M. Číž, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec, len chcem sa opýtať, ešte máte...

J. Rydlo, poslanec: Ešte mám na tri minúty a skončím.

M. Číž, podpredseda NR SR: Tak s vaším súhlasom ešte a s tradíciou, ktorá tu je, ešte tri minúty a potom budeme hlasovať.

J. Rydlo, poslanec: Návrh zákona v oblasti zločinov proti ľudskosti a obhajovanie týchto zločinov, ktorý nedávno schválila talianska vláda, nemá za vzor rakúsko-nemeckú legislatívu v oblasti popierania šoa. Legislatíva k tejto závažnej problematike, ktorá bola schválená v Taliansku, sa blíži k portugalskej, španielskej a švajčiarskej legislatíve: podľa La Civilta Cattolica prišla vo vhodnom momente a je vyvážená. V každom prípade je vhodnejšia ako legislatíva, ktorú prijali v iných krajinách. Ak sa v daných krajinách bude takáto legislatíva presne uplatňovať, existuje nebezpečenstvo, že splodí nových pseudošampiónov slobody v historickom bádaní, ako to bolo v prípade Irvinga. Okrem toho sa tak splní cieľ hry megalomanských popieračov šoa, a na verejnú (niekedy aj svetovú) scénu sa tak dostanú tézy, ktoré by v historických kruhoch nemali inak žiadnu vážnosť a dôležitosť.

Ak chceme legálne bojovať proti antisemitizmu a iným druhom diskriminácie z "rasových, etnických, národných a náboženských dôvodov", postačujú úpravy v duchu zákona, o ktorom sme sa zmienili. Tento zákon postihuje podobné trestné činy dosť tvrdými trestami. A preto sa zdá prijímanie nových opatrení proti popieraniu šoa a podobných skutkov nanajvýš neužitočné a aj kontraproduktívne. Proti popieraniu šoa treba predovšetkým bojovať zbraňami historického výskumu, ktoré majú najväčšiu moc a vedia presvedčiť. Je potrebné proti nemu bojovať aj slobodnou diskusiou v školských triedach, na univerzitách, v novinách, a nie na policajných staniciach a na súdoch. Bývalý minister spravodlivosti Indie Soli Sorabjee k tejto téme povedal: "Skúsenosť nás učí, že trestné normy, ktoré zakazujú nabádanie k rasovej a náboženskej nenávisti, vyvolávajú neznášanlivosť, rozkoly a zasahujú do slobody vyjadrovania. V súčasnosti nepotrebujeme represívne zákony, ale väčšiu slobodu slova, aby sme bojovali proti fanatizmu a šírili toleranciu."

Slávna snemovňa, na koniec citujem eminentného amerického historika Tony Judta, špecializujúceho sa na dejiny Európy, profesora na univerzite v New Yorku, pochádzajúceho z Veľkej Británie a samého židovského pôvodu, ktorý vo svojej prednáške v Brémach pri preberaní Ceny Hannah Arendtovej povedal: Príliš veľa šoa zabíja šoa, teda príliš veľa holokaustu zabíja holokaust.

Nuž neviem, či predkladaný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov je službou alebo medveďou službou šľachetnému cieľu, ktorému má slúžiť.

Slávna snemovňa, Abusus non tollit usum. Vďačím sa Vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám - čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne. Skončil som.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie páni poslanci Mikloško a Gabániová. Navrhujem, aby odzneli ešte faktické poznámky a potom budeme hlasovať.

Takže, nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, v zmysle toho, čo povedal pán poslanec Rydlo, chcem by som položiť otázky pánovi ministrovi spravodlivosti. Pán poslanec Rydlo sa totiž zabudol opýtať, prečo v tomto zákone nie je ako trestné popieranie zločinov komunizmu? Sto miliónov obetí komunizmu, to neboli ľudia? Genocída v Kambodži, to neboli ľudia, ktorých tam vyvraždili? Alebo niekto o tom chce pochybovať? Zločiny neľudské v sovietskych gulagoch. To neboli ľudia, ktorí tam zamŕzali zaživa? Alebo len Námestie nebeského mieru v Pekingu. To neboli ľudia, ktorých tam rozšliapali tie tanky? Alebo dokonca len politickí väzni na Kube. To nie sú ľudia, ktorí tam hnijú medzi potkanmi?

Spôsob, ktorým svet mlčí pri zločinoch komunizmu na celom svete nemá obdoby. A je veľmi trápne, že Slovenská republiky po 40 rokoch komunizmu, po tom, čo tuná naozaj boli politickí väzni popravení a zastrelení na hranici, že rovnako sa pridáva k tomuto hanebnému svetovému mlčaniu o zločinoch komunizmu a popieranie takýchto zločinov nie je vôbec trestné. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Poslankyňa Gabániová.

D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo v podstate úvahou a otvorilo taký široký pohľad na hodnotenie toho, čoho ste sa chceli dotknúť, že sa toho môže každý zachytiť a môže to rozdebatovávať, z ktorého zorného uhla chce. Ja, samozrejme, súhlasím, že na akademickej pôde a vo vedeckých dišputách, a zvlášť odhaľovaním historickej pravdy, ktorá v podstate je tendenciou v každej spoločnosti ju nejakým spôsobom tendenčne meniť a využívať a zneužívať, teda pri odhaľovaní historickej pravdy som za to, aby vedecké dišputy neboli zneužívané médiami, aby ostali vo vedeckých kruhoch.

A ďalej si myslím, že tak ako na akademickú pôdu nepatrí politika, tak nepatrí to, aby sa čokoľvek použité v súvislostiach vytrhávalo z kontextu a nás vysokoškolských učiteľov niekto začal perzekvovať za to, že používame historicky vtedy používané výrazy v snahe o to, aby mal študent, ktorý je znalý problematiky a vzdelávaný aj vo filozofii a rozširoval sa mu obzor pohľadu, aby vedel zhodnotiť všetky skutočnosti, tak aby takémuto študentovi boli historické pravdy a historické pramene sprístupňované v holej podobe. A aby to niekto nezobral osobne a nezačal tým preplieskávať v médiách nás vysokoškolských učiteľov. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Rydlo, chcete reagovať?

J. Rydlo, poslanec: Nie.

P. Paška, predseda NR SR: Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poprosím vás, dámy a páni, aby ste sa všetci vrátili do rokovacej sály a budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Pre pána podpredsedu dajte náhradnú kartu. Využijem ešte tento čas na to, aby som vás informoval o niektorých skutočnostiach formálne napriek tomu, že predpokladám, že všetci to viete.

Musím skonštatovať vzdanie sa mandátu pani poslankyne Radičovej. Včera mi doručila písomne žiadosť alebo svoje vzdanie sa mandátu.

Chcem vás informovať, že včera sme sa v grémiu dohodli, že nástup náhradníkov aj za zosnulého pána podpredsedu Vetešku, aj za pani poslankyňu Radičovú vykonáme v utorok o 11.00 hodine.

Takisto sme hovorili s kolegami z klubu SDKÚ - DS, že pokiaľ mi klub navrhne nového predsedu výboru, tak môžeme potom v utorok po 11.00 hodine po hlasovaní alebo pri hlasovaní urobiť potom aj zmenu na čele výboru pre školstvo. Takže toľko k informáciám.

Ešte snáď najmä pre nezávislých poslancov, ktorí nemajú svoje zastúpenie. V grémiu sme včera dohodli postup a určité organizačné zabezpečenie pohrebu pána podpredsedu Vetešku.

Ešte raz zopakujem pre tých, ktorí majú záujem zúčastniť sa tohto pohrebu v Púchove. Chcem ich požiadať, aby to oznámili môjmu sekretariátu, pretože vzhľadom na organizáciu pohrebu potrebujeme oznámiť počty poslankýň a poslancov, ktorí sa pohrebu zúčastnia. Takisto kto má záujem o dopravu z Bratislavy alebo nejakú inú formu pomoci z protokolu Národnej rady požiadam, aby ste to oznámili môjmu sekretariátu.

Ďakujem pekne a teraz poprosím pána poslanca Senka, aby uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti. Je to tlač 1051.

J. Senko, poslanec: V rozprave nebol predložený žiaden procedurálny návrh. Preto vás prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 129 prítomných, 110 za, 17 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh sme postúpili do druhého čítania.

J. Senko, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre kultúru a médiá a ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že výbory prerokujú návrh zákona v lehote do 10. júna 2009 a gestorský výboru do 12. júna 2009.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 128 prítomných, 122 za, 6 sa zdržali.

Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

Pán predseda výboru Cabaj uvedie teraz v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Je to tlač 1053.

T. Cabaj, poslanec: Pán predseda, prosím, keby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uzniesla prerokovať tento návrh v druhom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania.

(Hlasovanie.) 131 prítomných, 98 za, 1 proti, 32 sa zdržalo.

Návrh sme postúpili do druhého čítania.

T. Cabaj, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte ďalej hlasovať, že v súlade s vaším rozhodnutím bude tento návrh pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Zároveň, aby sme týmto hlasovaním určili Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský. Výbory by prerokovali tento návrh do 10. júna a gestorský do 12. júna.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 133 prítomných, 123 za, 10 sa zdržali.

Návrh sme pridelili výborom a odsúhlasili lehoty na prerokovanie.

Pán poslanec Hradecký uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 885.

B. Hradecký, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, v rozprave k predmetnému návrhu zákona nevystúpil nikto a nebol podaný žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Dajte preto, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 27 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 1 až 27 zo spoločnej správy. Odporučenie gestorského výboru je schváliť.

(Hlasovanie.) 132 prítomných, 78 za, 54 sa zdržalo.

Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

B. Hradecký, poslanec: Sme v treťom čítaní. Otvorte, prosím, rozpravu, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Najprv budeme hlasovať o tom, že prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 133 prítomných, 82 za, 50 sa zdržali, 1 nehlasoval.

Teraz sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Neprihlásil sa do nej nikto. Preto ju vyhlasujem za skončenú a budeme hlasovať.

B. Hradecký, poslanec: Na základe splnomocnenia gestorským výborom dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku ihneď s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme. Odporúčanie je schváliť.

(Hlasovanie.) 133 prítomných, 78 za, 55 sa zdržalo.

Schválili sme vládny návrh zákona o finančnom sprostredkovaní.

Pán poslanec Mikuš bude uvádzať hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Vietnamskej socialistickej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia. Tlač 910.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte hlasovať o uznesení, ktoré je prílohou spoločnej správy 910a s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 130 prítomných, 128 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

Vyslovili sme súhlas s uvedenou medzinárodnou zmluvou.

Pán poslanec Matejička teraz v druhom čítaní uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. Je to tlač 878.

V. Matejička, poslanec: Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, budeme teda hlasovať o bodoch spoločnej správy.

Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 4 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 1 až 4. Odporučenie je schváliť.

(Hlasovanie.) 130 prítomných, 124 za, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

Tieto body sme schválili.

V. Matejička, poslanec: Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 132 prítomných, 130 za, 2 sa zdržali.

Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy, preto ju vyhlasujem za skončenú a budeme hlasovať.

V. Matejička, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schvaľuje.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Odporúčanie je schváliť.

(Hlasovanie.) 132 prítomných, 123 za, 7 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o ochrane pred požiarmi.

Pán poslanec Kovačócy uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka. Je to tlač 892.

M. Kovačócy, poslanec: Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, taktiež nikto nevystúpil v rozprave, nachádzame sa v treťom čítaní. Otvorte, prosím, rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

M. Kovačócy, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 132 prítomných, 96 za, 36 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka.

Odhlasovali sme prerokované body. Chcem vás ešte požiadať, dámy a páni, o súhlas s tým, aby sme o bodoch 78 až 82, čo sú návrhy, ktoré má odôvodniť pán minister pôdohospodárstva Stanislav Becík, rokovali až v utorok vzhľadom na neprítomnosť pána ministra, ktorý ma a túto zmenu požiadal. Je všeobecný súhlas? (Všeobecný súhlas - áno.) Ďakujem pekne. Budeme pokračovať po krátkej prestávke v rokovaní. Ešte program. Budeme rokovať, ako je obvyklé, a začneme v utorok o 9.00 hodine ráno pokračovaním programu 35. schôdze.

Ešte pani predsedníčka výboru Zmajkovičová.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán predseda, chcela by som upozorniť členov mandátového a imunitného výboru, že rokovanie výboru bude v utorok 28. apríla o 8.45 hodine v zasadačke mandátového a imunitného výboru. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Budeme pokračovať o 11.30 hodine v rokovaní programu.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Prerušili sme pred hlasovaním rozpravu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 300 o Trestnom zákone po vystúpení pána poslanca Rydla, ktorý bol písomne prihlásený. Pýtam sa teraz, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Končím možnosť sa prihlásiť. Ako jediný pán poslanec Lipšic. Ešte predtým chcem požiadať pána navrhovateľa. Gábor? Aj pán poslanec Gál ešte do rozpravy. Pán podpredseda vlády, poprosím aj pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby ako spravodajca zaujali svoje miesto.

Pán poslanec Lipšic, nech sa páči, máte slovo.

D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi niekoľko poznámok k návrhu novely, ktorá sa prevažne týka alebo takmer výlučne postihu extrémizmu. Budem sa snažiť byť vecný, aj keď predpokladám, že reakcia vecná nebude, ale ja sa budem snažiť držať vecnej roviny.

Po prvé. Pred niekoľkými mesiacmi, keď vznikol problém medzi Slovenskom a Maďarskom, predseda vlády nám oznámil, že na Slovensku na rozdiel od Maďarska je veľmi prísna legislatíva v oblasti postihu extrémizmu a že tí, čo by mali zmeniť svoju legislatívu, sú práve Maďari.

Preto som s prekvapením zaznamenal, že aj vláda Slovenskej republiky napriek tomu, že tvrdila niečo iné, zrazu predložila tento návrh.

Prečítal som si nedávno, že súd v Trebišove odsúdil maďarského extrémistu za 48 hodín v takzvanom superrýchlom konaní, ktoré sme v roku 2006 zaviedli, keď na zhromaždení občanov pred kaštieľom Rákocyovcov vybral z osobného auta zástavu s nápisom Národná stráž a rozvinul ju.

Ja som sa pýtal na rokovaní ústavnoprávneho výboru vládnych poslancov, či by vedeli identifikovať nejaký skutok, ktorý sa na Slovensku reálne stal, ktorý by nebolo možné postihnúť už podľa platnej legislatívy. Inými slovami, k novele by sa malo pristúpiť vtedy, keby sme videli nejaký skutok, ktorý nevieme postihnúť, lebo je nejaká medzera v práve a potrebujeme ho postihnúť. Ja som sa o žiadnom takom skutku nedozvedel, a preto považujem tento návrh skôr za akúsi formu propagandy, aby sme vedeli pri rokovaniach s inými štátmi hovoriť. Pozrite sa, my sme tiež pritvrdili, aj keď mi nie je zrejmé prečo.

Pred pár dňami som sa dočítal, že polícia začala trestné stíhanie za protirómske plagáty v Rožňave už podľa platnej legislatívy, ktorá podľa mojej mienky už dnes obmedzuje slobodu prejavu. Začala ho za plagáty, ktoré zneli, že treba "nahlas povedať to, čo si všetci len šuškajú, a to, že mladí ľudia z Novohradu, Malohontu a Gemeru majú problémy s rómskou komunitou. Celí užasnutí sledujeme dianie okolo nás tých zbabelých dospelých rozumných ľudí, tie bez hanby klamúce televízie, tie podivné hodnoty šíriace rádiá, časopisy". Autori vyzývajú občanov na týchto plagátoch, aby "skúsili večer prejsť po obci ako Rimavská Seč, Lekier, Jelšava, Dobšiná v dňoch po dostaní sociálnych dávok, ale len na vlastné riziko. Štatistika o ich kriminalite, samozrejme, neexistuje, pýtame sa prečo".

No tento plagát podľa mňa je pomerne hlúpy, možno, že je extrémistický, ale my budeme, a už dnes to robíme, stíhať ľudí, ktorí sa opýtajú na štatistiky o rómskej kriminalite? To bude trestný čin, alebo má to byť trestný čin? Ideme podľa mojej mienky priďaleko. A to už hovorím o platnej legislatíve, ktorá sa týmto návrhom pritvrdzuje, podľa ktorej už prechovávanie, výroba a distribúcia extrémistických materiálov bude na úrovni výroby, prechovávania a distribúcie detskej pornografie. Podľa vlády je rozširovanie extrémistických názorov rovnako nebezpečné ako rozširovanie detskej pornografie. Také isté trestné sadzby. Je to proporcionálne? Je to správne?

A teraz sa dotknem dvoch vecí. Jednak slobody prejavu a potom jednej osobitnej veci v tomto návrhu Trestného zákona, a to je návrh, aby sa postihovalo takzvané hanobenie štátnych symbolov. Najskôr chcem povedať, že najdôležitejšou slobodou v ústavnom systéme každého demokratického štátu je sloboda prejavu. Bez slobody prejavu niet diskusie a bez diskusie niet demokracie. Bez slobody prejavu sú ohrozené všetky základné práva a slobody. Právomoc obmedziť slobodu prejavu na základe argumentu, že pravda ešte neprevládla, má jeden vážny nedostatok. Implikuje právomoc vysloviť, kde sa pravda nachádza.

Uvedený argument je navyše v rozpore so základným predpokladom slobody prejavu. Dospelí ľudia by mali mať právo dospieť k akýmkoľvek názorom, o ktorých môže byť presvedčený v slobodnej diskusii.

Samozrejme, sú aj formy prejavu, ktoré idú za hranice. Otázka je, kde je tá hranica. To znamená, kde by mala spočívať hranica medzi ústavne konformným prejavom, ktorý je chránený slobodou prejavu, a prejavom, ktorému ústava žiadnu ochranu neposkytuje. Je zrejmé, že výrok skinheda pred skupinou Rómov - "poďme ich zlynčovať" -chránený slobodou prejavu nie je.

Rozdiel medzi ústavou chráneným a nechráneným výrokom teda musí spočívať v rozdiele medzi vyslovením myšlienky a podnecovaním ku konaniu. Výrok tohto skinheda je podnecovaním ku konaniu. Je to povel, nie je to vyslovenie myšlienky. Uznávam, že v mnohých konkrétnych prípadoch je a bude ťažké nájsť tenkú deliacu čiaru medzi vyslovením myšlienky a iniciovaním protiprávneho alebo násilného konania. Ale na hľadanie tejto tenkej čiary by sme nemali rezignovať a posunúť tú čiaru o dva metre vedľa a kriminalizovať aj čisto vyslovenie myšlienky, ktoré k žiadnemu protiprávnemu konaniu nenavádza.

V opačnom prípade priznáme štátu prostredníctvom zákona právomoc rozhodovať o tom, ktoré názory sú zlé a ktoré zlé názory môže štát zakázať vysloviť. Teraz hovorím napríklad o tom, že názory, ktoré podporujú rasovú znášanlivosť sú chránené slobodou prejavu, ale názory opačné už ústavou chránené nie sú.

V jednom zo svojich známych rozhodnutí Najvyšší súd Spojených štátov amerických uviedol. "Zápasy o násilné zjednotenie názorov v prospech konkrétneho cieľa, ktorý bol považovaný za nevyhnutný, boli vedené mnohými dobrými, ale aj zlými mužmi. Tí, ktorí začnú s násilnou elimináciou odlišných názorov, veľmi rýchlo skončia pri eliminácii tých, ktorí tieto názory vyslovujú. Snaha o násilné zjednotenie názorov však docieli iba jednotu cintorína."

Dovoľte mi teraz vyjadriť sa k osobitnej téme popierania zločinov proti ľudskosti a hovorím to s pomerne veľkou vážnosťou a možno s väčšou slobodou ako ostatní aj preto, že časť rodiny mojej starej mamy zahynula v koncentračných táboroch.

Tento návrh pritom nezakazuje holokaust, spochybňovanie holokaustu to už zakázané je, ale rozširuje to na ďalšie spochybňovanie zločinov, ale len tých, ktoré boli vyslovené medzinárodnými súdmi. Teda napríklad spochybňovanie zločinov komunizmu bude povolené. To je vždy problém, že tá selekcia názorov, ktorých spochybňovanie je zakázané a povolené, je svojvoľná. Prečo je spochybňovanie zločinov nacizmu trestne stíhateľné a spochybňovanie zločinov iného režimu je dovolené? Proste prečo sa niekomu v diskusii predpisujú pravidlá voľného štýlu a inému pravidlá grécko-rímskeho zápasenia? To podľa mojej mienky nie je správne, to je vždy problém, keď sa štát rozhodne do toho vstúpiť.

Minulý rok iránsky prezident Ahmadínedžád zorganizoval konferenciu, ktorej cieľom bolo spochybnenie holokaustu. V Turecku je trestným činom vyjadrenie názoru o tom, že bola genocída Arménov. Irán a Turecko vytvorili z pravdy buď trestný čin, alebo maškarádu. A potom je tu opačný postoj. Mnohé štáty vrátane Slovenska kriminalizujú spochybňovanie holokaustu. Vo Francúzsku bol nedávno prijatý zákon, ktorý kriminalizuje spochybňovanie genocídy Arménov.

Štáty, ktoré zakazujú takéto zjavné klamstvá, lebo spochybňovanie holokaustu aj genocídy Arménov je zjavné klamstvo, degradujú hodnoty pravdy rovnako ako tie, ktoré vyhlasujú lož za svoju národnú politiku. Jediná cesta, v ktorej môže pravda presvedčiť, je diskusia. Tvrdenie a protitvrdenie. To je jediná cesta, ako je možné preukázať, že extrémisti v Iráne a v Turecku sú tým, čo so sú. Šarlatánmi a klamármi.

Štát, ktorý proces diskusie uzavrie aj v prípade zjavných vecí, ako bol holokaust alebo arménska genocída, devalvuje hodnotu pravdy rovnako ako jeho oponenti. Pretože vo svojom zápale priznáva sebe, teda politikom a štátnej moci autoritu, ktorá môže spočívať len v priestore individuálneho názoru a presvedčenia. Samozrejme, pravda existuje. Preto sú tí, ktorí popierajú holokaust bláznami a klamármi. Ale z rovnakého dôvodu nemôže existovať nič také ako oficiálna pravda. Pravda vynucovaná, presadzovaná a sankcionovaná mocou štátu. Pravda je nad politikou a politiku posudzuje. Preto politika nemá autoritu ju vyhlasovať. Oficiálna pravda je contradictio in adjecto.

Dovoľte mi vyjadriť sa k osobitnej časti alebo k osobitnému návrhu v bode 8 návrhu novely, ktorého cieľom je postihovať ako trestný čin výtržníctva prípady hanobenia štátneho symbolu a dôvodová správa uvádza napríklad prípady pálenia štátnej vlajky. Ale ubezpečujem vás, že aj iné prípady by asi boli trestným činom. Napríklad takáto karikatúra by bola po schválení novely Trestného zákona trestným činom, lebo hanobí štátny znak. Je to hrubé znevažovanie štátneho znaku a podľa novely Trestného zákona by to mal byť trestný čin.

Teraz pálenie vlajky. Musím povedať, že nemám veľké sympatie k tým, ktorí pália vlajky. Všelijakí dlhovlasí, bradatí, v sandáloch, anarchisti. Keby to bolo na mne, ja ich zatvorím. Ale našťastie to na mne nie je, ani na nás to nie je, lebo ústava hovorí, že máme slobodu prejavu. A žiaľ, niektorí ľudia prejavujú slobodu prejavu aj názorom, ktorý je veľmi emotívny, ktorý je podľa mojej mienky neslušný a vulgárny o to viac, že znevažuje vlajky mnohých štátov, pod ktorými v mnohých vojnách položili životy ľudia za slobodu.

Teraz tento návrh bude sankcionovať aj pálenie iných štátnych vlajok. Napríklad aj americkej alebo ruskej, alebo izraelskej. Ak si pamätáte, keď tu bol prezident Bush, tak bol problém v tom, keď sa na námestí, kde mal prejav, pálila americká vlajka a polícia zasiahla. Ja som vtedy ešte ako minister spravodlivosti protestoval, a bol som vo vláde, pretože si myslím, že pálenie vlajky, žiaľ, je chránené slobodou prejavu. Keď niekto páli vlajku, robí to preto, že chce niečo povedať. Nejaký názor, že nesúhlasí s politikou danej vlády kvôli niečomu, s čím nemusíme súhlasiť, ale opakujem ešte raz, sloboda prejavu znamená, že sú chránené aj prejavy, s ktorými nesúhlasíme, nielen tie, ktoré prijímame pozitívne. A práve táto časť novely Trestného zákona podľa mojej mienky ide ďaleko za hranice toho, kde ústava dovoľuje zasiahnuť do slobody prejavu.

Vrátim sa k úvodu. Novely by sme mali prijímať vtedy, keď existuje reálna hrozba, že nevieme postihnúť skutky, ktoré by sme postihnúť chceli. Ja sa znovu pýtam. Aký konkrétny skutok sa vyskytol v posledných mesiacoch, ktorý by slovenská legislatíva nevedela postihnúť? Pretože som spomínal príklady z Trebišova, z Rožňavy, z východného Slovenska, kde sa mi zdá, že už dnes ideme ďaleko pri postihovaní extrémistických prejavov. Je to podľa mojej mienky šikmá plocha, lebo ak raz priznáme štátu právomoc rozhodnúť, ktoré názory sú dobré a ktoré sú zlé, kde táto právomoc skončí? Ak raz začne táto právomoc, nemá kde podľa mojej mienky skončiť. Ďakujem veľmi pekne.

P. Paška, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie, pán poslanec, páni poslanci Mikloško, Rydlo, Palko, Horváth. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: V súvislosti s vystúpením pána poslanca Lipšica sa znovu pýtam pána ministra, prečo nie sú v tomto zákone rovnako vymenované zločiny komunizmu, ktorých zamlčovanie alebo popieranie by bolo trestné. Znovu opakujem, že Sovietsky zväz v Stalinovej ére, Čína, Kambodža, Vietnam, aj keď Vietnam, samozrejme, bol v komplikovanej situácii vo vojne, a rovnako Kuba dnes, kedy svet žije v úplnom pokoji, Severná Kórea, to všetko sú zločiny, ktoré sa dotýkajú ľudí. A ak si niekto myslí, že toto nie sú ľudia, že ľudia sú len tí, ktorých sa zastane svet na nejakých konferenciách, tak je to veľký omyl.

Znovu sa pýtam, prečo vláda Slovenskej republiky nezahrnuje do týchto extrémistických zločinov popieranie aj týchto zločinov komunizmu? Opakujem, sto miliónov obetí len zavraždených. V tom nie sú obete, ktoré by boli strávili desiatky rokov vo väzení, teda desiatky, pokiaľ ide o jednotlivých ľudí.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja mám len krátku poznámku. Chcem povedať toľko, čo napísal jeden taliansky žurnalista na adresu šoa. Že šoa sa sakralizuje a na jej základoch vzniká taká laická teodícia, ktorá spočíva v tom, že si pripomíname absolútne zlo, aby sme sa presvedčili, že náš systém zosobňuje absolútne dobro. Fakt, že mnohé štáty prijali zákony na boj proti popieraniu šoa, sa istým spôsobom začleňuje do tohto projektu sakralizácie historického faktu, ktorý je prežívaný ako zakladajúca udalosť. V tomto ohľade je tento projekt poznačený paradoxom: V Spojených štátoch amerických bolo založené Federálne múzeum šoa venované tragédii, ktorá sa zavŕšila v Európe, kým pre dve základné udalosti americkej histórie - genocídu indiánov a otroctvo černochov nič podobné neexistuje. A kým sa v roku 1995 slávnostne otváralo múzeum, teda Múzeum šoa, americká federálna pošta vydala známku, ktorá oslavovala atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki ako šťastnú udalosť, ktorá skončila druhú svetovú vojnu.

Skrátka a jasne, chcem povedať, že toto uvažovanie v našom parlamente nemá v žiadnom prípade za cieľ obmedziť diskutovanie o eticko-historickom dopade šoa. Ten zostáva jednou zo základných udalostí spoločnej historickej kultúry všetkých európskych krajín. Chcem len zdôrazniť riziko, že exces pamäti sa môže stať pascou pre tých, čo pracujú za mier a prekonávajú antagonizmy a strach z minulosti aj z tej nedávnej. (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Palko.

V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo. Prejav, vystúpenie kolegu Lipšica bolo veľmi zaujímavé a musím povedať, že aj kvalifikované. V jednej veci si dovolím upozorniť na trošku chúlostivosť výkladu slobody prejavu, v súvislosti napríklad s pálením vlajky.

Sloboda prejavu podľa môjho názoru je slobodou hľadania pravdy bez hrozby nejakého potrestania. Hľadania pravdy a vyslovovania aj názorov, ktoré sa môžu ukázať ako mylné. Toto považujem za slobodu prejavu. Otázkou je, či má byť súčasťou slobody prejavu aj akékoľvek ďalšie prídavné správanie, ktorým sprevádzame to hľadanie pravdy a vyslovovanie svojich názorov. Podľa mňa je otázne, či, povedzme, spálenie vlajky má byť, alebo či to máme považovať za súčasť slobody prejavu.

Ja som za to, aby každý mal právo kritizovať akúkoľvek vládu. Neviem, či má mať garantované, že môže konať spôsobom, ktorý nesleduje vyslovovanie pravdy, ale ktorý sleduje vyvolanie istých negatívnych emócií a ktorý sleduje, že niekto bude zraňovaný, emocionálne zraňovaný. Lebo ak takto budeme vykladať slobodu prejavu, potom je otázka, že či nesmieme byť uzmierený aj s ešte ďaleko chúlostivejšími vecami, ako je, povedzme, bohorúhačstvo, že potom je správne alebo legálne, aj keď budú ponižované náboženské symboly. V tomto vediem s kolegom Lipšicom spor už dlho. Nebohý sudca Rehnquist, ktorého si obaja vážime, sudca Najvyššieho súdu USA bol v tomto na mojej strane.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Horváth.

J. Horváth, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Lipšic, dovolím si hlboko nesúhlasiť s vaším názorom. Ak hovoríme o prejave, ktorý môžeme nazvať povelom na útok voči niekomu z dôvodov rasizmu alebo z nejakých iných pohnútok. Myslím si, že aj keď niekto iba vyjadrí názor, že si myslí a že je presvedčený, že je menejhodnotný a menejcenný nejaký iný človek z dôvodu farby pleti alebo iných svojich názorov a presvedčenia je odsúdeniahodný. Často sa stáva, že súčasťou takéhoto názoru a takto vyjadreného názoru je aj vyjadrenie prejavu, že takýmto ľuďom netreba niečo dopriať. Napríklad sociálne zabezpečenie rovnaké, ako tí iní dostávajú v spoločnosti, alebo že sa treba k nim inak správať. Že ich treba izolovať v nejakom gete, alebo že nejaké iné opatrenia by si vedel predstaviť ako dobré riešenie situácie. Pritom takto vyjadrený názor nemusí byť povelom, ktorý je adresovaný niekomu konkrétnemu s tým, že sa určí subjekt, ktorý má byť terčom takéhoto správania. Čiže nie je tam charakteristika povelu.

A ja si myslím, že aj takto vyjadrený názor, ktorý vy hovoríte, že by bolo správne, aby sa mohol slobodne prejavovať, ja si myslím, že takto vyjadrený názor je odsúdeniahodný názor. A že spoločnosť, ak má byť vyspelá kultúrna spoločnosť, tak by mala odmietať aj takéto prejavy presvedčenia alebo názorov. A myslím si, že je správne postupovať týmto alebo podobným spôsobom, ako som ho naznačil, a práve z toho dôvodu si dovolím odmietať ten názor, ktorý ste pred chvíľou prezentovali.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Lipšic, vaša reakcia.

D. Lipšic, poslanec: No, najskôr k páleniu vlajky. Pálenie vlajky je len prejav. To znamená, niekto tým chcel povedať, odkomunikovať nejakú myšlienku. To nie je nič iné. Základ toho konania je prejav. A sloboda prejavu chráni nielen obsah prejavu, ale aj formu prejavu. Keď niekto môže povedať, že vláda je zlá a mala by odísť, môže to povedať aj trošku akoby expresívnejšie, čo by som nerád tuná v parlamente skúšal. Ale aj emotívna forma prejavu, tá formálna je chránená slobodou prejavu. A samozrejme, že prejav vyvoláva negatívne reakcie a aj zraňuje. Keď niekto spochybňuje holokaust, zraňuje.

Ale aj v politike mnohé prejavy zraňujú. Ak by to malo byť deliace meradlo, že či nejaký prejav zraňuje, alebo nie, tak by sme so slobodou prejavu skončili. Rehnquist bol v menšine, k pánovi poslancovi Palkovi.

A k tým náboženským symbolom. V Taliansku bol prípad Oriany Fallaci, ktorá napísala text, knihu, ktorá sa dotkla islamskej komunity a bola za to trestne stíhaná. Proste ten problém je. Zadefinujte mi inú hranicu. Ja hovorím, že tá hranica je medzi vyslovením myšlienky a podnecovaním k protiprávnemu konaniu. Vy hovoríte, že kde je hranica? Kde sa zhodne parlament, že v nejakom okamihu sa nám zdá nejaký prejav neprípustný? Čiže dnes to už bol holokaust, teraz to bude ešte Bosna, o rok to budú komunistické zločiny. Kde skončíme, ak raz začneme? Kde vidíte vy tú hranicu? V momentálnej väčšine v parlamente? Lebo to nie je principiálna hranica medzi tým, čo chránené je a nie je. A ja sa sústavne pýtam. Povedzte mi inú teóriu, ktorá je konzistentná a principiálna okrem tej, že to, čo sa zhodneme teraz, že má byť zakázané, bude zakázané. Ale obávam sa, že naša ústava vyžaduje o niečo viacej. A moje dôkazné bremeno je len povedať, že teda iná, zatiaľ lepšia principiálna teória, neviem, či zaznela.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Gál do rozpravy.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa ospravedlňujem, ale nepodarilo sa mi vytlačiť tie myšlienky, ktoré mám uvedené v mojom počítači. Predtým, ako sa pustím do toho, nášmu predrečníkovi Danielovi Lipšicovi chcem povedať, že právo na slobodu prejavu ako všetko právo sa končí tam, kde sa začína právo iných. Keď už zachádzam do právnej integrity nejakého iného človeka, nejakého iného subjektu, tam sa už moje práva končia.

K tejto navrhovanej novele Trestného zákona. No, je to veľmi ťažký oriešok, je to tvrdý oriešok, lebo ideme zadefinovať pojmy, na ktorých nie je ustálená ani celá Európska únia. Síce sú rámcové dohovory, ale keďže ide o veľmi ťažkú problematiku, o pojmovo ťažko zadefinované veci, tak dodnes nie je v tomto súlad v celej Európskej únii. A, bohužiaľ, nevyhli sme sa tomu problému ani my, ani navrhovateľ, keď nám predložil takýto návrh novely Trestného zákona.

Definovanie extrémistických materiálov. Návrh novely Trestného zákona vychádza síce z medzinárodných dohovorov a smerníc Európskej únie, z ktorých vyplývajú záväzky Slovenskej republiky voči Európskej únii, ale podľa mojej mienky sa táto novela nesprávne transponuje.

Dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite týkajúcej sa kriminalizácie činnosti rasistickej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov, a to tým, že síce implementuje článok 2 dodatku - definíciu rasistický a xenofóbny materiál, avšak medzi tento zaraďuje ďalšie druhy materiálov. V súhrne ich všetky nazýva pojmom extrémistický materiál. Ako je aj v § 130 ods. 8 návrhu zákona. Tým dochádza k nepresnostiam, že každý materiál je zároveň aj extrémistický.

Pojem extrémistický materiál teda navrhujem nahradiť pojmom, ale keďže ide o taký vážny zásah aj do tejto novely, že nepredložím vlastný pozmeňujúci návrh, lebo to treba v súlade aj s dohodou, s navrhovateľom. Čiže extrémistický materiál by sa podľa mojej mienky dal nahradiť a bolo by to presnejšie rasistickým a xenofóbnym materiálom alebo materiálom smerujúcim k potlačeniu základných ľudských práv a slobôd.

Je podľa mňa aj samotný extrémizmus ako trestný čin nesprávne sformulovaný, lebo nie každý rasovo motivovaný trestný čin je extrémistický. Podľa navrhovanej novely však bude extrémista každý, aj klasický rasista, ktorý nie je príslušníkom alebo podporovateľom nejakej neonacistickej skupiny, povedzme verbálne zaútočí na niekoho, ktorý má inú národnosť alebo inú etnicitu.

Čiže hovorím, nie každý rasista alebo človek, ktorý má takéto prejavy, je zároveň extrémistom. Do extrémizmu sa nedajú zahrnúť všetky trestné činy, ktoré spadajú pod skutkové podstaty vymenované v navrhovanom § 140a. Hoci ich páchateľmi môžu byť aj extrémisti. Napríklad, ak v reštaurácii nejaký čašník odmietne obslúžiť Maďara a ešte mu aj vynadá, to neznamená, že tento človek je extrémista. Áno, za určitých okolností je vinný z priestupku, zo spáchania priestupku alebo aj iných trestných činov, povedzme hanobenia národa, rasy a presvedčenia, ale neznamená, že tento človek zároveň spácha aj trestný čin extrémizmu. Lebo to je teraz takto navrhnuté.

Keď vychádzame z toho, že čo je to extrémizmus, tak odborná verejnosť rozpráva o rôznom type extrémizmu. Ide o smer, ktorý sa snaží zmeniť majoritne uznávaný politický systém a jeho predsavzatia neváhajú siahnuť po radikálnych alebo násilných prostriedkoch. Delí sa na pravicový, kde patrí nacionalizmus, neofašizmus a neonacizmus, ľavicový, kde sa radí komunizmus a ekoextrémizmus, a náboženský extrémizmus, ktorý je odlišný od politického extrémizmu. A práve to je problém. Čiže extrémizmov je veľa. Ja som ich vymenoval podľa právnej teórie. Ale my teraz zahŕňame do trestného činu extrémizmu len extrémizmus, ktorý má rasový podtón. A to nie je správne.

Takto majú extrémizmus v trestnom práve kodifikovaný len v Ruskej federácii a, bohužiaľ, musím povedať, že často sa to zneužíva proti politickým oponentom vládnucej garnitúry.

Keď už sa bavíme konkrétne o tejto novele, tak je ešte ten jeden závažný nedostatok, a to je duplicita trestných činov, a to je § 424a ods. 1 písm. c) a § 423. Citujem § 423 z platného znenia hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Odsek 1. "Kto verejne hanobí po a niektoré národy, jeho jazyk a niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo po b skupinu osôb pre jeho vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok."

Paragraf 424a ods. 1 písm. c) navrhovaného znenia hovorí, že "kto verejne hanobí jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre hanobenie z predchádzajúcich dôvodov, potrestá sa odňatím slobody na jeden až tri roky". No neviem. Ten dotyčný orgán, ktorý bude aplikovať tento zákon, ktorý paragraf potom vyberie. Lebo tu sú aj trestné sadzby rôzne. Vidím, že v spoločnej správe už nejaké riešenie je, ale tiež nepovažujem za najlepšie.

Tiež je ten problém, čo sa týka definície. V návrh zákona sa používa slovné spojenie pôvod rodu, ale u nás je rod zadefinovaný už v právnom poriadku, hlavne v antidiskriminančnom zákone ako rod uvádza pohlavie. Neviem, či to nebude trošku zmätočné, lebo keď vychádzame z anglického slova descent, ktorý je v tom rámcovom dohovore, či by nebol lepší pojem rodový pôvod. Lebo takto definovať pojem, ktorý už v nejakom inom zákone je, nevytvára takú najlepšiu právnu istotu, čo sa týka aplikácie zákona.

Ja beriem, že ministerstvo spravodlivosti chce riešiť problém, ktorý je v celej Európe problematický a nevedia si s tým rady ani štáty, ktoré majú viac skúseností s extrémizmom, majú viac rozvinutý právny systém, ale nemyslím si, že keď ten problém nevieme vyriešiť, tak navrhneme hneď jednoduché riešenie, dáme to také problematické do Trestného zákona, že to je správny prístup.

Preto navrhujem, aby tento návrh zákona bol vrátený navrhovateľovi na prepracovanie, lebo zavádzame do Trestného zákona problematické definície, problematické pojmy a uznávam navrhovateľovi, že sa pustil do veľkej práce, ale podľa mňa to nie je dostatočne spravené. Tu ostalo ešte veľa nezodpovedaných otázok a chaos zaviesť do Trestného zákona asi nie je cieľom navrhovateľa. Ďakujem pekne.