Středa 29. dubna 2009

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Neregistrujem nikoho iného. Takže uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Budem veľmi stručná. Pán poslanec zo začiatku hovoril o vynechaní pojmov verejný záujem. Ja som tiež rozmýšľala, že k tomu by som mohla mať nejakú pripomienku, pretože, žiaľ, do ústavného zákona, ľudovo povedané, o strete záujmov sa dostala definícia verejného záujmu. Pán poslanec Lipšic to vtedy presadil, napriek tomu, že som upozorňovala na nevhodnosť tej definície. A môžem povedať, že robí v praxi aj vo výučbe správneho práva dosť problémy, keď narazíme na tento pojem. Je v ústavnom zákone, takže by potom mohlo byť aj poprípade sledované, či to je v súlade. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Teraz ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa najprv vyjadril k jednému snu môjho predrečníka, pána exministra. Ja si myslím, že toto by nemalo byť predmetom zákona, o čom snívate, že to je vec normálnej obyčajnej ľudskej slušnosti, ak nie normálnosti ľudí, ktorí zastupujú verejnosť vo verejnoprávnych médiách, a predstaviteľa určitého štátneho orgánu, teda i záujmu. A nemyslím si, že by to malo byť v zákone. To by mal byť taký obyčajný tester (lakmusový papierik), ako títo ľudia pristupujú k svojej funkcii vo verejnoprávnom médiu v štátnej organizácii.

Pán exminister, po vašom vystúpení sa už neodvážim vyjadrovať k vecnej stránke problému, obmedzím sa len na tú politickú stránku. Tento návrh už aj tým, že v spoločnej správe, v tlači 870a, máme 48 bodov, pozmeňujúcich návrhov, o ktorých by sme tu mali hlasovať a o ktorých aj budeme hlasovať k 18-paragrafovému zákonu, hovorí, že zvolená cesta nebola dobrá. Zvolená cesta sa vyhla štandardnému pripomienkovému konaniu, v ktorom by taká diskusia, ako to predviedol pán exminister, mala prebehnúť na úplne inej úrovni. Položme si otázku, čo spôsobilo obídenie štandardného pripomienkového konania. No to, že ak by sme tu nemali človeka, ktorý sa tým odborne, vedecky, dlhodobo zaoberá, ako pán poslanec Miklós, nemal by kde odznieť súbor jeho pripomienok, človeka, ktorý naozaj o problematike vie veľa a kde by sa mohol konfrontovať s ľuďmi, ktorí tento návrh zákona pripravovali a ktorí vedia napr. veľmi málo o legislatívnom procese a požiadavkách na to, ako má byť vytvorený zákon.

Tento zákon v čase medzi prvým a druhým čítaním doznal určitú veľkú zmenu a posunul sa prakticky z takého statusového zákona o hydrologickej a meteorologickej službe viacej k zákonu o organizovaní tejto siete na úrovni štátu. Dobre, ja som ochotný mať aj takýto zákon, ak si to príslušný rezort želá. Ale my o želaní príslušného rezortu prakticky nič nevieme. Tento návrh sem priniesli traja páni poslanci. Zhodou okolností sú všetci alebo dvaja zo Slovenskej národnej strany? Pán Dubravay a pán Slota. Pán Izák a Chrbet sú ministrami príslušného rezortu, ktorý tento zákon podľa mňa mal do tohto parlamentu priniesť. Je to rezort ministerstva životného prostredia. Ja neviem, prečo to pán predseda Slota nedokázal zariadiť, keď dokáže zariadiť na svojich ministerstvách úplne iné veci. Je to snáď preto, že páni Izák a Chrbet sa musia viacej venovať tepelným čerpadlám alebo predajom emisných kvót a na potreby svojho rezortu im už nezostáva kapacita?

Vrcholom je opäť pašovanie. Prerokovávali sme tu na začiatku tejto schôdze návrh kolegov poslancov, aby sa nemohli pridávať k zákonom v druhom čítaní nové články, ktoré nesúvisia s prerokovávanou tematikou.

Pán kolega Dubravay, ja som v prvom čítaní povedal, že tento návrh chcem podporiť, pretože je v záujme organizovania štátnej hydrologickej a štátnej meteorologickej služby. V tejto chvíli, ako som si prečítal návrh, bol podpísaný pätnástimi poslancami, prvý je tu pán Anton Korba, som ho dostal do lavice pred chvíľou. Neviem, či účelom tohto poslaneckého návrhu zákona nebolo prevziať niečo, čo naozaj naša služba hydrologická a meteorologická potrebuje a čo dlho pripravovala, doviesť to do druhého čítania a potom pridať tento pozmeňujúci návrh, ktorý otvára ministrovi možnosti pracovať s fondom životného prostredia.

Pán kolega Dubravay, ja som povedal, že za ten zákon chcem hlasovať, ale ak tu pri tomto mikrofóne nepoviete, že tento návrh nesúvisí s tým, čo ste predložili, a on s tým skutočne nesúvisí, a už vôbec nie po tom, ako sa verejná služba nahradila štátnou v celom tom znení vašej tlače, tak za tento návrh nebudem môcť hlasovať. Budete si to musieť odhlasovať sami a neviem, či ste na tom so všetkými svojimi koaličnými partnermi dohodnutí, aby vám to prešlo, pretože zase pre svojich ministrov vytvárate možnosti, ako manipulovať s jednými zo štátnych fondov úplne voľne, úplne voľne. V tejto chvíli mám silné podozrenie, že celý ten proces, ktorý ste absolvovali, nebol kvôli ničomu inému, len aby ste to v druhom čítaní takto vpašovali. To nebolo fér, ani voči tým, ktorí sa tým zákonom vážne zaoberali, a už vôbec nie voči tým, ktorí ten svoj zákon vážne pripravovali, pretože cítia potrebu zakotviť aj v zákone potreby štátu vo veciach meteorologickej a hydrologickej služby. Vy ste ich týmto návrhom, pán Korba, hrubo podrazili a vyhodili ste do luftu ich dlhoročné úsilie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec László Miklós. Ešte niekto? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Miklós.

L. Miklós, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som tiež prekvapený týmto pozmeňujúcim návrhom. A musím povedať, že sa mi to vôbec nepáči. Nehnevajte sa, to nie je pomoc SHMÚ. To či, keď sa minister rozhodne, nedá, tak to jednoducho SHMÚ nebude mať. SHMÚ musí byť napojený na rozpočet, a nie na fond. Keď bude mať osobitné projekty, to nie som v žiadnom prípade proti, ale musí byť predovšetkým napojený na rozpočet. Okrem toho tam máte už keď, tak hneď chybu, pretože sme vylúčili zo zákona slová verejný záujem. Máte tam verejný záujem.

Druhá vec je. Ja som navrhoval predkladateľom, aby ste otvorili zákon o fonde, ale v tom zmysle, že príjmy z pokút budú príjmami fondu. A to ste tam nevložili. Ani ste tam nevložili, kto bude vyberať pokuty.

Takže nehnevajte sa, ale fakt, moja dobrosrdečnosť je veľká, ale toto cítim ako podraz. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. Nie.

Pán spravodajca? Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz nasleduje druhé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov.

Návrh zákona je pod tlačou 873, spoločná správa výborov je ako tlač 873a.

Slovo má poslanec Ján Kvorka a odôvodní tento poslanecký návrh zákona.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní návrh novely zákona o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov, ktorý je účinný od 1. októbra 1994.

Predkladaná novela, ktorú predkladám k tomuto zákonu o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov, vytvára legislatívne prostredie, aby mohlo ministerstvo kultúry poskytnúť mestu dotáciu do svojej rozpočtovej kapitoly v rámci schváleného limitu výdavkov na príslušný rozpočtový rok na úhradu nákladov na prevádzku, údržbu a rekonštrukciu Národného cintorína v Martine vo výške finančného príspevku mesta schváleného na tento účel v rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Chcem k tomu ešte dodať, že tento zákon nebude mať negatívne dôsledky na verejné financie. Po ďalšie, chcem uviesť, že taktiež nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, podnikateľské sféry, právnické osoby, fyzické osoby, životné prostredie, zamestnanosť a informatizáciu spoločnosti.

Na záver chcem uviesť, že navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Branislavovi Bačíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledkoch spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov (tlač 873), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1281 z 5. februára 2009 pridelila návrh poslanca Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Konštatujem, že výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

Ústavnoprávny výbor uznesením č. 611 z 1. apríla 2009 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.

Výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 482 z 8. apríla 2009 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.

Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 266 z 2. apríla 2009 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkou.

Výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 188 zo 7. apríla 2009 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh. Ten nebudem čítať, máte ho uvedený v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený poslanecký návrh schváliť s odporúčaným pozmeňujúcim návrhom.

Zároveň výbor poveril mňa ako spravodajcu predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy a zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu poslanca Jána Kvorku bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 268 z 15. apríla 2009.

Pán podpredseda, toľko k spoločnej správe výborov. Dovoľte mi, aby som využil právo spravodajcu. A prihlasujem sa do rozpravy ako prvý.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, takže otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Minárik, pán poslanec Mikloško. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Na základe práva spravodajcu ako prvý v rozprave vystúpi spravodajca. Máte slovo, pán poslanec.

B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som k predmetnému poslaneckému návrhu podal jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. V tomto návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov, navrhujem vykonať tieto doplnenia.

V čl. I § 4a ods. 2 za slová "v Martine" sa vkladá slovo "najmenej" a na konci vety sa pripájajú slová "a najviac vo výške trojnásobku tohto finančného príspevku mesta".

Odôvodnenie. Navrhovaným doplnením sa stanovuje finančný rozsah poskytnutia dotácie z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na úhradu nákladov na prevádzku, údržbu a rekonštrukciu Národného cintorína v Martine.

Toľko, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k môjmu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. Tento návrh máte rozdaný vo svojich laviciach. Pán podpredseda, skončil som. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Minárik, pripraví sa pán poslanec Mikloško.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, platí všetko to, čo som povedal v prvom čítaní. Je nehorázne, aby niekto predložil zákon do parlamentu, ktorý vopred určí na akýkoľvek účel, časť štátneho rozpočtu tak, že vlastne o výške prostriedkov rozhodne mestské zastupiteľstvo. To je pre mňa nepredstaviteľná situácia, aby ktorékoľvek mestské zastupiteľstvo rozhodovalo o čo i len malej čiastke štátneho rozpočtu. Tu v tomto zákone sa to deje.

A pozmeňujúci návrh, ktorý sme si pred chvíľou vypočuli, nehovorí nič viac a nič menej, len že tá čiastka nebude určená pevne, ale mesto určí čiastku a ministerstvo kultúry sa môže rozhodnúť, že túto čiastku strojnásobí, v svetle toho, čo som povedal.

Samozrejme, nie je ani pravda to, čo povedal predkladateľ v úvode, že tento zákon nemá dopad na verejné rozpočty a nemá dopad na štátny rozpočet. Samozrejme, má, má to presne v takej výške, ako rozhodne mesto Martin, a to dvakrát alebo štyrikrát, to jediné, čo ešte nevieme.

Nemám nič proti Martinu a už vôbec nie proti martinskému cintorínu. Vážení, ale keď tento návrh pre Národný cintorín, prečo nie rovnaký návrh pre Bradlo, Slavín, Hviezdoslavov hrob, Štúrov hrob v Modre, Dóm svätej Alžbety, a keď som pri hroboch, aby to teda bolo tiež o hrobe, miesto posledného odpočinku Františka Rákociho II., prečo nie aj pre tieto ďalšie miesta, keď pre Národný cintorín v Martine áno.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou sa nehlási nikto.

Ďalší v rozprave je prihlásený pán poslanec Mikloško. Nech sa páči, pán poslanec.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, podporujem takmer zásadne všetky zákony, ktoré sa týkajú kultúry. A podporujem ich preto, lebo kultúra je vždy závislá od mecénov, dotácií. Kultúra nie je schopná na seba, snáď s výnimkou Bojnického zámku, zarábať. Keby ste sa prechádzali po Ríme. No tak nebyť mecénov, tak Rím dnes nie je Rímom a tak ďalej a tak ďalej. Čiže v tomto zmysle nikdy nie je dosť peňazí do kultúry.

Ale k tomuto zákonu by som chcel povedať nasledovné. Tento zákon vznikol na konci prvého volebného obdobia v rokoch 1990 až 1992. A vyšiel s ním pán poslanec Kvietik, známy herec a známy kultúrny činiteľ. Tento zákon mal pôvodne podobu, že v Martine by raz za rok musela zasadať celá Národná rada Slovenskej republiky, vtedy Slovenská národná rada. Potom sa to zmenilo iba na výbor pre kultúru. Potom tento zákon bol novelizovaný, priznám sa, že nie celkom si pamätám, že v čom to bolo. Ale potom nadobudol tú definitívnu platnosť, ktorá platí od toho roku 1994. A od toho roku 1994 zakaždým každý jeden primátor mesta Martin chcel tento zákon novelizovať v zmysle finančných dotácií pre mesto Martin. Čiže symbolické postavenie mesta Martin chceli používať na to, aby Martin dostával nejaké väčšie peniaze ako iné mestá.

My sme sa vždy bránili, a ja som bol vo výbore pre kultúru vlastne celý čas až do roku 2006 tým, že áno, Martin je významné mesto. Ale rovnako významné mesto je Trnava, rovnako významné mesto je Nitra z hľadiska dávnej histórie, ale rovnako významné sú všetky ostatné mestá, kde sú pamiatky veľmi veľkého rangu. A pri otvorení toho spôsobom, že naozaj budeme financovať len martinský cintorín, odporúčam pánovi navrhovateľovi, ale v dobrom, ísť sa pozrieť do Žiaru nad Hronom, do hrobky, kde je pochovaný zakladateľ Matice slovenskej biskup Štefan Moyzes. To je vlhká pivnica. Choďte sa pozrieť, ako na túto pivnicu proste nie je schopný dať nikto žiadne peniaze, pretože to nie je nejako chránené. A je to zakladateľ. Čiže má jediné nešťastie, že nie je pochovaný v Martine, ale je pochovaný v Žiari nad Hronom pod kostolom.

A rovnako tu spomenul pán poslanec Minárik Hviezdoslavov hrob, Slavín, Bradlo, Slávičie údolie. Tu, keď pozrieme, tak to je nový panteón, síce podľa mňa dosť problematický, ale v zmysle, že to je tam všetko natlačené na seba. Ale v Slávičom údolí máme celú novodobú kultúru Slovenska. Ale rovnako máme hroby ako Munkáczyho hrob na Honte a podobne.

V tomto zmysle si myslím, že tento krok, tento návrh a táto novela má dobrý úmysel, ale je nesystémová. Keď sa už chceme pozrieť, tak poďme na hroby a pamätné hroby a pamätné miesta systémovo. A, samozrejme, Martin tam môže mať akoby, no jemne by som povedal, privilegované miesto. Ale nemožno riešiť len Martin a to ostatné ako by tu neexistovalo. A preto ja osobne, bohužiaľ, toto je prvý zákon, ktorý sa týka kultúry, v takejto podobe zaň nemôžem hlasovať. Ďakujem. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mikloško bol posledný prihlásený v rozprave, končím rozpravu k tomuto bodu.

Pýtam sa teraz navrhovateľa, či chce zaujať v záverečnom slove.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Milé kolegyne, kolegovia, samozrejme, je potrebné zrejme k tomuto zákonu zaujať určité stanovisko a vysvetliť niektoré veci, ktoré sú hlavne chápané z pozície Konzervatívnych demokratov, tak ako sú chápané, čo ma vôbec ani neprekvapuje, pretože dalo sa s tým, rátať, lebo oni mali výhrady k tomuto zákonu už v prvom čítaní, konkrétne pán poslanec Minárik.

Ja by som trošička načrel do histórie a potom by som sa snažil vysvetliť niektoré veci, prečo tento zákon je predkladaný a novelizovaný a že absolútne tuná nejde o to, čo si kolegovia, ktorí tuná v rozprave vystúpili, myslia, že Martin si voľajako chce privilegovať voľajaké veci proti iným mestám, ako to tu bolo povedané. Vážené dámy, vážení páni, v žiadnom prípade to nie je pravda. Treba si uvedomiť, že tu hovoríme o Národnom cintoríne. Ak hovoríme o Národnom cintoríne, hovoríme o cintoríne, ktorý je jediný na Slovensku, hovoríme o cintoríne takéhoto druhu, v Európe je cintorín jedine vo Francúzsku, a hovoríme o osobnostiach z politického, kultúrneho, spoločenského života, ktorých je tuná viac ako 400 pochovaných a ktorí odpočívajú na tomto Národnom cintoríne.

Treba si uvedomiť, keď sme už pri tom, aj takú záležitosť, že tento Národný cintorín potrebuje na svoju údržbu, prevádzku a spravovanie aj určité finančné prostriedky. Všetci dobre vieme, že nie teraz, keď je hospodárska kríza, ale všetci dobre vieme, aká situácia s finančnými prostriedkami je na mestách. Toto sa konkrétne týka Martina ako mesta, ktoré pokrýva všetky náklady spojené s touto činnosťou, ktorú som tu už pred týmto spomenul, na pokrytie všetkých vecí. A to nie je maličkosť. Ja neviem, kedy ktorí z vás mali možnosť byť na Národnom cintoríne v Martine, ale veľa vás kolegov bolo na Národnom cintoríne pred rokom pri oslavách Matice slovenskej. A mňa konkrétne ako domáceho, pretože ma pokladajú za Martinčana, sa pýtali: "A kde je ten Národný cintorín. Toto je Národný cintorín? To sme my na Národnom cintoríne? Však my máme takýto a takýto a my máme omnoho krajší cintorín." Totiž videli zdevastované oplotenie, videli poprevracané náhrobníky, videli tam, ako je tam vandalizmus a neviem kde čo všetko na tomto cintoríne. Možnože sa v nočných hodinách a aj denných uskutočňuje len z toho dôvodu, že nie je možné zabezpečiť bezpečnosť, nie je možné vybudovať tam dajaký kamerový systém alebo zaplatiť dajakú strážnu službu, keď sa Národný cintorín zatvorí, aby jednoducho odpočinok týchto významných osobností bol v pokoji a nebolo tam robené to, čo je tam robené. Vážené dámy a páni, ja som z Martina, ja chodím okolo neho dennodenne, poznám ho veľmi dobre. A myslím si, že pri každej návšteve zahraničných hostí, pri každej návšteve študentov, ktorí študujú a prídu do mesta Martin, prvé kroky vedú do dvoch inštitúcií. A to je Matica slovenská a Národný cintorín. Ja si myslím, že je povinnosťou nás všetkých Slovákov, občanov Slovenskej republiky, postarať sa o to a prispieť k tomu, aby sme tento Národný cintorín zveľaďovali, udržiavali, aby sme na tomto Národnom cintoríne vybudovali určité informačné tabule, aby sme na tomto Národnom cintoríne vybudovali základnú hygienickú potrebu pri návštevách rôznych ľudí, ktorí dochádzajú do Martina a sú zvedaví na odpočinok ľudí, ako som tu spomenul, ktorých je vyše 400 na Národnom cintoríne pochovaných.

Samozrejme, neviem v tomto prípade si položiť otázku poslancov, ktorí v diskusii vystúpili, ale pripadá mi to tak, akože chceme sa stať zaujímavými, tak ideme vystúpiť a budeme rozprávať o veciach, o ktorých v podstate by sme nemali tuná ani diskutovať. Podľa mňa je to záležitosť, ktorá by mala byť jednohlasne prijatá na základe predloženého návrhu a nie tuná prediskutovaná ešte o veciach, či je to potrebné alebo nie je to potrebné. Je to Národný cintorín Slovenskej republiky, kde sú nielen pochovaní ľudia slovenskej národnosti, ale kde sú pochovaní ľudia aj iných národností. Sú tam dovezení a položení do odpočinku ľudia, ktorí nieže len boli a skonali na území Slovenskej republiky, ale aj na území v zahraničí a boli dovezení naspäť.

Čiže pánovi poslancovi Minárikovi a pánovi poslancovi Mikloškovi chcem povedať len toľko, že neprekvapuje ma to, pretože niektorí z vás ste zaujali aj pri iných národných hlasovaniach postoj taký, ako ste zaujali. A zrejme sa teraz chcete prejaviť znova, pretože je vám to príznačné a máte to v sebe v krvi.

Nie je možné žiadať od mesta Martin, aby pokrýval všetky tieto výdavky, ktoré sú spojené s prevádzkou Národného cintorína, aby to kryl zo svojho vlastného rozpočtu. Jednoducho sa to nedá. (Hlasy v sále.) Pán poslanec Mikloško, keď ste vy vystupovali, ja som vám neskákal do reči, ja som si vás pozorne vypočul. A ja neviem, prečo vy teraz ste taký nervózny. Zrejme ste sa dopočuli dačo, čo vám zdvihlo adrenalín, ale to si nechajte pre seba. Nechajte ma pokračovať, mňa to absolútne nevytočí, ani sa vám to nepodarí dosiahnuť. To choďte hovoriť svojmu kolegovi. Jednoducho to, čo som tuná povedal, je pravda a za tým si treba stáť, či už ja som Martinčan alebo nie som Martinčan. Keby ste boli taký národovec, ako je potrebné, tak by ste s týmto návrhom zákona vyšli vy. Vyšli by ste s ním, pretože ste tuná spomínali, že ste boli člen kultúrneho výboru. Do Martina ste zrejme chodili. A popri tom ste si zrejme ten zákon ani nenaštudovali, lebo podľa toho, ako vás sledujem tuná, nieže vás konkrétne, ale vás všetkých štyroch, vidím, že zrejme vám to dakto píše stále. Ale píše vám to zle. A vy to potom tu čítate a my tuná sa dopočúvame kadejaké rozprávky z ríše snov, pán poslanec Mikloško. Čiže takáto je pravda. A to si treba uvedomiť.

Čo sa týka samotného financovania, je potrebné si uvedomiť jednu vec, že existuje voľajaká finančná disciplína. Predsa nie je možné, a to teraz sa vraciam k prvému čítaniu, kde pán poslanec Minárik hovoril o financovaní zákona, aby mestské zastupiteľstvo v rámci svojich možností, ktoré má, vyčlenilo ja neviem na Národný cintorín a zmýšľaním tým, ktoré tuná cítim od vás, ja neviem voľajakým spôsobom si dávalo, že tu bude žiadať neviem akési nehorázne peniaze. Na základe toho vznikol aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý tuná pán spravodajca predniesol, lebo sa tu hovorilo o nenormálnych sumách, ktoré môžu prísť, čo potom teda prišlo, že sa povie, mestské zastupiteľstvo odsúhlasí, čiže sa hovorí, Martin a najmenej trojnásobok dávky, ktorú by mohlo ministerstvo kultúry dať naviac. No ale ministerstvo kultúry predsa nemôže dať, keď nemá. Čiže v tom nevidím žiaden problém. A myslím si, že tento pozmeňujúci návrh bol dobre postavený a tak by ho bolo potrebné aj prijať.

Pokiaľ by išlo o voľajaké podozrenie, keď sme ešte pri tom financovaní, tak vždycky je možnosť, predsa máme na to orgány, ak by vzniklo voľajaké pochybenie, kde je možné od inštitúcií alebo kohokoľvek iného dať to prešetriť orgánom, ktoré sú na to oprávnené, ktoré sa môžu k tomuto celému tendru vyjadriť, môžu povedať, zaujať stanovisko a určiť, či sa tam dačo stalo nekalé alebo dačo iné.

Je pravda, že Národný cintorín v Martine sa nachádza v deklaratívnej podobe. Bol prijatý v roku 1994 roku. (Hlasy v sále.) Pán poslanec Minárik, nadobudol účinnosť v roku 1994 zákon o meste Martin, naštudujte si to, zase vám to zle napísali, ale to ja s vami tuná nejdem domenovať (Hlasy z pléna.) Pán poslanec, ja nebudem s vami diskutovať. Zákon o meste Martin nadobudol účinnosť, ja vám to poviem presne, 1. októbra 1994. (Reakcia z pléna.) No tak potom musíte zmeniť aj celé zákony, ktoré sú vydané. Poďte sa sem pozrieť a tu sa presvedčíte, či hovorím ja tuná voľajaké rozprávky z ríše snov alebo rozprávam pravdu takú, ako je daná, pán poslanec.

Čiže k tej finančnej časti chcem povedať toľko, že zákon bol prijatý, snažili sa dvakrát alebo až trikrát o jeho novelizáciu. Niekedy to bolo väčším rozdielom hlasov, niekedy to bolo o pár hlasov dané, že tento zákon neprešiel. A jednoducho preto je tá novelizácia z mojej strany daná v tomto prípade. A myslím si, že je veľmi potrebná, pretože ide o ustanovizeň, ktorá je pre nás, pre všetkých, nezávisle od toho, či ja som Martinčan, hoci ani nie som konkrétne Martinčan, ale som od Martina blízko. A vy ste ja neviem tu z Bratislavy. A neviem, kde kto je odkiaľ. Je to pre nás všetkých. Je to Národný cintorín Slovákov. Rozumiete, to si pochopte, uvedomte a o tomto ja tuná v tomto mojom vystúpení hovorím.

Na záver by som chcel podotknúť, že, tak ako som tu spomenul, že máme tuná voľajaký Národný cintorín Slovenskej republiky, ktorý je miestom odpočinku niekoľko sto významných osobností z kultúrneho, politického alebo spoločenského života, je povinnosťou nás všetkých Slovákov nezávisle od politického trička, vierovyznania, ale závisle od toho, že sme občania Slovenskej republiky, starať sa o Národný cintorín a urobiť všetko pre to, aby sme tento Národný cintorín zveľaďovali, pre to, aby zahraniční hostia, ktorí sem prídu, študenti, ktorí sa tam chodia učiť, nadobudli z toho poznatky a získali dojem, že Slovenská republika tu má dajaký cintorín, o ktorom sa v zahraničí hovorí a ktorý stojí za to, aby si ho mohli všetci s úctou a podstatou prezrieť. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

So záverečným slovom vystúpil pán navrhovateľ.

Pán spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovať budeme, tak ako bolo dohodnuté, o 11.00 hodine.

Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona má tlač 882, informáciu výborov máme ako tlač 882a.

Dávam slovo pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby návrh zákona odôvodnila.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, zákon spomínaný pánom podpredsedom Národnej rady, ktorý sme predložili spolu s pani poslankyňou Muškovou, nie je pre toto auditórium neznámy zákon. Už sme o ňom rokovali. Dokonca som už tu vystupovala trikrát s týmto zákonom.

Podľa môjho názoru ide o legislatívny návrh, ktorý predkladáme a o ktorom by sme mali dneska hlasovať. A mali by sme ho prijať už, ako sa hovorí, po hodine dvanástej. Keď sme ho prvýkrát predkladali, bolo o päť minúť dvanásť. Odvtedy, odkedy sme ho predkladali ako zákaz pitia alkoholu a požívania návykových látok, sa v Slovenskej republike situácia výrazne zhoršila. Nie je to len moje konštatovanie. V prvom čítaní vystúpil predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo pán doktor Novotný, ktorý tu prezentoval skutočnú štatistiku z Košíc, ako prudko narastá príjem do nemoty, zdôrazňujem, do nemoty opitých maloletých a mladistvých vrátane veľkého počtu žien na prijímanie na toto oddelenie v absolútnom bezvedomí, teda opitých do nemoty. A uviedol aj ako lekár poznatky o tomto veku, ako rýchlo sa stane návyk, ako rýchlo sa stanú tieto detičky, doslova detičky, notorickými alkoholikmi, ako ťažko sa potom z tohto neduhu liečia.

Aby som povedala vo svojom vystúpení to podstatné, chcem upriamiť vašu pozornosť na pozmeňujúci návrh, ktorý prednesiem v rozprave. Bol rozdaný ešte minulý týždeň. Uvádzam to preto v úvodnom slove, aby ste si ho mohli nájsť, pretože z minulého týždňa rozdaný pozmeňujúci návrh môže byť už niekde dole založený. V svojom úvodnom slove chcem upozorniť, že tento legislatívny návrh ešte prvýkrát v predložení bol podporený Ženským parlamentom Slovenskej republiky, ženy žiadali tento legislatívny návrh prijať, Demokratickou úniou žien taktiež jednoznačne ho podporili.

Ďalej, chcem upriamiť vašu pozornosť na materiál, ktorý bol pripravený pre vašu potrebu a je pri podpisových hárkoch, kde sa Rómska iniciatíva Slovenska otvoreným listom obrátila na predsedu vlády Slovenskej republiky. S ním sa aj stretli. A tlmočili požiadavku, aby sa riešili problémy rómskej komunity. A medzi týmito problémami bol vyznačený akútny problém pitia alkoholických nápojov a požívania návykových látok v rómskych komunitách. Vám je známy už v médiách pertraktovaný prípad požívania toluénu, s ktorými si ani miestne orgány nevedia rady, kde najcitlivejšie je to v Krompachoch a v okolí. Citujem z Televíznych novín Markízy, kde sa uviedlo, že v Krompachoch si nevedia poradiť, zdôrazňujem, nevedia si poradiť s fetujúcimi deťmi a školákmi. Primátorka mesta je zhrozená. S rodičmi fetujúcich žiakov sa nedá vôbec hovoriť. To je prepis jej vyjadrenia do televízie. Tak zrejme si nedovolila niečo uviesť do televízie, čo nie je pravda. Podľa jej výpovede samotní rodičia kupujú deťom riedidlo, lebo tvrdia že kým deti fetujú, nie sú hladné. Policajný prezident hovoril o tragédii, o zlyhaní rodiny, o zviazaných rukách polície. Pokiaľ ide o zviazané ruky polície, o chvíľu rozvediem, prečo a čo navrhujeme práve v tom doplňujúcom návrhu, ktorý v rozprave prednesiem k tomuto legislatívnemu návrhu. Niektorí rodičia, ktorí fetujú (fetovanie a pitie alkoholických nápojov), myslím rómskych rodičov, prosia o pomoc učiteľov. Učitelia si však s agresívnymi žiakmi nevedia poradiť. A spoliehajú sa, že vzniknutý problém sa vyrieši legislatívou a vyriešia ho príslušné orgány. Legislatívu nemáme. Nie som naivka, aby som si myslela, že prijatie zákona problém vyrieši, ale napomôže ho vyriešiť. A vraciam sa k stretnutiu Rómskej iniciatívy s predsedom vlády Slovenskej republiky s pánom Ficom, kde mu odovzdali otvorený list. A čo je zaujímavé, je, ako prvý bod, ktorým žiadajú, aby bola riešená otázka, je, čítam z ich otvoreného listu, prijať legislatívny návrh poslankýň NR SR Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej o zákaze predaja a požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok deťmi a neplnoletou mládežou. Kto mi neverí, nech sa páči, je pri podpisovom hárku priložený, rozmnožený tento otvorený list. Pokiaľ viem, pán predseda vlády prisľúbil, že urobí všetko, čo z týchto ďalších požiadaviek a tejto požiadavke bude prispievať, teda k zlepšeniu tejto situácie.

Ďalej vás chcem informovať, že oproti pôvodnému legislatívnemu návrhu, ktorý bol prvýkrát prijatý v parlamente a vrátený pánom prezidentom, predložený legislatívny návrh rozširuje oznamovaciu povinnosť aj na Železničnú políciu.

Ďalej by som vám chcela dať do pozornosti nielen to, čo som v predchádzajúcich vystúpeniach uvádzala, kde všade v zahraničí už takýto legislatívny návrh prijali vrátane Anglicka, lebo chcem vás upriamiť z tlače na informáciu, ktorá bola odpublikovaná v našej slovenskej tlači, že Jej Veličenstvo kráľovná Alžbeta na svojom 57. vystúpení pri otvorení rokovania anglického parlamentu uviedla dva ťažiskové problémy pre riešenie parlamentom, prvý problém, čítam, reformu finančných inštitúcií, druhý problém, sprísnenie legislatívy zákazu pitia alkoholických nápojov vrátane propagácie, vrátane systému, kde po vypití určitého počtu alkoholických štamprlíkov sa ako ponuka, pozornosť podniku ponúka ďalší nápoj. Kráľovná v tomto svojom vystúpení doslova uviedla, na Ostrovoch pijú mladí do bezvedomia, trávia veľa času, a preto je tento problém akútny a treba ho riešiť. Vážení, ja myslím, že keď ďalšie štáty v zahraničí riešia takto rigorózne tento problém napriek tomu, že už majú legislatívu zakazujúcu pitie alkoholických nápojov a že ju ešte sprísňujú, vyvodzovanie zodpovednosti za nalievanie alkoholických nápojov ap., Slovenská republika by nemala tento zákon ignorovať.

Mám mnohé písomné podporné stanoviská starostov obcí, kde žiadajú, aby sme v snahe presadzovať tento zákon v parlamente nepoľavili, a vyjadrujú podporu, aby tento zákon konečne bol parlamentom prijatý.

Toľko na úvod môjho vystúpenia. Ja sa potom prihlásim do rozpravy, lebo chcem predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý bol rozdaný ešte minulý týždeň. Zatiaľ vám, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Antonovi Bobríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, prítomní, predkladám informáciu z rokovania výboru gestorského vzhľadom na to, že nebolo prijaté platné uznesenie, ide o informáciu.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor prerokoval návrh zákona poslankýň Národnej rady pani Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 882).

Na základe uznesenia predsedu Národnej rady č. 1252 bol prerokovaný návrh v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, ktorý ho prerokoval a schválil so zmenami a doplnkami uznesením č. 605 z 1. apríla 2009.

Takisto Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu návrh zákona prerokoval a schválil s pripomienkami. Je to uznesenie č. 481 z 8. apríla 2009.

Takisto Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh zákona a schválil ho s pripomienkami č. uznesenia 265 z 2. apríla 2009.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ho takisto prerokoval a návrh zákona odporučil schváliť s pripomienkami. Je to uznesenie č. 154 zo 7. apríla 2009.

Ako som už informoval, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor ho takisto prerokoval, ale neprijal platné uznesenie. Pri prerokúvaní odporučil návrh zákona schváliť, je to uznesenie č. 152 zo 7. apríla 2009, ale celkovú správu neschválil. Takže podávam informáciu.

Je celkom 7 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v informácii, o ktorých budeme hlasovať potom spoločne.

Gestorský výbor poveril mňa ako spravodajcu predniesť v zmysle § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predniesť túto informáciu. Ďakujem za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP