T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Chcem sa spýtať: Pani spravodajkyňa chce zaujať stanovisko?

J. Vaľová, poslankyňa: Áno. Ja len jednu vetu. Ak dovolíte, nepôjdem k meritu zákona. Ale mohla som reagovať vo faktickej poznámke na pani kolegyňu Sárközy, len som to nestihla. Ja len teda jednou vetou upravím jej slová, kde povedala, že pán premiér Robert Fico tvrdí, že spoločnosti by nemali mať zisk. Ja si myslím, že toto tvrdenie nie je správne. Pán Robert Fico, ak dobre ja rozumiem, tak rozpráva, že spoločnosti by mali mať zisk, teda, samozrejme, ak dobre hospodária, čo je úplne základom, aby každá spoločnosť, ktorá dobre hospodári, mala zisk. Ale, samozrejme, pán premiér a, myslím si, aj my ako sociálna demokracia vieme jednoznačne, že tento zisk vytvárajú aj zamestnanci. A títo zamestnanci by mali mať z toho určité benefity, ktoré sú v sociálnych výhodách. Čiže to by som chcela povedať, aby sa nevkladali takéto slová, že Smer - SD alebo pán premiér je proti tomu, aby firmy mali zisk. My sa tešíme, keď firmy majú zisk, dobre hospodária. Ale, samozrejme, vieme o tom, že aj zamestnanci sa podieľajú na tom, aj zamestnanci by mali mať určitú časť z tých svojich sociálnych benefitov. To som si považovala za potrebné doložiť. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 879, spoločnú správu výborov máme ako tlač 879a.

Prosím ministra financií Slovenskej republiky Jána Počiatka o odôvodnenie vládneho návrhu zákona.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 817 z 26. septembra 2007.

Vládny návrh zákona upravuje prechod zastavaných pozemkov z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov nachádzajúcich sa pod stavbami, ktoré na základe osobitných právnych predpisov prešli z majetku štátu do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov.

Zastavané pozemky neprešli do vlastníctva územnej samosprávy spolu so stavbami, pretože boli v správe iného subjektu, než boli stavby. Keďže rozdielne vlastníctvo pozemkov a stavieb spôsobuje obciam a vyšším územným celkom problémy pri správe a nakladaní so svojím majetkom, navrhuje sa prechod týchto pozemkov do vlastníctva územnej samosprávy.

Do návrhu zákona boli premietnuté aj zmeny, ktoré reagujú na poznatky z aplikačnej praxe. Precíznejšie sa upravuje postavenie obcí a vyšších územných celkov ako vlastníkov majetku, postavenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií ako správcu majetku vo vlastníctve územnej samosprávy a správa tohto majetku. Ďakujem za slovo, skončil som.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Michalovi Lukšovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

M. Lukša, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov (tlač 879), v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1298 z 11. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.

K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi dali Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 495 zo dňa 8. apríla 2009, Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 615 zo dňa 14. apríla 2009.

Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť dal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 263 zo dňa 2. apríla 2009.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe, nebudem ich všetky čítať. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1, 9, 10, 11 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich, o bodoch spoločnej správy 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Skončil som, ďakujem, pán predsedajúci.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomnú prihlášku som nedostal, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Nikto sa nehlási.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Zrejme pán navrhovateľ sa nechce vyjadriť.

Spravodajca tiež.

Ďakujem veľmi pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

V rokovaní pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 - 2014.

Návrh má tlač 963.

Uvedie ho generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pán Dušan Muňko, ktorého vítam na rokovaní Národnej rady. A zároveň ho prosím, aby materiál uviedol.

D. Muňko, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, povinnosť predložiť Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie návrh strategických zámerov činností Sociálnej poisťovne mi ako generálnemu riaditeľovi tejto inštitúcie vyplýva z § 122 zákona o sociálnom poistení.

Pred menej ako rokom, konkrétne v máji 2008, Národná rada Slovenskej republiky schválila Strategické zámery činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2007 - 2012. Vzhľadom na zmenu vo funkcii generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v auguste 2008 predkladám vám na schválenie strategické zámery činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 - 2014.

Východiskom pre tvorbu strategických zámerov Sociálnej poisťovne bola dôsledná analýza vtedajšieho stavu tejto verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho poistenia, na tvorbe ktorej sa zúčastnili všetci vedúci zamestnanci jej organizačných zložiek, t. j. ústredia a pobočiek. Analýza poskytla pravdivý obraz o Sociálnej poisťovni, odhalila slabé, ale aj silné stránky činnosti jej výkonným orgánom pri plnení úloh vymedzených zákonom o sociálnom poistení ale aj ďalšími právnymi predpismi.

Vykonávaná analýza stavu fungovania Sociálnej poisťovne vytvorila predpoklady na definovanie strategických zámerov inštitúcie, ktoré orientovala do štyroch prioritných cieľových oblastí, ktorým sú klient, rozvoj Sociálnej poisťovne, financie a vnútorné procesy. Plnením konkrétnych strategických cieľov a opatrení v rámci definovaných štyroch prioritných oblastí chcela Sociálna poisťovňa napĺňať ambíciu byť modernou, proklientsky orientovanou inštitúciou, ktorá racionálnym a efektívnym spôsobom zabezpečuje svoje primárne poslanie, ktorým je najmä včasné a kvalitné uspokojovanie zákonných nárokov svojich klientov.

V rámci implementačnej fázy stratégie Sociálnej poisťovne aj vzhľadom na súčasné vplyvy vonkajšieho prostredia boli aj napriek krátkemu časového odstupu definované viaceré nové opatrenia a postupy smerujúce najmä do oblasti financií, optimalizácie a zdokonaľovania vnútorných procesov, ale aj opatrenia smerujúce do informačného systému, ktoré sme premietli do aktuálnej stratégie Sociálnej poisťovne v období rokov 2009 - 2014. Z tých najdôležitejších opatrení uvediem napr. zvýšenie dôrazu na vymáhanie pohľadávok, stransparentnenie výberu exekútorov, s ktorými bude Sociálna poisťovňa spolupracovať, a to prostredníctvom elektronického prideľovania exekúcií, prehodnotenie úspešnosti výberu poistného v budúcich obdobiach vzhľadom na prebiehajúcu hospodársku a finančnú krízu, centralizáciu prierezových činností, rozvoj informačného systému Sociálnej poisťovne, rozvoj elektronických služieb pre klientov, elektronické spracovanie na ich požiadanie v rámci elektronizácie verejnej správy, dobudovanie klientskych centier, zvýšenie efektívnosti kontrolnej činnosti zameranej na výkon vnútornej a vonkajšej kontroly, finančnej kontroly. Tieto, ale aj niektoré ďalšie opatrenia sú uvedené v aktualizovaných strategických cieľoch a opatreniach, ktoré chce Sociálna poisťovňa realizovať v období rokov 2009 - 2014 pre naplnenie svojej ambície stať sa modernou proklientsky orientovanou inštitúciou. V tejto súvislosti si vás dovoľujem, panie poslankyne, páni poslanci, požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 - 2014. Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán riaditeľ, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

Prosím teraz povereného člena výboru pre sociálne veci a bývanie poslanca Róberta Madeja, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán generálny riaditeľ, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 až 2014.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorsky výbor k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 až 2014 podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výboru.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 4. marca 2009 pod číslom 992 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne do 9. apríla 2009 s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením z 1. apríla 2009 pod číslom 240 súhlasil s návrhom a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Z uznesenia výboru nevyplývajú pre Národnú radu Slovenskej republiky žiadne iné návrhy. Výbor žiada generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne podľa § 128 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predložiť na rokovanie výboru v zákonom stanovenej lehote správu o dopadoch finančnej krízy a vyvíjajúcej sa miery nezamestnanosti na príjmy do Sociálnej poisťovne.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorsky výbor uznesením z 1. apríla 2009 pod číslom 240 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 až 2014 schváliť.

Gestorsky výbor určil spravodajcu Róberta Madeja predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu výboru o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu tejto správy. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky znie: "Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní podľa § 122 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov schvaľuje návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 až 2014."

Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Kto ma záujem sa prihlásiť do rozpravy ústne? Registrujem pani poslankyňu Sárközy, pána predsedu výboru Haleckého, nikoho viac. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Slovo má pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa v krátkosti vyjadrila k prerokúvanému materiálu, ktorý má honosný názov: návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 až 2014. Keď si však človek dá tú námahu a poctivo preštuduje asi taký devätnásťstranový materiál vrátane predkladacej správy a príloh, tak sa o skutočných strategických zámeroch tejto podľa mňa nepochybne veľmi dôležitej inštitúcie nedozvie takmer nič, alebo, keby som chcela byť presná, tak sa dozvie z tohto materiálu napr. to, že Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia bola zriadená 1. novembra 1994 na výkon nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia občanov. Pozrela som sa, či je to aktuálna správa a pre koho táto správa vznikla. Tak prerokovala túto správu najprv vláda a potom Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a prerokováva to teraz plénum. Pevne verím, že ani vo vláde nie sú členovia, ani v Národnej rade nie sú poslanci, ktorí by nevedeli, kedy a za akým účelom vznikla Sociálna poisťovňa. Možnože sú takí, ale potom by to nebolo treba dať do strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na roky 2009 až 2014, ale spraviť nejaký seminár, kde by sa o tom mohli dozvedieť. Je to len fádny, príliš všeobecný a do značnej miery alibistický materiál, ktorý podľa mňa nenapĺňa svoj deklarovaný cieľ. Mohli by sme povedať, že aká je súčasnosť, aká je dennodenná prax tejto inštitúcie, taká je aj stratégia, alibistická, vyčkávajúca, je to jednoducho hračka v rukách politických záujmov našej vládnej koalície. Síce od augusta minulého roku má nové vedenie, no pretrvávajúca bezradnosť zostala takisto ako predtým. Inštitúcia, ktorá nemá stratégiu, nemôže efektívne fungovať. A, bohužiaľ, toho svedkami sme aj teraz.

V materiáli sa hovorí o dobudovaní klientskych centier, o zlepšení služieb klientom, no každodenná a hlavne súčasná prax tomu nezodpovedá. Dovoľte mi uviesť jeden príklad, vyplácania podpory v nezamestnanosti, čo je dnes už veľmi aktuálna otázka. Doterajšia prax, resp. spolupráca medzi Sociálnou poisťovňou a pracoviskami Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny umožňovala, aby človek, ktorý prišiel o zamestnanie, všetky potrebné byrokratické peripetie, mohla by som to nazvať papierovačkami, mohol vybaviť naraz, pri návšteve pracoviska úradu práce. Po novom, hlavne teraz, keď sa zvyšuje nezamestnanosť, zásluhou nových metodických usmernení, ktoré s proklientsky deklarovaným postupom nemajú nič spoločné, pre potrebný formulár musí navštíviť aj Sociálnu poisťovňu. Podpora v nezamestnanosti sa navyše začne vyplácať až po vydaní tohto formulára príslušnou inštitúciou členského štátu, čo niekedy môže trvať aj týždne, aj mesiace. A, žiaľbohu, vyplácanie sa robí len od toho dátumu, keď tento formulár z tej-ktorej krajiny príde.

Chýbajú ukazovatele, ktoré by umožnili vyhodnotenie miery dosiahnutia strategických zámerov premietnutých do opatrení. To hovorím ja ako opozičná poslankyňa a hovorila som to aj na výbore pre sociálne veci a bývanie. Ale je zaujímavé, že kritické poznámky k tomuto materiálu má aj Dozorná rada Sociálnej poisťovne. A to už nie sú opoziční poslanci. Dovoľte mi krátko citovať z toho materiálu: "Samotný návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 až 2014 predpokladá nižšiu úspešnosť výberu poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie v porovnaní so schváleným rozpočtom Sociálnej poisťovne na rok 2009. Sociálna poisťovňa túto zmenu odôvodňuje dopadmi finančnej a hospodárskej krízy. To by však podľa Dozornej rady Sociálnej poisťovne nemalo znamenať, že Sociálna poisťovňa nebude naďalej vyvíjať aktivity na zlepšenie výberu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie." V tomto materiáli, žiaľbohu, sa píše o tom, že výber pohľadávok bude ešte nižší, práve dôsledkom hospodárskej krízy. Ďalej citujem z materiálu Dozornej rady: "Súčasťou návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne nie sú podrobne špecifikované postupy na dosiahnutie stanovených strategických cieľov a opatrení, tie budú rozpracované až neskôr." Kedy? Samotný materiál uvádza, že stratégia nezohľadňuje niektoré diskutované zámery ako napr. zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov prechodom výberu poistného zo Sociálnej poisťovne na daňové úrady, pretože tie budú súčasťou vládou chystanej koncepcie reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, ktorá má byť vypracovaná do konca mája 2009 a potom následne do konca decembra 2009. Pritom predchádzajúca vláda pripravila harmonogram a všetky potrebné dokumenty na to, aby sa jednotný výber odvodov mohol uskutočniť prechodom Slovenskej republiky na euro od 1. januára 2009. Nestalo sa tak. Ja ako opozičná poslankyňa by som rada vedela, čo si o týchto návrhoch myslí Sociálna poisťovňa ktorej sa to celé má dotýkať.

A chcem v krátkosti zhrnúť. Materiál, návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 až 2014, hodnotím ako nedostatočný, odborne nepripravený a dovolím si tvrdiť, že je jeden z najslabších za posledné roky. Ďakujem pekne za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči, máte slovo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Sárközy, ja by som vás chcela doplniť vo vymenúvaní kritiky tohto materiálu. Veľmi závažný problém je aj v tom, že materiál vychádza pri plánovaní stratégie činnosti z nereálneho predpokladu nezamestnanosti, kde udáva 7-percentnú nezamestnanosť, v súčasnosti už je 10,33-percentná nezamestnanosť. A v tejto súvislosti by som bola rada, keby aj pán generálny riaditeľ sa vyjadril k tomu, či ešte stále trvá na tom, že tento materiál je naozaj reálny podklad pre takú vážnu víziu, ako je stratégia činnosti Sociálnej poisťovne do roku 2014. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

S reakciou na faktickú, pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za poznámku, pani poslankyňa. Úplne sa stotožňujem s tým, čo ste povedali. Ja som túto otázku minulý týždeň položila aj ministrovi financií, či si nemyslí, že treba prehodnotiť rozpočet Sociálnej poisťovne. On uviedol vcelku optimistický scenár. Bolo to minulý týždeň. A ja som sa mu potom poďakovala s tým, že pevne verím, že mu tento optimizmus zostane aj napr. koncom mája. Jeho odpoveď bola: "V máji tie čísla budú úplne iné." Takže myslím si, že je to reálne, aby si už konečne vládna koalícia priznala a pripravila materiál, ktorým sa bude meniť jednak rozpočet Sociálnej poisťovne a potom aj rozpočet Slovenskej republiky. Samozrejme, všetci sme si vedomí toho, že vládna koalícia počká na voľby do Európskeho parlamentu a tieto nové čísla nám predloží na júnovú schôdzu, ktorá sa začína 16. júna. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ďalej v rozprave vystúpi pán predseda výboru Halecký. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda parlamentu. Vážený pán generálny riaditeľ, vážený spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k tomuto dokumentu chcel by som úvodom povedať, že ja ho považujem za dobrý a dostatočný, pretože skutočne vykresľuje základné zámery, stratégiu do roku 2014 a je to materiál, ktorý nemôže byť a nemal byť analytický, aby rozobral všetky zložky dopodrobna s príslušnými číslami, zdôvodneniami a podobne. To znamená, že aj tie exkurzy, ktoré boli tuná spomínané úvodom, sú pre poslancov, ktorí sa nezaoberajú touto problematikou, myslím si, tiež dobré pre ich celkovú informovanosť.

Kvôli času a kvôli stručnosti chcel by som uviesť len niektoré svoje postrehy z tohto materiálu.

Myslím si, že vystihuje skutočnosť a základné zámery v tom zmysle, že predpokladá strategickú a finančnú rovnováhu v Sociálnej poisťovni, čo bude náročná úloha vzhľadom aj na nižší výber poistného v nasledujúcich krízových rokoch, a, dá sa povedať, aj očakávanú vyššiu náročnosť dôchodcov, čo sa týka hlavne vyplácania starobných dôchodkov.

V materiáli sa spomína, myslím si, správne, elektronické vybavenie siete Sociálnej poisťovne, spojenie s okresnými pobočkami, a to v nadväznosti aj na inštitúcie v Európskej únii, čo vzhľadom aj na otvorený pracovný trh bude dôležité zabezpečiť. Myslím si, že je tam správne spomínaný aj vyšší výber poistného, aj keď v tomto volebnom období má stúpajúcu tendenciu a zabezpečuje vyšším, rýchlejším tempom výber, ako to bolo v predchádzajúcom období.

Čo je z môjho pohľadu dôležité, je všímať si aj ekonomické dôvody, a myslím hlavne na generálny pardon pre penále, a výberu poistného, pretože nie je účelom Sociálnej poisťovne, aby ruinovala niektoré firmy a niektoré spoločnosti, ktoré majú takisto ťažkosti a problém v tomto období prežiť.

Chcel by som sa však predsa len zastaviť pri dvoch úlohách, ktoré budú náročné v nasledujúcom období a veľmi dôležité.

A to je v prvom rade stabilizácia, ale aj reštrukturalizácia starobného dôchodkového sporenia a poistenia v nasledujúcich rokoch, pretože je to úloha, ktorá v tomto volebnom období, predpokladám, dokončená nebude. A vieme veľmi dobre, že deficit Sociálnej poisťovne je vysoký, dokonca možno povedať, že je skoro kritický, pretože v rokoch 2009 a 2010 dodatočné zdroje, ktoré financovali deficit vyplývajúci z vytvorenia 2. piliera, končia. Takže bude to veľmi dôležitá úloha pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a, samozrejme, aj pre jeho exekutívnu zložku, Sociálnu poisťovňu, aby tieto úlohy v požadovanej úrovni splnili.

Chcem uviesť, že rovnováha medzi 1. a 2. pilierom je nastavená nedostatočne, nesprávne. A nezohľadňuje ekonomické možnosti nášho štátu a našej ekonomiky nielen v terajšom období, ale hlavne v nasledujúcom období. A preto týmto otázkam bude potrebné sa venovať, myslím si, razantnejšie s konkrétnymi legislatívnymi, nielen deklaratívnymi úlohami, pretože ináč hrozí v nasledujúcich rokoch a aj v období do roku 2014 destabilizácia tohto systému.

Chcem ešte zdôrazniť druhú úlohu, ktorá už bola spomínaná. A myslím si, že je strategická a v materiáli je uvedená. A to je spoločný výber daní a odvodov. Vláda a takisto aj Sociálna poisťovňa, ako vyplýva z materiálu, tento bod má zdôraznený vo svojich cieľoch do roku 2014. Myslím si, že nebude to ľahká úloha. ale pokiaľ sa ju podarí zrealizovať, zabezpečí zjednodušenie ekonomického a sociálneho rozvoja našej spoločnosti a hlavne zvýšenie efektívnosti výberu, ale aj vynakladania finančných prostriedkov cez Sociálnu poisťovňu. Takže predpokladám, že pokiaľ tieto úlohy sa podarí splniť, tak ako sú uvedené v zámeroch, Sociálna poisťovňa by mala aj napriek zložitej ťažkej ekonomickej a deficitnej situácii, ako som už spomínal v predchádzajúcom, svoje úlohy správne splniť.

Preto z tohto dôvodu materiál pokladám za dobrý a v záverečnom hlasovaní ho podporím. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Haleckého majú pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Štefanec. Ešte niekto má záujem? Pán poslanec Kužma. To je všetko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pani poslankyňa Gibalová.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán predseda Halecký, vy ste povedali, že materiál predpokladá nižší výber poistného. A teda ste vlastne priznali, že tento materiál je neaktuálny. Je logické, že kvantifikácia vychádza z čísiel, ku ktorým sa ťažko už vrátime po kríze. Tie príjmy do Sociálnej poisťovne teda budú veľmi odlišné, ako sa predpokladá. Verím, že správa, ktorú sme si vyžiadali od pána generálneho riaditeľa, bude naozaj vychádzať na rozdiel od tejto z aktuálnych údajov. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Halecký, hovorili ste o zjednotení výberu daní a odvodov. Je to úloha, ktorú začala realizovať ešte minulá vláda, súčasná si to dala do vienka vo svojom programovom vyhlásení. Bohužiaľ, ten termín zjednotenia daní a odvodov sa posunul až na rok 2013, podľa ministerstva financií. Na jednej strane verím, že sa zhodneme o potrebe riešenia jednotného výberu daní a odvodov, na strane druhej posunutie tohto termínu považujem za zlyhanie vládnej exekutívy. A práve dnes, keď by sme mali zastaviť plytvanie s verejnými zdrojmi, keď by sme mali prijímať účinné opatrenia, ktoré zmiernia dosah krízy na Slovensku, je zjednotenie daní a odvodov jedným z takýchto opatrení, ktoré reálne pomôže zmierniť dosahy krízy. Preto by som uvítal prehodnotenie tohto termínu a iniciatívnejší prístup tak zo strany Sociálnej poisťovne, ako aj zo strany ministerstva financií, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa zasadili za cieľ, aby minimálne do konca volebného obdobia táto úloha bola realizovaná. Pri dobrej vôli sa to urobiť dá. Bohužiaľ, súčasná vláda si tento termín svojvoľne posunula na ďalšie obdobie. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kužma.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Ja som chcel k tomu istému bodu, tomuto posunu o štyri roky oproti pôvodnému termínu. Neviem, či to je schválnosť, či to je ukážka totálnej neschopnosti niečo konkrétne urobiť okrem takých rečí, ako sú v tej správe. Ale skutočne konkrétny skutok, ktorý si vyžaduje určité organizačné schopnosti, sa mi javí tak, že asi táto vláda je absolútne neschopná ho urobiť, a preto to odkladá vlastne až na koniec budúceho volebného obdobia pod heslom: "Však ktovie, kto vtedy bude vládnuť." Myslím si, že by to mali veľmi rýchlo prehodnotiť a neodkladať tieto veci a tak by mali na nich pracovať, aby sa to urobilo oveľa skôr, lebo štvorročný posun termínov, to je veľmi, veľmi prehnané.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Chcel by som reagovať na pánov poslancov takto.

K pani poslankyni Gibalovej. Áno, tieto materiály a tieto body, ktoré požadujete tak, že by mali byť v správe, je to v poriadku. Len ja predpokladám, že budú v každoročnej správe, ktorú Sociálna poisťovňa predkladá do parlamentu. Takže v takom strategickom materiáli, ako sú ciele a úlohy do roku 2014, zrejme, aspoň ja predpokladám, v takomto rozsahu sa nedostali, ako by ste očakávali a predpokladali. Myslím si, že v ročných správach budeme môcť sa k tomu konkrétnejšie vyjadrovať.

K poznámke pána poslanca Štefanca, že ten termín bol posunutý neprimerane, neadekvátne a že bola reálnosť zrealizovať to skôr. Som toho názoru, že skutočne dalo sa to skôr zrealizovať. Ale ak vychádzam z toho, aby táto úloha mohla byť splnená, je potrebné dosť veľa finančných a možnože aj organizačných snažení na to, aby bol príslušný elektronický systém či už v systéme Sociálnej poisťovne, sociálnych pobočiek na jednotlivých okresoch, ale aj na daňových úradoch zrealizovaný tak, aby túto úlohu bolo možné bezporuchovo splniť. Tak preto, ja myslím si, aj z tohto dôvodu, nie z nejakých taktických a iných dôvodov tento termín bol posunutý na trošku dlhšie, neskôr, ako je aj podľa môjho očakávania.

K vystúpeniu pána poslanca Kužmu. Vlastne som už odpovedal toto, čo aj u pána poslanca Štefanca, že skutočne je to strategická úloha v hospodárskom, finančnom a sociálnom zabezpečení, spoločný výber daní a odvodov, a tiež netrpezlivo... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vystúpením pána poslanca Haleckého sme vyčerpali rozpravu. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať k rozprave stanovisko. Nech sa páči, máte slovo.

D. Muňko, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne: Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Sociálna poisťovňa môže postaviť stratégiu len tak, ako je postavená legislatíva, to si povedzme priamo. Ja som na výbore povedal, že existujúce čísla, ktoré sú dané, budú iste korigované. Budú korigované tak, ako sa bude vyvíjať situácia, pokiaľ sa týka hospodárskej krízy. Prekvapuje ma ale od poslancov, ktorí boli v predchádzajúcom funkčnom období vo vláde, ako nastavili zákon o starobnom sporení, pretože kvôli tomu, ako ho nastavili, má dneska Sociálna poisťovňa tie problémy, ktoré má. A to, čo tu povedal aj predseda výboru, je to, že Slovensko nemalo, nemá a nebude mať dostatok finančných prostriedkov na to, ako je nastavený 2. pilier. Je len krátka doba odvtedy, ako bol prijatý zákon teraz, ktorý začne platiť 1. 7. Som zvedavý, čo budete hovoriť 1. 7. vzhľadom na to, čo dneska robia správcovské spoločnosti, že sa zbavujú z portfólia vecí, zlých akcií, ktoré proste majú zlé. Som zvedavý, ako prepadnú k 30. 6. tohto roku jednotlivé správcovské spoločnosti. Som zvedavý, čo budete hovoriť, páni poslanci z opozície, potom, keď prepadne toto portfólio o 40, možno aj o 60 % pri vyváženom a pri rastovom fonde. Takže potom sa budeme pozerať, ako bol zákon nastavený. Ja ho môžem, resp. pracovníci ho môžu len realizovať ako tieto zákony, ktoré boli v tomto parlamente prijaté. To je jedna vec.

Pokiaľ sa týka výberu poistného, posunul som sa dopredu s tým, že som zaviedol jednak elektronické možnosti prideľovania pohľadávok exekútorom, proste aby som obmedzil korupciu. Sú tam stanovené ciele, ktoré by sme mali v období rokov 2009 - 2014 realizovať. Samozrejme, ide o to, čo nám dovolí správny fond. Od toho sa budú odvíjať aj veci, aj strategické zámery, ako budú naplnené. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pán spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie. Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej budeme pokračovať

správou o činnosti verejného ochrancu práv.

Správa je uvedená ako tlač 984.

Správu uvedie verejný ochranca práv pán Pavel Kandráč. Prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

P. Kandráč, verejný ochranca práv: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, je to siedma správa verejného ochrancu práv, ktorou chcem poukázať na poznatky, ktoré som za rok 2008 získal pri ochrane a uplatňovaní základných práv a slobôd.

Správa má ambíciu poskytnúť primárny a dôveryhodný obraz o stave a zachovávaní základných práv a slobôd v Slovenskej republike v rámci pôsobnosti verejného ochrancu práv, po druhé, transparentne informovať o zisteniach, ktoré sa na úseku ochrany základných práv a slobôd zistili, a, samozrejme, upozorňovať na nedostatky, ako aj urobiť určité vízie do budúcnosti, ako by sa malo v ďalšej činnosti pokračovať. Samozrejme, aj nenásilným spôsobom chce poukázať na určité pozitívne výsledky.

Štruktúra správy, resp. jej obsah pozostáva, že analyzujeme jednotlivé problémy, analyzujeme jednotlivé javy, poznania získané z podnetov, nasledovne realizujeme opatrenia a odporúčania, ako by sa dali určité javy napraviť.

Súčasťou správy sú tri prílohy. A to je projekt, detskí spolupracovníci verejného ochrancu práv, ďalej sú to dokumenty z posledného zasadnutia ombudsmanov krajín V-4 a štatistické údaje, ktoré určitým spôsobom ilustrujú predmetnú správu.

Niekoľko čísiel, páni poslanci, dovoľte uviesť. Celkový počet podnetov bol 16 240. Z toho v roku 2008 bolo 2 540 podnetov. Vybavenosť podnetov, ak by som to uviedol percentuálne, je 96,5 %. Ak by som posúdil to z pohľadu pomeru pôsobnosti, čo prináleží verejnému ochrancovi práv a čo nie, tak je to 50 na 50. Čiže je tu určité zlepšenie na strane podávateľov podnetov, že už poznajú, akú problematiku verejný ochranca práv má vo svojej pôsobnosti.

Chcem uviesť, že určitým spôsobom sa činnosť verejného ochrancu práv zo strany občanov využíva, ak nie zneužíva, pretože ho považujú za určitý bezplatný servis v rámci určitých otázok, ktoré prináležia advokátskym kanceláriám. Preto v niektorých prípadoch vznikajú aj určité disproporcie k občanovi, ktorý nechce pochopiť, že verejný ochranca práv nie je advokátska kancelária.

Prioritami verejného ochrancu práv v roku 2008 bolo predovšetkým riešenie podnetov. Najčastejšie boli to podnety v oblasti sociálnych otázok. Ďalej to boli podnety, ktoré namietali susedské spory, pracovnoprávne, dedičské, no a staronový problém, zbytočné prieťahy tak v súdnych konaniach, ako aj v konaniach orgánov verejnej správy. Tiež sa sťažovali na nie najdokonalejšiu legislatívu.

Vlastná iniciatíva, pretože verejný ochranca práv koná aj z vlastnej iniciatívy. Tam sme sústredili našu pozornosť na zvyšovanie právneho vedomia. A dôvodom bolo to, že sme z vlastného poznania zistili, že je to jedna z príčin, ktorá spôsobuje určité konflikty medzi občanmi a orgánmi verejnej správy. Prostriedky boli besedy, prednášky, stretnutia, kde sme vysvetľovali určité problémy a usmerňovali občanov.

V rámci vlastnej iniciatívy sme osobitnú pozornosť venovali problémom detí a Dohovoru o právach dieťaťa. Druhý takýto vážny problém boli starší občania čiže seniori a tretí, to boli princípy dobrej správy. Prvé dve kategórie sú najzraniteľnejšie, kategórie obyvateľstva Slovenskej republiky, pretože najťažšie sa domáhajú svojich práv.

Vo vzťahu k deťom sme vypracovali projekt Detskí spolupracovníci verejného ochrancu práv. Jeho zmyslom je, aby sme sa dostali do dobrého priateľského vzťahu k deťom, pretože vychádzame z poznania, že deti sa skôr svojim rovesníkom zveria ako dospelým. Tak by sme chceli začať určitým spôsobom bojovať proti šikane, agresivite a iným nezdravým javom, ktoré v školách sú, lebo máme také poznanie a zdá sa nám, že je nejaká asi tichá vojna medzi učiteľmi a rodičmi.

Čo sa týka skupiny starších občanov seniorov, tam by sme chceli dosiahnuť zmenu filozofie, že mladé je pozitívne, staré je negatívne, pretože vychádzame z poznania, že aj starí boli mladí a mladí budú starí. Čiže chceme dosiahnuť určitú už teraz solidaritu, solidárnu súčinnosť, pretože nie je možné, že by tieto dve skupiny obyvateľstva boli v nejakom nie priateľskom vzťahu a nie je možné, hovoriť, že jeden na druhého dopláca. Takže toto by sme chceli zmeniť, tú filozofiu. Preto sme vypracovali aj tzv. pätnástoro, ktoré chceme dostať aj do medzinárodných dokumentov, akoby sa treba bolo správať k starším občanom. Ich trápia predovšetkým sociálne otázky, t. j. dôchodkové zabezpečenie, prekvalifikovanie dôchodkov, invalidné dôchodky, nedostatok pracovných príležitostí a podobne.

Ďalšia skupina otázok, ktorej sme mimoriadne venovali pozornosť, to sú princípy dobrej správy. Aj tu sme vypracovali 10 princípov, kde máme prísľub od výboru pre verejnú správu, prísľub od výboru pre ľudské práva, že budú sa snažiť nejakým spôsobom to dostať do určitej právnej podoby, aby sa to pre orgány verejnej správy stalo záväzným.

Čo sa týka porušenia základných práv a slobôd, celkovo bolo 971 porušení základných práv, z toho v roku 2008 to bolo 204 prípadov. Najčastejšie to boli zbytočné prieťahy v súdnych konaniach. Robí to 190 prípadov. Ostatné sú v tom katastrálne úrady, Sociálna poisťovňa, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvá niektoré.

Spolupráca a súčinnosť s orgánmi a inštitúciami. Veľmi dobrá spolupráca je s Národnou radou, predovšetkým s výbormi (výbor pre ľudské práva, výbor pre verejnú správu a výbor sociálny). Tam komunikujeme s nimi, upozorňujeme na niektoré nedostatky v právnych úpravách a dávame do pozornosti poslancom problémy, ktoré trápia občanov, ktoré namietajú vo svojich podnetoch. Takisto spolupracujeme aj s inými výbormi podľa potreby. A, ďalej, spolupracujeme veľmi dobre s ministerstvami s ZMOS-om, so samosprávou. Musím povedať, že spolupráca s orgánmi je korektná, efektívna. A myslím si, že sú rešpektované stanoviská verejného ochrancu práv. V roku 2008 sa nám nestal jeden prípad, aby nebol rešpektovaný návrh verejného ochrancu práv. V roku 2007 to bol jeden.

Propagácia a spolupráca s médiami je štandardná. Realizujeme to buď prostredníctvom stálych rubrík alebo ad hoc a prakticky spolupracujeme so všetkými médiami (televízia, rozhlas a všetky noviny). Každému, kto sa na nás obráti, poskytujeme stanovisko, vyjadrujeme sa k veci. A ako jedna ďalšia forma je, že vydávame štvrťročne pravidelne náš Spravodaj.

Spolupráca veľmi zaujímavá je a významná, čo doteraz nebola, je s akademickou obcou a školami. Podieľame sa na výučbe, podieľame sa na besedách, podieľame sa na vedení diplomových prác, dokonca podieľame sa na realizácii olympiád týkajúcich sa ľudských práva. A myslím, že toto treba pozitívne hodnotiť, pretože sa do osnov a do učebných plánov dostáva aj výučba základných práv a slobôd. Môžem konštatovať, že tak na stredných školách, základných školách, ako aj na učilištiach sa prehlbujú znalosti z oblasti základných práv a slobôd.

Zahraničná spolupráca. Sme aktívni v ombudsmanských inštitúciách, ako je IOI, ďalej, v Európskej sieti detských ombudsmanov, s európskym ombudsmanom spolupracujeme, zúčastňujeme sa na realizácii projektu s komisárom Rady Európy pre ľudské práva. A taká významná, ktorá si zvýšenú pozornosť vyžaduje, je to spolupráca so švédskym úradom na odškodňovanie a podporu obetí trestných činov. Je to určité vyznamenanie pre úrad verejného ochrancu práv.

Kancelária verejného ochrancu práv. Je to pomocná inštitúcia pre verejného ochrancu, kde 18 právnikov zabezpečuje právnu agendu vrátane 12 regionálnych stredísk. Hospodárime na základe štátneho rozpočtu hospodárne. Problémom zostáva vlastná budova a samostatná rozpočtová kapitola, čo by verejný ochranca práv mal mať, aj jedno, aj druhé. Napomohlo by to veľmi účinne jeho činnosti a hlavne hospodárnosti.

Záverom mi dovoľte pripomenúť, že správu považujem za veľmi dôležitý dokument. Myslím si, že podáva dobrý obraz o situácii v uplatňovaní a ochrane základných práv a slobôd v Slovenskej republike a o problémoch občanov, ktorí sa na verejného ochrancu práv obracajú. Tak poskytuje určitý obraz odbornej, ale i laickej verejnosti. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)