M. Košútová, poslankyňa: V rozprave opäť vystúpila pani poslankyňa Kramplová. Nepodala však žiadny procedurálny návrh. Preto vás prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada bude rokovať o tomto predmetnom návrhu zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 87 za, 21 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.
Ďalej.
M. Košútová, poslankyňa: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že v súlade s vaším rozhodnutím predmetný návrh prerokujú Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, aby za gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že predmetný vládny návrh zákona bude prerokovaný v určenom výbore v termíne do 2. septembra 2009 a gestorskom výbore do 4. septembra 2009. Dajte, prosím, hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 122 za, 3 proti, 15 sa zdržalo.
Návrh pani spravodajkyne sme odsúhlasili.
Pán poslanec Madej uvedie hlasovanie v prvom čítaní o
vládnom návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Je to tlač 1109.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, prosím, aby ste dali hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 82 za, 24 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.
Ďalej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím teraz, v súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s citovaným vaším rozhodnutím odporúčam pridelený návrh zákona v druhom čítaní prideliť týmto výborom na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Navrhujem za gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a súčasne aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v lehote do 2. septembra 2009 a gestorský výbor v termíne do 4. septembra 2009. Pán predseda, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 108 za, 8 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrhy sme schválili.
Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že pán poslanec Vladimír Palko mi písomne oznámil, že berie späť návrh zákona o výhrade vo svedomí, bola to tlač 1124 a bol to bod 38 schváleného programu.
Teraz keďže sme odhlasovali všetky prerokované body, pristúpime k
návrhu na voľbu predsedov niektorých výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Je to tlač 1136.
Tak ako navrhli poslanecké kluby, Strana maďarskej koalície navrhuje za predsedníčku pre nezlučiteľnosť funkcií pani poslankyňu Ágnes Biró a za predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pána poslanca Józsefa Berényiho, Slovenská národná strana navrhuje za predsedu výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Jozefa Ďuračku, strana Smer - sociálna demokracia navrhuje za predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Juraja Horvátha a SDKÚ - Demokratická strana navrhuje pani poslankyňu Tatianu Rosovú za predsedníčku výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.
Dámy a páni, otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto k týmto návrhom vystúpiť. Nie.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania a voľby predsedov výborov, ako som ich uviedol.
Chcem upozorniť, že na každý výbor a jednotlivých predsedov je samostatný lístok, predpokladám, že všetci ovládate procedúru voľby.
Pristúpime teraz k hlasovaniu.
Poprosím vás, dámy a páni, ešte pán predseda výboru a pán podpredseda Národnej rady Tibor Cabaj požiadal o slovo.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pripomínam členom výboru dnes zasadnutie o 13.30 hodine.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Chce ešte niekto z predsedov výborov využiť možnosť na zvolanie výborov? Pravdepodobne nie. Takže ďakujem.
Budeme hlasovať.
(Akt tajného hlasovania.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som sa ešte opýtal, či každý z vás využil svoje volebné právo pri voľbách predsedov výborov. Áno.
Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.
Prosím overovateľov, aby zaujali svojej funkcie.
Zároveň vyhlasujem do 12.00 hodiny prestávku a potom ako vždycky nasleduje obedová prestávka, takže sa stretneme o 14.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 11.53 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skôr ako budeme pokračovať v rokovaní, prosím poverenú overovateľku pani poslankyňu Annu Szögedi, aby oznámila Národnej rade výsledky tajného hlasovania. Nech sa páči, pani poslankyňa.
A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, dovoľte, aby som vás oboznámila s výsledkami volieb na predsedov výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, ktoré sa konalo 17. júna 2009.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 134 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 134 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií všetci prítomní poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 134 odovzdaných hlasovacích lístkov boli tri neplatné.
Zo 131 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií za Ágnes Biró hlasovalo 122 poslancov, proti boli 4 poslanci, zdržalo sa 5 poslancov.
Podľa § 15 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní Ágnes Biró bola zvolená za predsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií.
Výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ktoré sa konalo 17. júna 2009.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 134 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 134 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody všetci prítomní poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 134 odovzdaných hlasovacích lístkov boli tri neplatné.
Zo 131 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody za Jozefa Ďuračku hlasovalo 111 poslancov, proti bolo 10 poslancov, hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Podľa § 15 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní Jozef Ďuračka bol zvolený za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 17. júna 2009.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 134 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 134 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky všetci prítomní poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 134 odovzdaných hlasovacích lístkov boli štyri neplatné.
Zo 130 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky za Juraja Horvátha hlasovalo 108 poslancov, proti bolo 9 poslancov, hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Podľa § 15 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní Juraj Horváth bol zvolený za predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, ktoré sa konalo 17. júna 2009.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 134 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 134 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport všetci prítomní poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 134 odovzdaných hlasovacích lístkov boli dva neplatné.
Zo 132 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport za Tatianu Rosovú hlasovalo 101 poslancov, proti bolo 22 poslancov, hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Podľa § 15 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní Tatiana Rosová bola zvolená za predsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.
Výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ktoré sa konalo 17. júna 2009.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 134 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 134 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien všetci prítomní poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 134 odovzdaných hlasovacích lístkov bol jeden neplatný.
Zo 133 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien za Józsefa Berényiho hlasovalo 123 poslancov, proti bolo 7 poslancov, hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Podľa § 15 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní József Berényi bol zvolený za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za predsedníčku výboru pre nezlučiteľnosť funkcií pani poslankyňu Ágnes Biró, za predsedu výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Jozefa Ďuračku, za predsedu zahraničného výboru pána poslanca Juraja Horvátha, za predsedníčku výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pani poslankyňu Tatianu Rosovú a za predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pána poslanca Józsefa Berényiho.
Želám všetkým zvoleným predsedom výborov veľa úspechov v práci a zároveň ich prosím, aby zaujali miesta určené pre predsedov výborov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Pokračovať budeme poslaneckými návrhmi zákonov v prvom čítaní.
Teraz najskôr pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento návrh zákona má tlač 1076, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1102.
Slovo odovzdávam pánovi poslancovi Vladimírovi Palkovi, ktorý spomínaný návrh zákona uvedie. Nech sa páči, pán poslanec Palko, máte slovo.
V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo vážená pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v politike a nielen v politike často je reč o národe, vlasti, vlastenectve. Položme si jednu otázku: Aký má byť konkrétny obsah týchto pojmov? Všetci vyznávame svoj vzťah k vlasti, k Slovensku, ale pýtam sa, či sa vieme dohodnúť na takom konkrétnom obsahu vlastenectva, ktoré nás všetkých zjednotí alebo aspoň proti ktorému nebude nikto namietať. Dámy a páni, niektorí považujú za prejav vlastenectva, povedzme, kritiku Maďarov, Maďarska. Nakoniec, Maďari nám na to dávajú príležitostí dosť. Ale niektorým občanom je protimaďarská rétorika skôr cudzia a prekáža im. Niektorí považujú za lepší prejav vlastenectva ukázať rozhodnosť v obrane slovenských záujmov v Európskej únii, napr. v tom, že si povieme presne, ktoré kompetencie do Bruselu určite nepustíme. K takýmto sa aj rátam. Iní však vidia v Bruseli zdroj všetkého dobra. Čiže opäť sa nezhodneme. Dámy a páni, a predsa je vlastenectvo aj v dnešnej dosť cynickej dobe niečím, čo ľudia, najmä mladí ľudia v sebe úplne prirodzene nosia. Položme si však otázku: Čo sme urobili my pre to, čo urobil štát pre to, aby mladí ľudia mohli svoje vlastenectvo preukázať, akú šancu sme im dali? Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, známy americký prezident John Fitzgerald Kennedy povedal kedysi okrídlenú vetu: "Nepýtajte sa, čo môže vaša krajina urobiť pre vás, pýtajte sa, čo vy môžete urobiť pre vašu krajinu." Panie poslankyne, páni poslanci, nie je to však, bohužiaľ, tak, že sú to vláda krajiny, politici, ktorí stále iba maľujú obrazy o tom, čo môže vláda krajiny urobiť pre ľudí? Nevychovávame náhodou ľudí, najmä mladých, našimi sľubmi iba k tomu, aby stále očakávali viac materiálneho blaha, ktoré im zabezpečí ich krajina, vláda ich krajiny? Donekonečna sľubujeme, jedni sociálny štát, druhí vysoké mzdy, dobré vzdelanie, dôchodky a tak ďalej. Ale nielen chlebom je človek živý. Nebýva to 24 hodín za deň a 7 dní v týždni, ale niekedy človek potrebuje žiť i pre iné veci, nielen pre materiálne blaho svoje a svojich blízkych. Ako sa táto transcendentná potreba premietava do našej politiky? Obávam sa, že nijako. Tým aj my prispievame k neutíchajúcej materializácii života a aj k určitej degradácii politiky. Dámy a páni, asi niet vznešenejšieho prejavenia vlastenectva, ako pripravovať sa na obranu svojej vlasti a disponovať potom aj pripravenosťou brániť ju, ak to bude potrebné, aj s nasadením vlastného života.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, preto predkladáme zákon, ktorým sa zavádza dobrovoľná vojenská služba. Zdôrazňujeme, nejde o žiadne popretie doterajších reforiem, ktoré prebehli v rezorte obrany. Bolo správne zrušiť povinnú základnú vojenskú službu. Nebolo a nie je potrebné, aby každý rok sa pripravovalo na obranu vlasti ďalších 30 000 mladých ľudí. Bolo správne zriadenie profesionálnej armády. Preto náš návrh je iba doplnením súčasného modelu. O čo ide? Občan vo veku 19 rokov a viac môže, ak bude chcieť, nastúpiť na dobrovoľnú vojenskú službu na pol roka až rok. Bude v riadnom služobnom pomere vojaka. Bude si môcť vybrať druh zbraní, pri ktorých chce slúžiť. Bude brať plat, ktorý bude zhruba tri štvrtiny platu začínajúceho profesionálneho vojaka. Bude oňho v sociálnom zmysle postarané ako o každého človeka, ktorý je v nejakom pracovnom alebo služobnom pomere.
Tento náš návrh má nasledujúce opodstatnenie. Po prvé, dnes ak mladý človek chce sa pripravovať na obranu vlasti, pričom ale nechce byť celý život profesionálnym vojakom, ale chcel by sa nejakým spôsobom pripravovať na obranu vlasti, tak dnes takúto možnosť nemá. Náš návrh mu takúto možnosť dáva. Po druhé, absolventi dobrovoľnej vojenskej služby budú určitým spojivom medzi armádou a celým obyvateľstvom, podobne ako kedysi takým spojivom účinným bola povinná vojenská služba. Po tretie, je jasné, že náš návrh zvyšuje obranyschopnosť Slovenskej republiky. V podstate všetci muži, ktorí tu sú, ktorí sú v mojom veku starší alebo mladší, tak držali v ruke samopal, strieľali z neho, vedia, čo to je. O dnešných 20-ročných to neplatí. Po štvrté, Ozbrojené sily Slovenskej republiky, ako sa dozvedáme, majú dnes problém napĺňať svoje stavy. Je veľa neobsadených tabuliek vojakov v profesionálnej armáde Slovenskej republiky. Dobrovoľná vojenská služba umožňuje mladému človeku ísť do armády takpovediac na skúšku. A potom ak sa mu služba zapáči, tak môže sa stať profesionálnym vojakom a zvoliť si vojenskú službu ako celoživotné poslanie. Tým dobrovoľná vojenská služba napomôže i súčasným problémom profesionálnych Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, schválením zákona určite nespôsobíte automatický problém štátnemu rozpočtu. Ostane to na rozhodovaní v rukách vlády, koľko v každom roku vyčlení finančných prostriedkov na dobrovoľnú vojenskú službu. Ak sa vláda rozhodne, že zafinancuje 50 miest pre vojakov dobrovoľnej vojenskej služby, tak ich bude 50, ak sa rozhodne, že ich bude 500, tak ich bude 500, že ich bude 5 000, tak ich bude 5 000. Je to na rozhodnutí vlády. Čiže schválenie nášho návrhu zákona nespôsobuje nejaké okamžité problémy štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky. Schváli sa však určitý dôležitý princíp.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z uvedených dôvodov vás prosím o podporu návrhu zákona o zriadení dobrovoľnej vojenskej služby. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Slovo dávam spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jánovi Richterovi. Nech sa páči.
J. Richter, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 15. mája 2009 pod číslom 1102 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. A odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 2. septembra 2009 a gestorský výbor do 4. septembra 2009.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil len pán poslanec Richter. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Pán poslanec, máte slovo.
J. Richter, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, chcel by som v krátkosti zaujať stanovisko k tomuto návrhu zákona v rozprave. Priznám sa, že v tom svojom vystúpení nebudem tak rozoberať ani tú vecnú stránku obsahu novely zákona, ale skôr tú legislatívno-právnu.
Predkladatelia návrhu zákona v dôvodovej správe o. i. uvádzajú, že zákon zavádza novú kategóriu vojakov, a to vojakov vykonávajúcich dobrovoľnú vojenskú službu. Má to byť služba preklenujúca súčasnú profesionálnu vojenskú službu a niekdajšiu, pomenujem to, všeobecnú brannú povinnosť, vojaci dobrovoľnej vojenskej služby sa podrobia vojenskému výcviku za účelom nadobudnutia vojenskej kvalifikácie pre prípad brannej pohotovosti štátu. Aká je teda tá legislatívna stránka návrhu tohto zákona vychádzajúc z istej analýzy, ktorú mám spracovanú aj na základe konzultácií s právnikmi rezortu, príp. s ústavnými právnikmi? Predmetná oblasť je v právnom poriadku Slovenskej republiky upravená predovšetkým v týchto všeobecne záväzných právnych predpisoch. Po prvé je to Ústava Slovenskej republiky a samotný článok 25, po druhé je to ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov a po ďalšie je to zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon hovorí hlavne o vykonaní mimoriadnej služby. Z analýzy uvedených právnych dokumentov vyplýva, že predmetná problematika v súčasnosti umožňuje dobrovoľnú prípravu na obranu Slovenskej republiky iba spôsobom zaradenia do aktívnych záloh, aj to iba pre tých občanov Slovenskej republiky, ktorí už doposiaľ vykonali niektorú z druhov vojenskej služby. Do aktívnych záloh podľa tejto právnej úpravy nie je možné zaradiť takzvaných registrovaných občanov, teda tých, ktorým nevznikla branná povinnosť, ale ktorí doposiaľ nevykonali niektorú z uvedených druhov vojenskej služby.
Vychádzajúc z dnešného stavu a z istej úvahy o dobrovoľnej vojenskej službe je iste zaujímavé a možno aj veľmi aktuálne vecne o tejto problematike hovoriť, lebo z hľadiska systémovej budúcnosti asi otázka podobného druhu bude potrebná. Ale ja nechcem hovoriť, tak ako som v úvode povedal, o tej vecnej stránke veci, skôr by som sa chcel zamerať na tú otázku, ktorá vyplýva z toho legislatívneho posúdenia návrhu zákona. Predložený návrh vychádza z článku 25 Ústavy Slovenskej republiky, to znamená, že občan má právo pripravovať sa na obranu Slovenskej republiky.
Celkovo keď by som mal jednou vetou z problematiky a z analýzy legislatívneho posúdenia návrhu zákona sa vyjadriť, použil by som výraz, že ten návrh zákona je nesystémový. Pokúsim sa v krátkosti vecne povedať, v čom to je. Po prvé, navrhuje možnosť dobrovoľného výkonu vojenskej služby ustanoviť prostredníctvom zmeny a doplnenia zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý však v § 1, čo je vlastne predmet zákona, má uvedené, že upravuje právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov, teda výkonu zamestnania. Po druhé, v prípade vecného akceptovania toho, že navrhnutý druh vojenskej služby je potrebné v Slovenskej republike zaviesť, muselo by dôjsť k novele ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Po tretie, v prípade zavedenia navrhovaného druhu vojenskej služby by sa mal realizovať zmenou a doplnením zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súlade s Ústavou Slovenskej republiky predmetný zákon, ktorý upravuje brannú povinnosť občana Slovenskej republiky a obdobným spôsobom upravuje aj možnosť vykonať odbornú prípravu tým občanom, ktorí na základe dobrovoľnosti boli zaradení do kategórie aktívnych záloh.
Podľa môjho názoru návrh zákona obsahuje aj celý rad ďalších, nazvem to, systémových chýb alebo nedostatkov. Príklad by som uviedol. Po prvé, na vojaka vykonávajúceho dobrovoľnú vojenskú službu podľa návrhu zákona by sa mal vzťahovať systém sociálneho zabezpečenia, ktorý sa v súčasnosti vzťahuje iba na profesionálnych vojakov. Uvedený návrh nie je možné akceptovať, lebo občania vykonávajúci dobrovoľnú vojenskú službu, sú zabezpečení v rámci systému všeobecného sociálneho zabezpečenia. Po druhé, návrh na zmenu zákona o živnostenskom podnikaní spočívajúci v tom, že občanom, ktorí by vykonali dobrovoľnú vojenskú službu, budú ich žiadosti a živnostenské oprávnenia vybavené do troch pracovných dní, považujem, použijem výraz, za nenáležitý. Nepredpokladám, je nelogické, že takýto návrh bude motivovať občana k tomu, aby vykonal navrhovaný druh vojenskej služby. Po tretie, návrh na zmenu zákona o vysokých školách, ktorý je tiež v tomto návrhu uvedený, je nutné považovať za nedomyslený, nakoľko z neho nevyplýva, či vysoká škola pri výbere uchádzača o štúdium má zohľadniť výkon dobrovoľnej vojenskej služby pozitívnym alebo negatívnym spôsobom. V jednotlivých štátoch sveta je predmetná oblasť upravená rôznymi spôsobmi. V prípade, že Slovenská republika sa rozhodne zaviesť navrhovaný druh vojenskej služby, bolo by správne a vhodné aplikačné poznatky týchto štátov a ich skúsenosti využiť pri príprave návrhu tohto zákona. Taktiež by bolo vhodné navrhovať iba také formy motivácie, ktoré nebude možné považovať za diskriminačné voči tým občanom Slovenskej republiky, ktorí z rôznych dôvodov nie sú spôsobilí vykonať navrhovaný druh vojenskej služby.
V nadväznosti na uvedené z legislatívneho hľadiska preto ja osobne neodporúčam podporiť schválenie predmetného návrhu zákona Národnou radou Slovenskej republiky a ani ho posunúť do druhého čítania, lebo uvedené systémové nedostatky nie je možné odstrániť jeho úpravou v druhom čítaní. Preto predkladám procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Richtera má pán poslanec Halecký. Ešte niekto má záujem vystúpiť s faktickou poznámkou? Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Ináč, myšlienka dobrovoľnej vojenskej služby je zaujímavá, aj keď sa uviedlo to, že je to zaužívané v praxi vo Francúzsku a dokonca, neviem, či som dobre počul, aj v Českej republike. Zaujímala by ma hlavne z toho hľadiska praktického tak, ako bolo už spomínané, či sa bude započítavať doba počas dobrovoľnej vojenskej služby do dôchodku jednotlivcom, lebo to je dosť dôležité, ako by toto sa mohlo riešiť. Je tam spomenuté, že sa to zohľadní aj pri prijímaní na vysoké školy. Zaujímalo by ma, či a akým spôsobom je to na vysoké školy vojenské alebo aj civilné, to znamená, že tí, čo sa zapoja do dobrovoľnej vojenskej služby, či budú prednostne alebo akým spôsobom budú prijímaní na príslušné vysoké školy, no a nakoniec je tu aj situácia a otázka, predsa počas vojenskej služby alebo vo vojsku sa môžu vyskytnúť situácie aj krízové, napäté, situácie, ktoré si budú možno vyžadovať aj nasadenie zdravia, života ap., či aj títo účastníci budú mať povinnosti ako všetci vojaci vojenskej služby v republike alebo budú iba na úsekoch, ktoré si vyžadujú nejaké menšie, menej náročné činnosti počas vojenskej dobrovoľnej služby. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec Richter, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem.
Takže to bolo vlastne len jediné vystúpenie v rámci rozpravy, vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce k rozprave zaujať stanovisko. Nech sa páči.
V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Niektoré pripomienky, ktoré povedal pán spravodajca poslanec Richter, považujem za legislatívnotechnické. Keď som ho tak počúval, tak zdá sa mi, že áno, povedzme, aj názov zákona, ktorý sa novelizuje, by sa mohol doplniť, že to už je zákon nielen o službe profesionálnych vojakov, ale aj o dobrovoľnej vojenskej službe. To je v poriadku. Podľa mňa to nemusí byť, ak to niekto chce, v druhom čítaní sa to dá doplniť bez nejakých problémov.
Súvis s ústavným zákonom. Tam to nevidím ako nevyhnutnosť, pokiaľ si spomínam na text ústavného zákona.
Či vysoké školy majú to absolvovanie dobrovoľnej vojenskej služby zohľadniť pozitívne alebo negatívne, tak to beriem ako vtip, pán poslanec. To je samozrejmé, že to má byť pozitívne. A to z toho textu, myslím si, vyplýva.
Motivácie, ktoré sú, alebo také tie odmeny pre absolventov dobrovoľnej vojenskej služby, nie sú nejaké svetoborné. Nakoniec, veď ani nám nejde o to, aby to bolo nejako veľmi výhodné. Veď chceme, aby tí, ktorí idú na dobrovoľnú vojenskú službu, preukázali svoje vlastenectvo. To nie je niečo, z čoho by mali ryžovať. Ale, samozrejme, nejaké zohľadnenie pozitívne by tam malo byť zo strany štátu, pretože štát si má v spoločnosti vážiť tých, ktorí sú odhodlaní pripravovať sa na obranu vlasti a potom ju aj brániť. Môžeme sa baviť o tom, či tie motivácie v budúcnosti by sme nemohli nejakým spôsobom zosilňovať.
Pán poslanec Halecký položil niekoľko otázok, či je to zohľadnené aj do dôchodku. Áno, samozrejme, je to tak. Nechceli by sme, aby niekto bol tým poškodený za to, že absolvoval dobrovoľnú vojenskú službu. Nejde iba o vojenské vysoké školy, ktoré by mali zohľadniť, že ten, kto sa hlási na štúdium, absolvoval dobrovoľnú vojenskú službu. Týka sa to všetkých vysokých škôl. Aké zohľadnenie to má byť, tam je to formulované voľne, nejakým spôsobom si to tá vysoká škola zohľadní, ako uzná za vhodné.
Či by mali vojaci dobrovoľnej vojenskej služby také isté povinnosti, ako všetci vojaci, odpoveď je áno. Je to riadny služobný pomer. Boli by to vojaci Ozbrojených síl, ale nie profesionálni, ale dobrovoľní na toho pol roka alebo rok, tak ako keď my sme boli na základnej vojenskej službe povinnej, tak mali sme povinnosti a práva vojakov také, ako boli bojové povinnosti a práva vojakov profesionálnych. Čiže odpoveď znie áno.
To je z mojej strany všetko a stále apelujem na podporu nášho návrhu zákona. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.
J. Richter, poslanec: Ďakujem pekne. Ja budem veľmi stručný. Ja aj napriek tomu, že som podal návrh v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady nepokračovať v rokovaní o návrhu uvedeného zákona, chcem oceniť navrhovateľov, že otvorili otázku, ktorá, sa zdá, vo veľmi krátkej dobe bude výsostne aktuálna. Osobne si však myslím, že tu ide o taký rozsah právnej normy, že je nevyhnutné, aby túto problematiku riešil príslušný rezort, to znamená rezort obrany, formou vládneho návrhu zákona, pretože to, čo ste vy ponúkli, je sčasti možno použiteľné, ale trvám na tom, čo som ponúkol z hľadiska toho legislatívneho posúdenia návrhu, že jeden z najväčších problémov, ktorý tu je, je otázka definovania toho, čo je to profesionálny, čo je to dobrovoľný a čo je to hlavne vzťah voči tomu ústavnému zákonu č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Toľko, ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme ďalej pokračovať prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uvedený ako tlač 1093, návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1120.
Slovo má teraz pani poslankyňa Mária Sabolová, ktorá za skupinu poslancov tento návrh zákona uvedie. Nech sa páči, pani poslankyňa
M. Sabolová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, za skupinu poslancov, poslancov Kresťanskodemokratického hnutia, predkladám malú novelu zákona o cestnej premávke.
Návrh je reakciou na situáciu, ktorá vznikla po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, zvlášť s ohľadom na obmedzenie využívania ciest I. a II. triedy a ciest pre medzinárodnú premávku, pre zvláštne motorové vozidlá a záprahové vozidlá pre účely poľnohospodárskej a inej sezónnej práce.
Občania dotknutých obcí, ktorých sa obmedzenia dotýkali, vyjadrili svoju nespokojnosť petíciou, v ktorej problematiku popísali, na ktorú im ministerstvo vnútra po akomsi tlaku, kde budem sa viac venovať tejto situácii, udelilo výnimku pre traktory a pracovné samohybné stroje opatrené evidenčným číslom iba v niektorých regiónoch Žilinského samosprávneho kraja, a to 29. apríla.
Aby nedošlo k diskriminácii vlastníkov pôdy v ostatných regiónoch na Slovensku a aby to bola všeobecná norma, aby to nebola len jedna výnimka pre jeden samosprávny kraj, ktorú udelil minister, rozhodli sme sa teda ako skupina poslancov predložiť túto novelu, aby táto jazda pre motorové vozidlá, špeciálne a záprahové, bola možná aj na komunikáciách ciest I. a II. triedy.
Najlepšie túto situáciu popíše jeden veľmi dobre urobený článok, ktorý si dovolím predniesť, pretože on hovorí o konkrétnej situácii za všetko. A myslím si, že je veľmi adresný aj pre tento parlament.
Nesporne novela, ktorú sme schválili vo februári s platnosťou od 1. februára, novela cestného zákona priniesla so sebou viacero významných zmien, ktoré prispievajú k zlepšeniu bezpečnosti na našich cestách. Pred jej schvaľovaním, ale aj tesne po ňom bola pomerne široká diskusia. A o jej prínose a opodstatnenosti sme veľa hovorili aj počas rokovania parlamentu. Ale temer nikto si nevšimol, alebo bolo to tak dobre zašité do nového zákona o cestnej premávke, § 39 ods. 5, ktorý vo významnej miere obmedzil určitú skupinu občanov využívať cesty I., II. triedy a medzinárodnej komunikácie. Prišlo sa na to, až keď zmizol sneh a keď začali traktoristi vychádzať na pole a chceli sa pustiť do jarných prác. Čiže nechcem hovoriť, že zákon o cestnej premávke, tak ako nový zákon sme schválili, nemá veľa dobrých miest. Ale myslím si , že sa týka občanov, ktorým sa zamedzuje ich možno základné právo, aby mohli si pôdu, na ktorej majú svoje pozemky, či už poľnohospodársku pôdu alebo lesné pozemky, sami obrobiť a dostať sa k nej.
A teraz citovaný článok zo 14. apríla v novinách Orava od Martina Paveleka, myslím si, že vystihuje veľmi dobre danú situáciu: "Podľa spomínaného § 39 ods. 5 je na jazdu zvláštnych motorových vozidiel a traktorov po cestách I. a II. triedy potrebné povolenie výnimky. Podobne sú na tom aj záprahové vozidlá, konské povozy. Až s odstupom času a nutnosťou dostať sa do lesa a polí majiteľov traktorov dokonca aj poslanci Národnej rady zistili, aký nezmysel je v zákone zakotvený."
Riaditeľ Dopravného inšpektorátu v Dolnom Kubíne Jozef Tabačák o vybavovaní výnimky povedal: "Podmienkou pre výnimku je pre traktory evidenčné číslo a osvedčenie o evidencii, technický preukaz. Zvláštne motorové vozidlá musia mať vydané technické osvedčenie. Po podaní žiadosti a zaplatení správneho poplatku vo výške 15 eur v prípade, ak sa chcú pohybovať v rámci okresu, a 20 eur, ak plánujú jazdiť vo viacerých okresoch, sme povinní vyjadriť sa do 30 dní. V praxi to však bude určite kratšia doba, aj keď zo začiatku predpokladáme zvýšený záujem." Tu by som chcela povedať, že pán riaditeľ dopravného inšpektorátu hovorí len o traktoroch a motorových vozidlách, ktoré majú osvedčenie o evidencii, príp. iné vydané technické osvedčenie. A tu sa jasne zabúda na povozy a záprahové vozidlá, ktoré aj dodnes na tie cesty nemôžu vyjsť. My sme sa, tak odbehnem trošku, v parlamente na základe novely zákona pokúsili zmierniť podmienku. Preto hovorím tu teraz o tom, čo som hovorila o poplatkoch na základe novely pán Richtera alebo pozmeňujúceho návrhu pána Richtera, ale len tým, že nemusia zaplatiť poplatok. Nič iné sme v zákone o cestnej premávke nevyriešili. A každým rokom budú musieť žiadať výnimku. Nebudú musieť síce uhradiť poplatok, ale účinnosť tohto zákona bude až v septembri. Čiže, tak či tak, ak chceli ísť dnes títo ľudia na svoje polia, poplatok museli zaplatiť, lebo už dnes platí zákon, podľa ktorého musia mať uhradený poplatok tí, ktorí použijú traktory, resp. iné motorové vozidlá s osvedčením. O rok budú musieť žiadať o výnimku opäť. Tam už síce platiť nebudú, ale vec sme nevyriešili. Čiže výnimka bude platná len jeden rok, pričom majiteľom traktorov presne sa stanoví čas, kedy sa budú môcť na cestách pohybovať. A tu hovorí riaditeľ dopravného inšpektorátu: "Určite to nebude v piatok popoludní a v podobných frekventovaných časoch, keď sú cesty preťažené." A dodal: "Doteraz výnimky vydával krajský dopravný inšpektorát a agenda sa presúva k nám. Z tohto dôvodu zatiaľ výnimky, to je ešte apríl, nevydávame, chýba nám totiž technické zabezpečenie, tlačivo. Vieme, že zákon už bol platný. Jar tu bola, snáď po Veľkej noci bude všetko pripravené." My vieme dobre, že 29., tak ako som hovorila, apríla v Žilinskom samosprávnom kraji bola udelená výnimka na premávku na týchto cestách, ale aj, musím povedať, dnes ešte stále za poplatok. Na otázku, ako policajti riešia vodičov traktorov, ktorí sa na cestách I. a II. triedy pohybujú bez výnimky, v tom čase odpovedal pán riaditeľ: "Pokuty nedávame, riešime to dohovorom, snažíme sa dostať zákon do povedomia, aby sa v auguste nečudovali, ak pokutu dostanú. Je to niečo podobné ako pri zavedení povinného denného svietenia automobilov." No myslím si, že je trošku iné, pretože reakcie v tom období už na komunikáciách boli aj také, že pokuty tí ľudia v tom území dostali.
Proti zákonu a výnimkám sa však zdvihla vlna odporu. To ste všetci mohli zaregistrovať, pretože petíciu ste dostali všetci. A myslím si, že nejde len o región Oravy, ale ide o všetky regióny, kde neexistuje paralelná komunikácia s cestami I., II. triedy. Na Orave sa dali vodiči dohromady. Vypísali petíciu, traktoristom nevyhovuje stanovenie presného času, kedy budú môcť jazdiť. Tu sa mi jedine páči, v tom príspevku, že som za to, aby bola možná obmedzená doba využívania komunikácie. Ale presne píše jeden z petičného výboru: "Nedokážeme vetru a dažďu rozkázať, ak raz budeme musieť ísť do poľa, keď to počasie dovolí, raz to nedovolí, čiže nemôžeme byť viazaní na takúto obmedzenú dobu." Ďalšia vec je, traktory musia mať technickú kontrolu, ak chcú vyjsť možno na nejakých dvadsať metrov na komunikáciu. Pýtajú sa: "Budeme ich voziť nákladnými autami?" Tu tiež môžeme polemizovať. Som za to, aby všetky dopravné motorové vozidlá, ktoré majú mať kontrolu, túto kontrolu mali. Ale je tu ďalšia výhrada. Majú záprahy. Kone pracujú v lese. "Tiež väčšinou vozíme drevo traktorom. Nepáči sa nám ani to, že ak nezaplatíme poplatok, traktor na cestu nemôže ísť. Ale ak zaplatíme poplatok, všetko je v poriadku. Je to v poriadku? Nie je to trošku zdieranie ľudí?" Posťažoval si tiež jeden z tých členov petičného výboru. Čiže dnes už môžeme povedať, že na základe výnimky pre istý región sa štrajk na základe petície, ktorý bol organizovaný, nekonal. Ale pýtam sa, ako to chceme vyriešiť do budúcnosti, aby sme týmto ľuďom nekomplikovali život. A preto si myslím, že predložená novela, ktorá môže byť v detailoch upravená, že môžeme hovoriť o tom, či je pri kontrole, ak vyjdú na cesty I., II. triedy či príp. cesty pre medzinárodnú prepravu, potrebné sa preukázať listom vlastníctva alebo iným vzťahom k pôde, na ktorú ide dotyčný pracovať, to je vec diskusie. Myslím si, že v prvom rade je veľmi dôležité, aby sme tento zákon posunuli do druhého čítania, aby sme pre budúci rok vytvorili podmienky, ktoré pre týchto ľudí vo všetkých regiónoch na Slovensku boli dobré.
A tu mi nedá nespomenúť, vlastne preto hovorím, že má to súvislosť aj s naším parlamentom, minimálne tri reakcie na troch poslancov, kde občan z Rabče pán Ondrej Pindiak sa posťažoval: "Mám tri hektáre v Sihelnom a musím ísť po hlavnej ceste. Nemáme vedľajšie cesty ako na Dolniakoch. Stretli sme sa aj s pánom poslancom Lipšicom v Liesku. Ale ten povedal, že to musia vyriešiť koaliční, pretože všetko, čo opozícia predloží, zmietnu zo stola. Nechápem, ako sa na toto mohlo pozabudnúť v zákone." A pýta sa: "Čo robia poslanci tí, ktorí tu žijú? Čo robil Jožo Tarčák?" Odpovedá: "Je odtiaľ, z neďalekej Oravskej Polhory, mal by vedieť, že bez traktora sa v dedine nepohneme." Zaujímalo nás, ako situáciu vyriešia družstevníci. Na to predsedníčka poľnohospodárskeho družstva hovorí, že podpísali petíciu, pretože si všetci uvedomujú, že ten zákon nie je dobrý. Sama hovorí v tom článku, že museli žiadať aj v minulosti o výnimky, ale bolo to len pre vozidlá istej kategórie. Tu sa mi veľmi páčili, v tom článku, pretože máme tu poslancov z tohto územia, reakcie, to je pán poslanec Tarčák a pani poslankyňa Mazúrová, alebo reakcie ľudí prv z regiónu: "Naši poslanci sa na nás vykašľali. Jozef Tarčák má v Oravskej Polhore rodinu, pozemky a zákon podporil. Viera Mazúrová z Oravskej Lesnej tiež zahlasovala za tento zákon. Nechápem to." Čudoval sa tak jeden z petičného výboru. A preto dali slovo aj pánom poslancom. Toto je na príklad, asi ako niekedy sa počúvame v tejto Národnej rade, kde pán Jozef Tarčák hovorí: "Priznám sa, že v tom odbore sa veľmi dobre nevyznám a v parlamente sa venujem hlavne otázkam mládeže, športu a pedagogickej oblasti. Dôveroval som kolegom odborníkom. Súhlasím s tým, že to nemá logiku. Je to pritiahnuté za vlasy. V Oravskej Polhore by nemohli prejsť z dvora do dvora. Zákon sa musí upraviť." A pani kolegyňa Viera Mazúrová hovorí: "Od poľnohospodárskej a potravinovej komory prišiel na ministerstvo pôdohospodárstva podnet. Snažíme sa v čo najbližšej dobe dosiahnuť zmenu formou poslaneckého návrhu." Vyjadrila tak Viera Mazúrová ochotu zákon zmeniť. Pripomenula však, že obmedzenie platilo už dávnejšie: "Nie je to novinka, doteraz sa s tým nič nerobilo. Družstvá dostávali povolenie s oveľa vyššími poplatkami." "Na polícii nám však upresnili," to už hovorí autor článku, "že o výnimku do schválenia novely cestného zákona museli žiadať iba pri strojoch bez evidenčného čísla, ak ho mali, na cestu mohli ísť bez obáv." Toľko kolegovia, od ktorých som očakávala, a preto sme ani s tou novelou skôr neprichádzali, že ako koaliční poslanci prídu s touto novelou, pretože sa ich to bezprostredne dotýka. Ale, bohužiaľ, nestalo sa tak.
A keďže tak ako vy, koaliční poslanci, tak aj my, opoziční poslanci, sa stretávame s ľuďmi, ktorí zápasia s týmto problémom, aj keď sa možno niekomu zdá malý, ale pre niektorých či na Orave, či na juhu, či na východe Slovenska je to základné živobytie, živiť sa poľnohospodárskou prácou, príp. na Orave, kde nie je ani plyn, treba kúriť drevom a vlastne ľudia, ktorí majú svoje lesné pozemky, sa nevedia bez výnimky alebo možno, poviem, aj s nie motorovým vozidlom, ale konským povozom ani do tohto územia dostať, a teda aby nedošlo k diskriminácii vlastníkov, aby to nebolo len na povolení v Žilinskom samosprávnom kraji a aby sme vytvorili všeobecný priestor pre zákonnú normu, ktorá nebude výnimkou, lebo každá výnimka tvorí ďalšiu výnimku, sme pripravili tento návrh zákona. A vzhľadom na to, že nie vo všetkých častiach Slovenskej republiky je vybudovaná iná cestná štruktúra, paralelná týmto cestám I., II. triedy a cestám pre medzinárodnú prepravu, sme tento návrh zákona pripravili do parlamentu.
A pre objasnenie, ak kolegovia nemali možnosť si prečítať návrh. Ide len o veľmi malú zmenu. A je to nový odsek v § 39, ktorý znie: "Na cestách I., II. triedy a na ceste pre medzinárodnú prepravu sa povoľuje jazda zvláštnym motorovým vozidlám," ktoré sú presne citované zo zákona o cestnej premávke, "a záprahovým vozidlám," tiež citovaným podľa § 56 ods. 1, "pre účely poľnohospodárskej a inej sezónnej práce, ktorá bude vykonávaná na pozemkoch, ku ktorým je pri kontrole preukázateľný vzťah listom vlastníctva a ku ktorým nie je možný iný prístup."
Môžeme diskutovať o rozšírení, zúžení, ale o vytvorení zákonného rámca, aby bez ohľadu na to, komu chceme a komu nechceme dať výnimku, sme občanom Slovenskej republiky vyšli v ústrety. A myslím, že ich nie je málo. Verím, že túto novelu podporíte a že spoločne opozično-koalične či koalično-opozične tento návrh zákona v októbri tohto roku môže nadobudnúť účinnosť. Ďakujem pekne.