Piaty deň rokovania

35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

22. apríla 2009 o 9.00 hodine

 

M. Hort, podpredseda NR SR: Dobré ráno prajem všetkým prítomným. Poprosím, aby sme sa upokojili v rokovacej sále. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, kolegovia a kolegyne, môžem poprosiť o pozornosť? Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal pán poslanec Ľuboš Micheľ.

Pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1046 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1060.

Dávam teraz slovo poslankyni Monike Gibalovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Spravodajcom k tomuto zákonu je pán poslanec Ján Kvorka.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi na úvod byť osobná a osobne, keďže začínam ako prvá dnes ráno, týmto spôsobom vyjadriť svoju hlbokú účasť pozostalým za nášho kolegu nebohého pána poslanca Vetešku, podpredsedu parlamentu.

Teraz mi dovoľte, dámy a páni, aby som predložila návrh zákona o sociálnom poistení. Návrh zákona je pod parlamentnou tlačou 1046. Tento návrh novely zákona o sociálnom poistení som predložila 23. októbra 2008 na 28. schôdzi Národnej rady v čase, keď sme možno ešte ani netušili, že kríza šíriaca sa zo Spojených štátov postihne aj nás. S určitosťou môžem povedať na úvod, že keby bol býval akceptovaný v tejto snemovni tento môj návrh novely zákona, určite by sa nezamestnaným lepšie žilo a určite by nás za to boli pochválili.

Návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý predkladám, tentoraz je naozaj, naozaj relevantnou reakciou na prehlbujúcu sa hospodársku krízu, dramatický počet nezamestnaných a skutočnosť, že pre potreby nezamestnaných sa doteraz využíva len 20 % prostriedkov odvádzaných zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Ten, ako je veľmi dobre známe, je vysoko prebytkový a bolo by nielen potrebné, užitočné, ale aj slušné voči tým, ktorí ho vytvárajú roky počas svojho aktívneho pracovného života, aby sa používal na ten účel, na ktorý je určený, a teda na istú kompenzáciu pre tých, ktorí stratia prácu. Z tohto hľadiska považujem tento môj návrh novely zákona za rýdzo systémovú zmenu.

Prirodzene, že pri predkladaní novely zákona je potrebné poznať aj východiskové údaje pre výpočet finančného dopadu navrhovaných zmien a z tohto dôvodu pri príprave na túto novelu som požiadala na 32. schôdzi Národnej rady pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Vieru Tomanovú o poskytnutie aktualizovaných údajov ministerstva o odhade počtu nezamestnaných, odhade počtu poberateľov dávok v nezamestnanosti a prognóze hospodárenia základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Žiadala som to v horizonte do roku 2012 a na moje veľké prekvapenie odpoveď z marca 2009 bola odpoveďou neaktuálnou, odpoveďou z tučných rokov. Pani ministerka ešte pred mesiacom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, pani kolegyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, je nás tu málo. Poprosím, ak si máte naozaj potrebu povedať niečo, čo nesúvisí s predkladaným návrhom zákona, tak si to povedzte mimo sály. Ďakujem za porozumenie.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem, pán podpredseda.

Pani ministerka ešte pred mesiacom predpokladala a svojím podpisom nám v odpovedi na moju interpeláciu potvrdila, že počet poberateľov dávky bude do roku 2012 plynule klesať a príjmy Sociálnej poisťovne do fondu poistenia v nezamestnanosti budú stúpať o 6 % za rok.

O prognóze vývoja nezamestnanosti na tento rok v odpovedi na moju interpeláciu od pani ministerky nebola ani zmienka. To je buď dôkaz tvrdého zimného spánku, alebo absolútnej ignorancie reality na ministerstve práce, alebo ignorancie práce poslancov. Nezostáva mi iná možnosť, ako použiť pre kalkuláciu dopadov pri mojom návrhu tie údaje, ktoré sú známe z rozpočtu Sociálnej poisťovne.

Po prvom prekvapení v odpovedi pani ministerky prišlo, nasledovalo druhé prekvapenie, keď ministerstvo financií vo svojom hodnotení doložky finančných vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie tohto návrhu zákona konštatovalo, že podklady, na základe ktorých je vypracovaná, sú zastarané a nezohľadňujú aktuálny vývoj. Sekcia rozpočtovej politiky považuje kvantifikácie uvedené v doložke za nedostatočné, pretože nebol zohľadnený súčasný vývoj v oblasti nezamestnanosti pod vplyvom globálnej krízy, ani nárast počtu nezamestnaných. Toto považujem za prejav schizofrénie, alebo radšej kocúrkovo v podaní ústredných orgánov štátnej správy. Odporúčam pracovníkom ministerstva financií, aby svoje výhrady tlmočili ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny a potom svojmu šéfovi, ktorý by mal vydať pokyn, aby slúžili ostatným ministerstvám za príklad tým, že predložia revidovaný štátny rozpočet na zvyšok roka 2009. Tak ako sme to žiadali v tejto snemovni, tak ako sme to žiadali, aby pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pripravil podklady pre revidovaný rozpočet Sociálnej poisťovne. A veľmi sa teším na čoskoro prichádzajúcu správu do výboru pre sociálne veci a rodinu, ktorá na môj návrh vo výbore prešla a ktorou sme žiadali pána generálneho riaditeľa o informáciu o aktuálnom stave vývoja príjmov a výdavkov v Sociálnej poisťovni.

I keď vývoj nezamestnanosti je na Slovensku pomerne ostro sledovaný, nezaškodí si ho pripomenúť v názornej forme - a teraz by som poprosila technikov, aby ma zapli na monitor. Aj keď písmenká sú nečitateľné, ale myslím, že graf je zrejmý a budem sa snažiť ho komentovať tak, aby ste mali z toho úžitok.

Na tomto prvom grafe, ktorý uverejnil aj denník Sme v utorok, sú zobrazené zmeny miery evidovanej nezamestnanosti za január 2006 až marec 2009. Nezamestnanosť plynule klesala až do októbra 2008, samozrejme, s výnimkou sezónnych výkyvov v zimnom období. Od novembra minulého roka nezamestnanosť prudko rastie a zatiaľ nepoznať náznaky zmiernenia jej rastu.

Zaujímavejší je diagram znázorňujúci dynamické zmeny vývoja nezamestnanosti, ako sa menili mesiac po mesiaci. Znázorňuje medzimesačné rozdiely miery evidovanej nezamestnanosti. Modré stĺpčeky orientované od stredovej čiary diagramu nadol znamenajú pokles nezamestnanosti v mesiacoch idúcich po sebe. Červené stĺpce smerujúce od stredovej časti nahor predstavujú vzrast miery evidovanej nezamestnanosti. Oblasť diagramu znázorňujúca tempo rastu nezamestnanosti od novembra 2008 doteraz nemá obdobu a nepotrebuje ani komentár. Je preto na pováženie, že ani takýto dynamický vývoj neprebudil ministerstvá a vládu z hybernácie.

Predložený návrh zákona, návrh zákona, ktorý predkladám, sa opiera o niekoľko kľúčových predpokladov. Prvým, ako vidíte na ďalšom grafickom znázornení, je skutočnosť, že základný fond poistenia v nezamestnanosti je od roku 2005 vysoko prebytkový a mal by byť prebytkový aj v čase globálnej krízy, teda v nasledujúcich troch rokoch, a pokiaľ nedôjde ku zmene legislatívy, buď zmenou výšky odvodov, alebo štedrejším rozdeľovaním dávok, bude prebytkový až do roku 2012. Ako vyplýva z tohto grafu, objem prostriedkov, ktoré sa vo fonde sústredili v rokoch 2008 - 2012 vo forme poistného, je to ten fialový stĺpček, je podstatne vyšší ako objem prostriedkov, ktoré sa v jednotlivých rokoch vyplatili z fondu, to sú tie žlté stĺpce, teda vo forme dávok v nezamestnanosti. Chcem zdôrazniť skutočnosť, že v rokoch 2009 až 2012 predpokladá Sociálna poisťovňa vo svojom rozpočte vyplatiť vo forme dávky v nezamestnanosti 20 % prostriedkov fondu a zvyšok sa teda plánuje použiť, ako je známe, na krytie základného fondu dôchodkového poistenia.

Druhým dôležitým predpokladom je poznať počet osôb, ktoré čerpajú dávky z prostriedkov vo forme dávok v nezamestnanosti. V rokoch 2004 až 2008, ako vidieť z grafu, počet poberateľov dávok poklesol o niečo viac, teda v 2008, o niečo viac ako jednu tretinu v porovnaní s rokom 2004. Je úplne nepochybné z aktuálnej situácie, ktorú prežívame, že počet poberateľov dávok v najbližších rokoch bude rásť.

Tretím predpokladom je poznať vekové zastúpenie poberateľov dávok v nezamestnanosti. Graf, tento koláč, bol zhotovený na základe odpovede na moju interpeláciu o počte a vekovej štruktúre poberateľov dávky v nezamestnanosti po spriemerovaní rokov 2004 až 2007. Tu je vidieť, že približne 20,4 % poberateľov dávky je vo veku 50 až 57 rokov, 5,3 % osôb sú 58-roční a starší. Teda 50 až 57 rokov, to je ten svetlý maslový koláč a ten modrý, najmenší, to sú tí, ktorí sú 58-roční a viac. Celkove by sa teda môj návrh predĺžiť obdobie, ktorý budem ďalej komentovať, vyplácania dávky v nezamestnanosti zo 6 na 9 mesiacov, resp. 12 mesiacov, dotkol jednej štvrtiny všetkých poberateľov dávok, čo si dovolím povedať, že je to nepatrné.

Domnievam sa, že nastal čas byť všímavejší voči nezamestnaným a poskytnúť im väčší kus z tohto koláča, ktorý spoločne vytvárali pre horšie časy, keď boli zamestnaní. Toto všetko je možné uskutočniť úpravou ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení môjho predkladaného návrhu novely. Teraz ho chcem, túto novelu, v jednotlivých paragrafoch predstaviť.

Prvou navrhovanou zmenou je úprava dĺžky obdobia poberania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku poistenca. Pre poistencov vo veku 50 až 57 rokov vrátane navrhujem predĺžiť obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti zo 6 na 9 mesiacov a po dovŕšení 58. roku na 12 mesiacov. Už v októbri pri prvom predkladaní novely zákona som sa zmienila o porovnávacej štúdii, ktorú na moje požiadanie vypracoval Parlamentný inštitút Národnej rady. Podľa tejto štúdie diferencovanie dĺžky obdobia vyplácania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku osoby sa uplatňuje v Taliansku, Českej republike, Švajčiarsku a považujem to za veľmi korektné voči osobám, ktoré majú dôchodkový vek na dohľad.

Druhou navrhovanou zmenou je úprava výšky dávky v nezamestnanosti od dĺžky poberania dávky. Navrhujem zvýšiť pre všetkých poistencov dávku z 50 na 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov obdobia nezamestnanosti. Po uplynutí troch mesiacov sa dávka znižuje na 50 % denného vymeriavacieho základu. Toto opatrenie má zmierniť nepriaznivé dôsledky straty príjmu v prvých troch mesiacoch a zároveň motivovať nezamestnaného nájsť si prácu počas ďalších troch mesiacov, teda v období poberania relatívne vyššej dávky. V hodnotení krajín EÚ podľa výšky dávky v nezamestnanosti nás spomínaná štúdia Parlamentného inštitútu zaraďuje na predposledné až posledné miesto spomedzi šestnástich krajín Únie. Domnievam sa, že máme na viac. Postupné znižovanie dávky v nezamestnanosti ako motivačný prvok je zavedené v Španielsku, Taliansku, Holandsku, Česku a Slovinsku.

Treťou navrhovanou zmenou je zmiernenie podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti tak, že sa skráti dĺžka obdobia poistenia v nezamestnanosti z najmenej troch rokov v posledných štyroch rokoch na najmenej osemnásť mesiacov v posledných troch rokoch. Navrhovaná zmena zohľadňuje najmä vznik a zánik podnikateľských subjektov, vývoj na trhu práce a trend, ktorý núti pracujúce osoby často meniť zamestnanie bez časovej nadväznosti, ktoré nezamestnaným sťažujú splnenie dnes platnej podmienky vzniku nároku na dávku. Úpravou týchto časových intervalov sa zároveň odstráni odlišný prístup ku skupine poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu činností zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú a skupine osôb dobrovoľne poistených v nezamestnanosti.

Na otázku, aké sú podmienky vzniku národu na dávku v nezamestnanosti v krajinách Európskej únie, odkazujem opäť záujemcov na Parlamentný inštitút, z tejto informácie vyplýva, že spomedzi trinástich krajín Únie, ktoré štúdia uvádza, má Slovenská republika suverénne najprísnejšie podmienky na získanie nároku na dávku v nezamestnanosti. A toto je najlepšie vidieť na tomto grafe, kde sú zobrazené podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti v trinástich krajinách Únie. Každý bod v diagrame predstavuje jeden štát Únie. Na zvislej osi je zobrazená minimálna dĺžka poistenia v rokoch a na vodorovnej osi je celková dĺžka rozhodujúceho obdobia v rokoch. Čím dlhšia doba poistenia sa vyžaduje v tom-ktorom štáte ako podmienka na získanie nároku na dávku, tým vyššie sa nachádza bod v diagrame. Slovensko predstavuje modrý trojuholník so súradnicami tri až štyri roky, teda podmienka byť poistený minimálne tri roky v posledných štyroch rokoch. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, poprosím vás o chvíľu strpenia. Máme na balkóne parlamentu vzácnu návštevu. Dovoľte, aby som na pôde Národnej rady Slovenskej republiky privítal delegáciu predstaviteľov macedónskeho parlamentu, ktorú vedie jeho podpredsedníčka pani Svetlana Jakimovska a podpredseda pán Jani Makraduli. (Potlesk.) Delegácia poslancov prišla spolu s predstaviteľmi medzinárodných a mimovládnych organizácií pôsobiacich v Macedónsku a s predstaviteľmi švajčiarskej Agentúry pre rozvoj a spoluprácu do Bratislavy na študijnú návštevu zameranú na budovanie parlamentného inštitútu ako centra nezávislého parlamentného výskum. Velcome our gests, velcome to Slovakia and to Slovak Parliament.

Ďakujem pekne za porozumenie a teraz môžete pokračovať.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne.

Teda zmiernenie podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa môjho návrhu predstavuje čierny trojuholník so súradnicami - pokúsim sa šípkou tam dostať - 1,5 a 3 roky. Ako vidieť z grafu, aj po prijatí môjho návrhu by Slovensko malo jednu z najtvrdších podmienok vzniku nároku na dávku spomedzi hodnotených krajín. Predpokladám, že prijatím tohto bodu návrhu novely zákona sa rozšíri okruh poistencov, ktorým vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti cirka o jednu štvrtinu.

Pokiaľ ide o zvýšenie nákladov vo fonde v dôsledku prijatia tohto návrhu, považujem za potrebné zdôrazniť, že zvýšené dávky, uvedené v dôvodovej správe, sú spojené so znížením výdavkov z kapitoly ministerstva práce. Totiž v skupine poistencov, ktorým v dôsledku prijatia tohto návrhu vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti, je značný počet osôb, ktoré by za súčasného stavu poberali dávku v hmotnej núdzi alebo inú sociálnu dávku. Zvýšenie výdavkov pre tieto osoby je teda nerozlučne spojené so zvyšovaním výdavkov na iné formy sociálnych dávok, ktoré by sa ináč vyplácali tejto skupine osôb.

Štvrtá navrhovaná zmena skracuje dĺžku rozhodujúceho obdobia, z ktorého sa určuje výška denného vymeriavacieho základu nezamestnaného na 18 mesiacov. Dôvodom tejto úpravy je snaha obmedziť pokles reálnej výšky dávky, ktorý je tým markantnejší, čím dlhšie obdobie sa zohľadňuje pri určovaní výšky denného vymeriavacieho základu nezamestnanej osoby.

Na záver by som chcela vyčísliť celkový finančný efekt navrhovanej novely o sociálnom poistení. Na tomto grafe čísla v jednotlivých stĺpcoch predstavujú percentuálny podiel prostriedkov fondu. Stĺpce zelené predstavujú zvýšenie nákladov na dávky v nezamestnanosti v rokoch 2009 až 2012 po prijatí mojej novely zákona. Bordová farba predstavuje presun prostriedkov z fondu poistenia v nezamestnanosti do fondu dôchodkového poistenia, teda krytie deficitu dôchodkového poistenia. A žltá farba znamená plánované výdavky fondu na dávky v nezamestnanosti. Z tohto grafu je zrejmé, že celkové náklady fondu na dávky v nezamestnanosti z 20 % stúpnu približne na 35 %. To ale znamená, že vždy, teda aj naďalej sa dve tretiny fondu použijú na krytie deficitu, teda použijú sa nie tam, kde patria, teda nezamestnaným.

Vážené poslankyne, poslanci, kolegovia, tento návrh považujem za skúsenosťami overený, potrebný a užitočný model financovania nezamestnaných. Prekvapuje ma iba, i keď za vlády tejto koalície nie je núdza o prekvapenia, že k mlčiacej väčšine sa zaraďuje aj Konfederácia odborových zväzov, hoci práve odbory by sa mali biť za práva týchto osôb, aj zamestnaných, aj tých, ktorí o prácu prídu.

Mlčanie odborárskych bosov je o to prekvapujúcejšie, že 13. marca 2009 som listom oslovila prezidenta Konfederácie odborových zväzov Miroslava Gazdíka, kde som ho informovala o svojich plánoch a na predchádzajúcich i nasledujúcich aktivitách v Národnej rade, ktorými sa chcem snažiť docieliť zmenu a pomoc nezamestnaným. Požiadala som ho o vyjadrenie jeho názoru a zásadného postoja k tejto legislatívnej iniciatíve. Pán Gazdík, žiaľ, nepovažoval za potrebné mi ani odpovedať. Možno preto, že by si mohol niekto jeho súhlas vysvetľovať ako prejav nelojality alebo, nedajbože, nesúhlasu. Ešte šťastie, že o tom nevedia všetci členovia odborov.

Zároveň ale čakám, akým spôsobom bude riešiť tento problém nezamestnaných pani ministerka Tomanová. A opieram sa o jej prísľub, na ktorý som nezabudla, z októbra 2008, vtedy, keď parlament odmietol moju novelu zákona, a vtedy, keď sme iba tušili alebo netušili, ako rýchlo sa stanú zo zamestnaných mnohí nezamestnaní. Vtedy pani ministerka prisľúbila, že sa tomuto problému bude venovať, a dovoľte, odcitujem jej slová: "Vzhľadom na to, že je kríza a bude narastať počet nezamestnaných, bude potrebné týchto ľudí zabezpečiť. Určite pripravíme právnu novelu, ktorá bude týchto ľudí lepšie zabezpečovať ako súčasné dávky v nezamestnanosti."

To mi dáva trošku nádeje, že budete zhovievaví voči nezamestnaným, vážení páni a dámy z vládnej koalície, a posuniete tento môj návrh novely do druhého čítania, kde potom môžeme o tom diskutovať, aj o parametroch, a môžete si ho osvojiť a konečne sa rozhodnime, pretože táto skupina ľudí, nezamestnaní, mám pocit, že o túto skupinu ľudí nie je veľká starosť ani signál tejto starostlivosti ani z tejto snemovne.

Ďakujem vám pekne za vypočutie. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani navrhovateľka. Taktiež vás požiadam, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Jánovi Kvorkovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1060 z 31. marca 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Návrh novely zákona o sociálnom poistení zmierňuje podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, upravuje dĺžku obdobia poberania dávky v nezamestnanosti, upravuje výšku dávky v nezamestnanosti a zavádza rovnaký prístup aj ku skupine poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie a skracuje dĺžku rozhodujúceho obdobia, z ktorého sa určuje denný vymeriavací základ poistenca.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 10. júna 2009 a gestorský výbor v termíne do 12. júna 2009.

Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju informáciu, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

A teraz otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto z prítomných kolegýň a kolegov prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Mária Sabolová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

A slovo dávam pani poslankyni Sabolovej.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, nechcem konkrétne sa vyjadrovať, kolegyňa z poslaneckého klubu KDH veľmi jednoznačne a veľmi jasne a na grafoch veľmi viditeľne popísala skutočnosť, ktorá od posledného obdobia, kedy prišla s novelou o sociálnom poistení v novembri, ešte výraznejšie na grafoch poukázala, aký je stav s financiami. A preto by bolo vhodné a očakávala som, že pri takom vážnom návrhu, ktorým sa bude zaoberať aj hospodárska rada vlády teraz pre hospodársku krízu, sa vyjadrí ministerka, prípadne dostaneme stanovisko, prípadne nejaký odborník z vládnej koalície, ktorý by takýto návrh, ktorý o chvíľočku zrejme uzrie svetlo sveta v nejakom vládnom návrhu zákona o novele o sociálnom poistení, by vyjadril svoj názor.

Mrzí ma, že pre riešenie slovenskej situácie alebo situácie na Slovensku v rámci hospodárskej krízy vládna koalícia mlčí pri takých vážnych zákonoch, ktoré sú tu predložené z lavíc poslancov opozície. Zdá sa mi a, bohužiaľ, mne ako dlhoročnému poslancovi, ako keby táto vládna koalícia nemala záujem o nič, už len prežiť do konca volebného obdobia. Mrzí ma to a očakávala by som stanovisko pani ministerky, ktorá prísľub na prehodnotenie celej situácie dala alebo vyjadrila sa, a očakávala by som vyjadrenie aj vládnej koalície. Keďže nebolo možné reagovať vo faktickej poznámke, musela som využiť túto možnosť z rozpravy. Teším sa na názor pani poslankyne Vaľovej.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili dvaja poslanci: pani poslankyňa Jana Vaľová a pán poslanec Ján Senko. Uzatváram možnosť reagovať s faktickou poznámkou.

Slovo má pani poslankyňa Jana Vaľová, nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani kolegyňa, keďže ste sa tešili, ja s vami len budem súhlasiť, pretože Rada pre hospodársku krízu a pani ministerka určite k tomu zaujme stanovisko. Nikde nie je povedané, že pani ministerka musí byť prítomná, ak sa zákony robia iba čiastkové alebo ak ich predkladajú opoziční poslanci, takže... A tým, že ste to povedali, že tá Rada pre hospodársku krízu sa bude týmto zaoberať, máte tam svojich zástupcov, máte tam svojich zástupcov, sú tam zamestnávatelia, zamestnanci, je tam tripartita. Čiže určite vznikne takýto návrh, ktorý bude konsenzom pre celú spoločnosť a ktorý bude prijateľný aj pre zamestnancov, aj pre zamestnávateľov. A myslím si, že práve preto nie je vhodné takto čiastkovo riešiť iba niektoré veci v určitých zákonoch, ako sa to deje tuná v tejto snemovni, a preto skutočne s vami súhlasím. Veľmi sa teším a som rada, že Rada pre hospodársku krízu sa bude týmto zaoberať a vlastne prijme návrh zákona a taký systémový krok, aký bude potrebný, aký bude dobrý pre zamestnávateľov, zamestnancov, opakujem, pretože je tam tripartita, máte tam svojich zástupcov, sú tam zamestnávatelia, odbory, vlastne zastúpenie širokého spektra časti odborníkov.

Takže aj z tohto dôvodu si myslím, že je predčasné sa vyjadrovať k takýmto čiastkovým návrhom, ako sa podávajú momentálne, ako povedala pani kolegyňa. A počkajme si na to, na čom sa zhodne v konsenze celé spektrum odborníkov.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz z faktickou poznámkou pán poslanec Ján Senko, nech sa páči.

J. Senko, poslanec: Ďakujem. Pani poslankyňa, ja si nemyslím, že vládna koalícia mlčí, že vláda sa nezaoberá dopadmi hospodárskej a finančnej krízy. Nie je to tak. Sama dobre o tom viete, pretože už v septembri vláda konala. Aj tu na pôde parlamentu sme na základe vládnej iniciatívy reagovali na vzniknutú situáciu aj v súvislosti s ochranou vkladov na účtoch v bankách. Sama dobre o tom zrejme viete. A postupne vláda prijímala ďalšie opatrenia, ktoré boli v jej kompetencii a ktorými mohla zmierniť dopady hospodárskej krízy na Slovensku.

Je dosť smutné, že v každom vystúpení, nielen vy, ale mnohí ďalší opoziční poslanci, zneužívate hospodársku krízu na vytĺkanie politického kapitálu. A to je naozaj veľmi smutné.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky sa teraz prihlásila pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Dve poznámky k obidvom pánom poslancom. Žiadny politický kapitál. Opozícia predložila jeden dobrý návrh teraz v podaní pani poslankyne Gibalovej, kde ste na grafoch mohli vidieť, ako sa hrozivo mení situácia pri nezamestnanosti na Slovensku. Žiaden politický kapitál, vážne upozornenie na stav, ktorý tu je. Ja sa pýtam na názor koalície v Národnej rade, pretože mesiac máme tento návrh zákona v parlamente, je možné sa k nemu vyjadriť. Mňa by zaujímal váš názor, ako vy vnímate zákon o sociálnom poistení v tejto oblasti?

A druhá poznámka k pani poslankyni Vaľovej. Máme veľmi jednoduchú matematiku. Jeden zástupca opozície je v Rade pre hospodársku krízu, čiže nie zástupcov, máme zástupcu. Chcem povedať, že mesiac, to, čo som aj povedala, je tu zákon. Ja neočakávam, že sa musí ministerka vyjadriť, ale pri takom vážnom zákone by sa mala vyjadriť. A to nie sú čiastkové návrhy, vy robíte presne toto isté.

O chvíľu budeme v druhom čítaní prerokovávať zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, v ktorom ideme s novelou zákona o sociálnom poistení, kde ideme robiť generálny pardon na odpustenie penále, kde pobočky budú môcť odpúšťať penále subjektom, ktoré nemajú zaplatené v Sociálnej poisťovni penále. Bude to veľmi zakryté v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Nejde o zdravotnícke zariadenie, ide o všetky subjekty. Toto je lepšia cesta, keď skryjete do zákonov, jedného zákona o poskytovateľoch ďalších šesť zákonov - o exekúciách, o zdravotnom poistení, o poisťovniach, o sociálnom poistení? No toto sa mi nezdá dobrá cesta, pani poslankyňa. Čiže nie čiastkové. Toto je vážna norma, ktorú predkladá opozícia, a vy mlčíte.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola jediná v rozprave. Uzatváram v tejto chvíli... Chcete, pani... (Reakcia poslankyne.) V rozprave? V záverečnom. Takže uzatváram rozpravu.

A teraz požiadala o slovo v záverečnom slove pani navrhovateľka, nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, pán spravodajca, dámy a páni, ja budem len krátko reagovať. Ja som sa snažila pripraviť veľmi exaktne na základe tých parametrov, ktoré som dostala od pani ministerky, síce ministerstvom financií priamo bola kritizovaná ona, pretože ministerstvo financií, ako som spomenula, v predkladaní konštatovalo, že údaje, z ktorých som vychádzala, sú neaktuálne. Ja som vychádzala z tých, ktoré mi dala pani ministerka k dispozícii, a teda z tých, ktoré sú oficiálne známe.

Snažila som sa pripraviť tento návrh novely tak, aby som vás presvedčila číslami o tom, že je nanajvýš akútne, ak nie už po hodine dvanástej, prijať takú právnu normu, ktorá by pomohla nezamestnaným. A ja sa veľmi, veľmi čudujem, že tvrdošijne zastávate takýto populistický názor aj vy, pani poslankyňa Vaľová. Pretože ja som tu nepovedala ani nevyžadujem prítomnosť pani ministerky pri predkladaní môjho poslaneckého návrhu, mohla by tu byť, ale ja to nevyžadujem, ja som len chcela na to upozorniť, že už od októbra opakovane - opakovane - chcem pomôcť nezamestnaným, opakovane vás o tom presviedčam na základe relevantných údajov. Dokonca odborári opakovane žiadajú poberanie podpory v nezamestnanosti, teda predkladajú podobný návrh alebo uvažujú predložiť podobný návrh, ako som ja predložila, a sami konštatujú, odborári, že stále čakáme na oficiálne stanovisko rezortu práce. Momentálne sa robia analýzy, nuž keď tieto podklady, ktoré mám od pani ministerky, sú relevantné podklady, tak ja si myslím, že dnes som vám tu predložila veľmi presnú a podrobnú a odbornú analýzu. Môžete konať okamžite, neviem, na čo čakáte. Kým sa zhodne celé spektrum? Aká bude situácia s nezamestnanými? Bude hrozivá. Kým sa zhodne celé spektrum, máme teraz 10,33-percentnú nezamestnanosť, ktorá bude stúpať. To je dokedy, kým sa zhodne celé spektrum?

Ja vyzývam pani ministerku, aby naozaj niečo v tomto urobila. Politický kapitál tu nikto nevytĺka. Politický kapitál by sme možno mohli vytĺkať vtedy, keby sme mali 7-percentnú nezamestnanosť, ale je 10,33-percentná nezamestnanosť a bude stúpať.

Ja som vyčerpávajúcim spôsobom poukázala na to, čo hrozí, a dala som ponuku, čo môžeme veľmi rýchlo urobiť bez toho, aby sme sa museli obávať, že z fondu nezamestnanosti zásadným spôsobom odíde veľmi veľa prostriedkov. Opakujem, z 20 % prostriedkov, ktoré sú určené, teda z 20 % prostriedkov z celkového počtu fondu mojím návrhom tieto prostriedky sa zvýšia na 35 % prostriedkov použitých pre nezamestnaných.

No a nemôžem si naozaj v tejto chvíli odpustiť na základe toho, čo som si tu vypočula, že táto sociálna vláda neprijatím tohto môjho návrhu zákona a neochotou vôbec o ňom diskutovať aj cez ústa vás, pani poslankyňa Vaľová, dáva zásadnú facku všetkým nezamestnaným.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Kvorka, chcete využiť právo záverečného slova? Áno? Nech sa páči.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prednesený návrh novely zákona pani poslankyne Gibalovej o sociálnom poistení by som zhrnul tak do takých piatich hlavných bodov, kde v prvom hovorí o zmiernení podmienok vzniku na dávku v nezamestnanosti tým, že upravuje dĺžku obdobia poistenia v nezamestnanosti z minimálne troch rokov v posledných štyroch rokoch na minimálne 18 mesiacov v posledných troch rokoch. V druhom bode upravuje dĺžku obdobia poberania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku poistenca. Ďalej upravuje výšku dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky, kde dávka v nezamestnanosti sa zvyšuje pre všetkých poistencov z 50 % na 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov obdobia nezamestnanosti. Zavádza rovnaký prístup aj ku skupine poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú a k osobám dobrovoľne poisteným v nezamestnanosti, pre ktoré je v súčasnosti dĺžka podporného obdobia štyri mesiace. No a nakoniec skracuje dĺžku rozhodujúceho obdobia, z ktorého sa určuje denný vymeriavací základ poistenca.

Podľa tohto odôvodnenia pani poslankyne Gibalovej sa zrejme predloženým návrhom sleduje zlepšenie podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, ktoré je potrebné pre zvýšenú mobilitu pracovnej sily a trendu častej zmeny zamestnania pracujúcich osôb. Skrátenie podmienky trvania poistenia zo štyroch rokov na tri roky na priznanie dávky v nezamestnanosti v spojitosti s predĺžením podporného obdobia dávky v nezamestnanosti a vyššou mierou náhrady počas prvých troch rokov, mesiacov podporného obdobia spôsobí dodatočnú finančnú záťaž v základnom fonde poistenia v nezamestnanosti spravovanou Sociálnou poisťovňou - a to je už problém.

Za problematické je potrebné považovať aj časť poslaneckého návrhu, ktorá rozdeľuje poskytovanie dávky v nezamestnanosti počas podporného obdobia do dvoch súm podľa veku poistenca, a to vzhľadom na existenciu doplatku sumy dávky v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Kde ako príklad môžem uviesť, ak poistenec dovŕši 55 rokov, vznikne otázka, v akej sume sa doplatí dávka v nezamestnanosti a za aké podporné obdobie.

Z pohľadu potreby zmien v podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti aj vzhľadom na súčasný nárast evidovanej nezamestnanosti je možné považovať iba v rámci systémových zmien realizovaných v celom systéme sociálneho poistenia cielene zameraných na komplexné riešenie sociálneho postavenia poistencov. Z tohto dôvodu neodmietam diskusiu a návrhy smerujúce do oblasti poistenia v nezamestnanosti, ale na ich kvantifikáciu a prípadné zavedenie je potrebné nazerať systémovo z pohľadu komplexného hospodárenia Sociálnej poisťovne, a nie parciálne.

Veľmi dôležité a potrebné je v tomto prípade povedať, že, samozrejme, k tomuto sa vyjadrovalo aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky, kde v nadväznosti na žiadosť pani poslankyne Gibalovej vypracovalo stanovisko, pri ktorom je potrebné spomenúť, že sekcia rozpočtovej politiky ministerstva financií s predloženým predmetným návrhom má k predloženému predmetu návrhu pripomienky. Sekcia rozpočtovej politiky považuje v doložke, ktoré boli uvedené, predložené, za nedostatočné, chýbajúce dôležité vstupné údaje, ktoré sa tam nenachádzajú. V nadväznosti na uvedené veci, ktoré som tu spomenul, uvádzam, že vplyv predloženého návrhu nie je finančne zabezpečený v rámci schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 ani v rámci schváleného rozpočtu Sociálnej poisťovne.

A tuná, si myslím, je najväčší problém predloženého návrhu pani poslankyne Gibalovej.

Všetci dobre vieme, že ten graf, ktorý tuná bol pani poslankyňou ukázaný nám všetkým, a k tomuto grafu zaujala vo svojom vystúpení pohľad aj pani poslankyňa Sabolová, nám každému je jasné, že ten trend je stúpajúci. To sme pekne videli aj na grafe, aj to pociťujeme, lenže na druhej strane je potrebné si položiť aj otázku, že prečo to tak je a kto nesie za to vinu, že to tak je. Samozrejme, že je potrebné hľadať určité nápravy v rámci vnútornej oblasti, čiže v rámci nášho štátu, ale nemôžeme postupovať spôsobom takým, pokiaľ to nemáme kryté finančnými prostriedkami, že budeme požadovať veci pre nezamestnaných, ktoré nie sme schopní splniť. To nemôžeme v žiadnom prípade na takéto dačo dosahovať.

A čo sa týka ešte pohľadu pani ministerky, pokiaľ ja poznám pani ministerku práce, sociálnych vecí, je to človek, ktorý, si myslím, by dal nielen nám stopäťdesiatim tuná, v tejto plenárnej miestnosti, ale myslím si, že všetkým tým, ktorí to potrebujú v rámci Slovenskej republiky, aj desaťkrát viac, ako si zasluhujú alebo ako im určuje zákon. Čiže pani ministerku by som z tohto pohľadu, ktorý tu bol nanesený, úplne z tohto vynechal a myslím si, že by som sa mal na ňu dívať práve opačne.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A teraz mal nasledovať v prvom čítaní návrh poslancov Viliama Novotného, pána Slafkovského a pána Markoviča na vydanie novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. Dostali ste ho ako tlač 1047. Navrhovatelia však tento návrh včera 21. apríla 2009 vzali späť.

A preto pokračujeme v rokovaní Národnej rady ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Ivanča a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1048. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1065.

Dávam teraz slovo poslankyni Lucii Žitňanskej, aby návrh zákona uviedla, nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme spolu s kolegom Ivančom za SDKÚ - Demokratickú stranu poslanecký návrh novely zákona o eurofondoch, ktorého cieľom je vniesť viac svetla do rozhodovania a používania eurofondov. Cieľom je vytvoriť lepší priestor na verejnú kontrolu rozhodovania a používania eurofondov.

Možno sa môže zdať v tejto situácii pri tom stave čerpania, aký môžeme dnes sledovať, absurdné, že sa chceme rozprávať o kontrole eurofondov a sprísnení pravidiel verejnej kontroly eurofondov v situácii, keď ako môžeme vidieť, sa čerpá predovšetkým na technickú pomoc, logá a snáď sociálne podniky. Ale my si myslíme, že to nie je absurdné, že to má zmysel, pretože nie je jedno, kde tie peniaze, ktoré sa čerpajú, skončia. Nehovoriac o tom, že dá sa očakávať, keď v tomto volebnom období sa tie prostriedky zazmluvnia, že snáď sa v budúcnosti budú čerpať aj vo väčších rozsahoch.

Ja si dovolím poukázať na dnešný právny stav, pretože okrem súčasnej právnej úpravy zákona, ktorý navrhujeme novelizovať, stále platí uznesenie vlády č. 797/2004, ktorým ešte predchádzajúca vláda schválila opatrenia pred netransparentnosťou, zneužívaním a konfliktom záujmov vo vzťahu k rozhodovaniu o využívaní fondov Európskej únie v Slovenskej republike. Mnohé z toho, čo navrhujeme s pánom poslancom Ivančom, je obsahom tohto uznesenia vlády. Problém je, že ako vyplýva z monitoringu, ktorý robili mimovládne organizácie, toto uznesenie vlády jednotlivé ministerstvá dôsledne nedodržiavajú. Niektorí vo väčšej miere, niektorí ho nedodržiavajú vôbec. Pritom je z praxe úplne zrejmé a koniec koncov tým najkrajším príkladom je napríklad aj nástenkový tender, že verejná kontrola je naozaj jeden z najúčinnejších prostriedkov kontroly a z najúčinnejších prostriedkov predchádzania korupcie a klientelizmu.

Preto, aby sme vytvorili priestor na lepšiu verejnú kontrolu procesov rozhodovania a využívania skoro 13 mld. eur, ktoré budú v tomto programovacom období k dispozícii, navrhujeme tieto opatrenia:

V prvom rade navrhujeme, aby zoznam členov, zápisnice a materiály z monitorovacieho výboru boli zverejnené. Nie je dôvod, prečo by sme nemali poznať, kto monitoruje a o čom sa monitorovací výbor rozpráva a aké závery prijíma.

Ďalej navrhujeme, aby sa zvýšil rozsah údajov, ktoré majú byť zverejňované z rozhodnutí o použití eurofondov. Dnes je určitá škála údajov, ktorá je zverejňovaná. My si myslíme, že je nedostatočná. Predovšetkým považujeme za dôležité, aby bolo verejne známe hodnotenie projektov, to znamená, aby sme vedeli, prečo prostriedky získal práve ten projekt a nie iný projekt. Myslíme si, že by mali byť zverejňované práve kvôli kontrole aj základné údaje o projektoch, ktoré boli zamietnuté a na ktoré peniaze neboli pridelené. V neposlednom rade si myslíme, že hodnotenie by mal poznať aj neúspešný uchádzač, pretože pokiaľ toto hodnotenie nepozná, nemôže sa prípadne ani úspešne brániť a navrhovať preskúmanie rozhodnutí.

Za veľmi dôležité považujem spresnenie právnej úpravy postupu konania o zaujatosti. Navrhujeme konkrétne lehoty, v ktorých sa má o zaujatosti člena rozhodovacieho orgánu rozhodnúť. A čo je dôležité, nie sme v situácii, že pokiaľ pravidlá konfliktu záujmu sú porušené, neexistuje žiadna sankcia. Preto navrhujeme, ak sa zistí, že o projekte bolo rozhodnuté v orgáne, v komisii, ktorej účastníkmi, ktorí participovali na rozhodnutí, boli ľudia, ktorí boli v konflikte záujmov, aby tento projekt prešiel ešte raz hodnotením. A zároveň navrhujeme, aby zo strany štátnych zamestnancov porušenie pravidiel konfliktu záujmov bolo považované za závažné porušenie služobnej disciplíny.

Cieľom je, ako som povedala na úvod, viac transparentnosti, viac svetla do rozhodovania a používania eurofondov, pretože naozaj verejná kontrola je tým najlepším nástrojom, ako zabezpečiť lepšiu kontrolu eurofondov a ako predchádzať korupcii a klientelizmu pri rozhodovaní a používaní eurofondov.

Preto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.