M. Číž, podpredseda NR SR: Pán minister, ďakujem za predloženie oboch materiálov.
Teraz prosím spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru Juraja Horvátha, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Vzhľadom na to, že pán Horváth je spravodajcom k obom materiálom, poprosím ho, aby uviedol spravodajskú správu k obom materiálom naraz. Máte slovo, pán poslanec.
J. Horváth, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, prosím, dovoľte mi predniesť obidve spoločné správy o prerokovaní.
Teda najprv bude Správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2008, tak ako bola prerokovaná vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2008 (tlač 977) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1008 z 18. marca 2009 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory, ktorým bol materiál pridelený, prerokovali tento v určenej lehote.
Výbor pre európske záležitosti uznesením z 26. marca 2009 č. 274, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením zo 7. apríla 2009 č. 189 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 14. apríla 2009 č. 146 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie túto Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2008.
A gestorský výbor na základe výsledku rokovania výborov a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie túto Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2008.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o plnení úloh zahraničnej politiky v roku 2008 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 151 zo 14. apríla 2009. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Teraz mi, prosím, pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte predniesť druhú z týchto dvoch správ a to je spoločná správa k Zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2009 (tlač 978), ktoré pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1008 zo dňa 18. marca 2009 na prerokovanie rovnako výboru pre európske záležitosti, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil rovnako Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory, ktorým materiál bol pridelený, prerokovali tento v určenej lehote.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením z 26. marca 2009 č. 275, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením zo 7. apríla 2009 č. 190 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 14. apríla 2009 č. 147 odporúčajú Národnej rade zobrať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2009.
Gestorský výbor na základe výsledkov rokovania výborov a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2009.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2009 vo výboroch Národnej rady (tlač 978a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 152 dňa 14. apríla 2009. Týmto uznesením má výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu aj v tejto konkrétnej veci.
Pán predsedajúci, ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu pre obidva materiály.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, za uvedenie spravodajských správ k obom materiálom.
Teraz otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že som dostal prihlášky do rozpravy v mene poslaneckého klubu. Hlásia sa v mene poslaneckého klubu SDKÚ pán poslanec Eduard Kukan, v mene poslaneckého klubu KDH pán poslanec Martin Fronc, a to k správe o plnení úloh zahraničnej politiky. A k zameraniu zahraničnej politiky za poslanecký klub SDKÚ je prihlásený pán poslanec Eduard Kukan. Pán poslanec Kukan, vo svojom vystúpení ste schopný zaujať stanovisko k obidvom materiálom alebo chcete dve vystúpenia? Ďakujem veľmi pekne.
Takže vystúpi pán poslanec Eduard Kukan. Po ňom vystúpi pán poslanec Martin Fronc z poslaneckého klubu KDH. Máte slovo, pán poslanec.
E. Kukan, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, máme pred sebou dva materiály z ministerstva zahraničných vecí, ktoré prerokúvame každý rok. A sú to takpovediac povinné cviky, ktoré ministerstvo zahraničných vecí musí urobiť tu na pôde parlamentu spolu s nami poslancami.
Pán minister, chcem oceniť vaše vystúpenie, stručné, k veci, pozitívne. Možnože budem hovoriť dlhšie ako vy, ale to iba preto, že máme zriedkavú príležitosť diskutovať o takých dôležitých otázkach. A preto by som glosoval niektoré pasáže z obidvoch materiálov. No obsah a štruktúra týchto materiálov sú dané ich obsahovým zameraním, a preto ťažko nejakým spôsobom tieto veci inovovať. Chcem oceniť, že tieto dva materiály sú predsa len trochu iné ako tie, čo sme tu prerokúvali dva predchádzajúce roky, lebo tie pasáže, niektoré, sú formulované presnejšie a podľa mňa aj pravdivejšie. Ja by som ako príklad uviedol jeden, i keď by takých príkladov bolo viac. V tomto materiáli sa hovorí o jednej otázke, o ktorej sme hovorili pri rokovaní o rozpočte, konkrétne o kapitole ministerstva zahraničných vecí, keď sme sa kriticky vyjadrovali k tomu, že financovanie kapitoly do určitej miery je postavené aj na, neviem či to je presné, na fiktívnych zdrojoch. Mám na mysli to, že ak sa podarí dobre urobiť zámena našej budovy zastupiteľského úradu v Moskve, tak zo získaných prostriedkov bude veľmi výrazne financovaná kapitola, čo si želáme, aby to dopadlo takto dobre. Ak sa to nepodarí, tak to financovanie kapitoly bude náročné. V tomto materiáli je veta, ja ju budem citovať: "Veľké riziko môže predstavovať viazanie časti výdavkov v prípade, že nebudú naplnené plánované príjmy vyplývajúce zo zámeny majetku štátu v správe MZV Slovenskej republiky (budova zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Moskve)." No v minuloročných materiáloch by ste takéto konštatovanie nenašli. Keď sme o tom hovorili v dobrom a pozitívne, bývalý šéf rezortu s takou suverénnosťou, priamo rambovskou, odmietal všetky takéto kritické poznámky, že ministerstvo zahraničných vecí má všetko pod kontrolou a všetko je v poriadku. Oceňujem tento váš realistický a normálny prístup. Viac príkladov nechcem citovať, ale našli by sa aj ďalšie.
Chcem takisto pozitívne hovoriť o tom, že niektoré pasáže sú formulované veľmi dobre, presne, tie pasáže, ktoré hovoria o hodnotovom zameraní slovenskej zahraničnej politiky, ktoré hovoria o definícii národných záujmov Slovenskej republiky a podobne.
Pokiaľ ide ešte o ten materiál, ktorý hodnotí minuloročné úspechy alebo výsledky našej zahraničnej politiky, tu by som predsa len odcitoval, nebudem sa snažiť viac razy, pána premiéra, pretože tento materiál hovorí o tom, aj si myslím objektívne, o všetkých tých normálnych výsledkoch, ktoré sme dosiahli v rôznych oblastiach zahraničnej politiky, že sme ich splnili úspešne. Vlani, niekedy v lete, pán premiér pri návšteve ministerstva zahraničných vecí povedal: "Zdá sa mi však, že po splnení principiálnych cieľov (Európska únia, NATO, Schengen, Lisabon a teraz aj euro) ako keby sa stratila určitá dynamika našej zahraničnej politiky, a preto sme diskutovali na tému, čo by malo byť takým podstatným motívom zahraničnej politiky v najbližšom období. A pravdepodobne sa zhodujeme na tom, že by to mala byť ekonomická dimenzia zahraničnej politiky, na ktorú ako keby sme nemali čas." A ešte jeden citát. Pán minister, toto sa vás nedotýka, ale pretože to bolo tak veľmi jasne sformulované, mňa to vtedy zaujalo a rozčúlilo, preto si to dovolím odcitovať: "Je zjavné, že zodpovednosť prevzali na seba len vládne strany, kým opozičné strany odmietajú byť súčasťou celospoločenského a politického konsenzu. Je to nová kvalitatívna situácia. My to berieme na vedomie. A ja som v tomto duchu požiadal ministra zahraničných vecí aj vedenie ministerstva zahraničných vecí, aby na túto situáciu primerane reagovali." To sú veľmi vážne slová. A ja by som sa iba chcel opýtať, pán minister, keď ste preberali papiere od odchádzajúceho ministra, či ste našli taký dokument, ktorý teda má riešiť situáciu, keď opozícia rezignovala na zodpovednosť a záujmy Slovenskej republiky, a v tejto novej situácii čo teda za filozofiu alebo koncept toho vedenia ministerstva vymyslelo alebo či sa na to podarilo úspešne zabudnúť, čo by asi bolo lepšie. (Potlesk.)
A teraz pár poznámok.
Spojené štáty americké. Myslím si, že táto pasáž je formulovaná lepšie ako v predchádzajúcich dokumentoch, správnejšie aj zaradenie na prvé miesto, myslím si, zodpovedá objektívne požiadavkám Slovenskej republiky. Zameranie píše, že, znovu citujem, "vhodnou príležitosťou pre definovanie aktuálnej agendy nášho dialógu a posilnenie spolupráce bude nástup novej administratívy USA, ktorá deklaruje záujem o posilnenie komunikácie so spojencami a kľúčovými partnermi v záujme riešenia súčasných globálnych i regionálnych bezpečnostných a rozvojových výziev". No nová administratíva už nastúpila v januári. A myslím si, že naozaj je najvyšší čas, aby sme si teda definovali takúto aktuálnu agendu nášho dialógu a posilnenej spolupráce. Viem, pán minister, že máte ísť do Spojených štátov na návštevu, kde sa stretnete so svojou partnerkou americkou. A určite to bude dobrá príležitosť, aby ste si povedali, čo treba na túto záležitosť. A, iba taká skromná tichá poznámka, vari by už bolo načase, aby aj pán premiér pri plánovaní svojich zahraničných ciest sa zamyslel nad tým, či by nebolo dobré navštíviť Biely dom a amerického prezidenta. Myslím si, že by to rozhodne neuškodilo našim vzťahom a budúcej spolupráci so Spojenými štátmi.
Rusko. Pravdou je, že vlani sme väčšinou počúvali o ruských záujmoch v našich vzťahoch s Ruskou federáciou. Príkladov je viac ako dosť, od protiraketovej obrany v Česku a Poľsku, od hodnotenia rusko-gruzínskej vojny, pohľadu na príčiny a vinníkov plynovej krízy, širokorozchodnej a podobne. Ja si myslím, že dnes je situácia taká, že slovensko-ruské vzťahy majú trochu vychýlené kyvadlo. Je čas vrátiť ho naspäť, je čas, aby sme s Ruskom hovorili tak, ako treba, teda s poctivým úmyslom o dobré vzťahy, ale s jasnosťou a predovšetkým s čitateľnou obhajobou našich vlastných záujmov. Veď Rusko robí to isté. To je normálne. A je čas, aby aj my s Ruskom sme hovorili o našich slovenských záujmoch.
K Ukrajine iba jedna veta. Plynová kríza, myslím si, nejakým spôsobom trošku rozhádzala naše normálne vzťahy s touto krajinou v nepriaznivom slova zmysle. Je to náš najväčší sused, veľká európska krajina s obrovským potenciálom, keď sa jej podarí vyriešiť vnútroštátne problémy. A v našom záujme by malo byť, aby sme aj naďalej udržovali pozitívne vzťahy s touto krajinou.
Maďarsko. Dovoľte trošku viac, aby som povedal. Slovensko-maďarské vzťahy v minulom roku charakterizovala akási prebytočná neuróza, ktorá špičkovala napätie, nedorozumenia a prilievala olej do ohňa nenávisti a vášní extrémistom. Keby sa koncom roku neuskutočnila celá séria bilaterálnych stretnutí, na ktorých sa obe strany dohodli a hasili, čo mohli, mohli by sme povedať, že agendu slovensko-maďarských vzťahov na oboch stranách Dunaja kuli hlavne nacionalisti a vlády sa viac či menej nemo prizerali. Slovensko nepotrebuje silné slová, Slovensko potrebuje jasné slová. Slovensko nepotrebuje šíriť obavy z maďarských chúťok, nech by boli akékoľvek. Slovensko nepotrebuje nálepkovať jedného z kandidátov na prezidenta, že je promaďarský, že dokonca podporuje autonómiu, hoci sa takéto tvrdenia neopierajú o fakty. Slovensko je neveľká, ale silná krajina. Dokázali sme si poradiť s krajanským zákonom. Presvedčili sme nie silou slov, ale váhou našich argumentov. A toto potrebujeme v našich vzťahoch ako soľ. Nebudeme silní neracionálnymi obavami, ktoré si vytvoríme z Maďarska a z Maďarov, budeme silní vtedy, keď budeme dôsledne definovať slovenský záujem, nebudeme čakať, či podporovať provokačné alebo jedovaté podnety z Budapešti, keď ukážeme jasnú politiku, ktorá sa napriek všetkým bremenám z minulosti dokáže oprieť o to, že sme a budeme dlhé stáročia susedmi, ktorí chcú dobre vychádzať, ktorí vidia svoje vzťahy širšie, než ich vidia radikáli na oboch stranách Dunaja. Skrátka, nesmieme dovoliť to, že ten, kto viac kričí, má aj pravdu.
Pán minister, ja oceňujem, akým spôsobom ste pristúpili k slovensko-maďarským vzťahom hneď po nástupe do funkcie ministra, že ste priniesli určitý pokoj a rozvahu. A cením si o to viac to, že ste trošku tie veci postavili z hlavy na nohy, pretože zdôrazňujete vo svojich vystúpeniach, a myslím si, že je to veľmi správne, Základnú zmluvu medzi Maďarskou republikou a Slovenskom. To je dokument, ktorý tu máme na to a ktorý pamätá na všetky veci, pri ktorých sme sa tak zbytočne vzrušovali a hádali. Naozaj nepotrebujeme vymýšľať nejaké historické dokumenty o zmierení a podobné veci, o ktorých začal hovoriť minister Kubiš s Kingou Gönczovou po nástupe do funkcií. Na všetko toto pamätá základná zmluva. Keď ju budeme dodržiavať a využívať všetky jej mechanizmy, ktoré má, tak sa vyhneme zbytočnému vyostrovaniu napätia. Takže oceňujem tento tón a bol by som veľmi rád, keby sa pokračovalo v tom aj v budúcnosti.
O európskych fondoch nebudem hovoriť. O tom sa dlho hovorilo už dnes.
Len jednou vetou k českému predsedníctvu v Európskej únii, predsedníctvu krajiny, s ktorou, ako hovorí zameranie, máme historické väzby, tradične silné partnerské vzťahy, ako aj rozsiahly prienik našich záujmov. Možnože sme mohli byť takí trochu aktívnejší v spolupráci s českým predsedníctvom, keď už oni sami, chudáci, nemali dostatok stability a podpory doma, tak ich viac podporiť aj zo Slovenska ako takej krajiny, ktorá vždy chcela mať privilegované vzťahy s Čechmi.
Západný Balkán. Áno, ten je dlhodobou prioritou slovenskej zahraničnej politiky. V minulosti sme sa veľmi výrazne zasadili za to, aby Európska únia začala prístupové rokovania s Chorvátskom, pred tromi dňami dostal bývalý predseda vlády SR najvyššie štátne vyznamenanie Chorvátskej republiky, ktorí si to pamätajú. Kto sa zaujíma o zahraničnú politiku, nemôže nevidieť, že pokrok v prístupových rozhovoroch Chorvátska sa komplikuje nie nedostatkom politickej vôle prijímať opatrenia a rozhodnutia, priblížiť Chorvátsko k európskemu acquis, ale nedoriešenými bilaterálnymi otázkami. Mám na mysli najmä tie, ktoré sa dotýkajú Chorvátska, tak aj jeho suseda Slovinska. My nie sme sudcovia, nemôžeme a nechceme sa súdiť, či pravda leží viac na slovinskej strane alebo na chorvátskej strane, ale isté je iba to, že uprostred leží problém, ako aj to, že obe krajiny sú našimi priateľmi a partnermi a spojencami v NATO. Slovinsko je navyše aj naším spolučlenom v Európskej únii. Je namieste, aby negociáciou v kapitolách neboli blokované nedoriešenými bilaterálnymi otázkami iného charakteru než tie, ktoré má tá či oná kapitola. Ak Slovensko dokázalo hľadať podporu pre Chorvátsko pred piatimi rokmi, niet dôvodu na to, aby Slovensko aj dnes nastoľovalo pravdivé otázky, ale hľadalo vhodnú pôdu pre ich riešenia.
No to asi už radšej všetko nechcem obsiahnuť, všetky tieto veci, a na záver budem ešte, pán minister, osobný. V jednom rozhovore pre televíziu pán premiér v dobrej viere povedal vášmu predchodcovi, že, pán minister, vy ste taký zjav v zahraničnej politike, že ja som rád, že vás mám vo vláde a že dúfam, že budúci minister zahraničných vecí bude takýto pozitívny zjav. Neviem, či ste taký zjav, ako je váš predchodca, hádam ani netreba, ale chcem povedať iba to, že my sme radi, že v kresle ministra zahraničných vecí sedí človek, ktorý je nielen dostatočne zručný v zahraničnopolitických otázkach, aby vedel vyhladiť vrásky na tvári pána premiéra, ale aby hlavne vedel presne definovať slovenské záujmy, aby vedel hľadať podporu pre ne doma, v radoch koalície aj opozície, v radoch vládnych aj mimovládnych, aby mal jasno v hodnotách a aby ich vždy chránil. Je to, pán minister, ťažká a náročná výzva, ale taká je doba. Vy ste túto výzvu prijali, ja som rád. A chcel by som vás ubezpečiť, že si myslím, že ju dokážete zvládnuť čestne a statočne, a ubezpečiť vás o tom, že s kolegami vám budeme pri tom drukovať a naozaj želať všetko dobré. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Ak dovolíte, malú osobnú poznámku. Skutočne to bolo nádherne skĺbené, tá schopnosť jasne demonštrovaná. Ďakujem pekne.
S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Juraj Horváth, pán poslanec Miššík, pán poslanec Halecký, pán poslanec Kubovič. Ešte niekto iný, prosím? Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Horváth.
J. Horváth, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Kukan, len k jednému momentu vášho prejavu sa vyjadrím, a to k tomu, kde ste vyjadrili vy počudovanie alebo pozastavenie sa nad premiérovým výrokom o zodpovednosti koaličných strán a o nedostatku pripájania sa opozičných strán a prihlásenia sa k zodpovednosti za zahraničnú politiku. Myslím, že vy sám veľmi dobre viete, čo bol dôvod toho. A ja to teda poviem za vás, keď ste to vy neuviedli. Samozrejme, jedným z hlavných dôvodov bola Lisabonská zmluva, ktorú sme museli ratifikovať v našom parlamente a ktorú opozičné strany odmietali ratifikovať vrátane strany, v ktorej ste členom a nielen členom, ale významným hráčom. Lisabonská zmluva bola práve tým dôvodom. Lisabonská zmluva bolo to dôležité, na ktoré čakala celá Európa, ktorým sa zaoberajú všetky členské štáty Európskej únie. A rovnako zvedavým a naliehavým pohľadom očakávala a dívala sa na nás Európa aj pri ratifikácii Lisabonskej zmluvy v našom parlamente. A vieme veľmi dobre, to, čo ste teda vy nepovedali, že opozičné strany odmietli túto zmluvu, odmietli sa k nej prihlásiť, k hodnotám Lisabonu, k zahraničnej... Pani kolegyňa Vášáryová, veľmi dobre sa bavíte, ja viem, že toto je pre vás úsmevné a že to neberiete vážne, ale dovoľte mi pokračovať ďalej. Lisabonská zmluva bola práve tým dôvodom, pre ktorý toto premiér povedal.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Peter Miššík.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Som veľmi rád, že môžem hovoriť po predrečníkovi, na ktorého reagovať nemôžem ani nebudem, a preto budem veľmi stručný. Pán exminister, veľmi pekne ďakujem, že som si mohol vypočuť naozaj exaktné veci. A naozaj to bol brilantný výkon. O to viac ma to teší, že celé Slovensko vie, že ste lídrom na kandidátke do volieb do Európskeho parlamentu. A je samozrejmé, že tam budete. A ja verím, že tam budú najmenej piati naši ľudia. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Jozef Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. K vystúpeniu pána poslanca Kukana chcel by som ja pripomenúť, že z môjho pohľadu, takého sekundárneho, pretože dominantným mojím záujmom je oblasť sociálnej politiky a zdravotníctva, ja však na rozdiel od vás vidím, že je dosť výrazná a akcentovaná priorita ekonomická aj u pána ministra a ministerstva, ale aj otázka susedských vzťahov, hlavne so zdôraznením vzťahov s Maďarskou republikou. Ale takisto považujem za dostatočne vyvážený aj priestor medzi Západom a Východom. Ja by som videl ako potvrdenie správneho nástupu nového ministra už aj pozvánku, pokiaľ je to pravda, do Spojených štátov amerických, nielen osobnú, ale aj celého ministerstva a, dá sa povedať, aj vlády.
Ale ja chcem sa zamerať na iné otázky, ktoré mňa hlavne v tej zahraničnej politike, praktickej, viacej zaujímajú. A chcel by som pripomenúť, že je dôležité, aby sa venovala pozornosť vzťahom s Ukrajinou, som z východného Slovenska, takže viem, čo to znamená v bezprostrednom kontakte, hlavne otázkam vízovej politiky, dlhého čakania na hraničných priechodoch a hlavne vzťahu pohraničnej, vlastne colnej služby vo vzťahu k našim občanom, príp. možnože aj opačne. Tam sú javy, ktoré sú nezdravé a neprospievajú rozvoju týchto vzťahov.
Chcem ešte poprosiť aj pána ministra, pokiaľ bude na rokovaniach aj s Ukrajinou, aj s Poľskom alebo aj s Maďarskom, aby sa preberali aj otázky mimoekonomické, to znamená aj otázky napr. kúpeľnej liečby v našich zariadeniach týchto občanov, ale aj liečby či chirurgickej, či v oblasti plastickej chirurgie občanov... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Pavol Kubovič.
P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som v prvom rade, samozrejme, chcel oceniť vystúpenie nášho kolegu Eduarda Kukana, bolo to brilantné, ako sme vždy uňho zvyknutý z pohľadu zahraničnej politiky, ale zároveň by som rád pritom, keď spomínal a oceňoval aj materiál, ktorý dneska prerokovávame, že je lepšie spracovaný ako v minulosti, chcel podotknúť v jeho neskromnosti, že vlastne poznámky, ktoré spomínal, ktoré zmenili, dá sa povedať, tú stať venovanú vzťahom so Spojenými štátmi a takisto triezvejší popis so vzťahmi s Ruskom, boli práve jeho minuloročné pripomienky pri prerokovávaní tohto materiálu.
Druhá vec, v materiáli sa hovorí, a to je to, čo mi tam chýba na jasnejšie dovysvetlenie, a chcem sa spýtať aj kolegu Kukana, čo si o tom myslí, a to sú dva pojmy, ekonomická dimenzia zahraničnej politiky, naozaj v tom materiáli by som si predstavoval viacej informácií, aká je predstava ministerstva zahraničných vecí, a takisto je spomínaný materiál, ktorý aj v úvodnej reči pán minister nazval, a neviem presne, o aký materiál ide, lebo som ho nemal možnosť čítať, Úspešné Slovensko v bezpečnom svete. Chýbajú mi informácie v tomto materiáli, ktoré hovoria o tom, čo tieto dva materiály obsahujú.
A posledná poznámka. Pán Kukan spomenul a hovoril o tom, že je potrebné, aby vlastne sme vystupovali jednotne, predpokladám, nielen koalícia, ale aj opozícia v zahraničnej politike, čo je veľmi dôležité na pohľad na Slovensko. Ale celkom určite je to aj dôležité, aby tak konal aj minister zahraničných vecí a predseda vlády. Pán minister, ja vám v tom prajem veľa úspechov a pevne verím, že v budúcom roku to hodnotenie bude lepšie ako v predchádzajúcom.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky má slovo pán poslanec Kukan.
E. Kukan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Naozaj iba stručne.
K pánovi Horváthovi. O tejto otázke sme mnohokrát hovorili a asi si nebudeme rozumieť. Ja by som v živote nemohol hlasovať proti Lisabonskej zmluve, to si hádam ani nepredstavujete. Bola to konkrétna politická situácia na Slovensku. Vy si dobre pamätáte, o čom to bolo. A ja som citoval pána premiéra, lebo to je veľmi vážne politické vyhlásenie o tom, že opozícia rezignovala na obranu slovenských záujmov v zahraničí. A takéto vysvetlenie toho vyhlásenia by som neprijal.
Kolegovi Miššíkovi ďakujem za sofistikovaný, jemne humorný politický marketing mojej osoby.
Pánovi Haleckému by som chcel povedať, áno, to je fakt, že aj tú ekonomickú dimenziu zahraničnej politiky som v tej rýchlosti už nestačil povedať. Ja plne chápem, že úlohou ministerstva v tejto situácii je, aj na základe pokynu premiéra, takisto sa zapojiť do úsilia o to, aby každý rezort sa snažil pracovať na tom, aby sa zmiernili dopady negatívnej hospodárskej, svetovej a finančnej krízy, ani ministerstvo zahraničných vecí nemôže stáť stranou, len si myslím, že tie úlohy by mali byť definované veľmi konkrétne a kontrolovateľne a že by mala byť dosiahnutá dohoda s ministerstvom hospodárstva. Som skeptický, lebo v minulosti sa nikdy nepodarilo dosiahnuť normálnu dohodu, prinajlepšom boli rozpačité také pocity z toho.
Takže to odpovedám aj pánovi kolegovi Kubovičovi o ekonomickej dimenzii. Myslím, že tam sa zásadné veci, v tom materiáli, hovoria. Ale keď chceme zmysluplne túto aktivitu robiť, tak naozaj si najprv treba veľmi presne vyjasniť, definovať formy, aby to bola úloha nie iba deklaratívna, ale aby bola konkrétna a dala sa potom vyhodnotiť. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem aj ja. Pokračujeme v rozprave.
Teraz vystúpi za poslanecký klub KDH pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja si dovolím mať niekoľko poznámok.
Prvá poznámka je toho typu, že musím konštatovať, že vážnosť zahraničnej politiky sa už dostala nad úroveň alebo pomaly pod úroveň vážnosti vzdelávania a zákonov o vzdelávaní v tejto Národnej rade, podľa účasti a reakcií, ktoré tuná vnímam. A moje poznámky, ktoré chcem uviesť k predmetným dokumentom, som zoradil do takej postupnosti, od tých menej závažných k tým vážnejším. A posledná bude skôr otázka, možno aj trošku výzva. Prvá moja poznámka sa týka toho, že musím povedať, že mnohé pasáže sú si podobné ako vajce vajcu. Ja si dovolím citovať napr. zo správy z roku 2006: "Na pôde aliancie sa Slovenská republika zasadzovala za posilňovanie transatlantickej väzby. Na pôde aliancie Slovenská republika presadzovala pozíciu podporujúcu a posilňujúcu transatlantickú väzbu." To je zo súčasnej správy za rok 2008. Chcem povedať, že niektoré doslova vety a pasáže sú takisto skoro rovnaké. Samozrejme, môžete namietať, že svedčí to o stabilite zahraničnej politiky. A stabilita zahraničnej politiky je dôležitá. Ja by som len rád pritom poznamenal, že potom tá informatívna hodnota materiálu je predsa len nie až taká vysoká.
Druhá poznámka sa týka toho, že sa tu hovorilo o úspechoch. Ja nechcem popierať, že niektoré významné úspechy Slovensko má, ale zase predsa len by som rád upozornil na niektoré veci. Napr. ja odcitujem zo správy, teda z roku 2006: "Slovenská republika sa v roku 2006 intenzívne zúčastňovala na diskusiách venovaných problematike európskej energetickej politiky vrátane jej vonkajších aspektov. Cieľom energetickej politiky EÚ je vytvoriť účinnú politiku Spoločenstva založenú na jednotnom prístupe členských štátov a vyváženom plnení troch úloh, ktorými sú zabezpečenie dodávok energie, konkrétne, schopnosť a trvalá udržateľnosť." Rok 2009 nám o tomto úspechu aj úspechu celej Európskej únie, myslím, dostatočne povedal. Netreba ďalší komentár.
Tretia moja poznámka sa týka ekonomického rozmeru zahraničnej politiky. Hovorí o tom často pán premiér, hovoria o tom mnohí. Mám pocit, že sa to pomaly stáva mantra. Pán minister, ja by som len rád povedal, že vnímam, že aj ekonomický rozmer zahraničnej politiky je dôležitý, ale nemyslím si, že toto je hlavná úloha zahraničnej politiky. Hlavná úloha, a vy ste to, nakoniec, spomínali, aj ju aj tam vnímam, je o vytváraní pozícií Slovenska na medzinárodnej scéne a o budovaní dobrých vzťahov. Dobre vzťahy pomohli Slovensku pri urýchlenom vstupe do Európskej únie, keď sme meškali, dobré vzťahy Chorvátska pomohli v tom, ako tu spomínal kolega Kukan, že Dzurindova vláda sa výrazne zasadila za pomoc Chorvátsku v integračnom procese. A keď už hovoríme o tom, keby nie tie dobré vzťahy a Slovensko by sa bolo omeškalo vo vstupe do Európskej únie, tak situácia ekonomicky a ekonomický rozmer zahraničnej politiky by bol asi vyzeral tak, ako je možno v Bulharsku alebo v niektorých iných krajinách. Takže chcem vás poprosiť, pán minister, aby ste jednoducho sa nedali vcelku zviesť, tak ako to zaznieva od pána premiéra, že ten ekonomický rozmer zahraničnej politiky, to je to pomaly jediné.
Ďalšia moja poznámka patrí nášmu, ako ste to aj vy menovali, strategickému partnerovi Európskej únie Ruskej federácii. Ja si myslím, že je načase trošku o veci otvorenejšie hovoriť, tak ako hovoria naši partneri a predstavitelia napr. v Čechách. Hovoria veľmi jasne nielen o infiltrácii ruských tajných služieb, ale aj o tom, že jednoducho ruskí politici sa nevzdali svojho záujmu o sféru vplyvu. A ten záujem je, samozrejme, aj o Slovensko.
Ďalšia moja poznámka sa týka podpory demokracie a rozvojových krajín. Ja by som vás chcel, pán minister, len poprosiť, aby túto aktivitu ste naozaj uplatňovali, a to podľa možností aj vo väčšej miere, pretože naozaj to sú veci, ktoré je potrebné robiť. A treba aj pamätať, čo sa týka podpory rozvojových krajín, že aj my keď sme boli v ťažkej situácii, sme dostali pomoc. A veľmi nám pomohla.
A teraz to, čo pokladám za najdôležitejšie, pretože vnímam síce zahraničnú politiku a môžeme hovoriť o tom, čo sa deje vo Venezuele alebo aký máme vzťah k Hugovi Chávezovi, to najpodstatnejšie je pre Slovensko jeho postavenie a vzťah v rámci Európskej únie. A mám pocit, že Slovensko sa často v tejto veci správa skôr tak intuitívne a ad hoc. Keď sme vstupovali do Európskej únie, tak kdesi sme cítili, že tam je prosperita, tam je istá bezpečnosť, a preto sme boli často za. Ale čo mi chýba naozaj, to je v tomto smere takpovediac zahraničnopolitická doktrína, ktorej neexistenciu som vnímal práve pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy. Viete, ja som si pozrel napr. materiál, ktorý má Veľká Británia. A na základe takejto doktríny mala veľmi jasne vymedzené pozície, čo bude presadzovať a s čím súhlasiť nebude. Slovensko toto nemá. A to pokladám za chybu. Celkom iste Európska únia podľa môjho presvedčenia nám zabezpečila ekonomickú prosperitu a to, čo pokladám za najdôležitejšie, aj politickú stabilitu a bezpečnosť, tak ako to dnes zhodou okolností aj čítam vo vyjadrení českého premiéra Topolánka, ktorý dokonca povedal, že je ochotný mať aj istú obmedzenú suverenitu vo svojej krajine, ale byť súčasťou projektu NATO a Európskej únie je preňho oveľa dôležitejšie. Ale Európska únia v tejto chvíli, pán premiér, stojí takpovediac na rázcestí jedných, ktorí vidia, že ak chce byť Európa, Európska únia globálnym hráčom, že to musí dospieť aj do nejakej konfederácie, iných, ktorí hovoria, že dnes už je toho priveľa a priveľa kompetencií prebrala Európska únia a že viac-menej stačí, čo tu bolo na počiatku, to znamená isté ekonomické spoločenstvo. A kde je Slovensko, znie moja otázka, aký je náš v tejto veci postoj. Chceme byť objektom, chceme účinne zasahovať, alebo len subjektom, ktorý je v tomto smere ťahaný, tak ako sa tá situácia v Európskej únii bude vyvíjať? A to pokladám za podstatné. A myslím si, že, pán minister, i keď je to skôr úloha vlády, vytvoriť takýto dialóg, predsa len motorom takéhoto dialógu by malo byť ministerstvo zahraničia a vy. A v tomto smere vás chcem o to požiadať, pretože mám v tej súvislosti ešte drobnú poznámku. Viete, ja som to veľmi pocítil pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy, keď sme tu prišli s návrhom. A som predkladal návrh, aby sme aspoň, čo sa týka kultúrnych a etických otázok, urobili jednostranné vyhlásenie, tak ako to urobili Poliaci, ako to urobilo Írsko, že toto je výlučne suverénna kompetencia každej členskej krajiny. No my sme nič také schopní neboli urobiť. A myslím si, že to bolo aj z toho dôvodu, že niektorí potrebujú, aby takáto doktrína nielen existovala, ale aby na základe toho mohli potom vychádzať aj ich politické postoje, pretože ich samostatné postoje asi nemožno očakávať. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili páni poslanci prihlásení písomne do rozpravy, otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Registrujem pána poslanca Mikloška, pani poslankyňu Vášáryovú, pána poslanca Lipšica. Ešte niekto, prosím, sa hlási do rozpravy? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má pán poslanec Mikloško, pripraví sa pani poslankyňa Vášáryová.
F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, v prvom rade dovoľte, aby som vám zablahoželal k vymenovaniu za ministra a zaželal vám veľa úspechov.
Dámy a páni, v 20 storočí komunistické režimy vo svete znamenali 100 miliónov priamych obetí, to znamená 100 miliónov zavraždených ľudí. Okrem tohto boli desiatky miliónov ľudí, ktorí boli zatknutí, bez súdov strávili dlhé roky vo väzení, v gulagoch na Sibíri a podobne. Vďaka Pánu Bohu, v novembri 1989 tento režim vo veľkej časti sveta padol, vďaka Pánu Bohu sme aj my do tohto, kde komunizmus padol, proste nejakým spôsobom zapadli. Dnes, 20 rokov po páde komunizmu je komunistický režim ešte tvrdou realitou v štyroch krajinách sveta. Sú to Čínska republika, Severokórejská republika a Vietnam, teda tieto ázijské krajiny a potom jedna kresťanská krajina. A to je Kuba. Hovoriť o nejakej politike ľudských práv, hovoriť o nejakom politickom ťažení voči tak veľkým krajinám, ako je Čína, Vietnam a Severná Kórea nie asi jednoduché. A po tejto stránke by som sa nejako neodvážil z tohto miesta niečo povedať. Ale myslím si, že Kuba ako posledný, a teda ironicky teraz povedané, ostrov slobody, tak ako ho nazýval Fidel Castro, by mala byť v záujme našej starostlivosti, mala by byť v záujme našej pozornosti. Hovorím to o to viac, že v súčasnosti aj Spojené štáty na čele s administratívou alebo teda na čele s prezidentom Obamom a, bohužiaľ, aj Európska únia naprosto zvoľnili svoj prístup k problémom, ktoré na Kube existujú. A z tohto dôvodu si myslím, že my ako krajina, ktorá zažila komunizmus, my ako krajina, kde sú ľudia, ktorí do dnešného dňa môžu dosvedčiť, čo to znamená, že aspoň tí ľudia, ktorí bojujú o slobodu za ľudské práva, nejakým spôsobom vedia, že vo svete sa o nich hovorí a myslí na nich. Z toho dôvodu si myslím, že aj Slovensko, táto malá krajina by mala nejakým spôsobom prejavovať stále záujem o to, čo sa na Kube s ľudskými právami robí. A preto dovoľte, pán minister a ctená snemovňa, aby som navrhol nasledovné uznesenie: "1. Národná rada Slovenskej republiky vyzýva Ministerstvo zahraničia Slovenskej republiky, aby venovalo zvýšenú starostlivosť dodržiavaniu ľudských práv na Kube, 2. Národná rada Slovenskej republiky žiada Ministerstvo zahraničia Slovenskej republiky, aby podalo informáciu v Národnej rade Slovenskej republiky o stave dodržiavania ľudských práv na Kube vrátane zoznamu politických väzňov na Kube." To je celé moje uznesenie a odovzdávam ho.
A ešte by som len jednu malú poznámku chcel povedať k diskusii, ktorá tu vznikla akoby pomimo tejto správy o Lisabonskej zmluvy. Tu, pán kolega, tak ako by ste sa trošku počudovali nad tým, že niekto si dovolil hlasovať proti Lisabonskej zmluve, pán exminister Kukan a významný diplomat povedal, že by si nikdy nedovolil hlasovať proti Lisabonskej zmluve. Ja som si dovolil s naprostým pokojom v duši hlasovať proti Lisabonskej zmluve a necítim sa byť o nič menší vlastenec ako, povedzme, niektorí kolegovia z SNS, na vás nemyslím, pán kolega, ktorí hlasovali za Lisabonskú zmluvu. Čiže prosím, aby sme naučili žiť v demokracii, kde každý poslanec má svoje právo hlasovať, tak ako si myslí, kde má právo podľa svedomia sa vyjadriť, navyše v tak vážnej veci, ako je Lisabonská zmluva, ktorá, ako uvidíte, o pol roka, tri štvrte roka naozaj zmení tvár Európy a zmení aj jej vnútorné fungovanie a štruktúry. Takže prosím, aby sme v tomto smere nerobili nekalkulovali s ľuďmi podľa toho, ako to bolo v časoch ešte zvrchovanosti, že kto hlasoval za zvrchovanosť a proti zvrchovanosti. Teraz už toto je pasé, teraz je zas Lisabonská zmluva, buďme slobodní, hlasujme podľa svojho svedomia a čas overí každého náš postoj. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Minárik, Horváth, pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Minárik.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán Mikloško, dovoľte, aby som povedal, že ste opätovne vystúpili veľmi kompetentne a kultivovane. Je vidieť, že máte obrovskú erudíciu, ale to je všeobecne známe, kto by v tomto parlamente mohol tak kompetentne vystúpiť ku problematike komunizmu vo svete ako vy. A to, samozrejme, hovorím hlavne s dôrazom na to, že ste päťka na našej kandidátnej listine, teda listiny KDS do volieb do Európskeho parlamentu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Horváth.
J. Horváth, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, k tej Lisabonskej zmluve sa mi žiada uviesť po vašich slovách toľko, že váš predrečník pán poslanec Kukan sa pozastavil nad tým, že premiér sa v minulosti vyjadroval k odmietaniu zodpovednosti opozície za zahraničnú politiku. A na to ja som uviedol, že jedným z tých hlavných dôvodov bola Lisabonská zmluva. To znamená, že skutočne som sa nesnažil teraz hodnotiť, kto je aký podľa toho, aký postoj zaujal k Lisabonskej zmluve. Ale teraz už po vašich slovách si dovolím teda povedať o slovíčko viac. Celkom určite je pravda, že vy ste nepodporili Lisabonskú zmluvu a verejne to poviete. Pretože to je vaše presvedčenie, tak to poviete a ja to rešpektujem a do istej miery si to aj vážim. Nie všetci však v tejto sále postupujú takto ako vy, to znamená, nepodporili Lisabonskú zmluvu, ale tvrdia niečo iné ako vy. To znamená, že tvrdia že ich presvedčenie je podporiť Lisabonskú zmluvu. To je zásadný rozpor v ich tvrdení. A toto je to, na čo som chcel poukázať, pretože najmä SDKÚ bola lídrom v tomto parlamente pri ťažení proti podpore Lisabonskej zmluvy v čase, keď sa prerokovávala Lisabonská zmluva a išlo o dosiahnutie ratifikácie Lisabonskej zmluvy. Ďakujem pekne.