P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Tretia otázka je od pani poslankyne Sárközy a položila ju pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi: "Pán minister, mohli by ste povedať, koľko študentov využilo sociálne štipendiá vlády na štúdium v zahraničí? Vyčerpal sa celý rozpočet?"
Pán podpredseda, odpovedajte.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady.
Vážená pani poslankyňa, dňa 27. februára bolo schválené uznesenie vlády č. 144 z roku 2008 určujúce postup na poskytovanie sociálnych štipendií vlády Slovenskej republiky pre žiakov stredných škôl na štúdium na zahraničných stredných školách na obdobie rokov 2008 až 2011.
Ministerstvo školstva v rámci uvedeného uznesenia vlády vyslalo v spolupráci s vyššími územnými celkami a krajskými školskými úradmi na jednoročné študijné pobyty v školskom roku 2008 až 2009 323 žiakov na štúdium cudzích jazykov. Z uvedeného počtu bolo vyslaných 130 žiakov do Írskej republiky, 62 do Francúzskej republiky, 36 do Veľkej Británie, 31 do Nemeckej spolkovej republiky, 31 do Španielskeho kráľovstva, 19 do Rakúskej republiky, 10 do Talianskej republiky a 4 do Ruskej federácie. Do Veľkej Británie bolo nominovaných 56 žiakov, ale zahraničné školy akceptovali po preverení jazykových znalostí žiakov 36. Pre 20 neakceptovaných žiakov našlo ministerstvo školstva náhradné riešenie a títo žiaci boli dodatočne umiestnení do Írskej republiky.
Ministerstvo školstva intenzívne komunikuje a aktívne spolupracuje s príslušnými zastupiteľskými úradmi v zahraničí pri zabezpečovaní štúdia na jednotlivých zahraničných školách. V období roku 2008 v súlade s plnením uznesenia a rozsahom samotného projektu boli so zahraničnými partnermi uzatvárané zmluvné dokumenty zabezpečujúce bezpečnosť a podmienky pobytu študentov v zahraničí. Celkový počet nominovaných študentov bol 333, z čoho 10 študentov na študijný pobyt v zahraničí nenastúpilo.
V priebehu I. polroka školského roka 2008/2009 predčasne svoj študijný pobyt v zahraničí ukončilo 19 žiakov - 5 v Spolkovej republike Nemecko, 7 v Španielskom kráľovstve, 3 v Írskej republike, 3 vo Francúzskej republike a 1 vo Veľkej Británii.
Celkový počet žiakov študujúcich v príslušných štátoch k 31. 12. 2008 v rámci projektu sociálnych štipendií bol tak 304. Z dôvodu vážnych zdravotných problémov sa dočasne zo študijného pobytu v Taliansku vrátila 1 študentka.
Celkové náklady na vyslanie žiakov boli 2 mil. 833 139 €, čo na jedného žiaka vychádza 8 771 € a celková suma je 85 mil. 351 163 Sk, čo tvorí 31,61 % z celkovej sumy, ktorá je pripravovaná na 3 roky. Čiže, je to presne jedna tretina.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, pán minister.
Som tú otázku, ale v inom smere, zmysle vám položila aj v minulom roku. Teraz ma tieto čísla zaujímali kvôli tomu, že som chcela vedieť, aké sú tie skutočné čísla. Tak toto už je iné, čo ste teraz prečítali.
Ale ja by som vám ešte položila doplňujúcu otázku, či rezort školstva v spolupráci s rezortom ministerstva práce a sociálnych vecí nejako prehodnotili tie kritériá, ktoré boli stanovené. Pretože vieme, že tam bolo kritérium, aby títo študenti boli, teda ich rodičia poberali dávku v hmotnej núdzi. A to sa potom nepokladalo za šťastné, pretože sa nenaplnil ten počet, tým pádom sa napríklad dostalo do cudziny aj dievča, dcéra bývalého poslanca, nie som si istá, či práve jej rodičia boli v hmotnej núdzi. Takže, táto otázka je dôležitá. A potom tie peniaze, ktoré sa takto získali, sa zrejme presunú na iný študijný rok, pretože tí, ktorí sa vrátili, tak tie peniaze, ktoré sa takto ušetria, čo sa s nimi stane. Presunú sa na budúci rok alebo čo s nimi bude. Ale mňa zaujímajú v tomto momente tie kritériá, či sa prehodnocujú, pretože prax ukázala, že neboli správne nastavené. Ďakujem pekne.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Áno, tretina, je to trojročný projekt, čiže, bolo by správne, keby sme vyčerpali 33 %, vyčerpali sme 31,61 %. Takže, 1,5 % je voľných, ktoré sa určite využijú v budúcom alebo v tom ďalšom roku, pretože ide o jednoročné pobyty.
Pokiaľ ide o kritériá, áno, máte pravdu, boli stanovené ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. A pán poslanec, ktorý tam mal dcéru, tak jednoducho sa dostal do tých kritérií a to aj z toho dôvodu, že on bol niekoľko mesiacov nezamestnaný. A jednoducho spadol a má, myslím, tri deti, takže jednoducho sa do tých kritérií dostal a bolo by nekorektné ho z toho vyhodiť len preto, že bol niekedy pánom poslancom.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Bačíka na pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka a znie: "Vážený pán minister, neuvažujete o zavedení šrotovného i na niektoré vybrané elektrospotrebiče?"
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Vážený pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za vašu otázku a môžem na ňu odpovedať veľmi krátko - nie. V súčasnom období ministerstvo hospodárstva o takejto, ani podobnej aktivite neuvažuje. Pre akýkoľvek použitý spôsob šrotovného sa totiž vyžaduje dôsledná kontrola každej jednej poskytnutej dotácie zo štátneho rozpočtu tak, aby nedošlo k jej zneužitiu, k špekulatívnym obchodom alebo k podvodom s poskytnutými dotáciami. Perfektnú a dôslednú kontrolu v takom veľkom rozsahu, ako ju predpokladalo vami nastolené šrotovné na niektoré elektrospotrebiče, je možné zabezpečiť jedine prostredníctvom špeciálneho kontrolného mechanizmu, najlepšie elektronického, nakoľko fyzická kontrola vzhľadom na predpokladaný počet záujemcov niekoľko stotisíc nie je možná.
Kontrolný mechanizmus musí byť jednotný s vysokým stupňom ochrany a museli by ním disponovať všetci zúčastnení aktéri procesu, samozrejme, okrem zákazníkov, čiže autorizovaní spracovatelia, tiež importéri, zástupcovia jednotlivých značiek a zrejme aj jednotliví predajcovia, čo by si vyžadovalo nemalé investičné finančné prostriedky nielen na zabezpečenie kontrolného systému, ale aj na jeho prevádzku a tiež zaškolenie zúčastnených strán. Tieto prvotné náklady by museli znášať uvedené subjekty s tým rizikom, že ich využiteľnosť a návratnosť nevie nikto zaručiť a spočítať, čiže by predstavovali vysoké podnikateľské riziko, do ktorého nemôže štát nikoho vtiahnuť, ani nútiť. Je možné predpokladať, že tieto náklady by boli také vysoké, že by veľká časť podnikajúcich subjektov v tejto oblasti a komodite buď nevstúpila do procesu, alebo by mohlo dôjsť k výraznému zhoršeniu ich ekonomických výsledkov v podnikaní, čo by malo negatívny dopad na výšku odvedených daní a tým aj zníženie príjmov v štátnom rozpočte.
Toľko k vašej otázke. Skončil som.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem pekne, pán minister.
Pani poslankyňa Sárközy položila otázku aj pánovi ministrovi financií Jánovi Počiatkovi: "Pán minister, je podľa vás reálny rozpočet Sociálnej poisťovne aj v súčasnosti? Bol nastavený na úplne iné čísla, čo sa týka výberu odvodov, ako aj percent nezamestnanosti."
Pán minister, nech sa páči.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ministerstvo financií v súčasnosti disponuje údajmi o skutočnom plnení príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne za mesiace január až február 2009, údaje za marec sú zatiaľ len predbežné. Celkové príjmy Sociálnej poisťovne, čo je výber poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, nedaňové príjmy, zostatok prostriedkov z predchádzajúceho obdobia a transfer zo štátnych finančných aktív, dosiahli 31 % rozpočtovaného celoročného objemu.
Objemovo najväčšiu položku tvoria príjmy z poistného, ktorá v sledovanom období bola mierne pod úrovňou rozpočtovaného objemu príslušného obdobia. Očakávané nižšie plnenie príjmov od ekonomicky aktívneho obyvateľstva je čiastočne kompenzované vyšším plnením nedaňových príjmov, ako sú úroky a penále a súčasne vyšším zostatkom finančných prostriedkov z predchádzajúceho obdobia.
Predbežné čerpanie celkových výdavkov, vrátane správneho fondu v 1. štvrťroku 2009 je na úrovni 24,86 % schváleného rozpočtu.
V sledovanom období sme zaznamenali zvýšené čerpanie u dvoch fondov a to v zákonnom fonde nemocenského poistenia a v zákonnom fonde poistenia v nezamestnanosti.
Na základe počtu poberateľov dávok za január a február, marcové údaje zatiaľ nie sú k dispozícii, vyššie čerpanie výdavkov v zákonnom fonde nemocenského poistenia bolo spôsobené nárastom počtu poberateľov v dôsledku zvýšenej chorobnosti v zimnom období plus 16 tisíc prípadov a taktiež nárast evidovaných nezamestnaných na základe hromadného prepúšťania zamestnancov, ktorý sa premietol v zvýšení počtu poberateľov dávky v nezamestnanosti o 8 400 osôb.
V nadväznosti na uvedené ministerstvo financií v tejto etape nevidí dôvod aktualizovať rozpočet Sociálnej poisťovne.
Ďakujem za slovo. Skončil som.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, doplňujúcu otázku nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Som rada, že ste povedali tieto čísla, pán minister. Takže ja som usúdila, že všetko je v poriadku. Sociálna poisťovňa disponuje dostatočným počtom zdrojov a netreba prehodnotiť rozpočet. Pevne verím, že toto poviete aj v máji. Ďakujem pekne.
J. Počiatek, minister financií SR: Myslím si, že v máji bude situácia iná, ale v tomto momente je to tak, ako som povedal.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán poslanec Szigeti položil otázku podpredsedovi vlády a ministrovi školstva pánovi Mikolajovi: "Kedy dostanú žiaci škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín učebnice, v ktorých geografické názvy budú uvedené dvojjazyčne v súlade s prijatou novelou školského zákona?"
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán poslanec, ministerstvo školstva pripravuje všetky potrebné veci k tomu, aby základné školy, gymnáziá a stredné školy ostatné mali nové učebnice podľa potreby, vrátane geografických názvov v zmysle zákona č. 245/2008 k dispozícii k začiatku školského roka, teda vrátane škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Tieto učebnice sa pripravujú v zmysle smernice č. 15/2008, ktorou sa upravuje postup ministerstva školstva a ďalších priamo riadených organizácií pri výbere materiálnych didaktických prostriedkov, ich autora, vydavateľa, výrobcu a edičná činnosť prostredníctvom edičného portálu. Uplatnenie školského zákona v praxi sa týka aj škôl s vyučovacím jazykom maďarským. V zmysle nového štátneho vzdelávacieho programu ministerstvo školstva pripravuje nové učebnice pre školy s vyučovacím jazykom a vyučovaním jazyka národnostných menšín.
Vzhľadom na prebiehajúcu reformu ministerstvo školstva vyhlásilo v uplynulom roku konkurzy na učebnice a tiež na učebnice pre školy s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré nevyhovovali štátnemu vzdelávaciemu programu pre prvé ročníky, ktoré nastúpili do reformy, teda prvý, piaty a prvý ročník gymnázií a ostatných stredných škôl. Konkurzné komisie posudzovali návrhy predkladateľov materiálnych didaktických prostriedkov vzhľadom na ich didaktickú a odbornú správnosť. V konkurzných komisiách na tvorbe učebníc sa aktívne zúčastnili aj zástupcovia škôl s vyučovacím jazykom maďarským a to konkrétne ako členovia konkurzných komisií s právom hodnotiť autorské ukážky. Návrhy predkladateľov autorských ukážok vo forme textovej učebnej pomôcky museli obsahovať podrobný konspekt textovej učebnej pomôcky doplnený návrhom obsahu a údajmi o rozsahu textovej učebnej pomôcky alebo učebnice, ukážku spracovanej témy určenú konkurzom. Konkurzné komisie posudzovali predkladané návrhy textovej učebnej pomôcky, učebnice tak, aby bola zabezpečená anonymita jednotlivých autorov. Z konkurzov pre prvé ročníky reformy na základe recenzných analýz a pridelenia bodov k jednotlivým návrhom učebníc bolo odporučených 19. Z tohto počtu bude 15 učebníc pre školy s vyučovacím jazykom maďarským. Tieto učebnice ministerstvo školstva zabezpečí v náklade pre potreby základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským v počte približne 180 tisíc kusov.
Dňa 5. januára roku 2009 vyhlásilo ministerstvo školstva druhú etapu konkurzov na 61 titulov učebníc pre ďalšie ročníky reformy, teda druhý a šiesty ročník základných škôl a druhý ročník stredných škôl, vrátane škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Do konkurzu sa prihlásilo 44 autorov a autorských kolektívov. Z konkurzov pre druhé ročníky reformy na základe recenzných analýz a pridelenia bodov k jednotlivým návrhom učebníc bolo odporučených 42. Z uvedeného počtu bude 35 učebníc pre školy s vyučovacím jazykom maďarským.
Tieto učebnice ministerstvo školstva zabezpečí v náklade pre potreby základných a stredných škôl v počte takmer 420 tisíc kusov. V závere tohto týždňa ministerstvo školstva výberovým konaním určí vydavateľov na tieto učebnice a časový harmonogram je spravený tak, aby sa nielen učebnice, ale aj ich preklady zabezpečili k začiatku školského roka. V prípade, že by sa niektoré učebnice nedokázali preložiť, pretože vydané budú všetky, ale preklad môže trvať dva, tri mesiace, možno štyri, plus musí byť oponentúra tohto prekladu, tak sa môže stať, že niekde nejaký týždeň budeme meškať. Ale myslím si, že to nie je žiadna tragédia, pretože sa budú používať tie učebnice, ktoré v súčasnosti sú, a tie, ktoré reforme vyhovujú.
Skončil som.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán poslanec, doplňujúca otázka.
L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď. Aj keď ste na moju konkrétnu otázku nedali odpoveď, popísali ste proces a tú procedúru, ako sa pripravujú nové učebnice v súvislosti s novým školským zákonom. K tomu len toľko, že obávam sa, že ani v tomto roku k 1. septembru nebudú mať žiaci potrebné učebnice nielen pre prvý a piaty ročník, ale, bohužiaľ, ani pre druhý a šiesty ročník. Ale podstata mojej otázky je v tom, kedy dostanú žiaci škôl s vyučovacím jazykom národnosti učebnice v súlade s novelizovaným školským zákonom. Predpokladám, že viete, na čo narážam, na dvojjazyčné geografické názvy. Mohol by som dať doplňujúcu otázku, kedy budú konkrétne učebnice vlastivedy uvedené a distribuované na školy s dvojjazyčnými geografickými názvami. Pretože Ústava Slovenskej republiky v čl. 34 jednoznačne hovorí o tom, že príslušníci národnostných menšín majú právo za zákonom ustanovených podmienok na výchovu a vzdelávanie vo svojom materinskom jazyku. Zákon č. 245/2008, jeho novelizácia, presne zadefinuje, akým spôsobom a ako majú vyzerať tieto učebnice pre národnostné školstvo. Myslím si, že konkrétna učebnica vlastivedy, ktorá je pre štvrtý ročník, nesúvisí s reformou školstva, pretože podľa nových učebných plánov sa má postupovať len v prvom a druhom ročníku. Takže ešte raz by som sa vás chcel opýtať, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, kedy dostanú žiaci týchto škôl tie učebnice a či tie učebnice budú v súlade s novelizovaným školským zákonom.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Učebnice na školách sú v súčasnosti. My prerábame len z toho dôvodu učebnice, že je školská reforma a že sú iné vzdelávacie programy. Sú iné. Po prvé sú o 30 % štíhlejšie a po druhé sú aj z hľadiska toho, že ideme podľa ISCED, čo je nová vec, tak sú aj iné. Čiže z toho jediného dôvodu sme povinní zabezpečiť, aby v rámci školskej reformy boli napísané učebnice, ktoré sú v súlade so štátnym vzdelávacím programom, a to sa týka všetkých učebníc.
Pokiaľ by sa stalo, ale uvidíme, ten termín je rozpísaný, ja ho každý deň kontrolujem, je naozaj tak, aby sme ten 1. september stihli. Ale nič sa nestane podľa mňa, keď nejaké dva, tri týždne budeme s niektorou z tých učebníc - vždy to tak bolo - meškať, pretože učebnice v súčasnosti na školách sú, tie si deti domov neberú. Takže v tom by som žiaden problém nevidel. A, samozrejme, je na autoroch, ako učebnice budú napísané, my ich budeme oponovať. (Šum v pléne.) Ale ja neviem, čo máte za problém s vlastivedou vlastne? Ale ona je podľa nových vzdelávacích programov? Pokiaľ nie je podľa vzdelávacích programov, musí sa prepracovať, aby bola.
Ďakujem, skončil som.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pani Vášáryová je tu, položila otázku pánovi ministrovi kultúry Maďaričovi: "Pán minister, je pravda, že niektoré pripomienky rezortov v pripomienkovom konaní MK neuznáva z dôvodu kvantity pripomienok? - "aby to nevyzeralo zle?" Mnohé kultúrne inštitúcie sa sťažujú, že ich pripomienky "nenachádzajú hlas" na MK SR."
Pán minister, odpovedajte.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážená pani poslankyňa, zaujímavo formulovaná otázka a pokúsim sa na ňu odpovedať tak, ako ste ju položili. Nie je teda pravdou, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v pripomienkovom konaní neuznáva pripomienky uplatnené a zaslané od iných rezortov z dôvodu kvantity ich pripomienok. Vďaka existujúcemu internetovému systému pripomienkového konania prostredníctvom portálu právnych predpisov nie je možné vynechať žiadnu pripomienku zaslanú platným spôsobom. Ministerstvo kultúry cez portál právnych predpisov vyhodnocuje pripomienky uplatnené v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou každého návrhu zákona predkladaného na rokovanie vlády Slovenskej republiky, doobeda ste nám napokon aj vy sama z jedného pripomienkového konania pomerne rozsiahlo citovali.
Spomenutý princíp platí už od 1. júna 2008 a týka sa aj všetkých troch zákonov prerokúvaných na terajšej schôdzi Národnej rady v oblasti kultúrneho dedičstva a rovnako zákona, ktorým sa novelizuje zákon o štátnom jazyku, ako aj návrhu zákona o opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Pokiaľ nastane situácia, že subjekt uplatní pripomienku po termíne, na uplatnenie pripomienky napríklad priamo vo výboroch Národnej rady prostredníctvom poslanca bez toho, aby ju predtým uplatnil v pripomienkovom konaní, len ťažko je možné byť pripravený na "nachádzanie hlasu", lebo tak ste sa pýtali, či nachádzajú alebo nenachádzajú hlas na ministerstve kultúry takéto pripomienky, a to nielen na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Pani poslankyňa, doplňujúcu otázku? ´
M. Vášáryová, poslankyňa: Áno. Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, viete veľmi dobre, čo sa pýtam, tých pripomienok je veľmi veľa. Samozrejme, teraz nechcem hovoriť o tých, ktoré sa týkajú, že čiarka má byť tam alebo tam má byť "a", alebo "ale", hoci aj to v zákonoch hrá rozhodujúcu úlohu. Ale sama som vám dnes doobeda dokázala, že zásadné pripomienky napríklad Národnej banky Slovenska alebo Ministerstva financií Slovenskej republiky vaše ministerstvo vôbec nezobralo do úvahy. Odpovedáte neustále napríklad, že všetko sa to potom vyrieši, keď sa bude koncipovať zmluva. Toto isté ja stretávam v kultúrnych inštitúciách. Jednoducho niektoré pripomienky vám nevyhovujú, nevyhovujú, nechcem povedať vám osobne, ale vašim spolupracovníkom a nezaoberáte sa nimi. Ja len chcem pripomínať, že tým sa stáva, že prijímame zákony, ktoré sú buď nevykonateľné a upozornila som už dnes pri slovenčine, že to je - ja viem - ako prijať zákon a potom si ho nevšímať, je jednoducho stredoeurópska vlastnosť, ale na druhej strane tá kvalita zákonov znižuje vlastne tvorivý potenciál a jednoducho ohraničuje možnosť kultúrnych inštitúcií reagovať alebo pohybovať sa v prostredí, ktoré mu vy ako minister kultúry vytvárate. To nie je len tak, že som vám položila túto otázku. Ja si myslím, že by bolo veľmi dobré, keby ste dali príkaz svojim podriadeným, aby všetky pripomienky kultúrnych inštitúcií brali naozaj vážne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán minister, chcete reagovať, otázka nebola položená, takže...
M. Maďarič, minister kultúry SR: Áno, ale rád by som zareagoval. Nejako implicitne tam bola obsiahnutá. Pani poslankyňa, my sa zaoberáme všetkými pripomienkami, ktoré sú riadne doručené, riadne postavené prostredníctvom toho spôsobu, ktorý je platný v Slovenskej republike. Možno sa líšime v tom, nakoniec, keď ste čítali aj tie pripomienky doobeda, no tak sme sa nimi zaoberali. Iná vec je, že daný subjekt môže pripomienku akceptovať, neakceptovať, čiastočne akceptovať, to už je naozaj otázka uhla pohľadu, kompetentnosti, zodpovednosti. Ale keď vaša otázka stojí tak, že by sme sa mali zaoberať, lebo sa nezaoberáme, ja vám tu tvrdím, všetkými pripomienkami, ktoré sú riadne zaslané v termínoch, sa musíme zaoberať. Neexistuje, že by sme sa nimi nezaoberali. To, ako posudzujete vy náš postoj alebo postoj príslušných pracovníkov ministerstva kultúry k daným pripomienkam, to je iná vec, ale zaoberáme sa pripomienkami.
Ďakujem, skončil som.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Pani poslankyňa Sárközy sa pýtala pani ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Viery Tomanovej: "Koľko invalidných dôchodkov sa prehodnotilo od 1. augusta 2006, koľko ich zostáva ešte prehodnotiť a koľko invalidných dôchodcov po prehodnotení bolo vyradených zo systému?"
Opäť v zastúpení odpovie pán minister zdravotníctva MUDr. Raši.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Dobrý deň prajem opäť.
Vážená pani poslankyňa, Ústavný súd Slovenskej republiky svojím nálezom zo dňa 7. júna 2006 rozhodol, že ustanovenia § 263 ods. 2 a 4 až 7 zákona o sociálnom poistení nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
V dôsledku uvedeného Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravilo novelu zákona o sociálnom poistení č. 529/2006, ktorou bol predmetný zákon doplnený o ustanovenia § 263a a 263b, na základe ktorých Sociálna poisťovňa preskúmala invaliditu a nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok všetkých dotknutých poistencov bez podania žiadosti, to znamená automaticky, pričom sa uvedené dotýka približne 80 tisíc osôb. Lehota na preskúmanie spomínaných prípadov je zákonom ustanovená do 30. septembra 2009.
Sociálna poisťovňa celkovo od októbra 2006 do 31. marca 2009 posúdila z dôvodu vyššie uvedenej zmeny 78 281 fyzických osôb. Do 30. septembra 2009 ostáva Sociálnej poisťovni posúdiť približne 5 000 fyzických osôb. Z dotknutých prípadov, ktoré boli posúdené v roku 2006, znovu Sociálna poisťovňa priznala 6 781 dôchodkov všetkým dotknutým osobám, ktorým boli pôvodne odobraté. V roku 2007 z počtu 10 913 dotknutých dôchodkov bolo 2 302 takých, ktoré síce neboli zvýšené k 1. 10. 2006, ale patril im doplatok za minulé obdobie, ostatným 7 611 dôchodcom boli dôchodky zvýšené tým poberateľom, ktorým bol dôchodok po prehodnotení znížený.
V roku 2008 bol spätne zvýšený dôchodok opätovne tým poberateľom, ktorým bol dôchodok po prehodnotení znížený a tento počet je 9 311. V roku 2009 sú prehodnocovaní dôchodcovia, ktorým bol pôvodne znížený dôchodok až v roku 2006. Z uvedených údajov vyplýva, že za obdobie rokov 2006 - 2008 bolo opätovne priznaných alebo zvýšených 26 005 dôchodkov.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, doplňujúca otázka?
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, pán minister. Ja teraz neviem prepočítať na percentá v rýchlosti tie čísla, ktoré ste uviedli. Ale z jednej analýzy, ktorú sme dostali z ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, sme sa dozvedeli, že bolo zo systému vyradených okolo 8,3 % invalidných dôchodcov a pán riaditeľ Sociálnej poisťovne povedal číslo, že ešte je tam približne 22 % ľudí, ktorí sú tam neprávom, takže je to asi 30 % ľudí. Tieto čísla uvádzam len kvôli tomu, že vždy nám je vytknuté, že sme poškodili invalidných dôchodcov, ale my sme chceli len ten systém vyčistiť, takže aj tie čísla, ktoré ste uviedli, svedčia o tom.
Ďakujem vám za odpoveď.
P. Paška, predseda NR SR: Ďalšia otázka od pani poslankyne Sárközy smeruje na pána ministra kultúry Marka Maďariča: "Pán minister, kedy sa technicky upraví vysielanie rádia Patria tak, aby bolo dostupné pre všetkých poslucháčov na južnom Slovensku? V januári ste povedali, že je to otázka niekoľkých týždňov. 16. apríla by ste už mohli byť konkrétnejší?"
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážená pani poslankyňa, ja si vám dovolím tiež pripomenúť, že s touto otázkou by ste sa mali obrátiť na generálnu riaditeľku Slovenského rozhlasu a Rozhlasovú radu prioritne. Zabezpečenie dostupnosti signálu národnostného vysielania je iba v kompetencii vedenia Slovenského rozhlasu. O vzniknutom probléme dostupnosti vysielania rádia Patria som začiatkom roka komunikoval s generálnou riaditeľkou Slovenského rozhlasu a bol som ubezpečený, že problémom sa vedenie Slovenského rozhlasu zaoberá a robí všetko pre to, aby bol v najbližšej budúcnosti vyriešený. Vzhľadom na charakter verejnoprávnych médií a kompetencie ministerstva môžem v tomto prípade iba sprostredkovane tlmočiť názor a apelovať v prospech skorého vyriešenia problému.
Dovolím si ešte raz pripomenúť aj to, že problém dostupnosti signálu národnostného vysielania Slovenského rozhlasu nie je problémom politickým. Je to problém výsostne technický a podľa vyjadrenia kompetentných časového horizontu dočasný. Ministerstvo požiadalo vedenie Slovenského rozhlasu o informáciu, v akom štádiu je riešenie dostupnosti signálu rádia Patria v súčasnosti.
Tak ako začiatkom roka, aj teraz môžem poskytnúť informácie, ktoré v tejto veci poskytlo vedenie Slovenského rozhlasu. Ako som bol informovaný, v súčasnosti sa riešia zmluvné podmienky medzi Slovenským rozhlasom a prevádzkovateľom šírenia signálu. Ukončenie procesu pokrytia územia juhozápadnej časti Žitného ostrova a okolia Košíc prostredníctvom vysielania na stredných vlnách sa predpokladá v časovom horizonte do konca júna 2009. Územie Bratislavy a jej okolia je zabezpečené vlastným stredovlnným vysielačom financovaný z rozpočtu Slovenského rozhlasu. V súčasnosti je signál rádia Patria šírený prostredníctvom stredovlnných vysielačov, prostredníctvom siete VKV vysielačov, satelitným vysielaním a prostredníctvom retransmisie, t. j. káblovými rozvodmi, ako aj prostredníctvom internetu. Vysielaním prostredníctvom stredných vĺn je v súčasnosti pokryté metropolitné územie Bratislavy a podľa meraní Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, ktoré vychádza z výkonových diagramov VKV vysielačov, signál vysielania rádia Patria prostredníctvom siete VKV pokrýva cca 80 % územia obývaného maďarskou menšinou. Podľa vyjadrení Slovenského rozhlasu prechodná sieť VKV vysielače je finančne efektívnejší a snahou je získanie ďalších frekvencií v pásme VKV. Aj napriek viacerým spôsobom šírenia signálu problém dostupnosti signálu rádia Patria v niektorých častiach územia, ktoré obývajú občania maďarskej národnosti, vedenie Slovenského rozhlasu rieši.
Ďakujem, skončil som.
P. Paška, predseda NR SR: Doplňujúca otázka, pani poslankyňa.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, pán minister. No ja na hodine otázok túto otázku môžem položiť rezortnému ministrovi, ktorým ste vy, nie generálnej riaditeľke Slovenského rozhlasu. Vy ste povedali, že sa táto situácia rieši, povedali ste termín - koniec júna. Budeme to pozorne sledovať. Ale druhou vetou ste povedali aj to, že momentálne je pokrytých asi 80 % územia, ktoré obývajú občania maďarskej národnosti, ale mňa zaujíma aj tých 20 % ľudí, ktorí obývajú a nemôžu počúvať, hlavne ide o poslucháčov na Žitnom ostrove. Takže by som vás aj touto cestou prosila, aby ste vynaložili všetko úsilie na to, aby ten termín koniec júna bol tým posledným termínom.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán minister, chcete ešte zareagovať?
M. Maďarič, minister kultúry SR: Áno.
P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem. Pani poslankyňa, aj mňa zaujíma táto otázka, určite. Aj ja by som bol rád, aby to pokrytie bolo 100-percentné. A zároveň, ak môžem povedať aj tú pozitívnu stránku veci, lebo aj tá mala zaznieť, tými opatreniami Slovenského rozhlasu sa aj rozširuje vysielanie národnostné na 12 hodín denne, čo umožní, že je to už nie len blokové vysielanie, ale prúdové vysielanie. Čiže, keď sa technicky vyrieši pokrytie, myslím si, že budeme spokojní nielen z hľadiska dostupnosti, ale aj možnosti poskytnúť lepšiu kvalitu obsahu vysielania.
Ďakujem, pán predseda.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.
Pán minister, poprosím vás, aby ste zotrvali na mieste, pretože aj ďalšia otázka, ktorú položila pani poslankyňa Vášáryová, je smerovaná na vás a znie: "Pán minister, je pravda, že p. Kulich už odlieva sochu Svätopluka pre Bratislavský hrad? Súhlasíte s tým, že bolo obídené výberové konanie súťaž návrhov, ako sa to deje v civilizovanom svete?"
Máte slovo, pán minister.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem. Ďalšia zaujímavá otázka, pani poslankyňa. Je pravda, že pán Kulich už odlieva sochu Svätopluka pre Bratislavský hrad? Ja neviem, čo robí pán Kulich. Vy to viete? Ja neviem. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, doplňujúca otázka?
M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. To ma veľmi nepotešila táto vaša odpoveď, pán minister, pretože ste ministrom kultúry Slovenskej republiky a ak za peniaze daňových poplatníkov vzniká niečo, čo je ako kultúrny artefakt a bude na dlhé desaťročia, mali by ste o tom aspoň vedieť. Myslím si to tak jednoducho. Myslím si, že je veľmi dôležité, či tu budeme mať nejakých koňov, na ktorých predtým sedeli nejakí iní partizáni alebo budeme mať naozaj nejaké za peniaze daňových poplatníkov, pán minister, niečo, čo tam bude môcť stáť dlhé roky. A myslím si, že by ste sa takýmito vecami ako minister kultúry Slovenskej republiky mali zaoberať. Myslím si, že je to vašou povinnosťou dokonca, pán minister.
P. Paška, predseda NR SR: Chcete reagovať, pán minister? Nech sa páči.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Áno. Ja neviem, vy viete jednak asi viac ako ja a ja mám možnosť mať vedomosť o tom, či niekto za štátne peniaze odlieva sochy alebo vydáva knihy, alebo nakrúca filmy, ak mu ministerstvo kultúry prostredníctvom grantového systému poskytne na to prostriedky. Ale ministerstvo kultúry pánovi Kulichovi žiadne prostriedky neposkytlo, tak ja neviem, možno, neviem, keby ste mi poradili, ako by som mal zistiť, čo robí pán Kulich alebo prípadne iný sochár. Naozaj neviem, ako mám tento váš apel naplniť. Naozaj.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec Bačík sa pýtal pani ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanovej: "Vážená pani ministerka, neuvažuje vaše ministerstvo v II. polroku 2009 zvýšiť niektoré sociálne dávky alebo sociálne príspevky?"
Pán minister zdravotníctva, je tu otázka. (Hlasy z pléna.)
Pán minister, čas vypršal, takže, pán poslanec Bačík, opäť niekedy.
Pani poslankyne, páni poslanci, aj vo vašom mene sa chcem poďakovať členom vlády Slovenskej republiky, ktorí odpovedali na vyžrebované otázky. A končím tento pravidelný bod programu schôdze Národnej rady.
Vyhlasujem krátku trojminútovú prestávku a o 15.10 hodine budeme pokračovať v rokovaní o prerušenom bode programu.
(Trojminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Budeme pokračovať kolegyne, kolegovia. Poprosím pána ministra kultúry Marka Maďariča, aby zaujal svoje miesto, aj pána poslanca Rafaja ako spravodajcu.
Poprosím vás, ešte sme nedokončili prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.
Ostali nám faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej.
Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pani poslankyňa, okrem toho, že ste sa vo vystúpení priznali, že nevnímate rozdiel medzi víziou, stratégiou a plánom, kritizovali ste aj zmluvy, že nie sú jednotné a že dodatky zmlúv na každoročný kontrakt bude určovať minister kultúry a citujem vás: "A nie my, parlament." Pani poslankyňa, dovolím si vás upozorniť, že parlament zmluvy neuzatvára.
Takisto, ako ste doobeda povedali, "nezaoberá sa papiermi, na ktoré si za niekoľko rokov už niekto ťažko spomenie". Pani poslankyňa, zobuďte sa! V parlamente sa papiermi nezaoberáme, ale tu riešime a prijímame zákony, ktoré sú dôležitým riadiacim prvkom spoločnosti. Pokiaľ si myslíte, že sa tu zaoberáme nejakými papiermi, na ktoré za niekoľko rokov si ťažko niekto spomenie, tak možno scenáre, ktoré ste čítali, tam to platilo. Ale na prácu parlamentu rozhodne nie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Pani poslankyňa Tóthová mi zobrala ohľadne tých zmlúv trošku vietor z plachiet. Ale hovorím - pani poslankyňa Vášáryová tu nie je -, to jej vystúpenie by sa dalo asi charakterizovať jednou vetou. No a aby som to mal parafrázovať, tak by som mohol povedať, že neviem síce, čo tým chcete povedať, ale dopredu s tým nesúhlasím. Takéto bolo vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej. Jedným slovom ani čihi, ani hota. No a pani poslankyňa - len škoda, že tu teraz nie je - veľmi rada hovorí o slovenčine, o slovenskej výslovnosti. Tak by som ju chcel poprosiť, aby keď náhodou pri tej spúste povinností, ktorých má určite veľmi veľa, si opäť vypočula to, čo tu porozprávala a aby sa zamyslela nad tým, kde mäkčila a kde mäkčiť nemala a aby si vypočula všetky tie svoje falošné koncovky a iné pravopisné chyby, ktoré vo svojom príhovore povedala, preto, lebo pani poslankyňa sa niekoľkokrát sama seba šacovala na profesorku slovenčiny. Tak ja len kvôli tomu, aby si opravila sama sebe výslovnosť. Bude to určite veľmi veselé.
Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Galbavý tu nie je. Nie je tu ani pani poslankyňa Vášáryová. Preto, pán spravodajca, do rozpravy ešte? Alebo po rozprave. Takže, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pán predseda. Hoci tu nie sú tí poslanci, ktorí vystúpili v rozprave, napriek tomu v stručnosti zareagujem na to, čo povedali.
Najprv pán Abrhan. Prvá jeho pripomienka bola k tomu, či rady majú zaujímať stanovisko k výročnej správe. Tá novela vznikla v spolupráci alebo aj za účasti členov rád, ktorí chceli, aby sa tá novela využila aj na posilnenie kompetencií, to znamená, že dokonca chceli, aby tie výročné správy sa museli schvaľovať. Od toho sme odstúpili. Ostala tam v podstate takáto možnosť, že k tomu môžu zaujať stanovisko, nijako to nezväzuje konanie manažmentu a predkladanie aj výročných správ potom do parlamentu. Takže, myslím si, že to nie je na prekážku.
S tým súvisí aj jedna poznámka, ktorú mala pani poslankyňa Vášáryová, že tento zákon oslabuje generálnych riaditeľov. Tak zrejme sa neoboznámila s aktuálnou verziou, pretože rady takisto mali ambíciu dostať do tohto zákona určité veci, ktoré by, áno, oslabili niektoré kompetencie generálnych riaditeľov. Takisto sme od toho odstúpili. Čiže, nič také sa v tejto aktuálnej verzii nenachádza. Ale podstata tej kritiky alebo diskusie bola o tom, že údajne tento systém zvýši závislosť verejnoprávnych médií. Musím povedať, že tento systém zmlúv je dobrá a osvedčená európska prax. To je prvá vec.
Druhá vec. Neviem, o čo lepší je dnešný systém, kedy takisto verejnoprávne médiá sa uchádzajú o dotácie od štátu. Nemá to žiadny prvok takej transparentnej kontroly, takého jasného formulovania účelu a aj potom toho dlhodobého charakteru, čiže určitého prvku stability pre verejnoprávne médiá, ako je práve systém zmluvy. Veľmi správne poznamenala pani poslankyňa Tóthová, parlament zmluvy neuzatvára. Čiže, to je ďalšia odpoveď pani poslankyni Vášáryovej.
Pán Galbavý hovoril, že to bude zásah do programovej štruktúry. Ale opak je pravdou, pretože práve sa zavádza mechanizmus a je to aj v tejto novelizácii, že zmluva musí vychádzať zo schválenej dlhodobej stratégie rozvoja a programovej služby. A túto stratégiu predkladá generálny riaditeľ, schvaľuje ju Rozhlasová rada alebo Rada Slovenskej televízie a z tohto materiálu sa potom vytvára zmluva. Čiže, to nie je zásah zvonka do programovej štruktúry. Naopak, zmluva vychádza zo stratégie programovej, ktorá je formulovaná zvnútra Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.
Pani Vášáryová sa zmienila aj o veci nenaplnenia predpokladov zákona o úhradách. Opäť sa mýli. Samozrejme, tá verejná diskusia na túto tému bola falošná a účelová. Aj v prvom nábehovom roku za osem mesiacov fungovania zákona o úhradách získali verejnoprávne médiá približne o 150 miliónov viac ako podľa predchádzajúceho spôsobu výberu, a to sme dokázali nezvýšiť tie úhrady, oslobodiť ďalšie skupiny obyvateľstva či už z hľadiska hmotnej núdze alebo zdravotne ťažko postihnutých, ale aj živnostníkov, napríklad samostatne zárobkovo činné osoby. A to bol nábehový rok, keď to platilo osem mesiacov. A môžem uviesť informáciu o plnení výnosov z úhrad za január až marec roku 2009, ktorý predstavuje 15 miliónov, vyše 15 miliónov eur, čo je 97-percentné plnenie plánu a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to prinieslo 32-percentný nárast. Takže si myslím, že zákon o úhradách funguje veľmi dobre bez toho, aby sme obyvateľstvo zaťažili vyšším poplatkom, naopak v rámci solidarity sme mnohé skupiny ešte oslobodili. Myslím, že to boli základné výhrady.
Ďakujem, pán predseda, za slovo.