M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami registrujem pani poslankyňu Žitňanskú, pána poslanca Slafkovského. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si reagovať na pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Valocký, z ktorého vyplýva, že z exekúcií podľa osobitného predpisu by mal byť vylúčený majetok určitého typu organizácií, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť.

Ja chcem upozorniť na to, že tento model sme tu už mali. Mali sme ho tu dokonca dvakrát a tento model riešenia už predsa Ústavný súd pomenoval ako model, ktorý je v rozpore s ústavou. Vynímať majetok časti organizácií z exekúcií naráža na ústavu. Myslím si, že by sme sa mali poučiť a nenavrhovať opakovane také isté modely riešenia, o ktorých už vieme, že sú protiústavné. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, ja rozumiem tomu, prečo predkladáte tento návrh, pretože očakávate, že sa podarí do decembra urobiť oddlženia v zdravotníckom systéme ako také. Ale je to absurdne nesystémový krok, ktorým chcete zachrániť bordelárov. Tí, ktorí sa správali normálne, zodpovedne pracovali a škrtili mzdy, škrtili nákupy prístrojových zariadení, špeciálneho materiálu a podobne len preto, aby mali vyrovnané hospodárenie svojho zariadenia, tak tí sú teraz dobehnutí a tí sa musia cítiť ako hodení holí do tŕnia, pretože kto robil, snažil sa, pracoval, nedal zarobiť svojim zamestnancom, ušla mu polovica doktorov, sestričky mu poodchádzali a teraz tí, ktorí na to kašľali a majú sekeru za ťažké milióny eur, tí sa teraz budú usmievať a sedieť si pekne ako kukučka v cudzom hniezde a čakať, kým ich štát veľkoryso oddlží a oni sa potom budú usmievať, ako dali zarobiť svojim kamarátom a ako vybabrali so všetkými ostatnými. Prepáčte, ale toto je systém, s ktorým nie je možné súhlasiť. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Zsolt Simon. Pripraví sa pán poslanec Novotný.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Skôr než sa budem venovať môjmu pôvodnému vystúpenie, dovoľte, aby som zareagoval na svojho predrečníka, na jeho návrh. Úprimne musím povedať, že vylúčenie majetku z exekúcií nie je správnym krokom. Je to aj protiústavný krok, tak ako to povedala kolegyňa Žitňanská, ale takisto vedie k zadlžovaniu zdravotníckych zariadení a zhoršeniu výkonu poskytovania zdravotníckych služieb, pretože zadlžené nemocnice sme tu už mali, a pokiaľ neurobíme rázny krok a nebudú mať žiadne zábrany na to, aby zvyšovali svoju zadlženosť, tak raz to prepuknúť musí a potom na to doplatí práve pacient.

Teraz, ak dovolíte, by som prešiel k tomu svojmu návrhu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. Dovolím si vystúpiť k tomuto vládnemu návrhu zákona a upozorniť na § 27, ktorý ustanovuje zdravotníckych pracovníkov.

V ustanovení § 27 odsek 2 a 3 sa týka aj osôb, ktoré neštudovali konkrétne zdravotníctvo, ale sa podieľajú na poskytovaní zdravotnej starostlivosti a sú takisto veľmi potrební. Napríklad genetik, biológ, chemik, veterinár a ďalší.

Takúto funkciu plnia aj veterinárni lekári a veterinárni asistenti pracujúci v rôznych zdravotníckych zariadeniach v širokom spektre vedeckých odborov - mikrobiológia, patológia, histológia a ďalšie vedné odbory, ktoré sú často priamo orientované na zachovanie alebo prinavrátenie zdravia ľudí. Alebo študujú zákonitosti rozvoja ochorení u človeka či medzidruhových prenosov ochorení, či je to vtáčia chrípka, alebo dnes aktuálna prasacia chrípka.

V pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky je konštituovaná vojenská veterinárna služba ako integrovaná súčasť vojenského zdravotníctva, respektíve súčasť vojenskej poľnej nemocnice. V tomto celku plní úlohy v oblasti verejného zdravotníctva a prevencií ochorení. Nielen pri prevencii zoozón, ale i prevencii rýchlej diagnostiky humánnych ochorení.

V spoločnej správe ale je uvedený bod 2, ktorým sa mení pôvodné znenie § 27 ods. 2, a to tak, že zdravotníckym pracovníkom, ktorí neštudovali zdravotníctvo na strednej alebo vysokej škole môže byť len, kto bude logopéd, psychológ alebo laboratórny diagnostik. Takéto ustanovenie ale vylučuje všetky osoby, ktoré sa podieľajú na zdravotníctve, alebo ich priamo neštudovali - biológ, genetik, fyzik, veterinár.

Navrhované znenie priamo ovplyvní aj ustanovenie odseku 3, ktoré nebolo ale zmenené, a to tak, že profesionálny vojak, zdravotnícky pracovník by mohol byť iba logopéd, psychológ a laboratórny diagnostik, ale už nie chemik, genetik, mikrobiológ či veterinár. Z uvedeného dôvodu preto navrhujem bod 2 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie a navrhujem neprijať návrh, ktorý je v spoločnej správe, ale navrhujem, aby zostal v pôvodnom znení.

Takéto ustanovenie, pokiaľ by prešlo, by mohlo nepriamo pôsobiť na naše zahraničné jednotky, ktoré máme v Afganistane v poľných nemocniciach, v protichemických jednotkách, pretože oni sú profesionálni vojaci. Stratia status profesionálneho vojaka z dôvodu, že nebudú spĺňať tie kritériá, ktoré ustanoví tento zákon o vzdelaní a práve preto navrhujem pôvodné znenie, ktoré je dostatočne široké a zdravotníckym pracovníkom ustanovuje aj fyzickú osobu vykonávajúcu iné povolanie, ako sú zdravotnícke povolania. To znamená, že je to rozhodne širšie, a preto by som sa prikláňal k tomu, aby zostalo pôvodné znenie tak, ako to predložilo samotné ministerstvo, respektíve vláda, pretože má síce niektoré úskalia, ale osobne som presvedčený, že tie úskalia sa dajú ľahšie prekonať, ako vystaviť slovenské misie v zahraničí riziku, že vojaci sa budú musieť vrátiť, respektíve nebudú môcť zostať v zahraničí vykonávať, pretože to má priamy dosah. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka pán poslanec Slafkovský Alexander. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Ja len v krátkosti k vystúpeniu môjho kolegu predrečníka, kde v úvode hovoril o exekúciách. Keby sa zabránenie exekúcií aspoň zadefinovalo, že je to zákaz exekúcie na majetku za záväzky, ktoré vznikli ku dnešnému dňu. Ale keď to nie je v tomto pozmeňujúcom návrh napísané, to znamená, že otvoríme vráta bezbrehému míňaniu a zadlžovaniu sa, nerozumiem tomu teda. Vidím, že pán minister kýva hlavou, možno, že som to nepochopil dobre, ale pokiaľ tam nie je jasne napísané, že exekúcie nie sú možné na majetok za záväzky vzniknuté do dnešného dňa, tak by som ešte ako-tak vedel nad týmto prižmúriť oko, ale ak to tam nie je napísané, tak je to naozaj brána bezbrehému tunelovaniu na účet štátu. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Viliam Novotný, predseda zdravotníckeho výboru, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k predmetnému vládnemu návrhu zákona aj v druhom čítaní. Nebudem vás unavovať opakovaním toho, s čím som vystúpil vo februári pri prerokovaní tejto vládnej novely v prvom čítaní, lebo vtedy som hovoril predovšetkým o problémoch lekárskej služby prvej pomoci.

Dnes by som sa rád pristavil len pri jednom ustanovení vládneho návrhu zákona a potom by som sa skôr venoval tomu, čo je v spoločnej správe. Chcem vás upozorniť na bod 34 vládneho návrhu zákona, ktorý zavádza povinnosť poskytovateľa všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, ak poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného postenia a má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti najmenej s jedným jej poistencom. Preložím tento pomerne komplikovaný text do slovenského jazyka. Znamená to, že všeobecný lekár, ak prijme na ošetrenie, do liečby pacienta z poisťovne, s ktorou nemá zmluvu, podľa dnes platnej legislatívy je zdravotná poisťovňa s ním povinná túto zmluvu uzatvoriť.

Vládny návrh zákona rozširuje tento vzťah o povinnosť poskytovateľa, všeobecného lekára pre dospelých alebo deti a dorast, podpísať túto zmluvu so zdravotnou poisťovňou. Čiže zdravotná poisťovňa má povinnosť dať mu zmluvu a on má povinnosť túto zmluvu podpísať.

Pýtal som sa na toto ustanovenie pri prerokovaní vládneho návrhu zákona aj vo výbore pre zdravotníctvo. Pán minister to odôvodňoval ako snahu o vyváženosť vzťahu medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom a ono naozaj logicky to vyzerá ako vyvážené. Jeden musí dať zmluvu a druhý musí podpísať túto zmluvu. Lenže práve táto "vyváženosť" je kameňom úrazu celého tohto ustanovenia. Podľa toho českého príslovia, že keď dvaja robia to isté, neznamená, že robia to isté.

Cieľom tejto povinnosti pre zdravotnú poisťovňu, o ktorej som hovoril a ktorá pochádza ešte z reformných čias bolo zabrániť odmietnutiu pacienta zo strany všeobecného lekára z dôvodu, že nemá s príslušnou zdravotnou poisťovňou zmluvu.

V tom čase sa nevymýšľali a nezavádzali zdravotné obvody, ktoré sú dnes už skutočnosťou, ale snahou bolo skôr motivovať všeobecného lekára, aby prijal tohto pacienta, lebo dostane zmluvu s danou zdravotnou poisťovňou. Na druhej strane bola to aj motivácia pre pacienta, aby šiel k svojmu všeobecnému lekárovi a nemal obavu, že bude odmietnutý práve preto, že tento nemá zmluvu s jeho zdravotnou poisťovňou.

Novela tohto zákona to ale stavia do iného svetla. Novela tohto zákona to stavia do svetla, že podľa dnes platnej legislatívy bude musieť, ak, povedzme, tento pacient býva v jeho zdravotnom obvode, pacienta všeobecný lekár zobrať a bude musieť podpísať zmluvu so zdravotnou poisťovňou, ktorú mu táto predloží. Teda aj zmluvu, kde bude napríklad cena kapitácie o polovicu nižšia, ako je obvyklá. Lebo zdravotná poisťovňa povie, vieš, som v kríze. Momentálne nemáme veľa peňazí, ale budete sa starať o nášho poskytovateľa. My vám núkame zmluvu, lebo zo zákona vám ju musíme dať, tu je zmluva, kapitácia o polovicu nižšia. Áno, za normálnych okolností by všeobecný lekár túto zmluvu nepodpísal. Podľa dnes platnej legislatívy ju nepodpíše, lebo to môže urobiť, ale podľa takto schváleného bodu 34 ju podpísať musí.

Chcem teda upozorniť naozaj na to, že práve vládna koalícia a práve strana SMER veľa hovorila o tom, ako chce posilniť inštitút všeobecných lekárov. Ako majú chrániť vstup pacienta do systému zdravotnej starostlivosti. Ako majú centralizovať zber údajov, teda chceli posilňovať inštitút všeobecného lekára. No tak už druhýkrát sa v súčasnosti dostávame do situácie, keď sa prikladajú povinnosti zo zákona všeobecným lekárom bez toho, aby niekto riešil, ako budú honorovaní. Prvýkrát to je lekárska služba prvej pomoci, všeobecný lekár podľa rozpisu VÚC musí slúžiť lekársku službu prvej pomoci, ale asi dostane aj nejakú odmenu. To už neriešime akú. Akúkoľvek. Ale musí slúžiť, nemôže odmietnuť, dostane sankciu. Všeobecný lekár musí podpísať zmluvu so zdravotnou poisťovňou, ak má poskytovateľa, a zrejme mu dá aj nejakú kapitačnú platbu. Nevieme akú, však nejakú mu dá.

Hlavne, že musí podpísať. Vzhľadom na to podám pozmeňujúci návrh, ktorým sa budem uchádzať o to, aby sme vypustili toto ustanovenie zo zákona.

Chcem vás upozorniť aj na to, že sme dostali list od prezidenta Slovenskej lekárskej komory, ktorý sa práve k tomuto ustanoveniu vyjadruje nasledovne.

"Dovoľujem si vás požiadať, aby ste tento návrh pri hlasovaní v Národnej rade Slovenskej republiky nepodporili, a to z nasledovných dôvodov. Navrhnuté znenie výrazne zhoršuje postavenie poskytovateľa všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Podľa navrhovaného ustanovenia je poskytovateľ povinný uzatvoriť zmluvu so zdravotnou poisťovňou bez ohľadu na skutočnosť, že tento, ale ani iný zákon nestanovuje podstatné náležitosti zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti spôsobom, aby zmluvné strany vedeli, akú zmluvu sú povinní uzatvoriť. Považujem za potrebné poukázať na skutočnosť, že takto formulovaná povinnosť uzatvoriť zmluvu je v priamom rozpore s podmienkami uzatvárania zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zákon č. 581/2004 § 7."

Dámy a páni, toľko názor prezidenta Slovenskej lekárskej komory. Preto na záver, keď podám pozmeňujúci návrh, poprosím vás o podporu návrhu.

Paradoxne odhliadnuc od tohto ustanovenia, o ktorom som hovoril, je omnoho zaujímavejšie, čo vo vládnom návrhu zákona nie je napísané ako to, čo v ňom napísané je.

Naozaj, ak dnes schválime body spoločnej správy a pozmeňujúce návrhy koaličných vládnych poslancov zo strany SMER, prvé dva sme už počuli, o ktorých vláda Slovenskej republiky nerokovala, ktoré vláda Slovenskej republiky neschválila, o ktorých Legislatívna rada vlády nemá ani predstavu, tak treba povedať, že schválime nie novelu zákona o poskytovateľoch, ale sériu noviel rôznych zdravotníckych i nezdravotníckych zákonov v neuveriteľne zaujímavom mixe.

Naozaj sa budem tešiť, ako bude podpisovať tento schválený zákon pán predseda Paška. Bude to výborné čítanie s toľkými článkami a toľkými otvorenými zákonmi.

Tak len schválne počítame. Zákon o poskytovateľoch prerokúvame. V rámci neho novelizujeme zákon o zdravotnej starostlivosti, o autoškolách, o horskej záchrannej službe.

Pán poslanec Valocký podával vo výbore pre zdravotníctvo pozmeňujúce návrhy, niektoré prešli, niektoré budú podávané, pánom poslancom Valockým už odzneli, pánom poslancom Zvonárom a Bobríkom tu v pléne aspoň podľa rozdaných pozmeňujúcich návrhov.

Aj tieto novelizujú ďalšie zákony, zákon č. 580 o zdravotnom poistení, č. 581 o zdravotných poisťovniach, č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy, č. 461/2003 o sociálnom poistení, č. 233/1995 o súdnych exekútoroch. Ak som náhodou nejaký pozabudol, ospravedlňujem sa, dosť zle sa to počítalo.

V skutočnosti to, čo tu prerokúvame, nie je novela zákona o poskytovateľoch, ale priam ukážkový model nepriamej novelizácie ôsmich iných zákonov cez deviaty zákon poslaneckými pozmeňujúcimi návrhmi podávanými cez výbor a v pléne, obchádzajúcimi riadny legislatívny proces. Toto tu v súčasnosti prebieha, na to musím upozorniť.

K cieľom tejto skutočnosti podám na záver procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto zákone. K tomu sa ešte dostanem. Poďme ale k tomu, čo teda riešia "poslanecko-ministerské" vládne pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli vo výbore, respektíve odznejú v pléne. Riešia všetko možné - od vyvesenia ordinačných hodín cez postavenie hlavných a krajských odborníkov až po platenie poistného europoslancami.

V spomínanom balíčku, ktorý bol predložený vo výbore pre zdravotníctvo a je v spoločnej správe v ôsmich pomerne rozsiahlych pozmeňujúcich návrhoch bolo aj niekoľko, ktorým by som dal tak miernou nadsádzkou dôvetok, že protikrízových opatrení. Napríklad zrušenie výmenných lístkov pri návšteve niektorých špecialistov.

Človek by povedal, že konečne neskoro, ale predsa. Je to naplnenie volania opozície, ktoré tu odznieva pol druha roka. Určite o tom bude viacej hovoriť pani kolegyňa Sabolová, takže nechcem už ďalej rozoberať výmenné lístky. Ale snáď len ten dôvetok, že prečo to zaraďujem za tak trošku protikrízové opatrenie, lebo práve tým, že nebudeme zbytočne naháňať pacientov k všeobecným lekárom, znížime indukovanú nadspotrebu zdravotnej starostlivosti, predovšetkým predpisov liekov, lebo, bohužiaľ, návšteva všeobecného lekára na Slovensku sa končí vždy predpisom lieku. Tým pádom niektorých nebudeme musieť zbytočne naháňať k týmto všeobecným lekárom, takže k malému, veľmi malému, ale predsa len šetreniu zdrojov zdravotných poisťovní by to mohlo viesť.

Pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, rozširujú napríklad kompetencie zdravotných poisťovní o možnosť vydávania výkazu nedoplatkov ako exekučných titulov. Čiže dosť zásadný krok. Treba povedať, že v súčasnosti túto kompetenciu má Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale podľa reakcií z terénu vykonáva túto svoju kompetenciu dosť šlendriánsky, lebo výber sa nejako výrazne nezlepšil ani vymáhanie starých záväzkov alebo starých pohľadávok zdravotných poisťovní voči poskytovateľom. Treba ale povedať, že tento návrh pochádza z dielne zdravotných poisťovní a v minulosti neprešiel Legislatívnou radou vlády.

V súčasnosti teda prechádza pozmeňujúcim návrhom, pretože tým pádom nemusí ísť Legislatívnou radou vlády ani vládou Slovenskej republiky, ale prosím, zdravotné poisťovne sa na to tešia, lebo tvrdia, že budú vedieť lepšie vymáhať tieto svoje pohľadávky na poistnom, ako to dokáže robiť Úrad pre dohľad.

Ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré neprešli vo výbore pre zdravotníctvo, lebo poslanci za HZDS za ne nehlasovali, budú podávané dneska prostredníctvom koaličných poslancov, sa týkajú toho, o čom už hovoril aj pán poslanec Valocký, aby úrad mohol rozhodnúť o bezodplatnom prevode poistného kmeňa len na štátnu zdravotnú poisťovňu.

Vôbec ma neprekvapuje tento pozmeňujúci návrh, ale teda pomenujme ho, o čo ide. Je to pokračovanie schváleného uznesenia vlády Slovenskej republiky podniknúť všetky kroky na vytlačenie súkromných zdravotných poisťovní a vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne. Áno, je to o tom, že ak poisťovňa Dôvera dvakrát neodovzdala celkom dobre vypísané tlačivo, tak jej úrad káže urobiť ozdravný plán, potom poisťovňa predloží ozdravný plán napriek tomu, že je vysoko likvidná na rozdiel od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá má peniaze len na jeden deň a prežíva z ruky do úst zo dňa na deň ako bezdomovec, takže dá vypracovať poisťovni Dôvera ozdravný plán. Všeobecná zdravotná ozdravný plán nevypracúva. Toľko o nezávislosti Úradu pre dohľad.

Úrad pre dohľad skontroluje ozdravný plán vysoko likvidnej, finančne zabezpečenej zdravotnej poisťovne. Povie, že je nedobrý a v jednom kroku rozhodne o prevode poistného kmeňa na Spoločnú zdravotnú poisťovňu. Áno, tak toto je cesta k jednej štátnej zdravotnej poisťovni. Len to pomenujme. Povedzme pravdu. O to ide. Naozaj je to náš cieľ, bude to v kríze lepšie, predstava vlády nebude, lebo tá jedna štátna zdravotná poisťovňa bude mať tiež peniaze len na jeden deň, lebo bude všetko neefektívne nakupovať, najlepšie cez distribučné firmy spriaznené vládnej koalícii. Ale povedzme pravdu, že o to ide týmto pozmeňujúcim návrhom.

Čo sa týka ďalšieho pozmeňujúceho návrhu, ktorý vo výbore nebol, ale predložil ho pán spravodajca ohľadom vylúčenia niektorých poskytovateľov spod exekúcií. Myslím, že to povedala pani poslankyňa Žitňanská presne. V minulosti taký pozmeňujúci návrh tu bol. Treba povedať, že je vrcholne diskriminačný, lebo znovu vynímal aj niektorých poskytovateľov a zvýhodňuje ich oproti ostatným. Ústavný súd podnet prijal na konanie, preto neplatí táto ochrana pred exekúciami.

Teraz tomu nerozumiem, tu sa skôr opýtam pána ministra, či si myslí, že si to Ústavný súd nevšimne, alebo že si to nevšimneme my, alebo či niečo môže platiť, keď s tým Ústavný súd nesúhlasí a hovorí, že to nie je v súlade s ústavou, neviem. Neviem. Priznám sa, že pri tejto osem novele vloženej do deviatej novely ma neprekvapí nič, takže skôr sa opýtam pána ministra.

A na záver mi dovoľte, aby som sa venoval zlatému klincu tejto vládnej novely, ktorá je vraj o poskytovateľoch, ale bude otvárať úplne iné zákony, a to je poslanecký návrh na nové kolo oddlženia zdravotníctva. Sedemnásteho dvanásty vláda Slovenskej republiky svojím uznesením rozhodla o ďalšom kole oddlženia zdravotníctva formou návratnej finančnej výpomoci. Musím povedať, že som neobyčajne prekvapený tým, že taký vážny krok, akým je preinvestovanie 6 miliárd Sk, poviem to v starej mene, sa bude riešiť prostredníctvom poslaneckého pozmeňujúceho návrhu predloženého vo výbore pre zdravotníctvo. Tak priznám sa, tomu nerozumiem.

Rozumel by som tomu, ak by o tom rozhodla vláda na základe platných zákonov, ak by minister doniesol novelu zákona o oddlžení, pretože si myslím, že toto je vážny krok, naozaj vážny krok, to je trikrát šrotovné. Ale my to ideme urobiť potichu poslaneckým pozmeňujúcim návrhom. V podstate, keby sme o tom veľmi nerozprávali, ani si to nevšimne. No potichu, no potichu. Vláda rozhodla uznesením, prečo to nerieši vládnym návrhom, prečo to riešite poslaneckým pozmeňujúcim návrhom? No tomu naozaj nerozumiem. Tomu naozaj nerozumiem, zrejme to má nejaký závažný dôvod, ktorý sa možno dozvieme asi v záverečnej reči.

Poďme ale k meritu veci. Návratnú finančnú výpomoc môžu žiadať nemocnice, ktoré sú príspevkové organizácie ministerstva zdravotníctva a ministerstva obrany, nemocnice, ktoré sú príspevkové organizácie, jej zriaďovateľom sú samosprávne kraje, a ďalej nemocnice, neziskové organizácie, ktorých zriaďovateľom alebo spoluzriaďovateľom je štát, VÚC a obce.

Podmienkou na čerpanie návratnej finančnej výpomoci je predloženie podnikateľského plánu na základe metodických pokynov na stránke ministerstva zdravotníctva. O finančnej výpomoci rozhodne ministerstvo zdravotníctva, vracať ju budú nemocnice 15 rokov, ale začnú splácať až po dvoch rokoch, teda za novej vlády. Možno nejakej staronovej, ale každopádne nie za tejto. Že to je vždy ideálne, aby začali splácať až potom, keď to bude mať na starosti niekto druhý.

Hneď na úvod poviem, že principiálne voči oddlženiu ako zdravotník, zamestnanec vo fakultnej nemocnici nemám nič. Ak naozaj vláda má 6 miliárd Sk a nevie ich v čase hospodárskej krízy použiť na nič iné, len na zaplatenie starých záväzkov, ktoré vznikli do 30. septembra minulého roku, a to naozaj má zvyšných 6 miliárd a na to ich chce minúť, nič dôležitejšie momentálne neexistuje, tak dobre. Nech ich dá do zdravotníctva. Každej miliarde, ktorá príde do zdravotníctva, sa ako zdravotník musím tešiť.

Treba ale povedať, že protikrízovo to fungovať nebude. Nebude to protikrízovo fungovať. Je možné, že to zlepší krátkodobo fungovanie predovšetkým štátnych zdravotníckych zariadení, lebo tie sú najviac zadlžené, a to tým, že im dodávatelia začnú znovu dodávať, lebo teraz im už robia prieťahy a predražujú to a stále chcú najprv zaplatiť starú faktúru, no tak chvíľku budú znovu žiť na dlh a chvíľu si znovu budú naberať a nakupovať a potom o dva roky budú, alebo o rok a pol budú presne v tej istej pozícii.

Viete, trošku mi vadí pri takejto forme predkladania oddlžovania analýza. Patrilo by sa zo strany ministerstva zdravotníctva povedať, prečo došlo k takému zadlženiu zdravotníckych zariadení, hoci by hneď všetko zvalili na predchádzajúcu reformu, počas ktorej síce boli oddlžené, ale prosím, ale takáto analýza by bola namieste, lebo myslím, že pri 6 miliardách korún by daňoví poplatníci mohli vedieť, na čo ich idú použiť a prečo práve teraz treba oddlžovať zdravotnícke zariadenia.

Teda tieto príčiny by bolo naozaj namieste pomenovať. Prečo bola zastavená transformácia štátnych zdravotníckych zariadení? Prečo boli podpisované diskriminačné zmluvy, ktoré štátnym zdravotníckym zariadeniam pridávali na zmluvách o 30, 40 % viac. Ostatným zdravotníckym zariadeniam konzervovali zmluvy alebo ich znižovali. Prečo? Čo bola tá filozofia? Potom hovoríme, že tieto ostatné zdravotnícke zariadenia sa začínajú znovu zadlžovať. No iste, keď vám znížia zmluvu o tretinu napriek tomu, že poskytujete tú istú zdravotnú starostlivosť a ešte lacnejšie ako susedná fakultná nemocnica, no isteže začínate mať ekonomické problémy, ale prečo? Prečo sa tak rozhodlo?

Rozhodla Všeobecná zdravotná poisťovňa, v ktorej 100-percentný akcionár je ministerstvo zdravotníctva? Prečo máme takú drahú liekovú politiku? Prečo sme zvýšili maržu pre nákup liekov v nemocniciach v tomto roku? Prečo tak draho nakupujeme v nemocniciach? To by sa patrilo povedať. Postoj ministerstva zdravotníctva, aby sme o tom mohli diskutovať. Ale odhliadnuc od toho, či to už ministerstvo zdravotníctva povie, alebo nie, tá kardinálna otázka pri každom oddlžovaní je veľmi jednoduchá. Pomôže to nemocniciam? Nebudú sa už potom zadlžovať? Toto je čestná otázka, na ktorú si treba dať čestnú odpoveď. Áno, keď to pomôže nemocniciam, dajme tam 6 miliárd korún. Keď sa ďalej nebudú zadlžovať, keď získajú potrebnú finančnú stabilitu, treba to urobiť. Neviem, či v čase krízy, na to už nie som taký dobrý makroekonóm, ale z pohľadu zdravotníctva je to dobré. Lenže, dámy a páni, musím konštatovať, že to pomôže možno štátnym nemocniciam čiastkovo, ale nemocnice sa zadlžovať budú ďalej.

Treba povedať, že celé oddlžovanie, tak ako je naplánované, je nespravodlivé. Je nespravodlivé, pretože z peňazí daňových poplatníkov, teda nás všetkých, teda aj zamestnancov súkromných zdravotných poisťovní, aj zamestnancov súkromných nemocníc, aj všeobecných lekárov v ambulanciách, aj ich pacientov sa budú oddlžovať znovu len niektoré vybrané zdravotnícke zariadenia, najmä štátne, lebo tie majú 6-miliardový dlh a ministerstvo zdravotníctva s ministerstvom financií teda chce na to vyčleniť 6 miliárd Sk.

Prečo sú ostatní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vylúčení, keď už ideme oddlžovať? Prečo sú ostatní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vylúčení? Je to nespravodlivé, selektívne a diskriminačné.

Moja otázka znie, aj prečo sa hovorí o 6 miliardách Sk. Iba sa hovorí, lebo však nikde to napísané v zákone nie je, keď celkový dlh zdravotníctva v súčasnosti dosahuje 8 miliárd Sk. Dve miliardy sú dlhy nemocníc, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, alebo sú neziskové organizácie, alebo sú súkromné nemocnice.

Mojou otázkou je a bolo by treba na ňu tiež dať odpoveď, či ministerstvo financií v súčasnej situácii vôbec tie peniaze má, keďže to prichádza poslaneckým pozmeňujúcim návrhom. Ja neviem, ja som nepočul pána ministra, že povedal áno, mám 6 miliárd, schváľte novelu zákona o poskytovateľoch, ihneď ju posielam k dispozícii pre ministra zdravotníctva.

Ministerstvo zdravotníctva by sa malo zamyslieť a možno aj čestne odpovedať na otázku, čo treba sanovať skôr. Či Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá je pred krachom a má peniaze na jeden deň bez toho, aby som chcel strašiť. Je v situácii, že má peniaze na jeden deň. No tak veľmi sa jej asi nedarí. Alebo chce sanovať staré dlhy zdravotníckych zariadení, alebo budú ešte ďalšie miliardy korún, neviem. Neviem. Iba sa pýtam.

Správnou a čestnou otázkou by bola aj otázka, ako chcú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti po dvoch rokoch začať peniaze vracať, lebo ide o návratnú finančnú výpomoc. To do dvoch rokov naozaj ministerstvo zdravotníctva verí v to, že nemocnice budú hospodáriť vo vyrovnanom rozpočte a ešte budú dokázať splácať svoju návratnú finančnú výpomoc? Ja tomu neverím. Ja tomu neverím aj preto nie, lebo som si prečítal v spomínanom vládnom návrhu zákona z decembra minulého roku tie opatrenia, ktoré chce ministerstvo zdravotníctva na zastavenie zadlžovania ponúknuť, napríklad centralizáciu nákupov. Dúfam, že to nebude taká centralizácia nákupov, akú robí Všeobecná zdravotná cez distribučku, aby to bolo drahšie. Alebo redukciu siete. Dúfam, že nie takú, akú predvádza Všeobecná zdravotná, že tam, kde sa robia výkony o tretinu alebo o polovicu lacnejšie sa zmluva znižuje, aby sa pridávalo tam, kde sa robia o polovicu drahšie, lebo to je vraj efektívnejšie. Musím povedať, že tieto opatrenia sú bez toho, aby som im dával dôvetky nedostačujúce. Na to, aby po dvoch rokoch boli štátne nemocnice v kondícii, že začnú vracať pôžičku štátu.

Asi vás neprekvapím, keď poviem, že najväčšia chyba sa stala v tomto funkčnom období vtedy, keď sa zastavila transformácia štátnych zdravotníckych zariadení a že ak už máme pristúpiť k oddlženiu, tak len pod podmienkou, že sa budú tieto transformovať na štátne stopercentné akciové spoločnosti, také, aké ministerstvo zdravotníctva už má vo svojom portfóliu a ktoré oddlžovať netreba, lebo sú v zisku. To je minimálna podmienka na to, aby sme vôbec mohli hovoriť o tom, že tých 6 miliárd korún bude efektívne vynaložených.

Na záver mi teda vzhľadom na deviatu novelizáciu, ktorú prerokúvame a ktorú vláda Slovenskej republiky ani nevidela, dovoľte predložiť procedurálny návrh.

V zmysle § 73 ods. 3 písm. b) navrhujem nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. V prípade, ak by sa rokovalo ďalej, podávam pozmeňujúci návrh, ktorý som už oznámil k bodu č. 34. Bod 34 návrhu sa vypúšťa.

Odôvodnenie. Bod 34 zavádza povinnosť poskytovateľa všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, ak poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia a má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti najmenej s jedným jej poistencom. Všeobecní lekári sa dostanú do pozície, keď budú musieť zo zákona podpísať zmluvu, s ktorou nesúhlasia. Toto nie je o vyvážení vzťahov, ale o ďalšej direktívnej povinnosti pre všeobecných lekárov. Preto navrhujem vypustiť bod 34.

Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Novotného pán poslanec Slafkovský, Halecký, Bobrík, Zelník, Markovič, pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Slafkovský, máte slovo.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel podporiť v krátkosti kolegu Novotného s tým, že vypustenie toho bodu 34 je naozaj vážna vec a treba to urobiť, pretože vieme z praxe, že poisťovne neuzatvárajú štandardnú zmluvu rovnakú na rovnaký výkon na celom území.

V rámci jedného kraja rôzni poskytovatelia majú uzavreté rôzne zmluvy. Takže poisťovňa bude môcť veľmi ľahko vystaviť niektorého z poskytovateľov do polohy, že sa nájde v pozícii toho, kto musí podpísať zmluvu pod nátlakom za nápadne nevýhodných podmienok. A toto predsa náš právny poriadok nedovoľuje.

Ďalšia vec je, kto o takejto zmluve by rozhodol, že či je tá zmluva spravodlivá, alebo nespravodlivá? Pôjde to cez súd? Pôjde to na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou? Ale Úrad nad zdravotnou starostlivosťou sa zatiaľ nespráva ako nezávislý objektívny úrad. Keď si pozrieme len skúsenosť, akú má poisťovňa Dôvera. Veď Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa momentálne správa ako kladivo na čarodejnice, ktorými sa stali súkromné poisťovacie spoločnosti v zdravotníctve. Takže tam by som mal veľkú obavu z toho, že úrad bude objektívnym činiteľom pri posudzovaní objektivity navrhnutej zmluvy.

No a ešte jedna vec. Je to k oddlženiu, ktoré sa nazýva ako návratnou finančnou pomocou. Ja môžem z praxe zo Žilinského samosprávneho kraja povedať jeden príklad, keď sme Čadcu dvakrát oddlžili za sebou 30 miliónmi korún a už má znova 15 miliónov korún sekeru. Darmo má podpísanú zmluvu s VÚC-kou, že to zaplatí, že to je návratná finančná výpomoc. Figa borová. Do koša, do vody, koniec. Nikto peniaze nevráti. (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Halecký faktická poznámka.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. K vystúpeniu predsedu zdravotníckeho výboru pána Novotného chcel by som povedať toľko. K jeho bodu povinnosť uzatvárania zmlúv medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a medzi zdravotnými poisťovňami, že je to bod alebo úloha, ktorá vyplynula z praxe, vyplynula z potreby a myslím si, že je namieste. A to z toho dôvodu, že klesá počet lekárov v prvej línii v primárnej starostlivosti na úseku všeobecného lekárstva a môžu sa vytvárať situácie, že zdravotná starostlivosť bude nedostupná v určitých regiónoch alebo mikroregiónoch. To znamená, že tento bod by mal predísť tomu, aby nastávali krízové situácie alebo situácie, ktoré sa budú riešiť neštandardným spôsobom.

Zaiste, že finančná poddimenzovanosť zdravotníctva, a teda aj úseku prvej línie je zjavná, je dlhoročná, chronická. Vyplýva z toho, že prostriedky, ktoré sa poskytujú na zdravotnú starostlivosť sú nedostatočné ako vcelku, a preto aj na tomto úseku môže byť možnože aj problém s týmito zmluvami. Takže chcem len zdôrazniť, že povinnosť uzatvárania zmlúv medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na úseku všeobecného lekárstva a medzi zdravotnými poisťovňami je ochranou pacientov. Je ochranou dostupnosti, kontinuity a stability vzťahov na tomto úseku, a preto tento bod je potrebné podľa mňa aj takto chápať. Že lekári sú poddimenzovaní, malo by sa to riešiť iným spôsobom na inom mieste.. (Prerušenie vystúpenia časomierou.).

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Bobrík.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán predseda výboru, prekvapil si ma. Považoval som ťa za seriózneho v týchto veciach, ale to, čo tu demagogicky, vyslovene demagogicky, alebo potom teda je druhá alternatíva, že naozaj tomu nerozumieš a potom naozaj neviem, či tu máš právo o týchto veciach hovoriť.

Všeobecná zdravotná poisťovňa vykonávaný dohľad, ktorý tam je, jednoznačne konštatuje, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je v platobnej schopnosti. Platobná neschopnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne je 30-dňová pri záväzkoch. A ty tu hovoríš o tom, že nemá zo dňa na deň, že žije z ruky do huby. To nie je pravda. Záväzky si plní v lepšej lehote ako je 30-dňová. Čiže to je potom holá demagógia, čo hovoríš. To je z mojej strany všetko.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Zelník.

Š. Zelník, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Myšlienka alebo zámer oddlženia zdravotníckych zariadení aj predošlou vládou bola správna. Jej realizácia však bola, poviem jemne, netransparentná. Podľa údajov na oddlženie bolo použitých okolo 21 miliárd Sk, ale doklady o jednotlivých transakciách sa stratili.

Páni a dámy, do dnešného dňa nikto túto situáciu nevysvetlil. Povedal som, že myšlienka či zámer o oddlžení bol správny, ale na prvý pohľad pre bežného občana by sa mohlo vytvoriť zdanie, že zdravotnícke zariadenia napriek tomu, že boli oddlžené, opäť vytvorili dlh. Pri takejto informácii, ktorá je neúplná, by sa mohlo zdať, že je to chyba rezortného ministra alebo nebodaj vlády. Nie je tomu tak. Aj vláda, aj rezortný minister urobili kroky, aby sa rast dlhu zásadným spôsobom spomalil.

Mnohí hovoria o oddlžení zdravotníctva v minulosti. Nie je to celkom tak. Áno, boli oddlžené zdravotnícke zariadenia, to je fakt, ale hneď po jeho oddlžení začali opäť vytvárať dlh a vláda Roberta Fica prebrala zdravotníctvo s dlhom okolo 5 miliárd Sk. Musím povedať, že predmetom oddlženia bolo zaplatenie neuhradených faktúr z minulosti. Vieme, a to nemusíme byť zdravotníckymi pracovníkmi, že okrem dlhu nezaplatených faktúr existuje takzvaný skrytý dlh rezortu a ten je v podobe schátraných budov, zatekajúcich striech, opotrebovanej techniky, rozbitých vnútronemocničných komunikácií a tak ďalej. Tento dlh treba povedať, že je niekoľkonásobne väčší, ako je dlh z nezaplatených faktúr. Aj skrytý dlh sa významne podieľa na vzniku aktuálneho dlhu v podobe neuhradených faktúr. Samozrejme, na vytváraní dlhu sa podieľa oveľa viac faktorov.

Súčasná vláda pripravila rozpočet, v ktorom sa kalkulovalo pre zdravotníctvo s nárastom financií pre rok 2009 okolo 13 %. Doteraz najväčší objem, aký kedy rezort mal dostať.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Markovič.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. No, ja by som sa chcel vyjadriť. Najmä tá kombinácia návrhu na oddlženie vo výške 6 miliárd korún, zatiaľ ani nevieme, tak ako spomínal pán poslanec Novotný, či naozaj tie peniaze sú. Či sme ministra financií nepočuli povedať, že peniaze má. A zároveň zaviazanou ochranou pred exekúciami. Mám veľký strach, že to opäť roztočí špirálu ďalšieho zadlžovania zdravotníckych zariadení.

Je to veľká obava. Obava nielen preto, že by sa ďalej mohlo zadlžovanie prehlbovať na základe ochrany pred exekúciami, ale aj plytvanie a minutie 6 miliárd korún v tejto situácii v hospodárskej kríze sa v spojení práve s týmto opatrením môže stať úplne zbytočným a vyhodením do vzduchu. Ak to má dobrý úmysel, ak to má fungovať, tak si myslím, že v tejto situácii a pri takomto spôsobe riadenia to fungovať asi nebude. Ale rád sa nechám milo prekvapiť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sabolová faktická poznámka.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcela by som vlastne reagovať na vystúpenie pána predsedu, keď hovoril v záverečnej časti o oddlžovaní zdravotníckych zariadení. A odcitujem len poslednú vetu z dôvodovej správy predloženého návrhu zákona, keď hovorí, "že realizácia návrhu zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Z tohto dôvodu návrh zákona, pretože sa týka len existujúcich centier u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí sú zriadení, nebude mať finančný dopad na rozpočty verejnej správy".

No, pýtam sa. Minimálne posledná časť rozpravy pána poslanca, ktorá bude garantovať oddlžovanie, bude mať veľmi zásadný dopad na verejné financie a z tohto dôvodu, vážený pán minister, by som vás chcela poprosiť, keby ste vystúpili v rozprave po tomto vystúpení pána poslanca, keby ste možno odôvodnili niektoré jeho výhrady, prečo vy obhajujete vaše návrhy? Aký to bude mať vplyv? Lebo možno tým pádom trošku aj budete smerovať diskusiu v tomto parlamente a nebudeme sa opakovať, ak nás presvedčíte o návrhu a potrebe toho, čo predkladáte taký široký záber.

A zároveň by som chcela vyjadriť podporu procedurálnemu návrhu pána poslanca, ktorý som navrhovala už vo výbore, aby sme vrátili novelu na dopracovanie a aby prešla riadnym pripomienkovým konaním. Tu jasne vidieť, že rokovací poriadok, ktorý opozícia navrhovala, aby sa nenovelizovali zákony takto nepriamymi novelami, že tu vzniká totálny chaos. O tom budem hovoriť aj vo vystúpení v rozprave.