D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja sa budem snažiť byť stručný, pretože som v druhom čítaní k tejto novele vystúpil, ale budem vystupovať vždy, pokiaľ budem v tejto snemovni k zákonom, ktorých cieľom je obmedzovať slobodu prejavu. A my už sme na tej ceste dosť dlho. Napriek tomu, že môj názor v tomto je pomerne menšinový, si myslím, že to sú veľmi, veľmi nebezpečné precedensy a nebezpečné kroky.

Prvá poznámka. Pýtal som sa na rokovaní ústavnoprávneho výboru opakovane. Viete mi definovať nejakú konkrétnu situáciu, ktorá sa stala, ktorú nepostihuje platné právo? Viete mi definovať nejaký konkrétny skutok, ktorý sa stal na Slovensku v posledných rokoch, ktorý nepostihuje platné právo, a preto potrebujeme rozšíriť Trestný zákon? A nikto nevedel nič povedať. Nič. Preto tvrdím, že tento zákon je vlastne propagandou. Nie je snahou reálne niečo riešiť, ale je snahou vytvoriť nejakú ilúziu, že sa snažíme. Neviem síce, čo riešime, ale snažíme sa. Je to Potemkinova dedina podľa mojej mienky, za ktorou podľa mňa nič, nič nie je. Totiž ten problém je samozrejme, že hlbší a nie je zodpovednosťou len tejto vlády. Je hlbší v tom, že na Slovensku máme ambíciu zákonmi slobodu prejavu regulovať.

Ja som už v druhom čítaní spomínal konkrétne prípady, kedy už dnes sú stíhaní ľudia za to, že vylepia plagáty, ktoré možno sa nám zdajú byť neprijateľné, možno sa nám zdajú byť rasistické, kde sa pýtajú napríklad na kriminalitu Rómov, fajn. Ale má to byť trestný čin? A odpoveď je, no však skúsme a uvidíme. Ja si myslím, že v slobode prejavu tých experimentov veľa nerobme.

Teraz sa znovu pýtam poslancov vládnej koalície. Povedzte mi, akú deliacu čiaru vidíte medzi prejavom, ktorý ústava chráni, a tým prejavom, ktorý už ústava nechráni? Kde je tá deliaca čiara? Kde je ten princíp? Je ten princíp v tom, že čo si zmyslí väčšina v parlamente, to bude trestným činom? Už tu boli všelijaké nápady sankcionovať hanobenie iného pre politické presvedčenie, čo som považoval naozaj za úlet do rokov päťdesiatych, ale už v platnom zákone máme mnohé verbálne delikty zakotvené.

Podľa mňa tá principiálna čiara môže byť len jedna. Hovorím o principiálnej čiare, nie o tom, že ad hoc si zvolíme, že teraz nemôžete hovoriť toto. A spočíva v tom, či ten prejav podnecuje násilné konanie, alebo nie. Pokiaľ nepodnecuje násilné konanie, tak takýto prejav podľa mojej mienky je chránený, nech je akokoľvek extrémny. Ľavicovo, pravicovo, to je jedno. A ak podnecuje násilné konanie, vtedy ho môžeme zakázať. Samozrejme, ak sa stretne skupina skinhedov pred rómskou osadou a hlavný skinhed zavelí "poďme ich zlynčovať", tento prejav je možné postihnúť, lebo to je návod na násilné konanie. To je povel na konanie. Vtedy áno. Ale kriminalizovať prejav, ktorý nepodnecuje žiadne násilné konanie je evidentným obmedzením slobody prejavu. Navyše umožňuje nám v parlamente rozhodnúť, ktoré skupiny chránime Trestným zákonom a ktoré skupiny Trestným zákonom nechránime.

Poviem konkrétne taký príklad. Predstavte si takúto situáciu. Po jednej strane ulice ide skupina Rómov. Po druhej strane ulice ide skupina skinhedov. Verbálne na seba útočia vulgárne, rôzne. Fajn. Čo na to hovorí Trestný zákon? Skupinu skinhedov môžeme stíhať, lebo hanobia niekoho pre jeho etnickú príslušnosť. Skupinu Rómov nie, pretože, samozrejme, skinhedi nie sú nejaká chránená skupina v Trestnom zákone. Nechcem k tomuto pripomínať, že je to nejaká diskusia, ale proste nejakým skupinám predpisujeme pravidlá voľného štýlu a iným skupinám pravidlá grécko-rímskeho zápasenia. A to si myslím, že v spoločnosti, ktorá je pluralitná, by sme asi nemali umožniť.

Čiže povieme v zákone, nie je možné hanobiť niekoho pre jeho príslušnosť k rase, nemôžeme hanobiť národnosť, nemôžeme hanobiť Slovákov, Maďarov, Rómov, pre jeho náboženské presvedčenie, katolíkov, evanjelikov, ateistov, ale iných áno. Čiže iné skupiny - ženy, homosexuálov, recidivistov - tých hanobiť môžeme podľa ľubovôle, lebo to nie sú náhodou vybrané chránené skupiny týmto parlamentom.

To je podľa mojej mienky problém, že zasahujeme zákonom do diskusie akokoľvek možno niekedy vulgárnej diskriminačným spôsobom. A ja si naozaj myslím, teda samozrejme, že motív takýchto návrhov je správny. Štát hovorí: Pozrite, my chceme spoločnosť, ktorá je rasovo tolerantná, a preto všetky názory, ktoré sú rasovo intolerantné, by sme mali potlačiť aj formou zákona. Argumentujeme teda tým, že keďže rasová tolerancia je náš žiadaný cieľ a keďže ešte neprevládla, tak opačný názor musíme potlačiť.

Právomoc obmedziť slobodu prejavu na základe argumentu, že pravda ešte neprevládla, má však vážny nedostatok. Implikuje právomoc vysloviť, kde sa pravda nachádza. Uvedený argument je navyše v rozpore so základným predpokladom slobody prejavu. Dospelí ľudia by mali mať právo dospieť k akýmkoľvek názorom, o ktorých môžu byť presvedčení v slobodnej diskusii.

Mám veľké pochybnosti aj o tom, či legislatíva tohto typu vôbec prináša potlačenie extrémistických názorov alebo má efekt úplne opačný. Robí z extrémistov martýrov slobody prejavu, umožňuje im producírovať sa na hlavných pojednávaniach so všetkými svojimi spriaznenými dušami a vytvárať zdanie, že ide o obete nejakej štátnej represie.

Odcitujem. V Čechách, kde bola diskusia podobne o zrušení extrémistickej strany, jej dosah bol absolútne minimálny a odborníci na extrémizmus tvrdia, že takéto represívne riešenia ich nijako neodradia. Citujem jedného z nich Mateja Pavlíka. "Je to pre nich neplatená reklama, dodá im príchuť zakázaného ovocia."

Pozrite, mali sme na Slovensku a máme rôznych extrémistov. Asi najznámejší z nich je Slovenská pospolitosť, ktorá pochoduje v čiernych uniformách za bieleho dňa s pochodňami. Už to trošku evokuje niečo o ich mentálnej výbave. Lebo pochodovať za bieleho dňa s pochodňami, to je naozaj veľký cirkus. Prečo to robia? Že tam prídu všetky médiá, pozrú si v televízii, druhá správa pochoduje Slovenská pospolitosť, tak sú v správach. Moja reakcia je proste ignorovať ich. Ignorovať ľudí, ktorí neprinášajú nič pozitívneho, ktorí sú zakomplexovaní. Ja keď vidím aj maďarské gardy, tých všelijakých neduživých mladíkov, ktorých by asi ani na vojnu nevzali, ako si tam pochodujú, ale veľká mediálna udalosť. A prečo to robia? No práve kvôli tomu, že tým získavajú mediálnu pozornosť.

A poviem vám ešte jednu ďalšiu vec. Ak budeme tieto prejavy extrémizmu akoby kriminalizovať, čo už aj robíme, tak si myslím, že sa z toho ako politici veľmi ľahko vyvliekame z nejakej zodpovednosti. Príde za nami niekto a povie, no, čo hovoríte na Slovenskú pospolitosť? My čo hovoríme? Veď to nech riešia orgány činné v trestnom konaní, to je ich zodpovednosť, čo my s tým máme. Nie. Ja si myslím, že cesta nie je kriminalizácia. Cesta je, aby spoločenské elity vrátane politikov, umelcov, vedcov odsúdili tieto názory a poslali ich tam, kam patria - na okraj spoločenského diania. Do ignorácie. To si myslím, že je cesta bojovať s týmito pomýlenými názormi.

Čiže Trestný zákon v princípe nič nerieši. Podľa mojej mienky je ešte aj pomerne zle napísaný. Nechcem ísť do právnych vecí, o ktorých som už hovoril v ústavnoprávnom výbore, že extrémistický materiál je definovaný podľa toho, aký motív má niekto, kto ho drží. Čiže, ak má niekto doma Manifest komunistickej strany, môže to byť úplne v poriadku, ale pokiaľ má nejaký chybný motív, ktorý súvisí s jeho držbou, v takom prípade to už bude trestný čin. To ja považujem za problém, na ktorý upozornil koniec koncov aj prezident republiky.

Je tu však jedna vec v tomto návrhu, ktorú považujem za zvlášť zaujímavú, ktorá na rozdiel od platnej úpravy predsa len postihuje konanie, ktoré doposiaľ postihované nebolo, a to je v § 364 ods. 1, kde sa nanovo definuje trestný čin výtržníctva. Je to situácia, kedy niekto, teda páchateľ hanobí štátny symbol. Hanobenie štátneho symbolu.

Nebudem hovoriť o kauzách pálenia vlajky. Zopakujem, čo som povedal. Nie som veľkým prívržencom anarchistov, ktorí so zapletenými vrkočmi a v sandáloch pália vlajky či naše, alebo cudzie. Ak by to bolo na mne, ja by som ich zavrel, ale našťastie to na mne nie je, ani to nie je na nás podľa mňa. Lebo ústava hovorí, že každý má slobodu prejavu a človek vyjadruje svoju slobodu nielen verbálne, ale napríklad aj pálením vlajky. Keď niekto páli vlajku akúkoľvek, americkú, maďarskú, slovenskú, izraelskú, tak tým chce povedať niečo, nejaký postoj. Nerobí to kvôli tomu, aby mu bolo teplejšie, ale tým chce vyjadriť nejaký názor. Nám sa nemusí páči, mne sa nepáči. Ale sloboda prejavu znamená, že chránime aj prejav, ktorý je vulgárny, šokujúci, ktorý nie je prijímaný pozitívne.

Spýtam sa inú vec. Takáto karikatúra z kauzy Veľký Slavkov. Je hanobením štátneho znaku, kde je štátny znak v podobe torty? Asi áno. Asi je. Moja otázka znie.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán kolega, môžete ukázať aj predsedajúcemu, aby som bol v obraze? Ďakujem pekne. Ďakujem.

D. Lipšic, poslanec: (Smiech v sále.) Ak niekto bude túto karikatúru v parlamente, nabudúce ju ukáže. Bude trestne stíhaný za schvaľovanie trestného činu? Ešteže máme na prejav imunitu, ale proste kam pôjdeme, však to je úplne absurdné podľa mojej mienky. A povedať, že veď skúsme to, možno to vyjde a možno aj nie, je experiment, ktorý by som pri slobode prejavu doňho sa veľmi nerád púšťal. Sľúbil som, že budem stručný, takže týmto skončím.

Považujem tento návrh novely za propagandistický, nič neriešiaci, obmedzujúci slobodu prejavu, ktorú ja považujem za najdôležitejšiu politickú slobodu v ústavnom systéme ktorejkoľvek krajiny, lebo od nej sa odvodzujú všetky ostatné naše slobody. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenia pána poslanca Lipšica sa prihlásili pani poslankyňa Katarína Tóthová, pán poslanec Juraj Horváth a pán poslanec Peter Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec položil otázku, že v ústavnoprávnom výbore povedal, povedzte mi prípad, ktorý sa nedá platným zákonom stíhať.

Pán poslanec, legislatíva sa nerobí preto, že niečo nemôžete stíhať. Ak ho treba, je to biele miesto, spravíte nové riešenie. Ale legislatíva vývojom ide k vylepšovaniu, hľadaniu modelov na zlepšené, výstižnejšie definovanie skutkových podstát trestných činov podľa vývoja spoločnosti. To je odpoveď na tú vašu rečnícku otázku.

Ďalej ste hovorili o slobode prejavu. To je naša stála téma, vaša stála téma. Ja vám vždy odpovedám. Každá sloboda prejavu musí mať svoje mantinely, pretože keď nemá, dotýka sa iných slobôd a dochádza ku konfliktom.

Ďalej ste hovorili o ignorácii určitých vecí a tak ďalej. Pán poslanec, prečítajte si písomný záznam vášho vystúpenia a uvidíte, koľko alogizmov tam máte. Tak chápanú ignoráciu, ako ste v určitej časti svojho vystúpenia povedali, to vedie k anarchii v spoločnosti. Veľkej anarchii v spoločnosti a je málo času v mojej faktickej poznámke, aby som vám na to odpovedala.

Keď hovoríte o príchuti zakázaného ovocia, podľa vás potom by všetko, čo je zakázané, nič by sme nemali zakazovať, lebo to má príchuť zakázaného ovocia. Nemá a nebude mať, ak sankcie, ktoré sa so zákonnou povinnosťou spájajú, budú v praxi uplatňované a realizované.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Juraj Horváth. Nech sa páči.

J. Horváth, poslanec: Pán kolega, brániť podnecovaniu násilia, brániť povelom a návodom na násilie je podľa mňa málo. Je to nevyhnutné, ale je to málo. Podľa mňa je nesprávne a prekáža mi to, že by som mal súhlasiť s propagandou, napríklad s propagandou násilia. So slobodným prejavom, ktorý hovorí o mojom vnútornom presvedčení, že súhlasím s násilím. Že aj túto myšlienku budem šíriť, že budem slobodný natoľko, že bude mi dovolené šíriť myšlienky násilia v spoločnosti. Toto je pre mňa neakceptovateľné. S týmto nesúhlasím a v tomto s vami hlboko nesúhlasím a mám rozdielny názor. Nazdávam sa, že extrémistické myšlienky, názory a presvedčenia netreba dovoliť, aby sa slobodne šírili v spoločnosti.

Neviem si predstaviť, že by som mohol súhlasiť s tým, že skupina extrémistov, ktorá je vyobliekaná do uniforiem, čiernych košieľ, v čižmách pochoduje rómskou dedinou alebo rómskou osadou na to, aby demonštrovala svoju silu, aby týmto pochodom a demonštráciou sily zastrašovala minoritu. To je jedno, či rómsku, židovskú, alebo niektorú inú. S týmto sa neviem stotožniť. Toto nepovažujem za prejav slobody, za to, čo by malo byť dovolené v spoločnosti. Podľa mňa takýto prejav slobody treba odmietať v spoločnosti.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Podľa mňa to bolo veľmi dobré, pôsobivé vystúpenie, ktoré presne stanovilo hranice toho, čo si myslí pán kolega Lipšic o tomto, o čom tu dnes rokujeme. Ja len musím povedať, že niektoré jeho názory idú až do takej veľkej absolútnej slobody prejavu, ktorá sa mi nie celkom páči, aj keď teda on tie hranice tam pomenoval. Ja snáď poviem, v minulosti viackrát si aj ty Daniel hovoril napríklad, čo s popieraním holokaustu, aj tam sa napríklad naše názory líšia. Takže opakujem, som proti extrémizmu a nie som za takýto návrh zákona, ktorý to absolútne nevedel definovať a spôsobil by viac škôd ako osohu. Ale polemizovať s tebou aj o tvojich myšlienkach budem vždy. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili s faktickou poznámkou bude teraz pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Polemizovať, Peter, budeš vždy, kým ti to nejaká parlamentná väčšina nezakáže, možno budúca. To je problém, o ktorom hovorila pani poslankyňa - mantinely. Ja som povedal, kde je mantinel. Mantinel je podnecovanie násilného konania. Iný mantinel, ktorý tu presadzuje väčšina, je, zakázané bude to, na čom sa z času na čas v parlamente uznesieme. To nie je žiadny mantinel, to nie je žiaden princíp.

Poviem ešte k minulosti k téme zakázaného ovocia. Nemecko malo v predvojnových časoch počas Weimarskej republiky pomerne prísnu legislatívu verbálnych deliktov. Dokonca Nemecko prísne sankcionovalo antisemitské vyhlásenia. Dokonca mnohí nacisti boli stíhaní v 30. rokoch pre antisemitské vyhlásenia. Aký to malo efekt? Urobili si z tých procesov reklamu, politický proces, a ak by sa nám zdalo, že možno v tejto dobe jedinej to malo nejaký význam, tak, žiaľ, nemalo. Práve opačný.

K tomu, čo hovoril pán poslanec Horváth. My máme úplne odlišné videnie ľudí a štátu. Ja si myslím, že ľudia sú dosť rozumní na to, aby si vedeli urobiť vlastný názor, že im to štát nemusí predpisovať, že im štát nemusí hovoriť, ktoré názory sú dobré, ktoré sú zlé a ktoré zlé názory zakážeme Trestným zákonom. Ľudia sú rozumní dosť na to, aby si urobili svoj vlastný názor. A to je podstata slobodnej spoločnosti. Na tejto podstate sa s vami, pán poslanec, asi nikdy nebudem vedieť dohodnúť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lipšic bol posledným, ktorý bol prihlásený do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať pána spravodajcu, či sa chce v záverečnom slove vyjadriť? Alebo do rozpravy? Do rozpravy? V záverečnom slove. Nech sa páči.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja budem pomerne stručný, ale predsa len mi nedá niekoľko myšlienok. Súhlasím s vami, pán poslanec, že, samozrejme, nikto nemôže ani v náznaku polemizovať o tom, či, nedajboh, zakazovať vyjadrený názor. Samozrejme, že nie. Ale ako som minule povedal, forma vyjadrenia názoru vrátane obsahu je nesmierne dôležitá. Tá forma neraz preráža niekedy aj obsah. Sám ste povedali, že deliacou čiarou, súhlasím s vami, by malo byť konanie, ktoré podnecuje násilie. Tak to je, samozrejme, karikatúra, ktorú ste ukazovali, alebo niečo podobné, ak to vníma inteligentný človek, alebo recesista, tak asi nepodnecuje k násiliu. Súhlasím s tým. Sám ste povedali, že motív tej ich novely je správny. Súhlasím. Má ratio a ten motív je správny.

Nedá sa dúfať možno v to, že vyrieši všetko. Ja si to vôbec takisto nemyslím, ale je spoločenská etapa, kedy všetci cítime, že, žiaľ, neraz v takej spoločenskej morálke absentuje viac etiky, viac citu pre situáciu. Vo väzbe na to aj tá individuálna etická výbava občanov u nás asi nie je taká, že by stačilo ignorovať nejaké konania, ktoré sú možno násilné, protiprávne, nemorálne.

Nemyslím si, že riešením je to, poviem príklad, že nebudeme chodiť na futbal alebo na hokej, pretože sa budem báť, že mi tam rozbijú hlavu. Budem doma, budem sa pozerať na televízor, potom už ani to nie a, napokon, na futbalových štadiónoch budú len vandali, pretože ja to odignorujem. Nemyslím, že určitá forma pasívnej rezistencie v dnešnej dobe by bola taká účinná, že by zafungovala.

Domnievam sa a povedal som to neraz, že právo aj za tú cenu, že niekedy neprijmeme možno ideálny právny predpis, je na to, aby reagovalo pružne v istej spoločenskej etape na negatívne javy a opakujem aj za cenu, že možno to nebude super precízny právny predpis. Ak sa ukáže, že nie je dostatočne efektívny, nie je predsa až taký hrozný problém ho zrušiť alebo novelizovať. Ale domnievam sa, že vždy tu bude minimálne menšou chybou, to je najskeptickejší pohľad na tú novelu, prijať možno právny predpis, ktorý je možno istou nadprácou, ako sa spoliehať na to, že ľudia, ktorí majú sklony k násilnému konaniu, budú trpieť tým, že ich budeme ignorovať. Ak sa nejaký exhibicionista bude chváliť negatívnou reklamou a tým, že bude trestne stíhaný, tak to je jeho problém a tá slušná časť spoločnosti to bude skôr kvitovať, ako pôjde príkladom. Toľko, ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ruším rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme o 17.00 hodine a teraz nasleduje druhé a tretie čítanie

o zákone z 29. apríla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

Materiál je uverejnený ako tlač 1092. Chcel by som dať teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Tiborovi Mikušovi, avšak nevidím ho v sále. Poprosím, ak vie niekto, kde sa nachádza pán poslanec Tibor Mikuš, aby ho poslal do sály a vyhlasujem teraz dvojminútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Laššáková, neviete, kde sa nachádza predseda výboru? Myslím pána Buriana. Skúste, ak by ste vedeli, lebo v takomto prípade treba, aby zaskočil predseda výboru, alebo aby určil náhradníka. Ďakujem pekne.

Takže po prestávke sa vrátime k zákonu z 29. apríla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Máte ho ako tlač 1092 a poprosím teraz predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca, áno, to je vrátený prezidentom, pána poslanca Jozefa Buriana, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Ďakujem pekne.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku prerokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj o výsledku prerokovania zákona z 29. apríla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom republiky na opätovné prerokovanie.

Národná rada schválila dňa 29. apríla 2009 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky uvedený zákon a vo svojom rozhodnutí č. 2077-2009-Ba uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.

Na základe toho predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1111 z 21. mája 2009 pridelil podľa § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o zákone žiadne doplňujúce a pozmeňujúce návrhy.

Pán prezident vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon schválila s týmito zmenami. Zmeny sa týkajú siedmich bodov, z toho prvé dva sú technické zmeny a ďalšie sú definované zmeny termínov účinnosti zákona.

K predmetnému návrhu boli nasledovné stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu schváliť s pripomienkami prejavil ústavnoprávny výbor. Neplatné uznesenia boli prijaté vo výbore verejnej správy a výbore pre financie, kde nebolo prijaté rozhodnutie.

Gestorský výbor na základe stanovísk 21. mája neprijal odporúčanie o hlasovaní pre Národnú radu Slovenskej republiky k zákonu, vráteného prezidentom Slovenskej republiky.

Predmetná spoločná správa výborov o zákone z 21. apríla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky nebola schválená uznesením gestorského výboru č. 538 z 10. júna 2009.

Súčasne bol poverený predkladateľ v zmysle rokovacieho poriadku zákona č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov informovať, keďže nebola prijatá spoločná správa, podať informáciu výborov do Národnej rady o výsledku rokovania a stanovisko v gestorskom výbore.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu k tomuto vrátenému zákonu pánom prezidentom a konštatujem, že som písomne do rozpravy nedostal žiadnu prihlášku. A preto sa opýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Evidujem prihlášky pani poslankyne Lucie Žitňanskej, pána poslanca Stanislava Janiša.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo má teraz pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa vyjadriť k návrhu zákona a k pripomienke pána prezidenta preto, že po prvé považujem tento návrh zákona, ktorý sme schválili na predchádzajúcej schôdzi, za dobrý, ktorý tým, že zavádza transparentné súťažné metódy predaja majetku, dražby a verejné súťaže na predaj majetku obcí, naozaj môže prispieť k zlepšeniu prostredia pri rozhodovaní samosprávy o predaji majetku, zaviesť viac svetla do predaja majetku samosprávy a znížiť tým priestor pre korupciu a klientelizmus pri predávaní majetku.

Musím povedať a chcem, aby to opakovane zaznelo, že pozmeňujúce návrhy, ktoré pôvodne pripravila mimovládna organizácia VIA IURIS, ktoré nakoniec po viacerých rokovaniach na pôde ústavnoprávneho výboru dospeli do takého znenia, ktoré boli prijateľné viac-menej naprieč politickému spektru a myslím si, že návrh v tej podobe, v akej bol schválený, je dobrý.

Pokiaľ ide o pripomienku pána prezidenta budem oponovať pánovi spravodajcovi v tom, keď ich označil za technické. Nepovažujem tú pripomienku za technickú. Pripomienka pána prezidenta spočíva v tom, že ako v zákone o majetku obcí, tak v zákone o majetku vyšších územných celkov sa v časti, kde sa hovorí o verejných súťažiach na predaj majetku obcí a VÚC vypúšťa veta, že obec, VÚC prevedie majetok na toho uchádzača, ktorý ponúkne najvyššiu cenu.

Ide o kritérium, ktoré je jednoznačne objektívnym kritériom a je dané do zákona práve kvôli tomu, aby verejné súťaže nemohli byť robené takým spôsobom, že budú dominovať subjektívne kritériá pred kritériami objektívnymi a jediným naozaj objektívnym kritériom je cena.

Oponujem zdôvodneniu pána prezidenta, nemyslím si, že táto právna úprava je v rozpore so všeobecnou právnou úpravou verejných súťaží v Obchodnom zákonníku, pretože v tomto prípade ide o špeciálnu právnu úpravu, ktorá bude mať prednosť pred všeobecnou právnou úpravou.

Oponujem aj ZMOS-u a Únii miest, ktoré tvrdia, že takáto úprava im berie kompetencie alebo znemožní práve zohľadňovať aj iné kritériá a že nie je to vždy cena, ktorá musí byť tým najsprávnejším a najrozhodujúcejším kritériom, pretože dovolím si tvrdiť, že na zohľadnenie iných aspektov, verejnoprospešných cieľov a podobne je nástrojov dosť od samotného rozhodnutia, či predať majetok, alebo nie až cez územný plán až k tomu, ako sa dajú nastaviť kritériá do verejnej súťaže tak, aby potom naozaj to rozhodujúce kritérium mohlo byť objektívne kritérium. A čo považujem za veľmi dôležité, cena vygenerovaná vo verejnej súťaži je jedna z možných a akceptovaných spôsobov generovania ceny, ktorá je v súlade aj s pravidlami štátnej pomoci.

V každom prípade chcem povedať z týchto dôvodov, aby sa tá právna úprava nestala "gumovejšia" a nedala priestor pre subjektívne rozhodovanie o predaji majetku obcí. Ja nebudem hlasovať za pripomienku pána prezidenta.

Zároveň chcem ale povedať, že aj keby táto snemovňa schválila pripomienku pána prezidenta, treba upozorniť všetky obce a mestá aj vyššie územné celky, že stále platia pravidlá štátnej pomoci, a pokiaľ ide o predaj majetku podnikateľským subjektom, aj tak nemôžu predať ten majetok pri zohľadnení akýchkoľvek iných kritérií, pretože by porušili pravidlá štátnej pomoci. Čiže tá trhovo vygenerovaná cena je tam aj tak nevyhnutnosťou, pretože v opačnom prípade by bol porušený iný právny predpis.

Práve preto, že som presvedčená, že naozaj tento zákon posúva štandardy nakladania s majetkom obcí a vyšších územných celkov, chcem povedať za seba a myslím si, že aj kolegovia z SDKÚ - DS sa k tomuto názoru pripoja, že tento návrh zákona v druhom čítaní podporím. Ja budem hlasovať proti pripomienke pána prezidenta, ale zákon ako celok v každom prípade podporím. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa hlási pán poslanec Ľubomír Petrák ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, plne s vami súhlasím, že tento zákon výrazne posúva spôsob nakladania s majetkom obcí a vyšších územných celkov do transparentnejšej roviny. Aj keď nie som zástancom toho, že by som tvrdil, že všetky predaje, ktoré sa dejú na pôde územnej samosprávy, sú netransparentné, lebo myslím si, že drvivá väčšina starostov, primátorov, ale aj zastupiteľstiev vyšších územných celkov sa správa úplne zodpovedne.

Pokiaľ by ste si zobrali kritériá nakladania s majetkom vyšších územných celkov, tak takmer v každom všeobecne záväznom nariadení o hospodárení s majetkom sa nachádza ustanovenie, že pri predaji tohto majetku je rozhodujúcim kritériom cena.

My dvaja sme o tom veľmi veľa diskutovali v procese prípravy tohto pozmeňujúceho návrhu. Hľadali sme, že či sa dajú zohľadniť všetky kritériá, napríklad sociálne, potreba zabezpečenia niektorých služieb v obciach a mestách. Vy ste si dali na túto otázku odpoveď tým, že ste sami konštatovali, že ak by sme postupovali iným spôsobom, teda obce a mestá, vyššie územné celky, tak dôjdeme do rozporu so zákonom o štátnej pomoci. Čiže tam je prvá brzda, ktorá je jednoznačná.

Druhá. Máme tam ustanovenie, ktoré hovorí o možnosti schváliť trojpätinovou väčšinou priamy predaj majetku. A v podstate nevidím zásadný rozdiel medzi tým, či trojpätinovou väčšinovou schválim priamy predaj majetku niekomu, alebo nastavím kritériá verejnej súťaže tak, aby som zohľadňoval aj niektoré ďalšie veci absolútne objektívne tak, ako to zastupiteľstvo cíti. Takže z tohto pohľadu ja osobne si myslím, že aj pri vypustení tej spornej vety nedôjde k žiadnemu porušeniu transparentnosti pri predaji majetku. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať teraz na faktickú poznámku bude pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec, tak ako ste povedali, dlho sme o tom diskutovali. Myslím, že nie sme v zásadnom rozpore. Okrem toho si myslím, že ak by sa aj v budúcnosti ukázal ako problém, ak tak rozhodne snemovňa, žeby náhodou prijala pripomienku pána prezidenta, ak by sa v budúcnosti absencia tohto kritéria ukázala problém, predpokladám, že v tejto snemovni by sa dala nájsť podpora na vrátenie tejto vety do textu zákona. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi, ktorý je ako druhý prihlásený do rozpravy, teraz požiadal o slovo pán spravodajca do rozpravy, a preto v súlade s rokovacím poriadkom mu dávam slovo. Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, bál som sa, či v tej dvojminútovej faktickej poznámke budem dostatočne presný. Chcem upozorniť na to, že to, že som to definoval technickou záležitosťou, nedefinoval som to, že to je zľahčujúcim faktorom toho riešenia, len to je na margo toho.

Chcel som dokonca, by som povedal, primäť k tomu, že o tých pripomienkach pána prezidenta môžeme hlasovať nie en bloc, ale môžeme hlasovať o prvých dvoch bodoch samostatne, ktoré majú so sebou súvis a tie ďalšie sú len, by som povedal, úpravou, už by som povedal, prešlých termínov, ktoré ten zákon jednoducho nestíha z fyzickej stránky.

Ďalšou vecou je, myslím, že sa tu otvorila dobrá téma a dobrá téma v tom, a to naznačil aj pán poslanec Petrák, a vlastne ju naznačila aj pani poslankyňa Žitňanská, že v podstate aj napriek tomu, že sa z tohto zákona tento odsek vypustí, je tu stále, by som povedal, dostatočný tlak na to, aby bola hospodárnosť toho využitia.

Faktom ale je, že si neviem predstaviť, že ak by sa to teda nevypustilo, akým spôsobom by sa dalo iným spôsobom, iným spôsobom, hovorím, vyriešiť problém predaja majetku, ak by teda nebol iba záujem o tej najvyššej cene, ale o tom, aby to splnilo aj nejakú verejnoprospešnú a inú, povedzme, činnosť, alebo inú úlohu by hrala, povedzme, tá budova, povedzme, ten pozemok, prípadne iná nehnuteľnosť.

Čiže neviem si celkom predstaviť, ak by nebol vypustený tento článok, nedali by sa jednoducho kritériá postaviť na tom, aby jedno kritérium, povedzme, verejnoprospešnosti malo, ja neviem, vymyslím si 20-percentnú váhu a 80-percentnú váhu by mala cena, lebo v opačnom prípade, ak by toto nebolo vypustené, musí byť stopercentnou váhou pri predaji budúceho majetku iba cena. Rozumiem tomu, že sa to dá vyriešiť, áno, tým, že obec, prípadne mesto, alebo prípadne vyšší územný celok jednoducho nepredá tú budovu, ale dá ju do správy niekomu, ktorý bude vykonávať tú verejnú prospešnú činnosť, ale práve tu mi tá kombinácia tej ceny a verejnoprospešnosti už bola, by som povedal, stratená. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána spravodajcu, ktorý vystupoval v rozprave sa nehlási nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi, ktorý sa hlási do rozpravy. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, máme na stole v podstate vrátený zákon pánom prezidentom. A ja by som očakával od v podstate novozvoleného pána prezidenta skôr taký iný apel, taký apel na transparentné, objektívne a čo najefektívnejšie nakladanie s majetkom, v tomto prípade s majetkom obcí alebo s majetkom občanov obce.

A čo by som ja možno ešte privítal v tomto zákone viac a čo by som teda privítal od pána prezidenta, ak by sa naformulovalo niečo také, že zoznam majetku, ktorý chce obec predať, bude povinne zverejnený na webe okamžite, ako obec prijme rozpočet na nasledujúci rok.

V rozpočte obec prijíma alebo počíta s určitými príjmami z predaja majetku. Má vytypovaný majetok, ktorý chce v tom danom roku predať, povinnosť okamžite po prijatí rozpočtu konkrétne tento majetok zavesiť na webovej stránke mesta, že tento majetok sa v tomto roku bude predávať.

Ďalšia taká podmienka môže byť, že povinnosť na webovej stránke päť mesiacov pred predajom mať uverejnený majetok, ktorý chcem predávať, ktorý zamýšľam predať, musí byť uverejnený v tlači, musí byť uverejnený na webovej stránke mesta. My nepohneme s netransparentnosťou pri predaji majetku, pokiaľ to neurobíme transparentne, pokiaľ nebude podnikateľská a občianska verejnosť v maximálnej možnej miere oboznámená s tým, čo obec v danom roku plánuje predať. A toto by som očakával skôr ako vrátenie návrhu zákona, ktorý schválila Národná rada od pána prezidenta, a nie také zotrvanie na súčasnom stave. A povedzme si otvorene, súčasný stav je aj netransparentný, súčasný stav je v niektorých prípadoch aj taký pokútny a vždy zakrytý nadpolovičnou väčšinou v danom obecnom zastupiteľstve z prítomných poslancov. Máme obce a mestá aj také a máme aj také a máme aj také. Netvárme sa, že je všetko O. K., ale, samozrejme, nehovorme, že je všetko zas len zlé.

A práve preto, že sa vyskytujú takéto prípady, tak je dobré robiť zákonné opatrenia na čo najväčšiu transparentnosť pri predaji. Lebo tu po pripomienkach pána prezidenta v podstate máme dva návrhy. Pán prezident hovorí, návrh poslancov, ktorý hovorí čo najviac peňazí do štátneho rozpočtu, čo najviac transparentnosti a otvorenosti do predaja a návrh pána prezidenta, a to je to, že pri predaji majetku či pozemkov, alebo objektov treba zohľadňovať, ja to poviem úplne otvorene, aj imaginárne sľuby kupujúceho o dodržanie zamestnanosti, o vytvorení pracovných miest, o vplyve na všestranný rozvoj obce. Toto nie sú uchopiteľné veci, toto sú imaginárne sľuby, ktoré sa môžu a ktoré sa nemusia plniť. A keď povieme o zamestnanosti, tak kto vám dnes zabezpečí alebo zaručí nejakú zamestnanosť? Tie veci sa majú v tých samosprávach aj troška ináč, ako si pán prezident myslí a ono to v tých samosprávach chodí aj takto.

No ja poviem na konkrétny prípad. Obec predá lukratívny pozemok tisíce štvorcových metrov vopred určenému developerovi bez súťaže, lacno a pod cenu, ako sa v danej obci predáva. Normálne je úplne pragmatická otázka, prečo lacno? A odpoveď je, že developer sľúbil, že vybuduje križovatku, a to ešte k svojmu zamýšľanému investorskému dielu. A otázka je potom normálna, že z akých peňazí developer tú križovatku vybuduje? Zo svojich? No zo svojich nie, tomu ani malé deti neuveria, zo svojich to nevybuduje. Developer postaví to, čo sľúbi obci z peňazí obce občanov, teda z tých peňazí, o ktoré obral obec nízkou cenou, ktorú zaplatil za pozemok. A koľko v skutočnosti potom už tá križovatka, keď ju vybuduje, stojí, či náklady tej križovatky sú aspoň 50 % z toho, o čo lacnejšie kúpil pozemok, to sa už nikto nedozvie, respektíve vedia to tí, ktorí sú v tom zainteresovaní. A tu sa vytvára obrovský priestor na korupciu. Tu sa generujú a môžu generovať peniaze na korupciu. Toto je fakt.

Keď chcete, môžem pokračovať s takýmito príkladmi ďalej a ďalej, keď sa predávali majetky za korunu, tisíce štvorcových metrov za korunu, objekty za korunu, bez súťaže, bez vygenerovania nejakých iných cien a iných ponúk.

Čo bráni obci vypísať na odpredaj pozemkov alebo objektov súťaž? Obec má svoj územný plán. Ak predáva pozemok, v územnom pláne je presne zadefinované, čo tam ten daný kupec môže postaviť. Má to svoje hranice. Ak predáva objekt, ten objekt má svoje kolaudačné rozhodnutie, tak v tom objekte sa dá robiť iba to, na čo bol postavený. A ak chce kupujúci zmeniť účel objektu, stavebný úrad je obec, vždy len so súhlasom obce. Úplne jasné pravidlá na to, ako by sa to mohlo diať.

Lenže dnes sú developeri takí silní, že nielenže dokážu presadiť v zastupiteľstve kúpu pozemkov a objektov za nízku cenu, ale na ich žiadosť obce dokonca prerábajú aj územné plány. A občanov, a poviem to otvorene, ohlupujú, doslovne ohlupujú tak, že im títo developeri akože postavia nejaké pieskovisko a nejaké ihrisko, potom na strihanie pásky a otváranie si zavolajú médiá a developeri sa tvária ako obrovská charita pre obec. A pritom to kúpili hlboko pod cenu a násobne menej, ako ich v skutočnosti toto ihrisko stálo. Ale prezentujú sa ako charita, ako obrovský ústretový krok voči obci, voči občanom, ako výborne sa správajú voči obci za to, že im predala lacno majetok.

A ak sa niečo takéto pri narábaní s majetkom deje, a povedzme si, že sa to deje, sú aj také obce a sú aj také mestá, aj také prípady, tak je našou povinnosťou a povinnosťou Národnej rady ako zákonodarného orgánu prijať také pravidlá, ktoré budú takéto praktiky obmedzovať, eliminovať, umenšovať, vytvárať im čo najmenší priestor a tlačiť ich do čo najjasnejších mantinelov. Lebo uvedomme si to, že obce dnes a mestá, to nie sú už chudobné dedinky. Obce a mestá dnes narábajú s miliardovými majetkami ako v cashi, tak v nehnuteľnostiach. Obce prijímajú úvery, kupujú, predávajú akcie, kupujú, predávajú podiely, ženú sa do neprehľadných, nejasných PPP projektov, predávajú majetky, zadlžujú budúce generácie, len tak hrmí. Obce narábajú s obrovskými miliardami.

Argument samosprávy, ktorý ste všetci dostali, a zmienila sa o tom aj pani kolegyňa Žitňanská, že nie je možné zastupiteľstvu ani zákonom prikázať, ako má hlasovať, je ale postavený na hlavu. Tento zákon vôbec nikomu nehovorí, ako má hlasovať. Tento zákon hovorí o pravidlách, o efektívnosti a o transparentnosti pri nakladaní s majetkom obce. Ak mesto alebo obec nechce predávať, tak nech nepredáva. Ale ak chce predávať majetok, tak len za takýchto jasných, transparentných a otvorených pravidiel hry. Neviem, prečo sa samospráva a aj pán prezident tomuto tak bránia a poviem otvorene, vymýšľajú si také imaginárne detské výhovorky o verejnoprospešnosti, ktorá sa nikdy nedá zmerať a podobne.

Vyzerá to tak, že primátori a starostovia sa cítia byť dnes neobmedzenými gubernátormi vo svojom meste a obci a povedzme otvorene aj s veľmi silným vplyvom na vyššie miesta. A občania sú tu úplne vyradení a niekedy mi pripadá akoby občania boli poddaní.

Normálna vec a normálny starosta, normálny primátor predá pozemok v transparentnom tendri za čo najvyššiu cenu a potom peniaze, ktoré za to dostane, použije obec na to, čo to zastupiteľstvo schváli. Použije na školy, na ihriská, ja neviem na sociálne veci, na cesty, na kluby dôchodcov. A ak zastupiteľstvo rozhodne, že prispeje tomu developerovi aj na tú križovatku, tak nech mu prispeje, ale nech všetci v tej obci vedia, že obec sa rozhodla tomuto a tomuto developerovi prispieť miliónom, dvoma, desiatimi, pätnástimi miliónmi. Nech to tí občania vedia. Nech to nie je zabalené v tej nízkej cene a ešte developer na tom ryžuje verejnú mienku s tým, že ako dobre predala, podhodím tam nejaké maličké pieskovisko. Nech občania vedia, v zastupiteľstve nech sa schváli, predali sme pozemok, peniaze použijeme takto a takto a použijeme a pomôžeme aj tomuto developerovi. Ale nech sa o tom vie a nech sa vie o tom, koľko zastupiteľstvo schválilo. Toto očakávajú občania od tohto zákona a o tomto je táto novela zákona.

Táto novela zákona nie je o tom, či má zastupiteľstvo hlasovať tak alebo nejako, či daný poslanec má hlasovať tak alebo nejako. Nie, nie, o tomto tá novela nie je. Táto novela je o transparentnom, efektívnom predávaní majetku obce, majetku občanov, je o tom, aby sme eliminovali v maximálnej možnej miere korupčné prostredie. O tomto je táto novela. To, čo navrhuje pán prezident vypustiť tú povinnosť súťaže a zaviesť tam tie imaginárne nemerateľné kritériá pri vyhodnotení, je také potvrdenie tej súčasnej cesty, o ktorej sa všetci zhodneme, že nie je najlepšia a dejú sa aj veci, ktoré by sa diať nemali, respektíve dáva to ešte také vytváranie alebo potvrdzovanie aj netransparentných prevodov majetku.

Ak Národná rada chce schváliť takúto novelu zákona a chce takéto prostredie eliminovať, na tom ja nevidím nič zlé. Táto novela jednoznačne stojí za občanom. Možnože nesedí zopár primátorom a starostom, ale jednoznačne stojí za občanom. A z peňazí, ktoré obec utŕži, sa dá oveľa viac skvalitniť potom život v danej obci. Ja predpokladám, že táto novela zákona bude mať víťazstvo u občanov a že námietky pána prezidenta neprijmeme a schválime zákon v takom znení ako na minulej schôdzi Národnej rady. Ďakujem.