M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pani poslankyni.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jánovi Richterovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

J. Richter, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 26. mája tohto roku pod číslom 1120 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 2. septembra tohto roku a gestorský výbor v lehote do 4. septembra tohto roku.

Pán podpredseda Národnej rady, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Konštatujem, že prostredníctvom písomnej prihlášky do rozpravy sa neprihlásil nikto, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Zsolt Simon, pán poslanec Martin Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

A slovo má pán poslanec Zsolt Simon. Nech sa páči.

Zs. Simon, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, oceňujem predkladateľov tohto návrhu zákona. Prečo? Kolegyňa Sabolová uviedla, že sme si nevšimli toto znenie vtedy, keď to bolo prerokované na pôde Národnej rady. Chcem upozorniť, že sme si to všimli. Niektorí sme na to upozornili. Vtedy sme dostali zo strany vlády a predstaviteľov vlády upozornenie, že to je len technický detail preto, aby mohlo byť kontrolované, aké vozidlá budú chodiť po cestách I. a II. triedy, a nebude to mať žiadny iný ďalší dopad pre poľnohospodárov alebo pre lesníkov. Skutočný výsledok, možnože nie zámer samotného rezortu, ale výsledok, ktorý doniesli úradníci pri aplikovaní tejto právnej normy, sa však v praxi ukázal trošku v inej podobe. Preto svojím vystúpením chcem oceniť a podporiť tento návrh skupiny poslancov.

Je spravodlivé a správne, aby aj ostatní obyvatelia v iných regiónoch Slovenska, nielen v Žilinskom kraji mali rovnaké právo použiť motorové vozidlá a záprahové vozidlá na cestách I. a II. triedy a na cestách pre medzinárodnú premávku. Vzhľadom na to, že nie vo všetkých obciach je vybudovaná paralelná, menej frekventovaná cestná infraštruktúra, ktorá by umožňovala dostať sa obyvateľom k svojim pozemkom alebo užívateľom na svoje pozemky, sú takto nútení buď vedome porušiť zákon o cestnej premávke alebo nevykonávať poľnohospodárske či lesné práce. Obmedzuje to podnikateľské prostredie žiadaním o výnimky, aby úradník určil, kedy je možné vykonávať prácu, kedy je sezóna v poľnohospodárstve. No je to vtedy, keď to čas dovolí. Snáď nepôjdu kombajny žať vtedy, keď bude pršať? Nebude sa v takomto počasí ani siať. A tesne predtým, než začne pršať a dá sa zberať, tak každý pôjde a bude zberať úradu, ktorú môže zberať. A bude zachraňovať to, čo sa dá. To je dané prirodzeným charakterom tejto výroby. A nie je možné určiť, že môžete tam ísť od 1. apríla do 10. apríla. Čo keď nebude sa dať siať? Čo keď 1. augusta sa nebude zberať úroda? Čo keď sa bude zberať 1. júla, lebo potrebujeme vyjsť? Čo v prípade záchranných prác, keď poľnohospodárske stroje a lesné stroje sú využívané pri záchranných prácach pri povodniach, potrebujú sa presunúť? Môžu to urobiť len a len za podmienok porušenia zákona. Tento problém nie je len problémom Žilinského kraja alebo regiónu Oravy, ale aj problémom širším. Napr. na ceste I. triedy č. 63, ktorá spája Bratislavu, Dunajskú Stredu, Komárno až po Štúrovo, neexistuje iná alternatíva v mnohých častiach. Keď poľnohospodár má stredisko na pravej strane cesty, na ľavú stranu sa už nedostane. Akým spôsobom to má urobiť? Totiž keď len cez križovatku prejde, cez 6 metrov alebo 8 metrov, čo je šírka vozovky, už je to porušenie zákona. Veľakrát potrebuje prejsť 500 m na ďalšiu odbočku, aby mohol vykonávať svoju prácu, a už sa to nedá.

Čo sa týka lesnej práce prevažne na severe Slovenska, traktory zvyčajne parkujú doma v dedine. Potrebujú vyjsť 500 m alebo 1 000 m po ceste I. triedy, kým sa dostanú na prvú odbočku do lesa. Na ktorý deň im dáme povolenie alebo výnimku, aby mohli túto prácu vykonávať? Koľko majú zaplatiť, keď práve lesná a poľnohospodárska práca je tá najnižšie ohodnocovaná práca v tejto krajine? Preto si myslím, že táto novela je potrebná. A keď ju nepredložili koaliční poslanci alebo samotná vláda, tak to prichádza z radov opozície. A je to potrebné. Skutočne treba povedať, že v poľnohospodárstve je rad takých špecializovaných strojov, ktoré nemajú evidenčné číslo alebo technické preukazy. Ako príklad by som uviedol nielen kombajny, ale rezačky alebo iné samochodné špecializované stroje. Postrekovače, čo tie? Tie nemajú sezónu? Repku proti blyskáčikovi netreba striekať vtedy, keď je nálet? Totiž vykonať to o 2 dni je už pomaly rovnajúce sa tomu, že nemusím nič zberať, pretože už mám po úrode. Dovoľujem si upozorniť predkladateľov, že táto výnimka pre používanie zvláštnych motorových vozidiel a záprahových vozidiel by mala byť povolená nielen pre vykonávanie poľnohospodárskej práce, ale aj pre vykonávanie lesnej práce, aby sme boli skutočne spravodliví pre celé územie Slovenskej republiky. Myslím si, že aj správca alebo nájomca pozemku, ktorý vykonáva poľnohospodárske a lesné práce, by mal mať právo používať tieto cesty. Verím, že aj o tejto otázke budeme mať možnosť diskutovať s predkladateľmi v druhom čítaní. A verím, že všetci, tak ako tu sedíme v poslaneckých laviciach, tento návrh podporíme.

Vážené dámy a páni, tento návrh je skutočne potrebný a uľahčí život ľuďom na Slovensku v každom kúte, tam, kde je nedostatok pracovných príležitostí, tam, kde sú nižšie, najnižšie zárobky, a práve preto aj ja sa pripájam k tomu, aby tento návrh bol schválený. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Simona sa hlási pán poslanec Stanislav Kahanec ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Kolega poslanec Simon tam upozornil, ak sa niečo zanedbá, aj slovami, keď ide len o technický detail. Tak prax ukáže v celkom inom svetle tento problém a že je to problém, ktorý treba riešiť. Určite treba napraviť súčasný stav a neriešiť to nesystémovými krokmi cez udeľovanie výnimiek. Zapoja sa do toho úradníci, zapoja sa do toho poplatky a ešte naviac sa to rozhodne v súčasnej dobe iba v Žilinskom kraji. No to sú absolútne nesystémové kroky, a preto je potrebné, aby sme hľadali cestu, ktorá to vyrieši v zákonnej úprave a ktorá nebude spôsobovať ľuďom problém, že budú musieť, ak sa chcú dostať na svoje pozemky, porušiť zákon vzhľadom na podmienky, ktoré sme v cestnom zákone prijali. Pre používanie týchto zvláštnych a záprahových vozidiel teda treba riešiť zákonnú úpravu a novelu, ktorú predkladajú poslanci a ktorú uviedla na začiatku kolegyňa poslankyňa Sabolová. A zároveň treba napraviť tento stav v zákone o cestnej premávke, aby zohľadnil potreby ľudí vo všetkých regiónoch pre túto sezónnu prácu, ktorá je často pre mnohých nevyhnutým zdrojom pre živobytie. Preto očakávam, že aj zo strany koalície príde podpora tomuto návrhu a že vyriešime tento problém zákonnou úpravou v tejto novele, ktorú predložili poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, moje vystúpenie bude krátke, bude skôr apel na kolegov z vládnej koalície. Zákony sa nie vždy všetky vydaria. A ja celkom dobre chápem ten záujem, pretože tie cesty sú preťažené, keď tam chodí množstvo vozidiel a tie ďalšie poľnohospodárske prekážajú. Jednoducho možno ten úmysel nebol zlý. Ale ja som sa rozprával s tými ľuďmi z Oravy. A naozaj ten problém je taký, ako bol popísaný. A chcem povedať, že ten problém existuje naozaj nielen na Orave, ale všade tam, kde je prakticky horský terén. Tam sú miesta, kde sa inak nedá dostať, len po tej komunikácii, nie je žiadna iná komunikácia, ktorá by to obchádzala. A myslím si, že našou snahou malo by byť problém riešiť v záujme tých ľudí, a preto vás chcem požiadať tu z tohto miesta, aby ste naozaj skúsili takto uvažovať a podporili túto novelu, ktorú predkladáme Národnej rade. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Jozef Šimko, pán poslanec Ján Kvorka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

Slovo má pán poslanec Jozef Šimko. Nech sa páči.

J. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Myslím si, že aj vy, pán poslanec Fronc, aj vy ďalší, ktorí ste z toho regiónu, tak dobre poznáte tento problém. A ozaj aj keď sme počuli, že trebárs je istá taká lojálnosť polície, tak každý si je vedomý, že v prípade nejakej nehody alebo niečoho, čo by sa stalo, tak jednoducho zákon je proti týmto ľuďom, ktorí ozaj si ťažko zarábajú na ten chlieb, lebo vieme, že to sú tie regióny, kde je vysoká miera nezamestnanosti, Kysuce, Orava. Aby sme pochopili tú podstatu problému, jednoducho treba do zákona zamontovať, nadradiť, aby sa neudeľovali výnimky, ktoré minister vnútra môže, samozrejme, udeliť, ale aby toto bolo zapracované priamo v zákone, a udeľujú sa aj v iných krajoch, povedzme, výnimky ministra vnútra, ale všetko je to len platnosť na určité obdobie, napr. v Prešovskom kraji je podobná výnimka do 7. mája 2010, takže tiež chcem apelovať aj na ostatných pánov poslancov, aby sme si uvedomili a riešili tento problém. Ďakujem,

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz pán poslanec Jan Kvorka s faktickou poznámkou, nech sa páči.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Samozrejme, tiež som z regiónu, kde sa dotýka ľudí tento zákon, ktorý tu teraz prerokovávame. Ale jednoznačne nie je možné povedať, tak ako bolo tu povedané z úst daktorých pánov poslancov, že tento zákon bol robený alebo bol vymyslený proti ľuďom. To je absolútne zlé vedomie tohto všetkého. Ja skôr si myslím, že problém, prečo tento zákon vznikol, je v bezpečnosti cestnej premávky. To je problém.

A druhý problém, ktorý je dôležitý, je technický stav vozidiel, ktoré sa dostávajú na túto cestnú komunikáciu. Jednoznačne aj keď si kúpite osobný automobil, musí po štyroch rokoch ísť nový osobný automobil na STK-ačku, aby sa zistil technický stav vozidla, v akom stave sa nachádza. Momentálnym prijatím zákona sa hovorí, že od nadobudnutia účinnosti je potrebné, poviem, s traktorom ísť na STK-ačku, ktorá platí 2 roky, a potom sa to musí obnovovať každé ďalšie dva roky. A kde vidím problém? Tie traktory, ktoré majú technické preukazy, ktoré majú STK-ačky, tak tie traktory neohrozujú tú cestnú premávku až takým spôsobom . Ale tu chodí veľa traktorov na cestnú komunikáciu, ktoré práve toto nemajú a ktorým to chýba. Sú to vozidlá, ktoré ohrozujú cestnú premávku, spôsobujú rôzne dopravné nehody. A toto je najväčší problém podľa môjho názoru, ktorý je potrebné vyriešiť, pretože dneska si ľudia robia traktory doma, robia si to z kadečoho a potom na cestnú komunikáciu vyjde traktor taký, ktorý jednoducho nemá nič spoločné s technickým... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na faktické poznámky teraz bude pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Kvorka, v zmysle rokovacieho poriadku ste mali reagovať na mňa. Ale ja som nič takého nepovedal. Ja som vás len vyzval alebo požiadal, aby ste jednoducho takisto sa pokúsili nehľadieť na tento problém ako problém politický, ale ako na problém normálny ľudský, ktorý treba riešiť v záujme tých ľudí, nič viac ani nič menej som nepovedal. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fronc bol posledný v rozprave.

V záverečnom slove, nech sa páči, pani navrhovateľka.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Len krátko by som chcela zareagovať na tú diskusiu.

Chcem poďakovať pánu poslancovi Simonovi, ktorý sa vyjadril ako odborník v tejto oblasti, čo sa týka poľnohospodárstva, lesníctva. A za jeho podporu aj za to, ak prejde zákon do druhého čítania, iste treba zohľadniť prácu aj na lesných pozemkoch a umožniť aj iný vzťah k pozemkom. A to je nielen list vlastníctva, ale i nájomný vzťah alebo vzťah správcu pozemkov.

Ale teraz táto posledná faktická poznámka mi dáva možnosť zdôrazniť. Pán poslanec, neviem, či ste boli tu od začiatku prerokovania tohto zákona, keď som povedala, že cestný zákon je zákon, ktorý je dobrý, priniesol mnoho pozitívneho do cestnej premávky, je na plynulosť a bezpečnosť premávky. Len ušlo, ja tvrdím, aj keď kolega Simon hovorí, že sa o tom diskutovalo, že boli ubezpečení, že to nevytvorí nejaký problém, ušlo to, že pre istý typ práce na malom území, regionálnom území je dobré a možné dať výnimku. Ak ste si pozreli návrh zákona, viete, že ja nemením podmienky v zákone pre iné práce. Čiže zachovávam § 39 ods. 5, 6, s tým, že tie výnimky pre používanie traktorov a motorových vozidiel a iných záprahových vozidiel pre iné práce, keď by mohli skutočne prechádzať veľkým regiónom, obmedzovať plynulosť premávky, ostávajú zachované. A tam budú musieť byť spĺňané isté podmienky. Ale na to, aby poľnohospodár alebo roľník, ktorý v danom území potrebuje prejsť jednu komunikáciu, ktorá má osem alebo deväť metrov, musel mať výnimky, ja navrhujem, aby sme doplnili nový paragraf len na poľnohospodárske, lesné a iné sezónne práce týkajúce sa niekedy len samotnej obce alebo presunu toho vozidla z obce do obce. A preto si myslím a súhlasím s vami, že je veľmi dobré, a to som aj zase vo svojom príspevku hovorila, že som za to, aby technický stav bol dobrý. A preto ten § 39 ods. 5 a 6 pre používanie týchto vozidiel na cestách I., II. triedy musí spĺňať všetky náležitosti, aby neboli obmedzení v cestnej premávke. Ale nechcite mi povedať, že presun nejakého traktora alebo nejakého záprahového vozidla na území jednej obce, ktorý trvá niekoľko minút, je takým obmedzením v premávke. Preto hovorím, chceme vyjsť v ústrety, aby sa možno aj to, čo nám, ja si dovolím povedať, ušlo, možno sme to nie celkom docenili, týmto novým odsekom v § 39 zlepšilo, aby to pomohlo tým ľuďom viac. Ja som v žiadnom mojom vstupe nepovedala, že zákon bol proti ľuďom, tak ako ste to hovorili, pán kolega Kvorka. Myslím, že kolegovia ma dobre počúvali od začiatku. Skutočne mi ide o to, aby sme sa vzájomne dohodli a spoločne, odborníci v tejto oblasti či dopravy, či pôdohospodárstva, pripravili pre budúcoročné obdobie, lebo toto už vieme zachrániť len pre budúci rok, pretože výnimky už boli udelené, poplatky sú zaplatené, zákonné podmienky pre ľudí, ktorí sa obrátili tak na vás, ako aj na nás, pretože očakávajú od zákonodarcov, že im v tomto pre nich veľkom, pre nás malom probléme pomôžeme.

A preto by som vás chcela, kolegovia, poprosiť o podporu, aby tento návrh zákona prešiel do druhého čítania a aby sme vo výbore a v gestorskom výbore mohli o tom diskutovať a pripraviť návrh zákona, ktorý by bol prospešný pre občanov.

Ďakujem pekne za vypočutie a verím, že sa nájde dosť hlasov na to, aby zákon bol posunutý do druhého čítania. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pani navrhovateľke.

Pýtam sa, či aj pán spravodajca chce využiť možnosť záverečného slova. Nech sa páči.

J. Richter, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. No cestný zákon a jeho tvorba a, použijem výraz, tá sága je tak trošku spojená aj s mojou osobou, pretože som tu nie jeden raz stál ako spravodajca, a to nielen tu, lebo tomu predchádzalo veľmi veľa rokovaní so združeniami, dopravcov, na viacerých výboroch, hľadanie istej miery únosného kompromisu. Teraz možno z mojej pozície bolo najjednoduchšie z pohľadu získania voliča povedať, áno, poďme, možno cez toto získame aj nejaké volebné hlasy. Ale začnem s tým, že volám po zodpovednosti, a aj svoje vystúpenie budem končiť tým, že volám po zodpovednosti.

Nesúhlasím s tým, čo ste uviedli, pani predkladateľka, že sa na niečo zabudlo. Na nič sa nezabudlo. Bol to istý vývoj. Prvý návrh cestného zákona neobsahoval žiadnu výnimku. Ja to budem konkretizovať. Nástupom ministra Becíka sa vo vláde presadilo, že boli umožnené a zavedené do zákona výnimky. V tej prvej fáze vôbec neboli. To znamená, že je tu istá časová postupnosť, a by som povedal, formovania a hľadania nejakých objektívnych kritérií. Veľké zápasy, debaty sme zvádzali aj my na našom poslaneckom klube strany s Marianom Záhumenským, s Tiborom Lebockým, jednoducho s ľuďmi, ktorí pôsobia vo výbore pre poľnohospodárstvo. A celkom prirodzene na istý problém, ktorý môže vzniknúť v tejto kategórie ľudí, vopred upozorňovali. To chcem jednoducho tu potvrdiť, že to nie je objavenie niečoho nového, ale, naopak, ešte raz, dospenie k istému kompromisu.

Teraz konkrétne k tým veciam, ktoré priamo súvisia s tou problematikou tohto zákona.

Jednoducho baviť sa o tom, či traktory musia alebo nemusia mať technickú kontrolu, myslím si, na tejto pôde je úplne zbytočné. To, čo naznačil kolega Kvorka, akceptovať kreatívnosť slovenského človeka, ktorý je schopný z trabanta, z detského kočiarika niečo urobiť, niečo pojazdné, čo mu môže plniť istú službu a povinnosť pri zabezpečovaní nejakých tých sezónnych prác, je v tomto prípade nemožné. To znamená, že je nevyhnutné, aby isté pravidlá hry, veľmi jasné a konkrétne pre technickú spôsobilosť aj týchto traktorov, jednoducho platili. Možno ďaleko zložitejšie je to pri tých konských povozoch. Tam je to ďaleko zložitejšie, definovať technickú spôsobilosť. (Hlas z pléna.) Ja nekričím, ja jednoducho mám taký prejav. Ak tu viackrát zaznelo, aby sme si nekomplikovali navzájom život, tu chcem podčiarknuť, áno, nekomplikujme si navzájom život.

Otázka požiadania o výnimky nie je nová. Tá tu bola aj predtým v tom predchádzajúcom zákone. Toto, čo navrhujete je nad rámec toho, čo bolo dokonca v tom pôvodnom zákone, a to aj napriek tomu, že hlavná filozofia a, by som povedal, hlavný cieľ toho nového zákona bolo zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky. Slovenská republika, bohužiaľ, má veľkú úmrtnosť na cestách. V programovom vyhlásení vlády sa vláda zaviazala dospieť k istým číslam. Zatiaľ, chvála Pánu Bohu, od prijatia toho zákona sa javí istý trend, ktorý je ale veľmi ďaleko od istých zámerov a čísiel, ku ktorým by sme sa my chceli dopracovať. Iste je to cesta, ktorá asi potrvá dlhšiu dobu. Len ja si osobne myslím, že život človeka a jeho zdravie musí byť v tomto smere hlavnou prioritou. Toto by sme mali asi v maximálnej miere aj my akceptovať, a preto treba hľadať cestu, ako pomôcť ľuďom. Ale ako nabúrať tú základnú filozofiu, ktorá hovorí o bezpečnosti cestnej premávky, by bolo asi veľmi nesprávne. Ako to vidím ja? To je nevyhnutný kompromis. Tá miera toho kompromisu však musí byť taká, aby napĺňala literu toho zákona aj ten hlavný cieľ, ktorý v tomto prípade bol ponúknutý. Ja som chlapec, ktorý vyrastal na dedine. A poznám problematiku vidieka. Ale vysoko si vážim tú dennodennú prácu ľudí, ktorí dorábajú chlieb náš každodenný za každého počasia. A treba sa jednoducho pred nimi za to ukloniť. Ale som presvedčený, že ani tí ľudia nemajú záujem na tom, aby sa chlieb zamenil za krv, za krv na cestách. Tá miera kompromisu je tu veľmi dôležitá. A z toho je potrebné vychádzať aj pri hľadaní nejakej, by som povedal, prijateľnej miery kompromisu pre to ďalšie obdobie.

Preto skončím s tým, s čím som začal. Volám po zodpovednosti. Tá zodpovednosť by mala spočívať v tom, že tá miera kompromisu, ktorú chceme prijať, by mala zodpovedať filozofii zákona o zvýšení bezpečnosti cestnej premávky, aby sme sa nedostali niekde, kde sme boli predtým, pretože ten zákon mal, hovorím, hlavnú náplň v tom, aby sme hľadali spôsob a cestu. Totiž obmedzenia prišli pre kamióny, pre vozidlá nad 3,5 tony, pre osobné vozidlá. Každý musel istú mieru kompromisu akceptovať z hľadiska filozofie a tvorby a obsahu toho zákona. No a do istej miery aj tí poľnohospodári, gazdovia musia niektoré veci akceptovať. Viete, povolenie výnimky nie je neumožnenie dostať sa k tomu svojmu políčku, ale je to na posúdení z tých odborných orgánov Policajného zboru, do akej miery je to únosné. Preto sme tam dali tú výnimku a preto som ju zhodou okolností ja predkladal, aby sa za to neplatili nejaké správne poplatky, aby sa našla, ešte raz hovorím, vhodná miera kompromisu.

Posledné slovo. Volám po zodpovednosti. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Hlasy v sále.)

Poprosím aj pani navrhovateľku, aj pána spravodajcu, aby si to, čo patrí do rozpravy a ešte do záverečného slova, vyjasnili mimo tejto sály.

A teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1095, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1134.

Dávam teraz slovo poslancovi Petrovi Gaburovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

P. Gabura, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je mi cťou uviesť zákon, ktorý predkladám, a chcel by som troška úvodom načrieť aj do histórie, čo sa týka predmetu predloženia tohto zákona.

Sektor finančných služieb bol čiastočne privatizovaný už v roku 1992, keď sa kupónovou metódou rozdali akcie Všeobecnej úverovej banky, t. j. 52 %, Investičnej a rozvojovej banky, 52 %, Slovenskej poisťovne a Unionu poisťovne, akciovej spoločnosti, 30 %. Okrem týchto podielov bol štát priamo alebo sprostredkovane majiteľom alebo spolumajiteľom Slovenskej sporiteľne, Banky Slovakia, Poštovej banky, Istrobanky, Dopravnej banky a Priemyselnej banky. Spolumajiteľmi boli väčšinou štátom kontrolované podniky.

Štát sa neodhodlal na predaj podielov v bankách napriek tomu, že boli kapitálovo silné a vyžadovali si finančné injekcie. Dôkazom toho bolo, že VÚB a Slovenská sporiteľňa si požičali od renomovanej Svetovej banky dodatočný kapitál, aby splnili ekonomické ukazovatele vyžadované Národnou bankou.

Obrat v pohľade na banky nastal v roku 1996. Vtedy Vladimír Mečiar na konferencii usporiadanej týždenníkom The Economist neočakávane povedal: "Do konca tohto mesiaca, najneskôr do konca februára budú banky sprivatizované." Laická odborná verejnosť zostala v nemom úžase, Národná banka Slovenska skonštatovala, že nedostala ani jeden privatizačný projekt. Vladimír Mečiar neskôr povedal, že banky sa nemôžu privatizovať preto, že český Fond národného majetku nechce odovzdať slovenskému akcie VÚB.

Neskôr sa ukázalo, že investormi mali byť významné slovenské priemyselné podniky. Nebol investorom nikto iný ako Východoslovenské železiarne Košice. Postupne ovládli IRB, Poštovú banku a Dopravnú banku. V IRB bolo treba zvýšiť kapitál a Východoslovenské železiarne však nemali dostatok peňazí a banka skončila v nútenej správe. Poštovú banku prevzala po roku 1998 skupina ISTROKAPITÁL a Dopravná banka skrachovala.

Vláda sa zaoberala nielen reprivatizáciou, ale aj predajom účasti podielov už v privatizovaných podnikoch alebo vo firmách, v ktorých mala úplnú kontrolu. V rámci celkového programu reforiem podnikov a bankového sektora slovenská vláda v spolupráci so Svetovou bankou vyriešila problém bánk v štátnom vlastníctve. Súčasťou tejto stratégie bola privatizácia Investičnej a rozvojovej banky, Všeobecnej úverovej banky a Slovenskej sporiteľne.

Banky sa privatizovali aj preto, lebo postupne strácali podiel na trhu a súkromné banky ich vytláčali z trhu. Ich potenciálna predajná hodnota klesala a hrozilo, že sa zníži potenciálny výnos z privatizácie. V roku 1998 majetok týchto troch bánk predstavoval 47 % celkových aktív oproti ich 66 % v roku 1993. Poskytnuté úvery predstavovali 64 % všetkých úverov poskytnutých slovenským bankovým sektorom. Každá banka mala vo svojom úverovom portfóliu veľký podiel problémových úverov a produkovala stratu.

Prvým cieľom ozdravenia bánk bolo, aby mali dostatok kapitálu. Situácia v jednej z nich bola taká, že ku koncu roku mala záporný kapitál a ako banka existovala už len na papieri. V iných ekonomikách by prišiel krach. Na Slovensku si to vláda nemohla dovoliť, lebo by to znamenalo kolaps celého finančného systému.

Druhým cieľom bolo zníženie podielu nesplácaných úverov. Aká bola situácia v jednotlivých bankách? IRB od decembra 1997 bola pod nútenou správou. Národná banka Slovenska podľa zákona mala byť buď rekapitalizovaná alebo oddlžená do decembra 1999. Problémy s úvermi VÚB boli veľmi veľké aj napriek snahe vedenia zvýšiť hospodárnosť prevádzky, banka ostala neziskovou a produkovala prevádzkovú stratu vo výške okolo 3 mld. až 4 mld. korún ročne. Mala postavenie hlavného poskytovateľa komerčných úverov. Preto bolo nevyhnutné, aby mohla poskytovať úvery podnikateľskému sektoru, ktorý prechádzal prestavbou. Objem portfólia klasifikovaných úverov VÚB vyžadoval zvláštne opatrenia, ktoré by podporili podnikateľský sektor. Aby bolo možné VÚB úspešne privatizovať, bolo nevyhnutné odstrániť komerčné neatraktívne pohľadávky. Slovenská sporiteľňa vďaka menšiemu podielu neproduktívnych úverov, vysokej miery likvidity a nízkym nákladom na vklady domácností bola v lepšom stave ako VÚB. Ale napriek tomu musela Slovenská sporiteľňa prejsť predprivatizačnou očistou aktív.

Ozdravenie bánk nebol jednoduchý proces, pretože musela sa meniť legislatíva a muselo sa konať veľmi rýchlo. Dá sa však opísať veľmi jednoducho. Z bánk sa do štátnej agentúry Slovenská konsolidačná previedli zlé, teda nesplácané úvery. Banky namiesto nich dostali štátne dlhopisy, čo sú vlastne peniaze vo forme veľmi kvalitných cenných papierov, celkové náklady na reštrukturalizáciu vrátane rekapitalizácie dosiahli 123,9 mld. korún. Podľa medzinárodných porovnaní sa dá povedať, že išlo o najrýchlejšie ozdravenie bánk, ktoré bolo z hľadiska percentuálne vyjadreného pomeru medzi množstvom peňazí v porovnaní s hrubým národným produktom aj relatívne lacné. Náklady na reštrukturalizáciu bánk vyjadrené ukazovateľom "náklady HDP" predstavovali na Slovensku 14 %. V iných krajinách boli vyššie, v Slovinsku, uvediem pre príklad, 20 %, Indonézii 29 %, Chile 29 %, Turecku 30 % a Thajsku 32 %.

Prvou lastovičkou v privatizácii bánk bol predaj podielu v Československej obchodnej banke. Privatizovala ju síce Česká republika, ale Národná banka Slovenska mala v banke podiel necelú štvrtinu, 24,13 %. Akcie sa predali koncom roku 1999. Podiel NBS sa predal za 403 mil. eur, čo bolo 17,1 mld. korún, z ktorých sa 15,6 mld. v tých časoch odviedlo do štátneho rozpočtu.

Po ozdravení štátom kontrolovaných bánk sa banky privatizovali. Do VÚB a Slovenskej sporiteľne najprv dočasne vstúpila medzinárodná finančná korporácia IFC zo skupiny Svetovej banky. Cieľom jej vstupu bolo pritiahnuť investorov. Ten istý scenár sa použil aj pri privatizácii Československej obchodnej banky. Majiteľom VÚB sa napokon stala talianska spoločnosť IBCI. Za VÚB zaplatila 21 mld. korún. Slovenskú sporiteľňu (87 %) kúpila rakúska skupina Die Erste za 18,4 mld. korún. IRB nadobudla maďarská banka OTP. Za 93 % akcií zaplatila 333,3 mil. korún. Slovenskú poisťovňu získala nemecká poisťovňa Allianz. Za 66,7 % akcií zaplatila 6,231 mld. korún. Slovenská poisťovňa pred privatizáciou predala ňou kontrolovaný podiel 90 % v Istrobanke rakúskej skupine BAWAG za 2,22 mld. korún. Okrem toho Fond národného majetku predal Banku Slovakia za 360 mil. korún.

Takže pre oživenie toľko zo súčasnej histórie bánk na Slovensku.

Na slovenskom bankovom trhu v súčasnosti aktívne vykonáva svoju činnosť okrem centrálnej banky 16 komerčných subjektov, 10 pobočiek zahraničných bánk a 2 úverové družstvá. A ako sa správajú na trhu? Podmienky poskytovania úverov a služieb približne kopírujú. Takže o konkurencii nemôže byť reč. Naopak, sledujeme nárast úrokových marží bánk pri úveroch poskytovaných obyvateľstvu. Kým v júli minulého roka predstavoval rozdiel medzi výškou úrokov z novo poskytnutých úverov a úrokov z prijatých vkladov reprezentovaných medzibankovou trhovou sadzbou zhruba 3 percentuálne body, v prvom štvrťroku tohto roka to už bolo temer 6 percentuálnych bodov. Toto správanie mnohým potenciálnym klientom bánk natrvalo zabuchlo dvere pred možnosťou získať úver na kúpu, rekonštrukciu bytu, domu a tak ďalej. Dôvod? Kríza. Ale platobná disciplína a nevymožiteľné úvery sa na Slovensku vôbec nedávali a nedávajú závdavok takto sa správať k obyvateľstvu. Skôr to vyvoláva pocit, že banky musia šetriť a hromadiť finančné prostriedky.

Na zisky slovenských bánk mal najväčší vplyv najmä rast úrokových výnosov. Ide najmä o príjmy z poskytnutých úverov. Tie sú za niekoľko posledných rokov významným motorom ziskovosti bánk spolu s prijímaním poplatkov. Finančné inštitúcie na úrokoch zarobili 28,8 mld., čo je o 16 % viac ako pred rokom. Rástli taktiež výnosy z poplatkov a provízií. Tie si medziročne prilepšili o 9 % a ku koncu obdobia dosiahli viac ako 9 mld. korún.

Budúcnosť bánk sa bude vyznačovať menším, prísnejšie regulovaným bankovým systémom a prevahou univerzálnosti bánk. Banky sa nebudú môcť spoliehať na kapitálové trhy. Tradičné bankovníctvo povedie k tomu, že bankový model bude jednoduchší, odolnejší voči rizikám a bude transparentnejší. Banky budú dosahovať nižšie zisky, ale výnosy po započítaní rizika nebudú výrazne nižšie, pretože tento obchodný model bude celkovo menej rizikový. Banky si ponechajú väčšiu časť svojich výnosov a ponesú viac zodpovednosti za overenie kvality úverov. Je pravdou, že budeme čeliť vážnym rozpočtovým problémom, pretože ekonomická recesia, prepad cien aktív znížia daňové príjmy, a preto sa nevyhneme z dlhodobého hľadiska vyššiemu zdaneniu. Práve vzhľadom na dominantné postavenie finančných služieb na celkovej ekonomike je prirodzené, že či už súčasná alebo budúca vláda sa bude snažiť tento sektor čo najviacej zdaniť. A vplyv verejnej mienky bude tlačiť na bankovú správu, zdaňovanie, spôsob vyplácania dividend a platobnú politiku. Musíme počítať aj s týmto konfliktom.

Zámerne som v úvode spomenul genézu vývoja bankovníctva a jeho ozdravenia od roku 1989 na Slovensku, koľko prostriedkov sa investovalo do ozdravenia bánk z peňazí daňových poplatníkov, a preto si myslím, že aj banky by mali byť solidárnejšie voči občanom a voči podnikateľom. A, áno, všetci to vidíme, banky zverejňujú veľmi dobré hospodárske výsledky za prvý kvartál. O čom to teda hovoríme, keď sa dostali z krízy tak veľmi ľahko? Preto účelom navrhovaného zákona je zvýšiť úroveň solidarity, daňového mechanizmu subjektov, ktorým zákon poskytuje osobitné výsady. Takýmito subjektmi sú právnické osoby, ktoré sú držiteľmi bankového povolenia, teda banky. Náš právny poriadok poskytuje bankám výsadné postavenie v ekonomickom živote. Bez využívania bankových služieb sa nedá uskutočniť temer žiadny ekonomická aktivita. Bankám to preto zaručuje vysoké príjmy, vyplývajúce z ich právneho postavenia. Je preto spravodlivé, aby tieto subjekty prispievali do spoločnej pokladne vyššou mierou ako ostatné ekonomické subjekty. Na zabezpečenie určitého štandardu dôstojného života pre každého je preto solidarita silnejších s menej úspešnejšími a chudobnejšími nevyhnutná. Navrhovaný zákon navrhuje vrátiť sa k tradícii solidárneho daňového systému.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Zákon zvýši príjem do štátneho rozpočtu o 6 %, voči výške dane z príjmov od držiteľov bankových povolení oproti súčasnému mechanizmu. Návrh neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a na tvorbu miezd ani na životné prostredie. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, po prvé, predaj emisií cez garážovú firmu bola zlodejčina, dámy a páni, pri ktorej bola Slovenskej republike spôsobená škoda takmer v sume 8 mld. korún. Zodpovednosť za túto škodu v čase hospodárskej krízy nesie predseda vlády Robert Fico, lebo túto zlodejčinu obhajuje a kryje. Takto vykráda štátny rozpočet.

Po druhé. Dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu uvedený poslanecký návrh zákona. Bol vám doručený v lehote, ako predpisuje rokovací poriadok. Predseda Národnej rady ho zaradil na rokovanie tejto schôdze, keďže spĺňa všetky formálne náležitosti návrhu zákona.

Ja osobne nepovažujem za vhodné zvyšovať sadzby dane v čase hospodárskej krízy, tak ako to nepovažuje za vhodné ani ministerstvo financií. Ale na druhej strane nesúhlasím ani s ministerstvom financií, napr. aby sme rušili asignáciu pri dvojpercentnej dani. Som presvedčený, že rovná daň je jedna z mála vecí, pre ktoré je Slovenská republika atraktívnou krajinou napriek trojročnému pôsobeniu tejto vládnej koalície.

Vážený pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

M. Hort, podpredseda NR SR: Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

A otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že ani pri tomto návrhu zákona som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, skôr ako dám slovo spravodajcovi, kto sa hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má jediný prihlásený a to je pán poslanec Brocka ako spravodajca. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Dámy a páni, predaj emisií cez garážovú firmu bola zlodejčina, pri ktorej Slovenská republika bola poškodená a prišla o takmer 8 mld. korún. Zodpovednosť za túto škodu v čase hospodárskej krízy nesie predseda vlády Robert Fico, pretože tento škandalózny tender od samého začiatku až po dnes obhajoval. Takto vykráda štátny rozpočet. No a kolega Gabura na rozdiel od predsedu vlády sa týmto svojím návrhom, naopak, usiluje štátny rozpočet naplniť. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brocku sa nehlási nikto, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

On bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave, a vyhlasujem tým pádom všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce reagovať. Nech sa páči.

P. Gabura, poslanec: Ja by som zareagoval len na jeden moment: Vskutku sme atraktívnou krajinou aj pri tejto rovnej dani aj pre našich občanov? Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Predpokladám, že pán spravodajca v záverečnom slove nebude reagovať.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať o 17.00 hodine.

A pristúpime k nasledujúcemu bodu, ktorým je prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Tento návrh ste dostali ako tlač 1096 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1130.

Opäť dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Gaburovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasy v sále.) Ide o tlač 1096, Zákonník práce. (Reakcia z pléna.) Áno, je to nedeľa.

P. Gabura, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v roku 321 vydal cisár Konštantín Veľký nariadenie, ktorým pod hrozbou trestu zakázal sudcom, obchodníkom a obyvateľom miest pracovať v nedeľu. Aj 1688 rokov po tomto rozhodnutí sa miliardy ľudí na celom svete tešia práve na nedeľu ako na deň vytúženého pracovného pokoja. Konštantín 274. rok až 337. rok bol prvý rímsky cisár, ktorý prijal kresťanskú vieru, vraj potom, ako sa mu zjavil na oblohe horiaci kríž a nápis V mene toho dobývaj. A súčasne sa stal prvým svetským vládcom, ktorý ediktom potvrdil už dve storočia staré odporúčania kresťanských duchovných svätiť nedeľu ako Deň Pána či jednoducho Domenica, ako dnes románske jazyky nazývajú nedeľu. Rimania prevzali názvy siedmich dní v týždni od Egypťanov. Dni niesli mená podľa pôvodných planét. V germánskom a v anglosaskom svete sa dodnes používa Sonntag, teda Sunday, Deň Slnka, deň zasvätený najvyššiemu barbarskému božstvu. Zvyk svätiť jeden z dní v týždni ako náboženský sviatok, v ktorom sa nesmie pracovať, však rozhodne nie je objavom kresťanov. Svoj sabat a s oveľa prísnejšími obmedzeniami už dávno predtým slávili Židia. Sobota bola prvým dňom nového židovského týždňa. Kresťania si v snahe odlíšiť sa zvolili ako prvý deň v týždni, teda nie posledný, ako sa to vníma dnes, nedeľu: "Na Deň Pána sa stretnite a lámte chlieb a vykonajte sviatosť oltárnu po priznaní svojich hriechov, aby vaša obeť bola čistá," stojí v jednom z dobových cirkevných nariadení. V epištole Barnabáša sa spomína, že Ježiš vstal z mŕtvych práve v nedeľu. Tu pripomeňme, že v ruštine znamená nedeľa celý týždeň a nedeľa sa nazýva vaskresenije, teda vzkriesenie.

Ako prvý spomína nedeľný odpočinok Tertullianus v roku 202: "V Deň zmŕtvychvstania Pána by sme sa mali vystríhať prosebníctva alebo každého stavu a úradu právneho odložiac všetky naše obchody, aby sme nedali nijaký priestor diablovi. V tento deň sa majú kresťania schádzať na bohoslužbách a vystríhať sa práce." K začiatku 4. storočia sa datujú prvé snahy presne definovať nedeľu cirkevnými a neskôr svetskými zákonmi. Koncil v Elvire v roku 300 vydal dekrét, podľa ktorého kto v meste zanedbáva návštevu kostola po tri nedele, bude za trest na krátky čas exkomunikovaný. Už spomínaný Konštantínov edikt vydaný o 21 rokov neskôr bol prvým občianskym zákonom o nedeli. Cisár ním zakázal pracovať prakticky všetkým, výnimku povolil vtedy len roľníkom. Narbonnský koncil v roku 589 nariadil za prácu v nedeľu potrestať občana pokutou 5 zlatých a nevoľníka 100 ranami bičom. Od 8. storočia možno sledovať postupný vznik súčasnej podoby uctievania nedele. Miestne autority v tento deň takmer všade vylučovali službu, verejné obchodovanie, prácu sudcov a verejné slávnostné skladanie prísah. Zákony v starom Anglicku trestali porušenie zákona o nedeli ako hocijaký iný zločin a priestupok. Pod vplyvom reformácií a nástupom puritanizmu tu prijali mnoho nariadení, ktoré dodnes rešpektuje striktný anglikánsky sabat, ktorý prežíva najmä v Škótsku. Moment trestu za prácu sa však postupne vytrácal a kresťanská nedeľa sa čoraz viac stávala predovšetkým dňom stretnutia veriacich na spoločných bohoslužbách. Spojené štáty, kolíska modernej demokracie, neprijali nikdy nijaký zvláštny federálny zákon o nedeli. Takmer všetky štáty Únie však majú tendenciu obmedzovať až na výnimky prácu v nedeľu a obchody s tvrdým alkoholom zostávajú v ten deň väčšinou zatvorené.

Pôvodné idey kresťanstva dostali v modernom svete celkom nové naplnenie. K voľnej nedeli si robotníci vybojovali aj voľnú sobotu. A už koncom 19. storočia sa v Anglicku zrodil módny pojem "víkend" ako prvok životného štýlu strednej vrstvy, kde je koniec týždňa vyhradený pre zábavu a šport. V tradične katolíckych európskych krajinách sa však dodnes vedú spory, či úplne podľahnúť tlaku moderných čias. Zvlášť Rakúšania a Nemci majú obavy o svoj nedeľný pokoj. V Rakúsku dodnes platí až na výnimky zákaz práce v nedeľu a katolícka cirkev ho chce presadiť dokonca aj ako súčasť ústavy. Na jeseň v roku 1999 tu založili dokonca Združenie pre nedeľu, ktorého obľuba údajne rastie. Obchody v oboch krajinách sú v tento deň zatvorené.

Na Slovensku stále pretrvávajú prípady, keď sú zamestnanci predovšetkým v maloobchode nútení k výkonu práce počas nedele napriek tomu, že im pracovné právo zaručuje platené pracovné voľno. Zamestnanci vykonávajúci prácu v predajniach sa počas nedele nemôžu riadne venovať svojim rodinám, pretože v čase, keď sú ich deti a ostatní rodinní príslušníci doma, títo zamestnanci pracujú. Ochrana manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí a mladistvých garantuje Ústava Slovenskej republiky. Práca, ktorou je počas nedele predaj tovaru, nie je dôležitejšia ako rodina a deti, ktorým sa rodičia nemôžu venovať napriek tomu, že platené pracovné voľno im garantujú právne predpisy platné v Slovenskej republike.

Príkaz zasvätiť siedmy deň v týždni Bohu je i tretím príkazom Desatora. Toto základné mravné pravidlo, na ktorom vyrástla celá kresťanská civilizácia, učí, že 6 dní má človek pracovať a tvoriť všetky svoje diela, a siedmy deň však vyhlasuje za deň Pánov: "Vtedy nebudeš konať žiadnu prácu, ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach."

Ústava Slovenskej republiky sa vo svojej preambule hlási k cyrilo-metodskému duchovnému dedičstvu. Desatoro a i jeho tretie prikázanie je základným kameňom tohto dedičstva. Náš právny poriadok by mal z tohto dedičstva vychádzať ako zo svojho mravného a prirodzeného základu vrátane určenia o Dni Pánovom, ktorým je v kresťanskej tradícii nedeľa.

Nedeľa ako deň pracovného pokoja je súčasťou kultúrneho dedičstva ako voľný deň pre rodinu, materstvo a náboženstvo. Zmysel nedele nemožno oddeliť od tohto osobitného dňa, stratil by sa celkom. Nedeľný pokoj nemožno nahradiť nejakou prestávkou v práci. Za voľnú nedeľu sa angažujú rovnako cirkvi aj odbory.

Spoločenská zmena, ktorú zažívame má dopad na spôsob trávenia nedele. Mnohí sú v rozpakoch, ako by sme mali sláviť a usporiadať si nedeľu. Ak chcú kresťania hovoriť o veľkej dôležitosti nedele, pre spoločnosť je dôležité, aby aj sami tento deň svätili novým spôsobom. Bohoslužobné slávenie nedele a jej spoločné strávenie v obci, v rodine alebo v kruhu priateľov musí byť naplnené novým životom. Ľudia potrebujú nedeľu. Nedeľa prerušuje kolobeh práce a konzumu. Zásada, že čas sú peniaze, by nemala ovládať všetky dni nášho života.

Keďže štát má i podľa medzinárodných dokumentov a v zhode so zásadou zosúlaďovania rodinného a pracovného života v presadzovanom pracovnom práve Európskej únie vytvárať predpoklady na spravodlivé a primerané pracovné podmienky, navrhujem zákaz určitých prác nielen počas vymenovaných sviatkov, ale každú nedeľu. Navrhovanou úpravou sa zakazuje práca, ktorou je maloobchodný predaj tovaru v obchode a v niektorých ďalších zariadeniach počas nedele a vymenovaných sviatkov s výnimkou predaja tovarov, ktoré sú taxatívne vymedzené v prílohe návrhu zákona. Navrhovaná úprava je v súlade s čl. 2 Európskej sociálnej charty, ktorá garantuje zamestnancom platené sviatky, a v súlade so smernicou o pracovnom čase, ktorá zamestnancom garantuje nepretržitý odpočinok v týždni.

Zamestnanci majú zaručené platené voľno vo sviatok podľa zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Zákonník práce len výnimočne umožňuje v dňoch pracovného pokoja výkon prác, ktoré vzhľadom na ich povahu nie je možné vykonávať len v pracovných dňoch. Ide o práce najmä v nepretržitých prevádzkach ako napr. o práce, ktoré sú tak nevyhnutné, že ich nevykonaním by mohol byť ohrozený život alebo zdravie. Tieto práce sú výslovne vymedzené v § 94 Zákonníka práce. Napriek dlhoročnej právnej úprave sviatkového práva v Zákonníku práce a v osobitnom zákone o sviatkoch a dlhoročným tradíciám pracovného voľna počas sviatkov a v nedeľu v Slovenskej republike sa neustále predajný čas počas nedele rozširuje. V úsilí predísť komercializácii počas nedieľ, ktoré sú v Európe striktne dňami pracovného voľna, navrhujem zákaz predaja všetkých druhov tovarov s výnimkou taxatívne uvedených tovarov. V pôvodných členských krajinách Európskej únie sa dodržuje zákaz práce v nedeľu. Len v nových členských krajinách strednej a východnej Európy zamestnávatelia, obchodné reťazce nedodržujú toto pravidlo.

Stojíme pred úlohou ozrejmiť kresťanský a humánny zmysel nedele a dať jej príťažlivú silu. Nesmieme sa uspokojiť tým, že dosiahneme len politickú ochranu nedele. Rozhodujúce je, ako budeme sami nedeľu prežívať. K stretnutiam, ktoré nedeľa umožňuje, patrí pre kresťanov aj zhromaždenie pred Bohom. Týmto nedeľa poukazuje sama na seba. Ukazuje, že všetok čas spočíva v Božích rukách. Ľudia sa nesmú nechať zotročiť tlakmi, ktoré si sami vytvorili. Zachovanie a na budúcnosť zamerané usporiadanie nedele je možné, ak sa k nej kresťania spoločne s inými budú odvážne hlásiť, ak ju prijmú ako obohacujúci dar od Boha a keď spolu s ním sa budú angažovať za ľudskejšiu spoločnosť. Nedeľa musí byť udržiavaná životu a musí byť neustále obnovovaná každou generáciou. Aj my všetci túžime nájsť pokoj, trošku pookriať. Pomôže nám na to pravidelné slávenie nedele.

"Konečne sobota," vzdychnú si ľudia po celotýždennej práci. Prirodzene túžime po odpočinku. Moderný svet strhuje človeka ako prúd. Pre mnohých ľudí je to už iba víkend, koniec týždňa, koniec robote. V piatok pri rozlúčke si ľudia želajú pekný víkend, ako to počúvame z oznamovacích prostriedkov, čo súvisí so zámerom vytlačiť z nášho života všetko kresťanské, bez ohľadu na to, či tento zvrat je cudzí duchu slovenskej reči. Na druhej strane konzumný spôsob života ženie ľudí do práce bez oddychu. Boh stvoriteľ a zákonodarca vo veľkej láske k človeku výslovne mu ukladá ako príkaz: "Spomni si na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil." V Novom zákone tento deň odpočinku je nedeľa. Nedeľu má zasvätiť každý človek i celé ľudstvo, vtedy si má oddýchnuť od každodennej práce, obdivovať krásu stvorenia a ďakovať za každodenný chlieb a za všetky dobrá. To znamená nedeľný odpočinok. Deti čakajú na toto týždňové stretnutie s rodičmi, pretože celý týždeň sú členovia rodiny rozdelení školou a zamestnaním. Spoločný nedeľný obed utužuje rodinné zväzky, vzájomnú lásku, vytvára harmonickú jednotu. Súčasná rodina sa dostala do krízy a jednou z jej príčin je znesvätenie nedele, rozbitie rodinného spoločenstva. Rodinné spoločenstvo je viac ako záujmy jednotlivcov, či je to už šport, turistika alebo rekreácia. Šťastná rodina je v dnešných časoch ako keby pozostatkom raja. Nemáme v ten deň chodiť do zamestnania okrem takých zamestnaní, ktoré sú nevyhnutné, ako zdravotníctvo, také, ktoré zabezpečuje dopravu, alebo tam, kde sú nepretržité prevádzky, sú to napr. pekárne, alebo tam, kde niekto prevádzkuje kultúru, kino, divadlo, reštauračné, kaviarenské zariadenia, ktoré umožňujú človeku príjemne stráviť napr. nedeľné popoludnie. Je málo takýchto zamestnaní, činností, ktoré sa musia vykonávať aj v nedeľu. Iné zamestnania, obchody, súkromní podnikatelia sa nemajú realizovať. Ani stavbárske práce nie sú výnimkou. Ak nejaký zamestnávateľ núti pracovať svojich zamestnancov aj v nedeľu, ich prehrešenie spadá na jeho svedomie. Ak niekto má možnosť ovplyvniť pracovanie v nedeľu, má povinnosť to urobiť.

Záverom už len formálne veci, že návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, pretože ustanovenia o nepretržitom odpočinku v týždni v inštitúciách, ktoré sú napojené na štátny rozpočet, v podstate dodržiavajú. Naopak, pokuty, ktoré budú musieť zamestnávatelia odvádzať v prípade nedodržania zákona, budú príjmom štátneho rozpočtu.

Návrh neodporuje žiadnej medzinárodnej zmluve ani právu Európskej únie a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ďakujem, že ste ma vypočuli.