Druhý deň rokovania
39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
17. júna 2009 o 9.00 hodine
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Dobré ráno. Vážené dámy a páni, panie poslankyne a páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Ferdinand Devínsky, Miklós Duray, Jaroslav Izák, Eduard Kukan, Ján Slota a Boris Zala.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.
Vládny návrh zákona máme pod tlačou 1133, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1160.
Poprosím pána ministra financií Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na slovenský bankový sektor bol vypracovaný ministerstvom financií v spolupráci s Národnou bankou Slovenska. Predpokladom na jeho prípravu bola správa o krízových scenároch a možných nástrojoch ich riešenia vypracovaná Stálym riadiacim výborom pre otázky finančnej stability a pre riešenie kríz finančného trhu a prerokovaná vládou 14. januára 2009. V správe boli uvedené odhady vplyvov niektorých a niekoľkých krízových scenárov na banky so sídlom na území Slovenskej republiky, identifikované nástroje ich riešenia a právne prekážky ich flexibilného použitia. Prílohou správy bol vecný zámer návrhu predkladaného zákona.
Návrh zákona je obdobou záchranných balíčkov, ktoré sú prijímané v iných štátoch v Európe, ako je napr. Nemecko, Dánsko, Švédsko, Slovinsko, Holandsko, Taliansko, Grécko alebo Veľká Británia, približne od októbra 2008. Na rozdiel od niektorých z uvedených krajín u nás sa zákon navrhuje prijať ako preventívne opatrenie. Nie je teda reakciou na aktuálnu finančnú situáciu slovenských bánk. Vytvára len rámec postupu v prípade, ak by v budúcnosti v dôsledku prehlbovania sa globálnej finančnej krízy došlo k zhoršeniu v hospodárení niektorej z nich alebo k znižovaniu ochoty poskytovať úvery podnikom reálnej ekonomiky.
Návrh zákona zabezpečuje zvýšenie pripravenosti ministerstva financií, vlády a Národnej banky Slovenska na riešenie krízovej situácie v bankovom sektore, ďalej, zvýšenie právnej istoty bánk a transparentnosti podmienok poskytovania pomoci. Zákon podrobne určuje postup banky na predloženie žiadosti o pomoc, obsahuje podmienky, za ktorých pomoc môže byť poskytnutá, vrátane kritérií na výpočet odplaty za poskytnutie pomoci. Ďalej, prináša minimalizáciu právnych prekážok rýchleho postupu riešenia krízovej finančnej situácie v banke. Zákon je schémou štátnej pomoci, ktorá bude notifikovaná v Európskej komisii, čo zabezpečí, že individuálna pomoc, ktorá sa príp. bude musieť banke poskytnúť, už nebude podliehať schváleniu Európskej komisie.
Nástroje pomoci štátu banke sú podľa návrhu zákona nasledovné, poskytnutie osobitej záruky najdlhšie na obdobie troch rokov za dlhopisy vydané bankou so splatnosťou tri mesiace až tri roky a osobitej záruky za úver poskytnutý banke so splatnosťou najmenej tri mesiace a najviac jeden rok, ďalej, poskytnutie návratnej a dočasnej kapitálovej injekcie vo forme peňažného vkladu do základného imania banky. Oba tieto nástroje sa v návrhu nazývajú ako stabilizačná pomoc. Pomoc sa poskytuje na základe žiadosti banky. Do procesu schvaľovania žiadosti a dojednávania podmienok poskytnutia pomoci bude zapojené aj ministerstvo financií, Národná banka Slovenska a vláda Slovenskej republiky. Úlohou ministerstva financií bude prijať žiadosť, skontrolovať jej obsah po formálnej stránke a požiadať Národnú banku o stanovisko jej opodstatnenosti vzhľadom na finančnú situáciu banky, ktorá o pomoc žiada. Národná banka vo svojom stanovisku zhrnie výsledky finančnej analýzy banky, vyjadrí sa k návrhu podmienok poskytnutia pomoci, navrhne výšku odplaty, ktorú bude banka musieť štátu priebežne platiť. A uvedie, či odporúča, aby pomoc bola poskytnutá. Ak Národná banka odporučí pomoc poskytnúť, ministerstvo financií predloží vláde návrh na poskytnutie pomoci. V opačnom prípade ministerstvo žiadosť banky zamietne. Vláda Slovenskej republiky schvaľuje návrh na poskytnutie pomoci predložený ministerstvom financií. Ak návrh nebude schválený, ministerstvo pomoc neposkytne. Pomoc sa poskytne na základe zmluvy, ktorú uzatvorí ministerstvo financií a banka, ktorá o poskytnutie pomoci požiadala. V súvislosti s poskytnutím stabilizačnej pomoci banka bude musieť zaplatiť odplatu vo forme poplatku v prípade osobitej záruky, resp. úroku v prípade kapitálovej injekcie. Postup stanovenia výšky odplaty vychádza z odporúčaní Európskej centrálnej banky a bude konkretizovaný vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo financií po dohode s Národnou bankou. Banka bude musieť, ďalej, dodržať stabilizačný plán, v ktorom presne uvedie, akým spôsobom pomoc použije. Ďalej, bude musieť zabezpečiť, že pomoc nezneužije. Ide napr. o zákaz vyplácania dividend, zníženie odmeňovania členov orgánov banky. Ďalej sa bude musieť zaviazať, že pomoc vráti, ak pôjde o pomoc vo forme kapitálovej injekcie. Banka bude k vráteniu pomoci motivovaná aj tým, že po uplynutí niekoľkých rokov od poskytnutia pomoci objem prostriedkov, ktoré bude musieť vrátiť, sa bude postupne zvyšovať formou úročenia. Kontrolu dodržiavania podmienok poskytnutia pomoci bude vykonávať ministerstvo financií, ktoré v prípade ich nedodržania bude môcť uložiť aj povinnosť vrátiť poskytnutú pomoc alebo zaplatiť sankcie.
Účinnosť zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Zmluva o poskytnutí pomoci sa bude môcť uzavrieť najneskôr 31. decembra 2010, aby sa zabezpečil súlad s požiadavkou európskeho práva na dočasnosť trvania rámca poskytovania krízovej pomoci. Vzhľadom na to, že sa pomoc poskytuje na dobrovoľnej báze, štát nemôže z vlastného podnetu "násilím" vstúpiť do banky, poskytuje sa teda na základe žiadosti banky a za odplatu, pričom banka musí prijať pomerne vážne obmedzenia, ako je zákaz výplaty dividend, zníženie miezd a zákaz vyplácania odmien manažmentu banky, sa dá predpokladať, že banky budú o pomoc žiadať, len ak sa ocitnú skutočne v krízovej finančnej situácii, kde posledným východiskom je požiadať o pomoc štát.
Predkladaný návrh zákona bol predložený na skrátené medzirezortné pripomienkové konanie. Bol taktiež predložený na vyjadrenie Európskej centrálnej banke v súlade s ustanovením rozhodnutia Rady ES 98/415/ES z 29. júna 1998 o konzultáciách národných orgánov s Európskou centrálnou bankou ohľadom návrhov právnych predpisov. A taktiež bol predložený Európskej komisii na notifikáciu. Konečné stanovisko Európskej centrálnej banky bolo obdržané 27. mája a pripomienky z neho vyplývajúce boli do návrhu zákona zapracované. Ďakujem za slovo. Skončil som.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona. Poprosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľa.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, predsedovi tohto výboru pánovi Jozefovi Burianovi.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti zákona uvedené podľa § 67 a 68 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako je navrhnuté v predmetnom návrhu.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Dovoľte, aby som konštatoval, že včera odhlasovala Národná rada súhlas s vystúpením guvernéra Národnej banky. Pán guvernér, chcem sa spýtať: Máte záujem vystúpiť v rozprave? Nech sa páči, udeľujeme vám slovo. Keďže sa písomne nikto do rozpravy neprihlásil, pýtam sa: Hlási sa do rozpravy niekto ústne? Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán guvernér, nech sa páči, máte slovo.
I. Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, v duchu diskusie, ktorá prebehla na výbore pre financie a rozpočet, keďže teda pán minister uviedol tento zákon úplne detailne, ja by som len chcel teda reagovať na požiadavku poslancov a potvrdiť to, že naozaj tento zákon sa prijíma preventívne, žiadna banka na Slovensku momentálne nevykazuje taký stav, že by bola akútna potreba tento zákon pre tieto veci využiť. Takže o to som bol požiadaný aj na výbore. Takže toto plním. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán guvernér, za vystúpenie.
S faktickou sa nehlási nikto? Takže pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.
L. Žitňanská, poslankyňa: Lenže tak ako včera pán minister v záverečnom slove, tak aj teraz pán guvernér mi potvrdil, že nebol dôvod na skrátené konanie. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Keďže vystúpil pán guvernér ako jediný v rozprave, nie sú žiadne faktické poznámky, končím rozpravu.
Pán minister, máte záujem sa vyjadriť?
Pán spravodajca?
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme, tak ako je dohodnuté, o 11.00 hodine.
Panie poslankyne, poslanci, páni ministri, v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení zákona č. 240/2006 Z. z.
Je to tlač 1071.
Pán minister už zaujal miesto pre navrhovateľa. Spravodajcom je pán poslanec Tibor Glenda, je takisto na svojom mieste.
Do rozpravy ešte zostal ústne prihlásený pán poslanec Stanislav Kahanec, ktorému týmto dávam slovo. To je posledný prihlásený rečník do rozpravy.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou zákon č. 170/2001 Z. z., teda jeho novelu o núdzových zásobách ropy. Myslím si, že tento zákon z hľadiska zabezpečenia núdzových zásob v krízových situáciách a stavu ropnej núdze je určite veľmi potrebný z principiálneho hľadiska, aby sme tieto veci mali ošetrené. Zažili sme situáciu s plynom. A práve aj pri plyne sme pripomínali, že aj pri plyne by bolo dobré, keby sme mali vytvorené a ošetrené tieto núdzové zásoby zákonom a aby sme aj tam riešili ten problémový stav. Ale to bolo ešte pred časom. Teraz znovu sú určité indície a vlastne aj nejaké avíza, že by mohlo opäť dôjsť k problémom s plynom. Preto myslím, že táto téma je nanajvýš aktuálna do budúceho obdobia pre všetky štáty, ktoré spotrebovávajú nielen ropu, ale aj plyn.
Keď som si pozrel tento zákon a prečítal som si dôvodovú správu. Tak podľa dôvodovej správy by sa tam mali vlastne vyprecizovať niektoré ustanovenia zo smernice Rady. A takisto niektoré úpravy by mali byť vzhľadom na prijímanie eura. No ale napriek tomu, že by to malo byť principiálne úplne jednoduché, aj tak by som chcel na niektoré veci sa spýtať, resp. na ne upozorniť, lebo v celej dôvodovej správe rezonovali viaceré obavy. Na začiatku sa tam povedalo, že je potrebné zabezpečiť 90-dňovú zásobu s tým, že sme dostali odklad do roku 2008. Je tam aj priložená tabuľka postupne od roku 2001 až do roku 2008. A zároveň sa tam konštatuje, že sa Slovenskej republike podarilo splniť tieto záväzky a že tieto zásoby sú v súčasnosti udržiavané na tej požadovanej úrovni 90. Predpokladám, že hlavným cieľom tohto všetkého by malo byť udržanie tejto 90-dňovej zásoby.
Ale tie obavy, ktoré sú tam viackrát spomínane. Tak nie je mi celkom jasný z tejto dôvodovej správy ten samotný cieľ a aj samotný zmysel tohto zákona popísaný v dôvodovej správe. Spomína sa tam mnoho tých obáv súvisiacich s týmito úspornými opatreniami a že je potrebné udržiavanie týchto zásob, financovanie tvorby zásob teraz už bez ostatného rozpočtu, ale že je každým rokom problém, ako tieto financie zabezpečiť vzhľadom na napätosť štátneho rozpočtu. Tu by som povedal, že vlastne v posledných rokoch, keď nepočítam obdobie, keď nastúpila globálna kríza, tak si myslím, že tam sa ani o napätosti rozpočtu nedá hovoriť. Dá sa to hovoriť až v tomto roku. A to ešte stále nemáme prehodnotený rozpočet. Čiže je jasné, že tohto roku určite budú tieto veci napäté. Ale po minulé roky, kde vlastne boli vytvorené prebytky oproti predchádzajúcim obdobiam a výrazný rozvoj zdrojov do štátneho rozpočtu, tak si myslím, že tam v tom čase ten problém nebol.
Konštatuje sa tam, že správa rezerv aj v spolupráci s ministerstvom financií hľadajú možnosti, ako zabezpečiť financovanie týchto núdzových zásob a znižovať nároky na štátny rozpočet a zároveň zaistiť stabilitu financovania. Konštatuje sa tam takisto nedostatok skladovacích kapacít a že tento nedostatok skladovacích kapacít nie je možné pre chýbajúce prostriedky v štátnom rozpočte v súčasnosti riešiť výstavbou nových skladovacích kapacít. Zasa sa tam konštatuje, že hľadajú sa dostupné riešenia vzhľadom na to nedostatočné financovanie zo štátneho rozpočtu a že bude takisto z tohto rozpočtu problematické toto financovanie núdzových zásob. A upozorňuje sa tam na možnosť sankcií, ak by sme tieto veci z hľadiska zabezpečenia týchto nevyhnutných núdzových zásob nezabezpečili do budúceho obdobia. Teda hlavným problémom podľa toho všetkého mne vyplynula udržovateľnosť týchto zásob. Ako sa hovorí aj pri projektoch, keď majú mať zmysel, tak tam to kritérium je o udržateľnosti. A preto sa chcem spýtať pána ministra, pána predkladateľa, vzhľadom na tie všetky konštatovania o všetkých problémoch a na to, že sa hľadajú možnosti, hľadajú riešenia, že nemáme kapacity, ako vlastne tento zákon tieto veci rieši, lebo v tej dôvodovej správe som ja osobne nemohol nájsť tú vetu, že zákon tieto všetky problémy rieši tak a tak a chce toto zmeniť takým spôsobom, že aspoň niektoré z týchto problémov eliminuje a odstráni. Preto by som poprosil, keby mohol zareagovať pán minister, bez toho, aby som chcel nabúravať dobrú myšlienku, ako zabezpečiť tieto núdzové zásoby do budúceho obdobia. Ale fakt, koľko som prechádzal, toľko som prechádzal, v tej dôvodovej správe som to samotné riešenie, ktoré by mal zabezpečiť tento zákon, nenašiel. Takže ďakujem pekne vopred za reakciu pána predkladateľa.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán poslanec bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. S faktickou sa nehlási nikto. Končím všeobecnú rozpravu.
Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Pán minister, nech sa páči.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, bol som priamo vyzvaný pánom poslancom Kahancom, aby som odpovedal na otázku, ako chceme riešiť problematiku zásobovania ropou. Chcem upozorniť, že my v súčasnosti už máme na 92 dní zásoby ropy. Čiže postačuje aj podľa novo pripravovanej smernice Európskej únie, ktorá bola v Luxemburgu schválená minulý týždeň na pracovnej porade ministrov pre energetiku. Čiže do budúceho obdobia máme naplnený tento program. Bude neskôr zhruba po dvoch rokoch nová novela tohto zákona ohľadne systému predčasného varovania a ohľadne systému medzinárodnej solidarity. To budú iné doplnenia. Ale my v súčasnosti máme naplnené kapacity.
Po druhé, po kúpe Transpetrolu Transpetrol vypracováva nový strategický investičný plán, kde okrem prepojenia na Schwechat bude aj dostavba nových zásobníkov. Čiže táto problematika sa bude riešiť tak, aby sme v budúcnosti mali zásobníky na úrovni 120 dní.
Takže tento problém sa skutočne rieši, a to bez nároku na štátny rozpočet. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Pán poslanec, bohužiaľ, už nemáte možnosť reagovať, to bolo záverečné slovo pána ministra.
Chce zaujať stanovisko pán spravodajca? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k ďalšiemu bodu programu a to je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1074, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1114.
Opäť poprosím pána ministra Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, predkladám v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády.
Cieľom predloženého návrhu je zjednodušenie procesu vydávania povolení na obchodovanie s vojenským materiálom a vykonávanie zahraničnoobchodnej činnosti s vojenským materiálom, čo možno dosiahnuť zmenou pôsobnosti ministerstva hospodárstva a ministerstva obrany v tejto oblasti.
Podľa zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom vydáva ministerstvo hospodárstva na základe vyjadrení ministerstva zahraničných vecí, ministerstva obrany, ministerstva vnútra, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby. Toto rozčlenenie kompetencií spôsobuje, že zahraničnopolitické a bezpečnostné obmedzenia aplikované v konkrétnej licencii, povolení či rozhodnutí o zamietnutí podanej žiadosti sú priamo realizované ústredným orgánom štátnej správy, ktorý nemá kompetencie v oblasti zahraničnej politiky, obrany ani bezpečnosti. Okrem toho súčasná právna úprava často spôsobuje predlžovanie lehoty na vydávanie rozhodnutí pre túto činnosť a znemožňuje zabezpečenie neodkladných akvizičných požiadaviek.
Udeľovanie licencií na dovoz, vývoz a intrakomunitárnu prepravu vojenského materiálu nie je na rozdiel od iných zahraničnopolitických obmedzení, napr. licencie na dovoz textilu, odevov, ocele, záležitosťou obchodnej štatistiky ani ekonomických opatrení na ochranu vnútorného trhu. Kontrola obchodovania s vojenským materiálom zabezpečuje praktické napĺňanie zahraničnopolitických záväzkov a bezpečnostných záujmov štátu, ktoré však ministerstvo hospodárstva v rámci svojich kompetencií neposudzuje.
Vzhľadom na nezastupiteľné postavenie ministerstva obrany pri tvorbe a realizácii spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky Európskej únie navrhujeme presunúť kompetencie v oblasti vydávania povolení na obchodovanie s vojenským materiálom, udeľovania licencií na dovoz a vývoz vojenského materiálu a udeľovania licencií na intrakomunitárnu prepravu vojenského materiálu z ministerstva hospodárstva na ministerstvo obrany, nakoľko je žiaduce, aby licenčný orgán nielen administroval povoľovací proces, ale aj aktívne presadzoval záujmy Slovenskej republiky na medzinárodnom fóre. Obdobne túto problematiku riešia aj iné členské štáty Európskej únie, ako je Francúzsko, Portugalsko, Slovinsko.
Presun kompetencií je v súlade s prioritami oboch ústredných orgánov štátnej správy.
Predloženým návrhom ministerstvo, ďalej, upravuje ustanovenia o pokutách, je tam definovaný prepočet na euro, a upresňuje postupy pri posudzovaní žiadostí na vydávanie povolení a licencií.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánu poslancovi Pavlovi Pavlisovi.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 537 z 9. júna 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 1074). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1014 z 25. mája 2009 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. A odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 2. septembra 2009 a v gestorskom výbore do 4. septembra 2009.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som písomne nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Konštatujem, že nikto.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Zrejme sa nechce vyjadriť pán minister, keďže rozprava nebola, ani spravodajca.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1105. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1141.
Poprosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Stanislava Becíka, aby v zastúpení ministra životného prostredia tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vládny návrh novely zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky pre rok 2009.
Pri návrhu novely zákona sa využijú skúsenosti zo šesťročnej aplikácie platného zákona v súčasnej praxi.
Dôvodom novely zákona je spresnenie pojmu "aglomerácia" v súlade so smernicou Rady o čistení komunálnych odpadových vôd, vymedzenie povinností vlastníka verejného vodovodu a vlastníka verejnej kanalizácie, vymedzenie povinností prevádzkovateľa verejného vodovodu a prevádzkovateľa verejnej kanalizácie, posilniť ochranu spotrebiteľa a verejného záujmu, úprava vzťahov medzi odberateľom, vlastníkom a prevádzkovateľom verejného vodovodu, úprava vzťahov medzi producentom, vlastníkom a prevádzkovateľom verejnej kanalizácie, rozšírenie možností odborného zástupcu, ktorý zodpovedá za odborný výkon vodohospodárskych činností pri prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými právnymi predpismi, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, rozpočet obcí a rozpočet vyšších územných celkov ani na zamestnanosť, životné prostredie a podnikateľské prostredie. Ďakujem za slovo.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. A poprosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľa.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánu poslancovi Jánovi Čechovi.
J. Čech, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 428 z 9. júna 2009 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia vládneho návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2009 č. 1141 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokoval určený výbor do 2. septembra 2009 a gestorský výbor do 4. septembra 2009.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Poprosím, keby ste zaujali svoje miesto.
Otváram všeobecnú rozpravu a zároveň konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Hlási sa do rozpravy niekto ústne? Takisto nikto sa nehlási ústne do rozpravy.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister aj pán spravodajca, zrejme niet sa k čomu vyjadriť, rozprava nebola. Ďakujem veľmi pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pán minister, budeme pokračovať, máte ďalšie tri vládne návrhy zákona podľa schváleného programu. Teraz z poverenia vlády v prvom čítaní pán minister pôdohospodárstva Stanislav Becík uvedie
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Tento vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1061 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1095.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je transpozícia zmien smerníc Európskych spoločenstiev, ktoré boli vykonané smernicou Rady 2008/73/ES z 15. júla 2008, ktorou sa zjednodušujú postupy zostavovania zoznamov a uverejňovania informácií do veterinárnej a zootechnickej oblasti a ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré smernice.
Návrh zákona bol prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky 15. apríla 2009.
Vzhľadom na to, že predloženým návrhom zákona sa transformuje právny akt Európskych spoločenstiev, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a posunutie návrhu do druhého čítania. Ďakujem za slovo.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil poverený gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Ľubošovi Martinákovi.
Ľ. Martinák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 425 z 9. júna 2009 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie nie je upravená.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. mája 2009 č. 1095 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokoval určený výbor do 2. septembra 2009 a gestorský výbor do 4. septembra 2009.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Hlási sa do rozpravy niekto ústne? Takisto nikto sa nehlási do rozpravy ústne.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister aj pán spravodajca, zrejme keďže nebola rozprava, nemajú sa k čomu vyjadriť. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona č. 601/2008 Z. z.
Vládny návrh zákona je pod tlačou 1081, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1116.
Takisto tento návrh odôvodní v zastúpení vlády pán minister pôdohospodárstva Stanislav Becík. Nech sa páči, máte slovo.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona č. 601/2008 Z. z., vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009.
Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je najmä odstránenie nedostatkov, ktoré sa prejavili pri aplikácii zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona č. 601/2008 Z. z. úpravou konania pri poskytovaní niektorých podpôr. Zároveň sa vládnym návrhom zákona upravujú kompetencie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Pôdohospodárskej platobnej agentúry.
Vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania. Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pani Magde Košútovej.
M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma svojím uznesením č. 426 z 9. júna 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona č. 601/2008 Z. z.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev i v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. mája 2009 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali určené výbory do 2. septembra 2009 a gestorský výbor do 4. septembra 2009.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.