Středa 22. dubna 2009

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mikloško má slovo.

F. Mikloško, poslanec: Ja len stručne. Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Minárikovi za to, že ocenil moju kompetenciu pri vystúpení a ocenil kompetenciu aj vzhľadom na to, že som ako päťka v našich voľbách do europarlamentu. Chcem len podotknúť, že ak ja takto kompetentný som päťka, o čo kompetentnejší sú tí, ktorí sú predo mnou. A najmä mám na mysli našu jednotku, Vladimíra Palka, ktorú dávam do pozornosti.

A pokiaľ ide o Lisabonskú zmluvu, pán kolega Horváth, ďakujem za ocenenie.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz vystúpi pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová, pripraví sa pán poslanec Lipšic.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dovoľte, aby som vás aj ja s radosťou privítala v našej poslaneckej snemovni. Vážení hostia vážené kolegyne, kolegovia, len aby som trošku uviedla veci ma mieru, vážený pán spravodajca, povedzte to úplne jasne, koaliční poslanci zahlasovali za nedemokratický, škandalózny tlačový zákon. To bola príčina. Prosím, aby ste to už konečne zobrali na vedomie. My sme vás chceli donútiť, aby ste nekazili imidž Slovenska škandalóznym, nedemokratickým tlačovým zákonom. Inak, samozrejme, my sme nehlasovali proti Lisabonskej zmluve, my sme sa nezúčastnili na protest proti tomuto škandalóznemu zákonu hlasovania, raz a navždy, prosím. (Potlesk.)

Dovoľte teda k hodnoteniu zahraničnej politiky v roku 2008 a výhľadom na rok 2009.

Ako povedal pán bývalý minister Kukan, ide o štandardnú prácu. A ak má naša zahraničná politika nejaké problémy, v tomto materiáli to nie je a ani to nemá prečo byť, ja to neočakávam, hoci vo výhľade na rok 2009 by sme sa mali pozastaviť na tom, že ak nemáme vôbec žiaden rozpočet reálny dnes pre Slovenskú republiku a fungovanie všetkých ministerstiev a inštitúcií, nevieme, ako a čo bude môcť byť v zahraničnej politike financované a ktoré úrady budú môcť byť otvorené a ktoré udržané a ktoré nie.

Druhá vec, ako to vlastne skončila tá severo-juho-východo-západná zahraničná politika vlády Roberta Fica. Skončila, ticho a nenápadne. A ja nemám vôbec, pán minister, v úmysle to rozvirovať, pretože to, že tieto predstavy skončili ticho a nenápadne, je v prospech Slovenskej republiky.

Na čom je založená dôvera našich občanov, aspoň teda časti občanov, že dnešná zahraničná politika Slovenskej republiky je zmysluplná, logická a neohrozuje budúcnosť našich detí? Na informáciách. A tak si položme otázku, aké informácie dostávame o našej zahraničnej politike. O rokovaniach premiéra Slovenskej republiky okrem fráz nevieme nič, len nič nehovoriace slová. Pán premiér nechodí do debát, napr. s pánom Kukanom alebo s niektorými inými skutočnými expertmi na zahraničnú politiku, aby sme sa dozvedeli viac, ako a kam smeruje naša zahraničná politika. A keď už to nevieme celkom ani my, ktorí sa zahraničnou politiku roky zaoberáme, čo asi vedia občania, ktorí sú v podstate dnes odkázaní len na jednotlivé výkriky niektorých hláv v koalícii, ako o tom pred dvoma týždňami veľmi rozhnevane napísal Rudolf Chmel?

Vy ste sám, pán minister, označili rok 2008 za rok ako posledný rok, ktorý dokončil staré plány a staré projekty. Vstúpili sme do Schengenu a prijali euro. A zároveň každý dobrý hospodár zakladá hneď v tomto momente nové smery a tendencie. A ja sa celkom oprávnene pýtam, kde sú. Aká je postavenie Slovenska dnes medzi našimi hlavnými spojencami? Čo presadzujeme dnes v Európskej únii a v NATO? Ako sme zužitkovali naše postavenie v Bezpečnostnej rade OSN a kroky, ktoré sme tam podnikali? Pre mňa v tomto zmysle rok 2008 je príkladom, ako by sme nemali už nikdy viacej robiť zahraničnú politiku v Slovenskej republike. Prečo? Treba priznať, vážení priatelia, priateľky, že ťažko sa udržuje pre ministerstvo zahraničných vecí jednotná a zmysluplná zahraničná politika, ak vnútropolitické trenice alebo agresívne výkriky prekračujúce hranice našej krajiny sú v evidentnom protiklade s proklamovanými a aj kultivovanými hodnotami, dlhodobo kultivovanými hodnotami našej zahraničnej politiky, kultivovanými aj ministerstvom zahraničných vecí. Starosť o slušnú a vypočítateľnú zahraničnú politiku je základnou povinnosťou všetkých civilizovaných štátov alebo tých, ktoré aspoň na to ašpirujú, aby boli civilizované.

Dovoľte, aby som definovala jeden výrok dnes už zosnulého, bohužiaľ, poľského významného ministra zahraničných Stefana Mellera: "Stačí zle definovať jeden z hlavných cieľov, a to buď z nevedomosti, alebo z neodbornosti, alebo iných, skôr nejakých emocionálnych príčin, aby sa automaticky menili aj ostatné ciele a aj už dosiahnuté méty. Preto vyváženie proporcií zahraničnej politiky je najdôležitejšou úlohou jej tvorcov, každé radikálne posunutie v sebe obsahuje hrozbu radikálnej zmeny všetkých ostatných činiteľov, automaticky." A pritom sme neustále podrobovaní analýzam našich spojencov, ktorých diplomati veľmi usilovne pracujú a denne informujú o všetkom, čo sa tu deje. To je základný problém našej zahraničnej politiky aj pre rok 2009. Už predsa neexistujú jednoznačné bilaterálne vzťahy. Všetko je premiešané s našimi záväzkami so spojencami, či už v NATO alebo v Európskej únii, alebo aj v OSN, čo znamená veľmi nebezpečnú možnosť získať, ale aj stratiť vážnosť pre celý štát v jednom jedinom posunutí. A toho by sme si mali byť všetci vedomí, veď nechceme od nikoho, aby som si pomohla citátom z Kostrovej básne Obzory jasné. Z tohto miesta treba ale upozorniť na nebezpečenstvá, ktoré vyplývajú z pokusov uplatňovať na Slovensku nebezpečnú historickú politiku. Konfrontačná politika, ktorá preskočí hranice nášho štátu, otvára totiž ring. A výsledok zápasu sa nedá predvídať, ani to, koľko nás to bude stáť, ani to, ako dlho bude trvať súboj.

Historická politika, ktorá využíva predsudky, staré krivdy a mýty na mobilizáciu priaznivcov, samozrejme, nie je náš vynález. V Maďarsku kraľuje v niektorých politických stranách vlastne stále už od premiéra Antala, a v Poľsku nabrala na obrátkach, keď sa moci ujali bratia Kaczynskí. Tento typ politiky ale presadzujú zásadne a výlučne ultrapravicové formácie. Máme my vládu, ktorá nesie nálepku ultrapravicových formácií? Samozrejme, do historickej politiky siahajú aj vždy všetky populistické formácie, a to všetkých smerov, nech sa deklarujú akokoľvek. Historická politika je veľmi lákavá. Ak neviete poriadne po anglicky alebo ani poriadne po slovensky, je fantastické v zahraničnej politike sa zaháňať sekerou. Hneď máte pocit, že sa vás tí druhí boja a uhýbajú. A v zdvorilom diplomatickom prostredí vám často nedajú ani najavo, že rúbete do vzduchu alebo že rúbete práve novo vysadené stromčeky, ktoré by mali priniesť ovocie pre našu vlastnú vlasť, pre Slovensko. "Historická politika," citujem Stefana Mellera, "je založená na márnivosti a predčasnej pýche." Hovorí: "Nacionalisti sa tak radi prezerajú v zrkadle. Organizujú tak radi politické inscenizácie rôznych osláv, niekedy priam historicky protichodných." Uvedomte si, že ak budeme oslavovať Svätopluka na tom koni, že budeme oslavovať niekoho, kto vyhnal Metodových žiakov. Toto historické bezvedomie by sme si už raz mohli uvedomiť. Historická politika totiž mení aj veľmi výrazne jazyk, jazyk nielen politických elít, ale aj médií a tým pádom aj občanov. Zahraničná politika je predstavovaná vnútri krajiny ako feuerwerk, teda ohňostroj úspechov a víťazstiev. A čo môže byť výsledok? Manipulovaná národná história opierajúca sa na selektívnej pamäti, ktorá vystupuje dokonca ako náhrada určitého náboženstva a u niektorých citlivejších jedincov aj vyvoláva ošiaľ mesianizmu. Pre zahraničie sa organizujú výstavy potemkinovských fasád a nakoniec zostaneme všetci bez skutočnej pamäte.

Za posledných 20 rokov niektorých z nás skutočne zaskočil pluralizmus vízií a historických symbolov, lebo už nie triedny vrah, ale ideologický protivník je patrónom rôznych osláv pod egidou historickej politiky. A odtiaľ je už len jeden krok k sladkému uvažovaniu o historickom revanši. Tak príťažlivo to znie. Snaha o objektívne vnímanie našej histórie a úsilie o mierové spolužitie s našimi susedmi a spojencami je odhodená ako slabosť a rozvaha je považovaná za nepotrebný balast. A pritom historická pamäť, kultivovaná historická pamäť by dnes mala slúžiť na vyrovnanie sa s krivdami, či už s tými skutočnými alebo domnelými. Mala by byť korunovaná snahou o spoločný jazyk, ktorý by nám spolu s našimi spojencami a susedmi umožnil prežiť život bez hrozby konfrontácie, po ktorej duša populistov a nacionalistov tak piští, bez vytvárania atmosféry strachu, ktorá ruší akýkoľvek pocit zodpovednosti, naopak, ktorá stvára možnosť mnohým ľuďom cítiť sa nezodpovednými. Posledné príklady na európskom kontinente môžeme ešte stále nachádzať na západnom Balkáne. Ako napísal Rudolf Chmel, dovoľte, aby som ho ešte raz citovala, "v prealkoholizovanej nacionalistickej hlave sa strach môže stať symptómom osobnej zvrhlosti, ale vo svete racionálnom je tragický". Preto musíme nájsť spôsob, pán minister, ako viacej komunikovať s občanmi o svete, ktorý je okolo nás, a priblížiť im nebezpečné a hrozivé problémy, ktoré sa zdajú tak vzdialené a v skutočnosti ovplyvňujú naše životy dnes a denne, a to jazykom, ktorý bude blízky jednotlivej súkromnej ľudskej skúsenosti priemerného občana Slovenska.

Čo v tejto oblasti teda mieni robiť, robí a bude robiť ministerstvo zahraničných vecí, považujem za kľúčové. V tomto sa musíme správať ako deti, ktoré nás neustále obťažujú svojimi neustálymi otázkami prečo. Nemôžeme sa uspokojiť s tým, že si dovolíme odpovedať, "spoliehajte sa na nás, verte nám", pretože sa snažíme predstierať, že sme odborníci. To nemôžeme dopustiť. Sme povinní odpovedať na všetky otázky zahraničnej politiky čo najzodpovednejšie a najzrozumiteľnejšie. V slobodnej spoločnosti iná možnosť nie je ako kladenie a odpovedanie otázok. Dnes položená naivná otázka v oblasti zahraničnej politiky môže zajtra zmeniť kroky, ktoré nám zachránia úspory, prácu a možnože aj život. Náš demokratický režim a príslušnosť k Európskej únii nám umožňuje, aby naším cieľom uchovávania a kultivovania našej historickej pamäti bolo zmierenie sa so všetkými, s ktorými sme mali problémy v minulosti, v mene obrany toho, čo sme dosiahli naším víťazstvom nad komunizmom v roku 1989. Ako povedal už dnes zosnulý minister zahraničných vecí Bronislaw Geremek, aj víťazstvo treba stráviť. Vniesli sme do jazyka našej novej zahraničnej politiky dostatočne nové pojmy, ktoré sa v posledných rokoch objavili v medzinárodných súvislostiach? Napr. o práve na humanitárnu ingerenciu nediskutujeme. Ani o multilateralizme nehovoríme. A čo si predstavujeme pod pojmom solidarity? Sme radi, keď sme objektom solidarity našich spojencov, ale dokážeme byť solidárni s druhými? A napriek nástupu prvkov cynickej reál politiky v niektorých krajinách okolo nás, ktoré sa zdajú byť založené na chladných krátkodobých kalkuláciách, budeme my schopní udržať si presvedčenie o zmysluplnosti solidarity ponad ideologické rozdiely v mene slobody a ľudských práv? Budeme schopní zlúčiť dve tradície, ktoré na Slovensku máme, tradíciu ustrašenosti a neviery vo vlastné sily, akýsi tento náš starobylý kultúrny kód, a potrebnú tradíciu pragmatického uvažovania a najmä zbavenia sa naivity?

A dovoľte ešte pár poznámok na záver. Transatlantické spojenectvo dnes v sebe skrýva tajomstvo skorého východu z krízy a z recesie, ktorou sme dnes postihnutí. Ale nie som si istá, či si to uvedomujú všetci decidenti v zahraničnej politike, že nie na východe od našich hraníc, ale na západe leží vylúštenie záhady hospodárskej recesie. Ako sa staviame k pochybnostiam ďalšieho rozšírenia NATO i EÚ? Vôbec sme nezareagovali na vyhlásenie ministra obrany Francúzskej republiky Morina, ktorý vyhlásil, že s Ruskom musíme konzultovať otázky ďalšieho rozširovania NATO. Tvárime sa, že tieto otázky pre nás neexistujú. Dnes stojíme aj na hrane nového otvorenia hry. Aspoň to tak vyzerá v EÚ, v NATO, v transatlantických vzťahoch, v boji s recesiou. To nás negatívne ovplyvní aj v zahraničnej politike. A kľúčové tu zostanú debaty o našej bezpečnosti a ako sa budeme do nej zapájať do týchto debát a čo z toho vyjde pre nás. Uznávam, že rozprávky potrebujú deti. A dospelí potrebujú pravdu, pravdu, ktorá nás zbaví rétoriky politických hochštaplerov, ktorí by sa chceli pasovať do všelijakých úloh. Založiť zahraničnú politiku na nenávisti je nebezpečné, lebo tí druhí vedia nenávidieť lepšie ako my. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Juraj Horváth, ďalej, Milan Urbáni, Ján Senko, Zdenka Kramplová, Oľga Nachtmannová, Emil Vestenický, Boris Zala, celkom siedmi. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pán poslanec Juraj Horváth, nech sa páči.

J. Horváth, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, je úžasné počúvať, ako idete snemovňu poúčať o multilateralizme, teda o tom, čo presadzuje napr. politická strana Smer. A bolo to v jednotlivých obdobiach, v jednotlivých kauzách, ktoré sa odohrávali v podobe vážnych udalostí a dramatických udalostí na medzinárodnej scéne, keď časť politického spektra, do ktorého spadá aj Smer, volala po multilateralizme prostredníctvom Organizácie Spojených národov.

Rovnako žasnem nad tým, ako hodnotíte zahraničnú politiku vcelku. Myslím, že nemám toľko času, aby som to teraz rozobral.

A musím sa vrátiť aj k vášmu úvodu, k obsahu vášho úvodu a dokonca aj k forme, ktorú ste použili. A to znamená návrat znovu k tej Lisabonskej zmluve. Mali sme možnosť si tu vypočuť pred chvíľkou ten politický marketing, tak ako ho kolega Kukan nazval, a preto musím reagovať a musím povedať, že áno, napr. vy alebo aj politická strana SDKÚ, ktorej ste členkou, ste zaujali postoj odmietavý k Lisabonskej zmluve, to znamená antieurópsky postoj, v tom čase, keď sa ratifikovala Lisabonská zmluva v slovenskom parlamente. Vyjadrili ste svoj negatívny postoj, a teda absenciu podpory Lisabonskej zmluvy, na ktorú čaká celá Európa, ktorá rozpráva stále o Írsku, dlhé roky, o Českej republike a o iných štátoch. Tu ste zaujali antieurópsky postoj, odmietavý postoj. Zároveň jedným dychom hovoríte o politickom marketingu a o tom, ako veľmi sa chcete dostať do Európskeho parlamentu, ako by ste radi obsadili čo najviac kresiel... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Milan Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som rád povedal, že ministerstvo zahraničných vecí, ako i slovenská politika stojí pevne na proeurópskej a protransatlantickej pozícii. Takisto ministerstvo zahraničných vecí koordinuje súčinnosť Slovenska s rôznymi zahraničnými a svetovými inštitúciami. Rozbehla sa, chvalabohu, aj hospodárska diplomacia, čo treba hodnotiť pozitívne.

Pani poslankyňa, keď hovoríte o solidarite a multilateralizme, ja myslím, že Slovensko napĺňa všetky tieto pojmy v každodennej práci v zahraničnej politike. Pevne stojí a podporuje rozširovanie Európskej únie, sú to konkrétne činnosti, ktoré vyvíja cez ministerstvo zahraničných vecí a koordinuje ich cez iné inštitúcie, prístupové rokovania a pomoc krajinám, ktoré chcú pristúpiť do Európskej únie, či sa to týka Chorvátska, Macedónska a Srbska, ako i susedské vzťahy s Ukrajinou. V postoji ku Kosovu a Gruzínsku, myslím, sme mali jasný postoj pevný a vyhranený. A treba to hodnotiť veľmi pozitívne. Ja hodnotím prácu ministerstva zahraničných vecí a spoluprácu s ním aj ako predseda výboru za veľmi dobrú. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Senko s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

J. Senko, poslanec: Ďakujem. Pani poslankyňa, história si zapamätá, že poslanci SDKÚ a konkrétne aj vy ako osoba, ako poslankyňa Vášáryová ste nehlasovali za prijatie Lisabonskej zmluvy. Taká je pravda. To nie je rozprávka, to je realita. Podmienky pre prijatie nejakého zákona tak, ako ste to uviedli vo svojom vystúpení a ako ste to realizovali ako strana v praxi, nie sú ničím iným ako vydieraním. Vydieranie do demokratickej spoločnosti nepatrí. Nechcem konkretizovať, pre ktoré skupiny obyvateľstva je vydieranie charakteristické. História, tak ako zaznamená, že ste nehlasovali za Lisabonskú zmluvu, si zapamätá takisto, ako si zapamätala to, či niekto nejaký záznam alebo výzvu podpísal alebo nepodpísal, hlasoval alebo nehlasoval za seba alebo inú osobu. Aj to je historická pamäť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Zdenka Kramplová vo faktickej poznámke. Nech sa páči.

Z. Kramplová, poslankyňa: Áno, ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, ja sa už teraz cítim tu v tejto snemovni ako na volebnom mítingu opozičných politických strán. To je jedna poznámka.

Druhá poznámka. Lepšie vám svedčí, keď sa sústreďujete pri svojom vystúpení na obsah ako na formu. Myslím si, že to, čo vám niekto napísal, nebolo to, čo ste cítili, ale tým, čím ste chceli zaujať pri tomto svojom vystúpení.

Tretia poznámka. Predpokladala som, keď ste sa prihlásili do diskusie, že budete hovoriť o oficiálnej rozvojovej pomoci, príp. o humanitárnej pomoci, ktorej je venovaná v obidvoch materiáloch pomerne významná časť. Je to vaša blízka téma. Myslím si, že k tomu by bolo dosť čo dodať. My sme si tieto veci vykonzultovali aj s pánom ministrom, aj s ostatnými členmi výboru na zahraničnom výbore. Myslím si, že tu je cesta, kde budeme musieť spolupracovať oveľa intenzívnejšie s ministerstvom zahraničných vecí. A myslím si, že toto je to správne, čo v oblasti zahraničnej politiky chceme posúvať tiež dopredu.

A oceňujem to, že váš kolega pán poslanec Kukan úplne, úplne inak hodnotil zahraničnú politiku a bolo to fundované a odborné hodnotenie zahraničnej politiky. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Oľga Nachtmannová s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, o našu pamäť nemusíte mať starosti. Pamäť nám práveže veľmi dobre slúži. Sú tu iní, ktorí podpísali určité dokumenty, viď napr. antichartu, a teraz si už nič o tom nepamätajú, ba práve naopak, sú medzi prvými v honoch na čarodejnice, a tým si budujú vlastnú kariéru.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Emil Vestenický, nech sa páči.

E. Vestenický, poslanec: Vážená pani poslankyňa, veľmi pozorne som si vypočul vaše vystúpenie a nedá mi nekonštatovať, že hovoríte s podivuhodným dôrazom na spôsoby, na formy, na postupy. Myslím si, že je to veľmi zvláštna metóda, ako skresliť, opakujem, skresliť obsah reality. Sústreďujete sa a uprednostňujete akostné prídavné mená, dokonca aj tam, kde používate podstatné mená, napr. ako nacionalisti, ustrašenosť alebo dokonca orientácia, je dominujúci dehonestujúci zmysel prívlastku. Usudzujem z priebežných pozorovaní, že rada tvoríte modelovacie projekty typu, čo by bolo, keby sa dalo. Ale vychádzajúc z toho možno by bolo nemenej zaujímavé a užitočné, a teda aj účelnejšie viacej sebakriticky sa zaoberať cieľmi a výsledkami, ktoré by naozaj boli dosiahnuté spôsobmi a cestami, ktoré vy uprednostňujete alebo aspoň prezentujete, a to nevynímajúc následky, ktoré ako zárodky nových udalostí by z nich vyplynuli, no, a, samozrejme, to všetko s vnesením primeranej osobnej zodpovednosti za vami naprojektovanú budúcnosť.

Pán minister, nateraz stojím za vami. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Boris Zala s faktickou poznámkou, nech sa páči.

B. Zala, poslanec: Ďakujem pekne. Dovoľte mi dve poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Vášáryovej. Nebudem sa dotýkať školometského spôsobu, ktorým nám tu prednáša ale otázky.

Je veľmi podivuhodné, ako sa stala pani poslankyňa zástankyňou multilateralizmu alebo nám ho teraz predhadzuje po ôsmich rokoch probushovského unilateralizmu veľmi jednoznačného, ktorý som aj ja osobne, ale aj moji kolegovia zo Smeru kritizoval práve od roku 2001, a to veľmi, veľmi stabilne.

Druhá otázka je veľmi pozoruhodná a to je otázka vzťahu Ruska a NATO, téma, ktorou sme reagovali, aj ja osobne, na problematiku radarových systémov a protiraketových systémov v Česku a Poľsku, kde som pred piatimi rokmi jednoznačne tvrdil, že treba tieto systémy vtiahnuť do NATO a zároveň vtiahnuť do tohto riešenia aj Rusko, aby sa vytvoril systém celkovej bezpečnosti v rámci Európy a opačne, aby sa nevytváral systém podozrievania a provokovania iných krajín. Bol som osobne poslankyňou Vášáryovou za toto kritizovaný.

Ale uvádzam to len ako znaky niečoho iného, podstatnejšieho. My máme svoj vlastný rozum a uvažujeme svojím vlastným rozumom už najmenej osem rokov. Vlastný rozum je skutočne znakom slobodného človeka a aj osvieteného človeka. Vy len kopírujete a napodobňujete. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky sa teraz prihlásila pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová. Nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ak dovolíte, nebudem reagovať na ľudí, ktorí hovorili o niečom, čo som vôbec nepovedala, to by bola predsa len škoda času.

Ale, pani Kramplová, čo keby ste išli so mnou do nejakej debaty o zahraničnej politike? Potom by sa ukázalo, čo kto z nás vie, kto si čo píše. Veď to je jednoduché.

A, pán Horváth, vy ste povedali, že žasnete. Ja vám môžem len jedine jedno odporúčať: Žasnite ďalej.

A, pán Senko, áno, všetko bude zaznamenané, aj to, kto čo ukradol, aj to, kto čo neukradol, to všetko zostane v historickej pamäti, máte pravdu, a hlavne to, kto čo ukradol. Môžem vám to dokázať.

A, pán Zala, ja som veľmi rada, že ste nakoniec prišli na túto debatu. Vaše miesto bolo veľmi dlho prázdne, aj keď vystupoval pán minister. Predsa ste len predseda zahraničného výboru a vaša absencia na takejto dôležitej debate mi pripadala nezmyselná. Ale vy ste vôbec nereagovali, vy ste vôbec nevystupovali. Vašou povinnosťou je obhajovať zahraničnú politiku vašej vlády. A vy sa obmedzíte na obyčajnú... (Reakcia z pléna.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán Zala, poprosím, aby ste neskákali do reči vystupujúcej poslankyni.

M. Vášáryová, poslankyňa: ... faktickú poznámku? Vás sa týka teda tým pádom tá časť môjho prejavu, ktorú ste si zrejme nevšimli, a síce tá, že my nevieme, my nemáme informácie, naši občania nemajú informácie o zámeroch, čo chcete robiť s našou zahraničnou politikou. Bolo vašou povinnosťou ako politika vystúpiť a doplniť pána ministra. Ja si myslím, že toto nie je zodpovedný prístup vás ako predsedu zahraničného výboru, to znamená... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz je prihlásený do rozpravy pán poslanec Daniel Lipšic. Po jeho vystúpení a prípadných faktických poznámkach sa hlási ešte do rozpravy pán spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, ja budem mať skôr niekoľko otázok na pána ministra k dokumentom, ktoré predniesol v parlamente, ale začnem reakciou na pána spravodajcu, ktorí nám tu porozprával, že tí, ktorí sú proti Lisabonskej zmluve, sú antieurópski. Pán spravodajca, vy ste si to možno nevšimli, ale Brusel nie je Moskva. Jediná krajina, ktorá umožnila svojím občanom sa slobodne rozhodnúť, bolo Írsko. Lisabonskú zmluvu Írsko odmietlo. Postoj občanov v Írsku vy vnímate, že to sú antieurópania? Dávajte si pozor na svoje vyjadrenia. My sme v slobodnej krajine, budeme v slobodnej krajine. Ja som bol za vstup do Európskej únie a som proti Lisabonskej zmluve, lebo ju považujem za dokument, ktorý oslabí právo občanov rozhodovať o veciach verejných a posilní právo byrokracie, nikým nevolenej, nikým nekontrolovanej, nikomu nezodpovednej. Takže vás poprosím, aby ste zvažovali svoje vyjadrenia a neverklíkovali len to, čo vám napíšu v straníckej centrále. Toľko k vám.

Teraz niekoľko otázok k samotným dokumentom.

Slovensko je malá krajina. Nebude nikdy nejaký veľký hráč v zahraničnej politike. Ale mali by sme mať jednak svoje priority pomerne obmedzené našou veľkosťou a potom, samozrejme, by sme mali akcentovať témy, ktoré sú vo výsostnom záujme Slovenskej republiky. Prvá z nich alebo jedna z nich je téma energetickej bezpečnosti. Kvôli tomu, že Slovensko nemá diverzifikované zdroje plynu, ropy, jadrového paliva koniec koncov, prišlo v januári ku kríze, ktorá ťažko poškodila slovenský priemysel. Pád slovenského priemyslu a produkcie v slovenskom priemysle bol najvyšší zo všetkých krajín Vyšehradskej štvorky. Kvôli tomuto problému ľudia na Slovensku prichádzajú o prácu. A teraz som ďaleko od toho, aby som ja vinil vládu z niečoho, či terajšiu alebo bývalú, lebo sa snažím nehľadať vinníka, ale nachádzať riešenie. A moja otázka na vás je, aké riešenie v tejto oblasti chce podporovať vláda. To je veľmi dôležité, práve preto, pretože predstavme si takúto situáciu. Kríza, dúfajme, v nejakom čase skončí. Keď sa bude znovu rozbiehať ekonomika, priemysel, budú prichádzať nové investície, investori budú, samozrejme, zvažovať veľmi zodpovedne, kam svoje investície umiestnia, či do krajiny, kde hrozí každý rok v januári výpadok plynu alebo ropy, alebo niečoho iného, alebo do krajiny, kde takýto výpadok nehrozí. Preto považujem za, áno, národno-štátny záujem Slovenska, našej ekonomiky, aby sme mali diverzifikované zdroje. A je to záujem, na ktorom sa pravdepodobne zhodneme všetci. Ale, samozrejme, je tu exekutíva, ktorá musí v tomto byť jednak iniciatívna a jednak potom ten záujem realizovať. Iný aspekt poviem. Ruský kapitál nedávno prenikol do MOL-u v Maďarsku. Aké je stanovisko našej vlády k tomu, pretože vieme, aké je vlastnícke prepojenie MOL-u a Slovnaftu. Boli konzultácie na túto tému s vládami v Budapešti, Prahe, Varšave? Jednoducho zdá sa mi, ako by v tomto vláda bola málo dôrazná. A opakujem, ide o tému, ktorá nie je o multilateralizme, bilateralizme, nikto nevie celkom, ani čo to je, ale ktorá... (Hlas v pléne.), vy, samozrejme, viete o tom všetko, pán spravodajca, ale tak, ... sa týka pracujúcich ľudí na Slovensku. Je to téma energetickej bezpečnosti. A preto sa mi zdá, že to by mal byť dôraz, na ktorom by sme sa mali zhodnúť.

Druhá téma. Zdá sa mi, že naša zahraničná politika trošku jednostranne posilňuje vzťahy s Ruskom. Jednak ústami premiéra Fica sa opakovane hlási k ruským stanoviskám, v celom rade otázok európskej bezpečnosti. Naposledy to bolo po summite Európskej únie a Spojených štátov. Moja otázka teda znie, či je posilňovanie väzby na Rusko strategickým zámerom vlády a aké vidí ministerstvo zahraničných vecí strategické zámery Ruska voči malým krajinám strednej Európy, v čom bude pre nás dôležitejším partnerom Rusko ako naši západní spojenci.

Tretia moja otázka sa týka slovenských priorít v Európskej únii na rok 2009. Moje pozorovanie je, môžem sa, samozrejme, mýliť, že Slovensko je pri presadzovaní svojich záujmov v Európskej únii veľmi pasívne. Vlastne čo príde z Komisie, to odklepneme, v princípe. Moja skúsenosť v exekutíve bola trochu iná. A pomerne tvrdo sme obhajovali v oblasti, keď môžem hovoriť za vnútro a spravodlivosť, veci, ktoré boli pre nás dôležité na úrovni rokovaní Rady ministrov. Teraz sa mi zdá, že v zásade Slovensko nič nenamieta, všetko mu vyhovuje a vlastne prechádza to bez nejakých zásadných pripomienok. Čiže z dokumentu mi nie je zrejmé, aké by mali byť naše priority v tomto roku v Európskej únii.

A posledná poznámka sa týka už veci, o ktorej hovoril pán poslanec Mikloško, pretože som presvedčený o tom, že keďže sme malou krajinou, musíme mať málo pomerne priorít. Ale jednou z nich by malo byť, a Slovensko tam môže zohrávať kľúčovú úlohu, pomôcť disentu v krajinách, ktoré sú neslobodné. V minulých rokoch to patrilo k takému hodnotovému základu slovenskej zahraničnej politiky. A v minulých rokoch sme to dokazovali aj v praxi. Preto sa chcem opýtať, čo mieni ministerstvo zahraničných vecí vykonať tohto roku na pomoc disidentom v takých destináciách, kde sa pred tým Slovenská republika angažovala pomerne aktívne, to znamená, aké majú inštrukcie napr. naše veľvyslanectvá v Havane alebo v Minsku. Chcem povedať, že považujem to za dôležité z jedného pohľadu. Keď Slovensko, vtedy Česko-Slovensko, bolo neslobodnou krajinou, tak sa snažili aj nášmu disentu na Slovensku pomáhať krajiny západnej Európy. Stretávali sa s našimi disidentmi, keď prišli z nich na návštevu do Bratislavy a tak podobne. Preto si myslím, že máme akýsi morálny záväzok týmto spôsobom pôsobiť vo vzťahu k tým krajinám a disidentom v tých krajinách, ktoré nemali to šťastie, že sa dočkali zatiaľ slobody. A najmä hovorím o Bielorusku a hovorím o Kube. A boli to konkrétne aktivity aj exekutívy, ale aj poslancov parlamentu v tejto otázke. A zdá sa mi, že napriek tomu, že ten dokument sa k tomu hlási, tak v praktickej realizácii sa v tom až tak veľmi nepokračuje. A preto by som sa chcel opýtať teda, akým smerom chce v tomto ministerstvo zahraničných vecí ďalej pôsobiť.

To sú moje niekoľké konkrétne otázky. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie, pán poslanec, sa prihlásili pán František Mikloško a Magdaléna Vášáryová, Vladimír Jánoš, Miroslav Číž, Pavol Kubovič, celkom 5 poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má teraz pán poslanec František Mikloško. Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Ja by som chcel nadviazať na tú prvú časť vystúpenia pána poslanca Lipšica, kde sa dotkol znovu toho podľa mňa veľmi nešťastného vyjadrenia pána spravodajcu Horvátha. Pán poslanec Lipšic, bolo možné ešte dodať, že z 27 krajín Európskej únie zatiaľ 4 krajiny nemajú ukončený ratifikačný proces s Lisabonskou zmluvou. Írsko to zamietlo, Čechy čaká ešte hlasovanie v senáte v máji a potom podpis prezidenta, v Poľsku prezidentom a v Nemecku v prvej snemovni to bolo odsúhlasené. A myslím, že teraz je to na ústavnom súde a čaká to na hlasovanie druhej snemovne. Ak sa mýlim, tak sa ospravedlňujem. Ale v 23 krajinách, v 23 parlamentoch to bolo schválené. A ja sa pýtam, pán poslanec, teda Lipšic, a teda nepriamo a rovno aj pán poslanec Horváth, či viete mi povedať jeden parlament, kde to odsúhlasili všetci poslanci, to znamená, že hlasovali 100-percentne, aby nikto z nich nemohol byť obvinený, že hlasoval protieurópsky. No keby takéto niečo zaznelo na pôde Európy alebo v európskych krajinách, tak sa každý vysmeje. No proste tvrdiť, že kto hlasuje ináč pri Lisabonskej zmluve, tak hlasuje protieurópsky, je skutočne na smiech. No tak dávajme si pozor na takéto vyjadrenia, lebo až priveľmi zaváňajú dobou, keď tu bol komunizmus a tak ďalej a tak ďalej, keď sa vyžadoval jednotný názor. Proste neexistuje jednotný názor v demokracii a je to dobre, chvála Pánu Bohu. Ďakujem. (Hlas z pléna.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím, pán kolega, prihláste sa s faktickou poznámkou. Naozaj prosím o pokoj. Teraz má slovo pani Magdaléna Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcela reagovať na tú časť... (Reakcia z pléna.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jánoš.

M. Vášáryová, poslankyňa: ... vystúpenia pána poslanca Lipšica, ktorá sa týkala napr. energetiky, diverzifikácie, našej energetickej bezpečnosti. To je to, keď ja som hovorila trošku abstraktnejšie, možno pre niektorých tu v sále, o nevyváženosti proporcií v našej zahraničnej politike. A tým to pre tých, ktorí to nechápu alebo nechcú to chápať, poviem úplne na rovinu. Ide o to, že zahraničná politika Ficovej vlády voči Ruskej federácii postráda proporcionalitu. O to ide. A toto bolo treba obhajovať, pán Zala, tu. Ja viem, že napísať si reč je proste práca, dobre. Možno pani Kramplová to mohla obhajovať, alebo niekto z vás. Nikto z vás nevystupuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, treba reagovať na pána Lipšica.

M. Vášáryová, poslankyňa: ... všetci dávate len faktické poznámky, lebo to si netreba pripravovať.

Proporcia v zahraničnej politike a to, čo som tam povedala, možno to nebolo tak jasne pre niektorých čitateľné, to, že sa nemení radikálne proporčnosť zahraničnej politiky, pretože to je veľmi nebezpečné. A snažila som sa poukázať, ako táto disproporčnosť môže byť nebezpečná pre záujem Slovenskej republiky. To bol ten hlavný bod môjho vystúpenia. Neproporčnosť našej politiky voči Ruskej federácii je nebezpečie, ktoré nám hrozí. A pán poslanec Lipšic na to poukázal v oblasti energetiky.

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Jánoš. Nech sa páči. Zapnite, prosím vás, pána poslanca Jánoša. Pán poslanec, skúste vytiahnuť kartu. No už je to v poriadku. Nech sa páči.

V. Jánoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Čo sa týka stanoviska pána spravodajcu pána poslanca Horvátha, ešte raz by som zopakoval, čo zopakoval aj predrečník, 23 krajín ratifikovalo Lisabonskú zmluvu. Ja neviem, čo povedal zlé. Prečo obviňujete pána spravodajcu ako pán Lipšic. Tu ste hovorili, aby si dával pozor na slovo, aby vážil slová. No ja si skôr myslím naopak, vy by ste mali vážiť slová. A poviem aj prečo. Pretože naviažem na to, čo ste povedali, vláda by mala hovoriť o nejakej strategickej energetickej bezpečnosti Slovenska. Ak by ste pozorne sledovali to, čím sa zaoberá vláda Slovenskej republiky, tak by ste zistili, že v júli roku 2008, minulého roku, prijala vláda Slovenskej republiky dokument Stratégia energetickej bezpečnosti Slovenska, pán Lipšic. A zaoberá sa jednotlivými vecami, jednotlivými konkrétnymi vecami v rámci tejto stratégie a bezpečnosti, energetickej bezpečnosti Slovenska. Takže rozprávate naprázdno. Treba si overiť fakty a potom niečo hovorte.

A keď sa tak zaujímate o energetickú bezpečnosť Slovenska, veľmi sa mi to páči teraz, no škoda, že to nebolo vo vašom volebnom období, keď ste boli vo vláde a keď ste tak veľkodušne predávali tie strategické podniky, ako bol SPP, ako boli Slovenské elektrárne, rozvodová sústava. Veď to boli a to sú strategické podniky Slovenska. Toto ste predali, pán Lipšic, ja nehovorím, že konkrétne vy ste to predali, ale za vašej vlády to bolo. Takže ma veľmi teší vaša zainteresovanosť o stratégiu energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán podpredseda pán Miroslav Číž. Nech sa páči.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán kolega Lipšic, napriek tomu, že nie som rád, keď musím reagovať na vaše vystúpenie, ale zaregistroval to nezávisle aj pán kolega, váš tón, akým sa osopujete na spravodajcu, je mimoriadne nevhodný, a pokiaľ je to možné v kľude, by som vás poprosil, keby ste vážili v parlamente slová a rešpektovali právo pána spravodajcu vysloviť názor. A osopujte sa mimo sály, vtedy je to pravdepodobne akceptovateľnejšie. Len si nájdite prostredie, ktoré má takéto spôsoby rado.

Ale, samozrejme, aj vecne by som chcel niečo povedať. Politika Európskej únie a Rusko a Slovensko, proporcovanosť, neproporcionalita, no v KDH bola jedna osobnosť. Ján Čarnogurský sa volal. Obávam sa, že hodnotovo, pán Lipšic, ešte dlho budeme musieť čítať knihy, aby ste ho dobehli. Problém je, že je tuším šéfom Spoločnosti rusko-slovenskej. A myslím si, že aj keď s mnohými vecami možno polemizovať, tak že hodnotovo to, čo hovorí, stojí za úvahu, za počúvanie a mimoriadne minimálne je to inšpiratívne. Tie vaše jednostranné nezmyselné a pravidelne točiace sa šípky vývoja, tie sú nedefinovateľné. A polemizovať ani komunikovať sa s tým teda svojím spôsobom ani nedá.

Referendum a vy osobne. Pokiaľ si pamätám NATO a Slovensko, pamätám si, ja mám dlhú pamäť, pán Lipšic, čo všetko ste tu navyprávali buď tu, alebo v médiách o tom, či je potrebné alebo nie je potrebné referendum. Pamätám si aj na situáciu v parlamente, a možno aj niektorí iní páni poslanci si pamätajú, keď teda sme sa krvopotne dostali k referendu k vstupu do Európskej únie, kde, mimochodom, aj z radov KDH zaznievali hlasy: "Ale veď keď tí občania povedia nie, nie je to až taký veľký problém, veď je to len odporúčacie referendum, ale veď my potom môžeme v hlasovaní v parlamente rozhodnúť." Všetka česť predsedovi vtedajšieho parlamentu pánovi Hrušovskému, ktorý v konečnom dôsledku potom sa priklonil k interpretácii... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Pavol Kubovič, nech sa páči.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Lipšic, položili ste konkrétne otázky pánovi ministrovi. Neboli ste prvý v rozprave, už viacej vystupujúcich položilo konkrétne otázky, na ktoré všetci vystupujúci očakávajú odpovede od nového pána ministra. Ja pevne verím, že nový pán minister prekročí tieň svojho predchodcu a že na tejto pôde vystúpi v rozprave, a nie v záverečnej reči, aby sme minimálne na tie odpovede, ktoré nám dá, mohli aspoň reagovať vo faktických poznámkach. A som strašne zvedavý, či to naozaj dokáže. Ak áno, mňa by to veľmi potešilo a bolo by to minimálne niečo iné, ako sa deje, pán Lipšic, aj na zahraničnom výbore, kde predseda zahraničného výboru pripúšťa len tzv. jednosmerné reakcie a už nám absolútne nepripustí ani, aby sme reagovali na odpovede, ktoré dostaneme, dokonca na výbore. Takže ja pevne verím, že nastanú príchodom nového ministra nové časy a že budeme môcť v zahraničnej politike viesť aj konzultácie a nielen si vypočúvať názory jednej strany bez toho, aby sme mohli reagovať. Takže pevne ako vy, tak aj ja očakávam odpovede na otázky, ktoré ste položili, pán Lipšic.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP