či v rámci kontinuálneho vzdelávania, alebo inej formy vzdelávania sa skracujú na jeden deň, začína sa to v piatok poobede, samozrejme, v piatok poobede sa už nikomu nechce, v piatok večer už prednášajúci položí otázku a chce sa vám tu ešte ostať aj v nedeľu? Nebolo by vhodnejšie, keby sme to ukončili už v sobotu večer? Takže organizácia získa na ďalšie vzdelávanie finančné prostriedky na trojdňové, urobí sa to za jeden deň a efekt je z toho taký, že pedagóg síce získa kredit, ale za tým kreditom pravdepodobne vedomosti nebudú.

Ešte jedna pripomienka k registrom. Nie je mi úplne známy zámer ministerstva školstva, prečo vlastne potrebujeme register. Ja si myslím, že informácie, keď potrebuje zamestnávateľ, zriaďovateľ na úrovni obce, mesta alebo vyššieho územného celku, tak tie informácie veľmi ľahko v dnešnej dobe získa. Neviem, či je potrebné sa vracať k takým praktikám, ktoré sme tu mali možno 50 rokov. Viesť evidenciu, register o každom pedagogickom zamestnancovi, ale nielen o pedagogickom, ale aj o školníkovi, aj o upratovačke, aj o ostatných, veď v tom paragrafe, kde sa hovorí o registroch je vymenovaných minimálne 20 údajov o týchto pedagogických zamestnancoch. Myslím si, že je to nadbytočné a mali by sme zvážiť, či skutočne ten register je potrebný, alebo nie je potrebný.

Takže záverom toľko. Vítam tento návrh zákona, zároveň mám obavy, či to prinesie to, čo zákonodarca s tým chcel priniesť do nášho školského systému, predovšetkým, či budeme mať na to dostatok finančných prostriedkov, či rovnosť šancí pri zabezpečovaní organizácie ďalšieho vzdelávania bude evidentná - pre mňa z tohto zákona to nevyplýva -, a či v štátnom rozpočte vzhľadom na známu ekonomickú a finančnú situáciu na Slovensku, a to nielen v tomto roku, ale aj v budúcom období bude dostatok finančných prostriedkov, aby sme dikciu zákona aj dodržali, teda aby sme hradili zo štátneho rozpočtu príplatky za atestácie, za kredity, za špeciálny výkon pedagogickej činnosti, mám na mysli uvádzajúceho pedagóga alebo triedneho učiteľa. Obávam sa, že v štátnom rozpočte sa tieto finančné prostriedky nenachádzajú a môžu byť problémy aj v nasledujúcich rokoch. Ďakujem pekne.