Štvrtý deň rokovania

35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

21. apríla 2009 o 9.00 hodine

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som otvoril štvrtý rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Z obligátnych povinností dovoľte mi, aby som oznámil, že o ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci: podpredsedníčka Národnej rady Anna Belousovová, podpredseda Národnej rady Viliam Veteška. A na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Berényi.

Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime teraz v zmysle dohodnutých úprav k

správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2008.

Správa má číslo parlamentnej tlače 967 a uvedie ju guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko. Pán guvernér, máte slovo.

I. Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska: Dobré ráno. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dovoľte mi uviesť správu o výsledku hospodárenia Národnej banky za rok 2008, dovoľte mi, aby som vám v súlade so zákonom o Národnej banke Slovenska predložil správu o výsledku hospodárenia. Správa hodnotí výsledky hospodárenia banky za rok 2008, prezentuje správu nezávislého audítora a údaje účtovnej závierky k 31. 12. 2008.

Hlavným cieľom Národnej banky Slovenska bolo a je udržiavanie cenovej stability. Za týmto účelom banka určovala menovú politiku, vydávala bankovky a mince, riadila, koordinovala a zabezpečovala peňažný obeh, platobný styk na zúčtovanie dát platobného styku, vykonávala dohľad nad bezpečným fungovaním finančného trhu.

Národná banka podriaďovala hlavnému cieľu všetky svoje aktivity a obchody, a to aj za tú cenu, že pri tom nedosahovala zisk.

V roku 2008 Národná banka plnila stanovené úlohy v oblastiach, ktoré súviseli s prípravou na vstup do eurozóny. V menovej oblasti zabezpečovala plnenie maastrichtských kritérií, koordinovala prípravu celého bankového systému na prechod na euro, zabezpečovala predzásobenie bánk eurovou hotovosťou. Okrem toho financovala informačnú kampaň v spolupráci s ministerstvom financií a vlastnú infokampaň. Netreba zdôrazňovať, že celé toto úsilie bolo zavŕšené úspešným vstupom do eurozóny 1. 1. 2009.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, považoval som za potrebné uviesť týchto niekoľko skutočností, ktoré významne ovplyvňovali hospodárenie Národnej banky Slovenska. Nakoľko ide o správu za predchádzajúci rok, budem ďalej hovoriť o najdôležitejších údajoch v slovenských korunách.

Národná banka v roku 2008 vykázala celkovú stratu vo výške 37 mld. Sk. Celkové náklady dosiahli výšku 70,8 mld. Sk a celkové výnosy 33,8 mld. Sk. Strata vznikla najmä v dôsledku kurzových strát spôsobených posilňovaním kurzu slovenskej koruny od začiatku roku 2008 zo sterilizácie nadbytočnej likvidity domácich bánk, z mimoriadnych prevádzkových nákladov na zavedenie eura a z nákladov na razbu slovenských euromincí. Z výkonu menovej politiky, správy devízových rezerv a operácií s klientmi a medzibankového platobného styku dosiahla Národná banka stratu 33,6 mld. Sk. Z výkonu menovej politiky to bola strata v hodnote 16 mld. Sk. Náklady na výkon menovej politiky boli významne ovplyvnené sterilizáciou nadmernej likvidity bankového sektora. Zo správy devízových rezerv vykázala banka stratu 17,6 mld. Sk. Čistá kurzová strata, t. j. realizované kurzové zisky a straty z ukončených obchodov a nerealizované kurzové straty z ocenenia cudzej meny, dosiahla v roku 2008 35,1 mld. Sk, čo bolo v dôsledku posilňovania slovenskej koruny voči americkému doláru a euru. Dňa 8. 7. 2008 bol stanovený konverzný kurz na úrovni 30,126. Od tohto dátumu kurz osciloval okolo tejto hodnoty. Z emisie bankoviek obehových a pamätných mincí boli v roku 2008 vykázané čisté náklady vo výške 1,5 mld. Sk. Tieto náklady vznikli najmä zabezpečením razby takmer 469 mil. kusov prvých slovenských euromincí. Národná banka dlhodobo dôsledne sleduje prostriedky vynakladané na svoju prevádzku a bežný chod. Čisté náklady, t. j. náklady znížené o výnosy na zabezpečenie prevádzky a správy, v roku 2008 boli vykázané v objeme 1,8 mld. Sk. Medziročne oproti roku 2007 bol vykázaný nárast o 4 %. Tento bol ovplyvnený mimoriadnymi nákladmi spojenými s prípravou na prechod na euro, ktoré boli čerpané vo výške 190 mil. Sk. Predstavovali najmä náklady na propagáciu, propagačný materiál súvisiaci s infokampaňou, prostriedky na nákup techniky, na zabezpečenie bezpečných prevozov eurovej hotovosti poskytnuté ministerstvu vnútra formou daru a náklady na upgrade informačných systémov.

Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 zákona o Národnej banke Slovenska je výsledkom hospodárenia Národnej banky Slovenska za účtovné obdobie vytvorený zisk alebo strata. Národná banka používa vytvorený zisk na prídely do rezervného fondu a ďalších fondov a zostávajúci zisk odvádza do štátneho rozpočtu alebo na základe rozhodnutia vlády do štátnych finančných aktív. Stratu vytvorenú v účtovnom období môže Národná banka uhradiť z rezervného fondu alebo iných fondov. Strata, o ktorej banková rada rozhodne, že zostane neuhradená, sa prevedie do nasledujúceho účtovného obdobia. Ako som už uviedol, Národná banka Slovenska dosiahla za rok 2008 stratu 37 mld. Sk. V zmysle rozhodnutia bankovej rady bola strata za rok 2008 zahrnutá do strát minulých rokov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám navrhnúť, aby na základe predloženého materiálu môjho stručného zhodnotenia výsledkov Národnej banky Slovenska za rok 2008 a doloženej správy nezávislého audítora Národná rada zobrala na vedomie výsledky hospodárenia Národnej banky za rok 2008 tak, ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán guvernér, za uvedenie správy.

Teraz prosím povereného člena z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Borisa Hradeckého, aby uviedol spravodajskú správu. Máte slovo, pán poslanec.

B. Hradecký, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2008, ktorú rozhodnutím č. 1043 z 31. marca 2009 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne do 9. apríla 2009.

Správa bola predložená na základe § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Uvedenú správu v stanovenom termíne prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 484 z 8. apríla 2009. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2008 zobrať na vedomie.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením č. 502 z 15. apríla 2009 schválil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2008. Určil mňa, poslanca Borisa Hradeckého, za spravodajcu výboru. Výbor mi uložil predložiť a preniesť správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, za uvedenie spravodajskej správy.

Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne, keďže písomnú prihlášku nemám. Neregistrujem žiadneho pána poslanca.

Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nasleduje

správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2008 (parlamentná tlač 986).

A túto správu uvedie predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Ján Jasovský. Pán predseda, máte slovo.

J. Jasovský, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, správu o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 2008 predkladám Národnej rade v súlade s ústavou a zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade.

Tak ako je uvedené v predloženej správe, Najvyšší kontrolný úrad v roku 2008 pokračoval v rozvíjaní kontrolnej činnosti, ktorej výsledky potvrdili, že kontrolované subjekty ocenili predovšetkým poradenskú funkciu kontroly, ktorá je z hľadiska jej prínosu dôležitá pre skvalitnenie hospodárenia s verejnými financiami.

K základnej charakteristike kontrolnej činnosti úradu realizovanej v roku 2008 chcem uviesť, že sme vykonali 78 kontrolných akcií v 343 subjektoch. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sme realizovali viac kontrol, ktoré mali tematický charakter. Najvyšší kontrolný úrad v nadväznosti na odporúčania poslancov Národnej rady, ktoré uplatnili v rámci prerokovania správy o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 2007, venoval osobitnú pozornosť aj výkonu kontroly plnenia opatrení prijatých na základe predchádzajúcich kontrol, čo sa prejavilo vo zvýšení počtu tohto druhu kontrol v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Po ôsmich kontrolných akciách sme uskutočnili aj v oblasti kontroly európskych fondov a tiež aj formou kontroly výkonnosti. V oblasti územnej samosprávy sme vykonali 19 plánovaných a 3 mimoriadne kontrolné akcie v 123 kontrolovaných subjektoch.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, k výsledkom kontroly, ktoré sú v zovšeobecnenej forme uvedené v predloženej správe, mi dovoľte, aby som sa zmienil o niektorých, ktoré považujeme za dôležité z celospoločenského hľadiska. Za najdôležitejšie považujeme už spomínané tematické kontrolné akcie, ktorých sme v roku 2008 vykonali až 31. Tieto kontroly boli zamerané na problematiku realizácie investičných akcií, poskytovania reštitučných náhrad, privatizácie štátneho podniku a rekonštrukcie čistiarní odpadových vôd a kanalizácie, poskytovania štátnej pomoci, financovania cestovného ruchu, zavedenia eura a podobne.

Osobitne chcem spomenúť poznatky, ktoré boli zistené kontrolou prípravy a realizácie investičných akcií a stavieb, ktorá bola vykonaná v siedmich vybraných rozpočtových kapitolách na pätnástich vybraných stavbách. Táto kontrola poukázala na celkovo nesprávny postup obstarávateľov pri zabezpečení investičného procesu. Dalo by sa povedať, že bola oneskorene spracovávaná projektovaná dokumentácia, stavby boli nedostatočne pripravované na nedostatočnej odbornej úrovni a podobne. Vyskytovali sa takisto ďalšie problémy nedostatočného finančného zabezpečenia stavieb, predlžovania lehôt výstavby, čo v konečnom dôsledku sa prejavilo aj zvyšovaním nákladov na stavby.

Nedostatky boli zisťované aj pri mimoriadnej kontrole dodržiavania zákonnosti, správnosti a preukázateľnosti postupu Slovenského pozemkového fondu.

Takisto kontrolou hospodárenia s finančnými prostriedkami a majetkom štátu a Fondu národného majetku Slovenskej republiky v procese privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, ktorú sme vykonali na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, boli zistené mnohé problémy, o ktorých už ste boli informovaní.

Nedostatky boli zistené aj v rámci kontroly systému poskytovania verejných prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v rámci štátnej pomoci v rezorte ministerstva pôdohospodárstva za roky 2005 a 2006, kde Najvyšší kontrolný úrad zistil systémové problémy, ktoré bolo potrebné riešiť.

Zo strany kontrolovaných subjektov bola ocenená kontrola zabezpečenia a pripravenosti orgánov a inštitúcií verejnej správy na zavedenie eura v Slovenskej republike, ktorú sme do plánu kontrolnej činnosti zaradili z dôvodu mimoriadneho spoločenského a ekonomického významu zavedenia meny euro v Slovenskej republike.

Tak ako je uvedené v časti 1. 2. 2 správy Najvyššieho kontrolného úradu, v roku 2008 sme vykonali aj šesť kontrolných akcií zameraných na realizáciu programov schválených zákonmi o štátnom rozpočte na príslušné roky, ktoré mali prevažne charakter kontrol výkonnosti, a tri kontrolné akcie výkonnosti, ktoré boli vykonané v oblasti obstarávania majetku, aktívnej politiky trhu práce a hospodárenia s komunálnym a drobným stavebným odpadom.

V roku 2008 sme vykonali aj 20 kontrolných akcií zameraných na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, na hospodárenie s verejnými prostriedkami a nakladanie s majetkom. Týmito kontrolami boli podobne ako v predchádzajúcom období zisťované najčastejšie prípady nedodržiavania zákona o účtovníctve, zákona o správe majetku štátu, zákona o verejnom obstarávaní a príp. nehospodárneho a neefektívneho vynakladania verejných prostriedkov, resp. aj prípady porušovania finančnej disciplíny. Značná nehospodárnosť bola zistená napr. pri kontrole s majetkom štátu a úrovne prevodu vybraného majetku štátu v kapitole ministerstva obrany a podobne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so závermi rokovaní predstaviteľov najvyšších kontrolných inštitúcií európskych štátov venoval Najvyšší kontrolný úrad aj v minulom roku pozornosť výkonu kontroly európskych fondov v záujme posilnenia zodpovednosti externej kontroly a zlepšenia finančného riadenia prostriedkov Európskeho spoločenstva.

Kontrolou štrukturálnych fondov v programovom období rokov 2004 až 2006 a kontrolou projektov ISPA a Kohézneho fondu boli zisťované nedostatky v oblasti správnosti úpravy postupov upravujúcich implementačné procesy, dodržiavania lehôt pri spracúvaní žiadosti o platbu a nespoľahlivosť informačného a monitorovacieho systému.

V rámci kontroly konečných prijímateľov a príjemcov pomoci boli zistené nedostatky v oblasti záložného práva, poisťovania majetku nadobudnutého v rámci projektov, pri predkladaní pravidelných hlásení o pláne platieb a vo vedení rozlíšeného účtovníctva a tak ďalej a tak ďalej.

Okrem uvedených kontrol vykonal Najvyšší kontrolný úrad takisto v oblasti európskych fondov aj kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov pri nakladaní s verejnými prostriedkami poskytnutými na výstavbu a rekonštrukciu napr. čistiarní odpadových vôd a kanalizácií.

To bola výdavková časť štátneho rozpočtu.

V príjmovej časti verejného rozpočtu sme vykonali celkom 5 kontrolných akcií, ktoré boli zamerané na plnenie príjmov ekonomickej klasifikácie vo vybraných mestách a obciach a na plnenie daňových príjmov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za rok 2007.

Kontrolou postupu daňových orgánov pri vyrubovacom konaní na dani z príjmu právnických a fyzických osôb s dôrazom na dodržiavanie lehoty na vyrubenie daní a sankcií bolo zistené, že neboli vyrubené sankčné úroky. Boli zistené príklady odkladania vyrubovania sankčného úroku, penále, ukladania pokút na dobu, kedy hrozila možnosť zániku ich vyrubenia. Bol zistený nesprávny výpočet zo sankčných úrokov a tak ďalej a tak ďalej.

Kontrolou plnenia príjmov ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie podľa hlavných kategórií vo vybraných mestách a obciach, ktorá bola vykonaná v štrnástich obciach, bolo zistené, že 6 obcí napr. vydalo všeobecne záväzné nariadenia v rozpore so zákonom o miestnych daniach.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v roku 2008 sme venovali zvýšenú pozornosť aj kontrole v oblasti územnej samosprávy. Poznamenávam, že len na základe kontrolných akcií, ktoré sme v tejto oblasti vykonali, kontrolované subjekty alebo príslušné orgány prijali celkom 1 451 opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.

Urobili sme mnohé mimoriadne kontrolné akcie, ktoré boli zamerané tiež na plnenie opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov, ktoré boli zistené kontrolou a podobne.

V oblasti územnej samosprávy sú porušenia zákonov podobné ako v štátnej správe, porušovania zákonov o rozpočtových pravidlách, o účtovníctve, o majetku obcí, o obecnom zriadení a, samozrejme, o verejnom obstarávaní. Takmer vo všetkých kontrolovaných subjektoch sme zistili aj nedostatky v oblasti vykonávania inventarizácie majetku.

Chcem zvýrazniť a zdôrazniť, že kontrolná činnosť úradu v samospráve sa ukazuje ako užitočná, opodstatnená, pretože musíme konštatovať, že výkon vnútorného kontrolného systému v samospráve nie je účinný.

Venovali sme, tak ako som už v úvode spomenul, osobitnú pozornosť aj výkonu kontroly plnenia opatrení prijatých na základe predchádzajúcich kontrol.

V pripomienkovom konaní, len taká malá poznámka, sme zaujali stanoviská k 661 návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a návrhom zákonov.

Pani poslankyne, páni poslanci, už len možno len jednou vetou, vykonávame naďalej funkciu vnútorného audítora v EUROSAI, boli sme zvolení na obdobie ďalších troch rokov, spolupracovali sme s orgánmi činnými v trestnom konaní, predložili sme viacero návrhov trestných oznámení na základe záverov našej kontrolnej činnosti, venovali sme pozornosť agende vybavovania podaní fyzických osôb a právnických osôb, skvalitňovali sme informovanosť verejnosti rôznymi našimi akciami, veľmi sme skvalitnili spoluprácu a zintenzívnili ju s najvyššími kontrolnými inštitúciami v zahraničí. Chcem ale povedať, že svoju účasť na medzinárodných aktivitách sme obmedzili na najvyššiu nevyhnutnú mieru.

Možno dve vety už len k výdavkom. Skutočné výdavky sme čerpali na 98,8 %, úspora bola viac ako 2,5 mil. korún, príjmy rozpočtu 623 000 korún.

A možno ešte k ľudským zdrojom poznamenám, že priemerný vek nášho Najvyššieho kontrolného úradu sa znížil na 44 rokov, čo súvisí so zriadením už všetkých ôsmich expozitúr. Poslednú otvárame, na ktorú vás pozývam, budúci utorok na budúci týždeň v Trnave.

Možno už na záver úplne poznamenám, že v horizonte trojročného plánovacieho obdobia počítame s výkonom kontrolných akcií, ktoré budú orientované na problematiku systémových otázok hospodárenia s verejnými financiami a na otázky, ktoré súvisia s riešením problémov svetovej krízy. Budeme venovať takisto pozornosť na plnenie opatrení na základe predchádzajúcich kontrol. A viac ako 50 % svojej kapacity venujeme kontrole čerpania využívania prostriedkov z fondov Európskej únie.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám poďakovať za pozornosť a dovoľujem si požiadať Národnú radu o prijatie tejto prednesenej správy. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Teraz prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Michala Lukšu, aby podal informáciu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Máte slovo, pán poslanec.

M. Lukša, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o prerokovaní správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2008 (tlač 986).

Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výboru v termíne do 9. apríla 2009. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedenú správu v stanovenom termíne prerokoval Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 485 z 8. apríla 2009. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2008 zobrať na vedomie.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením č. 501 z 15. apríla 2009 schválil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2008. Určil ma za spravodajcu výboru. Výbor mi uložil predložiť a poveril ma predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda NKÚ Ján Jasovský správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca. Preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Ďakujem, pán predseda, za uvedenie správy, ako aj pánovi spravodajcovi.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Stanislava Janiša a Jozefa Mikuša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2008 Z. z. o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 563/2008 Z. z.

Parlamentná tlač tohto návrhu má číslo 1029. Návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí predsedu č. 1029.

Slovo má teraz pán poslanec Jozef Mikuš a tento poslanecký návrh zákona uvedie.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, od 1. augusta 2008 je účinný zákon č. 264/2008 Z. z. o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle tohto zákona sa distribútorom kolkových známok stala výhradne Slovenská pošta, akciová spoločnosť. V zmysle zákona mohol distribútor uzavrieť zmluvy o odbere kolkových známok s orgánmi, ktoré vyberajú poplatky kolkovými známkami. Po siedmich mesiacoch od nadobudnutia účinnosti zákona je však situácia taká, že príslušné orgány, medzi ktoré patria pracoviská polície, prokuratúry, súdnictva a katastra nehnuteľností, nedisponujú predajnými miestami pre poplatníkov na predaj kolkových známok a tí sú nútení kupovať tieto iba na pracoviskách Slovenskej pošty. Navrhnutá novela odstraňuje tento nedostatok a vracia sčasti situáciu do stavu spred augusta roku 2008, keď príslušné úrady zabezpečovali predaj kolkových známok na svojich pracoviskách.

Jedným z hlavných dôvodov predkladateľov súčasnej platnej novely zákona bolo, že na trhu sa pohybovalo veľa falšovaných kolkových známok. Už vtedy som, keď sa preberala tam táto súčasná platná novela, kritizoval to, že som nevidel žiadnu analýzu o únikoch peňazí v prospech falšovateľov na úkor štátu. Preto sa mi zdá, že to bol len krycí manéver na to, aby predaj kolkových známok bol zverený iba pošte. Napokon, naša novela mieri k tomu, aby kolkové známky boli povinné predávať iba štátne inštitúcie a iba tie, ktoré ako platbu alebo platidlo používajú kolkové známky. Nepredpokladám, že by štátne inštitúcie a úrady falšovaním mali záujem okrádať štát. Zmyslom novely je občan, ktorý keď navštívi príslušný úrad, nájde na tomto úrade aj miesto, kde si potrebné kolky kúpi. Štát by mal pre občanov vytvárať také podmienky, aby im zľahčoval život, a nie im ho sťažoval. Úradník je tu pre občana, a nie občan pre úradníka. Nezmyslené šikanovanie ľudia pociťujú zvlášť citlivo dnes, keď hospodárska kríza siaha hlbšie do ich peňaženiek. Štát od nich vyžaduje nemalé poplatky a navyše ich pritom ešte zaťažuje aj zbytočným stresom a stratou času. Občania si zaslúžia pozornosť a ústretovosť, aby štátni úradníci sa stali ich pomocníkmi, a nie ich znepríjemňovateľmi života. Veď koniec koncov úradníci žijú z ich daní a z poplatkov vyberaných aj za príslušné kolky. A treba povedať, že kým platila bývalá novela, teda do roku 2008, tak tomu tak aj bolo.

Domnievam sa, že v súčasnosti platný návrh novely bol krokom späť, naša novela mieri k tomu, aby bol čím skôr napravený, aby občanom sa uľahčil život pri kontakte s úradmi, kde ako platidlo sú používané kolkové známky. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, všetko.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie poslaneckého návrhu zákona.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Ivánovi Farkasovi. Pán poslanec, máte slovo.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Stanislava Janiša a Jozefa Mikuša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2008 Z. z. o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 563/2008 Z. z. (tlač 1029), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že pre predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a istým spôsobom napráva súčasnú prax.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za spravodajskú správu.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám, pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Registrujem pána poslanca Janiša. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, pokúsim sa dve-tri také ľudské reči alebo slová k našej novele zákona o kolkoch.

Nielen mňa, ale aj množstvo ľudí osobne kolky traumatizujú. A možno ani nechápu, prečo si štát necháva za svoje služby platiť takýmto zvláštnym spôsobom. Človek nebehá každý deň po úradoch. A často ani nevie, že na daný úkon mu treba kolok, a to vôbec už nevie, aký kolok. Koľkokrát človek si kupuje auto, aby si vybavil ŠPZ, koľkokrát ide na kataster, aby si vybavil list vlastníctva. To sú úkony, ktoré človek nepotrebuje často. A keď ich potrebuje, tak tá prvá cesta vedie na ten úrad. A na tom úrade sa dozvie, že potrebuje kolok. A ešte sa dozvie aj to, že dnes už na tom úrade ten kolok nedostane a dostane ho len na pošte a na tú potvoru tá pošta je vždy na opačnom konci mesta. Tak sa postaví do radu najskôr na úrad, potom sa postaví do radu na poštu, potom si kúpi kolok, vráti sa na úrad a môže začať vybavovať alebo môže vybaviť danú predmetnú vec.

Ja si myslím a som presvedčený, že občan má právo od štátu požadovať služby za svoje dane, ktoré štátu platí, má právo požadovať od štátu služby, a nie zháňať kolky ako opica. Dostupnosť kolkov by mala byť totálnou samozrejmosťou, preto sa čudujem, že sa v apríli 2009 bavíme o dostupnosti kolkov na tých úradoch, kde kolkami treba platiť za služby štátu. Kolky sú určitý podľa mňa administratívny prežitok. Ale dobre, keď už ich máme ako platidlo, tak s nimi plaťme, ale tak musí byť úplne automatické pre každého jedného občana, že prídem na úrad, zistím, aký kolok mám a že kolok potrebujem, na tom úrade ho musím dostať kúpiť, zaplatím a z úradu odídem s využitou vecou, lebo viete si predstaviť, že nakúpite si tovar v jednej predajni, v jednom obchode a v druhom obchode, v druhej predajni si kúpite nejaký kolok, ktorým zaplatíte za tovar v tom prvom obchode. Takto presne to behá s kolkami. A táto naša novela nie je ani pravicová, ani ľavicová, nie je o ničom inom ako o normálnom stave vrátiť súčasný stav do stavu, ktorý bol pred, myslím, júlom alebo júnom minulého roku, že človek kúpil kolky na polícii, človek si kúpil kolky na katastri a všade, kde kolkami štát chcel platiť za svoje služby.

Takže, kolegyne, kolegovia, ak by som prirovnal kolky k diaľničným známkam. Tak diaľničné známky, ktoré sú úplne v inom finančnom objeme ako kolky, dostaneme kúpiť doslovne aj v butiku, ale kolky dostaneme kúpiť len a len na monopolnej Slovenskej pošte. Toto je v normálnom svete nenormálne, a preto vráťme touto novelou ten normálny bežný život do normálnych koľají pre každého jedného občana, preto, lebo toto nie je ani o pravici, ani o ľavici, toto je o normálnosti pre občana. Ďakujem vám.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kahanec, pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolega poslanec hovoril o tom, že občan má právo požadovať služby a dostupnosť kolkov. Ja s ním úplne súhlasím. A myslím si, že to, čo bolo povedané ešte na začiatku, že viac-menej je to iba nahrávanie zdrojov a príjmov pre monopolnú Slovenskú poštu, potvrdzuje aj predchádzajúca novela, ktorou sa novelizoval zákon o poštových službách, keď sme určitú časť zásielok vyhradili iba pre Slovenskú poštu. Už teraz okolo toho to nie je také celkom jednoduché. A zaujíma sa o to aj Európska komisia. A boli už vážne upozornenia, nie iba nejaké no, no, no. Takže myslím si, že toto tu len potvrdzuje, že nasilu chceme udržať niečo, čo je zo strany štátu držané pri živote, a ostatné veci, keď sa majú ponúknuť služby na inej úrovni a alternatívne služby, tak chceme potrieť. Myslím si, že toto nie je normálne prostredie pre konkurenčné podmienky pre jednotlivých poskytovateľov služieb. A myslím si, že aj toto opatrenie s kolkovými známkami prispieva práve k tomu, že likvidujeme normálne prostredie, ktoré by zabezpečovalo dostupné služby pre ľudí. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Janiš má slovo.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja som naznačil, že niekto tu vybudoval pre Slovenskú poštu aj ďalší monopol, a to jediný monopol, že jedine Slovenská pošta môže predávať kolkové známky. Z vlastnej skúsenosti vám poviem, že je to totálny nezmysel. Ja som ako šéf mestského úradu zriadil v informačnej kancelárii predaj kolkov napriek tomu, že mestu sa neplatí kolkovými známkami, len preto, že v budove, ktorá patrila mestu a kde sídli mestský úrad, sídlili aj orgány štátne, ktoré vyžadovali platbu kolkami. Jednoducho som túto službu pre občanov zaviedol, aby neboli šikanovaní. Šlo to, bolo to normálne, ľudia si pochvaľovali, bola to normálna bežná vec, že v informačnej kancelárii dostali mimo iných služieb aj predaj štátnych kolkov. Nerozumel som tejto novele, ktorá v rámci prijatia eura sa tu nabalila, a rýchle, rýchle len Slovenská pošta. Je to obyčajné šikanovanie a naháňanie ľudí, skúsme to normálne vrátiť späť, nech tí ľudia nebehajú ako opice po kolkoch, nenadávajú a nestrácajú svoj čas, ktorý môžu venovať iným činnostiam. Nič iné ako šikana ľudí zo strany štátu a nič iné ako naháňanie monopolu a biznisu Slovenskej pošte, o ničom inom táto novela, ktorú ste si tu schválili, nie je.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ. Ďakujem.

Pán spravodajca? Nie. Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Štefana Zelníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Parlamentná tlač má číslo 1030, návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v tlači 1030a.

Slovo má pani poslankyňa Ľudmila Mušková a uvedie tento poslanecký návrh zákona.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám v krátkosti priblížila návrh novely zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Základným cieľom návrhu novely zákona je rozšíriť priestor pre kvalifikované zváženie rozhodnutia o postúpení lekárskeho zákroku, ktorý je v pôvodnej verzii zákona už definovaný.

Je výsostným právom pacienta pred každým lekárskym zákrokom dostať od lekára informáciu, ktorá mu umožní kvalifikovane sa pre zákrok rozhodnúť. Zákon však predpokladá informáciu iba o možnostiach zdravotných rizík, ale neposkytuje priestor pre kvalifikované rozhodnutia, najmä poskytnutie alternatív pri takom špecifickom zákroku, ako je postúpenie interrupcie, kde sa rozhoduje o ľudskom živote niekedy viac. Návrh novely rozširuje kvalifikované poučenie ženy lekárom, ktorého cieľom je ponúknuť žene v ťažkej životnej situácii alternatívu k interrupcii. A žena má právo na výber z viacerých alternatív, teda sa nesmie žena ocitnúť v situácii, akoby viac nemala svoj život v rukách a neexistovalo pre ňu žiadne iné riešenie.

Pri tomto svojom zdôvodňovaní sa odvolávam predovšetkým na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí PL. ÚS 12/01-297 takéto kvalifikované poučenie, teda už s alternatívami, predpokladá. A vyjadril ho nasledovnou dikciou. Dovoľte, aby som zacitovala: "Toto poučenie je nesporne podávané aj s cieľom pôsobiť na tehotnú ženu, aby zvážila, či neodstúpi od svojho zámeru vykonať zákrok, čím sa zaisťuje nielen ochrana zdravia ženy, ale tiež ochrana nenarodeného ľudského života. Lekár je pritom zrejme najvhodnejšou osobou na realizáciu ochrany nenarodeného ľudského života a pre ingerenciu v unikátnom vzťahu medzi nasciturom a jeho matkou aj s ohľadom na text Hippokratovej prísahy, ktorú lekári tradične po tisícročia skladajú a ktorá zosobňuje základný medicínsky etický kódex, pričom z nej zjavne vyplýva zásadný etický nesúhlas lekárskeho stavu s prerušením tehotenstva. Po pohovore s lekárom musí žena trvať na zákroku (§ 7) a následne uhradiť poplatok v zmysle § 11 zákona o umelom prerušení tehotenstva." Toľko citát z výroku a rozhodnutia Ústavného súdu.

V posledných rokoch prišlo k viacerým legislatívnym zmenám, napr. k zavedeniu utajených pôrodov, k zmene a zrýchleniu procesu osvojenia, ktorých cieľom bolo vytvoriť možnosť pre ženu v ťažkej sociálnej situácii, aby nemusela niesť bremeno výchovy dieťaťa. Rovnako mnohé mimovládne organizácie začali poskytovať konkrétnu materiálnu a psychologickú pomoc pre ženy, ktoré si zvolili pokračovanie tehotenstva.

Cieľom návrhu novely je informovať ženu, ktorá žiada o vykonanie interrupcie, o alternatívach v prospech života nenarodeného dieťaťa.

Táto novela zároveň zavádza aj 72-hodinovú lehotu, ktorá sa po poskytnutí kvalifikovaného poučenia vytvorí žene. Takýmto spôsobom sa vytvorí časový priestor na jej slobodné rozhodnutie. Bezpochyby je možné konštatovať, že dôležité rozhodnutia budú kvalifikovanejšie a slobodnejšie, ak nasledujú po určitom minimálnom čase reflexie, naviac v prípade, ak sú žene poskytnuté nové informácie.

Tiež oproti doterajšej praxi sa zavádza povinnosť informovať rodiča, resp. právneho zástupcu, ak neplnoletá osoba požiada o interrupciu. A iba po jeho súhlase táto interrupcia môže byť vykonaná.

Právo, tak ako aj umenie, náboženstvo, literatúra, história je súčasťou každej spoločnosti a prispieva k dnešnému aj budúcemu charakteru spoločnosti aj osobnosti. Právo vyjadruje, že určité hodnoty zaujímajú privilegované miesto v spoločnosti. Právo, ktoré vyjadruje, že interrupcie sú závažným morálnym problémom, má vhodnejší vplyv na správanie a názory ako právo, ktoré nepriznáva nenarodenému životu žiadnu hodnotu, pretože vízie, ktoré uplatňujeme v práve, prispievajú k tomu, čím sme ako spoločnosť.

Na záver by som povedala len toľko, že dnes, keď informácie majú cenu zlata, keď sa informácii dožaduje každý občan v každej sfére života, bolo by nepochopiteľné upierať právo žene, aby v tak závažnej životnej situácii, v ktorej sa nachádza, keď sa rozhodne pre interrupciu, nedostala úplne plný súčet informácií, ktoré na toto rozhodnutie potrebuje. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.