M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Jánovi Kvorkovi. Máte slovo, pán poslanec.
J. Kvorka, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 1096), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 260 z 9. júna 2009 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1130 z 29. mája 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Navrhovanou úpravou sa zakazuje práca, ktorou je maloobchodný predaj tovaru v obchode a v niektorých ďalších zariadeniach počas nedele a vymenovaných sviatkov s výnimkou predaja tovarov, ktoré sú taxatívne uvedené v prílohe návrhu zákona.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 2. septembra 2009 a gestorský výbor v termíne do 4. septembra 2009.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám, pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pána poslanca Rydla. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec Rydlo.
J. Rydlo, poslanec: Vážený pán podpredseda, ctený pán predkladateľ, vážený pán relátor, slávna snemovňa, týmto svojím vystúpením chcem prispieť k rodiacej sa celospoločenskej diskusii o nedeli, o jej sviatočnom charaktere a o sviatkovom práve.
V Európe je sviatočný charakter nedele zákonom chránený prakticky vo všetkých členských štátoch Európskej únie i mimo nej, napr. vo Švajčiarskej konfederácii či v Nórskom kráľovstve, predovšetkým však v tých západoeurópskych krajinách, ktoré neboli vystavené totalitárnym dechristianizačným režimom.
Tak napr. v Nemecku, do záujmovej sféry ktorého Slovensko chtiac-nechtiac patrí, je nedeľné voľno chránené ústavou. Článok 139 Weimarskej ríšskej ústavy z roku 1919, ktorý je súčasťou aj terajšieho Grundgesetz, t. j. základného zákona, čiže Ústavy Spolkovej republiky Nemecko, ustanovuje nedeľu ako deň voľna a duševného pookriatia. Zrušenie nedele alebo akékoľvek opatrenie, ktoré by túto funkciu nedele spochybňovalo, by bolo v rozpore s ústavou, a teda napr. nie je možné, aby túto oblasť upravovali krajinské parlamenty nemeckého súštátia.
Zákonodarstvo nášho obnoveného štátu sa postupne tiež vydáva na cestu návratu k rešpektu sviatočného charakteru nedele a štátom uznaných sviatkov. V roku 2002 petícia Nezávislých kresťanských odborov Slovenska bola úspešná, pretože sa pod žiadosť o rešpektovanie sviatočného charakteru nedele podpísalo vyše stotisíc, opakujem, vyše stotisíc našich spoluobčianok a spoluobčanov. Žiaľ, zákonodarcovia tretieho volebného obdobia nášho parlamentu ich žiadosti nevyhoveli, ich predstava o návrate k autentickým civilizačným hodnotám nášho kontinentu, na ktorých je postavená Európska únia, bola v tom čase inakšia.
Až zákonom č. 200/2008 Z. z. z 15. mája 2008 Národná rada Slovenskej republiky upravila § 94 Zákonníka práce tak, že zamestnancovi nemožno nariadiť prácu 1. januára (Nový rok), na Veľkonočnú nedeľu, na Štedrý deň po dvanástej hodine a 25. decembra, na Božie narodenie, t. j. na prvý sviatok vianočný.
Táto novelizácia nielenže sa stretla s uznaním a porozumením drvivej väčšiny obyvateľov našej republiky, ale aj zosilneli hlasy volajúce po celoročnom rešpekte sviatočného charakteru všetkých nedieľ a štátom uznaných sviatkov, opierajúc sa o našu poldruhatisícročnú kresťanskú tradíciu.
V pracovnoprávnej praxi Slovenskej republiky sa čím ďalej, tým častejšie vyskytujú prípady, keď sú zamestnanci nútení k výkonu práce počas nedele a počas ostatných štátom uznaných sviatkov, a to napriek tomu, že im sviatkové právo zaručuje platené pracovné voľno. Vplyv na nedeľu majú najmä prenikajúce spoločenské a hospodárske premeny, rastie ponuka služieb, ale najmä práca iných sa často zneužíva na skrášľovanie vlastnej nedele. Zamestnanci vykonávajúci prácu v predajniach sa počas sviatkov nemôžu riadne venovať svojim rodinám, pretože v čase, keď sú ich deti a ostatní rodinní príslušníci doma, títo zamestnanci pracujú. Ochranu manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí a mladistvých garantuje Ústava Slovenskej republiky. Práca, ktorou je počas sviatkov predaj tovaru, nemôže byť dôležitejšia ako rodina, ako deti, ktorým sa rodičia nemôžu venovať napriek tomu, že platené pracovné voľno im garantujú právne predpisy platné v slovenskom štáte.
Ľudia však nedeľu potrebujú. Striedanie práce a pravidelného odpočinku patrí neodmysliteľne k bytiu a životnému rytmu každého človeka. Bez nedele nám zostane iba sedem pracovných dní. Zaobchádzanie s voľným časom preto nemá byť určované iba trhom a obchodom. A pravidelný čas voľna pomáha zachovávať si potrebný odstup od neustále zrýchľujúcich sa zmien. Nedeľa nám pomáha oddeľovať tlak a zodpovedne sa prispôsobovať vyšším pracovným nárokom. Ľudia žijú rodinným životom, vytvárajú sa rodinné vzťahy v užšom zmysle, v širšom zmysle, ďalej sa nadväzujú vzťahy k priateľom i k svojmu sociálnemu prostrediu. Tieto vzťahy sa môžu rozvíjať iba vo voľnom čase. Súdržnosť spoločenstiev, ale aj spoločnosti ako celku nemôžu zabezpečiť iba hospodárske dobrá. Nie všetko, čo v živote robíme, a to zvlášť vo vzťahu k rodine a priateľom, sa nám ekonomicky oplatí. Ak má "nedeľu" otec v pondelok, matka v stredu a deti v nedeľu, narušuje to predovšetkým vzťahy v rodinách, ktoré sú základnou bunkou každej spoločnosti.
Podľa prieskumov Európskej únie v podnikoch, ktoré nechávajú svojich pracovníkov robiť aj v nedeľu, je pravdepodobnosť ich ochorenia o tretinu vyššia ako vo firmách s nedeľným oddychom. Podľa týchto štúdií trpí psychická stabilita najmä vtedy, ak sa naruší pestovanie rodinných vzťahov. Spoločne strávená nedeľa ako deň oddychu ponúka viac ako každý iný deň predpoklady na to, aby jednotlivec mohol a vedel nasadiť počas pracovných dní všetky svoje sily a schopnosti a stal sa prínosom pre spoločnosť.
Zamestnanci vykonávajúci prácu v podnikoch s viacerými zmenami, a to v rozličných oblastiach hospodárstva, stavebného priemyslu či v predajniach, sa počas nedele a sviatkov nemôžu riadne venovať svojim rodinám, pretože v čase, keď sú ich deti a ostatní členovia rodiny doma, oni pracujú, teda musia nastúpiť do práce. Ústava Slovenskej republiky zaručuje ochranu rodiny, manželstva, rodičovstva a osobitne detí a mladistvých. Ochrana nedele je základným kameňom európskeho sociálneho systému a otázkou maximálnej dôležitosti pre zamestnancov a ich rodiny.
Nedeľa ako súčasť kresťanskej kultúry našej spoločnosti rozhodujúco prispieva ku kvalite ľudského spolužitia. Práca počas nedieľ v rozličných oblastiach hospodárstva nemôže byť dôležitejšia ako rodina, na ktorej je postavená naša spoločnosť, ako sú normálne rodinné vzťahy, láska rodičov k deťom a detí k rodičom.
Keďže štát má v zmysle medzinárodnoprávnych dokumentov a v zhode so zásadou zlaďovania rodinného a pracovného života presadzovanom v pracovnom práve Európskej únie a v právnych úpravách jednotlivých členských štátov Európskej únie vytvárať predpoklady pre spravodlivé a primerané pracovné podmienky, novelizácia navrhuje zákaz určitých prác počas nedele a počas štátom uznaných sviatkov.
Aj na Slovensku nedeľa má byť chápaná ako deň pracovného voľna, ktorý je venovaný oddychu, pookriatiu ducha a najmä utužovaniu rodiny a rodinných príbuzenských alebo priateľských vzťahov. Len takto chápaná nedeľa a sviatočný oddych môže byť predpokladom nasadenia všetkých schopností človeka v celotýždňovej práci pre prospech celej spoločnosti.
Last but not least predkladaného volania po sviatočnom charaktere nedele a štátom uznaných sviatkov je teda príspevok k hľadaniu východiska z krízy, v ktorej sa Slovensko ocitlo. Bohužiaľ, svet hľadá jej riešenie čisto vo finančných a hospodárskych súradniciach, človek však nie je živý len chlebom, tak nás učí ľudová múdrosť. Niet pochybnosti o tom, že prosperujúce hospodárstvo je pre našu spoločnosť užitočné, ba potrebné. Avšak riešenie ekonomickej krízy, v ktorej sme sa ocitli, je v nedohľadne, nuž sa musíme naučiť žiť s krízou a zvládnuť ju tak, aby sme neutonuli, lež prežili, musíme sa primknúť k trvalým a večným hodnotám, napokon nie raz sme to v našich dejinách dokázali. Preto najvzácnejšia hodnota našej a každej kresťanstvom inšpirovanej spoločnosti spočíva v zdravej rodine. V tomto chaotickom svete globalizácie, ktorá rozožiera prirodzené rodinné vzťahy, práve rodina potrebuje viac času na to, aby bola naozaj rodina rodinou, nedeľný čas potrebujú jednak manželia navzájom, jednak rodičia pre deti, jednak deti pre rodičov. Návrat k sviatočnému charakteru nedele a štátom uznaných sviatkov je nevyhnutný a aj preto je v Národnej rade Slovenskej republiky predkladaný návrh zákona, lebo ľudia nedeľu potrebujú.
Slávna snemovňa, hlasy volajúce po návrate k sviatočnému charakteru nedele a štátom uznaných sviatkov sú stále silnejšie ako u nás na Slovensku, tak aj v ostatných členských štátoch Európskej únie aj v Európskom parlamente. Slovenská spoločnosť s nevšedným záujmom očakáva, či a kedy slovenskí zákonodarcovia prijmú alebo odmietnu novelizáciu zákona č. 311/2001 Z. z., teda Zákonníka práce. Bude zaujímavé, či a kedy politické sily zastúpené v najvyššom zákonodarnom zbore nášho obnoveného štátu jej význam pochopia alebo nie, pretože Národná rada, náš parlament, si píše svoj kádrový posudok nielen tým, čo prijme, ale aj tým, čo odmietne, najmä ak odmietne niečo, čo má ďalekosiahly význam pre stmelenie rodiny a výchovu detí.
Vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám. Čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte, prosím, mne. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Sabolová. Pokiaľ nikto iný sa nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Rydlo v širšom kontexte pomenoval problém, ktorý predkladá v svojej novele pán poslanec Gabura. Myslím si, že mali sme možnosť vypočuť si dva pohľady, jeden možno tak striktnejšie kresťanský, druhý tak striktnejšie možno občiansko-kresťanský, ale, myslím si, čo by mal vystihovať hlavne tento zákon, aby sme dali priestor pre ľudí, ženy, mužov a rodiny stráviť jeden deň spoločne a skutočne oddychovať. A myslím si, že túto novelu treba podporiť a potom v druhom čítaní ju dopracovať aj podľa podmienok alebo pripomienok, alebo návrhov, ktoré sme dostali, pán poslanec Rydlo, vo vašom návrhu, ktorý bol síce stiahnutý z rokovania, ale v druhom čítaní by tento návrh zákona mohol byť dobre dopracovaný a rozšírený a môžem povedať, že tento návrh podporíme. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Vážené kolegyne, kolegovia, chce reagovať pán Rydlo? Chce. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi Rydlovi.
J. Rydlo, poslanec: Mám len krátku poznámku a to je tá, že predošlá vláda, ktorá vládla osem rokov, za osem rokov, preboha živého, mohla niečo pre svätenie nedele, resp. za uzákonenie alebo ani nie za uzákonenie, ale za dôslednejšie rešpektovanie nedeľného kľudu urobiť. Bohužiaľ, tak neurobila. Dúfam, že táto vláda, ktorá sa opiera o sociálne cítenie občanov, o sociálne cítenie voličov, nájde toľko odvahy, že takéto rozhodnutie raz prijme. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce reagovať po rozprave pán spravodajca? Vidím, že chce. Máte slovo, pán navrhovateľ, so záverečným stanoviskom.
P. Gabura, poslanec: V podstate to, čo tu bolo povedané, má svoju hĺbku. Pán kolega, veľmi ma mrzí, že sa to má zvrtnúť na politické útoky, lebo nedeľa je o pokoji nás všetkých. Minulosť každá je niečím poznačená. A myslím si, že ten ľudský optimizmus je práve v tom, že pozeráme do budúcnosti. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k diskusii. Nie. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem navrhovateľovi, teda navrhovateľ ešte zostane na svojom mieste, ale ďakujem mu za účasť na tomto bode, aj spravodajcovi v každom prípade.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Je to tlač parlamentná 1097, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1124.
Pán navrhovateľ, máte opäť slovo a uveďte tento poslanecký návrh zákona.
P. Gabura, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, navrhovaná novela Obchodného zákonníka je reakciou na prípady netransparentných obchodných zmlúv, ktoré uzavreli súkromné spoločnosti so štátom alebo inými subjektmi hospodáriacimi s verejnými prostriedkami. Tieto zmluvy obsahovali ustanovenia o obchodnom tajomstve a znemožňovali tak účinnú spoločenskú kontrolu nad vynakladaním verejných prostriedkov. Aj keď jestvuje viacero súdnych rozhodnutí, ktoré ukladajú orgánom verejnej moci poskytnúť z takýchto zmlúv informácie, predovšetkým v režime zákona o slobodnom prístupe k informáciám, všetky tieto rozhodnutia sa vzťahujú vždy na konkrétny prípad. Naďalej sa však stretávame s prípadmi, keď sa do takýchto zmlúv ustanovenia o obchodnom tajomstve vkladajú a vyvolávajú tak podozrenie, že orgán verejnej moci sa chce účinnej spoločenskej kontrole vyhnúť.
Navrhovaná právna úprava stanovuje jednoduché, ale veľmi zrozumiteľné pravidlo. Každý, kto bude uzavierať zmluvu s partnerom, ktorý hospodári s verejnými prostriedkami, bude musieť počítať s tým, že ustanovenia o ochrane obchodného tajomstva sa na takúto zmluvu vzťahovať nebudú.
Legislatívnotechnicky sa navrhuje, aby takéto pravidlo platilo pre zmluvy, v ktorých je zmluvnou stranou verejný obstarávateľ podľa zákona o verejnom obstarávaní. Podľa § 6 zákona o verejnom obstarávaní sa toto pravidlo bude vzťahovať na Slovensku republiku zastúpenú svojimi orgánmi, na obce, na vyššie územné celky, na právnické osoby vymedzené v citovanom zákone, ktoré sú úplne alebo sčasti financované z verejných prostriedkov, a na združenia právnických osôb, ktorých aspoň jeden z členov spĺňa uvedenú podmienku.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
No a tento návrh zákona nebude mať dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.
Tento návrh je o tom, či sa rozhodneme účinne bojovať proti korupcii. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, teda poslankyni Kataríne Cibulkovej. Máte slovo, pani poslankyňa, a uveďte, prosím, spravodajskú správu.
K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami.
Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na verejné financie.
Z pripojenej doložky zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev vyplýva, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravovaná v práve Európskych spoločenstiev.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní určené výbory do 2. septembra a v gestorskom výbore do 4. septembra. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Ďakujem pánovi navrhovateľovi, ďakujem pani spravodajkyni.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme prvým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu a Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Je to parlamentná tlač 1110, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1126.
Slovo má pán poslanec Štefan Kužma. A uvedie tento poslanecký návrh.
Š. Kužma, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dôvodom predloženia návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. a zákon č. 461/2003 Z. z., je zrovnoprávnenie žien na materskej dovolenke, ktoré žijú v manželskom zväzku, s tými, ktoré nežijú v oficiálnom zväzku a sú osamelými ženami.
Stáva sa bežnou praxou, že mladí ľudia žijú v spoločnej domácnosti bez toho, aby sa oficiálne uzavrelo manželstvo. Tieto neoficiálne rodiny sú doteraz platným znením zákona finančne zvýhodnené, nakoľko umožňujú osamelým matkám poberať materskú 37 týždňov oproti 28 týždňom v prípade vydatých žien. Tento zákon bol zjavne dobre myslený pred mnohými rokmi, keď skutočne mimo manželstva sa rodili väčšinou deti len osamelým ženám. Dnes ale behom niekoľkých rokov, málo rokov sa nám vyše zdvojnásobil počet detí, ktoré sa rodia mimo manželského zväzku. Veľmi dobre vieme, že sú to mnohokrát de facto rodiny, kde si ale nedajú trvajú pobyt spoločný, lebo je to takto výhodnejšie, nezoberú sa a žijú v spoločnej domácnosti. Majú aj deti a majú výhodnejšiu materskú dovolenku o celých deväť týždňov. Myslíme si, že táto doterajšia legislatíva motivuje práve neuzatvárať manželstvá, žiť vo voľnom zväzku a má to veľmi negatívny dopad hlavne na deti, nakoľko takéto voľné zväzky sú menej stabilné ako manželstvá a pretrvávajú v nich aj nejasné právne ekonomické vzťahy. Podiel, ako som povedal, týchto detí sa za poslednú dobu zdvojnásobil. Nie je v záujme spoločnosti, aby ekonomicky motivovala ľudí neuzatvárať manželstvá.
Táto novelizácia zákona si kladie za cieľ zrovnoprávniť ženy žijúce v riadnych manželstvách s tými, ktoré žijú bez uzavretia manželského vzťahu. Odstráni to tak diskrimináciu rodiny založenej manželstvom, ktorá je základnou bunkou spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi, aby uviedol spravodajskú správu. Má slovo.
J. Šimko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k predmetnému návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 260 z 9. júna 2009 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1126 z 28. mája 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla v zmysle zákona o rokovacom poriadku Slovenskej republiky, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade so zákonom o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 2. septembra 2009 a gestorský výbor v termíne do 4. septembra 2009.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu všeobecnú. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca. Preto uzatváram možnosť prihlásenia sa ústne do rozpravy.
A vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Ďakujem spravodajcovi.
Pán navrhovateľ ešte zostane, pretože teraz pristúpime k prvému čítaniu rovnako ako v predchádzajúcom bode, a to o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužma a Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 1111, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1128.
Teda, pán navrhovateľ Kužma, máte opäť slovo a uveďte tento poslanecký návrh zákona.
Š. Kužma, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, dámy a páni, dôvodom predloženia návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z., motívom bola skutočnosť, že Slovensko má veľké problémy so zamestnaním dlhodobo nezamestnaných a veľmi ťažko zamestnateľných spoluobčanov. Často sú to ľudia bez akéhokoľvek vzdelania, bez akejkoľvek kvalifikácie, bez pracovných návykov, ktorých potrebujeme dostať do procesu pracovného. Potrebujeme ich dostať z letargie, potrebujeme ich dostať zo stavu, keď vlastne celý mesiac len čakajú na sociálne dávky. Mnohokrát je problém ich aj zamestnať, aj v aktivačných prácach, kde by mali narábať s určitou technikou.
Novela má práve za cieľ rozšíriť možnosť zamestnávateľov na aktivačné práce, ktorými doteraz boli len obce, aj o samosprávne kraje so zameraním práve na správcov ciest II., III. triedy samosprávnych krajov, ako aj na Slovenskú správu ciest, ide o rozšírenie možnosti zamestnávať pri aktivačných prácach aj ako zamestnávateľa, aj správcov vodných tokov (Slovenský vodohospodársky podnik).
Motívom tohto zákona je zároveň aj pomôcť ďalším dvom oblastiam, a to jednak životnému prostrediu a cestovnému ruchu.
Ak by ste sa zastavili na akomkoľvek odpočívadle alebo parkovisku pri ceste a pozreli sa okolo, tak s hrôzou by ste zistili, aký neuveriteľný neporiadok tam je. Žiaľ, je to práve oblasť, kde sa zastavujú turisti, kde sa zastavujú zahraniční návštevníci, keď si chcú odpočinúť pri našich cestách. Máme nádhernú prírodu, ale obrovsky si ju špatíme. Prevezte sa po Dunajci na plti, prevezte sa čo ja viem na kanoe po niektorej našej slovenskej rieke a v najkrajších zákutiach, ktoré máme, nájdete visieť igelitové tašky, nájdete pri každom kríku plastové fľaše, čo veľmi kazí dojem z krás prírody. Slovensko má obrovský potenciál na cestovný ruch a mnohokrát si ho takto špatíme. A to je práve oblasť, kde by sa dala veľmi dobre využiť táto absolútne nekvalifikovaná pracovná sila, lebo na zbieranie plastových fliaš, papiera a igelitových tašiek do vreca nie je potrebná absolútne žiadna kvalifikácia, potrebné je skutočne len zobrať týchto ľudí a dať im úsek, z ktorého to majú vyzbierať.
Myslím si, že vďaka tomuto zákonu skutočne môžeme jednak dostať do práce ľudí, ktorí nám už roky nerobia a jednak veľmi pomôcť našej krajine a kultúrnosti našej krajiny, ako aj životnému prostrediu. Preto vás chcem poprosiť, aby ste tento zákon podporili.
Týmto zákonom nevzniknú nároky na štátny rozpočet, lebo financie na aktivačné práce sú limitované. Čiže či je tam viac alebo menej subjektov, v tomto prípade je to jedno. Čiže keď tam máme 2 800 subjektov, ktoré to môžu robiť, v tomto prípade sú to obce, keď tam pribudne ďalších 10 subjektov, 8 samosprávnych krajov a Slovenská správa ciest a Slovenský vodohospodársky podnik, tak určite na tej pomerne veľkej sume peňazí, ktoré sú na aktivačné práce, to nebude mať taký veľký dopad alebo na tých, ktorým sa rozdeľuje, to až tak nedopadne. Skutočne ten počet subjektov oprávnených sa nám zvýši z nejakých 2 880 alebo koľko ich je o desať. Čiže nie je tuná dopad ani na štátny rozpočet.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi i medzinárodnými zmluvami.
A skutočne môžeme urobiť veľmi veľa aplikáciou tohto zákona i pre našu krajinu, i pre spoluobčanov, ktorí doteraz dlhé, dlhé roky nič nerobia a, ak ich nezapojíme, ani robiť nebudú. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi, opäť aby uviedol spravodajskú správu. Má slovo.
J. Šimko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 260 z 9. júna 2009 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1128 z 29. mája 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate tohto návrhu zákona uzniesla, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade so zákonom o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 2. septembra 2009 a gestorský výbor v termíne do 4. septembra 2009.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som spravodajskú informáciu a môžete, prosím, otvoriť rozpravu. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy som nedostal. Pýtam sa preto vážených kolegov, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
A vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej a Renáty Zmajkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona je uverejnený ako tlač 1113 a návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1129.
Slovo má pani poslankyňa Jana Laššáková a uvedie tento poslanecký návrh zákona.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, predložili sme s kolegyňou Zmajkovičovou návrh poslaneckého zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov. Ide o krátku novelu, ktorej cieľom je, aby Zbierka zákonov bola pre obecné úrady, teda pre mestá a obce, dodávaná buď v listinnej podobe, alebo v elektronickej podobe, podľa toho teda mestá a obce o ktorú formu budú mať záujem.
Tento návrh zákona, ktorý predkladáme, je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh nebude mať dopad na verejné financie ani na zamestnanosť. Toľko, prosím vás o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Kataríne Cibulkovej, ktorá uvedie spravodajskú správu. Máte slovo, pani poslankyňa.
K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ústavnoprávny výbor ma určil za spravodajkyňu k návrhu poslankýň Národnej rady Jany Laššákovej a Renáty Zmajkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady o Zbierke zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že uvedený zákon spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku. Zo znenia tohto zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ústavnými zákonmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na verejné financie.
Z pripojenej doložky zlučiteľnosti návrhu zákona vyplýva, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mi vyplývajú ako spravodajkyni zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada odporučila uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v druhom čítaní do 2. septembra a v gestorskom výbore do 4. septembra. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca. Takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Navrhovateľke ďakujem, spravodajkyni takisto ďakujem.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ešte máme päť minút, myslím, že môžeme skúsiť ešte prerokovať v prvom čítaní
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov.
Číslo parlamentnej tlače je 1114, návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1135.
Slovo má pán poslanec Ivan Štefanec a uvedie tento poslanecký návrh zákona.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé dámy, vážení páni, návrh, ktorým sa mení zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, bol vypracovaný z dôvodu, že schválené znenie zákona č. 289/2008 Z. z. neúmerne zaťažuje podnikateľský sektor. Zaťažuje ho výdavkami na obstaranie nových registračných pokladníc, ktoré však neprispejú k obmedzeniu možnosti krátenia tržieb, ako to pôvodne predkladatelia zákona predpokladali.
Ak sa teda zákon nezmení, spôsobí podnikateľskému sektoru zbytočné výdavky v odhadovanej výške 36 mil. eur, teda približne 1,085 mld. Sk.
Táto navrhovaná úprava zamýšľa umožniť používanie registračných pokladníc, ktoré podnikatelia nadobudli pred účinnosťou zákona č. 289/2008 Z. z., aj naďalej a aplikovať jeho ustanovenia len na registračné pokladnice nadobudnuté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, samozrejme, našimi zákonmi, medzinárodnými zmluvami, medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Prijatie tohto návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si nevyžaduje žiadne výdavky rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, práve naopak, bude prispievať k šetreniu prostriedkov, najmä u živnostníkov a malých podnikateľov.
Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2009.
Dámy a páni, v súčasnej hospodárskej situácii keď zaznamenávame zhoršenie prognóz ekonomického vývoja na Slovensku, je o to potrebnejšie pozrieť sa na konkurencieschopnosť našej ekonomiky, a teda, ako stále hovoríme, je potrebné urgentne revidovať štátny rozpočet, ale, samozrejme, aj nezvyšovať náklady podnikateľom a občanom. Tento návrh má presne takýto istý cieľ. Tento návrh chce znížiť náklady občanom a podnikateľom, chce znížiť ceny v konečnom dôsledku a najväčší dopad bude mať na živnostníkov a malých podnikateľov, ako som spomínal, v celkovej výške 36 mil. eur ročne.
Podobný návrh keď predkladali v Českej republike, tak ho zamietli, podobný návrh, ktorý sa predtým uplatnil na Slovensku a ktorý tento návrh rieši. A dokonca český prezident Klaus hovoril o takýchto návrhoch, že sú katastrofálna hlúposť. Ja teda podobné hlúposti chcem týmto návrhom riešiť aj na Slovensku. A verím, že vyhrá zdravý rozum, že sa tento návrh podarí presadiť. A verím, že v tomto prípade vyhrá záujem občanov nad nepotrebnou byrokraciou. Ďakujem vám pekne za podporu tohto návrhu.