P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami - pani poslankyňa Vášáryová, vy chcete aj faktickú alebo nie? Do rozpravy. Pán poslanec Galbavý, pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť.

Pán poslanec Galbavý, nech sa páči.

T. Galbavý, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. Chcel by som zareagovať na pána poslanca Abrhana. Áno, stotožňujem sa s jeho názorom v troch základných častiach.

Po prvé financovať verejnoprávne médiá tak, ako vláda svojím uznesením prijala prostredníctvom zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi médiami, považujem naozaj za silný faktor prehĺbenia závislosti verejnoprávnych médií na politikov ako-takých. Už sami dobre poznáme staré príslovie bývalého podnikateľa Tomáša Baťu, ktorý hovoril: Náš zákazník, náš pán. Čiže, naozaj je tu obrovské potencionálne riziko, že top manažment a vôbec verejnoprávne médiá, ktoré by mali byť zo svojej podstaty nezávislé, si nebudú chcieť pohnevať miliardového zákazníka, ktorým v tejto chvíli sa stane štát.

Po druhé financovanie verejnoprávnych médií prostredníctvom zmlúv je hlbokým zásahom do programovej štruktúry.

A po tretie zákon hovorí aj o tom a nakoniec umožňuje, aby verejnoprávne médiá si brali úvery. V čase, keď neustále 13 rokov riešime problém neefektívneho nakladania s verejnými zdrojmi, dokonca boli, existujú podozrenia z tunelovania verejných zdrojov prostredníctvom externého prostredia, chceme dať kompetenciu top manažmentu, aby získal finančné zdroje, považujem za veľmi nezodpovedné a riskantné.

Takže ja tento zákon nemôžem podporiť, pretože nepomáha financovať verejnoprávne médiá, skôr naopak, pomáha politikom posilniť si svoju pozíciu a posilniť si svoj vplyv nad týmito inštitúciami. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. V nadväznosti na slová, čo hovoril náš pán predseda výboru. Pán predseda, my dnes veľmi dobre vieme, teda relatívne presne vieme odhadnúť, koľko Slovenská televízia a Slovenský rozhlas potrebuje finančných prostriedkov. Toto vieme, tam sme sa dopracovali aj na základe legislatívy, ktorú predložilo ministerstvo kultúry a vieme vyhodnotiť koncesionárske poplatky, reklamu a tak ďalej a tak ďalej. No, keď nie takto, ako si hovoril, keď teda nie takýmto spôsobom, no tak ako by si tento problém dofinancovania riešil, keď nie týmto spôsobom, ktorý je veľmi presný a transparentný a bude isté veci veľmi presne pomenúvať. A je paradoxné, že v tejto chvíli odsudzujeme takýto spôsob financovania verejnoprávnych inštitúcií, lebo však pred niekoľkými mesiacmi zo strany opozičných poslancov tu padol návrh na faktické zoštátnenie verejnoprávnych inštitúcií. Zoštátnenie v tom zmysle, že vlastne tu bol návrh, aby aj Slovenská televízia, aj Slovenský rozhlas boli financované priamo zo štátneho rozpočtu na základe istého percenta. Veď toto ste predsa povedali. Tak vy tu v tejto chvíli hovoríte o nejakej závislosti, resp. nezávislosti a pred 4 - 5 mesiacmi vám neprekážalo, že verejnoprávne inštitúcie budú financované priamo zo štátneho rozpočtu. Tak naozaj tomu nerozumiem, o čo sa opierajú tieto argumenty, prečo nie zmluva so štátom. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda výboru, chcete reagovať? Nech sa páči. Zapnite pána poslanca.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Budem reagovať na pána poslanca Jarjabka. Ja si myslím, že v návrhu, ktorý opozícia predkladala, bol zakomponovaný aj valorizačný mechanizmus, čiže nie každý rok by sa upravovali podľa toho, ako pôsobí Slovenský rozhlas alebo Slovenská televízia, finančné prostriedky, ale bolo by to schvaľované automaticky. To je prvá vec.

Druhá vec, ja chápem ten problém ako dofinancovať a možno by som vám aj odpovedal na túto otázku a dokážem vám ju zodpovedať, ak budem minister kultúry, tak určite vám poviem, akým spôsobom by som to robil.

P. Paška, predseda výboru NR SR: Do rozpravy - pani poslankyňa Vášáryová. Páni kolegovia, poprosím vás o... (Ruch v pléne.)

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, pán spravodajca, 4. mája 2007, teda skoro presne pred dvoma rokmi oznámil minister kultúry Marek Maďarič svoj plán ako zlepšiť systém financovania verejnoprávnych médií. Na tlačovej konferencii informoval o možnosti zavedení zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi médiami. Citujem ho: "Sú často závislé od dotácie štátu, teda verejnoprávne médiá, sú vystavované politickému tlaku, čo ohrozuje ich nezávislosť a toto ich bude stabilizovať." Tvrdil. "Zmluva nebude direktívnym príkazom štátu." Hovoril vtedy pred dvomi rokmi. Naznačil, že pre Slovenskú televíziu by išlo napríklad o sumu 500 miliónov korún. To sme netušili, že tento zákon budeme prerokúvať o dva roky neskôr už v dobe eura, ale najmä v dobe dnes už viditeľnej a tragickej krízy Slovenskej televízie a nielen to, aj tenčiaceho sa štátneho rozpočtu roku 2009 a že tento zákon je posunutý, jeho účinnosť až do roku 2010. Čiže vyše tri roky od myšlienky. Veľa vody teda uplynulo a STV padá ku dnu, ako sme si mohli prečítať aj dnes v novinách. Dokonca na to takto reaguje aj predseda rady, ktorý je určite politicky blízky pánu ministrovi. Prijali sme ako záchranný pás nový zákon, zástrčkový zákon na stabilizovanie financií verejnoprávnych médií. Dnes sme už múdrejší a vieme, že predpoklady a nielen finančné tohto zákona sa nenaplnili a už sa ani nenaplnia vzhľadom na to, že podniky krachujú, prepúšťajú ľudí a rastie nezamestnanosť, to znamená, že bude oveľa menej tých, ktorí budú prispievať alebo budú platiť zástrčkovú daň.

Pri prvom čítaní zákona je veľmi užitočné preštudovať si podrobne pripomienkové konanie. Pripomienok bolo veľmi veľa - 175, a to bolo okrem tých, ktoré poslali mimovládne organizácie a samotné verejnoprávne médiá, čiže dohromady ich bolo skoro 200. Niektoré z nich sú veľmi závažné.

Dovoľte mi, aby som odcitovala pre pochopenie tohto zákona tie, ktoré pokladám za najdôležitejšie.

Protimonopolný úrad pripomienkuje, citujem: "Navrhujeme prehodnotiť formu uzatvárania zmluvy, resp. subjekty zmluvného vzťahu. Nastavenie financovania činnosti Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie prostredníctvom zmlúv by malo byť upravené vo forme zmluvného vzťahu medzi Slovenskou televíziou a ministerstvom kultúry rovnako, ako to platná právna úprava už ustanovuje v prípade verejnoprávnej Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Nie je dôvod na odlišnú úpravu pri jednotlivých typoch verejnoprávnych ustanovizní, keďže cieľom je harmonizovať ich postavenie."

Aká bola odpoveď ministerstva na túto poznámku Protimonopolného úradu? "Návrh zákona vychádza z koncepcie zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti. Zmluvy so štátom sa budú uzatvárať na obdobie 5 rokov, ale ich obsah bude každoročne konkretizovaný prostredníctvom dodatkov, ktoré budú špecifikovať podmienky a účel poskytnutia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu." To znamená, dotácia pre TASR je iná dotácia, hoci tiež je na obranu verejného záujmu, ako dotácia, ktorá je poskytovaná médiám. To budí moje podozrenie, prečo je to tak urobené.

Ďalej pokračuje Protimonopolný úrad: "Navrhujeme jednoznačne špecifikovať podmienky v zákone, na základe ktorých budú finančné prostriedky prostredníctvom zmluvy poskytnuté. Takto by malo byť zabezpečené transparentné využitie prostriedkov zo štátneho rozpočtu na také projekty, ktorých realizáciu si vyžaduje verejný záujem a zamedzilo by sa ich využitiu na iné účely, obdobne ako to ustanovuje v súčasnosti platná úprava verejnoprávnej tlačovej agentúry v zmysle zákona o TASR."

Na toto ministerstvo v podstate nedáva odpoveď. Národný kontrolný úrad píše, citujem: "Navrhované ustanovenie § 21a navrhujeme doplniť o ods. 2, ktorý znie: "V zmluve so štátom musí byť určený presný účel a podmienky použitia finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, definované požadované služby vo verejnom záujme financované z bežných výdavkov alebo obstaranie hmotného a nehmotného majetku financovaného z kapitálových výdavkov, nutného na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme. Ustanovenie navrhujeme doplniť z dôvodu efektívneho a hospodárneho použitia prostriedkov v súlade so zákonom o štátnom rozpočte Slovenskej republiky."."

A ministerstvo odpovedá: "Uvedené skutočnosti sa stanú súčasťou zmluvy so štátom a budú konkretizované prostredníctvom jednotlivých dodatkov." To znamená, že to bude určovať pán minister a nie my formou zákona, my parlament. To bude právomoc exekutívy a nie zákona.

Ďalej by som citovala Národnú banku Slovenska: "Vzhľadom na skutočnosť, že návrh umožňuje Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televízii prijímať úver, čo doposiaľ nebolo možné, považujeme za potrebné do návrhu zákona zaviesť zároveň ich povinnosť pred uzatvorením zmluvy o úvere písomne oznámiť ministerstvu kultúry a ministerstvu financií predpokladanú výšku úveru, ako i podrobnosti jeho čerpania a splácania."

Odpoveď ministerstva kultúry znie: "Ministerstvo financií, ani ministerstvo kultúry nemôžu ovplyvňovať uzatváranie súkromnoprávnych zmlúv medzi verejnoprávnymi vysielateľmi a tretími osobami, preto by takáto oznamovacia povinnosť bola samoúčelným inštitútom bez praktického významu. Problematickou by bola aj otázka právnych následkov porušenia tejto povinnosti," odpovedá ministerstvo kultúry.

A potom dve veľmi zásadné pripomienky Ministerstva financií Slovenskej republiky: "Žiadame vypustiť slová "na uskutočnenie účelových investičných projektov", pretože zmluva so štátom, zasahujúca cez financovanie investičných projektov do riadenia Slovenského rozhlasu by mohla byť v rozpore s jeho postavením ustanoveným v zákone. Z navrhovaného znenia možno tiež predpokladať finančné zabezpečenie poplatkov za dostupnosť", a teraz počúvajte, "pri vybudovaní pripravovaného mediálneho komplexu, čím by sa konzekventne stavba a prevádzka mediálneho komplexu deklarovaného ako PPP projekt stala plne financovanou zo štátneho rozpočtu."

Ministerstvo kultúry odpovedá: "Financovanie účelových investičných projektov verejnoprávnych vysielateľov prostredníctvom zmlúv so štátom nepredstavuje zásah do ich riadenia. Na základe zmlúv so štátom bude možné poskytnúť prostriedky zo štátneho rozpočtu len na účelové investičné projekty, ktoré budú špecifikované v jednotlivých dodatkoch v zmluve so štátom." To znamená, zase mimo parlamentu a mimo zákona. "Mediálny komplex ako PPP projekt je samostatný projekt, ktorý nebude financovaný prostredníctvom zmlúv so štátom."

A ešte dve poznámky Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Prvá: "Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb kvantifikovať, pretože pri financovaní zo štátneho rozpočtu návrh sekundárne spôsobí, že občan platí za služby poskytované týmito médiami viac, ako je ustanovené v zákone č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a zároveň zásadne nesúhlasíme s možnosťou poskytovania úverov od bánk ako ďalšieho zdroja financovania Slovenského rozhlasu, pretože v súčasnosti nie je v možnostiach jeho rozpočtu zabezpečiť splácanie tohto úveru."

Takže, priatelia, to je obsah pripomienkového konania. Všetko toto, čo som vám prečítala, ministerstvo kultúry neuznalo, čiže ani Protimonopolný úrad, ani Národný kontrolný úrad, ani Národnú banku Slovenska, ani Ministerstvo financií Slovenskej republiky. To je jedna stránka trochu utajovanej agendy ministerstva kultúry. Možno zákon má umožniť konečne naštartovať výstavbu mediálneho centra, ktorého koncepcia, ako tvrdí pán minister, je stále rámcová, ale občania našej vlasti by za túto službu, za tento projekt mali platiť súkromnej spoločnosti do roku 2037. Zoberieme si túto povinnosť občana na svoje bedrá?

Z celého zákona je ale najdôležitejší, zdá sa mi, § 21a, ktorý hovorí, a to tak pre rozhlas, tak pre televíziu je identický: "Presný a záväzný rozsah a povaha vzájomných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy so štátom na príslušný rok sa upravuje v dodatku v zmluve so štátom." A to je odpoveď aj na vašu otázku, pán poslanec Jarjabek. Každý rok v predklone sa dostavia zástupcovia vraj verejnoprávnych médií k ministrovi kultúry a budú ho žiadať, aby im podpísal dodatok k zmluve. Takže my nevieme, čo bude obsahom tejto zmluvy. Okrem vágnych ubezpečení v predkladacej správe, že tento mechanizmus zabezpečí transparentnosť, podporu pôvodných programov, investičných a iných účelových projektov. Jediné, čo je tu konkrétne, je zabezpečenie zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu oproti súčasnému stavu. Na akom nosiči, cez aký vysielač atď., to tu nie je špecifikované.

Inak sa v zákone riešia, samozrejme, problémy, ktoré s týmto zákonom nesúvisia. Či už to, o čom hovoril pán predseda kultúrneho výboru, to znamená, oslabenie pozície generálneho riaditeľa. No chápeme, proste nedá sa odvolať. Posilnenie postavenia rád bez toho, aby mali posilnenú aj zodpovednosť. Nájdeme tu veľa hier so slovíčkami. Napríklad citujem: "Dlhodobá vízia rozvoja programovej služby s dôrazom na verejný záujem a strednodobá stratégia rozvoja programovej služby sú dokumenty, ktoré majú nahradiť dlhodobé plány a koncepcie rozvoja programovej služby." Aký je rozdiel medzi stratégiou, víziou a plánmi a koncepciami, ja naozaj v tomto ohľade nedokážem vysvetliť, hoci som filozoficky vzdelaná. Dokument, ako upozorňuje v pripomienkovom konaní Slovenský rozhlas, používa nešpecifikované, v tomto zákone nešpecifikované výrazy, ako je stratégia a vízia bez definovania, čo tým myslí, ako na to upozorňuje vo svojom pripomienkovom konaní aj syndikát novinárov.

Ale zákon, priatelia a priateľky, otvára jednu podľa mňa Padnorinu skrinku, a to je, že si verejnoprávne médiá budú brať úvery a o tom hovoril aj pán predseda výboru. Teda namiesto toho, aby sme v tomto zákone mali jasne definované, že keď verejnoprávne médiá dostanú prostriedky z verejných rozpočtov, nebudú smieť robiť dlhy, čo, myslím si, že by mala byť normálna podmienka, nezodpovedné manažmenty budú mať možnosť zadlžiť verejnoprávne médiá na dlhé roky. Občania ich teda budú financovať trikrát. Cez zástrčkovú daň ako príspevok štátu podľa zmluvy zo štátneho rozpočtu a potom budú ešte musieť zaplatiť dlhy, ktoré manažmenty narobia. Je to úplne opačná cesta v kríze, ktorú by sme mali naštartovať. Miesto toho, aby sme sa v časoch krízy, keď budeme mať pravdepodobne ešte nižší hospodársky rast ako -2, -4 a mali by sme sa prikrývať, ako starí Slováci hovorili, perinou, na ktorú stačíme, budeme rozhadzovať.

A ešte pár poznámok k tomu argumentu pána ministra... (Vystúpenie prerušené predsedom NR SR.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, prepáčte, je po 12.00 hodine...

M. Vášáryová, poslankyňa: Dve minúty, končím. ... že zmluvy zabránia politickej ingerencii do verejnoprávnych médií. Politické riadenie verejnoprávnych médií sa predsa odvíja od obsadzovania rád, ktoré volia generálnych riaditeľov a tieto rady sa volia tu, v parlamente a už sme to tu za dva a pol roka zažili. Pokiaľ totiž rady nebudú jasne vyprofilované a nebude jasné, kto zastáva koho záujmy, ide len o predstieranie a ohurovanie slovíčkami. V radách dnes sedia politické bábky riadené poslancami a ministrami. Totiž, sedia za fiktívne mimovládne organizácie a poslušne čakajú na pokyn a všetci to vieme.

Mám ale na vás, pán minister, nakoniec jednu otázku. Čo, keď jedno verejnoprávne médium nepotrebuje dodatočné peniaze od štátu? V dôvodovej správe máte napísané, že sú povinní. Myslím si, že by som vás poprosila, keby ste toto opravili, lebo je tam napísané, že verejnoprávne médiá sú povinné pripraviť zmluvu so štátom. Lebo by som bola veľmi rada, keby verejnoprávne médium, ktoré bude zodpovedne hospodáriť s financiami a ktoré má dosť peňazí od užívateľov zástrčiek, odmietlo uzavretie zmluvy a nevstúpilo by tak do každoročného vazalského vzťahu s ministerstvom kultúry.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: S faktickými poznámkami - pani poslankyňa Tóthová, Podmanický, Jarjabek, Galbavý.

Chcem sa spýtať, kolegyne, kolegovia, chcete dokončiť tento bod alebo budeme pokračovať. (Hlasy z pléna.)

Budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok a po hodine otázok sa vrátime.

Prerušujem rokovanie o tomto bode. Ešte pán poslanec Šimko, pán predseda výboru.

J. Šimko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja chcem len pripomenúť členom Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že dnešné zasadnutie sa uskutoční o 12.30 hodine v priestoroch na Západnej terase na mínus dvojke. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

 

 

Druhý deň rokovania

35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

16. apríla 2009 o 14.00 hodine

 

P. Paška, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 35. schôdze pravidelným bodom

hodina otázok,

ktorý otváram. Poslanci písomne predložili do včera do 12.00 hodiny 3 otázky predsedovi vlády a 12 otázok členom vlády.

Overovatelia vyžrebovali poradie. Chcem upozorniť, že na otázky poslancov, ktorí nie sú v rokovacej sále, sa nebude odpovedať.

Poprosím teraz pána predsedu vlády Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

Neprítomní na dnešnom rokovaní budú: pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanová, ktorá je na zahraničnej pracovnej ceste, zastupuje ju minister zdravotníctva pán Raši. A otázky nie sú postavené podpredsedovi vlády pre vedomostnú spoločnosť Dušanovi Čaplovičovi, ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi a nie sú postavené ani ministrovi pôdohospodárstva Stanislavovi Becíkovi.

Som pripravený v stanovenom limite odpovedať na otázky pánov poslancov a pani poslankýň.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér. Takže máte 15 minút, aby ste odpovedali na adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

Prvá otázka je od pána poslanca Branislava Bačíka a znie: "Vážený pán premiér, čo si myslíte o tvrdeniach opozície a jej hodnotení čerpania eurofondov Slovenskou republikou?"

Nech sa páči.

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Neviem však, či ste mali na mysli skutočnú politickú opozíciu, ktorú predstavuje, ako samotní novinári hovoria, protivládna tlač, alebo formálnu parlamentnú opozíciu. Jedna druhej ako keby z oka vypadla a skôr sa podobajú na demolačnú čatu, pretože sa dôsledne držia hesla - čím horšie svetová hospodárska kríza poškodí Slovensko a tým vládu, tým lepšie. Chcem povedať, že to je hanebný a odsúdeniahodný postup. Držať sa filozofie, podľa ktorej Slovensko a jeho ľudia musia kvôli svetovej kríze trpieť, lebo to je jediná cesta ako poraziť vládnu koalíciu, je prejav absolútnej zbabelosti.

Vážené dámy a páni, svetová kríza je silný protivník. Zráža na kolená najsilnejšie svetové ekonomiky a finančné inštitúcie. Nie je produktom politiky súčasnej slovenskej vlády a nemôžu za ňu ani naši ľudia. Môžem vám sľúbiť, že v boji proti nej urobíme všetko, aby sme prežili. Ak nás sediacich vo vládnych laviciach porazí svetová kríza, bude to čestný súboj, ale neporazí nás ani protivládna tlač, ani pravicová opozícia. Toto vám sľubujem. (Potlesk.)

Tvrdenia tlače a formálnej opozície o čerpaní eurofondov majú rovnakú hodnotu ako iné vyhlásenia. Včera sme sa napríklad dozvedeli, citujem: "že sme najskôr odmietli privatizáciu Carga a potom sme túto spoločnosť tak zle riadili, že to viedlo k nutnosti nalievania miliárd korún do tejto firmy." Aká je pravda? Nuž, pravda je taká, že za našej vlády v roku 2008 malo Cargo prvýkrát v histórii zisk a bol to prepad výkonov kvôli svetovej hospodárskej kríze o 40 %, ktorý spôsobil, že sme museli Cargu požičať peniaze na záchranu. Ja viem, ako by postupovala pravica, pretože takisto by nič nezmohla proti brutálnemu prepadu výkonov, ktorý je spôsobený hospodárskou krízou. Pravica by prepustila tisícky ľudí. My toto ale odmietame, toto nie je naša cesta. Ľudia za krízu nemôžu a my musíme za každú cenu pomôcť.

Alebo včera sme sa dozvedeli, že sme plytvali peniazmi. Ako príklad nám včera opozícia vyrátala plytvanie 6,5 mld. pri elektronickom mýte, či 3,5 mld. pri výstavbe rýchlostnej komunikácie R1 medzi Zvolenom a Nitrou. Aká je pravda? Ani korunu sme neminuli. Všetko sú to cudzie investície, peniaze, ktoré prichádzajú zo súkromných fondov alebo z cudzích bánk. Navyše, v jednom aj v druhom prípade boli rozhodnutia odobrené Úradom pre verejné obstarávanie, ktoré má plne v rukách SDKÚ a SMK. SMK tam má predsedu, SDKÚ tam má podpredsedu. Neviem teda, na čo sa sťažujú. Ak nám to odobrili, to znamená, že je to dobré. Keby to nebolo dobré, tak nám to Úrad pre verejné obstarávanie neodobrí. Ako by postupovala pravicová opozícia? Nuž, zastavila by výstavbu diaľnic, ako to urobila v roku 1998. My však považujeme tieto investície do súkromných zdrojov na stavby verejného významu za jeden z najlepších spôsobov ako bojovať s krízou. V boji proti kríze sme zatiaľ použili 10 mld. korún a tie sme získali škrtmi vo vládnej spotrebe. Nedošlo k plytvaniu ani jednej koruny zo štátneho rozpočtu.

Toto isté platí aj o eurofondoch, na ktoré sa, pán poslanec, pýtate. Môžeme s istotou povedať, že prostriedky štrukturálnych fondov, pokiaľ ide o roky 2004 - 2006, budú vyčerpané na 99 %. Niektoré korekcie môžu nastať ako dôsledok auditov Európskej komisie, ale takýto postup je štandardný a aplikovaný vo všetkých členských krajinách a konečné riešenia budú závisieť od našej schopnosti vyjednať čo najlepšie podmienky.

Mal by som však pripomenúť, že ťažisko problémov obdobia rokov 2004 - 2006 vzniklo práve vďaka zle nastaveným systémom zo strany minulej vlády. Je zrejmé, že na obdobie rokov 2007 - 2013 máme na dosah bezprecedentný balík nenávratných prostriedkov v celkovej výške 13,4 mld. eur. Využitie týchto prostriedkov patrí k prioritám vlády a prirodzene všetkých rezortov a samospráv, ktoré sa na implementácii podieľajú. Nastáva čas ich reálneho čerpania, avšak za presne stanovených podmienok v rámci systému riadenia a hlavne novo schváleného zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktoré určujú pravidlá pre tých, ktorí prostriedky poskytujú a pre tých, ktorí prostriedky prijímajú.

Chcem vás ubezpečiť, pán poslanec, že prijímame jedno opatrenie po druhom, vrátane zjednodušenia procedúr pre čerpanie fondov, vrátane navyšovania administratívnych kapacít. My si uvedomujeme, aký obrovský význam má rýchle a efektívne čerpanie fondov pre boj s krízou. Môžem potvrdiť, že aktívne Slovenská republika participuje na všetkých krokoch, ktoré súvisia so zjednodušením postupov pre urýchlenie realizácie programov financovaných z jednotlivých fondov, a to všetko v nadväznosti na Plán hospodárskej obnovy Európy, ktorý bol nedávno schválený. Dynamika čerpania akceleruje a množstvo výziev, objemy uzatvorených zmlúv o nenávratný finančný príspevok dávajú reálny predpoklad pre vyčerpanie záväzku, ktorý má byť čerpaný do konca roku 2010. Následne to platí po čerpaní do konca roku 2013 s uzatvorením zúčtovacieho obdobia do konca roku 2015.

Počas návštevy členky Európskej komisie pani Hübnerovej minulý mesiac sme mohli konštatovať toto hodnotenie, pokiaľ ide o stav čerpania:

1. bol vyzdvihnutý vysoký podiel alokácie a pozornosť, ktorá sa v rámci pomoci venuje vedomostnej ekonomike ako základu do budúcnosti,

2. bola vyzdvihnutá pripravenosť a spolupráca s ministerstvom financií, ktoré zabezpečuje posudzovanie oprávnenosti výdavkov tzv. certifikáciou a kontrolou, a

3. sa konštatovalo, že čerpanie fondov Európskej únie je štandardné a porovnateľné s priemerom iných členských krajín.

Takže tvrdenie tlače a tvrdenie opozície je obyčajnou lžou. Väčšina operačných programov Národného strategického referenčného rámca bola schválená v druhej polovici v roku 2007, resp. ku koncu roku 2007, pričom pre čerpanie štrukturálnych fondov je z dôvodu potreby dôkladnej prípravy, či už programových dokumentov, resp. projektov, charakteristický pomalší rozbeh v začiatočných fázach. To je úplne normálne, že v prvom roku, v druhom roku nie je možné čerpať 80 % všetkých zdrojov. Súčasný stav čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rámci programového obdobia 2007 až 2013 zodpovedá faktu, že rok 2008 bol rokom, v ktorom boli vyhlásené prvé vízie na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok, pričom celkovo bolo k 15. aprílu 2009 vyhlásených už 100 výziev v celkovom objeme 3,4 mld. eur. Následne boli na jednotlivé riadiace orgány doručené prvé žiadosti, ktoré prešli kontrolou formálnej správnosti, odborným hodnotením a výberom a boli podpísané prvé zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Reálne čerpanie zazmluvnených prostriedkov sa očakáva v roku 2009, pričom vzhľadom na celkovú výšku predložených projektov je predpoklad výraznej akcelerácie čerpania v najbližšom období.

Pár informácií pre vás, vážené dámy a páni. Chcem napríklad uviesť, pokiaľ ide o jednotlivé operačné programy: Operačný program Technická pomoc - celková suma schválených oprávnených výdavkov 51 mil. €. Počet schválených žiadostí je 37, čerpanie na úrovni 44,6 %. To je najviac, pretože technická pomoc je dôležitá pre naštartovanie jednotlivých operačných programov. Zamestnanosť a sociálna inklúzia - 320 mil. €, 461 schválených žiadostí, čerpanie 25,5 %. Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast - 224 mil. €, 111 žiadostí schválených, čerpanie 24,7 %. Regionálny operačný program - 395 mil. €, 439 schválených žiadostí, čerpanie na úrovni 23,2 %. Myslím si, že akcelerujeme tak, ako sa dá a budeme určite patriť medzi najlepšie krajiny v rámci Európskej únie. Len pre zaujímavosť pri Regionálnom operačnom programe sa riadiaci orgán zameral v roku 2008 na výzvu na školskú infraštruktúru. V rámci tejto výzvy bolo prijatých 1 009 žiadostí, čo je takmer štvrtina všetkých žiadostí predložených na Slovensku vo všetkých 11 operačných programoch. V tejto výzve bolo už schválených 453 projektov v celkovej hodnote, ako som uviedol, v sume, ktorá je 330 mil. €, hovorím len o školstve, to znamená o obnove školských budov. Ak si zoberieme túto akceleráciu, môžeme konštatovať, že podľa odborných odhadov 1 mld. Sk (teda 33 mil. €) investovaná v stavebníctve vytvorí okolo 4 tisíc pracovných miest. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja predpokladá, že v tomto roku sa z Regionálneho operačného programu zrealizujú stavebné projekty v hodnote okolo 330 mil. €, čo je takmer 10 mld. Sk. V prepočte to znamená, že len z prostriedkov štrukturálnych fondov sa môže v roku 2009 vytvoriť okolo 40 tisíc pracovných miest. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja v súčasnosti vyhlasuje a pripravuje ďalšie výzvy, kde predpokladáme schválenie projektov ešte vo vyššej hodnote, ako to bolo v roku 2008. Týmto sa vytvorí záruka zachovania, ale aj nárastu vytvorených pracovných miest v roku 2010, čo napomôže preklenúť najkritickejšie obdobie hospodárskej krízy.

Chcem pripomenúť aj to, že väčšina projektov je zameraných na zatepľovanie objektov, čo má ďalší významný prínos pri zvyšovaní energetickej efektívnosti budov, znamená to aj nižšie náklady samosprávy na prevádzku verejných budov, zníženie spotreby plynu a podobne. Chcem skonštatovať aj to, že sa snažíme dávať dohromady nielen prostriedky z fondov, ale aj ďalšie prostriedky, ktoré získavame. Napríklad v roku 2008 sa podarilo predať ministerstvu životného prostredia emisné kvóty v hodnote asi 2,1 mld. Sk. Všetky tieto prostriedky do poslednej koruny budú použité do programu zatepľovania v rámci Štátneho fondu rozvoja bývania. Celkovo suma, ktorou bude disponovať Štátny fond rozvoja bývania, bude takmer 6 mld. Sk. Dnes sa veľa hovorí o českom programe zatepľovania, ten zatiaľ nie je finančne krytý, my môžeme skonštatovať, že celkovo na podporu výstavby nájomných bytov, zatepľovanie, na odstraňovanie technických závad budeme mať k dispozícii sumu, ktorá bude naozaj vo výške, akú sme dosiaľ nepoznali. Verím, že všetky tieto aktivity nám napomôžu k tomu, aby sme mohli hospodársku krízu eliminovať, prinajmenšom eliminovať dôsledky, ktoré kríza spôsobuje našim občanom.

Vážené dámy a páni, keďže to, čo teraz poviem, by médiá nikdy neuverejnili, dovoľte mi, aby som využil túto situáciu na jednu výzvu k slovenskému bulváru. Chcem požiadať slovenský bulvár, aby nepomáhal slovenským zločincom a poviem, o čom teraz presne hovorím. Slovenský bulvár uverejnil článok o asistentke jedného nášho poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prežíva veľmi ťažké obdobie. A v tomto článku je odfotený jej rodinný dom s presnou lokalitou a s týmto textom: "Už na prvý pohľad je zrejmé, že majiteľka nemá veľa času na domácnosť. Nenasvedčuje tomu len zanedbaný bazén v záhrade, ale aj vianočná výzdoba, ktorú ešte nestihla odstrániť z vchodových dverí. Za presklenou stenou zase jasne vidieť ozdobený vianočný stromček." Páni z bulváru, ďakujem, túto pani vykradli 2 dni po tom, ako tento článok vyšiel v slovenskom bulvári, s obrovskou škodou. Prestaňte pomáhať slovenským zločincom.

Rovnako chcem povedať, že krátko po tom, ako slovenský bulvár uverejnil niektoré fotografie domov obetí z havárie v Polomke, nás požiadali ľudia, ktorí bývajú v mestách a obciach, kde tie domy boli odfotené, kde boli presne aj uverejnené miesta, ako tie domy vyzerajú, o policajnú pomoc. Bol som prítomný na tomto stretnutí aj s ministrom vnútra a minister vnútra musel požiadať Policajný zbor o zvýšenú ochranu týchto budov. Je to čosi nevídané, jednoducho, to sa môže stať len na Slovensku.

Ďakujem veľmi pekne, že som mal možnosť povedať aj túto vec. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku pánovi premiérovi?

B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne. Pán premiér, ďakujem pekne za vašu odpoveď. Takisto nedá mi nepovedať iba jednu vec. Dôvodom položenia tejto mojej otázky bol ten tlačový výstup z besedy niektorých predstaviteľov SDKÚ ohľadom čerpania prostriedkov z eurofondov. Tí dvaja páni tu sedeli, bol to pán Kubovič a pán Kukan, ktorí, keď počuli tie iné čísla na pôde parlamentu, asi sa im to ťažko počúvalo, tak sa radšej zdvihli a odišli.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán premiér, váš čas na odpovede na vyžrebované otázky vypršal. Ďakujem pekne.

Budeme pokračovať teraz odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

Podľa poradia ako prvá bola vyžrebovaná otázka od pani poslankyne Sárközy. Je tu? A bola položená ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny pani Viere Tomanovej, ktorú dnes zastupuje pán minister zdravotníctva Richard Raši. Otázka znie: "Po spustení dôchodkovej reformy v roku 2004 sa začalo diskutovať aj o tom, že by sa v budúcnosti mal zaviesť univerzálny dôchodkový systém. Od nástupu tejto vlády sa o tom nehovorí. Aký máte na to názor vy osobne?"

Pán minister, poprosím vás, aby ste v zastúpení odpovedali na otázku.

R. Raši, minister zdravotníctva SR: Dobrý deň prajem. Vážená pani poslankyňa, dovoľte mi, aby som prečítal odpoveď pani ministerky Tomanovej.

Podľa môjho názoru systém sociálneho poistenia by mal zaručovať právo na získanie dávky v zásade za rovnakých podmienok pre všetky ekonomicky aktívne skupiny osôb bez ohľadu na druh a formu ekonomickej, teda pracovnej aktivity. To však neznamená, že by sa nemalo prihliadať na špecifickosť výkonu služby poistencov v silových rezortoch. Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je pripravené spolupracovať pri kreovaní systémov sociálneho poistenia, podotýkam však, že zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepatrí do vecnej pôsobnosti rezortu práce.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku položiť? Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, pán minister. No ja by som možno chcela počuť aj váš osobný názor, ale teraz už len mimo. Ja som túto otázku položila pani ministerke kvôli tomu, že fakt od nástupu tejto vlády sa o tomto nediskutovalo a keď chceme o tom diskutovať a niečo spraviť do budúcnosti, to sa nedá spraviť za jeden rok, tak aspoň tá diskusia by sa mala začať. Ale pôvodne som túto otázku položila aj kvôli niečomu inému. Kvôli tomu, že všetci poznáme šikanu, ktorú spravili policajti v Košiciach na rómskych deťoch minulý týždeň. A okrem iného, dokonca sa dal počuť aj prezident odborového zväzu policajtov pán Litva a otázka bola naňho a ja som tú otázku chcela položiť aj pani ministerke. Tí policajti, ktorí boli preložení, teda prepustení z Policajného zboru, pretože spĺňajú určité podmienky, to znamená, majú odpracovaných 15 rokov, budú mať taký istý nárok na výsluhový dôchodok ako ostatní. Takže toto pokladám za veľmi zlé a diskriminačné. Určite sa touto problematikou treba zaoberať, pretože keď je to tak, ako to tvrdia poniektorí ľudia, tak myslím si, že to je zle nastavené.

A po druhé, aj na tejto schôdzi je zákon o príspevku baníkom, potom tanečníkom a moja otázka by smerovala na pani ministerku, kde sa to zastaví. Tak potom každý poslanec nech príde s nejakou verziou, ja ako lekárka môžem prísť s príspevkom pre rádiológov, pre infekčných lekárov, pre psychiatrov. A potom moja otázka je, koľko dovolí rozpočet Sociálnej poisťovne, aby tieto príspevky boli vyplácané.

Ďakujem pekne. Ale nie je tu pani ministerka, tak tú otázku asi nemôžem... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán minister, vzhľadom na to, že zastupujete pani ministerku, pravdepodobne... Viete odpovedať?

R. Raši, minister zdravotníctva SR: Budem vaše otázky tlmočiť pani ministerke. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Teraz budeme pokračovať odpoveďou pána ministra financií Jána Počiatka na otázku pána poslanca Farkasa, ktorá znie: "Pán minister, koľko zinkasovalo ministerstvo pôdohospodárstva od 1. 1. 2009 na poplatkoch za vyňatie pôdohospodárskej pôdy z pôdneho fondu?"

Pán minister financií. (Šum v pléne.) Pán minister, koľko zinkasovalo ministerstvo pôdohospodárstva od 1. januára na poplatkoch za vyňatie pôdohospodárskej pôdy z pôdneho fondu? Ja tu mám, že je to na pána ministra Počiatka. Tak je to potom omyl? Na koho bola, pán poslanec, na koho ste? Na pána ministra.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo, pán predseda.

Na rok 2009 kapitola ministerstva pôdohospodárstva rozpočtovala príjmy za odňatie poľnohospodárskej pôdy po prvýkrát. Na rok 2009 sú tieto príjmy v kapitole Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky rozpočtované vo výške 5 mil. 128 460 €. V I. štvrťroku 2009 bol v rámci rozhodovania o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné účely predpísaný celkový odvod vo výške 9 063,- €, z toho Krajským pozemkovým úradom Bratislava vo výške 7 167,- € a Krajským pozemkovým úradom Nitra vo výške 1 896,- €. Z predpísanej sumy, t. j. 9 063,- € bolo k dnešnému dňu reálne do príjmov odvodených 2 820,50 €.

Ďakujem za položenú otázku.

P. Paška, predseda NR SR: (Ruch v sále.) Pán poslanec, je doplňujúca otázka? Kolegyne, kolegovia, poprosím vás... Nech sa páči, pán poslanec.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, dovoľte, aby som vám položil doplňujúcu otázku. Myslím si, že vzhľadom na ten rozpočet nad 5 mil. € je táto čiastka, ktorú ste vyzbierali, vlastne vyzbieralo ministerstvo pôdohospodárstva za I. kvartál, I. štvrťrok, žalostne málo. A pýtam sa vás ministra financií, lebo keď sme vypracovali návrh zákona o ochrane pôdneho fondu, poľnohospodárskeho pôdneho fondu, tak tam odpísalo vaše ministerstvo, vaši úradníci, že ak prijmeme tú novelu, ktorú sme navrhli, tak potom hrozí, že bude značný výpadok príjmov z tohto titulu, z titulu ochrany pôdneho fondu a z titulu vlastne poplatkov za vyňatie pôdy z pôdneho fondu. Ja si myslím, že toto je dôkaz, čo ste povedali, že je tá suma strašne nízka a je to žalostne málo a tento váš argument alebo argument vášho ministerstva neobstojí. Poprosím vás, aby ste sa k tomu vyjadrili.

P. Paška, predseda NR SR: Pán minister.

J. Počiatek, minister financií SR: No nakoniec ste nepoložili žiadnu otázku v tom vašom príhovore, ale keď teda skúsim z toho vydedukovať, čo ste sa chceli spýtať, ja by som na to zareagoval tak, že je to predčasné po prvé hodnotiť, uvidíme, pretože ten rozdiel oproti predpisu je zatiaľ marginálny vzhľadom na absolútne číslo, o ktorom sa bavíme. Uvidíme, ako to dopadne za celý rok. Ale zámerom tohto zákona bola aj ochrana kvalitnej pôdy na Slovensku, a to bol asi hlavný zmysel toho celého. Ďakujem, skončil som.