T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Kto sa hlási do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Zdenka Kramplová je ako jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Z. Kramplová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadrila k tejto novele zákona.

Tak ako tu bolo v úvode povedané, skutočne body novely 1 až 19 sa týkajú odstránenia niektorých nedostatkov spojených s aproximáciou nášho práva s právom Európskej únie. Je dobré, že ideme touto cestou, pretože je nutné zosúladiť náš právny poriadok s nariadeniami Komisie. Ja za najpodstatnejší, a to tu nebolo zdôraznené, pokladám bod 20, ktorý je podľa môjho názoru významným krokom vpred.

Všetky nové paragrafy, ktoré sa týkajú § 16, teda 16a, b, c, d, prinášajú konečne nové pravidlá a prinášajú systém a poriadok vo veci prideľovania dotácie, teda podpôr pre poľnohospodárov. V krátkosti treba zdôrazniť, že v § 16a sa hovorí o tom, keď je poskytovaná podpora jednému žiadateľovi a jeden žiadateľ žiadal o podporu, čo je absolútne v poriadku. Ale aj tu sa stávalo od vzniku Poľnohospodárskej platobnej agentúry, že po schvaľovaní takejto žiadosti, ktorá napr. nespĺňala všetky náležitosti, ktoré mala spĺňať, boli prideľované dotácie. V § 16b sa pojednáva o viacerých žiadateľoch na tú istú plochu. Býva to veľmi častý problém v realite, pretože veľakrát je ťažké preukázať, kto skutočne by mal tú dotáciu dostať, pretože obidvaja môžu mať uzavreté nájomné zmluvy, nikto nie je registrovaný v katastri, ale rozhoduje zase niekto z Poľnohospodárskej platobnej agentúry, kto dostane dotáciu na tú istú plochu. A § 16, to je ten, by som povedala, najprelomovejší paragraf v tom pozitívnom zmysle, pretože sa konečne od vzniku Poľnohospodárskej platobnej agentúry odstraňuje svojvôľa štátnych úradníkov. Ide o situácie, keď požiadajú viacerí žiadatelia, ale ich právo užívania je sporné a zmätočné, opäť, veľmi často situáciu, ktorá sa vyskytuje v praxi poľnohospodárov. To znamená, že viacerí majú síce uzatvorené nájomné zmluvy, ale ani jeden z nich nie je zapísaný v katastri ako nájomca. A PPA nie je povinná ani kompetentná určiť, ktorá nájomná zmluva ktorého žiadateľa je platná a kto je vlastne užívateľom toho pozemku a kto hospodári na tom pozemku. Doteraz to bolo tak, že opäť rozhodovali úradníci. Práve týmto paragrafom sa zavádza systém, kedy o tomto nebude rozhodovať Poľnohospodárska platobná agentúra. Ale Poľnohospodárska platobná agentúra dostáva kompetenciu, aby v takomto prípade požiadala žiadateľov o dotácie, aby sa obrátili na súd, aby bolo prerušené konanie a aby platobná agentúra pridelila podporu až na základe rozhodnutia súdu. Pán minister, skutočne to pokladám za veľký krok vpred, pretože aj za môjho pôsobenia bolo veľa podnetov, veľa sťažností a v podstate ťažké ich bolo riešiť, pretože nemali sme oporu v zákone.

Takže ak by som to chcela zhrnúť. Všetky paragrafy alebo všetky doplnenia § 16 pôvodného zákona sú krokom vpred, pretože odstraňujú ten byrokratický postup a byrokraciu a, by som povedala, aj svojvôľu štátnych úradníkov. Ak je dnes možné získať podporu aj v problémových prípadoch len na základe rozhodnutia úradníkov v Poľnohospodárskej platobnej agentúre, zaváňa to korupciou, klientelizmom. A dovolím si tvrdiť, že veľakrát úradníci ministerstva nie sú natoľko zdatní, aby vedeli posunúť tak komplikované právne vzťahy, akým je nájom pozemkov a užívanie pozemkov. A preto som nesmierne rada, že v tomto prípade bude o tom rozhodovať súd. A len súd môže určiť platnosť alebo neplatnosť nájomných zmlúv. Celú takúto právnu úpravu považujem za nevyhnutnú. A dovolím si aj tvrdiť, že tento posun nastal po určitých tlakoch Európskej únie. Dobre vieme, že bolo veľa podnetov aj na to, že sa poskytujú podpory netransparentne. A tí, ktorí chcú skutočne užívať poľnohospodárske pozemky, veľakrát mali s tým problém. Nebojím sa povedať ani to, že systém podpôr v mnohých prípadoch bol doteraz len nástrojom špekulantov na rýchle získanie peňazí na úkor kvality obhospodarovania. Neraz práve na základe neodborných rozhodnutí niektorých úradníkov dochádzalo k devastácii poľnohospodárskej pôdy, lebo skutoční záujemcovia o obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy sa v niektorých prípadoch k dotáciám nedostali.

Pán minister, ešte raz ďakujem za tento zákon v mene tých, ktorí mali problém v predchádzajúcich rokoch dostať sa k dotáciám, hoci profesionálne a kvalitne obhospodarovali poľnohospodársku pôdu. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa prihlásila do rozpravy. S faktickou poznámkou sa nehlási nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister? Ďakujem pekne.

Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Tiež nie.

Takže v tomto zložení môžeme pokračovať.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona má tlač 1102, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1148.

Poprosím, pán minister, keby ste tento vládny návrh zákona uviedli.

S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, účelom predkladanej novely je vytvoriť legislatívne podnety pre také hospodárenie na pozemkoch, ku ktorým má právo správy alebo nakladania Slovenský pozemkový fond, ktoré bude na prospech vytvárania pridanej hodnoty alebo stabilizácie zamestnanosti v odvetví pôdohospodárstva.

Predkladaná novela taktiež reaguje na praktické skúsenosti nahradenia režimu prideľovania náhradných pozemkov režimom vzniku zmluvného alebo zákonného podnájomného vzťahu v prípadoch, ak chce vlastník začať užívať svoje rozdrobené alebo neprístupné pozemky alebo ak ich chce prenajať inému ako terajšiemu užívateľovi alebo nájomcovi.

Zároveň sa predkladanou novelou vypúšťa od roku 1995, t. j. od účinnosti zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom nepoužívané ustanovenie § 18 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktoré bolo nahradené príslušnými ustanoveniami uvedeného zákona č. 180/1995 Z. z., ktorého sa predložená novela tiež okrajovo dotýka.

Rovnako sú navrhované úpravy v zákone č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a v zákone č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ktoré vyplynuli z ich aplikačnej praxe.

Vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie navrhovaného zákona a o jeho posunutie do druhého čítania. Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Ako som už avizoval, spravodajkyňou je pani poslankyňa Košútová. Nech sa páči, máte slovo.

M. Košútová, poslankyňa: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 427 z 9. júna 2009 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podávam preto v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil návrh a zaradil ho v súlade s rokovacím poriadkom na rokovanie dnešnej, 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že návrh spĺňa všetky náležitosti.

Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená ani v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam po rozprave uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2009 č. 1148 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokoval určený výbor do 2. septembra 2009 a gestorský výbor do 4. septembra 2009.

Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Taktiež konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Kto sa hlási do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Zdenka Kramplová ako jediná. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa, máte slovo.

Z. Kramplová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, predmetná novela je konečne reakciou na mnohé skutočnosti, ktoré sa pri užívaní pozemkov udiali a ktoré boli neraz i v neprospech samotného vlastníka.

V tomto prípade v tejto novele oceňujem predovšetkým ustanovenia, ktoré začínajú riešiť stav, keď mnohé pozemky užívajú rôzne záujmové skupiny bez nájomných zmlúv s cieľom získať dotáciu na úkor cudzieho vlastníctva. Tento stav tu funguje a fungoval aj v predchádzajúcej vláde. Aj preto si myslím, že posilnenie práva vlastníka vyzvať takéhoto užívateľa na uzatvorenie nájomnej zmluvy je namieste, o to viac, že ukladá povinnosť užívateľovi takýto pozemok vrátiť vlastníkovi do jeho držby.

Taktiež považujem za veľmi správne určiť jasné pravidlá vo veci prenajímania pozemkov Slovenského pozemkového fondu. Nie je pre slovenskú realitu vôbec cudzie, že mnohí noví majitelia bývalých roľníckych družstiev, ktoré získali v konkurze alebo na základe iného predaja, nemajú vôbec vzťah k poľnohospodárstvu. Takto získané bývalé strediská rozobrali, rozpredali, resp. nepredajný majetok nechali chátrať a zdevastovať, ale nezabudli pri tom žiadať o prenájom pozemkov Slovenský pozemkový fond so zámienkou, že sú oni práve nástupcovia roľníckych družstiev s veľkým záujmom o obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy. Realita je dôkazom, že takto prenajatá pôda je len a bola len nástrojom špekulantov na získanie dotácií pre poľnohospodárov, pričom na pôvodných strediskách nevykonávajú žiadnu poľnohospodársku činnosť a už vôbec nerealizujú žiadny chov zvierat. Preto podmienka pestovania zeleniny, výsadby ovocných sadov alebo chovu hospodárskych zvierat riadne registrovaných môže priniesť konečne poriadok a môže priniesť aj to najdôležitejšie. A to je motivácia pre mnohé subjekty zaoberajúce sa práve poľnohospodárstvom.

Súhlasím tiež s niektorými úpravami obsadenia a činnosti komisie registra obnovy a evidencie pozemkov, mám však jeden taký problém v tejto novele, ktorý sa mi zdá nejasný a zmätočný. A je to úprava postupu pri zmene druhu pozemku. Je to v novele v čl. V bode 1. Týka sa novely zákona č. 220/2004 Z. z. Táto novela dáva právo užívateľovi požiadať o zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok, pričom nie je v dôvodovej správe odôvodnená potreba takéhoto práva v prospech užívateľa. Som presvedčená, že so zmenou druhu pozemku by mal súhlasiť predovšetkým vlastník, lebo zmenou pozemku sa mení jeho bonita a mení sa aj jeho hodnota, to znamená, že sa mení hodnota jeho vlastníctva. Dovolím si tvrdiť, že je tu nesúlad medzi návrhom zákona a dôvodovou správou, keďže návrh hovorí o zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok, ale v dôvodovej správe sa hovorí o zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku na iný poľnohospodársky druh pozemku, ale nie na lesný pozemok. Čiže tu tá korelácia nie je. A by som bola veľmi rada, vážený pán minister, keby ste mi to vysvetlili.

Z predmetnej novely takisto nie je jasné, prečo by predmetné zmeny pozemkov mali vykonávať príslušné správy katastra bez akéhokoľvek rozhodnutia príslušných obvodných pozemkových úradov. Argumentácia zjednodušenej administratívy sa mi zdá nepostačujúca, nakoľko zmena druhu pozemku je príliš vážna vec a mali by sa k nej vyjadrovať aj odborníci pozemkových úradov.

Vážený pán minister, na jednej strane veľmi som rada, že tento materiál je v parlamente, na druhej strane by som bola veľmi rada, keby ste mi na tieto dve otázky odpovedali. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou sa nehlási nikto. Pani poslankyňa Kramplová bola jediná prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť v záverečnom slove? Nech sa páči.

S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, hovorí sa, že daj pokoj, máš pokoj. A konštatovali by sme, že slovenské poľnohospodárstvo sa bude uberať ďalej spôsobom, akým sa uberá, požiadavky na rast podpory v sektore pôdohospodárstva by rástli, pasívne obchodné saldo bilancie s agrokomoditami by sa zvyšovalo a, samozrejme, Slovensko by sa stále viac a viac dostávalo do pozície krajiny závislej od dovozu poľnohospodárskych produktov, ktoré by sme si vedeli sami dopestovať.

Samozrejme, dnes prioritne, viac ako inokedy platí požiadavka, že spoločenská požiadavka na pôdohospodárstvo je v prvom rade tvorba nových pracovných príležitostí. Na nejaký model amerického hospodárenia veľkoplošného so sezónnym odvetvím, na to treba čím skôr zabudnúť. A som rád, že aj stanovisko pani poslankyne v tomto smere bolo jasne definované a spoločensky viazané na čo najväčší úžitok z pohľadu pôdy. A to je tvorba nových pracovných príležitostí. Samozrejme, vytvárame nové legislatívne podmienky na nové výzvy v rozvoji odvetví živočíšnej výroby, v rozvoji odvetví špeciálnej rastlinnej výroby, ktoré budú mať dopad na tvorbu pracovných príležitostí a ktoré budú mať dopad na pridanú hodnotu z tvorby tohto odvetvia, pretože tých rôznych demagógií, ktoré tu odznievajú v rámci Slovenska na pôdohospodárstvo, už bolo toľko, že sme sa s pôdohospodárstvom dostávali do pozície, že tomuto odvetviu už naozaj niekedy prestávali veriť aj tí, ktorí sa tomu venovali. Žiaľ, stávali sa anomálie z titulu zle skončenej transformácie pôdohospodárstva v takom slova zmysle, že tak ako do roku 1950, kde bol švík zeme, tak bolo hospodárske zviera. A tam boli, žiaľbohu, aj kontingenty. Do roku 1990 politickým spôsobom bol riadený režim pôdohospodárstva, a to takou formou, že na každý hektár pôdy sa muselo politicky vyprodukovať tisíc litrov mlieka, x kilogramov bravčového, hovädzieho, ovocia, zeleniny, samozrejme, s viazaním na pracovné sily. Po roku 1990 rôznymi legislatívnymi úpravami sme sa dopracovali k tomu, že dnes až 85 % tržieb z poľnohospodárstva je z klasickej poľnej rastlinnej výroby, čoho dôsledkom je aj situácia, o ktorej som hovoril, v pasívnej obchodnej bilancii s agrokomoditami, keď len zeleniny nášho pásma sme doviezli za 3,058 mld. korún, len vína, ktoré sme predtým produkovali z našich vinohradov, dnes máme úbohých 12 700 tisíc hektárov vinohradov, doviezli sme 433 000 hektolitrov za 1,4 mld. korún. To je jedno, kto z ktorej politickej strany je, my sme doviezli prácu, prácu našich ľudí, ktorých sme poslali do pracovnej emigrácie, pretože sme nevytvorili legislatívne podmienky na to, aby naši ľudia v tomto odvetví v strede Európy mohli pôsobiť a mohli pracovať. Skutočne tá situácia je, žiaľbohu, taká, aká je. Doviezť na Slovensko za 4,8 mld. Sk 120 000 ton bravčového mäsa, čo je 60 % potreby Slovenska, to je sodoma a gomora pre každého triezvo rozmýšľajúceho človeka.

Prepáčte, že to takto poviem, na ornej pôde, ktorú si celý svet váži, o ktorú bojuje, je to každá piaď zeme, Slovensko je treťou najlesnatejšou krajinou, má 270 000 hektárov bielych plôch, ktoré sa dajú využiť na energetické účely, my sme tu začali fantazírovať, že budeme pestovať rýchlo rastúce dreviny na energetické účely, keď z lesnej biomasy alebo dendromasy využívame ani nie 5 % na energetické účely. Skutočne tento zákon by mal tieto veci napraviť. To znamená, pri rovnosti podmienok pôda štátu a pôda neznámych vlastníkov v správe Slovenského pozemkového fondu by sa mala dostať tým skupinám, ktoré na tejto pôde chcú cez produkt, cez medziprodukt rastlinnej výroby vytvárať cez pridanú hodnotu ďalšie produkty viazané na produkty rastlinnej výroby. Tak ako som povedal, spoločenská požiadavka pre sektor pôdohospodárstva je prioritne tvorba nových pracovných príležitostí.

Nechcem sa vyjadriť zle, ale určite niektoré veľkokapitálové skupiny, ktoré sa dostali k pôde, budú namietať proti tomuto zákonu a budú mať veľa pripomienok proti tomuto zákonu. Ale myslím si, že dnes nielen vláde, ale každému súdnemu človeku musí byť jasné, a, samozrejme, nevynímajúc v prvom rade poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že ide o to, aby sa efektívnejšie zhodnotili vidiecke pozície obyvateľstva vo vzťahu k vidieckej politike v pôdohospodárstve. Som spomínal, sme treťou najlesnatejšou krajinou. Sme z dvoch tretín podhorskou a horskou krajinou, ktorá dáva úžasné možnosti pre rozvoj týchto odvetví, ale na to, aby sa tie odvetvia mohli rozvíjať, sa nám tí agropodnikatelia musia dostať k pôde. A táto šanca v tomto návrhu je v tom, že pri rovnosti podmienok Slovenský pozemkový fond uprednostní toho žiadateľa, ktorý na pôde cez pridanú hodnotu, cez medziprodukt rastlinnej výroby a cez tvorbu nových pracovných príležitostí bude chcieť vytvárať pridanú hodnotu cez produkt živočíšnej výroby alebo cez produkty špeciálnej rastlinnej výroby, ktoré skutočne dovážame.

Nebudem hovoriť o katastrofických scenároch v pôdohospodárstve, pretože o tých sa dočítame z každej strany. Žiaľbohu, keď sa stane niekde problém v poľnohospodárstve alebo v lesnom hospodárstve na jednom mieste, vypichuje sa to ako problém celého Slovenska. Tieto problémy sa stávajú v polícii. To, čo stalo v lesnom hospodárstve, problém je v zdravotníctve, problém je v školstve, to znamená, zlyhá jeden človek, nezlyháva odvetvie.

Čo sa týka otázky pani poslankyne, jednoznačne odpoviem len jednou vetou. Pani poslankyňa, súhlas vlastníka, pretože vlastníctvo je neodňateľné a nescudziteľné a je garantované ústavou, musí byť prioritne rešpektovaný pri prevode pozemku, to znamená, že tento návrh je v prvom čítaní, verím, že do druhého čítania všetky tieto nedostatky budú odstránené. Inak ďakujem za podporu. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Pani spravodajkyňa chce sa vyjadriť. Nech sa páči.

M. Košútová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa Kramplová v obidvoch vystúpeniach zdôraznila, že systém podpôr bol nástrojom špekulantov na získavanie dotácií z poľnohospodárstva. Ja verím, že obidva zákony, ktoré sme teraz prerokovali, nám umožnia, aby sme vytvorili čistý legislatívny rámec preto, aby mali jasné pravidlá tí, ktorí na pôde pracujú, a aby skutočne ich oprávnené nároky nezmietol nejaký úradník na PPA-čke. Verím, že sa všetci postavíme k tomuto zákonu v druhom čítaní jasne a budeme úspešní. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pán minister, ďakujem za uvedenie balíka návrhov zákonov.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať podľa schváleného programu a ďalším bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1109. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1133.

Vládny návrh zákona z poverenia vlády predloží pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viera Tomanová. Pani ministerka je tu v Národnej rade? (Odpovede z pléna.)

Takže vyhlasujem krátku prestávku, po vzájomnej dohode je päťminútová prestávka.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať vládnym návrhom zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poprosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona uviedla. Pani ministerka, máte slovo, nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie schôdze Národnej rady v súlade s programovým vyhlásením vlády predkladám vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona o štátnej službe je súčasťou reformy pracovného zákonodarstva, ku ktorému sa vláda Slovenskej republiky zaviazala práve v programovom vyhlásení a ktorej cieľom okrem iného je aj zlepšenie výkonnosti verejnej správy z hľadiska ľudských zdrojov.

Celoeurópskym problémom je snaha o zlepšenie konkurencieschopnosti verejnej správy voči súkromnému sektoru aj v oblasti zamestnávania. Zatraktívnenie štátnej služby pre uchádzačov je jedným z cieľov Európskej únie vyjadreným v pracovnom programe Európskej siete verejnej správy združujúcej predstaviteľov verejnej správy všetkých členských štátov na úrovni politickej, riadiacej i technickej. Súčasne platný zákon o štátnej službe je skôr brzdou v dosiahnutí spomínaného cieľa, pretože je po nespočetných novelizáciách ťažko aplikovateľný a priam neuplatniteľný.

Účelom návrhu zákona je úplne nová právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov, ktorá vychádza z moderného poňatia štátnej služby, zodpovedá európskym štandardom pracovných vzťahov zamestnancov vo verejnom sektore. Pritom si však zachováva špecifiká príznačné pre zamestnancov štátnych orgánov.

Nová právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov je založená na princípoch, ktoré zabezpečujú profesionálnu kvalitu, efektivitu, nestrannosť a účinné vykonávanie štátnej služby s cieľom skvalitniť činnosť verejnej správy. Vládna predloha zákona predstavuje prvý krok k zjednoteniu právnej úpravy verejnej služby a štátnej služby, ktorá v európskom priestore vychádza z jednotného právneho základu úpravy výkonu práce pri spravovaní verejných vecí orgánmi verejnej správy.

Pri mojich slovách o motivácii zamestnať sa vo verejnej správe a osobitne formou štátnej služby vás mnohých iste napadlo, v čom je pre uchádzača štátna služba atraktívna, keď nový zákon o štátnej službe neupravuje kariérny rast štátneho zamestnanca, jeho nemocenské zabezpečenie vrátane príplatku k dôchodku a jeho zvýšenie akoby definitívy, teda určité benefity, ktoré predstavoval zákon v súčasnosti platný po schválení v roku 2001. Keďže všetky krivdy, ktoré voči štátnym zamestnancom aj z hľadiska finančného spôsobilo 30 novelizácií zákona o štátnej službe, nie je možné odstrániť jednoznačne naraz, osobitne v čase, v akom sa nachádzame, v čase dopadov globálnej finančnej krízy, snahou predkladateľa zákona bolo vykompenzovať postavenie štátneho zamestnanca s ohľadom na jeho osobité povinnosti a zákazy vyplývajúce z vykonávania štátnej služby. Bola to snaha upraviť jeho status najmä na plnenia nehmotnej povahy napĺňajúcich princípy, na ktorých je budovaná štátna služba.

Nedá mi v tejto súvislosti nespomenúť najväčšiu krivdu spáchanú na štátnych zamestnancoch po účinnosti novelizácie zákona č. 551/2003 Z. z. od januára 2004, ktorá spočíva v nezapočítavaní odbornej praxe, čo malo vplyv na výšku platu štátneho zamestnanca po prijatí do štátnej služby po 1. januári 2004. Navrhovaný zákon aspoň čiastočne odstraňuje túto skutočnosť, ktorá je ojedinelou, ak nie je vôbec raritou pri akomkoľvek zamestnávaní. Najmarkantnejšie sa táto anomália prejavuje na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, keď na tieto novovytvorené orgány špecializovanej štátnej správy prešli zamestnanci Národného úradu práce do štátnej služby, ktorí predtým vykonávali verejnú službu, a zamestnanci okresných a krajských úradov, ktorí vykonávali štátnu službu. Na jednotlivých odboroch týchto úradov práce, sociálnych vecí a rodiny vykonávajú štátnu službu hoci rovnako kvalifikovaní a erudovaní ľudia, teraz už štátni úradníci, ich plat sa líši sumou, ktorá predstavuje započítanú prax. V neposlednom rade aplikácia terajšieho zákona o štátnej službe spôsobuje, že po prijatí do štátnej služby uchádzač, ktorý má za sebou dlhoročnú odbornú prax spojenú s výkonom práce v orgánoch verejnej správy, má rovnaký tarifný plat ako absolvent vysokej školy. Návrh zákona o štátnej službe počíta s najúspornejším variantom zohľadnenia odbornej praxe štátneho zamestnanca, ktorý predstavuje dopad na štátny rozpočet v roku 2010 16 mil., a je to, poviem, v slovenských korunách, v eurách, samozrejme, jedna tridsatina. Tieto finančné prostriedky budú jednotlivé služobné úrady kompenzovať z vlastných rozpočtových prostriedkov určených pôvodne na zvýšenie platu štátnych zamestnancov za každoročné služobné hodnotenie, ktoré navrhovaný zákon o štátnej službe už neupravuje. Započítanie odbornej praxe v rozsahu, aký existoval pred jeho zrušením, nebolo možné v novom zákone o štátnej službe upraviť, pretože predstavuje dopad na štátny rozpočet vo výške 2,1 mld. Sk.

Ako som už spomenula, princípy, na ktorých je budovaná štátna služba, sú premietnuté do jednotlivých ustanovení zákona a charakterizujú postavenie štátneho zamestnanca v štátnej službe.

Princíp profesionality napomáha sústavné vzdelávanie sa štátneho zamestnanca formou systematického prehlbovania kvalifikácie alebo zvyšovanie kvalifikácie, a to na náklady služobného úradu. Vzdelanie poskytnuté zadarmo je nesporne jedným z motívov zamestnať sa v štátnej službe, pričom zákon rozširuje možnosti vzdelávania a rozsah nákladov, ktoré študujúcemu uhrádza služobný úrad.

Princíp politickej neutrality uplatnený v ustanoveniach upravujúcich povinnosť štátneho zamestnanca vykonávať štátnu službu politicky neutrálne, teda bez ohľadu na svoju politickú orientáciu zabezpečuje objektívnosť pri vykonávaní štátnej služby v spojení s úlohami štátnej správy. Princíp nestrannosti je premietnutý tiež do ustanovení upravujúcich povinnosti štátneho zamestnanca, napr. ide o povinnosť zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov, ale aj o zákaz vykonávať štátnu službu vo vzájomnej podriadenosti či nadriadenosti osobám blízkym. Princíp politickej neutrality i princíp nestrannosti vyplývajú priamo z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v jej rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Tieto princípy posilňujú osobitne právne mechanizmy, ktoré majú zabrániť korupčnému správaniu štátnych zamestnancov a zneužívaniu informácií získaných pri vykonávaní štátnej služby. V súlade s týmto zámerom zákon ustanovuje všeobecný zákaz podnikania pre štátnych zamestnancov, zákaz vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činností ich štátnozamestnaneckých miest, a tiež zákaz členstva štátnych zamestnancov v riadiacich, kontrolných a dozorných orgánoch právnických osôb, pričom návrh zákona obsahuje taxatívny výpočet výnimiek z týchto zákazov.

Ďalej je to princíp efektivity vykonávania štátnej služby, ktorý spočíva v kvalitnom, včasnom a hospodárnom plnení služobných úloh, čo vyplýva z ustanovení upravujúcich povinnosti štátneho zamestnanca.

Princíp stability štátnozamestnaneckého pomeru má osobitné postavenie v návrhu nového zákona o štátnej službe. Je vyjadrený v novom spôsobe vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, a to najmä na základe služobnej zmluvy, nie na základe administratívneho rozhodnutia. Služobný pomer, ktorého verejnoprávny charakter zostáva zachovaný, obsahuje tiež určité prvky súkromného práva, ktoré sa prejavujú v priorizovaní zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dohodou účastníkov vzťahu. Princíp stability je vyjadrený aj v tých ustanoveniach, ktoré zabezpečujú zotrvanie štátneho zamestnanca v štátnej službe aj pri organizačných zmenách, ktoré obvykle vedú ku skončeniu práce. Návrh zákona obsahuje v tomto smere úpravu ponuky práce obdobne ako pri skončení pracovného pomeru. Navyše v čase plynutia výpovednej doby, ak dôjde k preloženiu štátneho zamestnanca, účinky výpovede nenastanú. Princíp stability sa prejavuje aj v nových ustanoveniach o odvolaní vedúceho štátneho zamestnanca bez udania dôvodu, ktoré sprísňujú tento režim s ohľadom na rešpektovanie čl. 36 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého zákon má zabezpečiť maximálnu ochranu pred svojvoľným prepúšťaním zo zamestnania. Odvolať bez udania uvedeného dôvodu bude možné iba vedúceho štátneho zamestnanca, ktorého priamo riadi štatutárny orgán alebo štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Tento princíp sa tiež prejavuje v odstránení vekového cenzu 65 rokov pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona. Tento princíp je posilnený upravením progresívnych foriem práce, akými sú domácka práca a telepráca, ktoré nebolo možné doposiaľ v štátnej službe využívať.

Princíp etiky nie je vyjadrený v samostatnom kódexe štátneho zamestnanca, ale je podrobne upravený v povinnostiach štátneho zamestnanca a vedúceho štátneho zamestnanca.

Pripomeňme si, že dôvodom novej právnej úpravy sú tiež praktické potreby, keďže pôvodný zákon bol v priebehu siedmich rokov od nadobudnutia účinnosti, a to od 1. apríla roku 2002 veľakrát novelizovaný. Ako som už spomínala, nesystémové zmeny, ktoré boli do zákona postupne zapracované, viedli k tomu, že dnešný zákon je neprehľadný, nejednoznačný, obsahuje množstvo vnútorných rozporov, pre ktoré sa často nedá aplikovať.

Nedostatky sa týkajú nielen úpravy obsiahnutej v samotnom zákone o štátnej službe, lebo problematický je aj vzťah zákona k ostatným právnym predpisom, najmä k právnemu poriadku a k Zákonníku práce. Aplikácia platného zákona o štátnej službe je v praxi služobných úradov natoľko komplikovaná a problematická, že spôsobuje množstvo súdnych sporov, ktoré dodnes nie sú doriešené, a samotná justičná prax má problémy s jeho aplikovaním a nie je zriedkavosťou, že sa súdy obracajú na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o výklad jednotlivých ustanovení zákona o štátnej službe, príp. nás vyzývajú vyjadriť sa ku konkrétnym kauzám, v ktorých nie je účastníkom sporu práve rezort. Súdy rozlične rozhodujú pri určovaní pasívnej legitimácie žalovaného v sporoch o preskúmanie rozhodnutí o skončení štátnozamestnaneckého pomeru vydaných vedúcim služobného úradu, ale aj tých, ktoré vydal predseda zrušeného úradu pre štátnu službu. Niektoré súdy priznávajú pasívnu legitimáciu Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, iné mu ju nepriznávajú a z tohto dôvodu žalobu štátneho zamestnanca zamietajú. Spory, ktoré prebiehajú v súčasnosti na súdoch, trvajú niekoľko rokov. Viaceré z nich sú už od roku 2001 a sú spojené najmä so zrušením územných vojenských správ.

Vážení členovia parlamentu, ako vidieť z toho, čo som doposiaľ povedala, návrh nového zákona sa predkladá aj s cieľom napraviť tento nepriaznivý stav pri uplatňovaní zákona o štátnej službe. Pri vypracúvaní nového zákona o štátnej službe sme čerpali z poznatkov právnej teórie, z právnych úprav štátnej služby vybraných členských štátov Európskej únie, z poznatkov a skúseností získaných z viacerých pracovných stretnutí s predstaviteľmi štátnej správy niektorých európskych krajín, či už to bolo Holandsko, Rakúsko, Česká republika. Ministerstvo pri tvorbe zákona využilo aj výsledky prieskumu, ktorý uskutočnilo na osobných úradoch niektorých orgánov štátnej správy. Na pôde ministerstva práce boli zorganizované viaceré pracovné stretnutia so zástupcami služobných úradov vrátane tých, ktoré majú určité osobité postavenie, či sú to už súdy, prokuratúra, Zbor väzenskej a justičnej stráže. Zdrojom poznatkov a podnetov pri príprave predkladaného návrhu zákona bolo aj množstvo podaní a žiadostí o poskytnutie stanoviska alebo usmernenia k uplatňovaniu zákona o štátnej službe. Chcem teda zdôrazniť, že nový návrh zákona o štátnej službe bol pripravovaný takmer v každodennej spolupráci so všetkými, ktorí mali čo k príprave nového zákona o štátnej službe povedať.

Dovoľte mi, aby som záverom poukázala na najpodstatnejšie zmeny nového zákona o štátnej službe v porovnaní s platným zákonom o štátnej službe. Tými najpodstatnejšími zmenami, ktoré vyplývajú z filozofie zbližovania pracovných vzťahov vo verejnej správe, sú najmä tieto zmeny. O vzniku a zmene a skončení štátnozamestnaneckého pomeru sa už nebude rozhodovať v správnom konaní, čoho dôsledkom je aj nová právna úprava týkajúca sa nárokov štátneho zamestnanca vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých bude rozhodovať súd v riadnom sporovom konaní. Rozhodnutie o vymenovaní na štátnozamestnanecké miesto nahrádza služobná zmluva uzatváraná medzi služobným úradom reprezentujúcim štát a štátnym zamestnancom. Osobitný spôsob vzniku štátnozamestnaneckého pomeru návrh zákona upravuje len pri vymenovaní na štátnozamestnanecké miesto vo verejnej funkcii uznesením vlády Slovenskej republiky a pri poverení výkonom funkcie veľvyslanca odovzdaním poverovacích listín. Tieto rozhodnutia však nemajú administratívnoprávny charakter. K zmene štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť prioritne na základe dohody medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom a iba v niektorých prípadoch jednostranne zo strany služobného úradu. Ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru dôjde obdobne ako pri pracovnom pomere na základe dohody, výpovede, okamžitého skončenia a skončenia v skúšobnej dobe s určitými odchýlkami s ohľadom na osobitosti štátnej služby, ktoré zohľadňuje aj skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. Podľa návrhu zákona sa na štátnozamestnanecké vzťahy bude na základe delegovanej pôsobnosti aj naďalej vzťahovať Zákonník práce. A súčasne sa navrhuje delegovaná pôsobnosť niektorých ustanovení všeobecnej časti Občianskeho zákonníka. V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa zároveň článkami novelizujú zákony, ktoré s predloženým návrhom zákona o štátnej službe súvisia.

Navrhovaný zákon o štátnej službe všeobecne nezhoršuje postavenie štátneho zamestnanca a jeho status, ale naopak, posilňujú sa ustanovenia ochrannej povahy. Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona.

Slovo dávam spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pánu poslancovi Róbertovi Madejovi. Nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1109) ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 260 z 9. júna 2009 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač 1109.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1133 z 1. júna 2009 navrhol návrh zákona prideliť na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Návrh zákona bol vypracovaný na základe programového vyhlásenie vlády a v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009. Upravuje vzťahy štátnych zamestnancov k štátu pri vykonávaní štátnej služby v súlade s požiadavkami praxe i s ohľadom na trendy v krajinách Európskej únie.

Návrh zákona bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ktoré konštatovalo, že nemá k návrhu zákona pripomienky a berie na vedomie, že predložený návrh zákona bude zabezpečený v rámci disponibilných zdrojov jednotlivých kapitol.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluva, ktorými je Slovenská republika viazaná.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 2. septembra 2009 a gestorský výbor v termíne do 4. septembra 2009.

Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu. A prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.