M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú navrhol gestorský výbor, pre zdravotníctvo, pani poslankyni Darine Gabániovej, ktorá uvedie spravodajskú správu. Máte slovo, pani poslankyňa.

D. Gabániová, poslankyňa: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Štefana Zelníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1030). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

Ako sa uvádza v dôvodovej správe návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorým je Slovenská republiky viazaná.

Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava nemá vplyv na výdavky z verejných financií. Návrh zákona nepredpokladá dopad na zamestnanosť, dopad na podnikateľské prostredie a vplyv na životné prostredie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že v rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1033 z 30. marca 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenia žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Daniel Lipšic. Takže teraz má slovo.

D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh do parlamentu prichádza druhýkrát. Prvýkrát sme o ňom hlasovali v máji a o pár hlasov neprešiel. A preto som rád, že budeme mať šancu hlasovať dnes opätovne.

Otázka interrupcií je otázka interpretácie hodnoty života. Ja nechcem dlho hovoriť o potrebe chrániť nevinný ľudský život v každom jeho štádiu, pretože tento zákon je podľa mojej mienky návrhom, ktorý by mal mať ambíciu a rozhodne má získať podporu naprieč politickým spektrom, pretože nie je ani ideologický. A jeho snahou je celkom niečo iné, jeho snahou je neobmedzovať nikoho slobodné rozhodnutie, ale práve naopak, umožniť kvalifikovanejšie rozhodnutie v tak ťažkej životnej situácii.

Zhodneme sa asi na tom, že ľudia sa rozhodujú lepšie sami, ale musia mať dobré informácie, musia mať pravdivé a kvalifikované informácie. Cieľom tejto novely je poskytnúť žene, ktorá môže byť v ťažkej životnej situácii, práve kvalifikované informácie. Tieto informácie sú smerované na to, aby sa rozhodla radšej pre život, čo, si myslím, je správne. Štát nemá povinnosť byť v tejto veci neutrálny. Štát má právo povedať, že preferuje život, preferuje život pred ukončením života a ponúka pomocnú ruku. Ponúka možnosti utajených pôrodov, ponúka možnosti rýchlejšej adopcie, ponúka možnosť pomoci materiálnej, technickej, finančnej v čase gravidity, pretože sú naozaj rôzne životné situácie, ktoré niekedy žena musí zvažovať. Preto štát nemusí byť v tomto hodnotovo neutrálny, som o tom presvedčený. Podľa mojej mienky by právna úprava interrupcií mala odrážať našu pokoru o záhade vzniku života, náš súcit so ženami, ktoré môžu byť osamotené v ťažkej životnej kríze, ako aj náš inštinktívny nesúhlas s ukončením formy nevinného ľudského života, či ho nazveme plod, embryo, bábätko alebo nenarodené dieťa. V posledných rokoch, v rokoch 2002 až 2006, došlo práve k zavedeniu utajovaných pôrodov, rýchlejších adopcií, aby žena, ktorá je v ťažkej životnej situácii, nemusela znášať bremeno výchovy dieťaťa. Dnes máme počet žiadateľov o adopciu, ktorý výrazne prevyšuje počet detí, ktoré, je to taký škaredý právny termín, sú právne voľné na adopciu a mali by podľa mojej mienky dostať šancu.

Táto úprava je akoby kompromisná. Povedal som, že nie je nijako radikálna ani nijako zakazujúca. Ale niekedy aj nie celkom jednoznačná právna norma môže vytvoriť v spoločnosti inú názorovú klímu. Kompromis v právnej úprave je dôležitý. Je dôležité, čo sa vkladá do ľudských myslí a do ľudských sŕdc.

Mnohé, čo som chcel, už predo mnou povedala pani poslankyňa Mušková, tak sa zameriam na jednu moju osobnú skúsenosť. Keď som písal návrh novely zákona o informovanom súhlase koncom roku 2007, práve v ten deň som dostal jeden mail, kde mi jeden pán napísal: "Rád by som sa vám i ostatným zainteresovaným poďakoval za preferovanie inštitútu utajeného pôrodu. Vďaka nemu sme sa stali adoptívnymi rodičmi v úžasne krátkom čase a ústavná výchova bola relatívne krátka. Prajem vám do roku 2008 veľa Božieho požehnania a hojnosť milosti."

Práve tieto inštitúty, ktoré nikoho neobmedzovali, zachovávali slobodné rozhodnutie, napriek tomu zachránili možno stovky malých ľudských životov, o ktorých sa nepíše na stránkach našich novín. Sem-tam sa dozvieme niečo o inkubátoroch, ktoré boli v niektorých mestách zriadené. Ale to nie sú utajené pôrody, utajené pôrody prebiehajú v nemocniciach a našťastie nie sú v médiách, lebo sú utajené. A naozaj ženy môžu byť v ťažkej situácii na rozhodovanie pod tlakom okolností, pod tlakom svojej životnej situácie. Dovoľte mi prečítať vám jeden článok, ktorý bol uverejnený, myslím, v časopise Fórum života, ktorý poukazuje na to, že ženy tieto informácie o alternatíve k potratu nemajú. A podľa mňa je správne im ich poskytnúť. Budem teda tento článok citovať: "Rozhodla som sa reagovať na váš článok Áno pre život uverejnený v Katolíckych novinách. Denne ho čítam a plačem. Keby som ho bola čítala o dva dni skôr, nebola by som urobila ten hrozný čin, kvôli ktorému budem celý život trpieť." To bol článok ohľadne týchto alternatív. "Som slobodná, bývam v malej dedinke, kde sa všetci dobre poznáme. Nemohla som žiť v tomto prostredí slobodná a tehotná. Preto som si zvolila najľahšie a najhoršie riešenie. Keby som vedela o zariadeniach, o akých sa píše v článku, odišla by som z domu a dieťa v pokoji porodila tam. Chýbalo mi však slovo povzbudenia, rada, pomoc. Ani zdravotné sestry v nemocnici sa o tejto téme nezmienili, a pritom tam som mnou boli také mladučké dievčatá, ktoré rozhodne potrebovali rady do života. Ani ja nie som o nič lepšia, azda bol medzi nami rozdiel len v tom, že ja som si plne uvedomila, že som privolila k ukončeniu života nenarodeného dieťaťa. Je to čin, ktorý sa už nedá napraviť. Na moje prekvapenie celý proces v nemocnici od podania žiadosti až po vykonanie interrupcie bol veľmi rýchly, ako na bežiacom páse, nijaké otázky, odhovárania, žena žiadosť podpíše, zaplatí a o chvíľu je po všetkom. U nás je veľmi ľahké zbaviť sa dieťatka. Veľmi, veľmi ľutujem, že som ten článok nečítala skôr, všetko by bolo inak." Urobme všetko preto, aby to bolo inak, aby ženy mali tieto informácie. A potom sa rozhodnú lepšie, rozhodnú sa kvalifikovanejšie, správnejšie. Opakujem ešte raz, nikoho neobmedzujeme, snažíme sa dávať lepšie, kvalifikovanejšie informácie v prospech života.

Som presvedčený o tom, že tento návrh zákona aj keď je podaný poslancami vládnej koalície, podporia všetci poslanci opozície, tak ako podporili rovnaký návrh v máji 2008.

A chcem povedať jednu vec. Ak tento návrh zákona prejde a bude súčasťou nášho právneho poriadku, on nebude niesť meno žiadneho poslanca, ani moje, ani pani poslankyne Muškovej, on bude niesť meno všetkých tých nevinných detí, ktoré zachráni. A to by mal byť cieľ nás všetkých bez ohľadu na to, aké stranícke tričká nosíme, bez ohľadu, akú ideológiu vyznávame, aby sme posilnili v tejto krajine kultúru života a umožnili ženám v ťažkých životných situáciách sa rozumnejšie, kvalifikovanejšie rozhodnúť. Ja som presvedčený, že tento návrh získa podporu naprieč politickým spektrom. Ďakujem, pán predsedajúci.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz sa pýtam, vážené kolegyne a kolegovia, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pani poslankyňu Kramplovú, pani poslankyňu Sabolovú, pána poslanca Zelníka. Ďakujem. Ak je to všetko uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

A slovo má pani poslankyňa Kramplová.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh novely zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti je zákon, ktorý našťastie nič žene neprikazuje a nič žene nezakazuje. To si naozaj vysoko cením. A myslím si, že pokiaľ ide o agendu interrupcií, malo by to byť tak aj v budúcnosti.

Pokiaľ ide o návrh zákona, plne sa stotožňujem s tým, že žena by mala byť dostatočne informovaná. A stretávam sa veľmi často s tým, že najmä ženám, ktoré buď nepracujú s počítačom, alebo majú nižšie vzdelanie, skutočne sa nedostáva dostatok informácií. A veľakrát ich rozhodnutie by bolo iné. Takže táto časť je naozaj nevyhnutná v našej spoločnosti a budem za tento návrh hlasovať.

Rovnako pokladám za veľmi dôležité aj to, aby neplnoleté dievčatá potrebovali súhlas rodičov pri interrupciách. Keď je dieťa choré, veľakrát alebo často, vo väčšine prípadov rodičia sa oň strachujú, chodia, vyhľadávajú lekárov a snažia sa mu pomôcť. Veková hranica dievčat, ktoré začínajú sexuálne žiť, sa znižuje. Dnes už nie je vôbec nenormálne, že dievča 12-, 13-ročné musí ísť na interrupciu. V tomto prípade rodič by mal vedieť, že dievča podstupuje interrupciu, pretože bremeno ťarchy zodpovednosti za dieťa je na rodičoch do 18 rokov jeho života. Veľakrát práve rodina by vedela dieťaťu pomôcť aj v tejto chúlostivej situácii. A veľakrát práve rodičia by mohli byť veľkou oporou v tejto ťažkej situácii aj pre tak mladé dievča, ktoré si ešte nevie uvedomiť jednak dôsledky a jednak aj všetky negatíva, ktoré súvisia s interrupciou. Preto rovnako podporujem aj tento návrh, aj keď viem, že medzi určitou skupinou ľudí a aj tu poslancov tento návrh nie je priaznivo prijímaný. Predpokladám, že takýmto postojom je vhodné využiť aj vzťah rodiča a dieťaťa práve pre tú informovanosť, ktorú dieťa môže spoločne s rodičmi riešiť a ktorá naozaj môže potom zanechať buď pozitívne, alebo negatívne škvrny na celkovom vývoji mladého dievčaťa.

Takže pokiaľ ide o zákon, plne s ním súhlasím a stotožňujem sa s obidvomi časťami toho návrh zákona.

Ja by som však chcela využiť priestor pri predkladaní tohto návrhu zákona na to, aby som požiadala všetkých politikov a všetkých mužov, ktorí sa snažia neustále otvárať agendu interrupcií, aby to nechali na nás, na ženách. V našej spoločnosti je 52,6 % žien. Myslím si, že sme dostatočne znalé, dostatočne fundované na to, aby sme si vedeli o sebe rozhodnúť, aby sme za bremeno, ktoré nesieme na svojich pleciach v prípade interrupcie alebo v prípade nového života, plne si zodpovedali a boli sme tie, ktoré budú vedieť v tú pravú chvíľu sa rozhodnúť správne pri dostatku informácií, a pritom aby aj dieťa, ktoré privedieme na svet, malo dostatočné a vhodné podmienky na život.

Pán poslanec Lipšic hovoril o traumách, ktoré žena prežíva. Ja som presvedčená, že nikdy ich nemôžete, pán poslanec, ohodnotiť a nikdy ich nemôžete poznať tak ako žena, ktorá stojí pred otázkou nového života alebo interrupcie. Aj prinesenie dieťaťa na svet a následná adopcia alebo utajený pôrod je takisto nesmierne veľká trauma pre ženu. Aj výčitky svedomia pre ženu v prípade adopcie sú rovnako veľké, ako aj pri rozhodnutí sa o interrupcii.

Často sa stretávam s názorom, že muži by naozaj nemali tieto témy riešiť. A som presvedčená o tom, že skôr strácate, ako získavate. Som presvedčená o tom, že muži, ktorých je prevažná väčšina v rozhodovacích procesoch nielen nášho štátu, ale vo väčšine štátov, by sa mali snažiť o to, aby sa nefeminizovala chudoba práve v dnešnom období. Mali by sa starať o to, aby boli dostatočné podmienky na to, aby žena vždy mohla priviesť dieťa na svet a aby sa nemusela obávať o jeho výchovu, aby sa nemusela obávať o to, že ho nebude mať z čoho kŕmiť alebo že to dieťa bude strádať a nebude mať dostatočné podmienky pre život. Som presvedčená o tom, že ak by takéto podmienky boli, interrupcie by neboli absolútne žiadnou agendou pre politikov, interrupcie výrazným spôsobom by sa znížili a interrupcie by boli témou, o ktorej by sme ani tu už nemuseli rozprávať. Preto navrhujem, aby sa muži, ktorí sú v rozhodovacích procesoch, viac zaoberali sociálnym postavením žien, aby sa viac zaoberali tým, aby ženy neboli diskriminované pri ohodnotení v zamestnaniach, pretože tá priečka slovenská je nie veľmi lichotivá. A odporúčam, aby sa muži zaoberali aj tým, aby ženy neboli diskriminované, pokiaľ ide o uchádzanie sa o miesta, ktoré sú lepšie platené. V tomto prípade ani starostlivosť o dieťa by nebola prekážkou veľakrát pre rozhodnutie žien. Tu nehovorím už o týraní, pretože aj veľakrát týranie žien je dôsledkom určitého rozhodnutia ženy a rovnako veľakrát je dôsledkom toho, že sa žena rozhodne pre interrupciu. Takže som presvedčená, že tých tém, ktoré súvisia s riešením postavenia žien, s riešením zabezpečenia dostatočných a vhodných podmienok pre výchovu dieťaťa a privedenie dieťaťa na svet, je naozaj dosť. A budem osobne veľmi rada, keď ich budeme tu môcť ešte aj v tomto volebnom období riešiť. Ja verím, že väčšina mužov pochopila a zistila, že žena nie je hermafrodit. Ale, žiaľ, na riešenie tak háklivých vecí, ako sú interrupcie, zostáva väčšinou sama a bremeno nesie sama s plnou zodpovednosťou aj s dôsledkami pre jej zdravotný stav a jej psychický stav.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že tento návrh zákona získa podporu takmer všetkých poslancov a poslankýň, samozrejme, v parlamente dnes pri hlasovaní. A verím, že táto téma sa nebude otvárať viac v týchto laviciach, hlavne z úst mužskej populácie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili pán Peter Gabura, ďalej pán Daniel Lipšic, pán Stanislav Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

A slovo má pán poslanec Peter Gabura. Nech sa páči.

P. Gabura, poslanec: Pani kolegyňa, my hovoríme o živote a o smrti, my hovoríme o ochrane nenarodeného dieťaťa. A, Bohu vďaka, žena má právo rozhodnúť sa len do okamihu počatia. Akonáhle je dieťa splodené, je to nový život. A vy nemáte právo o tom rozhodovať. Je to boží dar, tak si uvedomte, čo rozprávate.

A chcem vám povedať ešte jenu vec. Ja v tomto parlamente nebudem spokojný, kým legitímne vraždy nezastavíme. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je pán poslanec Daniel Lipšic. Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Pani poslankyňa, keďže budete hlasovať za, tak ja s vami nebudem zvlášť verejne polemizovať. Ale obávam sa, že niektoré vaše vyjadrenia išli trošku nad rámec. Poviem konkrétne v čom. Ako minister spravodlivosti som presadil utajené pôrody, rýchlejšie adopcie, zvýšenú ochranu žien pred týraním. Zmenili sme Trestný zákon, Trestný poriadok, Občiansky súdny poriadok. Za môjho pôsobenia vo funkcii sa niekoľkonásobne zvýšil počet osôb stíhaných pre domáce násilie. Čiže neviem celkom, ku komu boli vaše výhrady smerované. Pred rokom som napísal text novely, ktorú teraz predložila pani poslankyňa Mušková, ktorú idete podporiť, pretože nikoho neobmedzuje, ale práve naopak, umožňuje kvalifikovanejšie, lepšie rozhodnutie. Ja som vo svojom vystúpení nikoho nekritizoval, nikomu nedával, nepodsúval žiadne vyjadrenia. Ale poprosím vás, v tejto téme aby ste skôr vážili vaše slová a aby ste skôr sa zamerali na vecné otázky, a nie také sem-tam politikárčenie. To sa mi celkom nepáčilo v tejto téme.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

A teraz má slovo posledný s faktickou poznámkou prihlásený, pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Kramplová, úplne súhlasím s tým, čo ste hovorili na začiatku. A takisto oceňujem, že v tomto zákone nie je žene nič prikazované ani zakazované a že sa to rieši práve takou vhodnou cestou, aby bola dostatočne informovaná, aby sa mohla dobre rozhodnúť. Už je otázka, či pri tomto rozhodovaní každý lekár dá tú najlepšiu radu alebo to najlepšie povzbudenie, čo má urobiť. Ale o tom nechcem diskutovať.

Súhlasím aj s tým, že dieťa by malo mať vhodné a dostatočné podmienky pre život, že by ženy nemali byť diskriminované a že by mali mať aj starosť vtedy, keď zostávajú samy, ako ste spomínali. Ale aj práve vtedy by ich vlastní muži mali stáť pri nich, a nielen preto, aby rozhodli o tom, že čo urobí, ale aj preto, aby jej pomohli a povzbudili ju. A viem, o čom hovorím. So svojou manželkou sme vychovali päť detí a vychovávame päť detí, takže nie som teoretikom. Ale na druhej strane tá podmienka, že ak by dieťa malo dobré podmienky, takže už by bolo všetko vyriešené, to, si myslím, nezodpovedá skutočnosti. Pozrite si najrozvinutejšie krajiny, či tam nie sú interrupcie, a majú tie podmienky násobne lepšie ako my. A to už nehovorím o podmienkach voči nejakým nerozvinutým krajinám a voči krajinám, ktoré trú biedu a majú problém, čo dať do úst. Takže tie samotné podmienky, to nestačí. To ide o tú atmosféru v spoločnosti a o to, aby si ctila aj ústavu s tým, že každý ľudský život je hodný ochrany. A ak by táto atmosféra v spoločnosti bola podporovaná, tak si myslím, že aj tie rozhodovania by boli zodpovedné. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Chcete reagovať? Skúste sa prihlásiť do faktickej poznámky. Reagovať teraz na faktické poznámky bude pani poslankyňa Kramplová. Nech sa páči.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Som rada, že na moje vystúpenie zareagovali len muži. To je tiež znak čohosi. A musím vám povedať, vážení páni poslanci, že som svoje slová veľmi zvažovala. A veľmi som ich vážila, keď som ich rozprávala. Hovorila som ako žena a hovorila som takmer za väčšinu žien, pretože poznám ženy, čo prežívajú, a poznám, aké bremeno nesú. A chcem len zdôrazniť, že snáď môžeme mať aj my ženy svoj názor, aj ja ako poslankyňa, pretože žien v tejto spoločnosti je 52,6 %.

A keď tu rozprávame o živote ako takom. Vám vôbec neprekáža, keď sa zabíjajú ženy a deti pri rôznych vojenských konfliktoch, keď sa cielene bombardujú oblasti, kde je civilné obyvateľstvo a najviac trpia ženy a deti, keď sa každým dňom feminizuje chudoba? To vám vôbec neprekáža? Prekáža vám agenda, na ktorej, si myslíte, získate body. Ste na omyle. Ale ďakujem, že ste si ma vypočuli.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej do rozpravy je pripravená pani poslankyňa Mária Sabolová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, neprihlásila som sa do faktickej poznámky, ale moje vystúpenie začnem vlastne faktickou poznámkou na pani kolegyňu a tým pádom sa tam pripoja aj ženy. Chcela by som povedať, že toto nie je len pre KDH, lebo KDH túto tému navrhuje. Tak ako sa vy mnohí, páni kolegovia poslanci z koalície aj z opozície, hlásite ku kresťanským hodnotám, tak takisto by to mali byť body pre každého jedného kresťana, ktorý sa označil za kresťana a sedí v tomto parlamente. To je jedna podmienka. Ale druhá podmienka alebo druhá odrážka je, nejde len o kresťanov, je to akýsi prirodzený zákon, však tu vzniká život a toto nie je len o kresťanstve a o náboženstve, toto je o živote.

A chcem vám, pani kolegyňa, povedať, že toto nie je politická téma. Má niečo s politikou len preto, lebo Národná rada hlasuje o zákonoch. A keďže hlasuje o zákonoch, tak je to aj časť politiky, o ktorej tu musíme hovoriť. A stáva sa z nej politicko-vecná odborná téma, bohužiaľ, zatiaľ to vaše vystúpenie. Vďaka Bohu, že ste na začiatku povedali, že teda je to dobrý krok.

A celá tá legislatíva, ktorá je tu navrhnutá či v predchádzajúcom, pred rokom poslancami KDH s pani Muškovou alebo dnes pani Muškovou v zákone o zdravotnej starostlivosti, je ponukou, je zodpovednosťou v ťažkej situácii rozhodovania sa, a tu si s vami dovolím opäť polemizovať, nielen pre ženy, je to ponuka pre muža a ženu sa rozhodovať v ťažkej životnej situácii. Ja nechcem, aby sme z toho urobili nejaký ženský problém. My môžeme diskutovať o probléme týraných žien, o probléme vo svete násilia na ženách a na deťoch, ale poďme diskutovať pri inej téme. Toto je problém ťaživej situácie dvoch ľudí, poväčšine, keď odmyslím možno ženy po znásilneniach alebo po nejakých trestných činoch. Ale je to ponuka pre dvoch ľudí, pre muža a ženu, ktorí sa rozhodujú v neľahkej situácii. A mnohokrát je práve podpora muža pri tomto rozhodovaní pre ženu, ktorá sa rozhoduje ísť na interrupciu, veľmi dôležitá. Niekedy stačí povedať: "Vieš, zvážme, skúsme rozmýšľať." A preto si myslím, že tá trojdňová lehota na to, aby bola poučená, dostala možnosti sa zamyslieť a vedela, kto jej môže pomôcť v tej situácii, ak si myslí, že nie sú schopní to dieťa vychovať, že ho posunie na adopciu, príp. že sa rozhodne ho kdesi pod srdcom vynosiť, je veľmi rozhodujúca, lebo toto je rozhodnutie o živote tých dvoch ľudí. Nehovorím o extrémnych prípadoch, keď tento zákon, tak ako je nastavený, hovorím, umožňuje podstúpiť interrupciu. A koľko konkrétnych prípadov poznáme, a vy určite vo svojom okolí, keď sa žena, možno v poslednej chvíli už u lekára alebo v čakárni u lekára, alebo po stretnutí na ceste na vykonanie interrupcie, stretla s ľuďmi, ktorí jej podali pomocnú ruku. Rozhodla sa neísť na tú interrupciu a stala sa z nej jedna šťastná žena.

A dovolím si možno povedať, tak trochu na odľahčenie, bolo strašne veľa rôznych aj filmov a možno aj rôznych seriálov, kde to bolo skôr v minulosti nastavené, ako nemať dieťa. Myslím si, že dnes aj mnohé filmy sú už nastavené tak, že si začínajú uvedomovať, že tá krása toho života je oveľa väčšia ako to, že možno niekedy treba podstúpiť viac ťažkostí. Ja som tiež z päťdetnej rodiny. A nebolo to ľahké obdobie, päťdesiate roky. Čiže nie je najvážnejší problém dnešnej doby sociálna odkázanosť, ale vytvorenie vzťahových podmienok na to, aby sme si vedeli vzájomne pomôcť.

Čiže toľko k takému úvodu.

Ale nedá mi, aby som sa nedotkla aj vyjadrenia mediálneho Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, ktoré reaguje na zákon pána poslanca Lipšica, nie na zákon pani poslankyne Muškovej, lebo zákon pani poslankyne Muškovej je zákon o zdravotnej starostlivosti. On tak možno nevyvoláva také otázky, pokiaľ tam nemáte jasne napísané zákon o prerušení tehotenstva, aj keď ide o ukončenie tehotenstva, pretože ak prejde tento zákon do druhého čítania, myslím si, že všetci budeme radi a nebude dôvod, aby sme diskutovali o tom druhom.

Ale chcem sa vyjadriť k ich stanoviskám, keď hovoria, že návrh zákona, ktorý predkladá pán poslanec Lipšic, je, akoby zásah zavádzal podľa Spoločnosti pre plánované rodičovstvo do právneho a medicínskeho slovníka ideológiu, je ideologický. No myslím si, že snáď nie, toto nie je ideológia, toto je pomoc a toto je zodpovednosť.

Namietajú posunutie vekovej hranice, o čom hovorila aj predrečníčka, na vekovú hranicu dospelosti, teda 18 rokov, čo, si myslím, je veľmi dobré. A budem rada, ak sa to potom aj do tohto zákona premietne, pretože vraj zvýšenie vekovej hranice, na ktorú je potrebný súhlas rodičov, na interrupciu, považujú za zhoršenie prístupu mladých žien k umelému prerušeniu tehotenstva, aspoň keby povedali k ukončeniu tehotenstva, a pripomínajú, že aj vek trestnoprávnej zodpovednosti je 14 rokov. No myslím si, že toto nemá žiadnu súvislosť. A ak my dnes nechceme viac pôsobiť na výchovu a vzdelávanie, aby sme práve tie nezdravé tendencie nízko vekových vzťahov a potom z toho plynúcich problémov riešili, tak si myslím, že toto nie je zhoršenie prístupu, toto je nezodpovednosť rodičov a toto je nezodpovednosť spoločnosti, ak nevytvára aj podmienky, aby tu bol aj istý tlak, aj istá represia.

Spoločnosť pre plánované rodičovstvo vytýka novele, aj jednej, aj druhej tým pádom, že nimi formulovaný zákon by viedol k odhováraniu ženy lekárom od zákroku a toto by už bolo nad rámec slobodného rozhodovania ženy. A konštatujú, že zákon v súčasnom znení dostatočne zakotvuje povinnosť lekára, lebo to ostatné poučovanie o tom, kde by bolo možné sa dozvedieť o ďalších náležitostiach, už je nad rámec medicíny, nad rámec odbornej diskusie. No myslím si, že toto je tiež trošku povážlivé od ľudí, ktorí sú zdravotníci, pretože tá žena ak príde k zdravotníckemu pracovníkovi, sa stáva pacientom, akékoľvek poučenie, akékoľvek možnosti na to, aby mohla zvážiť, čo môže v budúcnosti priniesť takýto zákrok, si myslím, to je povinnosťou lekára, a nie niečím nad rámec, a nielen lekára, poviem, ale každého zdravotníckeho pracovníka. A preto si myslím, tak ako som na začiatku povedala, že to bráni právu slobodne sa rozhodnúť žene, je to právo obidvoch rodičov vstúpiť do procesu rozhodovania pri interrupciách.

Ďalej namietajú, to som hovorila o tých podmienkach poučenia ženy, aj že ak ju budeme poúčať o tých možnostiach, ktoré dnes ponúkajú občianske združenia a cirkvi, že toto nepatrí k poslaniu lekára, pretože podľa nich sú väčšinou tieto inštitúcie spravidla nábožensky založené a môže to znamenať porušenie práva ženy na slobodu náboženstva. No poviem, tak toto už je trošku až "zvrátené", pretože ak ja ponúkam pomocnú ruku, je jedno, či to bude cirkevná inštitúcia, občianska, štátna, akákoľvek. A to vám povedia práve tie ženy, ktoré tú pomocnú ruku dostali a nemuseli byť veriace, že im to pomohlo. A to sa ešte nestali na druhý deň veriace, ale cítili pomoc. Ako my chceme v tej občianskej spoločnosti fungovať, keď nebudeme podávať pomocnú ruku a budeme sa teraz rozdeľovať, že tí sú takí, tí sú onakí? Buď ide o život, alebo potom nejde o nič.

Občianski aktivisti, neviem, kto je za nimi, hovoria a zavádzajú a napádajú pojem nenarodené dieťa. To je podľa nich v rozpore s medicínskymi a právnymi pojmami, ktoré hovoria o embryu a plode, čo je opäť nazvané ideologicky podmienený názor. A tu si dovolím zacitovať niekoľko takých krátkych odsekov z nášho právneho poriadku, kde ešte pri starom zákone o rodine v prípade oprávnených pochybností má počaté dieťa právo na to, aby bolo k nemu podľa zákona určené otcovstvo, kde sa dokonca hovorí, alebo hovorilo v zákone o rodine, k dieťaťu ešte nenarodenému, ale už počatému možno určiť otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov. Čiže už aj naše právne iné normy hovoria o tom, že podľa slovenského právneho poriadku má aj počaté dieťa spôsobilosť na práva, ak sa narodí živé, táto spôsobilosť je podmienená tým, že sa dieťa narodí živé a tak ďalej. Podľa slovenského právneho poriadku podmienená spôsobilosť na právo počatého dieťaťa umožňuje, aby sa na počaté dieťa hľadelo ako na dediča po poručiteľovi, ktorý zomrel v čase od počatia až do narodenia dieťaťa, v Občianskom zákonníku a tak ďalej. Čiže tu už idem možno hlbšie na koreň veci a hovorím o tom, že to počaté dieťa je život, ktorý treba chrániť, a tej matke, tým rodičom treba vytvoriť podmienky, aby sa rozhodli pre život, a nie pre smrť.

A ešte možno jedna poznámka, ktorou chcem aj ukončiť, keď je tu námietka na 72-hodinovú lehotu, na trojdňovú lehotu čakaciu, ktorú je povinná žena vyčkať, keď prejde tento návrh zákona. A námietka spoločnosti pre plánované rodičovstvo je tá, že odkladanie zákroku znamená zvýšené riziko pre ženu a je proti všeobecnému konsenzu, ktorý hovorí, že ak sa žena na zákrok rozhodne, je vhodné ho vykonať čím skôr. No myslím si, že mnohé skúsenosti, tak ako som povedala aj na začiatku, práve tým, že tu bola šanca mať istú dobu na zamyslenie sa, možno aj na poskytnutie pomoci, vlastne vytvorili podmienky pre to, že si mnohé ženy rozhodnuté pre interrupciu to dieťa ponechali.

Tu si myslím, že je viac dôvod na to, aby sme pozerali na výchovu, vzdelávanie, ponuku, komunikáciu. A práve vypichla som možná tieto pripomienky, ktoré zazneli v médiách, preto, že akonáhle príde zákon, ktorý je veľmi citlivý a môže vytvárať akési "ideologické" pozadie, spúšťa sa tu strašne tvrdá občianska protikampaň. Mne sa zdá, že toto sú témy, na ktoré je dnes spoločnosť asi nepripravená a nie je nastavená, aby diskutovala.

Ja si myslím, a na záver dve vety, kto si totiž neváži ľudský život od počatia, neváži si ani dôstojnosť dospelého človeka, pretože kultúra smrti charakteristická pre dnešnú dobu sa neprejavuje len na potratoch a eutanázii, kultúra smrti sa prejavuje aj na strate úcty človeka k človeku, vykorisťovaním, vydieraním, obchodovaním so ženami, obohacovaním sa na ujmu spoločnosti, nevrátením nespravodlivo nadobudnutého majetku, korupciou v súdnictve a mnohými inými prejavmi krivdy voči blížnemu. Nepociťujeme aj my dnes, že táto kultúra smrti, keď si nevážime život, vytvára v spoločnosti toto napätie, ktoré dennodenne pociťujeme?

Ďakujem za to, že ste ma vypočuli. A budem veľmi rada, ak sa nám podarí legislatívu v tejto oblasti posunúť pomalými krokmi ďalej. Ona nič nezakazuje, ale vytvára podmienky a zodpovednosť pre každého z nás, aj pre mužov, aj pre ženy. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz dám slovo tým, ktorí sa prihlásili s faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej. A to sú pán poslanec Peter Gabura, pán poslanec Milan Urbáni, pán poslanec Stanislav Kahanec a pán poslanec Daniel Lipšic. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pán poslanec Peter Gabura. Nech sa páči.

P. Gabura, poslanec: Dámy a páni, ja oceňujem vecný tón kolegyne Márie Sabolovej v rozprave a snáď by som ju doplnil len pár vetami, že dnešný deň, keď o tomto diskutujeme, práve v dnešný deň bude zabitých 45 detí chirurgickým potratom. A to máme dennodenne tento mlynček na Slovensku. Ja osobne som prežil tú skúsenosť s lekármi, že boli viac-menej naklonení ku kultúre smrti, že keď sme mali 3 deti, už nás presviedčali, že ďalšie aby sme nemali. Keď manželka mala problémy, tak ju presviedčali, aby ukončila tehotenstvo. Ale nebola snaha liečiť daný problém. Naopak, boli nabubrené reči priamo od lekárov, ktorí až strašili nás rodičov z toho, ako ťažko postihnuté a choré dieťa sa nám narodí. Ja by som chcel jednak upozorniť na to, že je potrebné, aby jednak aj lekári vážili slová, ktoré majú a ktorými nahrávajú potratárom.

A chcel by som takisto apelovať, že toto dnes je skutočne dobrá vec, ktorá je v ponuke v parlamente, a toto dnes že by malo byť štartovným poľom pre budúcnosť, aby sme sa dopracovali k tomu, aby sme toto nezmyselné zabíjanie, nezmyselné psychologické obťažovanie ženy zastavili. Ja som otec a myslím si, že mám takisto právo hovoriť do života a mám právo takisto spolurozhodovať s manželkou o tom... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Milan Urbáni, pán predseda výboru.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ako gynekológ vám musím povedať, že kedykoľvek vo štvrtom, piatom týždni diagnostikujem tehotenstvo, som strašne rád, že začína nový život. A nepoznám gynekológa, ktorý by nútil niekoho ísť na interrupciu. Ale sú situácie v živote, a preto aj ten zákon vznikol, začal sa liberalizovať pred 40 rokmi v rôznych krajinách, že boli kriminálne aborty a zomierali aj matky, nielen deti. Čiže ponechaním práva na rozhodnutie tých partnerov, či sú to manželia alebo partneri, nech sa rozhodnú oni. To im zobrať nemôžeme. A nikto rád nevykonáva interrupcie. Nepoznám takého človeka, nepoznám ženu, ktorá by s radosťou išla na interrupciu. Neurážajte, prosím vás, lekárov, že oni niekoho nútia niekde ísť. Neurážajte ani mňa. V živote som nepodpísal žiadosť na interrupciu hneď, keď prišla tá pacientka. Každý lekár zvažuje, doporučuje, robí alternatívy. Keď dáva alternatívy, to znamená, jedna z tých alternatív je aj upozornenie na možné následky, eventuálne aj negatívne. Čiže, prosím vás, neurážajte lekárov v tomto prípade.

A na druhej strane čo na Slovensku mne chýba. A rád by som viacej počul od vás, čo tu predkladáte túto nezmyselnú vec, ktorú lekári praktizujú, že dajú čas na rozmyslenie, súhlasím s tým, že posunúť vek na 18 rokov by bolo lepšie, ale na druhej strane sa pýtam, čo robíme na Slovensku, aby sme nabádali mladých ľudí, aby sa stala móda, aby mali viacej detí, čo robíme v sociálnom zabezpečení a tak ďalej pre mladé rodiny. Tu je priestor, dámy a páni, spravme z toho módu, že chodiť s kočíkom po meste bude hrdosť a pýcha, ako bola dakedy.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej, pán poslanec Stanislav Kahanec, s faktickou poznámkou, nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Sabolová hovorila, že toto nie je o bodoch. A ja s ňou plne súhlasím. Toto by nemalo byť o žiadnych bodoch, toto by malo byť predovšetkým o ochrane života a o šanci pre život. Keď má žena 72 hodín na rozmyslenie, nikto jej neberie žiadne rozhodnutie, má stále svoje rozhodnutie vo svojich rukách. Keď sa tento zákrok vykoná, už potom nie je nijaká možnosť rozhodnutia.

Je pre mňa nepochopiteľné, ako aj spomínala pani kolegyňa poslankyňa, že spoločnosť, ktorá má v názve plánované rodičovstvo, to znamená, mala by sa zaoberať rodičovstvom a podporovať ho, mala také zvláštne stanovisko namiesto toho, aby podala ochrannú ruku, aby podala ochrannú ruku pre ochranu života. Veď predsa to prinesenie dieťaťa na svet by asi nemalo byť tou traumou, ktorá tu bola pred krátkym časom spomenutá. Koľko rodín by veľmi rado túto "traumu" zažilo? Ale nemajú to šťastie, aby mohli byť takýmito rodičmi. A mohli by sme pomôcť práve týmto rodinám tým, že urýchlime adopciu a že tie deti, ktoré sa už z akýchkoľvek príčin nedostanú do svojej biologickej rodiny, budú mať šancu v inej rodine. Tak dajme šancu pre život tak, ako to hovorí aj naša ústava. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou, pán poslanec Daniel Lipšic, nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Pán predsedajúci, je mi ľúto, že zo strany niekoľkých poslancov sa táto diskusia uberá niekde úplne inde, pretože stále verím, že ten návrh zákona prejde. Ja som ho nenamietal ani jednou vetou. Práve naopak, oceňujem, že tento návrh, ktorý som do parlamentu pred rokom podal, si osvojili pán poslanec Zelník a pani poslankyňa Mušková. Oceňujem to. Ale bolo by fajn, keby vládni poslanci, ktorí to chcú podporiť, zvažovali, čo vlastne tým pádom hovoria. Všetko má nejaké hranice. Najviac by bolo fajn, keby ste si prečítali vlastne, o akom návrhu rokujeme, lebo aj pani poslankyňa Kramplová, aj pán poslanec Urbáni majú pocit, že v tomto návrhu sa rieši aj veková hranica, tak zatiaľ sa nerieši. Treba si to prečítať v princípe. Pani poslankyňa, obávam sa, že nie, navrhneme to doplniť zrejme v druhom čítaní, ale poprosím vás, keby ste si ten návrh zákona najskôr prečítali, oboznámili sa s jeho históriou a potom možno reagovali. Ešte raz, som vám vďačný, že budete hlasovať za, ale vážte aj to, čo hovoríte.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Poprosím poslancov, ktorí telefonujú v rokovacej sále, keby tak urobili mimo rokovacej sály. Ďakujem pekne.

Teraz pani poslankyňa Sabolová bude reagovať na faktické poznámky.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcem zareagovať len ne jedného poslanca, ktorý opustil ale rokovaciu sálu, pána poslanca Urbániho.

Pán poslanec, kde ste v mojom vystúpení počuli, že ja urážam lekárov, že nútia podstúpiť interrupciu? Toto je váš štýl politiky niekedy, páni poslanci, že prekrútite to, čo tu nebolo. Neviem, či ste tu sedeli na celé vystúpenie, ale myslím si, že áno, pán poslanec Urbáni.

A že mali by sme niečo robiť pre deti. Vy ste vo vláde, vládnete, môžete vy robiť lepšie podmienky. A za našej vlády sme my pre deti urobili minimálne to, že pracujúci rodičia dostali odpočítateľné položky za svoje deti, a mnoho iných a ďalších krokov, ktoré tu nechcem vymenovávať.

Pán poslanec Urbáni, len pre vás, keď ma niekde počúvate, chcem vám povedať, že som hovorila o tom, že tá námietka na 72-hodinovú lehotu je, že lekár, ako lekár poskytne pacientke informácie o jej štádiu tehotenstva, účele a rizikách alternatívy, takáto zo zákona povinná čakacia lehota môže pre ženy, ktoré zistili tehotenstvo ku koncu prvého trimestra, znamenať prekročenie lehoty 12 týždňov a tým stratu nároku na vykonanie umelého prerušenia tehotenstva, navyše, odkladanie zákroku znamená zvýšené riziko pre ženu a je proti všeobecnému konsenzu, neviem, proti akému konsenzu, ktorý hovorí, že ak sa žena pre zákrok rozhodne, je vhodné vykonať ho čím skôr. Neviem, o aký konsenzus ide, za koho oni hovoria, ale len toto som chcela zvýrazniť. Ja viem, že každý lekár, a vždy tvrdím, každý zdravotnícky pracovník chce pomôcť. A aj tie kauzy, ktoré dnes v zdravotníctve máme, žaloby na mnohých zdravotníckych pracovníkov sú možno niekedy nie celkom odôvodnené, lebo neverím, že niektorí zo zdravotníckych pracovníkov, lekárov chce pacienta poškodiť. To, že možno neurobí všetko a my mu dnes dávame tú povinnosť... (Vystúpenie prerušené časomierou.)