M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Janiša sa prihlásili pán poslanec Ľubomír Petrák, Alexander Slafkovský, Rudolf Bauer, Anton Bobrík, Stanislav Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Ľubomír Petrák. Nech sa páči.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Janiš, my v tejto snemovni nemáme väčšinou rovnaké názory, ale myslím si, že vo veci tak, ako ste uzavreli svoje vystúpenie, že táto novela je predovšetkým o tom, aby boli zavedené transparentné pravidlá, aby predaj akéhokoľvek majetku, ktorý má verejnoprávny charakter, či už ide o štát, alebo ide o samosprávu, mal by byť transparentný za jasných pravidiel a podľa možnosti s čo najvyšším výnosom tak, aby slúžil ten výnos v čo najväčšej možnej miere pre všetkých, na tom sa určite zhodneme.
Ja vám chcem povedať súčasne, že tento návrh zákona, ktorý je v súčasnosti na stole už druhýkrát, všetky tieto pravidlá zavádza. Je tam zavedená povinnosť predať majetok iba vo verejnej súťaži alebo dražbe, alebo za osobitne hodného zreteľa, alebo úloh, okolností s osobitným zreteľom v prípade, ak zaň hlasuje trojpätinovou väčšinou príslušné zastupiteľstvo. Ak hovoríme o transparentnosti, znovu okrem nástenky, to znamená miesta obvyklého na zverejňovanie obecných oznamov, je tam povinnosť zverejňovať predaj na webovej stránke, pokiaľ ju má obec, mesto alebo vyšší územný celok zriadenú a myslím, že vo väčšine prípadov je to tak. A okrem toho, keďže ide predovšetkým o to, aby tá informovanosť bola čo najvyššia, predovšetkým ľudí, ktorí žijú v danej lokalite, je tam novozavedená povinnosť oznamovať predaj majetku v regionálnej tlači. To znamená, opätovne niekoľko mechanizmov, ktoré výrazne posilňujú kontrolu nad hospodárením s týmto majetkom.
A znovu len pripomínam. Súhlasím s príkladmi, ktoré ste uviedli, trebárs križovatku, ja by som tiež vedel rozprávať možno o jednom parku kultúry a oddychu, ktorý sa predal za nejakých 200 miliónov a bude sa kupovať možno za viac, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel, pokiaľ by to bolo možné, len jedno spresnenie. V pripomienkach pána prezidenta, ako som tomu dobre rozumel, bolo napísané toľko, že je možné urobiť nájom za určitých podmienok a môže sa urobiť priamo, ak to schváli obecné zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou. Nebolo mi jasné, či sa táto trojpätinová väčšina vzťahuje aj na predaje, na priamy predaj majetku. Totižto vznikajú v živote obce a mesta aj také situácie, keď na to, aby sa predišlo rôznym susedským sporom alebo sporom medzi inštitúciami, ktoré sú pre chod mesta potrebné, je potrebné urobiť aj určitý prevod majetku tak, aby vznikol určitý funkčný celok, aby bola zabezpečená funkcia. A vtedy je potrebné prechádzať priamym predajom a nie je možné vždy uplatniť len kritérium najvyššej ceny, pretože môže do neho vstúpiť niekto len z jedného prostého dôvodu, a ten je, urobiť zle susedovi alebo nevyhovieť požiadavke mestu a podobne.
Pokiaľ novela zákona obsahuje aj túto, by som povedal, klauzulu trojpätinovej väčšiny možného predaja pozemku alebo nejakého hmotného statku obci, tak si myslím, že je to podporiteľné. Pokiaľ by to ale tam nebolo, tak môže takáto novela obsahovať to, že v určitých prípadoch zabráni funkčnému riešeniu sporu v obci. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou prihlásený je pán poslanec Rudolf Bauer. Nech sa páči.
R. Bauer, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Chcem nadviazať na kolegu Janiša a podporiť ho v tom, že plne súhlasím s tým, že transparentnosť a čo najvyššia transparentnosť pri hospodárení s verejnými zdrojmi s majetkom, kde je, samozrejme, najdôležitejší princíp na zužovanie korupcie a podľa odborníkov vlastne aj prvý počet vzorca korupcie vlastne ako jeden z kľúčových faktorov, a preto súhlasím aj s tým, že aj keď táto novela zavádza, samozrejme, a zvyšuje transparentnosť pri narábaní s majetkom, ale že aj nielen 15-dňová lehota, ale aj vyššia lehota na jej oznamovanie o zámere predaja tohto majetku. Osobne by som s tým súhlasil aj možno nie 5-mesačná, ale mesačná alebo dvojmesačná. To je jedna poznámka.
Druhá poznámka. Súčasná verzia, tak ako bola schválená, sa mi zdá o trochu lepšia, pretože to pravidlo, že rozhoduje najvyššia cena, je v prospech transparentnosti a v prospech proste dobrých predajov, pretože obec naozaj má možnosť sa rozhodnúť vopred, či predávať, nepredávať, pokiaľ chce uchovať zamestnanosť, tak nemusí predávať ten majetok, pokiaľ na prenajatom majetku sa podniká.
Pokiaľ chce vytvoriť pracovné miesta, tak tiež nemusí ten majetok predávať, čiže vždy sa môže vopred rozhodnúť, či ten majetok predá, alebo nie a aj tak, samozrejme, pri otvorenej samospráve transparentnej vždy prvým hlavným kritériom pri predajoch je cena, takisto zdravý rozum hovorí, alebo keď niekto osobne prehlasuje majetok, tak sa pozerá v prvom rade na cenu. Čiže zdá sa byť tá verzia lepšia a osobne nepodporím tento návrh pána prezidenta.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Anton Bobrík. Nech sa páči.
A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel trošku upriamiť pozornosť aj na inú stránku. Samozrejme súhlasím s tým, že je potrebná transparentnosť. Jednoznačne tu nie je o čom diskutovať. Je to majetok mesta a naozaj majetok mesta sa musí čo najviac hospodárne využívať. Je tu však druhá stránka veci - tá cena. Že jediné kritérium cena najlepšia, najvyššia. Ja mám osobnú skúsenosť a nám sa podarilo už v roku 2004 vyhlásiť sedem obchodných súťaží na majetok, ktorý sme jednoducho neboli schopní ako mesto, ako dobrý hospodár dobre s ním nakladať a hospodáriť. Boli to také, ktoré potrebovali vysoké investície a neboli sme schopní do toho ísť. My sme jednoducho určili tú cenu úplne minimálnu s tým, že sa vyhlásila verejná obchodná súťaž na projekty, ktoré zrealizujú, samozrejme, so silnými zmluvnými podmienkami tak, že dneska, keď sa prídete pozrieť do Skalice, môžem vám sedem objektov ukázať, ktoré sú funkčné, fungujú, sú tam všetko "verejnoprospešné", verejnosti prospešné stavby, ktoré sa využívajú. A mesto má úžitok. Platí sa tam pekne daň z nehnuteľnosti, ktorú títo už päť rokov jednoducho platia a budú ju platiť, pokiaľ daň z nehnuteľnosti bude. A myslím si, že tam nebolo potrebné ísť na to, keby sme išli na cenu najlepšiu a najvyššiu, nemusel tam byť taký projekt, ktorý odsúhlasil a mali sme na tých sedem nehnuteľností asi 28 projektov. Čiže na každú boli priemerne štyri projekty a zastupiteľstvo schvaľovalo v tajnom hlasovaní, ktorý projekt získa tú zmluvu. A dá sa to teda aj bez toho, aby bol takýto zákon, teraz už nemám proti tomu nič, treba ísť na tú transparentnosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Posledný prihlásený faktickou poznámkou je pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Myslím si, že to, čo hovoril kolega Janiš, že je potrebná čo najväčšia transparentnosť i efektívnosť hospodárenia s majetkom miest a obcí, teda s verejnými zdrojmi je úplne jasné a malo by byť jasné pre každého. Takisto poznám prípady, keď bola snaha investorov či developerov robiť nejaké verejnoprospešné stavby s tým, že lacnejšie získa pozemok. Ja v tomto prípade plne podporujem, aby tento majetok alebo ten majetkový prevod bol s jasnými podmienkami za vyššiu cenu a potom za viac získané zdroje môže obec použiť tieto zdroje na ďalšie verejnoprospešné stavby.
Možno by sa dalo zlepšiť aj to pravidlo, keď má rozhodovať trojpätinová väčšina, lebo je tam trojpätinová väčšina z prítomných poslancov a z prítomných poslancov to môže byť veľmi malý počet. Relatívne, keď bude iba jeden nad polovičku poslancov, ktorí budú účastní napríklad v zastupiteľstve. Sú však aj prípady, keď tak, ako to už bolo spomínané, že niekedy je potrebný aj žiaduci aj priamy predaj, odpredaj majetku tak, aby bol pre úžitok obce aj spoločnosti, ktorá tam žije. Ale vtedy by som jednoznačne presadzoval pravidlo trojpätinovej účasti, teda prevahy poslancov zo všetkých poslancov zastupiteľstva, nie iba z prítomných. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, slovo má teraz pán poslanec Janiš.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán Petrák, vzácne sme sa zhodli, ja súhlasím s vami. Tu myslím, že vôbec nestojíme na dvoch stranách barikády, ale na jednej. Snažíme sa to, čo je v zákone, a to, čo sa deje niekde v niektorých obciach a mestách eliminovať. Aj s tebou súhlasím, kolega Bobrík, ale viem si to predstaviť, že tá cena tam pokojne môže zostať. Takéto a takéto projekty, chcem to a toto tam vybuduješ, jeden dá za ten objekt 10-tisíc a druhý, aj keď splní všetky projekty, dá za ten objekt 20-tisíc. Dá sa to, toto sa nebije.
Čo sa týka toho, že niekedy teda predáva na priamo, aby sme zachovali nejaký funkčný celok. Treba si uvedomiť to, že obec má v rukách obrovské nástroje. Či ich využíva, to už je vecou obce. Obec má predsa v rukách územný plán. Územný plán zóny, tak jednoducho bez obce tam nikto nič iné stavať nebude, len čo obec povie.
Pri objektoch, pri existujúcich budovách má obec v rukách stavebný zákon, má kolaudačné rozhodnutie a takisto tam prevádzky môžu byť len také, ktoré si určí obec, respektíve ktoré sú v súlade s kolaudačným rozhodnutím. Ja sa neprikláňam k priamemu predaju. Ako dôvod na priamy predaj, aby som predal budovu tomu a tomu, ja nevidím. A ak ma niekto presvedčí, tak pokojne argumenty prijmem, ale po mojich skúsenostiach nevidím dôvod, aby som niekomu predával majetok obce na priamo. Absolútne nevidím. Preto, lebo ak chcem niečo predať, že mi podnikateľ odtiaľ odišiel, alebo má voľný pozemok, alebo niečo, prečo by som to mal predávať na priamo, keď môžem v normálnej súťaži vygenerovať pre obec inú cenu. Môže mi niekto povedať, že to je nepredajné. No tak to vyskúšam v tej súťaži, či to je ozaj nepredajné. Ja také imaginárne argumenty... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Chce reagovať rečník na faktické poznámky? To bola reakcia. Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, uzatváram rozpravu, chce zaujať stanovisko, spravodajca má slovo.
J. Burian, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, nechcem zdržiavať, chcem len podotknúť dve také vážne poznámky. Prvou poznámkou je to, že ten zákon pôvodne nehovoril o predaji majetku obcí. To je prvá vážna poznámka. Naopak, koalícia v zhode, povedzme, s opozíciou našla práve v ústavnoprávnom výbore zhodu v pozmeňujúcom návrhu, ktorý tento zákon, dá sa povedať, výrazne rozšíril práve o túto časť. Takže nie je pravdou, že pán prezident, by som povedal, reaguje na niečo, čo bolo pôvodným zámerom teda predkladateľa tohto zákona.
Druhou vážnou vecou, čo chcem povedať, je to, že sa mi veľmi páči, že dnes terajšia opozícia, ktorá riadila tento štát veľa rokov, nebola ochotná pristúpiť k žiadnemu, ale ešte raz opakujem, k žiadnemu obmedzeniu nakladania s majetkom obcí, miest, vyšších územných celkov. Teraz sa tu rozprávajú o rôznych štadiónoch, o rôznych predajoch parkov a rôznych zápočtov. No, mne sa veľmi páči to, že opozícia sa po iks rokov zobudila a dnes vidí, že dá sa aj iným spôsobom riešiť nakladanie s majetkom obcí. A myslím si, že je to veľmi dobrý prvý predpoklad na to, že sa práveže stransparentnia vzťahy, nie naopak, dnes budeme rozprávať o tom, či pán prezident to urobil tak či onak. Je zákon, je návrh zákona a ja si myslím, aj keď prijmeme pripomienky prezidenta, je to výrazný, absolútne, zopakujem ešte raz, výrazný posun v nakladaní s majetkom obcí, miest, vyšších územných celkov. Na toto by sme nemali zabudnúť. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem spravodajcovi. Teraz pokračujeme druhým a tretím čítaním o
zákone z 29. apríla 2009 o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, parlamentná tlač 1094.
Slovo má spoločný spravodajca z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pán poslanec Tibor Lebocký a bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania vráteného zákona vo výboroch. Máte slovo, pán poslanec.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som vás informoval o spoločnej správe 1094a k vrátenému zákonu z 29. apríla o poľovníctve, k vrátenému zákonu prezidentom republiky.
Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 29. apríla 2009 zákon o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil tento zákon Národnej rade Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky a tieto dôvody boli konkrétne uvedené v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky č. 2071 z roku 2009.
Na základe uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1115 z 25. mája 2009 rozhodol, že podľa § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov ho prideľuje na prerokovanie výborom. Určil gestorský výbor, samozrejme, aj lehotu na jeho prerokovanie. V súlade s citovaným rozhodnutím rokovali o zákone vrátenom prezidentom Slovenskej republiky výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Oba výbory súhlasili s pripomienkami uvedenými v časti III rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 21. mája 2009 č. 2071/2009. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený neoznámili v určenej lehote gestorského výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 29. apríla 2009 o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami pána prezidenta. O pripomienkach pána prezidenta navrhuje gestorský výbor hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy č. 1, 4, 5, 7 až 14 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
K bodom 2, 3 a 6 gestorský výbor nezaujal stanovisko. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 29. apríla 2009 o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky bola schválená uznesením výboru č. 430 zo 16. júna 2009.
Pán predsedajúci, skončil som.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov a otváram teraz rozpravu. Konštatujem, že ani tu som nedostal písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce k tomuto prezidentom vrátenému zákonu prihlásiť do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz v súlade so schváleným programom budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2203 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1104 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1145. Pozerám, lebo navrhovateľom je podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Štefan Harabin. Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby sa dostavil do sály.
Poprosím, ak je niekde na chodbách parlamentu pán minister, nech sa páči. Pán minister, prerokovávame tlač 1104. Ide o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poprosím vás o uvedenie tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predkladaného návrhu je prijatie implementačných opatrení v právnom poriadku Slovenskej republiky v nadväznosti na komunitárnu právnu úpravu, označení pôvodu vín a zemepisných označení vín obsiahnutú v nariadení Rady ES č. 479/2008 z 29. apríla 2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia ES č. 1493/1999, ďalej 1782/2003, ďalej 1290/2005, ďalej 3/2008 a zrušujú sa nariadenia EHS č. 2392/86 a ES č. 1493/1993 v platnom znení.
Predkladaný návrh zákona v súlade s predmetným nariadením upravuje postup príslušných orgánov Slovenskej republiky v konaní o žiadosti o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia pre vína, ktoré sú vyrobené v Slovenskej republike, a to na komunitárnej úrovni.
Predmetom úpravy je tiež konanie o úprave špecifikácie vína a konanie o zrušenie zápisu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia vína v registri chránených označení pôvodu a zemepisných označení Európskej komisie.
Predkladaný návrh zákona ďalej odkazuje na právnu úpravu zemepisných označení liehovín na komunitárnej úrovni, ktorá je obsiahnutá v nariadení Európskeho parlamentu a Rady ES č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a o ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia EHS č. 1576/89 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 1334/2008 zo 16. decembra 2008.
Účelom návrhu zákona je tiež zmena a doplnenie ustanovení zákona č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravujúcich ochranu na národnej úrovni vzhľadom na uvedené nariadenia.
Navrhovaná úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí ani rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a zákonmi, s medzinárodnými zmluvami a ostatnými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku pána poslanca Miroslava Kotiana, aby nás informoval na úvod o spravodajskej informácii. Nech sa páči.
M. Kotian, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 537 z 9. júna 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1104).
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonnej ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, nebude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb ani na životné prostredie, nebude mať dopad na zamestnanosť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1145 z 1. júna 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku republiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 2. septembra 2009 a v gestorskom výbore do 4. septembra 2009.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov a otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme teraz pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení zákona č. 240/2006 Z. z.
Vládny návrh zákona je pod tlačou 1071 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1113.
Prosím teraz ministra hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení zákona č. 240/2006 Z. z.
Cieľom predloženej novely zákona je doplnenie a precizovanie niektorých ustanovení, ktoré vyplývajú zo smernice Rady 2006/67 ES z 24. júla 2006, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a ropných výrobkov, ktorou Európske spoločenstvo zaviazalo členské krajiny povinne udržiavať núdzové zásoby ropy a ropných produktov vo výške priemernej 90-dňovej spotreby vybraných ropných výrobkov a uložilo im tiež povinnosť vytvoriť v každej krajine právne predpisy umožňujúce vládam počas ropnej núdze prijať opatrenia na obmedzenie dopytu po ropných výrobkoch, a tým aj ich spotreby.
Vytvorenie núdzových zásob na obdobie 90 dní priemernej spotreby bolo jednou z podmienok pre prijatie Slovenskej republiky za člena Európskej únie. Keďže Slovenská republika túto podmienku nespĺňala v tom čase a vytvorenie zásob na požadovanú úroveň predstavovalo značné finančné nároky, bolo dohodnuté takzvané prechodné obdobie, a to do konca roku 2008.
S tým súvisiace potrebné finančné prostriedky zabezpečila správa rezerv predajom štátnych hmotných rezerv na základe ich reštrukturalizácie. Novelou sa tiež upravujú tie ustanovenia zákona, ktoré priamo súvisia s prechodom na menu euro od 1. 1. 2009.
Predložený návrh nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov a na verejné financie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Tiborovi Glendovi. Je tu pán poslanec Glenda? Je tu predseda výboru pre hospodársku politiku? Poprosím, pán predseda, skúste zaskočiť za neprítomného pána poslanca Glendu. Ešte teraz úvodnú spravodajskú informáciu prednesie predsedu výboru pán poslanec Kondrót. Nech sa páči.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 537 z 9. júna 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení zákona č. 240/2006 Z. z. Máme to ako tlač 1071.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh zákona nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať negatívny dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a právnických osôb ani na životné prostredie a nebude mať dopad na zamestnanosť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1113 z 25. mája 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby zákon prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 2. septembra 2009 a v gestorskom výbore do 4. septembra 2009.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne? Pán poslanec Stanislav Kahanec ako jediný.
Kolegyne, kolegovia, naplnila sa 17.00 hodina, o sedemnástej hodine máme hlasovať a pretože je prihlásený aj kolega do rozpravy, potom ešte hrozia v úvodzovkách aj faktické poznámky, v tejto chvíli prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať a v tejto chvíli vám to neviem povedať kedy, pretože ďalšie body po hlasovaní sú prvé čítania o zákonoch, ktoré preberáme v skrátenom konaní. Takže vyhlasujem prestávku do 17.07 hodiny a poprosím všetkých, ktorí sa nachádzajú v priestoroch Národnej rady, aby sa dostavili na hlasovanie. Polminútová prestávka.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o prerokovaných bodoch programu. Budeme teraz hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Špecializovanom trestnom súde, je to tlač pod číslom 1100. Poprosím pani poslankyňu Laššákovú, aby uviedla hlasovanie.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. V rozprave k návrhu na skrátené legislatívne konanie nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o uznesení Národnej rady k vládnemu návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s vládnym návrhom na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 105 za, 13 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s prerokovaním tohto zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Pán poslanec Goga uvedie hlasovanie o návrhu vlády na skrátené konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 528 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. Je to tlač 1107.
P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden poslanec Národnej rady, ktorý nepodal žiadny pozmeňujúci návrh, preto mi dovoľte, aby som vám predniesol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva s tým, že vládny návrh zákona prerokuje na 39. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 84 za, 22 proti, 29 sa zdržalo.
Máme súhlas na pokračovanie v rokovaní v skrátenom legislatívnom konaní.
Teraz budeme hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.
Pani poslankyňa Belásová uvedie hlasovanie.
M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Poprosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 1131) prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 39. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Dajte, prosím vás, o tom hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 123 za, 2 proti, 11 sa zdržalo.
Národná rada vyslovila súhlas.
Teraz budeme hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu Burian bude uvádzať hlasovanie.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prečítal uznesenie, a to, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Prosím vás, pán predseda, dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 116 za, 1 proti, 17 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s prerokovaním tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.
J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Štefanec, ktorý žiadal, aby k tomuto návrhu zákona mohol v prvom čítaní vystúpiť aj guvernér Národnej banky Slovenska. Poprosím, dajte o tom hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Je všeobecný súhlas? (Všeobecný súhlas áno.) Takže pán guvernér môže vystúpiť. Ďakujem pekne.
Pán predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Mamojka uvedie teraz hlasovanie v druhom a treťom čítaní o zákone z 28. apríla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý vrátil pán prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Je to tlač 1084.
M. Mamojka, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som poprosil najsamprv o hlasovanie o pripomienke pána prezidenta republiky uvedenej v rozhodnutí k čl. II zákona, ktorá znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2009." Prosím, dajte o tom hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Čiže hlasujeme o pripomienke pána prezidenta a zmena účinnosti. Takže hlasujeme o pripomienke.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 81 za, 52 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Pripomienku sme schválili.
M. Mamojka, poslanec: Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že sme v treťom čítaní, dovoľte, aby som vás požiadal...
P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu, už sme v treťom čítaní a pýtam sa, či chce niekto v treťom čítaní vystúpiť? Pán poslanec Prokopovič? Nie. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.
M. Mamojka, poslanec: Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 77 za, 11 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme po opätovnom prerokovaní schválili novelu Trestného zákona, ktorú vrátil pán prezident.
Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Burian v druhom a treťom čítaní uvedie hlasovanie o zákone z 29. apríla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Je to tlač 1092.
J. Burian, poslanec: Ďakujem, vážený pán predseda. Pán prezident navrhol sedem dôvodov vrátenia návrhu zákona. Navrhujem hlasovať o prvých dvoch bodoch samostatne a o bode 4 až 7 tiež samostatne ako o celku, ak je spoločný záujem. Alebo budeme dávať hlasovať en bloc. Čiže budeme hlasovať en bloc za všetky pripomienky prezidenta tak, ako boli dané.
Takže poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o pripomienkach pána prezidenta v bode 1 až 7 spoločne.