M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami registrujem pána poslanca Lipšica. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Lipšic.
D. Lipšic, poslanec: Ja by som zareagoval na tú časť prejavu, kde pán poslanec Gál hovoril, že sloboda sa končí, kde sa začína sloboda niekoho iného. No, naša ústava umožňuje obmedziť slobodu prejavu z viacerých dôvodov. Jednak je to ochrana práv a slobôd iných, ale ústavných práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, ochrana verejného zdravia a mravnosti.
To znamená, nikto nemôže prísť realizovať slobodu prejavu do vašej obývačky, lebo tam by porušil vaše ústavné právo na domovú slobodu, vlastnícke právo, ale žiadne ústavné právo na prejav, ktorý vám nespôsobuje emotívnu ujmu neexistuje. Inak by naozaj mnohé prejavy museli byť zakázané aj v tejto snemovni, musím povedať. Veď tu už boli pokusy vniesť do Trestného zákona aj zákaz prejavov, ktoré hanobia iného pre politické presvedčenie. Preto na to upozorňujem, že to je strašne taká šmýkačka, proste je to veľmi šikmý povrch, ktorý sa, keď to budeme rozširovať neustále, o chvíľku bude trestné hanobiť niekoho pre politické presvedčenie, pretože je proste smerák, házedesák, kádehák, to je jedno. Proste, kde skončíme? A na túto plochu sme sa už dostali dávnejšie a poďme z nej preč. Nerozširujme ju ďalej.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gál s reakciou na faktickú poznámku. Má slovo.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Lipšic, treba vychádzať z pojmu hanobenie. Čo je to hanobenie? To je už taký zásah do práv iných, ktorý za určitých dôvodov v spoločnosti už musí byť stíhateľný.
Nemyslím si, že osvienčimská lož má vypadnúť z nášho Trestného zákona, lebo národ, ktorý sa nepoučí z chýb z minulosti, je náchylný asi tieto chyby zopakovať. A práve genocída sa začala z toho, že tu bola taká sloboda prejavu, také hanobenie a také prístupy do práv iných, kde už spoločnosť nevedela povedať zásadné nie, lebo neboli na to páky.
M. Číž, podpredseda NR SR: Vystúpenie pána poslanca Gála bolo posledného rečníka riadne prihláseného do rozpravy. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať k rozprave stanovisko minister? Áno? Záver, rozprava je skončená. Takže, pán minister, chcete vystúpiť so záverečným stanoviskom? Máte slovo.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni poslanci, skutočne budem úplne vecný a zároveň stručný. Môžem skumulovať výhrady pána profesora Rydla a poslanca Gála vo vzťahu k navrhovanej norme asi do jednej mojej reakcie, pretože vyslovujú obavu zo simulovaných a modelovaných skutkových okolností, ktoré môžu nastať a ktoré môžu podľa nich privodiť určité riziká. No riziká boli, budú a aj sú vždy.
Tu si treba v tejto spojitosti uvedomiť, že my novelizujeme hmotnoprávne ustanovenie a v súvislosti s novelizáciou hmotnoprávneho ustanovenia rozoberať otázky procesnoprávne, pokiaľ ide o predmet dokazovania viažuci sa na subjekt, subjektívnu stránku trestného činu, objekt a objektívnu stránku trestného činu nie je celkom priliehavé. Čiže subjektívna stránka vrátane motívu je vždy počas vyšetrovania vrátane pojednávania na súde veľmi citlivo dokazovaná a preukazovaná a bez tejto subjektívnej stránky alebo pri absencii subjektívnej stránky nemožno vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť.
Pánu poslancovi Mikloškovi, ktorý má dvakrát vyzval, iba toľko. Oproti doterajšej úprave v § 422 ods. 2 nie je v navrhovanom znení 424a bod 20 explicitne uvedený pojem holokaust. Navrhované ustanovenie 424a však pokrýva verejné ospravedlňovanie, verejné popieranie alebo vážne zľahčovanie ako holokaustu, tak aj iných podobných zločinov proti ľudskosti, respektíve genocídu a zvyšuje trestnosť zvýšenej spodnej hranice trestnej sadzby. Čiže tu pokrývame všetko vrátane napríklad arménskej genocídy. Hovoríme genocíde. Pokiaľ by išlo o genocídu, tak akákoľvek genocída, pán poslanec, akákoľvek... (Hlas zo sály.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Prosím v nedialógovej forme záverečné vystúpenie pána ministra.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Takže to je tá moja reakcia na vaše dvojité vystúpenie. Pokiaľ ide o vystúpenia pánov poslancov Lipšica a pána poslanca Palka. V žiadnom prípade si nedovolím robiť arbitra v ich názorovej konfrontácii na interpretáciu slobody prejavu. Rozhodne, ale prikláňam sa osobne k verzii pána poslanca Palka. Som proti absolutizácii slobody prejavu, ktorá je asi veľmi módna v interpretácii v Spojených štátoch amerických.
Viete, ja som toho názoru, že Amerika nezažila koncentráky, nezažila vraždenie detí, žien, starcov, proste nezažila plynové komory, nezažila nacizmus, tak u nich absolutizácia slobody prejavu sa viaže aj k týmto prejavom.
Pán poslanec, ja som vám neskákal do reči. Mne americký výklad práva jednoducho na našu tradíciu, tradíciu slovenskú vôbec nie je blízky. Viete, na rozdiel od toho, čo som pred chvíľou povedal, v Amerike je trestné, keď sa krivo pozriete na ženu a vás obvinia hneď z trestnej zodpovednosti za sexizmus. Mne prenášanie morských rýb na Štrbské pleso nie je blízke. Čiže k vašej argumentácii iba toľko.
Ja, pán poslanec Lišpic, sa nečudujem, že vy ste proti tejto novele. Vy ste už v roku 2001 začali pod teoretickým špekulovaním s iniciatívami a s úvahami na vypustenie holokaustu a popieračov holokaustu a trestnej zodpovednosti popieračov holokaustu z Trestného zákona. Takže v roku 2001, ja sa nečudujem, že teraz ste proti tejto novele, keď my sprísňujeme tento postih a dokonca rozširujeme tento postih.
Ešte jedna poznámka k poslancovi Gálovi. Ja som mal na návšteve možno mesiac pred Vianocami Tibora Draskovicsa, ministra spravodlivosti Maďarska a rozoberali sme aj túto novelu, lebo tá už bola v behu, už prešla vládou a môžem vám povedať, že jeho názor bol pozitívny. Dokonca sme tam rozoberali aj nálezy maďarského Ústavného súdu, ktorý sa prikláňa k absolutizácii slobody prejavu. A práve minister Draskovics sám hovoril, že bude hľadať legislatívne riešenia, aby sa aj na ich legislatívnej maďarskej scéne sprísnil postih extrémizmu a prejavov neonacizmu a fašizmu. Takže ja iba toľko. Ďakujem za slovo.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz má slovo spravodajca, predseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka.
M. Mamojka, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Nechcem zbytočne zdržiavať, ale nedá mi, samozrejme, neozvať sa, lebo diskusia je veľmi zaujímavá. Právne a nielen právne, pretože tu odzneli viaceré názory, skôr už ani nie tak právnej, ale filozofickej povahy. K tým, ak dovolíte, niekoľko myšlienok, čo odzneli zo strany kolegov.
Štát. Však štát nebude nikdy iné vymedzenie pojmové, lebo povedať pojem definícia v humanitných vedách je prisilné. To možno platí v matematike. Tam dvakrát dva je väčšinou štyri a bude asi, ale v humanitných vedách štát bol odjakživa a vždy bude forma politicko-ekonomickej organizácie spoločnosti, či sa nám to páči, alebo nie. A preto je štát štátom, že vládne formou prijímania právnych predpisov a zákonov. Štát je, samozrejme, reprezentovaný subjektom, subjektívnymi ľuďmi, ktorí majú právo na názor, a štát má právo určiť hranicu, kde sa sloboda začína, kde sa končí. Filozoficky a právne a kde isté konanie za určitou hranicou slobody už podlieha právnej sankcii.
My sme trošku, vážení kolegovia, oslobodili právo od etiky, od obsahu etiky. V každom práve je obsah etiky. Niekde menej, niekde viac. A keď je v normálnom právnom štáte v obsahu zákona a každého právneho predpisu aj určitá dávka etiky, môžeme diskutovať o tom, koľko viac, menej, ale je.
Tak predsa forma prejavu slobody má mať značný etický podtext, preto Obchodný zákonník má princíp poctivého obchodného styku. Preto Občiansky zákonník má zásady občianskeho spolužitia, slušnosti, korektnosti a podobne a my sme aj v ústavnoprávnom výbore už o tom polemizovali. Pán poslanec Lipšic tiež dal príklad, že pálenie vlajky je tiež prejav slobody.
Ale tak ako už bolo povedané, ja poviem príklad filozoficko-právny alebo právny. Vlastnícke právo je absolútne právo, najtradičnejší ekonomicko-právny inštitút a hlavne právny. Hovoríme, že pôsobí erga omnes voči všetkým, ale nie je absolútne ako žiadne právo, pretože aj právo vlastníka je obmedzené právom iného vlastníka.
Takže ja sa domnievam, keď vychádzame z nutného obsahu etiky v práve, tak nemôžem názorovú slobodu prejavovať napríklad aj pálením vlajky, ktorá je jedným zo štátnych symbolov. To môžem povedať extrémne a nesúhlasím s názorom niekoho, nevravím z nás, suseda, kolegu, právnika. Tak ho nakopnem do niektorej časti tela, ktorá sa nachádza vzadu pod chrbtom a poviem, no prepáč, prejavujem slobodu týmto spôsobom.
No tak, ale pardon, okrem toho sú to vyslovene právne aspekty, do toho nechcem, ale mal by som hlavne do toho chuť zabŕdnuť. Však je tu, čo aj pán minister spomínal, nejaký objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka, nejaká spoločenská nebezpečnosť a iné aspekty, ktoré predsa určujú, či je konanie trestným činom, alebo nie.
A ešte jedna myšlienka. Ja som neraz povedal, že nemám rád romanticky nadčasové právne predpisy. Aj v dobrej snahe, kde niekedy právo vydáva istý ekonomicko-spoločenský stav za reálny, hoci je romanticky nadčasový ten predpis a ľahko sa právom trebárs nastolí situácia, ktorá v reálnej spoločnosti neexistuje.
Ale reálne nadčasové právo byť musí. A to hovorili múdrejší ako my a skúsenejší, dovolím si tvrdiť, že to, čo je v práve navyše, ja som to už tu raz povedal, to neškodí. Ak je v práve navyše hlúposť, tak to škodí. Ale ak tam je nejaký dobrý úmysel, možno navyše v dnešnej etape, tak neškodí. A všetci vieme, že dnešné javy extrémizmu či na športových podujatiach, či kultúrnych podujatiach, ja sa nechcem báť pustiť deti alebo dúfam raz vnukov na diskotéku, že mi ich donesú nohami dopredu.
To znamená, ak je právo reálne nadčasové a preventívnosť sankčným spôsobom chce postihnúť konania, ktoré, žiaľ, sa objavujú a zintenzívňujú sa, tak to predsa nemôže škodiť.
A po ďalšie. Žiadny právny predpis nie je dogma. Ak sa ukáže Trestný zákon v určitých pasážach, že je neefektívny alebo zbytočný, ja budem prvý, ktorý zdvihnem ruku za novelu, pretože budem šťastný, ak v Trestnom zákone budú musieť byť takéto trestné činy. Pretože asi to bude svedčiť o tom, že spoločnosť sa upokojuje a tieto problémy miznú. Ale zatiaľ, žiaľ, nemiznú, ony sa množia. A ak právo chce fungovať preventívne, v tomto prípade aj preventívno-sankčným spôsobom, ja sa domnievam, že princíp je správny. A opakujem, nie je to dogma, ak čas ukáže, že treba tento zákon modifikovať, alebo vypustiť tieto skutkové podstaty, ja budem len rád. Zatiaľ, žiaľ, taká etapa nie je. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi podpredsedovi, ale hlavne spravodajcovi, pretože pán podpredseda ešte zostane, pretože nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 863, spoločná správa výborov ako tlač 863a.
Máte slovo, pán podpredseda, a odôvodnite tento vládny návrh zákona.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa po prerokovaní v pridelených výboroch predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii.
Účelom návrhu zákona je reagovať na požiadavky aplikačnej praxe v snahe odstrániť nedostatky a nepresnosti platnej právnej úpravy, najmä ju doplniť o chýbajúcu úpravu voľby predsedu rady prostredníctvom jej členov.
Ďalším cieľom návrhu zákona je doplniť, respektíve aktualizovať zákonnú právnu úpravu najmä v oblasti pôsobnosti jednotlivých orgánov Justičnej akadémie, spôsobu ich kreovania. Taktiež zloženia pedagogického zboru a skúšobných komisií v Justičnej akadémii, a to v snahe vytvoriť všetky predpoklady pre riadne a efektívne fungovanie tejto inštitúcie tak, aby Justičná akadémia mohla plniť zákonom uložené úlohy a povinnosti v oblasti vzdelávania.
V rámci úpravy pedagogického zboru sa upúšťa od doterajšieho delenia členov tohto zboru na stálych a externých vyučujúcich a zavádza sa ich členenie na vedúcich katedier a externých členov, pričom vedúcimi katedier budú môcť byť aj iné osoby ako sudcovia a prokurátori.
V predkladanej novele zákona sa súčasne upravuje aj právna úprava vykonávania justičných skúšok vyššími súdnymi úradníkmi.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Návrh nepredpokladá finančný, ekonomický a environmentálny vplyv a ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Návrh zákona bol vládou schválený 24. novembra 2008.
Stanovisko k spoločnej správe. Predkladateľ súhlasí so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v IV. časti spoločnej správy výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 863).
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Janke Laššákovej a bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní stanovisko a návrhy gestorského výboru. Máte slovo, pani poslankyňa.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister a podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu alebo informovala Národnú radu o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte ako tlač 863.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k uvedenému vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 4. februára 2009 č. 1236 pridelila vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 598 z 31. marca tohto roku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesenia výborov vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Pán minister sa vyjadril, že so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi súhlasí.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uznesenia uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 14. apríla 2009 pod č. 616. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril ako spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, 83 ods. 4, 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám, pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne? Registrujem pána poslanca Mamojku. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec alebo predseda ústavnoprávneho výboru Mamojka.
M. Mamojka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi prezentovať jeden viac-menej legislatívnotechnický drobný, ale nutný pozmeňujúci návrh, a to bod 3 znie. V § 3 ods. 5 sa "slovo štyri" nahrádza "slovom päť" a vypúšťajú sa slová písm. a). Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ako som predoslal, pretože sa viaže na pozmeňujúce návrhy v spoločnej správe, konkrétne bod 4 spoločnej správy. Je totiž potrebné prečíslovať vnútorný odkaz na príslušné ustanovenie. Zároveň je potrebné prečíslovať potom aj príslušné odseky. Opakujem, ide o legislatívnotechnickú úpravu, ale keby tam nebola, tak by mal aj možno istý vecný negatívny dopad. Ďakujem pekne všetko.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko, pán minister? Nie. Pani spravodajkyňa, chce zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem pánovi navrhovateľovi aj spravodajkyni a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz ešte v poslednej polhodine budeme pokračovať druhým čítaním, pardon. Bol tu návrh z rôznych dôvodov, aby sme prehodili vládny návrh zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty s vládnym návrhom zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty. Je, prosím, súhlas? Požiadal o to spravodajca pán poslanec Podmanický. Je všeobecný súhlas? (Všeobecný súhlas áno.) Ďakujem pekne.
Takže, pán minister, ak môžem poprosiť, žeby ste v obrátenom poradí predniesli tie návrhy. Ďakujem pekne. Máte slovo.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teda prepáč, pán minister. Pre záznam musím uviesť názov zákona, takže budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 889). Spoločná správa výborov 889a.
Pán minister, máte slovo.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo a za možnosť predložiť vládny návrh zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty.
Dôvodmi predloženého návrhu zákona sú, alebo je ním potreba vytvorenia nového právneho a legislatívneho rámca pre zlepšenie podmienok ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva a mobility predmetov kultúrnej hodnoty v súlade s procesom harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Cieľom návrhu zákona je upraviť podmienky trvalého vývozu a dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskeho spoločenstva. Ďalej niektoré podmienky vývozu predmetov kultúrnej hodnoty z colného územia spoločenstva podľa nariadenia Rady o vývoze tovaru kultúrneho charakteru, podmienky poskytovania dotácie zo štátneho rozpočtu na náhradu škody vzniknutej pri dočasnom dovoze predmetu kultúrnej hodnoty vysokej vedeckej, historickej, kultúrnej alebo umeleckej hodnoty na účely prezentácie na území Slovenskej republiky. Zákaz dovozu predmetov kultúrnej hodnoty na území Slovenskej republiky, ktoré sú chránené podľa právneho poriadku iného štátu bez súhlasu príslušného orgánu tohto štátu, ak je zaručená vzájomnosť.
Ďalej ak je zrejmé, že ide o predmet, ktorý bol nezákonne vyvezený z územia štátu jeho pôvodu, z tretieho štátu, alebo ak je zrejmé, že ide o odcudzený predmet.
Ďalej vedenie evidencie predmetu kultúrnej hodnoty vo vlastníctve alebo v držbe predajcu predmetu kultúrnej hodnoty zámermi identifikovať predmety kultúrnej hodnoty a obmedziť pohyb tých predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré boli nezákonne vyvezené zo štátu pôvodu alebo z tretieho štátu, alebo pochádzajú z trestnej činnosti, výkon kontroly vykonávaný ministerstvom kultúry a Colným úradom a napokon sankčné postihy za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Jánovi Podmanickému a bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní stanoviská a návrhy gestorského výboru. Máte slovo.
J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada slovenskej republiky uznesením č. 1246 zo 4. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 588 z 31. marca 2009, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 473 z 8. apríla 2009 a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá uznesením č. 185 zo 7. apríla 2009.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou predloženej spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v štvrtej časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s návrhom schváliť.
Gestorský výbor určil poslanca Jána Podmanického za spoločného spravodajcu výborov a poveril ho, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá č. 197 z 15. apríla 2009.
Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.
Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne? Registrujem pani poslankyňu Biró a pani poslankyňu Vášáryovú. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Slovo má pani poslankyňa Biró. Pripraví sa pani poslankyňa Vášáryová.
Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Milé kolegyne, kolegovia, vládny návrh zákona podľa dôvodovej správy má za cieľ prispieť k zlepšeniu podmienok ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva a mobility predmetov kultúrnej hodnoty v súlade s procesom harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Je to citát z dôvodovej správy.
Ja chcem v úvode podčiarknuť a pripomenúť, alebo aj zdôrazniť vám, že tento konkrétny návrh zákona sa nevzťahuje na národné kultúrne pamiatky, nevzťahuje sa ani na zbierkové predmety a ani na archívne dokumenty, ktorých vývoz a dovoz riešia osobitné právne predpisy.
Návrh zákona rieši ochranu a mobilitu tých predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré sú v majetku súkromných, fyzických či právnických osôb. Avšak návrh zákona v tej podobe, akú ju máme pred sebou, a som o tom presvedčená, že napriek dobrému úmyslu predkladateľa, predkladateľom vytýčené ciele nielenže nenaplní, ale skôr mobilitu byrokratickými prekážkami skomplikuje a namiesto ochrany prispeje k nelegálnemu vývozu predmetov kultúrnej hodnoty.
Určite si pamätáte, že sme uvítali voľný pohyb pracovných síl a služieb a tovaru. Dokonca je to prioritou tejto vlády. Nájdete to v programovom vyhlásení v časti hospodárska politika. Oslávili sme symbolickým rozpílením hraničnej závory vstup do schengenského priestoru, do Európy bez hraníc a stali sme sa tak aj slovami pána premiéra "občanmi Európy, Európskej únie prvej kategórie".
Preto nevidím dôvod na to, aby sme boli úzkostlivo ustráchaní a aby nám sloboda naháňala strach. A predsa, keď čítam niektoré návrhy zákonov, mám pocit, ako keby za "bezpečným žitím" medzi prísne kontrolovanými hranicami sme mali akúsi nostalgiu.
Voľný pohyb pracovných síl, služieb a tovaru je realitou dnešných dní a či chceme, alebo nechceme aj umenie, t. j. predmety kultúrnej hodnoty, ktorým sú v tomto prípade obrazy, maľby, kresby, grafika, sochy, umelecké remeslo, starožitnosti, to znamená nábytok, koberce, hračky, keramické výrobky a tak ďalej sú tovarom a ich obchodnú hodnotu na trhu určuje aj ich umelecká hodnota.
Pre nás je dôležité, aby sme namiesto nastoľovania a riešenia fiktívnych problémov riešili vývoz predmetov kultúrnej hodnoty za jasných podmienok prehľadnými pravidlami, odhadom reálnej situácie a vedomím, že vývozom kvalitného diela Slovensko nielen stráca, ale aj získava.
Nie zbytočné prekážky, ale len jasné pravidlá môžu zabrániť bezbrehému výpredaju cennejších predmetov, súčasne zlepšíme podmienky ich ochrany i mobility.
Prečo to hovorím. Hovorím to preto, lebo podľa dogmy tohto návrhu zákona sa môže vyviezť špičkový Bazovský z roku 1959, ale priemerná práca toho istého autora z jeho vyslovene krízových štyridsiatych rokov už nie.
Totiž v návrhu zákona je smerodajný len rok, teda kedy vznikol ten predmet. A je to stanovené, že keď vznikne pred päťdesiatimi rokmi, tak ten vývoz by sa nemal povoliť, alebo sa teda povoľuje len v určitých prípadoch.
Takže sú vytýčené dva ciele, ku ktorým sa chcem vrátiť, to je mobilita a ochrana. Ak sa majú zlepšiť podmienky mobility predmetu kultúrnej hodnoty, zákon by mal v zásade podľa môjho názoru riešiť dva okruhy problémov, a to, po prvé, vývoz predmetov kultúrnej hodnoty do zahraničia v súvislosti s trvalým vysťahovaním ich majiteľov, respektíve, povedzme, dedičov týchto majiteľov žijúcich v zahraničí.
A, po druhé, vývoz predmetov kultúrnej hodnoty do zahraničia v súvislosti s ich odpredajom, teda vývoz súvisiaci s ich obchodným uplatnením, a to zahraničným subjektom, teda kupcom do krajiny jeho bydliska, a slovenským subjektom, predajcom za účelom obchodného uplatnenia na zahraničnom trhu.
Návrh zákona tieto okruhy problémov explicitne nerieši, skôr vývoz zbytočne komplikuje ročnou opciou štátu, t. j. dvanásťmesačným čakaním na to, či predmet kultúrnej hodnoty sa stane, alebo nestane zbierkovým predmetom.
Chcem ešte raz povedať, že to naozaj nie sú predmety, ktoré by boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky, za zbierkové predmety a archívne dokumenty. Hovoríme o tých predmetoch kultúrnej hodnoty, ktoré sú majetkom súkromných, fyzických či právnických osôb. Takže takáto dlhá blokácia v právnych systémoch v susedných štátoch, tiež členských štátov Európskych spoločenstiev a Európskej únie sa nenachádza.
Nie je ani vo vládnom návrhu zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty, je to tlač 890, o ktorom budeme hovoriť, pričom v tomto zákone, teda v zákone o múzeách a galériách ide o povolenie trvalého vývozu už zbierkového predmetu, ktorý je majetkom štátu. Je to v § 17. Povolenie vydáva taktiež ministerstvo a stačí mu na to deväťdesiat dní, aby o tom rozhodlo.
Ak je teda možné zriecť sa zbierkového predmetu a povoliť jeho trvalý vývoz v lehote deväťdesiatich dní, je možné rozhodnúť aj v opačnom garde aj o tom, či predmet kultúrnej hodnoty súkromného majiteľa sa stane alebo nestane zbierkovým predmetom, t. j., či chce štát blokovaný predmet odkúpiť, alebo nie. Veď sa môže stať, že túto dvanásťmesačnú neistotu nebude môcť podstúpiť majiteľ, a preto zvolí práve to, čomu chceme zabrániť. A zvolí nelegálny vývoz. Ten obraz, ktorý je rodinným dedičstvom, komodu či stolík si naloží do auta a jednoducho prevezie.
Dávam preto na zváženie pánovi ministrovi, či skrátenie ročnej lehoty na deväťdesiat dní, t. j. na tri mesiace, čo nie je v rozpore s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie a súčasne je to aj v súlade so štandardným rytmom zasadnutí nákupných komisií ústredných galérií a múzeí, neprispelo by k dosiahnutiu toho vytýčeného cieľa.
Druhým cieľom, ktorý je v dôvodovej správe uvedený, je ochrana. Pre ochranu predmetov kultúrnej hodnoty je dôležité to, aby pred trvalým vývozom bol odborne, to chcem podčiarknuť, naozaj výsostne odborne posúdený. Podľa návrhu zákona žiadosti posudzuje komisia pracujúca na pôde alebo pri ministerstve kultúry.
Nie sú mi známe kritériá, podľa ktorých posudzujú žiadosti ani odbornosť členov komisie, ale pri možnej rôznorodosti predkladaných predmetov, čo sú od obrazov cez nábytok, textílie, hračky, hodinky, keramika a všeličo ešte ďalšie, vyžadujú sa skutočne špecializované znalosti, čo jedna ústredná komisia, a to pri všetkej úcte, skutočne všetkej úcte tým ľuďom, ktorí v nej pracujú, ťažko môže zvládnuť.
Preto si myslím, že delegovanie právomoci a zriadenie komisií pre povoľovanie vývozu výtvarných diel na pôde ústredne riadených galérií a múzeí, podobne ako je to v českej alebo v maďarskej legislatíve, by bolo dobrým riešením a naozaj zárukou zlepšenia ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva.
Komisie na pôde galérií a múzeí by posudzovali žiadosti podľa svojej vedeckej zbierkotvornej špecifikácie a mohli by prizývať na zasadnutie komisie vlastných odborných špecialistov, pričom kontrolná funkcia štátu, ministerstva by mohla byť uchovaná rozličnými spôsobmi. Napríklad predkladaním zápisníc zo zasadnutia komisie na schválenie, účasťou zástupcu ministerstva, ja neviem aj ďalšími spôsobmi. Práca týchto komisií by bola podľa mojej mienky aj promptnejšia a pre žiadateľa dostupnejšia.
A na záver dovoľte mi, pán minister, ešte podotknúť, že mi chýbajú v zákone aj nejaké kritériá na posudzovanie žiadosti o vývoz do zahraničia. Veď návrh zákona stanovuje len jedno mechanické kritérium alebo len mechanické kritérium, či vec je, alebo nie je staršia ako 50 rokov.
Podľa môjho názoru je dôležitejšie zvažovať žiadosti o vývoz zo zreteľa poznania celkového diela toho ktorého autora, jeho zastúpenia v štátnych zbierkach, dostupnosti na domácom trhu a podobne. Konkrétne by som tieto kritériá dala do štyroch kategórií alebo typu.
Po prvé, proveniencia diela, teda či pochádza, alebo nepochádza z územia Slovenska, historickej hodnoty diela, teda jeho významu v špecifickom kultúrnom kontexte Slovenska, kategorizácie diela z hľadiska jeho umeleckej, historickej a výtvarnej hodnoty podobnou metodikou, ako je zaužívaná pri odbornej katalogizácii zbierkových predmetov galérií a múzeí a naposledy umeleckých a výtvarných kvalít diela zo zreteľa celkovej tvorby jeho autora a v súvislostiach jeho zastúpenia v štátnych zbierkach.
Z týchto dôvodov, ktoré som uviedla, a ak naozaj naším cieľom a zámerom je dosiahnuť tieto dva vytýčené ciele, teda mobilitu a ochranu so všetkým ostatným súhlasím a vítam, že tieto veci riešime, nemám voči nim žiadne výhrady, ale tieto dve veci považujem naozaj za veľmi dôležité práve preto, aby sme ochránili veci, ktoré sú pre nás dôležité, aby sme vrátili tento zákon navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Vášáryová.
M. Vášáryová, poslankyňa: Dobrý deň. Ďakujem, pán predsedajúc. Dobrý deň, pán minister. Chcem menovite snáď osloviť kolegov, ktorí tu ešte zostali. Ja by som sa pridala k pani poslankyni Biró veľmi krátko.
Už v prvom čítaní som upozornila na problém tohto zákona v tom, že odsúva občana, jeho práva a potreby na úplne spodnú priečku svojich priorít. Občan nemá podľa tohto zákona možnosť získať jasné pravidlá o tom, ako môže nakladať so svojím súkromným majetkom. Bohužiaľ, táto zásadná chyba, pán minister, sa nedá opraviť nejakým pozmeňujúcim návrhom, lebo ona je hlboko zakotvená v hodnotovom rámci, v ktorom vznikal tento návrh zákona.
Je to vlastne v predstave ľudí ministerstva kultúry, ako má fungovať naša spoločnosť. Preto sa nedá do tohto zákona vpašovať pozmeňujúci návrh o právach občanov. Ale jedným z najväčších problémov zákona (a ja doplním pani poslankyňu Biró, tento problém bude hodný novely zákona, lebo predpokladám, že koalícia zdvihne ruky za čokoľvek), že z hľadiska ochrany kultúrneho dedičstva pri vývoze sú prísnejšie podmienky stanovené pre vývoz predmetov kultúrnej hodnoty na územie iného členského štátu Európskej únie než pre vývoz mimo územia EÚ. Znovu som si to pozrela, konzultovala som s právnikmi, je to tak.
Ide o neporovnateľne väčší okruh predmetov kultúrneho charakteru, ktoré si vyžadujú povolenie pri vývoze v rámci EÚ ako mimo EÚ. Ja len dúfam, že to nebol zámer tohto zákona.
Odvolávanie sa na nariadenie Rady Európskych hospodárskych spoločenstiev č. 3911/1992 je falošné. Pretože priamo toto nariadenie obsahuje, pán minister, v čl. 2 ods. 4 ustanovenie, kde sa uvádza, že "vývoz kultúrneho tovaru, ktorý tvorí kultúrne bohatstvo príslušného členského štátu", to citujem, "si členský štát môže regulovať národnou legislatívou". A z tohto ustanovenia ministerstvo kultúry pre mňa z nepochopiteľných dôvodov rezignovalo. Máme tak podľa mňa v tomto zákone legislatívnu dieru, vďaka ktorej sa neposilňuje, ale práve naopak, znižuje miera ochrany predmetov kultúrnej hodnoty pri ich vývoze mimo územia Európskej únie, a to aj v porovnaní v súčasnosti s platnou právnou úpravou.
Dúfam, že táto legislatívna diera sa stala len v dôsledku nedostatočného zváženia obsahu zákona a že sa za ním neskrýva nejaké úmyselné konanie. Ja som to považovala predtým, než budeme hlasovať o tomto zákone, dať váženým poslankyniam a poslancom na vedomie, aby si boli vedomí, o čom hlasujú, aby potom nehovorili, že netušili.
A pre túto zásadnú chybu sa pripájam k návrhu pani poslankyne Ágnes Biró, aby tento nepochybne potrebný zákon bol vrátený na dopracovanie aj na odstránenie tejto legislatívnej diery. Ďakujem veľmi pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko k rozprave pán minister? Má slovo.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ďakujem za príspevky v rozprave. Chcem povedať, že aj tento, aj nasledujúce dva návrhy zákonov sú naozaj výsostne odborné. Niet v nich žiadnych skrytých úmyslov, z môjho pohľadu v nich niet ani žiadnej politiky.
Tieto návrhy boli pripravované odborníkmi nielen na ministerstve kultúry, ale aj s tými odborníkmi, ktorých sa dotýka tento zákon, tieto zákony priamo v praxi. A ja sa nechcem hrať na väčšieho odborníka, ako sú oni, ale dovolím si povedať, že ja ich naozaj neupodozrievam z toho, že by návrhom tohto zákona chceli skomplikovať mobilitu predmetov kultúrnej hodnoty, alebo že by chceli prispieť k nelegálnemu vývozu.
Hovorím to naozaj vo viere v ich odbornosť a fakt si to myslím, preto mi dovoľte, keďže neboli v tejto chvíli podané ďalšie nejaké pozmeňujúce návrhy, bolo povedané, že niečo dať na zváženie, ale v tejto chvíli, okrem teda, samozrejme, aj toho, že stiahnuť zákon, ale na druhej strane som aj počul, či už chtiac, alebo nechtiac aj to, že je tento zákon potrebný, samozrejme, ako každý zákon je aj novelizovateľný. Ale trvám na tom, že si nemyslím, že tento návrh skomplikuje mobilitu predmetov kultúrnej hodnoty, alebo, nedajbože, že by prispel k nelegálnemu vývozu.
Takže mi dovoľte len povedať, že ja ako minister odporúčam schváliť tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v IV. časti spoločnej správy výborov Národnej rady. Ďakujem, skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz máme ešte dva návrhy zákonov. Pokiaľ bude rozprava, pravdepodobne neukončíme. Začneme ešte, pán minister?
Vážení kolegovia, hlavne teda, takže máme ešte osem minút. Nasledujúcim bodom programu bude druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Parlamentná tlač tohto návrhu zákona je 890, spoločná správa výborov má č. 890a.
Pán minister, máte teda opäť slovo a odôvodnite tento vládny návrh zákona.