P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 101 bolo za, 6 proti, 29 sa zdržalo.

Návrh sme pridelili do výborov a určili lehotu na prerokovanie.

Pán poslanec Juhász uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o územnom plánovaní, je to stavebný zákon, tlač 995.

[Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (stavebný zákon).]

Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave vystúpili štyria poslanci, z toho pani poslankyňa Sabolová podala procedurálny návrh a druhý návrh týkajúci sa lehôt prerokovania. Takže najprv by som dal hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Sabolovej, podľa § 73 ods. 2 písm. a) vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Podľa § 73 ods. 3 písm. a), prepáčte.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu vrátiť... (Hlasy v sále.) ... navrhovateľovi na prepracovanie.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 37 za, 72 proti, 27 sa zdržalo.

Tento návrh sme neschválili.

Gy. Juhász, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 102 za, 6 proti, 27 sa zdržalo.

Návrh sme postúpili do druhého čítania.

Gy. Juhász, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. O lehotách budeme hlasovať osobitne.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 121 za, 1 proti, 14 sa zdržalo.

Pridelenie do výborov sme schválili.

Gy. Juhász, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Sabolovej o tom, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore do 31. augusta 2009 a návrh zákona v druhom čítaní na septembrovej schôdzi Národnej rady.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 59 za, 71 proti, 6 sa zdržali.

Tieto lehoty sme neschválili.

Gy. Juhász, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o mojom návrhu, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasujeme.) 136 prítomných, 118 za, 1 proti, 17 sa zdržalo.

Tieto lehoty sme schválili.

Pán poslanec Záhumenský uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

vládnom návrhu zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Je to tlač 983.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa a nepredložila žiadny procedurálny návrh, preto prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 76 za, 48 proti, 8 sa zdržali, 3 nehlasovali.

Návrh sme postúpili do druhého čítania.

M. Záhumenský, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009. Prosím, dajte hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 108 za, 7 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Pridelenie do výborov, ako aj lehoty sme odsúhlasili.

Pán poslanec Lukša bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslanca Jozefa Ďuračku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 18 o cenách. Je to tlač 961.

[(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (stavebný zákon).]

M. Lukša, poslanec: Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 132 prítomných, 30 za, 3 proti, 95 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

Tým sme odhlasovali všetky prerokované body programu, dámy a páni.

Chcem vás ešte informovať, že pán poslanec Gabura mi písomne oznámil, že berie späť ním predložený návrh novely ústavného zákona č. 357 o ochrane verejného záujmu. Je to tlač 1042 a je to bod programu č. 49. Pani poslankyňa Rošková? Nie.

Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerokúvaní programu 35. schôdze prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Jána Slotu, Anny Belousovovej, Rudolfa Pučíka a Milady Belásovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 381 o povinnom zmluvnom poistení. (Ruch v pléne.)

Je to tlač 962.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Anny Belousovovej, Rudolfa Pučíka a Milady Belásovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.)

Poprosím pani poslankyňu Belásovú, aby za skupinu navrhovateľov uviedla návrh. Pani poslankyňa, chvíľočku počkáme, aby kolegyne a kolegovia, ktorí nemajú záujem sledovať prerokúvanie tohto návrhu zákona, opustili miestnosť.

Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, účelom návrhu zákona je zabezpečiť presun pôsobnosti obvodných úradov vo veciach poistenia motorových vozidiel na správy finančnej kontroly. Podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov obvodný úrad ukladá pokutu držiteľovi, vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi motorového vozidla, ktorý neuzavrel poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Z hľadiska organizačného usporiadania verejnej správy uvedený platný právny stav nezohľadňuje odvetvový princíp výkonu štátnej správy na miestnej úrovni príslušným miestnym orgánom štátnej správy. Problematika v oblasti povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nepatrí do pôsobnosti ministerstva vnútra. Avšak napriek tejto skutočnosti citovaný zákon zveruje sankčnú právomoc obvodnému úradu.

Podľa zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov obvodný úrad ako miestny orgán štátnej správy vykonáva štátnu správu na úsekoch odvetvovej pôsobnosti ministerstva vnútra. Vo veciach patriacich do odvetvovej pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy je výkon vecnej pôsobnosti obvodným úradom opodstatnený najmä vtedy, ak na príslušnom úseku štátnej správy nejestvuje miestny orgán štátnej správy, ktorý by takúto pôsobnosť vykonával. Uvedeným princípom organizácie verejnej správy nekorešponduje teraz platný právny stav v predmetnej oblasti a preto je žiaduce vykonať navrhovanú zmenu. Podľa zákona č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov do pôsobnosti správy finančnej kontroly, ktorá je orgánom štátnej správy s vymedzenou územnou pôsobnosťou, patrí aj ukladanie pokút v rozsahu podľa osobitných predpisov § 3 písm. i).

Predložený návrh zákona v súlade s citovaným zákonom zveruje správe finančnej kontroly ukladanie pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak neuzavrie príslušnú poistnú zmluvu. Navrhovaným riešením sa zabezpečí výkon miestnej štátnej správy vo veciach poistenia motorových vozidiel miestnym orgánom štátnej správy, ktorý z hľadiska obsahu svojej činnosti má k predmetnej problematike najbližšie. Výkon tejto pôsobnosti možno totiž zveriť len orgánu štátnej správy a nie neštátnemu subjektu a to vzhľadom na rozpočtové určenie výnosu z pokuty, ktorý je príjmom štátneho rozpočtu. Presun inkriminovanej pôsobnosti z obvodného úradu na iný orgán požadujú aj prednostovia obvodných úradov. Toto mimoriadne dávam do pozornosti.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Spravodajcom je pán Ďuračka, pán poslanec Ďuračka. Dávam mu slovo.

J. Ďuračka, poslanec: Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predmetný návrh zákona rieši závažnú problematiku.

Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave? Nie.

Vyhlasujem ju za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Palko teraz uvedie za skupinu navrhovateľov v prvom čítaní návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Je to tlač 966.

Máte slovo, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.)

V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme vám návrh, ktorý chce zmeniť Ústavu Slovenskej republiky. Je to návrh, ktorý sleduje dosť zásadnú zmenu volebného práva. Navrhujeme, aby rodičia mohli voliť okrem seba vo voľbách aj za svoje neplnoleté deti. Je to návrh, ktorý mnohí z vás budete považovať za neobvyklý a on je skutočne neobvyklý. Možno mnohí z vás nikdy o ničom podobnom nepočuli. Faktom je, že samotná myšlienka nie je z našej dielne KDS. Nechali sme sa inšpirovať príkladom z Nemecka, kde sa o tomto návrhu vedie v Bundestagu, v nemeckom parlamente, seriózna diskusia.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prečo teda prichádzame s neobvyklým návrhom? Je to preto, lebo sa domnievame, že treba reagovať na naprosto neobvyklú situáciu. Na neobvyklé veci, ktoré sa dejú okolo nás. A na neobvyklú situáciu obvykle treba reagovať neobvyklým spôsobom.

Dámy a páni, prosím, skúsme sa na chvíľku, oslobodení od nejakých opozično-koaličných prekáračiek, zamyslieť nad úplnou neobvyklou situáciou, aká je v našich slovenských rodinách. Slovenská rodina, teda otec, mama, ich deti - dve, tri, štyri, bola kedysi základom spoločnosti a nie som si istý, či je to možné povedať ešte aj dnes. Pred 30 rokmi sa na Slovensku rodilo zhruba 100 tisíc detí ročne. Teraz už dvanásty rok po sebe je to niečo vyše 50 tisíc. Do rodičovského veku nám dorástla generácia tzv. Husákových detí, je to čo do počtu najsilnejšia generácia v slovenských dejinách. Táto generácia sa nežení, nevydáva, nemá deti alebo ak má, tak len málo. Demografi bijú na poplach. Hovoria, že nás čaká starnutie a potom úbytok obyvateľstva. Nebude to bezbolestný proces.

Dámy a páni, nechcem teraz analyzovať príčiny tohto stavu, lebo to je na samostatné vedecké sympózium. Dámy a páni, ale skúsme si trochu vstúpiť do svedomia a skúsme sa spýtať sami seba, kedy sa tento parlament seriózne, nielen tak okrajovo, úchytkom, kedy sa seriózne zamyslel nad touto situáciou, kedy o nej seriózne diskutoval.

Dámy a páni, skúsme sa na chvíľku zamyslieť nad dôsledkami, nad politickými dôsledkami demografického vývoja. Položme si otázku, aká je voličská sila rodín s deťmi. Ako sú politici, my všetci, čo sme tu, ako sú motivovaní zastupovať, zohľadňovať práve záujmy rodín s deťmi? Veľkú časť voličov tvoria dôchodcovia. Každý odborník pre volebnú štatistiku vám potvrdí, aká je to volebná sila. Ich zastúpenie medzi voličmi je značne vyššie, ako je ich zastúpenie v celej spoločnosti. Odrátajme si ešte bezdetné páry, odrátajme si tzv. singels, to znamená, ľudí, ktorí žijú sami a je ich stále viac a viac. A koľko ostáva na rodiny s deťmi? Pre politikov sú rodiny s deťmi voličsky stále menej a menej zaujímavé. Spomeňme si, koľko sme sa za posledné tri roky bavili v tomto parlamente o dôchodkoch a dôchodcoch. A je to dobré, že sme sa tým zaoberali. Ale nepomerne menej sa hovorilo o rodinách s deťmi. A treba si postaviť otázku, či sa politicky nedostávame do pasce. Keďže stále viac a viac klesá voličská sila rodín s deťmi, keďže ich je menej, tým pádom sa politici orientujú na iné voličské skupiny a tým pádom sa robia politicky opatrenia, ktoré nie sú v prospech rodín s deťmi, a tým pádom sa ďalej zhoršuje demografická situácia, a to je začarovaný kruh. Tento sa dá prelomiť, ak zvýšime spoločenskú prestíž rodín s deťmi.

Riziko tejto pasce, tohto začarovaného kruhu si uvedomili napríklad v Nemecku. Minulý rok v júni 2008 niekoľko desiatok poslancov Bundestagu požiadalo spolkovú vládu, aby vypracovala práve návrh volebného zákona, ktorý umožní rodičom voliť i za svoje deti. Náš návrh vychádza presne z tejto filozofie. Dieťa, nedospelé dieťa má tiež svoje záujmy, ktoré by mal niekto zastupovať. Keďže samo nie je dostatočne rozumovo vyspelé, jeho prirodzeným zástupcom vo voľbách chrániacim záujmy dieťaťa by mal byť jeho rodič, resp. rodičia.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosíme vás o podporu nášho návrhu. A domnievame sa bez ohľadu na to, aký bude výsledok vášho hlasovania, že veľmi váženej diskusii o situácii slovenskej rodiny a o demografickom vývoji sa tak, či onak nevyhneme.

Dámy a páni, ďakujem vám za vašu pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Spravodajcom vášho návrhu je pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ma určil ako spravodajcu k návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v príslušných ustanoveniach zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 4. marca 2009 rovnako navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady, okrem zahraničného výboru, výboru pre európske záležitosti, mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ a výboru Národnej rady na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ.

Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady a odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

Toľko je moja spravodajská informácia. Otvorte, pán predseda, prosím rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku od pána poslanca Bauera. (Ruch v pléne.) Pani poslankyňa, páni poslanci, poprosím vás.

R. Bauer, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, najstaršia inštitúcia akú ľudstvo pozná, je rodina. Keby neexistovala rodina, ktorej základnou funkciou je umožniť novým ľudským stvoreniam príchod na svet, tak by ľudstvo dávno vyhynulo. Rodiča berú na seba úlohu zachovania ľudského rodu a nesú zodpovednosť nielen sami za seba, ale aj za svoje deti, za ich výchovu, za ich vzdelanie, za prípravu do života. Dnešný svet je, žiaľ, značne nepriateľský voči rodine a voči deťom. Deti nie sú v móde, rodina ako inštitúcia sa neteší dostatku ochrany a úcty od spoločnosti.

Na jednej americkej konferencii o nových technológiách, zábave a dizajne, ktorá sa koná každoročne a ktorej vystúpenia je možné vzhliadnuť na portáli Youtube, profesor Hans Rössling na svojich pohybujúcich sa grafoch ukázal, že od roku 1960 sa podľa jeho slov kompletne zmenil svet. Je veľmi pútavé sledovať ináč nudné dáta a ich zmeny v čase na pohybujúcich sa grafoch. Krajiny sveta, ktoré na začiatku 60. rokov mali pôrodnosť 8 detí na jednu ženu a zároveň nízky priemerný vek obyvateľov i dožitia, za posledných viac ako 40 rokov zmenili svoje demografické správanie sa a dnes majú síce dlhší priemerný vek dožitia, ale rodiny s omnoho menším počtom detí, ľudia sú starší. Rovnako je to aj v krajinách, ktoré pred 40. rokmi mali menšiu plodnosť. Najhoršia je situácia v Európe a z Európy je najhoršia na Slovensku. V roku 1960 bol u nás počet narodených detí na jednu ženu asi 3,5; dnes je to cca 1,2. Jedno z najnižších čísel na svete. V absolútnych číslach to predstavuje priepastný pokles z viac ako 100 tisíc narodených detí za rok v minulosti na dnešných vyše 50 tisíc, ako to máte uvedené v dôvodovej správe a ako to uviedol aj predkladateľ, kolega - poslanec Vladimír Palko. Keďže však súčasne s týmto procesom dochádza k predlžovaniu dĺžky ľudského života, vymieranie nie je viditeľné v porovnaní počtu zosnulých a narodených za rok. S počtom detí, samozrejme, súvisí aj počet rozvodov. Od roku 1950, kedy na 100 sobášov bolo u nás len cca 6 rozvodov, dnes je to viac ako 40 rozvodov na 100 sobášov.

Dovolil som si túto demografickú odbočku, aby som ukázal, že Slovensko je ohrozené a treba sa tým vážne zaoberať už tu a teraz. Nemci to pochopili omnoho skôr a dnes je diskusia v Nemecku o volebnom práve rodičov aj za deti omnoho ďalej ako u nás.

Otázky pre takúto diskusiu sú tieto. Kto zastupuje záujmy detí v demokratických voľbách? Ako posilniť rodinu a zmeniť nepriaznivú situáciu rodín s deťmi? Ak sa narodí dieťa, nesú práve jeho rodičia zodpovednosť za život svojho dieťaťa od jeho počatia. Preto je úplne logické, že by mali mať možnosť rozhodovať nielen sami za seba, ale aj za svoje deti. Tak by každý rodič mal mať možnosť hlasovať akoby dvakrát. Najprv vo svojom mene a potom v mene svojich detí. Je totiž prirodzené, že človek, ktorý je spoluzodpovedný za rodinu, sa bude rozhodovať vysoko zodpovedne a uvážlivo. Takýmto spôsobom by zastupovali rodičia zvýšeným počtom hlasov vo voľbách aj práva svojich detí. Dnešný volebný systém brutálne diskriminuje rodiny s deťmi. Skupina bezdetných obyvateľov má na každého obyvateľa jeden hlas, to je na 100 obyvateľov 100 hlasov. Rodiny s troma deťmi majú na 100 osôb len 40 hlasov.

Populistickí politici presadzujú všetky výhody pre starnúce bezdetné vrstvy obyvateľov, čo onedlho zaplatia deti z dvoj, trojdetných rodín. Veď rodiny s troma deťmi majú len 40 hlasov na 100 obyvateľov. Pre populistických politikov sú to teda menej ako poloviční ľudia.

Na Slovensku vždy platil v minulosti systém troch grošov. Ak pracujúci zarobil tri groše, z jedného žil, jeden vrátil rodičom a jeden požičal deťom. Dnes dávame na generáciu s bohatými životnými skúsenosťami mnohonásobne viac než na financovanie detí, ich zdravie a vzdelávanie. Je evidentné, že zmenou vo volebnom práve, ktorú ako poslanci za Konzervatívnych demokratov Slovenska, za KDS navrhujeme, by sa posilnilo postavenie rodiny a postoj spoločnosti k rodinám a k deťom by sa mohol postupne meniť v prospech rodiny a detí.

Výhody, ktoré by tento návrh priniesol, sú tieto: Po prvé politici sa budú musieť viacej starať o rodinu a záujmy detí.

A po druhé ľudia sa budú slobodne rozhodovať mať viac detí, čo môže konečne zlepšiť nádej Slovákov na prežitie.

Páni a dámy, prvé reakcie na tento ústavný návrh zmeny volebného práva boli u nás úsmevné a odrazom nepochopenia a nedostatku informácií. Verím, že aj dnešná rozprava tento deficit pomôže odstrániť a že návrh si postupne získa svojich stúpencov, a tak postupne bude táto zmena volebného práva na Slovensku možná, resp. vyvolaná diskusia prinesie nové idey na riešenie otázok, ktoré ju vyvolávajú.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Bauera - páni poslanci Mikloško a Petrák. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Chcem dodať k pánovi poslancovi Bauerovi. Ono je to možno úsmevná téma, ale v Spolkovej republike Nemecko beží osem rokov vážna diskusia na túto tému. Poviem mená ľudí, ktorí sa zaoberajú touto témou. Je to Roman Herzog, bývalý prezident Nemecka a bývalý predseda Ústavného súdu Nemecka. Je to ústavný sudca Kierghoff, bývalý tieňový minister financií za CDU ešte predtým, ako boli socialisti vo vláde. Je to predseda Bundestagu Thierse, socialista. A minulý rok, aby som doplnil pána kolegu Palka, to bolo 43 poslancov CDU, ktorí žiadali, aby vláda sa takýmto niečím zaoberala. Problém v Nemecku je ten, že jednak je tam prestarnuté obyvateľstvo, je obrovské množstvo dôchodcov, ktorí vo voľbách sa rozhodujú podľa svojho videnia sveta. A rovnako ľudia, ktorí nemajú deti, znovu sa rozhodujú a majú také isté volebné právo ako ľudia, ktorí majú viac detí alebo majú deti vôbec.

Čiže, tá filozofia začína byť postavená takto a celý ten problém. Politika rodín, ktoré majú viacero detí, tieto rodiny sú jednoducho nejakým spôsobom nebrané do úvahy, sú to rodiny s úplne iným videním sveta, často s iným hodnotovým kritériom a o ich živote rozhodujú alebo ľudia prestarnutí, alebo ľudia, ktorí nemajú deti a ktorí ináč rozhodujú.

(Pán kolega Rafaj, je taký vtipný, že to nebudem ani opakovať, lebo by sa musel hanbiť pred celým Slovenskom.) Toto je základ, ktorý vytvára diskusiu v Nemecku, ale, samozrejme, Slovenská národná strana zatiaľ rieši eurofondy. Čiže, ona tieto problémy dnes ešte necíti.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, no...

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Rafaj, poprosím vás.

Ľ. Petrák, poslanec: Mám vcelku problém ako formulovať svoju faktickú poznámku. Ja som pri predložení tohto návrhu zákona neveril celkom, že ide o vážny návrh zákona, ale vidím z podania kolegov kresťanských demokratov či konzervatívnych demokratov, že oni myslia tento návrh úplne vážne. Ja si dovolím zacitovať z dôvodovej správy: "Predložený návrh zvyšuje spoločenskú prestíž rodín s deťmi a zvyšuje ich politickú váhu. Tým vytvára predpoklady pre zmeny klímy spoločnosti, ktorá môže vyústiť do prekonania demografickej krízy." Je to pre mňa zásadne nový pohľad na veci. Ja som si doteraz myslel, že sociálne istoty môžu vytvoriť predpoklady, pocit bezpečia a ďalších istôt v spoločnosti môže vytvoriť predpoklady na dobré životné podmienky, životné prostredie môže vytvoriť predpoklady a tak ďalej, a tak ďalej.

Ale vidím, že moje myslenie doteraz bolo značne deformované, a preto sa chcem poďakovať za rozšírenie svojho obzoru. Pán poslanec Mikloško, ja by som sa len tak na okraj chcel spýtať, keď bojujete za posilnenie práv rodín s deťmi alebo mnohopočetných rodín, nebude vám ako tak trošku ľúto, že vzhľadom na rozsah svojich potomkov uberáte vplyv svojej rodine?

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Bauer, chcete reagovať? Nie.

Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť. (Ruch v pléne.)

Pán poslanec Minárik - do rozpravy. Poprosím vás, páni poslanci.

P. Minárik, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. To, čo neodznelo na mikrofónu, zopakujem na mikrofón.

Pán poslanec Petrák, ste trápny. O vnútorných motiváciách Františka Mikloška, prečo sa neoženil v mladom veku, vie František Mikloško a vy o tom viete nič. Ak jemu hovoríte o tom, že nemá deti a že uberá vplyv svojej rodiny, neviete vôbec nič a vyjadrujete sa k jeho intímnym stránkam života. A ako si to dovoľujete? Takto siahať niekomu na to najosobnejšie? Tu máme diskutovať o politickom probléme, o probléme, ktorý sa volá volebné právo a jeho možná úprava. To, že to vyvoláva ironické, pobavené, povznesené úsmevy? Vážené dámy a páni, to je vážna téma. Naozaj to myslíme smrteľne vážne. Skúsme sa vysporiadať s námietkami. Ja som počul niekoľko, niektoré boli naozaj úsmevné, niektoré boli vážnejšie.

Prvá sa objavila krátko po zverejnení nášho návrhu. Bolo to také z takej obce skôr právnickej a koniec koncov veľmi to formuloval právnik Benedik v nejakom článku v novinách. Išlo o to, že my sme si dovolili porušovať nejaké posvätné princípy demokratických volieb. Princípy, ktoré sa volajú priamosť, tajnosť a tak ďalej. Nebolo to veľmi vyargumentované. Skôr sa tam argumentovalo tým, že nejakí tmári, nejakí slaboduchí ľudia púšťajú nejaké nezmysly. To bolo v tom mäkšom prípade. V tom horšom prípade sa o nás pomaly vyjadrovali ako o dementoch.

Vážené dámy a páni, čo sa týka vážnych právnych otázok, za posledných sto rokov volebné právo doznalo podstatne väčšie zmeny, ako niektoré iné základné práva. Napríklad také majetkové práva. O čo menej to bolo vyargumentované, o to viac to bolo útočné. Čo nie je možné naozaj robiť v demokratickej spoločnosti zmenu volebného práva? Za posledných sto rokov, o koľko skupín, napríklad etnických, sa rozšírilo volebné právo? Ako sa menilo volebné právo voči ženám? V niektorých kantónoch vo Švajčiarsku až v 60. rokoch. Ako sa znižovala veková hranica, ako sa odstraňovali cenzy? To boli také vážne zmeny volebného práva, že naozaj nie je možné v dnešnej demokratickej spoločnosti povedať, že daný stav je konečný a nemenný.

Dámy a páni, tieto námietky veľmi rýchlo ustali potom, ako sa zverejnilo, že naozaj 40 poslancov Bundestagu požiadalo, aby nemecká vláda vypracovala takýto návrh zákona. Tieto námietky ustali práve, keď sa povedalo, že Thierse, Herzog, Kierghoff o tomto vážne diskutujú. O týchto ľuďoch sa zrazu začalo hovoriť ako o vážnych ľuďoch. My sme boli a sme pre mnohých ešte šašovia. Skúste to povedať o nemeckom ústavnom sudcovi, o bývalom nemeckom prezidentovi. Niektorí ľudia to pochopili skôr, niektorí to nepochopia do konca života.

Ďalšia námietka, nie však tak medializovaná, pretože mnohí už vedia, čo sa v tejto spoločnosti patrí, že ten main streem treba držať a politickú korektnosť, bola, pred chvíľou to tu kolega Tomáš Galbavý formuloval - o chvíľu tu budeme mať prezidenta fyzika - inými slovami, problém Cigáni. Áno, je to problém, problém, s ktorým sa zavedením alebo nezavedením zákona tak či tak stretneme. Keď zavedieme, možno rýchlejšie, keď nezavedieme, určite o takých 15, 16 rokov. Ich dorast totižto dorastie. Náš dorast nedorastie, lebo nie je. A keď bude môcť byť o 15 rokov fyzik prezidentom, prečo by nemohol byť o 5 a prečo by vôbec nemohol byť fyzik prezidentom? Skúste niekto artikulovať tu tento problém za týmto mikrofónom. Môže byť aj matematik. Tomáš, prosím ťa, pán Galbavý, pán poslanec Galbavý, prihláste sa a povedzte to tu, za týmto mikrofónom tejto snemovni, že Róm nemôže byť prezidentom v tejto republike. (P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec.)

Ale to nie je zásadný problém. Pozrime sa na volebné správanie a na volebné preferencie neprispôsobivých. Teraz je ten problém trošku širší, neprispôsobivých, pretože Rómovia sú vo veľkej časti aj neprispôsobiví a od iných sa líšia práve tým, že majú viacej detí. Najlepšie sa to dá dokumentovať na posledných prezidentských voľbách. Prvé a druhé kolo na Luníku.

Aké bolo správanie ľudí v prvom kole? Luník - 3 091 voličov, v prvom kole volilo 58. A potom príde nejaký impulz zvonku a zrazu to tam funguje a dobre všetci vieme, aké tie impulzy sú. Jeden, jediný impulz na týchto ľudí funguje, matéria. A to je jedno či peniaze, či v lepšom prípade múka, alebo v horšom prípade borovička. Zrejme sa tam niečo stalo. V druhom kole rovnaký počet zapísaných voličov, 457 voliacich, 8 a polkrát toľko. To sa naozaj teda bojíme, že Rómovia budú prevolovať súčasnú majoritu? Nemusíme sa báť. Zdá sa, že títo ľudia chodia voliť len vtedy, keď sú kúpení, dámy a páni, a kupujú ich gadžovia. Kupujú ich bohaté, silné, v politike sa chcejúce presadiť skupiny. To je problém morálny, to nie je problém ich správania. To je problém správania sa tých ľudí, ktorí sú ochotní a schopní ich kupovať a ktorým takéto hlasy nesmrdia, pretože ich k tej moci vynášajú. Dámy a páni, takto sa to správalo aj v iných osadách a kupovali všetci, všetci, ktorí na to mali, či už silu alebo peniaze. Takže to nie je problém Rómov.

Ďalšia námietka. Ako to dojča, ako to nemluvňa odovzdá svoju vôľu rodičom, aby hlasovalo tak, ako chce? No nijako. Ten rodič bude hlasovať tak, ako hlasuje za seba, pretože je za to dieťa v kojeneckom veku, za jeho prežitie plne zodpovedný a nikto iný tú zodpovednosť zaňho nemôže prevziať. On musí svoje dieťa priviesť do človečenstva, do stavu, kedy bude vychované a bude v tom príslušnom veku, možno v budúcnosti 16, dnes 18, voliť, voliť za seba, voliť vtedy, keď bude schopné rozoznávať dôsledky svojho rozhodnutia a zakiaľ nie je toho schopné, zatiaľ to bude realizovať rodič. Tak ako realizuje iné práva, napríklad majetkové pri správe majetku dieťaťa, ktoré nie je plnoleté a nikto sa dnes nad tým nepozastavuje.

Stretol som sa aj s inými námietkami. Zväčša to boli námietky úsmevné a boli to pseudoproblémy. Kebyže nejaké vzídu z pléna, rád na to odpoviem. Poviem jeden za všetkých, aby bolo vidno, aké úsmevné boli. Doniesol ho kolega Bauer niekde z východu. Čo s ľuďmi, napríklad ako kňazi, resp. ktorí dobrovoľne žijú v živote bez manželstva, teda rozhodnú sa nemať deti? Nuž, nič. Budú mať jeden hlas. Veď nesú zodpovednosť do budúcnosti iba za seba. Bližšie sa týmto problémom nebudem zaoberať, resp. budem sa ním zaoberať, keď donesiete aspoň jedného celibátnika, ktorému by náš návrh prekážal.

Ale úplne vážnym problémom pre demokraciu je, že má v sebe zabudované akési sebadeštrukčné mechanizmy. Tuším Winston Churchil okrem svojho slávneho výroku, že demokracia je to najlepšie z toho zlého, čo vieme, povedal aj inú, že ak chceme vedieť, v čom spočíva problém demokracie, stačí sa rozprávať s priemerným voličom. Dámy a páni, naozaj problém demokracie je v spôsobe realizácie volebného práva a najmä odvtedy, kedy sa štát stáva čoraz väčší a väčší sociálny zaopatrovateľ. Na jednej strane sú politici, ktorí sa usilujú o moc, na druhej voliči, ktorí chcú maximalizovať zisk z toho, že majú právo raz za x rokov svoj hlas odovzdať. Inými slovami, politici nadbiehajú voličom a voliči sa s radosťou nechajú korumpovať. To správanie je úplne prirodzené. Každý chce maximalizovať zisk zo svojho hlasu, a preto 100 dôchodcov, ktorých prehlasuje 40 matiek a otcov trojčlenných rodín, bude hľadieť na svoje záujmy, a nie na záujmy toho, či o 5, 10 alebo 15 rokov bude mať ešte kto ten štát držať a demokraciu prenášať na ďalšie generácie.

Dámy a páni, to nie je problém ani rómskych rodín, ani nerómskych rodín. To je problém rodín, ktoré sú ochotné mať deti, prevziať za ne zodpovednosť, vychovávať ich tak, aby kontinuálne mohla naša spoločnosť takéhoto typu, západno-demokratického, európskeho trvale existovať. Preto dávame takýto návrh, aby sme podporili účasť rodín na verejnom živote väčšou mierou, ako je miera single.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pán poslanec Rafael Rafaj, takže ako prvý pán poslanec Ľubomír Petrák, ďalej pán poslanec Vladimír Jánoš, Viliam Jasaň, Ján Kvorka a ako piaty Rafael Rafaj.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Minárik, váš osobný útok na mňa bol absolútne neopodstatnený a neviem, na čom bol založený. To, čo ste povedali v závere svojho vystúpenia, bola podstata toho, čo som ja chcel povedať smerom k pánovi Mikloškovi. Vy si skutočne myslíte, že ten, kto zo zdravotných dôvodov aj z dôvodu svojho, povedzme, aj náboženského presvedčenia nemá deti, má byť spoločensky menejcenný a jeho názor v spoločnosti má byť menej vnímaný ako asociál s tuctom detí, ktorý okrem toho, že urobil deti, neurobil pre túto a neurobí pre túto spoločnosť nič? Ja osobne si to nemyslím a považujem váš útok smerom ku mne v tomto kontexte za úplne zvrátený. (Výkriky v sále.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej, poprosím o pokoj v rokovacej sále, skúste si to, čo nechcete povedať na mikrofón, povedať mimo tejto sály.

A teraz má slovo pán poslanec Jánoš. Nech sa páči.

V. Jánoš, poslanec: Ďakujem pekne. Ja úplne chápem štyroch pánov poslancov, ktorí sa snažia vyvolať nejakým spôsobom celospoločenskú diskusiu, nejakú takú všeobecnú diskusiu, aby sa o tom vyprávalo možno ešte šesť mesiacov. Ak osem rokov o tom hovorí Bundestag, ja predpokladám, že bude o tom hovoriť ďalších osemdesiat rokov, pretože nie, že to vyvoláva len úsmev, ale z posledného príspevku pána poslanca som cítil aj akýsi atak alebo útok na dôchodcov. Prosím vás pekne, pán poslanec, ale veď tí dôchodcovia, veď mnohí, ak nie všetci, veď oni vychovali deti, prosím vás pekne, a prispievali aj do spoločnosti. Prečo ich dávate niekde o level nižšie ako ľudí, ktorí majú momentálne tri, štyri, možno päť, možno desať detí? Ja neviem. Toto som nepochopil, ani to nechcem pochopiť. Moji rodičia sú dôchodcovia a myslím si, že pracovali pre túto spoločnosť celý život a prispievali do tejto spoločnosti nielen materiálne na svojich odvodoch, daniach atď., budovali túto spoločnosť a vychovali deti. Takže toto som vcelku nepochopil a verím a predpokladám, že to bolo také odľahčenie v rámci jednotlivých bodov tejto schôdze a trošku sme sa vyrozprávali a ideme na vážnejšie témy.

Ďakujem pekne.