T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa hlásia pán Miroslav Jureňa, Valentín Švidroň, Jozef Halecký, Ľudmila Mušková, Katarína Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán poslanec Miroslav Jureňa. Pripraví sa Valentín Švidroň.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda Vladimír Mečiar siahol do histórie, ja by som sa tam tiež troška pozrel.

János Hunyady bol známy uhorský vladár a známy hlavne tým, že bol turkobijec. Jeho syn Matej Korvín nám dal Istropolitanu, bol zakladateľom, za jeho éry sa založila Bratislavská univerzita ako jedna z prvých v strednej Európe. Prečo ich spomínam a čo mali spoločné? Môžem povedať, že to už boli Európania, lebo chránili Európu pred Turkami, pred inými, ktorí sa snažili do tohto priestoru votrieť, ale i preto, že priniesli kultúru, ale i preto, že hovoril napríklad Matej Korvín - podľa historikov - šiestimi jazykmi, čím dokumentoval, že si vážil každého jedného, kto v tomto kráľovstve v tom čase žil. Prišli pochopiteľne iné historické obdobia, kedy maďarstvo dostalo nový rozmer, a história, myslím si, že nás jednoznačne veľmi, veľmi viackrát, ako to bolo odprezentované, poučila, ale myslím si, že by sme si mali zobrať toto poučenie.

Ja by som len chcel pripomenúť to, čo i odznelo v príspevku, že niektorí, ktorí hovoria o tradíciách, hovoria o tejto našej histórii, prikláňajú sa na akciách k Matici, na akciách pri Mohyle Štefánika, ako je náš kolega pán Tibor Mikuš, riadi trnavskú župu s pomocou 15 poslancov Strany maďarskej koalície. Takže to je i súčasnosť, aj táto súčasnosť nám dokumentuje konkrétne konanie... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Valentín Švidroň. Pripraví sa Jozef Halecký.

V. Švidroň, poslanec: Pán predseda Mečiar, pripomenul si mi jednu situáciu podobnú ako s tým vaším voličom z Dunajskej Stredy. Tentoraz sa ale týkala celého mesta a to mesto je Rožňava. Viete, že naše ministerstvá tri, ktoré máme za Slovenskú národnú stranu, sme prevzali zhodou okolností po ministroch za SMK. No a veľmi vážny funkcionár v meste sa vyjadril takto: Pre Maďarov sme boli málo maďarskí, nič nám tu nepriali, teda zjednodušene povedané, tak dajte aspoň vy teraz, pretože nerobte, že sme pre vás už zas príliš maďarskí.

No a viete, ako to skončilo. Skončilo to skutočne tak, že naši ministri, mnohí z nich už tu dneska nie sú vo funkcii, skutočne v medziach podľa zákona principiálne pomohli tomuto mestu, ktoré skutočne potrebovalo pomoc tak, ako sa najlepšie dalo. Takže táto paralela ma trošku oslovila.

Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán predseda výboru Jozef Halecký. Pripraví sa pani poslankyňa Ľudmila Mušková.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel poďakovať pánovi predsedovi Mečiarovi za jeho vystúpenie, pretože bolo veľmi kultivované, odborné, dobre štruktúrované, malo aj príslušný historický exkurz a myslím si, že načrtol aj východiská, ktoré by bolo potrebné pri riešení slovensko-maďarských vzťahov presadzovať.

Myslím si, že je to aj najkompetentnejší človek, ktorý v tejto sále môže vystúpiť k tejto téme, pretože nielen teoreticky, ako aj ukázal vo svojom vystúpení, ovláda túto problematiku, ale vedel aj vo svojej praxi trojnásobného premiéra presadiť slovensko-maďarské vzťahy tak, že boli uznávané aj v rámci Európy, boli dobre praktizované a uvedené aj v rámci Slovenska a myslím si, že sú kritériom a pre postupy aj v terajšom období. Myslím si, že aj počas svojho funkčného obdobia sa stretol s vrcholovými maďarskými predstaviteľmi toľkokrát, koľkokrát asi v tomto alebo možno aj v budúcom období bude dosť ťažko ho dostihnúť.

Chcem poukázať na to, že povedal, že dosiahnuť autonómiu tam, kde z vyše milióna je väčšina Slovákov, nie je možné a že je potrebná iba skutočne spolupráca na tom nie kolektívnom, ale individuálnom dodržovaní a presadzovaní práv, je to asi základná línia, ktorej by sme sa mali držať. Myslím si, že dobre boli uvedené aj ekonomické príčiny v terajšom období, ktoré radikalizujú postoje jednotlivých strán a jednotlivých ľudí. A mňa zaujalo aj posledné jeho vystúpenie o novom národnom programe, kde by sa tieto otázky aj slovensko-maďarských vzťahov dostatočne riešili.

Takže ďakujem, pán predseda, za vystúpenie.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Ľudmila Mušková. Pripraví sa Katarína Tóthová.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Žijeme v 21. storočí, náš štát, ako tu bolo povedané, je členom Európskej únie a členom NATO a zdanlivo všetky fundamentalistické a neznášanlivé či už výzvy, alebo konania by teda nemali nachádzať úrodnú pôdu, aby z nej vzišla pozitívna odozva, ale, žiaľ, opak je pravdou. Každá takáto iniciatíva našla a nachádza odozvu v určitej skupine ľudí a zvlášť na národnostne zmiešaných územiach. Hovorí o tom celá história ľudstva, ba i nedávna história poslednej vojny v Európe, ktorá sa udiala na konci 20. storočia v Juhoslávii. Kto by pred jej vypuknutím predpokladal, že sa rozrastie do takých absurdných rozmerov? Kto by predpokladal, že zo štátu, kde vládla tolerancia, sa stane priestor pre nenávistné besnenie, dokonca i v rodinách, ak boli založené na viacnárodnostnom princípe? Kto by veril, že sused zabije suseda len preto, že nemá tú príslušnú národnosť?

Kto tu seje vietor neznášanlivosti až tak, že napríklad, že na obyčajnom futbalovom stretnutí minulý týždeň v Dunajskej Strede služba, ktorá sa má starať o poriadok na ihrisku, používa boxery, obušky, kopanie, pľutie na tých druhých? Nebolo to o športe, bolo to o vášňach. A je to škoda, škoda pre obidve strany. Treba sa nečinne prizerať, ako sa posúva hranica, ktorej prelomením začne búrka, ktorá nás všetkých môže zmiesť?

Na záver poviem len toľko, že skutočne, ako to povedal pán predseda Mečiar, treba kričať o zodpovednosti k ľuďom, o zodpovednosti k pokojnému prežívaniu všetkých na tomto území.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem uviesť, že pred konaním tejto schôdze v tlači, ba aj vo vyjadreniach predstaviteľov SDKÚ, ako aj KDH stále zaznievalo, prečo sa zvoláva táto schôdza, kvôli čomu, kvôli dvom nevinným vetám a že nie je potrebná.

Myslím, že pán poslanec Mečiar veľmi, ale veľmi fundovane aj na historických súvislostiach poukazoval, že táto schôdza má svoje opodstatnenie aj ako určité memento. Stratégiu, ktorú vo svojom vystúpení načrtol, je vlastne stratégia spolupráce v novom tisícročí, ktorú triezvo rozmýšľajúci ľudia nutne musia podporiť. Táto stratégia mala vyjadrenie už aj v spomínanej zmluve o spolupráci s Maďarskou republikou, ktorá bola podpísaná počas Mečiarovej vlády.

Ďalej spomenul aj aktivity, ktoré sa robia zo zahraničia, a to otázku extrémistického Hnutia 64 žúp, prichádzajúcich na Slovensko a robiacich nábor. Chcem len povedať, že veľmi so znepokojením som prijala čelné vyjadrenie čelného predstaviteľa SMK, ktorý povedal, že tomu sa netreba venovať, citujem, "že títo extrémisti na Slovensku nemajú žiadne zázemie".

Vážení, ak budú mať už zázemie, bude neskoro voči tomu sa vyjadrovať.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Na faktické bude reagovať pán predseda Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Dámy a páni, samozrejme, že pokiaľ ide o reakciu na to, čo odznelo v diskusii a vo faktických pripomienkach, sú veci, ktoré dopĺňajú, ozrejmujú zmysel tohto stretnutia, ale aj program spolužitia. Program spolužitia štátov v strednej Európe a vzájomnej pomoci.

Ak budeme s Maďarskom dobre obchodovať, budeme dobrí priatelia. Ak si budeme vedieť pomôcť v hospodárskych, kultúrnych oblastiach, na Dunaji, v energetike, budeme dobrí priatelia. Ak si budeme kukať jeden druhému do kuchyne a chcieť robiť poriadok tomu inému v jeho dvore, nebude to dobré, nech na to zneužívame silný cit, ktorý je u každého človeka vlastný, príslušnosť k národnosti, k jazyku alebo ku kultúre, nech na to zneužívame médiá. Však nakoniec, kto pozerá maďarskú televíziu, tak vidí, že tam jedna televízna stanica Autonómia, počas celého programu to svieti na boku, aby sa to dostalo hlbšie do podvedomia ľudí, že je to pokus ovplyvňovať vedomie ďalej, ale vedomie, ktoré je pre nepoučiteľných ľudí, ktorí nedávajú perspektívu dobrého života pre ostatných.

Viete, my keď sme chceli integrovať Slovensko ako celok, tak napríklad len v dopravnom systéme zaboha nebolo možné presadiť, aby cesty išli zo severu na juh a z juhu na sever. Musela byť svoja národnostná cesta, nie spoločné. Vo veľa veciach je taký pocit izolacionizmu zbytočný. Slovensko sa ako celok dostane zo situácie, ktorá je nie dobrá alebo bude ťažká, alebo na ňu budeme doplácať všetci. Takže toto delenie, ktoré tu niekedy zaznieva v podvedomí, a útok na etnicitu a na city národnostné sú zneužitím posvätného citu, patria nejako istému etniku. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Konštatujem, že vystúpili rečníci prihlásení za poslanecké kluby. Písomne ďalej je prihlásený pán poslanec Rafael Rafaj a pripraví sa pán poslanec József Berényi. Po týchto vystúpeniach bude možnosť prihlásiť do rozpravy ústne.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, gro problematiky, myslím, že už vyčerpali takmer všetci predrečníci, snáď okrem opozíciu zastupujúcich poslancov zo Strany maďarskej koalície, preto nebudem hovoriť dlho, ale pokúsim sa hovoriť vecne, aby sme mohli pochopiť tie hlavné argumenty, ktoré, zdá sa, politické elity na Slovensku doteraz mali problém akceptovať a predovšetkým ich ale riešiť.

Videnie životného priestoru v Karpatskej kotline je jednoznačne prvok revanšizmu a revizionizmu, či sa to niekomu páči, alebo nie, a vôbec nejde o pomýlený zemepisný názov. Takéto živenie revizionizmu je z povojnových zmlúv v Maďarskej republike vyslovene zakázané. Takže všetci politici a organizácie, ktoré pôsobia v Maďarskej republike a živia politiku iredenty, konajú tak v rozpore s medzinárodným právom, ale, bohužiaľ, zdá sa, že ani medzinárodné spoločenstvo zatiaľ nenašlo účinné páky na to, aby toto nespratné dieťa v strednej Európe trošku, nechcem povedať rovno, prefackalo, ale povedzme, že použilo prostriedky výchovy.

Ale pomôžem si tlačou, a to ani nie slovenskou, ani nie, povedzme európskou, britskou a americkou, kde si konečne všimli aj Viktora Orbána. Britský týždenník The Economist, keď rozoberal tohto pána, ktorý je horúci kandidát na prevzatie postu nového premiéra, uviedol, že "v posledných niekoľkých mesiacoch", citujem, "spôsobil nepríjemnosti takmer každému". Možno s výnimkou jemu vlastných voličov. Kritizovali fakt, že oduševnene rozpráva o cezhraničnom duchovnom zjednotení maďarského národa, rozumejúc do toho aj Maďarov v Rumunsku, na Slovensku, v Zakarpatskej Ukrajine, Chorvátsku, Vojvodine a v ďalších regiónoch strednej Európy. Všimli si aj jeho výrok, že "hranice", citujem, "aj tak nebudú mať žiadny význam".

Aj americké noviny The Washington Post si rovnako všimli Viktora Orbána, podľa ktorých si osvojil "nacionalizmus charakteristický pre 30. roky, pričom sa potichu spája aj s antisemitami". Čiže toto sú také trefné poznámky ďalšej nezávislej tlače, pretože už som tu počul citáciu, myslím, z nemeckého Die Welt.

Takže Viktor Orbán určite neznepokojuje len poslancov tu prítomných v Národnej rade Slovenskej republiky, ale začínajú sa mu venovať aj vo svetovej žurnalistike a je len otázka času, kedy sa mu pravdepodobne začne venovať aj politická elita medzinárodného spoločenstva, ktoré má, prirodzene, záujem aj v čase krízy, aby tu bola politická stabilita.

Bohužiaľ, keby sme si prierezovo pozreli aktivity a organizovanosť toho nášho južného suseda, tak musíme konštatovať, že od roku 1990 tam systematicky dochádza k oživovaniu ideí veľkého Maďarska s cieľom vytvorenia politických autonómií.

Je tam naozaj pozoruhodná organizovať. Hnutie 64 žúp má v názve priamo počet samosprávnych jednotiek z čias Uhorského kráľovstva. Vznikla Národná stráž, Maďarská garda, dokonca môže byť vyzbrojovaná, čo je opäť porušením obmedzení, ktoré medzinárodné spoločenstvo dalo Maďarsku po nepríjemnej skúsenosti s 2. svetovou vojnou. Svetový zväz Maďarov, ktorý sa dlhodobo usiluje o vznik etnických autonómií, ale aj napríklad Rada Maďarov žijúcich roztrúsene. Hnutie 64 žúp, ktoré atakovalo aj Slovensko prednedávnom, má napríklad zaregistrované stanovy, ktoré hovoria, citujem jeden z cieľov: "Presadzovanie práv na samourčenie Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline." Je to evidentné porušenie medzinárodného práva OSN na sebaurčenie, ktoré sa priznáva len národom. Neexistuje nijaké sebaurčovacie právo maďarskej menšiny a už vôbec nie na nejakom lokálnom, regionálnom, etnickom, územnom princípe.

Bohužiaľ, Maďarská republika má zjavne problém s tzv. slobodou, ktorú priznáva vo svojej ústave, ale je dobré, že už tu citovaný Die Welt si všimol aj výrok Orbána, ktorý je predmetom dnešného rokovania, ktorý uviedol, že "poriadok je viac ako sloboda". Bol tu jeden pán fúzkatý, ktorý tvrdil pred 70 rokmi to isté.

Čiže toto sú nie maličkosti, ale podstatné veci, pokiaľ sa na ne dokážeme pozrieť spod správneho uhla pohľadu, ktoré naozaj znepokojujú nielen Slovensko, ale aj okolité štáty.

Maďarská republika má problém nielen so Slovenskom, ale s okolitými štátmi. A problémom je špeciálne vo vzťahu k Slovensku asimilácia, pretože doteraz nikto nepovedal, nikto sa nám neospravedlnil, kde zmizlo pol milióna Slovákov. Sa vytratili alebo slobodne zmenili svoju národnosť? Toto sú historicky zaťažené vzťahy, o ktorých veľmi podrobne hovoril pán poslanec Mečiar.

Vzťahy narušuje aj prirodzená konkurencieschopnosť nášho južného suseda a vidíme to na rôznych trasách transeurópskeho charakteru, kde sme evidentne konkurenti. A tieto vzťahy narušuje aj organizovaný lobing predovšetkým cez bruselské centrály, napr. cez tzv. Stredoeurópsky výbor pre ľudské práva, kde sa občas premietne Pierre Gillette alebo europoslankyňa Nelly Maasová, ktorí nás počas vlády ´94 - ´98 permanentne zásobovali rôznymi demaršmi a zdvihnutými prstami. Bohužiaľ, táto politika kontinuálne pokračuje, len nebola tak viditeľná v rokoch ´98 až 2006, pretože dochádzalo za súčinnosti SMK a tu neprítomných politických subjektov k ohrozovaniu národných, štátnych a ekonomických záujmov Slovenskej republiky v tomto priestore.

Áno, ide aj o ekonomiku a priznáva to aj Viktor Orbán, ktorý dokonca sa zúčastnil na konferencii, kde rozoberali tému vytvorenia jednotného hospodárskeho priestoru Karpatskej kotliny. Čiže všetky tie dobre mienené európske politiky cezhraničnej spolupráce, na ktoré idú peniaze aj slovenských daňovníkov, v skutočnosti podporujú vytváranie ekonomického predpolia v nárazníkovej zóne, presne, presne kopírujúcej politické hranice alebo skôr jazykovo etnické hranice, o ktoré sa usiluje iredenta na čele s Viktorom Orbánom.

Na Slovensku by to pravdepodobne neprešlo tak ľahko, keby tu nebola, otvorene povedané, kolaborácia niektorých politických subjektov na moci so Stranou maďarskej koalície, ktorá je, je mi to ľúto, ale je to fakt, ste blízky, možno najbližší strategický spojenec FIDESZ-u. Váš predseda, myslím, predvčerom v televízii povedal: "Viktor to tak nepovedal." Ďalší výkonný podpredseda hovoril: "Viktor, Felvidék je s tebou." Evidentne máte nadštandardné priateľské vzťahy, ale, bohužiaľ, nič proti tomu, vy máte vzťahy programové a rovnako aj programové ciele. A pozrite si v materiáli vašom, ktorý vypracoval váš podpredseda pre stratégiu, v bode c) sa jednoznačne hovorí o záujmoch maďarstva v Karpatskej kotline. Jednoznačne to tam máte definované. To je váš programový dokument. Tak nedementujte, že nepoužívate termín Karpatská kotlina v súvislosti s vašou politikou. Nie je to tak! Je to tam uvedené.

Bohužiaľ, sú tu aj ďalší vlajkonosiči, ktorí pomáhajú maďarskej iredente na Slovensku a sú poslancami tohto parlamentu, keď si dovolia vyrieknuť také slová ako: "Kedy sa už konečne spojíme?" Rozumieme asi všetci, ak príslušník menšiny položí takúto otázku, s kým sa chce asi spájať. Veď my sme už spojení, že? Od roku 1918 s malou prestávkou anexie po Viedenskej arbitráži sme už spojení. Lenže vy to chcete rozpojiť a chcete sa napojiť opäť na niekoho iného.

Bohužiaľ, uplatňuje sa tu kosovský model. To ste tiež viackrát priznali a pracuje s ním aj strana FIDESZ. Váš podpredseda Duray na margo tejto situácie povedal, že "kosovskí Albánci sa medzinárodného práva na sebaurčenie", ktoré neexistuje, ako som povedal, pre menšiny, "dožijú skôr ako maďarská menšina na Slovensku" a vraj im fandí. Za toto Slovenská národná strana, ako povedal jej predseda, podala fundovaný podnet orgánom činným v trestnom konaní, ale, bohužiaľ, pravdepodobne máme rozdielne výklady práva, aj medzinárodného práva.

K ohrozovaniu Slovenskej republiky dochádza aj na legislatívnej úrovni. Najmä v maďarskom parlamente, už s jednou schôdzou za nami, pri vzniku Fóra poslancov Karpatskej kotliny, čo už máme prerokované a aj uznesenie prijaté, bohužiaľ, pán predseda Csáky, vyjadrili ste sa, že je to pre vás iba "zdrap papiera". Čiže uznesenie slovenského parlamentu je zdrap papiera. Ja očakávam, keď možno o necelú hodinku budeme schvaľovať ďalšie uznesenie, ako sa vyjadríte k nemu. Vyjadrovali ste sa napríklad v rámci tohto Fóra aj k tzv. zákonu o národnej spolupráci. Opäť v dôvodovej správe sa môžeme dočítať, že ide o spoluprácu maďarstva v Karpatskej kotline.

Zúčastňujete sa, pretože ste, páni poslanci SMK, a to je otázka, ktorú je nutné spojiť, pretože my by sme nemali dnes riešiť len Orbána a len jeden jeho vytrhnutý výrok v Ostrihome. Tu je kontinuálne prepojenie a cieľavedomá spolupráca na oslabovaní národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky. Ste predsa pridružený člen Rady autonómie Karpatskej kotliny. Zopakujem to, Rada autonómií Karpatskej kotliny. Strana maďarskej koalície, parlamentný subjekt Slovenskej republiky, je pridružený člen tejto organizácie. Zas sa vrátime k tomu spoločnému menovateľu, ktorý používa aj Viktor Orbán, FIDESZ a maďarská rezidenta, Karpatská kotlina.

Koľko ešte dôkazov chcete, aby sme vám predložili? A čo my chceme? No aby ste jednoducho tieto väzby rozstrihli, aby ste boli lojálni voči sľubu poslanca Slovenskej republiky. Nič viac, nič menej. Len aby nedochádzalo k spolupráci na deštrukcii záujmov Slovenskej republiky, pretože neviem si predstaviť, aby niektorý občan Slovenskej republiky aj maďarskej národnosti, to hovorím otvorene, ale povedal to, bohužiaľ, váš poslanec, povedal niečo také, že "južná hranica ubližuje Maďarom". Vy už otvorene spochybňujete hranicu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, pričom zákony by sa mali uvádzať do praxe a mali by sme rešpektovať predovšetkým územnú celistvosť a medzinárodné dokumenty.

Eskaluje sa napätie. To nás znepokojuje. A tieto nepokoje môžu vzniknúť aj takými úvahami, aké majú niektorí politici na Slovensku zo Strany maďarskej koalície, citujem: "Prečo sa Maďari nechopili zbrane?" Aby si údajne vydobyli sebaurčovacie právo. Alebo výzvy: "Nech je Dunaj náš!" Veď Dunaj je medzinárodná rieka, preboha! Jak môže byť niekoho. Alebo vyjadrenie na veľmoci, citujem: "Tí, ktorí spôsobili Trianon, sú vojnoví zločinci." Čiže politici Veľkej Británie, Francúzska a tak ďalej sú podľa vás vojnoví zločinci.

A tu je ďalší zlomový bod, akýsi Bermudský "diabolský" trojuholník, a to je neprítomnosť lojality. Neprítomnosť lojality, pretože pokiaľ dôjde k exteritoriálnemu pôsobeniu politiky alebo politikov príslušných k Maďarskej republike na územie Slovenskej republiky, máme právo, ale aj povinnosť sa primerane ozvať a dožadovať sa nápravy. Ale, bohužiaľ, za neprítomnosti lojálnosti kľúčového hráča, ktorý ovplyvňuje spoločenské vedomie 500-tisícovej menšiny našich spoluobčanov, je to vážny moment, pretože tá spolupráca medzi FIDESZ-om a medzi SMK, ale aj medzi Hnutím 64 žúp a ďalšími organizáciami je tu evidentná a, bohužiaľ, aj zrejmá.

To, čo dnes hlásajú extrémisti z Hnutia 64 žúp, ale aj Orbán, Jobbik a tak ďalej, ako to už bolo zdôraznené, naozaj kričali aj horthyovci v tridsiatych rokoch. A ja som presvedčený o tom, že tému, ktorú dnes my rozoberáme v Národnej rade Slovenskej republiky, tak či tak sa dostane aj na pôdu Európskeho parlamentu. Jednoducho tento trend, ktorý tu je v strednej Európe, ktorý sa eskaluje z Maďarska a z Budapešti, etnické napätie medzi štátmi, je neúnosný. Preto som presvedčený, že drvivá časť poslancov, ktorí aspoň prejavujú tú slušnosť a záujem sedieť tu a prídu na hlasovanie k predmetnému uzneseniu, zahlasujú za. Pretože je dôležité, je nutné a je aj preventívne do budúcna tak, aby sa nemuselo opakovať ako nejaká modlitba to, čo hovorí Viktor Orbán, že, citujem: "Našou vlasťou je Karpatská kotlina. Spoločenstvo nie desiatich, ale skôr štrnástich či pätnástich miliónov Maďarov."

Ja očakávam, že pán poslanec Berényi, ktorý nasleduje po mne, využije ten priestor strategicky a po mne aj ďalší, ktorí už vystúpili, a vysvetlí občanom Slovenskej republiky, ako to teda v skutočnosti je. Či je tu ten prvok lojálnosti a či sa dokážete dištancovať od takéhoto cezhraničného zasahovania, aj keď paradoxne on chce pomôcť, teda Viktor Orbán, vám vo voľbách do Európskeho parlamentu. Ale rád by som počul, či v prípade, že bude niekto zvolený za Stranu maďarskej koalície do Európskeho parlamentu, bude cítiť záväzky vo vzťahu k presadzovaniu záujmov spoločného priestoru Karpatskej kotliny, teda maďarstva. Myslím si, že občania Slovenskej republiky by to mali počuť, mali vedieť ešte predtým, než pôjdu v sobotu k volebným urnám.

Ja si myslím, že to podstatné už bolo povedané. Ja verím, že gro týchto argumentov je už zrelých na vydanie publikácie a preloženie do niektorých svetových jazykov, aby medzinárodné spoločenstvo začalo brať hrozbu, o ktorej my reálne rokujeme a voči ktorej sa ako predstavitelia suverénnej republiky, členského štátu Európskej únie, ohradzujeme.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyne Milada Belásová, Katarína Tóthová, pán predseda výboru Jozef Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.

Slovo má pani poslankyňa Milada Belásová. Pripraví sa pani poslankyňa Katarína Tóthová.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Rafaj, súhlasím s vami a hlavne v tej časti, kde ste povedali, že treba, aby poslanci SMK sa definitívne vyjadrili, aký majú názor k týmto výrokom. Takže ja aj by som, už to tu síce bolo povedané, ale aj by som znova chcela týmto vyzvať poslancov za SMK, aby sa tu verejne dištancovali od výrokov Viktora Orbána. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová. Pripraví sa Jozef Halecký.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Nedá mi než ďalšou faktickou poznámkou doplniť výroky a fakty, ktoré uviedol pán poslanec, teda predrečník, keďže bola som pri vzniku Slovenskej republiky a vidím tuto dosť vážne ohrozenie našej štátnosti.

Ďalší taký fakt, taký argument, ktorý nebol uvedený, je výrok bývalého ministra zahraničia Maďarskej republiky Lászlóa Kovácsa, ktorý sa vyjadril, že "podpísaním Rámcovej dohody so susednými štátmi sa Maďarsko nevzdáva možnosti aj zmeny hraníc".

Ďalej europoslanec Csaba Tabajdi nepokladá Maďarov v zahraničí, teda pokladá Maďarov v zahraničí za integrálnu súčasť aj Maďarska a vraví, že nie sú len integrálnou súčasťou štátu, v ktorom žijú, a ani za etnickú menšinu, ale ich pokladá za časť rozdeleného maďarského národa.

Aby som dala aj citát pána poslanca Národnej rady Miklósa Duraya, ktorý povedal: "Trianon bol tragédiou." A ďalej povedal, že "tí, ktorí boli pri Trianone, sú vojnoví zločinci". Ďalej povedal: "Nemeniteľnosť hraníc je neprijateľná."

Sú to všetko výroky, ktoré keď dáme do mozaiky a ešte poprípade ďalšie súvislosti, dávajú pravý obraz súčasnej situácie, kedy nemožno mlčať.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pán predseda výboru Jozef Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. K vystúpeniu pána poslanca Rafaela Rafaja chcel by som dodať k tej časti, kde hovoril o úlohe Európskej únie, toto, že je pochopiteľné, že v čase, v období Európskej únie a NATO, územná alebo aj iná forma autonómie, hlavne územná, neprichádza do úvahy. To vedia všetky strany, či už v Maďarsku, alebo aj u nás, na ktoré myslím, preto je jasné, že tento fenomén sa využíva skôr pre volebné účely, pre zvyšovanie preferencií a pre aktivizáciu svojich voličov.

Ale aj napriek tomu myslím si, že politické strany majú za úlohu, aby aj vychovávali svojich voličov, aby im hľadali cesty, ktoré nebudú konfrontačné do budúcnosti, ale cesty také, ktoré budú viesť k spolupráci, vzájomnej tolerancii. A preto aj takéto všelijaké výzvy cez hranicu k voličom, k ich aktivizácii, nie sú prípustné a takisto ani reči o autonómii, či už v takej, alebo onakej forme, vždycky len radikalizujú ľudí a nevedú k tomu, k čomu už bolo hovorené, k spolupráci hospodárskej, sociálnej, ale, samozrejme, že aj politickej.

Predpokladám hlavne, že aj tí poslanci, čo budú zvolení do europarlamentu, práve tieto otázky budú správne riešiť, budú nastoľovať. A myslím si, že je asi už čas, aby sa aj vypracovala nejaká charta národných alebo národnostných menšín v europarlamente, ktorá by bola nejakým praktickým, konkrétnym cieleným dokumentom, ktorý by tieto otázky riešil. Lebo zdá sa, že tá nacionalistická hladina alebo temperatúra v tomto období hlavne v stredoeurópskom priestore stúpa.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Teraz s reakciou na faktické výstupy pán poslanec Rafaj. Pripraví sa do rozpravy pán poslanec József Berényi.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem reagujúcim pánom poslancom, ktorí aj doplnili to, čo bolo povedané, a aj pochopili, o čom bolo hovorené.

Ja by som len doplnil, že mohli by sme rozprávať možno ešte celé hodiny v tomto parlamente o politikách Viktora Orbána, strany FIDESZ a ďalších iredentistických organizácií. Napríklad citovať aj ďalšie jeho výroky, že ide o ľudí, ktorí kedysi mali maďarské občianstvo alebo ktorých predkovia boli maďarskí občania, rozumej Maďarského kráľovstva, čiže v tomto zmysle vraj on chce len vracať to, čo im predtým niekto zobral. To bolo povedané Viktorom Orbánom pri presadzovaní tzv. dvojitého občianstva.

Čiže tu vidíme ďalšie nebezpečenstvo nazerania na suverénnych občanov nášho štátu cudzím politikom, akoby ich on chcel zaväzovať aj po tej hmotno-právnej línii. A toto sú tie nebezpečenstvá, ktoré je potrebné správne čítať a správne aj komunikovať na domácej scéne, ale aj na medzinárodnej scéne, aby sa nestalo to, že v komárňanskom memorande Svetového zväzu Maďarov sa napríklad Slovenská republika stala atakom jedného z bodov tohto uznesenia v tom, že sa dožadovali zmeny Preambuly Ústavy Slovenskej republiky. Ďalší príklad cezhraničného zasahovania do ústavných práv Slovenskej republiky.

Ja si myslím, že táto schôdza bola skutočne podnetná, a verím, že prispeje k tomu, čoho je cieľom, k zmene v extrémistickej politike v Maďarsku voči Slovensku.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ako posledný písomne prihlásený v rozprave vystúpi pán poslanec József Berényi. Nech sa páči.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, hneď na úvod beriem výzvu pána kolegu Rafaela Rafaja, predsedu poslaneckého klubu, aby som niečo vysvetlil.

Som lojálnym občanom Slovenskej republiky, neporušujem zákony, platím dane podobným spôsobom ako ostatní občania maďarskej národnosti aj iné národnosti. Je veľa, že vraj aj rómskych Maďarov alebo maďarských Rómov.

Ale rád by som položil aj ja jednu otázku pre vás. Vy sa kedy idete pýtať tých podnikateľov, ktorí presunuli registráciu svojich rôznych firiem do daňových rajov len preto, aby neplatili dane v Slovenskej republike? Vy kedy sa idete pýtať tých, že vraj existuje nejakých 2 000 takýchto firiem, ktorí momentálne platia dane, resp. aby nemuseli žiadne dane platiť, sú na Cypre, Dubaji alebo inde na svete? Oni sú lojálnymi občanmi Slovenska alebo nie sú lojálnymi občanmi Slovenska? Keby boli platili dane tu ako platia Maďari, Rómovia a ďalší, tak by sme mohli mať viac peňazí na školy, na zdravotnícke zariadenia a tak ďalej.

Prečo sa nezaoberáme aj touto problematikou, že kto sú skutočne tí lojálni občania Slovenska? Len tí, ktorí niekedy mávajú rôzne politické vyhlásenia, ktoré sa vám nepáčia? Alebo tí, ktorí platia dane, a sú tu takí občania tejto republiky aj Slováci, najbohatší, majetní... (Reakcia z pléna.) Má to, má to, tak dovoľte, aby som dokončil, pán poslanec, myšlienku.

Takže tí, ktorí neplatia tie dane, či sú skutočne oni lojálnymi občanmi tejto republiky?

Ja väčšinou počúvam toho druhého, vidím, že sú tu niektorí, ktorí neradi počúvajú iné myšlienky. Ja počúvam toho druhého, aj porozmýšľam nad tým, čo povie ten druhý, lebo každý má kúsok pravdy, samozrejme.

Ale je pravda, že keď som si prečítal návrh Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k výrokom Viktora Orbána, takmer som neveril vlastným očiam. Bol som prekvapený, lebo sú tam podpísaní kolegovia, ktorých si aj vážim, že sa podpísali pod takýto dokument, ktorý je nevyvážený, nekompetentný a zároveň manipulatívny. Už aj samotný názov dáva dôvod na zamyslenie sa. Dnes môžeme pokojne povedať, že Viktor Orbán je najvplyvnejším politikom na Slovensku, je vplyvnejším ako Vladimír Putin či Dimitrij Medvedev, nakoľko na začiatku tohto roka vypukla veľmi nebezpečná plynová kríza, ktorá negatívnym spôsobom ovplyvnila nielen hospodársku, ale aj bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike, napriek tomu však parlament mimoriadne zasadnutie nemal a neprijali sme žiadne uznesenie. Podobne by som mohol popísať situáciu ohľadom hospodárskej krízy. Parlament na opozičný návrh však nereagoval a mimoriadna schôdza sa nekonala. Viktorovi Orbánovi, ktorý je momentálne len opozičným lídrom, stačia len dve vety na to, aby sme tu dnes rokovali a aby ste vy schválili vyhlásenie.

Názov vyhlásenia odzrkadľuje nekompetentnosť, o čom som hovoril, najmä v tom, že de facto hovorí v mene všetkých susedných krajín, ale neurčuje ktorého štátu. Dámy a páni, parlament nemôže prijať takýto nejasný návrh vyhlásenia, kde nie je presne určené ani to, či sa názov vyhlásenia týka susedných krajín Slovenska alebo Maďarska. A vôbec, myslíte si, že parlament Slovenskej republiky má mandát na to, aby vyjadril názor v mene iných krajín? Lebo názov hovorí o tom, že aj v iných krajinách je to hrozba, čo povedal Viktor Orbán.

Návrh sa skladá z troch častí. V tej prvej Národná rada vyhlasuje uznanie a česť príslušníkom maďarskej menšiny v Slovenskej republiky. Fajn. Druhá časť kritizuje extrémizmus v Maďarsku, podobne politickú stranu FIDESZ a súčasné vedenie SMK. A tá tretia časť poučuje predstaviteľov politického života Maďarskej republiky, ale aj niektoré európske štáty, možno, v ktorých autonómia funguje a vôbec nenarúšajú územnú celistvosť daného štátu. Politici Talianska, Fínska, Belgicka či Španielska si určite s veľkým záujmom prečítajú slovenský názor na to, ako autonómia narúša občiansky princíp európskej integrácie alebo usporiadanie moderných demokratických štátov, nakoľko v týchto štátoch existujú rôzne formy územných autonómií.

Dámy a páni, ešte raz zdôrazňujem, preto hovorím ešte raz, lebo ja som už tu povedal niekoľkokrát, a keď treba, tak poviem aj stokrát, že Strana maďarskej koalície územnú autonómiu nepresadzuje. (Reakcie z pléna.) Keď ste si to nevšimli, tak existuje aj Rada autonómie v Budapešti. My sme jediná menšinová maďarská strana, ktorá sa nezúčastňuje na rokovaní tejto rady, nie sme členmi, všetci ostatní, či už z Rumunska, z Chorvátska, Slovinska, sú riadnymi členmi tejto rady. My nie sme členmi tejto rady. Raz sme sa tam zúčastnili ako pozorovatelia, ale nie sme členmi tejto rady. Vy ste si to asi nevšimli alebo vám to nepadá do prekoncepcie, čo sa týka súčasného vedenia Strany maďarskej koalície. Takisto ako ste si možno nevšimli, že sme sa dištancovali od tých, ktorí pochodovali v Kráľovskom Chlmci v uniformách. Ale to už nejako vám nesedí.

Ale prekvapuje ma skôr to, že pri prerokovaní správy Rady Európy o regionalizácii v Európe sa k tomuto návrhu nevyjadril ani jeden prítomný slovenský poslanec. A ja citujem, čo je v tejto správe z roku 2007, 14. septembra: "Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyzýva Výbor ministrov, aby presadzoval striktne aplikáciu ľudských práv, zvlášť práv menšín, ktoré môžu v regionalizácii nájsť model k získavaniu plného demokratického uznania a aplikácie spomenutých práv v súlade s princípmi Rady Európy." Nikto sa nepostavil a nepýtal, či tá regionalizácia znamená aj územnú autonómiu, alebo nie, a čo táto veta vôbec znamená. Ani jeden poslanec, slovenský poslanec sa nepostavil. Nakoľko som členom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, tak som to počul, resp. nepočul.

Dámy a páni, ak chcete bojovať proti autonómii, tak tá vhodná pôda nie je práve Národná rada Slovenskej republiky, aj keď môže byť, samozrejme, ale najmä pôda Rady Európy, Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, OBSE, Európska únia a ďalšie medzinárodné inštitúcie. Dnes tu dakto hovoril z vládnej koalície, že kto tu zlyháva, že zlyháva opozícia, súčasné vedenie SMK a ďalší. Ale nezlyháva práveže zastúpenie, politické zastúpenie Slovenska, keď pri takomto materiáli nikto sa neozve? A nikto nepoloží ani otázku? (Reakcia z pléna.) Boli sme tam desiati, pán poslanec. (Reakcia z pléna.) Slovenskí tam boli ôsmi, ak nás tam nezaradíte. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pán poslanec, prosím, nediskutujte, máte priestor na vystúpenie.

J. Berényi, poslanec: Vrátim sa k vyhláseniu. Nasledovanie celého textu však najviac odzrkadľuje záverečná veta, aby "občania maďarskej národnosti odmietli názory nielen politických predstaviteľov Maďarskej republiky, ale aj SMK". Celý text ide teda nad rámec tohto, čo je v názve "vyhlásenie" a sleduje jeden jediný cieľ, aby sa občania maďarskej národnosti v Slovenskej republike nezúčastnili eurovolieb, ale všetci ostatní áno.

Najväčšou našou kritikou tohto textu je, že predkladatelia zneužívajú inštitúciu parlamentného vyhlásenia na mobilizáciu svojich voličov, a tým pádom ju devalvujú. A s cieľom odpútavania pozornosti od súčasných silných káuz na ministerstve životného prostredia, výstavby regionálneho rozvoja, ministerstvo školstva a tak ďalej.

Vážené dámy a páni, Viktor Orbán v našom poňatí nepovedal v Ostrihome nič iné len inými slovami asi to, nech majú Maďari všade v strednej Európe, ak chcete, v Karpatskej kotline, ten najlepší výsledok, aby mohli presadzovať maďarské záujmy. Otázka znie - a o tom treba diskutovať, nepochybne: Môže byť legitímne naformulovaný tzv. maďarský záujem dnešnej Európy tak, aby nenarušil povojnové usporiadanie strednej Európy? Podľa mňa môže byť takto naformulovaný záujem. Totižto maďarský záujem je takmer taký istý ako slovenský, len v iných súvislostiach. Aby národnostné menšiny našli čo najširšie uplatnenie v štátoch, v ktorých žijú. Je to absolútne legitímna požiadavka, hocikto ju vyslovuje. Neformulujú ju inak ani oficiálne štátne dokumenty Slovenskej republiky. Citujem vám z programového vyhlásenia vlády: "Prioritou zahraničnej politiky je zachovať kultúrnu, jazykovú a náboženskú identitu Slovákov žijúcich v zahraničí." Ale ešte lepší text je v koncepcii štátnej politiky, kde sa hovorí: "Slovenská republika bude podporovať slovenské komunity v zahraničí, ktoré rôznymi spôsobmi pracujú v jej záujme."

Takže slovenská vláda vyzýva občanov iných štátov slovenskej národnosti, aby pracovali v záujme Slovenskej republiky. Je to takmer to isté, ale je to prirodzené v rámci Európskej únie. Komunity, slovenské komunity môžu pracovať v záujme Slovenskej republiky a komunity určitých, samozrejme, v medziach zákona a ústavy môžu pracovať maďarské komunity pre Maďarskú republiku. Ale to neznamená, že chceme rozbiť Slovenskú republiku. To neznamená, že máme územné nároky.

Čo sa týka tohto predvolebného stretnutia, dovoľte mi citovať dnešné vyhlásenie Wilfreda Martensa, predsedu Európskej ľudovej strany: "Európska ľudová strana víta, že jej členské strany sa navzájom podporujú vo svojich kampaniach do Európskeho parlamentu alebo majú spoločné kampaňové podujatia a povzbudzujú ľudí k účasti vo voľbách, ako strana SMK na Slovensku a strana FIDESZ v Maďarskej republike. Európska ľudová strana je ale znepokojená a nepodporuje skutočnosť, že niektoré strany a vlády navádzajú k nenávisti a hlásajú nepravdivé a neoprávnené obvinenia voči stranám a politikom, ktorí spolupracujú v súlade s európskym hodnotovým systémom."

Vrátim sa znovu k vyhláseniu. Ako som už spomenul, predložené vyhlásenie mieni najmä oddeliť občanov maďarskej národnosti od SMK. Môžem vás však, kolegyne, kolegovia, ubezpečiť, že táto snaha bude neúspešná. A nie preto, lebo sme takí dokonalí, a vôbec nie, ale preto, lebo vaša politika už dávno ukázala maďarskej menšine, že pekné slová naformulované aj v prvej časti predloženého vyhlásenia sú len prázdnymi frázami. Keby neboli pokusy o vyraďovanie maďarských zemepisných názvov zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským, keby po troch kolách výzvy regionálneho operačného programu Infraštruktúra vzdelávania by spomedzi 270 projektov nebol úspešný len jeden projekt na podporu jednej umeleckej školy s vyučovacím jazykom maďarským, keby neboli zrušené niektoré učebnice pre školy s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré boli predtým riadne používané, keby boli nezmizli dvojjazyčné nápisy z južného Slovenska, ktoré boli do roku 2006 nespochybnené, viem to dokázať, keby kauza Hedvigy Malinovej už bola uzavretá a keby už ministerstvo vnútra konečne našlo záznam o adekvátnosti a primeranosti policajného zásahu na futbalovom štadióne v Dunajskej Strede, tak by váš pokus o oddelenie Maďarov žijúcich v Slovenskej republike od SMK by bol určite, alebo možno, úspešný, ale takto nebude.

Rád by som ale bol korektný a vyvážený, tak je potrebné, aby som pripomenul, že najmä strana SMER, a občas aj HZDS, sa usiluje o dodržiavanie zákonného status quo v oblasti národnostnej politiky, to sme si všimli počas týchto troch rokov. Pravdou však je, že od samého začiatku existencie tejto vládnej koalície koalícia si nevedela poradiť s vulgarizmami a extrémistickými vyjadreniami niektorých politikov vládnej koalície. Predpokladám, že takmer nikto v tejto sále si nemyslí, že vyjadrenia ako "Maďari sú Mongoli" alebo "ministerka zahraničných vecí Maďarskej republiky je strapatá pani", alebo "svätý Štefan je šašo na koni" prispeli k vzájomnému porozumeniu a dobrému spolunažívaniu Maďarov a Slovákov. O týchto vyjadreniach však predkladané vyhlásenie mlčí. Preto je text podľa môjho názoru nevyvážený a nehodnoverný.

Rád by som upriamil v tejto veci vašu pozornosť na poslednú správu z 26. mája 2009 Európskeho výboru proti rasizmu a intolerancii v Rade Európy. V tejto správe sa píše, bod č. 117: "Tento výbor Rady Európy vyzýva slovenské orgány, aby zaujali zásadnejší postoj k negatívnemu politickému diskurzu zameraného proti etnickým menšinám vo všeobecnosti a osobitne proti maďarskej menšine najmä tým, že okrem iného zabezpečia uplatňovanie relevantných ustanovení Trestného zákona." Bod č. 118: "Výbor Rady Európy odporúča, aby slovenské orgány prijali opatrenia na riešenie uvedených otázok spolu s príslušníkmi maďarskej menšiny v duchu spolupráce a vzájomného rešpektu."

Dámy a páni, Rada Európy nám odkazuje, o čom by bolo dnes treba hovoriť v Národnej rade Slovenskej republiky. O týchto odporúčaniach však diskusia umožnená nie je.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, poznamenať ešte jednu pripomienku k predloženému textu. Ten hovorí o tom, ako súčasné vedenie SMK prispieva k zvyšovaniu napätia. Možno by som sa vážne zamyslel nad tým, či je to pravda, alebo nie, keby som nevedel, aké boli výroky vládnych činiteľov v období bývalého vedenia Strany maďarskej koalície. Ešte koncom augusta 2006 z úst jedného ministra tejto vlády odznela veta, že "SMK pripravuje diskreditáciu Slovenska, jeho vlády a vládnych strán" a ešte dodal, "SMK je účastníkom medzinárodného sprisahania", nakoľko vtedy predseda Strany európskych socialistov pán Rasmussen kritizoval zloženie vládnej koalície. Vtedajší predseda SMK Béla Bugár na to odpovedal, že "ide o rétoriku, ktorá bola typická na obdobie Mečiarovej vlády", citoval som ho.

Ďalší výrazný predstaviteľ vlády SMER-u 19. marca 2007 na otázku Új Szó, že "po voľbách ste presadzovali koalíciu s SNS, stále si myslíte, že Slota je lepší partner ako Bugár?", odpovedal: "Určite. Je totiž úprimný. Bugár a Csáky a ďalší sú ľstiví a vedia udrieť do chrbta."

Takže, kolegyne, kolegovia, nehrajte na princíp "rozdeľuj a panuj" v politike SMK, lebo je to príliš priehľadné. A vôbec, prečo potom neprijmeme parlamentné vyhlásenie o tom, že ktorý politik je z hľadiska celonárodného záujmu lepší, či Tibor Mikuš, alebo Vladimír Mečiar, alebo Anna Belousovová, alebo Ján Slota, či pán Hrušovský, alebo Palko? A mohol by som pokračovať.

Vážené kolegyne, kolegovia, naisto dnes nás tu, v slovenskom parlamente, môžete ľahko poraziť, ohovárať, prehlasovať, máte na to silu a sú na to vytvorené aj podmienky. Ak sa vám však veľmi nepáčia slová zástupcov, najmä Orbána alebo aj Zsolta Németha, tak na to sú vytvorené medzinárodné organizácie, aby ste prostredníctvom nich ho upozornili na to, že jeho výroky sú nevhodné. Ale takmer som si istý, že sa tak opakovane nestane, že dnes prijmete jedno vyhlásenie a po ukončení eurovolieb celá téma vyhasne až do regionálnych volieb, keď pravdepodobne budeme opakovaným spôsobom rokovať o ďalšom podobnom vyhlásení, možnosti na medzinárodnej scéne, či už v Rade Európy, OBSE alebo v EÚ, a zostanú nevyužité.

Ja z tohto miesta sľubujem, že ak prídu vaši poslanci, hociktorí, s návrhom, aby Rada Európy sa zaoberala vyhláseniami Zsolta Németha alebo Viktora Orbána, ja takýto návrh podpíšem, lebo ja sám som zvedavý na to, akým spôsobom Európa na to bude zareagovať, že skutočne kto má pravdu, či slová Viktora Orbána narušujú stabilitu v strednej Európe, alebo nenarušujú, či autonómia je akceptovaným spôsobom riešenia niektorých konfliktov, alebo nie. (Reakcie z pléna.)

Ale súhlasím s pánom Mečiarom v tom, že aktivity, ktoré vedieme aj tu, aj teraz, majú veľmi negatívny vplyv hlavne na dospievajúce generácie, ktoré vyrastajú v takej spoločenskej atmosfére, kde neustále počúvajú o tom, že Maďari sú zlí a maďarskí politici škodliví. Zamysleli ste sa už nad tým, kam to až povedie? Máme spoločnú zodpovednosť pri tvorbe slovensko-maďarských vzťahov, ale prijatie takéhoto vyhlásenia podľa môjho názoru je nezodpovedné. Zaťažuje len vás, tých, ktorí budú za to hlasovať. My nebudeme.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)