A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Teraz prosím poverenú členku výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyňu Vieru Mazúrovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči.
V. Mazúrová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov predložil verejný ochranca práv pán Pavel Kandráč 30. marca 2009 správu o svojej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1037 z 30. marca 2009 pridelil správu o činnosti verejného ochrancu práv (tlač 984) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a pripraví návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o správe o činnosti verejného ochrancu práv na svojej 46. schôdzi za účasti verejného ochrancu práv Pavla Kandráča.
Výbor uznesením zo 7. apríla 2009 č. 195 správu o činnosti verejného ochrancu práv zobral na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie správu o činnosti verejného ochrancu práv.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram preto možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem.
Ďalším bodom programu je
správa o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za rok 2008.
Je to tlač pod číslom 979.
Túto správu uvedie predseda výboru pán poslanec Milan Urbáni. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, je mi veľkou cťou a napĺňa ma to hlbokým uspokojením, že ako eurooptimista môžem vystúpiť s touto správou práve tesne v predvečer 5. výročia nášho vstupu do Európskej únie.
Výbor pre európske záležitosti predkladá Národnej rade v súlade s § 58 ods. 3 písm. e) rokovacieho poriadku každoročne správy o svojej činnosti za uplynulý rok. Správa o činnosti výboru za rok 2008 obsahuje informácie o prerokovaných návrhoch právne záväzných aktov a iných aktov európskych spoločenstiev a Európskej únie o počte schválených stanovísk Slovenskej republike.
Výbor, len pre vašu informáciu, prerokoval 330 právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie, 549 návrhov stanovísk Slovenskej republiky podal k návrhom, o ktorých sa rokovalo v európskych orgánoch. Výbor počas roku 2008 aktívne uplatňoval kontrolné právomoci voči vláde Slovenskej republiky v súlade s ústavným zákonom č. 397/2004 Z. z. o spolupráci vlády Slovenskej republiky a Národnej rady. Podľa možností sa snažil zasadať tak, aby mal príslušný minister vždy pred rokovaním v Bruseli výborom schválený mandát. Okrem toho aktívnejšie ako po minulé roky využil oprávnenie dané rokovacím poriadkom a požiadal o vyjadrenie k prioritným legislatívnym návrhom vecné príslušné výbory Národnej rady.
Správa ďalej stručne informuje o najvýznamnejších legislatívnych návrhoch, súvisiacich témach, ktorým sa výbor venoval na svojich schôdzach za posledný rok, pričom tieto sú zoradené podľa jednotlivých politík Európskej únie.
Okrem toho informuje o aktivitách výboru v rámci COSAC-u, kde sa zapojil do dvoch testov kontroly súladu legislatívnych návrhov predložených Európskou komisiou s princípom subsidiarity.
Samotná správa obsahuje dve prílohy. Jednou z nich je informácia o politickej stratégii Európskej komisie na rok 2009 a obsahom druhej sú informácie o stave čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie k 28. februáru roku 2009. Dovoľte mi informovať vás, že Slovenská republika čerpala k 31. 3. 2009 zo záväzkov I. programového obdobia 2004 až 2006 za všetky programové dokumenty prostriedky vo výške 1,075 mld. eur z celkového záväzku 1,169 mld., čo predstavuje čerpanie 98,42 %. Len pre porovnanie poviem, vzhľadom na posun termínu oprávnenosti výdavkov pre konečných prijímateľov a príjemcov pomoci Európskou komisiou z 31. 12. 2008 na 30. 6. 2009 sa zvýšila možnosť Slovenskej republiky maximálne vyčerpať uvedené prostriedky. Chvalabohu, môžem vás informovať, že sa tak aj stalo. A vám dám poslednú informáciu zo 17. 4. 2009, tak čerpanie je na úrovni 99,57 % a nárast je od posledného čísla, ktoré som čítal, o 0,15 %. Len pre informáciu poviem, aby niekto si nemyslel, že to je výsledkom predchádzajúcich období a predchádzajúcej vlády, k 31. 12. 2005 bolo čerpanie na úrovni 11 %, k 31. 12. 2006 bolo čerpanie týchto prostriedkov na úrovni 35 %. Čiže prebrali sme vlastne čerpanie na úrovni menej ako 30 %. A k 31. 12. 2007 bolo čerpanie na úrovni 63,69 %. Pre toto fantastické číslo, že nám chýba pár desatín k stovke, je vynikajúca správa pre Slovensko. A treba všetkým poďakovať, ktorí sa na tom zúčastňovali.
Dovoľte mi tiež uviesť informáciu o aktuálnom stave zverejňovania výziev programového obdobia 2007 až 2013 na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný prostriedok k 16. 4. 2009. Celkovo bolo vyhlásených 100 výziev v sume 3,350 400 mld. eur. Ďalej, za štrukturálne fondy a Kohézny fond na toto obdobie 2007 až 2013 bolo predložených celkom 65 súhrnných žiadostí o platbu. Z toho bolo schválených 59 súhrnných žiadostí o platbu v celkovej sume 40,44 mil. eur, čo je 1,339 mld. korún približne. Je to čerpanie na veľmi nízkej úrovni. Je potrebné povedať, že toto čerpanie záväzku 2007 zníženého o zálohovú platbu v rámci štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu (okrem cieľa 3 - operačného programu Európska územná spolupráca Slovenskej republiky a Českej republiky, ďalej, operačného programu Interact II a operačného programu Rybné hospodárstvo) za II. obdobie predstavuje 10,52 %.
Ja pevne verím, ako som čítal, a preto som čítal naschvál aj tie čísla z predchádzajúcich období, že tieto čísla sa postupne budú zvyšovať. Je meškanie. Meškanie bolo spôsobené tým, že pri nástupe tejto vlády, keď sme nastúpili do vlády, bolo treba na základe pripomienok Európskej komisie k jednotlivým programom spraviť vlastne nové programy. Pretiahlo sa to na niekoľko mesiacov. A preto to meškanie je aj objektívne odôvodnené. Ale nič to nezmenšuje na tom, že všetky ministerstvá, ktoré pracujú na týchto európskych fondoch, by mali zakcelerovať svoju prácu, aby tie fondy na Slovensko prišli, pretože sú pre Slovensko veľmi potrebné. Ďakujem vám za pozornosť, pani poslankyne, páni poslanci. Toľko k predloženej správe môj komentár. Ďakujem. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov. Súčasne vás prosím, aby ste plnili aj úlohu spravodajcu.
Otváram teraz rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ústne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Urbáni. Ešte niekto má záujem? Ak nie uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Urbáni, máte slovo.
M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. Nestihol som si presadnúť na obidve miesta. Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som na začiatok bol trošku sentimentálny a povedal, že keby nebolo 1. 1. 1993 a neboli by sme založili Slovenskú republiku, nemohli by sme dnes prakticky referovať o správe, nemohli by sme hovoriť o piatich rokoch účinkovania Slovenskej republiky v Európskej únii.
Dámy a páni, posledné rozšírenie Európskej únie v rokoch 2004 až 2007 bolo doposiaľ najväčším rozšírením Európskej únie. Rozšírená Európska únia je teraz najväčšou hospodársky integrovanou oblasťou na svete a predstavuje viac ako 30 % svetového hrubého domáceho produktu a viac než 17 % svetového obchodu. To umožňuje Európskej únii, aby bola rozhodujúcim hráčom v celosvetovom dianí. Príjem na hlavu v nových členských štátoch stúpol zo 40 % priemeru starých členských štátov v roku 1999 na 52 % v roku 2008, pričom rast dosiahol v období rokov 2004 až 2008 v priemere 5,5 % v porovnaní s predchádzajúcimi 3,5 %. Rozšírenie takisto prinieslo väčšie príležitosti obchodu. V roku 2007 takmer 80 % vývozu nových členských štátov smerovalo do zvyšku Európskej únie. Staré členské štáty sa takisto dočkali zvýšenia v oblasti predaja do nových členských štátov na 7,5 % zo svojho celkového vývozu v roku 2007. Len aj na tomto parametri môžeme vidieť, že navzájom sa potrebujeme, staré členské štáty aj nové členské štáty. Obavy starých členských štátov z hromadného prílivu pracovných síl zo zahraničia sa nenaplnili. Vo väčšine hostiteľských členských štátov nepriniesol počet pracovníkov zo zahraničia 1 % domácej populácie v produktívnom veku. A umožnil zaplniť voľné pracovné miesta.
Podľa prieskumu verejnej mienky stúpol počet občanov Slovenskej republiky, ktorí sa cítia byť už občanmi Európskej únie zo 46 na 58 %. Náš vstup do Európskej únie, náš vstup do schengenského priestoru, schválenie a ratifikovanie Lisabonskej zmluvy, to je naším veľkým prínosom do Európskej únie. A takisto zavedenie eura v tomto roku je zase pre Slovensko veľký prínos a vytvára stabilitu pre budúce obdobia a budúce generácie, i keď teraz momentálne máme z toho aj nevýhody pri hospodárskej kríze vo svete a v susedných štátoch. Pridaná hodnota v Slovenskej republike je vo viacerých faktoroch. Ako som už spomínal, v obchodnej časti je to aj vo vnútornom trhu, a zabezpečuje dynamicky rozvíjajúci sa slovenský trh, nové podnikateľské príležitosti pre staré členské štáty Európskej únie u nás, zahraničné investície plynúce najmä do odvetví s rastovým potenciálom, liberalizácia pracovného trhu, prínos ľudského kapitálu pre pracovné pozície v členských štátoch Európskej únie, ako aj v inštitúciách Európskej únie. Ako som spomínal, vstup do eurozóny je obojstranný prínos pre hospodárstvo krajín eurozóny, takisto prínos pre kapitálové trhy, kontrolu cien, inflácie a bezproblémový prechod, ktorý nastal na Slovensku, je príkladom aj pre iné štáty. Pred tromi dňami som bol na V-4 našich výborov vo Varšave. A môžem vám povedať s radosťou, že všetci traja ostatní, ktorí do eurozóny nevstúpili a nemienili vstúpiť a kritizovali náš vstup, varovali nás, dnes nám závidia a nám gratulujú, že sme mali tú odvahu, že sme do eurozóny vstúpili.
Sme pozitívnym príkladom pre ostatné krajiny aj v tom, že sme pokračovali v reformách a v ich vylepšovaní. Pre budúcnosť je veľmi dôležitá kvalita a udržateľnosť verejných financií. Súčasná hospodárska a finančná kríza preveruje verejné financie a spôsobuje nárast deficitov a úrovne dlhov. Pre kvalitu a dlhodobo udržateľné verejné financie je dôležité nevyhnutne implementovať štrukturálne reformy tam, kde ich nemajú, a kde ich majú, vylepšovať ich ako u nás, ktoré hrajú veľmi dôležitú úlohu v stabilizácii ekonomiky. Dopad vládnych opatrení by mal brať väčší ohľad na dlhodobé štrukturálne ciele a skutočnú nerovnováhu konkurencieschopnosti v eurozóne.
Správa o starnutí obyvateľstva v Európskej únii, ktorá bude teraz predstavená na najbližšom Ekofine, nám dáva a dvíha varovný prst, lebo hovorí, že pokles priemerného ročného potenciálu rastu HDP v európskej dvadsaťsedmičke predstavuje 1 percentuálny bod (z 2,4 na 1,3) v rokoch 2041 až 2060, takisto varovný prst, kde je zvýšenie verejných výdavkov do roku 2060 o 4,7 percentuálneho bodu v dvadsaťsedmičke, zvýšenie verejných výdavkov na dôchodkový systém do roku 2060 o 2,4 percentuálneho bodu hrubého domáceho produktu v európskej dvadsaťsedmičke. A takisto treba počítať, že bude zvýšenie verejných výdavkov na zdravotníctvo do roku 2060 minimálne o 1,5 percentuálneho bodu.
Európska komisia takisto predložila aj revíziu o kapitálových požiadavkách pre banky, ktorej cieľom je dosiahnuť zvýšenie stability finančného systému, zníženie rizikovej angažovanosti a zlepšenie dozoru nad bankami, ktoré pôsobia vo viacerých krajinách Európskej únie. Vymenujem pritom len tituly. Boli navrhnuté tieto zmeny: zlepšenie riadenia rozsiahlej rizikovej angažovanosti, zlepšenie dozoru nad cezhraničnými bankovými skupinami, zlepšenie kvality bankového kapitálu, zlepšenie riadenia rizika likvidity a zlepšenie riadenia rizika v prípade sekuritizovaných produktov.
Do dnešného dňa nebola Lisabonská zmluva, dámy a páni, schválená v Írsku a v Česku. Bola schválená a nebola ratifikovaná v Nemecku a v Poľsku. Preto treba vysoko hodnotiť, ako som už spomínal, že na Slovensku sme sa postavili čelom k tomuto problému a táto zmluva bola u nás schválená a ratifikovaná, pretože táto zmluva posilní schopnosť Európskej únie prinášať Európanom výsledky, a to najmä v troch oblastiach. Sú to oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí, energetickej politiky a klimatických zmien a posilnenia súdržnosti Európskej únie vo vonkajších záležitostiach. Európska únia bude schopná konať súdržnejšie v otázkach diplomacie, bezpečnosti, obrany, obchode, humanitárnej pomoci a rozvoji. Európski občania chcú, aby Únia usmerňovala globalizáciu, aby bola schopná brániť ich záujmy vo svetovej politike. Lisabonská zmluva posilní schopnosť Únie byť vplyvným politickým hráčom v medzinárodných vzťahoch. Zmluva odpovedá na obavy občanov a títo budú najväčšími víťazmi v novej zmluve.
Veľmi dôležité je, aby to, že sme už my v Európe, aby sme Európu priniesli aj na Slovensko pre našich občanov, aby sme ich vedeli dobre informovať, aby sme vedeli zabezpečiť hospodársky a sociálny rozvoj, ktorý vedie k lepšej kvalite života. Je potrebné, aby aj európske inštitúcie fungovali efektívnejšie. Ja, ako som spomínal, ako eurooptimista takisto sa pokladám aj za jedného najväčšieho eurokritika na európskych fórach, pretože je čo naprávať v administratívnej činnosti, v technických veciach a, samozrejme, potom aj vo veciach, o ktorých som už hovoril, hospodársko-obchodných a politických a obranných.
Je na škodu, že na Slovensko sa nám nepodarilo dostať žiadne európske inštitúcie. Kandidovali sme na post Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť v roku 2006. Dostala ho Litva. Ďalej je to Európsky inovačný a technologický inštitút, dostalo ho Maďarsko. Podarilo sa nám ale v roku 2007 spolu s Českou republikou získať právo hostiť zasadnutie Európskeho jadrového fóra.
Slovenská vláda 15. októbra 2008 schválila návrh kandidatúry pre umiestnenie sídla Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky v Slovenskej republike. Je na našej diplomacii, aby sa nám podarilo aspoň túto inštitúciu na Slovensko dostať, pretože ja si myslím, že keď tá inštitúcia je na Slovensku, máme priamejší dosah, zasahujeme do riadenia, vieme zamestnať viac ľudí, ktorých máme strašne málo na európskych dôležitých postoch, aj na nižších úrovniach. Tu je deficit Slovenskej republiky, ktorý by sme mali kompenzovať tým, že do budúcna vylepšíme túto situáciu.
Ako som hovoril v mojom vstupe, správa obsahuje aj prílohu Politická stratégia Komisie na rok 2009. Všetci ju máte v svojich materiáloch. Obsahuje veľmi dôležité otázky, ktoré sa dotýkajú bezprostredne občanov. V bode 2.4 je pasáž Občania na prvom mieste. Práve vo svojej kritike v európskych inštitúciách hovoríme o tom, že to je občianska spoločnosť, že to je spoločnosť Európska únia, spoločnosť pre občana. Ale je strašne veľa priestoru, kde musíme ozaj sa vrátiť k tomu občanovi, informovať ho, priniesť mu rukolapný dôkaz toho, že Európska únia je tu pre neho a že sa bude mať lepšie. Sme pred voľbami do europarlamentu, musíme spraviť všetko pre to, aby sme dostali informáciu k našim občanom, aby vedeli, že i keď máme a budeme mať 13 poslancov, môžu zavážiť. Môžu zavážiť svojou prácou vo výboroch Európskeho parlamentu, môžu zavážiť svojimi vystúpeniami. Ale vyžaduje to aj od europoslancov, aby sa vracali na Slovensko, aby boli bližšie k občanovi. S poľutovaním musím povedať, že veľmi ich za posledné obdobie na Slovensku nebolo vidieť. Tu tiež ešte dlhujeme občanom, aby sme prišli späť aj z Európy k nim. A europoslanci sú práve tým spojivom, cez ktoré by mali dostávať informácie, ale cez ktorých by aj občania mohli dávať svoje námety, svoje požiadavky, aby ich bolo počuť aj v Európe. Aj keď sme malou krajinou, neznamená to, že nie sme dôležitou krajinou. Vďaka dobrému hospodárskemu rastu sme stali veľmi zaujímavými, vstupom do eurozóny sme získali veľký kredit. a verím, že všetky vlády, ktoré budú aj po tejto vláde, tento kredit udržia a že svoje miesto v Európe si zastaneme a že občania Slovenskej republiky budú spokojní v budúcnosti s tým, že sme v Európskej únii a že budú mať z toho osobný osoh. Ďakujem pekne za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Urbániho majú pán poslanec Slafkovský a pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Safkovský, máte slovo.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja v krátkosti chcem doplniť pána predsedu. Ja viem, že on teda o tom veľmi nemôže hovoriť, pretože je súčasťou koalície, ale chcel by som hovoriť o radiácii Európskej únie, tej radiácii smerom do verejného života, do štandardov, do kvality verejného obstarávania, do morálky v politickom živote. Ja nemám všeobecné ilúzie o tom, že by v Bruseli ľudia nemali 46 chromozómov. Teda 46 chromozómov majú všetci a na každého treba dávať pozor. Ale aj vďaka tomu, že Európska únia tento pozor tu dáva, aj u nás bolo mnoho škandálov odhalených, mnohým veciam bolo predídené. a verím, že do budúcna tlak z Európskej únie na verejný život bude minimálne taký aký doteraz a bude to prospešné pre Slovensko, pretože to je jedna oblasť, v ktorej sa musíme ešte veľa od Európy, od európskych štandardov učiť. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem vám, pani podpredsedníčka, za slovo. Ja by som chcel oceniť a konštatujem, že pán predseda výboru pre európske záležitosti stručne, jasne, na základe faktov a čísel ukázal naše postavenie, smerovanie a plnenie úloh v súvislosti s Európskou úniou. Chcem podotknúť, že aj preferencie dôvery v Európskej únii aj v dôsledku pôsobenia tejto vlády sú stúpajúce a svedčia o tom, že je výrazne proeurópska a že ciele a úlohy, ktoré plní, sú v súlade aj so zámermi Európskej únie. Musíme konštatovať, že aj vláda, ktorá rešpektuje rozhodnutia, pripomienky alebo korekcie Európskej únie, promptne reaguje v zmysle kooperatívnom tak, aby sme si získavali dôveru ako eurooptimisti aj v nasledujúcom období. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Urbáni.
M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne obidvom pánom kolegom za doplnenie a príspevok.
K pánovi poslancovi Slafkovskému. Chcem len potvrdiť to, že si musíme zvykať na to, že niektoré direktívy prídu z Európskej únie, ale zase na druhej strane schválením Lisabonskej zmluvy a v rámci systému subsidiarity a proporcionality takisto budeme môcť reagovať my na niektoré veci, ktoré sa nám nebudú páčiť. Viete iste dobre o systéme žltej karty, oranžovej karty, červenej karty. Ale zase si musíme zvyknúť aj jedno na Slovensku, že aj ten kontrolný mechanizmus Európskej únie sa bude zvyšovať a budeme musieť rešpektovať, že dvaja partneri môžu žiť spolu len vtedy, keď sa navzájom rešpektujú. My nemôžme chcieť od Európskej únie, aby rešpektovala nás, keď my nebudeme rešpektovať niektoré pravidlá. Vstúpili sme do elitnej spoločnosti, musíme sa správať elitne.
A ďakujem pánovi poslancovi Haleckému, súhlasím s ním, nemám ho v čom doplniť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Tým sme vyčerpali rozpravu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prerokovaniu
návrhu postupu pri podávaní podnetov a predkladaní návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní.
Je to tlač, ktorú máte pod číslom 1059.
Tento materiál uvedie pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči, máte slovo.
Ešte predtým, ako bude pokračovať alebo začne pán poslanec Jarjabek, keďže sa nám blíži 17.00 hodina a je to vlastne posledný bod, ktorý máme prerokovať, chcem sa opýtať kvôli poriadku, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili tento bod a potom vyhlásili krátku prestávku pred hlasovaním. Áno.
No, nech sa páči.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som vás oboznámil s predkladacou správou.
Národná rada Slovenskej republiky 6. novembra 2008 schválila zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky. Zákon novým spôsobom upravuje postup pri udeľovaní štátnych a iných vyznamenaní.
Návrhy na udelenie štátneho vyznamenania môže predkladať prezidentovi Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky môže udeliť vyznamenania aj bez návrhu.
Podľa § 16 ods. 3 zákona postup pri predkladaní návrhov Národnej rady Slovenskej republiky upraví Národná rada. Postup pri predkladaní návrhov vlády Slovenskej republiky upraví vláda.
Návrh postupu pri podávaní podnetov a predkladaní návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní sa predkladá Národnej rade na schválenie.
Toľko predkladacia správa, ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Teraz prosím predsedu výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Pavla Abrhana, aby podal Národnej rade informáciu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore. Nech sa páči.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval postup pri podávaní podnetov a predkladaní návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní a schválil ho uznesením č. 189 zo 7. apríla 2009 a predkladá Národnej rade návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k postupu pri podávaní podnetov a predkladaní návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní v nasledovnom znení: "Národná rada Slovenskej republiky A. určuje podľa § 1 ods. 2 v súlade s § 26 ods. 3 a § 46 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako príslušný výbor na plnenie úloh vyplývajúcich zo zákona č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky, aby zaujímal stanovisko k podnetom na predloženie návrhu na udelenie štátneho vyznamenania podaným Národnej rade Slovenskej republiky, B. schvaľuje podľa § 16 ods. 3 zákona č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky postup pri podávaní podnetov a predkladaní návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní."
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Zároveň vyhlasujem krátku trojminútovú prestávku.
Poprosím všetkých pánov poslancov, panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať po krátkej prestávke hlasovaním.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, na žiadosť pána predsedu Národnej rady vám oznamujem, že pokračovať hlasovaním budeme o 17.15 hodine. Čiže do 17.15 hodiny je prestávka.
(Prerušenie rokovania o 17.05 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 17.15 hodine.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.
Ešte na úvod krátke vysvetlenie posunutia hlasovania. Na grémiu, ktoré sa uskutočnilo pred obedom, sme sa dohodli, že pokiaľ sa program 35. schôdze prerokuje do 17.00 hodiny, budeme hlasovať o 17.00 hodine, ak nie, určím nový termín hlasovania. Pani podpredsedníčka nebola na rokovaní grémia. A keď program skončil o 17.04 hodine, chcela dať okamžite hlasovať. Preto som požiadal o to krátke posunutie, aby sme sa mohli dostaviť všetci do rokovacej sály.
Takže teraz už budeme hlasovať.
Takže pán poslanec Bobrík bude teraz uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o
návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Je to tlač 882.
A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán Tibor Bastrnák a pani Katarína Tóthová. Pani Katarína Tóthová podala jeden pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, najskôr je však potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy. Dajte o tomto návrhu hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu skrátiť lehotu na prerokovanie návrhov, ktoré odzneli v rozprave. Ale musí byť o tom hlasovanie.
(Hlasovanie.) 121 prítomných, 103 bolo za, 1 proti, 17 sa zdržalo.
Máte súhlas, pán spravodajca, takže budeme hlasovať aj o návrhoch, ktoré zazneli v rozprave.
A. Bobrík, poslanec: Takže, pán predsedajúci, v zmysle § 80 ods. 2 zákona navrhujem postup, aby sme hlasovali o bodoch 1, 2, 3, 5, 6, 7 spoločne z informácie. Prosím, dajte o tom hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 121 prítomných, 118 bolo za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Tieto návrhy z informácie sme schválili.
A. Bobrík, poslanec: Prosím, dajte hlasovať o bode 4 z informácie.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 121 prítomných, 37 bolo za, 83 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Tento bod sme neschválili.
A. Bobrík, poslanec: Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu ktorý odznel v rozprave, ktorý predložila pani poslankyňa Katarína Tóthová. Má dva body. Budeme o nich hlasovať spoločne.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 120 prítomných, 114 bolo za, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh pani poslankyne sme schválili.
A. Bobrík, poslanec: Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch z informácie aj z rozpravy, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.
(Hlasovanie.) 120 prítomných, 102 bolo za, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu. Nemám prihlášku.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať, pán spravodajca.
A. Bobrík, poslanec: Takže, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 118 prítomných, 73 za, 1 proti, 41 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.
Teraz pán poslanec Pelegrini bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého a Stanislava Janiša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 899.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci, a to pán poslanec Lipšic, pán poslanec Janiš, pán poslanec Miššík. Pán poslanec Lipšic podal pozmeňujúci návrh, preto, pán predseda, je potrebné, aby sme najskôr hlasovali o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu skrátiť lehoty na prerokovanie návrhov, ktoré odzneli v rozprave.
(Hlasovanie.) 122 prítomných, 108 za, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Máme súhlas, budeme hlasovať aj o týchto návrhoch, pán spravodajca.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z informácie. Navrhujem, aby sme o bodoch 1, 2, 3 a 4 informácie hlasovali spoločne. Pán predseda, dajte, prosím, o nich hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 1, 2, 3 a 4 spoločne.
(Hlasovanie.) 121 prítomných, 98 za, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Body z informácie sme schválili.
P. Pelegrini, poslanec: Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý podal pán poslanec Lipšic. Týka sa toho piva.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 121 prítomných, 74 za, 5 proti, 42 sa zdržalo.
Tento návrh sme schválili.
P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch z informácie aj o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 121 prítomných, 106 za, 2 proti, 13 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu. Neprihlásil sa do nej nikto.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A teraz budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
P. Pelegrini, poslanec: Áno, pán predseda, dajte, prosím, o tom hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme
(Hlasovanie.) 117 prítomných, 28 za, 11 proti, 78 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme neschválili návrh novely zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame.
Pán poslanec Pavlis teraz bude v druhom čítaní uvádzať hlasovanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja a Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Pán poslanec, máte slovo.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpila pani poslankyňa Žitňanská, ktorá podala pozmeňujúci návrh o troch bodoch a zároveň požiadala o vyňatie na osobitné hlasovanie bodov 2 a 3 spoločnej správy. A bod 3 je v spoločnej správe daný na osobitné hlasovanie. Pán predseda, najskôr je potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 3 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu skrátiť lehotu.
(Hlasovanie.) 122 prítomných, 121 za, 1 sa zdržal.
Máte súhlas, pán spravodajca, môžeme hlasovať.
P. Pavlis, poslanec: Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.
Pán predseda, dajte hlasovať o vyňatom bode 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 122 prítomných, 75 za, 26 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Tento návrh sme schválili.
P. Pavlis, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 4, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 s odporúčaním schváliť ich.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 122 prítomných, 119 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Tieto body sme schválili.
P. Pavlis, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 a 11 s odporúčaním neschváliť ich.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 1 a 11 s odporúčaním neschváliť ich.
(Hlasovanie.) 121 prítomných, 46 za, 56 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Tieto body sme neschválili.
P. Pavlis, poslanec: Pán predseda, keďže sme schválili bod 2, o bode 3 hlasovať nebudeme, pretože sa vzájomne vylučujú.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý predložila pani poslankyňa Žitňanská a pozostáva z troch bodov.
O prvom bode hlasovať nebudeme, lebo sme schválili bod 2 a 5 zo spoločnej správy, takže budeme hlasovať len o bodoch 2 a 3 tohto pozmeňujúceho návrhu. Môžeme hlasovať o nich spoločne? (Odpoveď z pléna.)
P. Paška, predseda NR SR: Takže hlasujeme len o bodoch 2 a 3.
(Hlasovanie.) 121 prítomných, 46 za, 5 proti, 68 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Tieto body sme neschválili.
P. Pavlis, poslanec: Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 121 prítomných, 119 za, 2 sa zdržali.
Návrh sme schválili.
Sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nie je záujem vystúpiť v rozprave.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Budeme hlasovať.
P. Pavlis, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 122 prítomných, 121 bolo za, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní.
Teraz pani poslankyňa Vaľová uvedie hlasovanie v druhom čítaní o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 920.