Čtvrtek 16. dubna 2009

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Jediný s faktickou poznámkou prihlásený je pán poslanec Pavol Kubovič. Uzatváram možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Kubovič, nech sa páči.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem. Chcem sa poďakovať pani poslankyni Sabolovej, že poukázala na problém, ktorý môže mať, podľa mňa bude aj legislatívnym problémom v rámci našej legislatívy na Slovensku. Pretože naozaj, mestská časť nie je definovaná v žiadnych našich zákonoch ako obec a myslím si, že zase zavádzame tento pojem mestskej časti ako obce do druhého alebo tretieho zákona, ktorý naozaj môže byť v rozpore so slovenskou legislatívou. Dnešný stav stavebných úradov, ktoré sú na mestských častiach v Bratislave, je oveľa, oveľa legitímnejší, pretože obec v tomto prípade reprezentuje hlavné mesto a v zmysle zákona o hlavnom meste má mesto prostredníctvom štatútu možnosť preniesť isté právomoci na mestské časti. V zmysle štatútu dnes hlavné mesto ako obec, teda Bratislava tieto právomoci preniesla na mestské časti a tie si zriadili stavebné úrady vo svojich mestských častiach. Ale treba povedať, že ak to zakotvíme dnes do zákona ako stavebné úradovne pod pojmom tak, ako bolo čítané v § 8, že na území hlavného mesta stavebným úradom sú mestské časti, teda na celom Slovensku obce a zrazu v Bratislave mestské časti, tak si myslím, že môže dochádzať k legislatívnym problémom v tomto bode.

Ja si myslím, že nám vôbec nič nebráni v tom, aby sme ten stav ponechali taký, aký je, aby stavebným úradom bola Bratislava a aby naďalej bol prenesený tento výkon na mestské časti štatútom a nikto nebude môcť túto vec napadnúť. Bolo by vhodné, aby nový pán minister, samozrejme, týmto podľa mňa základným problémom, ktorý z tohto vyplýva, sa zaoberal. Treba povedať, že všetky ostatné veci, ktoré zjednodušujú stavebné konanie, sú na mieste a treba ich asi naozaj podporiť, aby ten proces bol čo najjednoduchší.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová bude reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za podporu. Pretože si myslím, že vypichol to veľmi jasne v porovnaní s ostatnou legislatívou pán kolega Kubovič, že nikde v iných zákonoch mestské časti nemáme zadefinované. Čiže, buď budeme to používať ako technický pojem, ktorý sa potom určí aj v inej legislatíve, čo si myslím, že nie je správne, lebo mestom je mesto Košice a mestom je mesto Bratislava, ale majú štatút, ktorým môžu zveriť svoje kompetencie. A myslím si, že aj jednu vec, ktorú som chcela povedať, je dobré, že je zjednodušené konanie. Ale nesmieme vytvoriť priestor na to, aby vo veľkých aglomeráciách, ako je Bratislava, Košice alebo aj iné mestá, začali vznikať stavby, ktoré sa potom časom možno budú legalizovať a úplne sa naruší istá územná celistvosť zóny, ktorým by tie mestá, prípadne mestské časti vo veľkých mestách mali disponovať, aby vedeli, čo v tom svojom meste chce ten primátor, starosta, poslanci, kde a na akom mieste. A nie úplne bezhlavo, bez toho, aby sme mohli do toho reálne vstupovať. Čiže zjednodušenie áno, ale v primeranej forme a veľmi jasne zadefinované v zákone.

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave posledná prihlásená k tejto tematike a to je pani poslankyňa Katarína Tóthová.

Pani poslankyňa, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som svoje vystúpenie začala tým, čo nielenže si považujem za povinnosť, ale predovšetkým za milú vec, aby som pogratulovala novému pánovi ministrovi k jeho funkcii. Chcem mu poželať, aby sa mu darilo. A veľmi ma mrzí, že prvý zákon, s ktorým prichádza do parlamentu, nie je tak spontánne a s takým súhlasom prijatý, prijímaný poslancami, ako by si to on určite predstavoval. Ale verím, že pripomienky, ktoré tu boli, ako minister dá prerokovať, bude hľadať riešenia a že budeme môcť tento zákon schváliť potom v treťom čítaní. Tak, pán minister, ešte raz veľa zdravia a nech sa vám darí. (Potlesk.)

Ja by som chcela uviesť, že tu bolo spomínané, že prerokúvaný legislatívny návrh je zmenou stavebného zákona ešte z roku 1976 a že už je to dávno a bolo veľa doplnení. Mne by to neprekážalo, keby mohol platiť ďalej, ale za podmienky, že by sme v stavbách a v realite, v praxi nemali toľko problémov a toľko nedostatkov, ako vlastne v súčasnosti máme. Netajme si, že množstvo čiernych stavieb, veľa čiernych nadstavieb, noviny v Bratislave poukazujú na Hviezdoslavovom námestí na nadstavbu, že nie je povolená, že sa stavia načierno. Chodím okolo, stavia sa ďalej, počúvam v televízii, že stavba je v rozpore s platným právom, nie je stavebné povolenie, stavba rastie ďalej. Je to veľmi smutné, pretože nielen stavby, ale aj demolácie stavieb sú bez akéhokoľvek povolenia. V Bratislave, blízko bývalej továrne Apolo zbúra sa historická stavba bez stavebného povolenia. Určí sa potom nejaká pokuta, ktorá je smiešna v porovnaní s tým, ako sa získa priestor. V historickom centre Bratislavy sa začne búrať Amfiteáter bez akéhokoľvek právoplatného stavebného povolenia.

Ja si myslím, že toto sú dôvody, prečo treba nový stavebný zákon. Zákon, ktorý by tak územné konanie, ako aj stavebné konanie reguloval tak, aby to bol účinný nástroj na - a nebojím sa to povedať - zjednanie poriadku. Vážení, demokracia musí začať disciplínou a poriadkom. Základný prvok v demokracii a v právnom štáte je disciplína a poriadok.

A preto nesúhlasím s názorom pána poslanca Kuboviča, že všetky zjednodušenia treba prijať. Vonkoncom nie. Nedomyslené zjednodušenia vyvolajú v praxi chaos a ďalší neporiadok. Chceme mať neporiadok v tejto oblasti? Susedské hádky, súdne spory, stavby, ktoré sú tŕňom v oku a nedá sa už s nimi nič robiť, pretože sa nedá, aj keby sa dalo a podobne. Čiže, navrhuje sa zvýšiť sankcie. Áno, aj to je jedna z ciest. Ale prosím vás pekne, nenastane taký stav, ako je dnes, že vonkoncom sa sankcie nevyvodzujú? Tak potom mi musí byť jedno, či sú tam stotisícové alebo desaťmiliónové pokuty, keď sa neukladajú. Ja musím nájsť takú regulu, takú právnu úpravu, ktorá mi zabezpečí alebo aspoň minimalizuje prípady, kedy sa nebudú sankcie ukladať. Teda zabezpečí, že tie sankcie sa skutočne budú ukladať. A ja súhlasím s tým názorom, ktorý tu bol povedaný a právne úpravy v zahraničí na to príklad máme. Ukladať sankcie podľa percent, áno, určitú stabilnú sankciu, ja neviem, do akej hodnoty stavby a potom stavby nad vyššie hodnoty podľa percent preinvestovaných financií na stavbe. Veď to už kole do očí, že niektoré plánované stavby a ich finančné krytie je vypočítané aj s prípadnými pokutami, zahrnuté sú už prípadné pokuty do financovania.

Takže ja si myslím, že zjednodušenia, ktoré sú v predloženom zákone, napríklad v § 123 ods. 4, že stavebník nemusí preukázať vlastníctvo alebo iné právo k pozemku alebo stavbe na ňom, ak ide o stavbu umiestnenú pod zemou, ktorá funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisí s existujúcimi stavbami alebo s využitím pozemku v budúcnosti - no ja sa domnievam, že to snáď nemôže byť pravda! Niekto môže začať rýpať a stavať niečo pod zemou bez toho, aby preukázal vlastníctvo k tejto stavbe? To sa mi zdá byť neuveriteľné a neprijateľné.

Ďalej § 131 - zjednodušené stavebné konanie. Ja bez mučenia sa priznávam, že sa už 40 rokov zaoberám správnym konaním, predovšetkým v rámci výuky správneho práva na Právnickej fakulte v Bratislave a aj otázkami stavebného konania. Nuž, zjednodušenie, aké je v § 131, by som veľmi nerada videla v právoplatnej a účinnej, teda v platnej a účinnej právnej úprave.

Osobne zastávam názor, že úloha audítorov pri stavbách a vyšaltovanie účastníkov terajších konaní a čo všetko sa môže pod tento paragraf v praxi skryť, čo aj nebude súladné so zákonom, ale keď to už bude stáť a bude sa stavať, budú s tým komplikácie, tak to sa domnievam, že toto ustanovenie by nemalo ostať v stavebnom zákone a že na základe osvedčenia audítora stavby by stavebný úrad nemal mať povinnosť vydať stavebné povolenie do 30 dní. Ja si myslím, že má prebehnúť riadne stavebné konanie.

Ďalej, pri § 121 pri stavebnom súhlase treba presne vyšpecifikovať, na čo stavebný úrad ten súhlas môže dať bez vydania stavebného povolenia. Inak je to vágna úprava, opätovne v praxi vyvolávajúca nejasnosti. Som toho názoru, že pripomienky, ktoré dalo ZMOS, sú pripomienky, s ktorými sa bude treba vážne zaoberať. Som toho názoru, že v rámci druhého čítania tohto zákona bude treba urobiť viaceré a početné úpravy tohto zákona. A chcem vysloviť želanie, že predkladateľ vyjde pozmeňujúcim návrhom v ústrety, lebo osobne, ak by ostal zákon v tejto podobe, ja osobne by som mala problémy zatlačiť tlačidlo, že som za tento legislatívny návrh. Ale ako vravím, skutočne som presvedčená, že nájdeme spôsoby ako tieto ustanovenia upraviť a z parlamentu vyjde stavebný zákon, ktorý bude prínosný pre prax.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami - páni poslanci Stanislav Kahanec, Ľubomír Petrák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Myslím si, že vo väčšine vecí sa s kolegyňou poslankyňou zhodujeme. A to, že som uviedol, že zákon je veterán, mne takisto neprekáža to, že je veterán. A v texte som uviedol dôvody, pre ktoré, myslím si, že je nevyhnutné, aby sme ich dali do poriadku. Možno tie dôvody som v úvode pri tom "veteránovi" nazval tak slušne: že nabrali sme skúsenosti, poznatky, problémy a problémy, ktoré treba vyriešiť. Ale chcem sa pripojiť k tomu, čo povedala pani poslankyňa, že malo by sa začať s disciplínou a poriadkom. A platí aj, ak zachováš poriadok, poriadok zachová teba, teda zachová aj tento štát a zachová aj naše podmienky v rámci životného prostredia, na ktoré je tiež veľký dosah práve z uplatňovania tohto stavebného zákona. A takisto ešte raz zdôrazním to, čo hovorila ohľadom jednoznačnosti udeľovania či už pokút alebo percent pri týchto pokutách. V zákone nemôže byť slovo "môže" vtedy, keď sa píše, že na jednej strane to považuje za osobitne závažné porušenie zákona a pri opakovanom zistení môže podať podnet na zrušenie jeho živnostenského oprávnenia, teda pre zhotoviteľa a rovnako mu môže udeliť pokutu. A udeľovanie pokuty do 170 tisíc eur, teda do 5 miliónov. Slovo "do" tam takisto byť nemôže. Musí sa jasne stanoviť, aká pokuta sa udelí. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou - pán poslanec Ľubomír Petrák, nech sa páči.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa Tóthová, s väčšinou vecí, ktoré ste uviedli vo svojom vystúpení, súhlasím a myslím si, že je potrebné v tomto zákone niektoré veci dopracovať. Ja osobne vykonávam funkciu starostu relatívne dlhé obdobie a takisto máme z titulu prenosu kompetencií na obce a mestá stavebný úrad. To znamená, že s týmito problémami som oboznámený a viem, kde samosprávu tlačí topánka. Ja by som poukázal na to, čo tu zatiaľ nebolo zásadne zmienené a myslím si, že sa treba tým vážnejšie zaoberať. Je to postavenie audítora stavby. Ja osobne si myslím, že ak spojíme postavenie audítora stavby s § 131 o zjednodušenom stavebnom konaní, kde audítor stavby osvedčením potvrdí úplnosť žiadosti o stavebné povolenie, projektovú dokumentáciu, jej súlad s územným plánom a tak ďalej, a tak ďalej a na základe tohto osvedčenia audítora stavby stavebný úrad vydá stavebné povolenie bez preskúmavania týchto otázok, tak potom sa spýtam, na čo je stavebný úrad ako-taký. Tak potom nech funkciu stavebného úradu plní audítor stavby. Jeden z nich je tu zjavne zbytočný.

Z tohto môjho pohľadu si myslím, že nad takými závažnými vecami, ako je štátny dohľad, štátny stavebný dohľad nad uskutočňovaním stavby a plnením podmienok, jednoducho musí byť zachovaná ingerencia štátu prostredníctvom stavebných úradov a jednoznačne v ďalšom konaní sa budem prihovárať za prehodnotenie postavenia audítora stavby.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou teraz ešte na rečníkov, ktorí sa prezentovali faktickými poznámkami, pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za faktické poznámky. Chcem len doplniť, že súhlasím s pánom poslancom Petrákom. Mne sa tiež ten audítor nepáči, pretože on má len potvrdiť, že účastníci konania sú súhlasní, ale či to ozaj je a môžu mať ďalšie návrhy a podobne. Čiže, skutočne tu má byť stavebné konanie, pretože štát má dohliadať na stavebné konanie. V minulosti stavebným úradom mohol byť len ten, kto preukázal, že na ňom pracujú erudovaní pracovníci a každý jeden stavebný úrad jednotlivo sa vyhlasoval v Zbierke zákonov. To hovorím preto, aby sme si uvedomili, aké dôležité je stavebné konanie. Že za bývalej vlády prehodenie stavebného úradu na vyše 2 960 obcí bol jeden nedomyslený akt. Už to tu máme, škoda plakať. Ale treba si uvedomiť, že štátny stavebný dohľad musí byť a nie sú to veci jednoduché. Musí byť dohľad aj nad kvalitou. V zahraničí padajú koľké domy. Prečo? Lebo nie sú dodržané podmienky. Nefunguje štátny stavebný dohľad a podobne. Takže to, čo povedal pán poslanec Petrák, plne podporujem a ďalej ešte aj rozširujem.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová bola posledná, ktorá bola prihlásená do rozpravy.

Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či chce k rozprave zaujať stanovisko ako navrhovateľ. Pán minister sa vzdáva záverečného slova.

Pán spravodajca? Pán spravodajca áno. Nech sa páči.

Gy. Juhász, poslanec: Ja sa v krátkosti vyjadrím k rozprave. Naozaj tento zákon, ako už aj moji predrečníci spomenuli, je veľmi zložitým zákonom. Naozaj je vaším prvým zákonom, ktorý predkladáte v Národnej rade a myslím si, že do druhého čítania tu bude treba doriešiť pár vecí, aj čo sa týka audítorov stavieb, čo sa týka pokút, čo sa týka čiernych stavieb. Takže, ja si myslím, že aj v hospodárskom výbore, ktorý je gesčný výbor k tomuto návrhu zákona, sme pripravení na diskusiu, aj v komisii pre stavebníctvo a regionálny rozvoj a záleží, samozrejme, na predkladateľovi a poslancoch, ktorí budú predkladať pozmeňujúce návrhy, aký zákon sa prijme v druhom čítaní.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme o 17.00 hodine.

A teraz v súlade so schváleným programom nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento vládny návrh má tlač 983 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 1031.

Opäť prosím ministra výstavby a regionálneho rozvoja Igora Štefanova, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

I. Štefanov, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol pripravený na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007 v súlade s odporúčaniami vyplývajúcimi z dokumentu Koncepcia právnej úpravy v oblasti stavebného práva, v ktorej bola vyjadrená nevyhnutnosť vyčlenenia problematiky vyvlastnenia zo stavebného zákona do samostatnej právnej normy, do zákona.

Otázky súvisiace s odňatím alebo obmedzením vlastníckych práv k pozemkom a stavbám určeným na zastavanie vyvlastnením musia byť vyriešené pred povoľovacími procesmi upravenými v stavebnom poriadku. Vyvlastnenie ako nútené obmedzenie alebo odňatie vlastníckeho práva je nesporne najzávažnejším a výnimočným spôsobom zásahu do nedotknuteľnosti vlastníckeho práva, ktoré pripúšťa aj Ústava Slovenskej republiky v článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Preto je možné len na kumulatívnom splnení zákonom stanovených štyroch podmienok. Jeho realizácia je možná iba vo verejnom záujme na základe zákona v nevyhnutnom rozsahu a za primeranú náhradu. V zákone sa podrobne doriešili procesné pravidlá vyvlastňovacieho konania, ako aj hmotnoprávne podmienky pre vyvlastnenie. Vyšpecifikované boli podklady nevyhnutné pre podanie návrhu na vyvlastnenie a rozhodovanie prvostupňového vyvlastňovacieho orgánu, najmä vo väzbe na to, že odvolacím orgánom bude súd.

Jednoznačne sa určili práva a povinnosti účastníkov vyvlastňovacieho konania, vyvlastňovacieho orgánu a dôsledku vyvlastnenia. Novo sa upravujú aj podklady potrebné pre stanovenie primeranej náhrady za vyvlastnenie ako kompenzácie za nútené, resp. nedobrovoľné odňatie alebo obmedzenie vlastníckeho práva. Súčasťou náhrady sú aj vedľajšie finančné náklady, ktoré, je veľký predpoklad, že vzniknú vyvlastnenému alebo inej oprávnenej osobe v dôsledku vyvlastnenia alebo v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, napríklad sťahovacie náklady alebo premiestňovanie rôznych druhov poľnohospodárskych kultúr na iný pozemok, alebo premiestnenie prevádzky. V týchto súvislostiach bolo potrebné nanovo riešiť aj otázku kompetencie na vyvlastnenie, t. j. príslušného vyvlastňovacieho úradu, ktorého rozhodnutím dôjde k prelomeniu Ústavou Slovenskej republiky zaručenej ochrany vlastníctva.

Vyvlastňovacie konanie bude viesť a rozhodnutie vydá orgán štátu, ktorý priamo nerozhoduje o možnosti uskutočnenia stavby alebo opatrenia v danom území, ako je to pri stavebnom úrade, bude to krajský stavebný úrad. Ponecháva sa možnosť, aby osobitné zákony mohli určiť aj iný štátny orgán štátnej správy. Odvolávacím orgánom bude príslušný súd.

Vzhľadom na to, že návrh novely zákona o vyvlastnení súvisí s návrhom nového zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ruší sa pôvodný stavebný zákon, navrhuje sa rovnaká účinnosť oboch zákonov od 1. júla 2010.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Marianovi Záhumenskému, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán spravodajca.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 31. marca ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2007. Cieľom je zakotviť právnu reguláciu vyvlastnenia v samostatnej zákonnej úprave. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je upravená v práve Európskej únie.

Z doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie vyplýva, že návrh zákona nebude mať negatívny dopad na verejné financie, nebude mať dopad na hospodárenie obyvateľov, podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, na životné prostredie ani na tvorbu pracovných miest. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1031 z 30. marca 2009 a podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

Pán predsedajúci, uviedol som spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

A otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona nedostal žiadnu písomnú prihlášku a preto sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Evidujem zatiaľ pani poslankyňu Máriu Sabolovú ako jedinú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo bude mať teraz pani poslankyňa Mária Sabolová. Pani poslankyňa, zvládneme to do 17.00 hodiny? Áno? Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, krátko a všeobecne zareagujem na predloženú novelu, na predložený návrh zákona.

Aj keď ústava hovorí, že je možné vyvlastnenie v nevyhnutnej miere a na základe primeranej náhrady, chcem ale veľmi jasne podčiarknuť, že súkromné vlastníctvo a jeho ochrana patria medzi základné piliere hospodárskej prosperity. Existuje vedecky dokázaná pozitívna korelácia medzi úrovňou ochrany súkromného vlastníctva v krajine, ekonomickým rastom a tiež životnou úrovňou 10 % najchudobnejších obyvateľov krajiny. Týmto zákonom dokazuje vládna koalícia svoju neschopnosť komunikovať s obyčajnými ľuďmi a namiesto obojstranne výhodnej, aj keď dlhšie trvajúcej dohody, upevňuje inštitút násilného vyvlastnenia. Do budúcnosti tým vytvára riziko uchyľovania sa k rýchlym a neefektívnym riešeniam, ktoré môžu byť kryté politickými kontaktmi a vyústiť do ožobračovania jednoduchých ľudí. Je veľké nebezpečenstvo, ak pripustíme takéto návrhy zákonov, ktoré napádajú súkromné vlastníctvo osôb.

Môže sa to, páni kolegovia, páni poslanci, dotknúť možno v budúcnosti aj vás osobne, a preto Kresťanskodemokratické hnutie tento návrh nepodporí a bude hlasovať proti tomuto návrhu zákona.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa na vystúpenie pani poslankyne nehlási nikto. Preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A pretože pani poslankyňa bola jediná prihlásená do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Chcem sa spýtať, pán minister, chcete zaujať stanovisko. Nie.

Pán spravodajca, takisto nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovať budeme o 17.00 hodine.

Pretože máme ešte čas, budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, pána poslanca, Jozefa Ďuračku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

Návrh máte ako tlač 961 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1005.

Dávam slovo teraz poslancovi Jozefovi Ďuračkovi, aby návrh zákona uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.

J. Ďuračka, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, v mojom úvodnom slove vás chcem oboznámiť s problematikou, ktorá obsahuje uvedený návrh a zároveň uviesť dôvod, prečo je potrebné túto novelu zákona prijať.

V stručnosti k zavedeniu eura na Slovensku. Národná rada dňa 28. 11. 2007 prijala zákon č. 659/2007 o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje niektoré opatrenia a postupy súvisiace s prípravou na zavedenie a so zavedením meny euro v Slovenskej republike ako výlučného zákonného platidla, jednotnej meny a menovej jednotky podľa právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev.

Cieľom tohto zákona bolo zabezpečiť organizovanie a plynulý postup pri zmene zákonných peňazí a menovej jednotky Slovenskej republiky v dôsledku prechodu zo slovenskej meny na menu euro. V konečnom dôsledku sa nám to podarilo veľmi dobre zvládnuť a od 1. januára 2007 sa stalo euro naším zákonným platidlom. Mám záujem, aby jeden zo základných princípov pri príprave prechodu na euro, t. j. princíp ochrany ekonomických záujmov občanov a spotrebiteľov, ako aj v prospech iných osôb a subjektov sa uplatňoval i naďalej po zavedení eura na Slovensku.

V súvislosti so zavedením eura od 1. januára 2007 bolo celkovo vydaných alebo vyrazených 500 miliónov kusov euromincí. Podľa údajov Národnej banky Slovenska, emisia euromincí k 10. 3. 2009 dosiahla 235,9 milióna kusov v hodnote 79,3 milióna eur. Podiel euromincí na celkovom množstve emitovanej eurovej hotovosti predstavoval 82 %, ale v celkovej hodnote iba 2,9 %. V kusoch pri jeden, dvoj a päť centov to predstavuje 1-centovky 40,6 milióna kusov, 2-centovky 40,11 milióna kusov, 5-centovky 33,250 milióna kusov. Spoločný podiel týchto troch najnižších nominálnych hodnôt predstavuje 48,3 % celkového množstva emitovaných euromincí Národnou bankou Slovenska.

Na základe získaných informácií odborníkov a neustálej diskusie si dovolím skonštatovať, že obdobie predzásobenia, obdobie duálneho obehu, ako aj obdobie vysokých príjmov euromincí do Národnej banky Slovenska je stabilizované. Národná banka Slovenska ešte stále hodnotí toto obdobie. Môj návrh už teraz má opodstatnenie v tom, že v peňažnom obehu nebudeme používať v takej miere ako doteraz euromince v hodnote 1, 2 prípadne 5 centov.

Čo tým dosiahneme? Zníži sa počet najnižších euromincí v platobnom styku, ktoré sú v platobnom styku pre väčšinu občanov ťažko identifikovateľné. Znížia sa náklady so spracovaním týchto euromincí v bankách a ostatných inštitúciách, ako aj v samotnej Národnej banke Slovenska. Občania, fyzické osoby a právnické osoby po ukončení bezplatného...

(Vystúpenie prerušené podpredsedom NR SR.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán kolega, poprosím všetkých poslancov, ktorí už prišli na hlasovanie, že ešte vystupuje navrhovateľ ďalšieho zákona. Buďte, prosím vás, aspoň elementárne slušní. Nech sa páči.

J. Ďuračka, poslanec: ... obdobia pri vklade euromincí budú pred menšou dilemou ich spoplatnenie od 1. 9. 2009, čiže kedy končí polročné obdobie bezplatného vkladu.

Vážené dámy, vážení páni, cieľom predloženého zákona je teda navrhnutie novely zákona o cenách, je upraviť na Slovensku dobre známy spôsob zaokrúhľovania konečnej ceny nákupu platený v hotovosti tak, aby sa v praxi reálne znížila potreba hotovostného používania mincí s najnižšími nominálnymi hodnotami a aby zároveň sa znížila aj pre podnikateľskú sféru, celkové náklady na manipuláciu, spracovanie a zásobovanie mincami. V tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že zaokrúhľovanie cien platných v hotovosti je známe aj v niektorých iných členských štátoch eurozóny, čo plne tolerujú aj inštitúcie Európskej únie. Napríklad po zavedení euromincí v roku 2002 sa medzičasom prestali 1-centové a 2-centové euromince používať v Holandsku a vo Fínsku sa dokonca už od zavedenia eura vôbec pri hotovostných platbách nepoužívajú 1-centové a 2-centové euromince. Fínsko vydáva veľmi limitovaný počet 1-centových a 2-centových euromincí, v podstate len pre numizmatické účely.

Vážené dámy a páni, prosím vás o podporu predloženého návrhu zákona s tým, že v rámci druhého čítania som pripravený aktívne prispieť k úpravám predloženého návrhu zákona v záujme pozitívneho vyriešenia pripomienok obsiahnutých v stanovisku ministerstva financií k predloženej novele zákona o cenách, t. j. 10 na 5 centov. Druhé čítanie je až koncom júna. Čiže, čo bude zhruba po 6 mesiacoch od zavedenia eura v Slovenskej republike a nie je problém, aby Národná banka Slovenska pripravila do tohto termínu celkovú analýzu stabilného, kumulovaného vývoja emisie euromincí v peňažnom obehu.

Ďakujem vám za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Michalovi Lukšovi, aby predniesol úvodnú informáciu, nech sa páči.

Pani kolegyne, kolegovia, naozaj poprosím ešte o chvíľu pozornosti, aby sme tento zákon mohli aspoň dokončiť, pokiaľ ide o vystúpenie spravodajcu a prihlásenie do rozpravy. Ďakujem pekne.

M. Lukša, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Ďuračku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, tlač 961, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne, pretože som nedostal žiadnu prihlášku písomne. Konštatujem, že nikto.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vyhlasujem 5-minútovú prestávku a chcem požiadať všetkých, ktorí majú záujem zúčastniť sa na hlasovaní, aby prišli do rokovacej sály, 5-minútová prestávka.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, zaujmite, prosím, svoje miesta, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním.

Budeme teraz hlasovať, dámy a páni, o prerokovaných bodoch programu.

Ako o prvom budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách.

Je to tlač 1015. Pán poslanec Jasaň bude v prvom čítaní uvádzať hlasovanie.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.)

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil nik, preto, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 129 bolo za, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

Návrh sme postúpili do druhého čítania.

V. Jasaň, poslanec: Dajte, prosím, hlasovať, pán predseda, o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 10. júna 2009 a gestorskému výboru do 12. júna 2009.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 132 za, 1 proti, 2 sa zdržali.

Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

Pani poslankyňa Vášáryová bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 270 Z. z. o štátnom jazyku.

Je to tlač 982.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.)

M. Vášáryová, poslankyňa: Pán predseda, v rozprave odzneli dva návrhy. Návrh pani poslankyne Ágnes Biró a návrh pána poslanca Pavla Minárika na nepokračovanie v rokovaní o tomto zákone. Prosím, aby ste o tom dali hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o procedurálnom návrhu, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 54 bolo za, 76 proti, 5 sa zdržali.

Tento návrh sme neschválili.

M. Vášáryová, poslankyňa: Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 77 za, 21 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme postúpili do druhého čítania.

M. Vášáryová, poslankyňa: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výboru pre kultúru a médiá. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá, že výbory prerokujú návrh zákona v lehote do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 106 za, 12 proti, 18 sa zdržalo.

Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

Pán poslanec Rafaj bude teraz uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o

vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

Je to tlač 1019.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Pokiaľ som počúval, nepadol procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 77 za, 34 proti, 25 sa zdržalo.

Návrh sme postúpili do druhého čítania.

R. Rafaj, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať ďalej o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výboru pre kultúru a médiá a ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že výbory prerokujú návrh zákona v lehote do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009. Dajte, prosím, hlasovať.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP