P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 141 prítomných, 84 bolo za, 1 bol proti, 55 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 414 o hospodárskej mobilizácii.
Pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov Smer - sociálna demokracia, Ľudová strana - HZDS a Slovenská národná strana navrhujem, aby sme z rokovania tejto schôdze vyradili body 60 a 62 pôvodného návrhu, tlač 1028 a 1031, a presunuli ich na ďalšiu schôdzu a aby sme o tlači 958 bod pôvodného návrhu 62 - vládny návrh zákona o pedagogických zamestnancoch prerokovali v stredu 24. júna o 14.00 hodine. Dôvodom posledného návrhu tejto zmeny je, že členovia výboru pre vzdelanie, šport a mládež sú v zahraničí. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Je všeobecný súhlas? (Hlasy z pléna: Áno.) Dobre, ďakujem pekne.
Odhlasovali sme všetky prerokované body.
A budeme teraz pokračovať v rokovaní druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o obchodovaní s výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov.
Ešte, aha, pardon, pán poslanec Šimko.
J. Šimko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva, že zasadnutie výboru sa uskutoční dnes o 12.30 hodine na Západnej terase na 2. poschodí. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Urbáni.
M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem poprosiť členov výboru pre európske záležitosti, zasadnutie výboru je o 12.15 hodine.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda výboru Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Oznámenie pre členov sociálneho výboru. Dnes o 12.15 hodine bude zasadnutie sociálneho výboru v priestoroch výboru. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pani predsedníčka Rosová.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem oznámiť členom školského výboru, že mikrobus na poslanecký prieskum na ministerstvo školstva odchádza o 11.45 hodine.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda Mamojka.
M. Mamojka, poslanec: Dovolím si len pripomenúť členom ústavnoprávneho výboru, že na pravé poludnie máme rokovanie ústavnoprávneho výboru. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda Národnej rady Cabaj.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pripomínam členom výboru pre verejnú správu, gestorský výbor, o 13.30 hodine.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Vyhlasujem dvojminútovú prestávku a o 11.30 hodine budeme... Ešte pán predseda výboru Burian.
J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja len pripomínam členom výboru pre financie, rozpočet a menu, že výbor sa uskutoční ihneď, teraz v zasadačke výboru pre financie, rozpočet a menu. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Takže, prestávka a budeme pokračovať druhým čítaním, ktorý uvedie za vládu pán minister dopravy Vážny.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, poslanci, budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o obchodovaní s výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 987. Spoločnú správu výborov máme ako tlač 987a. (Ruch v sále.)
Pani kolegyne, kolegovia, poprosím o kľud v rokovacej miestnosti. Ak si máte čokoľvek povedať, treba to urobiť mimo rokovacej miestnosti. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán minister Vážny odôvodní tento vládny návrh zákona.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona upravuje ministerstvo hospodárstva postup pri udeľovaní licencií na dovoz a vývoz výrobkov, ktorých držanie, resp. nakladanie s nimi je na území Slovenskej republiky obmedzené z bezpečnostných dôvodov. Ide o zbrane, strelivo, výbušniny, zbrojársku a bezpečnostnú techniku a služby, ktoré nie sú klasifikované ako vojenský materiál v zmysle zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom.
Postup pri udeľovaní licencií na dovoz a vývoz takýchto výrobkov v súčasnosti upravuje vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 15/1998 Z. z. o podmienkach udeľovania úradného povolenia na dovoz a vývoz tovaru a služieb, ktorej právna úprava sa pristúpením Slovenskej republiky k Zmluve o Európskej únii stala nepostačujúca a ktorá bude týmto návrhom zákona súčasne zrušená.
Okrem postupu pri udeľovaní licencií návrh zákona tiež upravuje podmienky prepravy týchto výrobkov z územia členských štátov Európskej únie na územie Slovenskej republiky a naopak, vymedzuje okruh ústredných orgánov štátnej správy, ktoré sa budú k žiadostiam o udelenie licencie vyjadrovať, pričom sa v návrhu presne špecifikuje, v akej lehote budú môcť tieto ústredné orgány štátnej správy svoje vyjadrenie poskytovať.
Prijatím návrhu zákona dôjde k prechodu kompetencie, týkajúcej sa prepravy výbušnín a pyrotechnických výrobkov z Hlavného banského úradu na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, v dôsledku čoho bude potrebné novelizovať zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe. Predloženou novelou sa zároveň odstraňujú niektoré problémy aplikačnej praxe.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu.
Ďakujem za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Tiborovi Glendovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby aj odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 15. apríla 2009 č. 1354 pridelila vládny návrh zákona o obchodovaní s výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 987, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. júna 2009 č. 637,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením z 10. júna 2009 č. 247.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o návrhu rokoval 9. júna 2009 a neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne:
O bodoch 1 až 9 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o obchodovaní s výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 987, v druhom čítaní bola schválená uznesením zo 16. júna 2009 č. 512.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto.
Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Kovarčík. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
O slovo požiadal spravodajca. Takže ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Glenda. Pripraví sa pán poslanec Kovarčík.
T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Prosím o vyňatie bodu č. 9 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, nakoľko tento bod je zmätočný. A pri hlasovaní budem odporúčať tento bod neschváliť.
Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Len pripomínam, podľa rokovacieho poriadku nemáte možnosť zmeniť rozhodnutie výboru. Vyjadrili ste svoj názor ako pri tomto bode pokračovať, ale treba potom uviesť tak, ako je uvedené v spoločnej správe. Ďakujem pekne. S faktickou sa nehlási nikto.
V rozprave vystúpi pán poslanec Kovarčík.
J. Kovarčík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o obchodovaní s výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a o zmene a doplnení niektorých zákonov k tlači č. 987.
Národný bezpečnostný úrad má so svojimi právomocami a postavením nezastupiteľné miesto v bezpečnostných štruktúrach Slovenskej republiky. Preto je opodstatnené vzhľadom na to, že pri kontrole obchodovania s určenými výrobkami sa zohľadňujú okrem iných aj bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky, aby sa Národný bezpečnostný úrad ako ústredný orgán štátnej správy podieľal na kontrole obchodovania s určenými výrobkami a aby sa vyjadroval k žiadostiam o licenciu na cezhraničnú prepravu určených výrobkov s tým, že Národný bezpečnostný úrad bude pri zohľadňovaní bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky spolupracovať aj so Slovenskou informačnou službou. Preto odporúčam v bode č. 1 v čl. č. 1 vládneho návrhu zákona v § 4 ods. 2 písm. f) znie: "Národný bezpečnostný úrad".
V bode 2 odporúčam v čl. 1 vládneho návrhu zákona sa v § 7 ods. 2 nahrádzajú slová "Slovenskú informačnú službu" slovami "Národný bezpečnostný úrad".
V čl. 1 vládneho návrhu zákona sa v § 7 ods. 2 na konci pripája táto veta: "Národný bezpečnostný úrad je oprávnený vyžiadať od Slovenskej informačnej služby informácie podľa osobitného predpisu. Vo vzťahu k žiadosti podľa § 6 Slovenská informačná služba je povinná žiadosti v určenej lehote vyhovieť."
Poznámka pod čiarou k odkazu x) znie: "V § 2 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona č. 256/1999 Z. z."
Toto odôvodňujem ustanovením. Ustanovuje sa oprávnenie pre Národný bezpečnostný úrad vyžiadať si podporné informácie od Slovenskej informačnej služby, ktorá v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov disponuje, resp. môže disponovať informáciami relevantnými vo vzťahu k povoleniu na cezhraničnú prepravu určených výrobkov. Týmto ustanovením sa zároveň umožní spolupráca Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby tak, ako je uvedené v odôvodnení bodu 1.
V čl. 1 vládneho návrhu zákona v § 15 ods. 1 sa slová "Slovenská informačná služba" nahrádzajú dvakrát slovami "Národný bezpečnostný úrad".
V čl. 1 vládneho návrhu zákona v § 15 ods. 2 sa slová "Slovenská informačná služba" nahrádzajú slovami "Národného bezpečnostného úradu".
Odôvodnenie. K bodu 4 a 5 nadväzne legislatívne technické úpravy.
Ďakujem. Odovzdávam tento pozmeňujúci návrh spravodajcovi.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
S faktickou poznámkou - pán poslanec Bárdos. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec, predseda klubu SMK.
Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.
Nechcem sa vyjadriť k meritu veci, ale nepočul som dôvod, prečo tu nesedí pán minister Jahnátek. Som toho názoru, že návrh, ktorý podal pán poslanec Kovarčík, ja by som si veľmi rád vypočul aj názor ministra a ministerstva, lebo pán minister Vážny, samozrejme, ja si ho vážim, lebo je pán minister Vážny, ale myslím, že táto otázka patrí na ministra hospodárstva a nebude mať možnosť sa k tomu vyjadriť.
Samozrejme, a ešte sú tu ďalšie návrhy zákonov, ktoré sa týkajú pána ministra a sú to zákony pána ministra Jahnátka. Takže nie je to, nie je to dobrá prax, keď takéto vážne návrhy sa prerokúvajú bez účasti ministra. A ja teraz neobhajujem pozíciu ministra alebo ministerstva, ale jednoducho z praktického hľadiska nie je dobré a nie je zdravé, že takéto návrhy zákonov sa prerokúvajú v Národnej rade v zastúpení iného ministra. A preto dávam na zváženie, či by sa s tým nemohlo niečo urobiť, lebo ešte ďalšie tri zákony prídu, a keď v takomto tempe budeme pokračovať, keď príde pán minister, tak vlastne už bude o všetkom rozhodnuté a môže sa o tom rozhodnúť iba počas hlasovania.
Takže ešte raz, nie k meritu veci. Ale to, čo navrhol pán poslanec Kovarčík, myslím, že je to závažná zmena a všetci by sme si radi vypočuli názor pána ministra hospodárstva.
Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán predseda klubu SMK Bárodos bol jediný s faktickou poznámkou.
Ak môžem ja zodpovedať, veľmi jednoducho. Pán minister Jahnátek je na zahraničnej ceste. A keďže vláda rozhodla a poverila iného člena vlády v zastúpení vlády tento návrh predložiť, nám iné nezostáva ako rešpektovať, pretože je to v právomoci vlády. (Hlasy z rokovacej sály.)
Dobre. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Vystúpil jediný prihlásený. Vystúpil pán spravodajca.
Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ja sa ospravedlňujem, ale takisto došlo k nejakému rýchlemu postupu. A viem, že pán minister je na zahraničnej služobnej ceste a v podstate ja som sa takisto dozvedel pred polhodinou, že mám predkladať tieto zákony alebo návrhy zákonov. Ale v zásade tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Kovarčíka som prekonzultoval s pracovníkmi predkladateľa. Odsúhlasili mi to, takže konštatujem to isté, že súhlasím ako predkladateľ s týmto pozmeňujúcim návrhom.
Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem. Chce spravodajca záverečné slovo? Neprosí. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 988. Spoločná správa výborov - tlač 988a.
Takisto z poverenia vlády predloží pán minister Vážny. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dôvodom na predloženie predmetného návrhu zákona je potreba implementovať Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou.
Ďalej transponovať Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou, ktorá už bola predtým transponovaná do iných existujúcich právnych predpisov.
Cieľom návrhu je ustanoviť, resp. zlepšiť podmienky výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a z vysoko účinnej kombinovanej výroby. Podpora je pritom smerovaná na zdroje s menším inštalovaným výkonom, čo je v súlade s princípom rovnomernejšieho rozloženia decentralizovaných zdrojov na území Slovenskej republiky.
Návrhom zákona sa odstraňuje bariéra krátkej garancie cien, ktorá spôsobovala nízky nárast výroby elektriny z týchto zdrojov. Preto sa pre výrobcov elektriny, spĺňajúcich podmienky tohto zákona, navrhuje dlhodobá garancia cien v hodnote 15 rokov od uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky. Takto stanovená dlhodobá garancia sa vzťahuje na výkupnú cenu, ktorú bude určovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ako aj na povinný odber takto vyrobenej elektriny distribučnou sústavou. Výrobcovi takejto elektriny z návrhu zákona vyplýva nárok na prednostné pripojenie svojho zariadenia do regionálnej distribučnej sústavy, na prednostný prístup do distribučnej sústavy, na prednostný prenos, na prednostnú distribúciu a dodávku elektriny bez ohľadu na výkon zariadenia.
Návrhom sa tiež upravujú práva a povinnosti výrobcu špecifického druhu elektriny z obnoviteľného zdroja energie, ktorým je biometán. Biometán návrh zákona definuje ako upravený bioplyn, ktorého technické parametre sú porovnateľné s technickými parametrami zemného plynu. Výrobca biometánu, ktorého povinnosťou je zabezpečiť kvalitu a meranie množstva dodaného bioplynu, má pritom podľa návrhu zákona právo na prednostnú distribúciu bioplynu do distribučnej plynárenskej siete. Návrhom zákona sa rovnako upravuje vydávanie potvrdení o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a z vysoko účinnej kombinovanej výroby a potvrdení o pôvode biometánu, ktoré vydáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a ktoré slúžia pre výrobcov ako doklady pre nárok na podporu výroby elektriny.
Na základe uvedeného je možné v súlade s limitmi, ktoré dáva európska legislatíva, riešiť niektoré možné zmeny v návrhu zákona vo vzťahu k limitom inštalovaných výkonov a limitom objemu výroby podporenej výkupnými cenami, ako aj ďalšie, s týmto súvisiace zmeny. Pri riešení bol bratý do úvahy vzťah výrobcov elektriny k dodávkam tepla pre bytovo-komunálny sektor.
Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, a to znížením emisií skleníkových plynov do ovzdušia, značný pozitívny dopad na naplnenie záväzných cieľov v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie v roku 2020 a bude mať tiež priaznivý dopad na podnikateľské prostredie prostredníctvom podpory výstavby a rekonštrukcie zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie a zariadení na kombinovanú výrobu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Pavlovi Pavlisovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu k predloženému návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením pridelila vládny návrh zákona: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru Národnej rady pre hospodársku politiku a výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu.
Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán predseda výboru Kondrót, páni poslanci Golian, pán predseda klubu Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán predseda.
Poprosím teraz o vystúpenie pána poslanca Goliana, pripraví sa pán poslanec Janiš a posledný bude pán predseda výboru Kondrót.
J. Golian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, prerokúvame dlho očakávaný zákon, ktorý má vytvárať stabilitu podnikateľského prostredia pre všetky články odvetvia, ktoré dnes nazývame obnoviteľné zdroje energie. Predkladaný zákon by mohol a mal zásadným spôsobom ovplyvniť život v oblastiach, kde sa obnoviteľné zdroje energie vytvárajú, teda v najchudobnejších regiónoch vidieckeho prostredia, ktoré je dlhodobo postihnuté nielen nedostatkom pracovných príležitostí a nižšími príjmami, ale v poslednom období aj finančnou a následne hospodárskou krízou. Paradoxne, kríza je vynikajúcou príležitosťou pre dynamický rozvoj práve týchto regiónov, pretože slnečná energia transformovaná prostredníctvom fotosyntézy do fytomasy a dendromasy vo forme obnoviteľných zdrojov energie je najväčším potenciálom najmä vidieckeho prostredia.
Poľnohospodárstvo a lesníctvo s využitím poznatkov znalostnej ekonomiky je podľa mnohých celosvetovo uznávaných analytikov jednou z najperspektívnejších oblastí ako dostať svet z krízy, v ktorej sa v súčasnosti nachádza. Využívanie obrovského domáceho potenciálu, ktorý poskytujú obnoviteľné zdroje energie, znamená totižto nielen väčšiu energetickú sebestačnosť a nezávislosť na dodávateľoch fosílnych energonosičov, ale aj vznik tisícok pracovných príležitostí na vidieku a najmä využívanie finančných prostriedkov, ktoré dnes za dodávky energií tečú na kontá ruských oligarchov a arabských šejkov práve v našich najchudobnejších regiónoch. Navyše dodávatelia fosílnych energonosičov sú prevažne z politicky málo stabilných regiónov, účelovo sa voči nám tvária priateľsky až bratsky a v skutočnosti sa chovajú ako výpalníci, ako sme sa mohli o tom presvedčiť aj na začiatku tohto roka. Aj dnes tŕpneme a s napätím očakávame, či sa Ukrajine podarí požičať si peniaze na platbu Gazpromu alebo nám veľký brat ukáže, ako sa točí uzáverom na plynovode.
Aby som predišiel polemickej diskusii o tom, že využívanie obnoviteľných zdrojov energie je drahé a ekonomicky neefektívne, rád by som upozornil prípadných kritikov, že bez posúdenia multiplikačných efektov takýchto investícií na rozvoj regiónov a spoločnosti nie je možná zmysluplná diskusia.
Pretože som tu krátko, môj prvý diskusný príspevok do rozpravy v Národnej rade Slovenskej republiky mienim viesť vecne a argumentačne, preto nebudem lamentovať nad tým, prečo sa zákon predkladá až teraz. Práve naopak, chcem sa pánovi ministrovi, zastupujúcemu ministrovi teraz, poďakovať a najmä jeho ľuďom z ministerstva hospodárstva poďakovať za solídne odvedenú prácu. Prijatie zákona svojím hlasom určite podporím.
Rád by som však prispel svojimi návrhmi ku skvalitneniu niektorých ustanovení predkladaného zákona.
Zákon považujem len za prvý významný krok za dobiehaním legislatívneho zaostávania Slovenskej republiky voči všetkým našim partnerom v Európskej únii. Bez urýchleného prijatia cestovnej mapy obnoviteľných zdrojov energie na obdobie najmenej do roku 2030, bez zefektívnenia činnosti regulátora tak, aby nebolo možné tak, ako je to teraz, prostredníctvom lobistov zneužívať podpory pre technologicky zaostalé technológie, ktoré znižujú konkurencieschopnosť odvetvia obnoviteľných zdrojov energie a ďalšími opatreniami nedokáže Slovenská republika plniť agendu 20/20/20, ku ktorej sme sa zaviazali.
V druhej časti svojho vystúpenia sa budem zaoberať vecnou stránkou zákona, jeho legislatívnym procesom a pripomienkami, ktoré sa snažia zmeniť jeho dikciu v druhom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky. Ide najmä o zmenu čl. 1 § 3 ods. 7 predloženého návrhu zákona, ktorý pre prevádzkovateľa energetického zariadenia, napr. bioplynovej stanice taxatívne vymedzuje, že len 40 % substrátu, ktorý sa v procese anaerobnej fermentácie mení na energonosič a digestát môže pochádzať z ornej pôdy.
Čo to v praxi znamená, sa pokúsim v krátkosti vysvetliť. Ministerstvo pôdohospodárstva ešte začiatkom leta minulého roku po skončení pripomienkového konania uplatnilo túto pripomienku ako zásadnú, hoci v rámci pripomienkového konania takáto podmienka v navrhovanom zákone nebola a nemohli sa k nej vyjadriť dotknutí, teda poľnohospodárska samospráva ako reprezentant poľnohospodárov, ako aj energetici.
Cieľom zásadnej pripomienky je chrániť ornú pôdu ako celok, teda bez ohľadu na jej bonitu a spôsobilosť na intenzívnu rastlinnú výrobu. Čo to v praxi znamená? Kto bude touto pripomienkou dotknutý? Na prvý pohľad sa zdá, že to bude ten, kto má hospodárenie na pôde ako podnikateľskú činnosť, teda poľnohospodár. Je to naozaj tak? Skutočnosť je taká, že dotknutý bude prevádzkovateľ bioplynovej stanice, ktorý nemusí byť poľnohospodárom, nemusí hospodáriť ani na jedinom hektári poľnohospodárskej pôdy a ktorý surovinu do svojho zariadenia kompletne nakupuje, a to zníženou cenou elektrickej energie vyprodukovanej týmto zariadením. Tým bude postihnutý. Poľnohospodár môže pokojne na celej obhospodarovanej ornej pôde pestovať napríklad kukuricu, repku a iné energetické plodiny, môže si dokonca ešte v tomto roku uplatňovať podporu 45 € na hektár, ktorou ministerstvo pôdohospodárstva v protiklade s touto zásadnou pripomienkou k predkladanému zákonu stimuluje pestovanie energetických plodín na ornej pôde.
Ešte raz sa teda pýtam: Ako môže prevádzkovateľ energetického zariadenia chrániť ornú pôdu? Prečo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky tento problém, ak je to vôbec problém, nerieši novelizáciou niektorého z radu zákonov zaoberajúcich sa pôdou? Aké kontrolné mechanizmy tohto ustanovenia sú v zákone definované? Kto bude v silážnych žľaboch, kde je uskladnené 22 a viac tisíc ton suroviny a akým spôsobom kontrolovať pôvod tejto suroviny? Bude to možné len kontrolou papierov a v duchu hesla papier znesie všetko, stimulovať k podvodom a falšovaniu dokladov o dodávkach surovín.
To, že štát týmto ustanovením reguluje slobodu rozhodovania sa poľnohospodárstva, evokuje ďalší problém. Tým, že štát ho usmerňuje, že na ornej pôde nemôže na väčšej ploche ako 40 % pestovať energetické plodiny, zároveň v prípade nadúrody môže štát žiadať o kompenzáciu. Ty, štát, si mi nedovolil pestovať, čo chcem, obmedzil si ma, tak teraz vykúp odo mňa napríklad nadprodukciu pšenice, nadprodukciu kukurice, ako aj ďalších plodín.
Podľa môjho presvedčenia ide o zásadné poškodenie práve poľnohospodárov, pretože priestor, ktorý poskytuje energetika pre uplatnenie sa poľnohospodárskej produkcie, vytvára oveľa širší vplyv rezortu pôdohospodárstva na ekonomiku našej krajiny.
Dovolím si preto v zmysle týchto pripomienok dať návrh, aby § 3 ods. 7 bol v rámci hlasovania vyčlenený na osobitné hlasovanie. To je môj procedurálny návrh.
Ďakujem pekne za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa nehlási nikto. S procedurálnym návrhom bol prihlásený pán poslanec Slota, ale keďže ho nevidím v rokovacej miestnosti, tak stráca možnosť vystúpenia.
Je 12.00 hodín, vyhlasujem obedňajšiu prestávku.
Popoludní budeme pokračovať hodinou otázok ako pravidelným bodom štvrtkového rokovacieho dňa.
Chcem vás informovať, že potom pristúpime k druhým čítaniam o vládnych návrhoch zákonov, ktoré prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Ako prvý v poradí je návrh zákona o Špecializovanom trestnom súde.
Prerušujem rokovanie o tomto bode a po prerokovaní skrátených konaní budeme v tomto prerokúvanom bode pokračovať prihlásenými ústne do rozpravy: pán poslanec Janiš a Kondrót.
Dobrú chuť.
(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
Tretí deň rokovania
39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
18. júna 2009 o 14.00 hodine
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní 39. schôdze Národnej rady pravidelným bodom
hodina otázok,
ktorý týmto otváram.
Konštatujem, že poslanci písomne predložili do včera do 12.00 hodiny 31 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 34 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči. (Ruch v sále.) Pokoj prosím v rokovacej miestnosti.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení hostia aj na balkóne, nuž, pán poslanec Bárdos, všetci sme v plnom pracovnom nasadení. Snažíme sa prísť načas, ale vidíte, niekto mešká, ale verím, že všetci prídu.
Takže na otázku pána predsedajúceho odpovedám. Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomného ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, ktorý je pracovne mimo Bratislavy, zastúpi minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny, ktorý, verím, že čochvíľa príde. Ministra pôdohospodárstva Stanislava Becíka zastúpi minister životného prostredia pán minister Viliam Turský. Pán minister, vítam ťa. Podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a národnosti Dušana Čaploviča nie je potrebné zastupovať vzhľadom na to, že nie sú na neho žiadne otázky kladené. Rovnako tak na ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčiaka, ktorý je v tejto chvíli s oficiálnou návštevou v Slovenskej republike a takisto nie sú otázky na ministra výstavby a regionálneho rozvoja pána Igora Štefanova. Skončil som.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Poprosím teraz, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pána poslanca Záhumenského - áno, sedí v rokovacej miestnosti - a znie: "Vážený pán predseda vlády, vo voľbách do Európskeho parlamentu mala Slovenská republika opäť najnižšiu účasť zo všetkých krajín EÚ. Aký máte názor na výsledky volieb do europarlamentu?"
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Veľmi pekne ďakujem za otázku, pán poslanec. Budem sa snažiť skombinovať predovšetkým otázku, ktorú mám prečítať v mene a spojiť to trošku aj so svojím osobným názorom.
Myslím si predovšetkým, že po obdobie 5 rokov mali možnosť všetci trinásti bez ohľadu, alebo všetci štrnásti teda donedávna, bez ohľadu na stranícku príslušnosť pôsobiť v médiách len veľmi obmedzene. Myslím si, že mnohé zaujímavé témy rôznych bulvárnych tém boli na stránkach omnoho aktívnejšie ako akákoľvek zaujímavá informácia priamo z Bruselu. To znamená, to, čo sa nepodarilo a, samozrejme, ani vláda, ale ani koalícia, ani opozícia nemajú príležitosť ako požiadať médiá, aby dostali priestor aj témy, ktoré občanov bezpochyby zaujímajú a všetci, ktorí sa politike intenzívne venujeme, vieme, že v Európskom parlamente sa rozhodujú veľmi závažné veci.
Osobne si veľmi dobre pamätám, keď sme bojovali, aby Slovensko nebolo vylúčené zo vstupu do schengenského priestoru, akú dôležitú úlohu zohrali slovenskí europoslanci. Z času na čas médiá konfrontujú ministrov, ktorí sú na zasadnutí v Radách ministrov Európskej únie, ale veľmi obmedzene európskych poslancov. Potom sa nemôžeme čudovať, že občania Slovenskej republiky nemajú dostatočnú predstavu o tom, čo presne europoslanec robí. Za to niekoľkonásobne majú možnosť dočítať v novinách, koľko presne zarába, aké sú jeho výhody, aké sú ďalšie benefity z toho, že každý týždeň minimálne dva - trikrát cestuje z Bratislavy do Bruselu alebo teda zo Slovenska do Bruselu a naspäť.
Myslím si, že nemáme ani do ďalších 5 rokov väčšiu šancu presvedčiť médiá, že v Bruseli sa často dejú naozaj veci mimoriadne dôležité a vplyvné pre Slovenskú republiku a možno to súvisí aj s rozhľadom práve novinárov, ktorí pôsobia či už v Bruseli, alebo sa snažia informácie z Bruselu získavať. Naozaj, keby sme sa podrobne venovali či už vystúpeniam, a zas stále hovorím, všetkých europoslancov bez ohľadu na stranícke tričko, mnohokrát zazneli informácie zaujímavé, mnohokrát sa sami podieľali na výsledkoch, ktoré priamo občania v Slovenskej republike cítia, či už na svojich peňaženkách, alebo na zlepšení svojho života. Napriek tomu sa, samozrejme, vláda Slovenskej republiky snažila urobiť všetko pre to, aby voľby do Európskeho parlamentu boli úspešné. Som veľmi rád aj za svoj rezort, že aj predsedníčka Ústrednej volebnej komisie, ktorá bola za opozíciu, v tomto prípade za Stranu maďarskej koalície, vyslovila ministerstvu vnútra uspokojenie nad priebehom volieb. Treba povedať, že občania Slovenskej republiky napriek počtu, ku ktorému sa ešte dostanem, prišli do eurovolieb a veľmi rýchlo sa od roku 1989 naučili využívať svoje právo a veľmi kultivovaným spôsobom vždy voľby na Slovensku prebiehajú. Napriek tomu, že medzi politickými stranami je cítiť veľký súboj, to je súčasť demokracie, tak sme si to pred 20. rokmi vybrali, ale pri samotných voľbách, si myslím, že nedochádza k žiadnym incidentom a bezpochyby patria slovenské voľby do akýchkoľvek orgánov k tým najhladším.
Posledné voľby do Európskeho parlamentu boli druhými európskymi voľbami a napriek tomu, že sme boli vystavení kritike, že bola najnižšia účasť opäť na Slovensku, rád by som pripomenul, že pokiaľ v celej Európskej únii priemerne klesala účasť o 3 %, v Slovenskej republike o 3 % účasť vzrástla od posledných volieb. Nemyslím si, že je to dostatočné percento, ale rozhodne sme urobili krok dopredu a môžeme sa radiť k jednej z mála krajín, u ktorej účasť stúpla. Keby sme sa všetci posnažili lepšie osvetľovať prácu Európskeho parlamentu, možno o 5 rokov budeme mať väčšiu možnosť hodnotiť lepšie čísla.
Myslím si, že nevolenie, resp. slabá volebná účasť rozhodne nebola a nie je výsledkom nespokojnosti občanov Slovenskej republiky s členstvom Slovenska v Európskej únii alebo nedôverou k Európskemu parlamentu. Práve naopak, je to jedna z úvah. Na nízkej účasti sa mohla podpísať aj pretrvávajúca vysoká podpora Európskej únii zo strany našich občanov, čo však v konečnom dôsledku mohlo pôsobiť demotivujúco na ochotu ísť voliť. Čím je občan spokojnejší, tým menej pociťuje potrebu meniť zabehnuté veci. Slovenská spoločnosť je charakterizovaná vysokou podporou členstvu v Európskej únii a priaznivým hodnotením jeho dopadov. Obyvatelia Slovenska sú vo vzťahu k Európskej únii nadmieru spokojní, ale aj, bohužiaľ, nadmieru ľahostajní. Na tomto vzorci sa za päť rokov takmer nič nezmenilo, akurát tie 3 %, o ktorých som pred chvíľou hovoril. Pozitívne hodnotenie pretrváva, aj v otázke dôvery k Európskej únii a Európskemu parlamentu je slovenská verejnosť na prvých miestach celoeurópskeho rebríčka. Európskemu parlamentu dokonca dôveruje viac ako 70 % ľudí, čo je najvyššia hodnota v rámci celej Európskej únie.
Informovanosť, záujem a účasť je trojčlenka, ktorá však zďaleka nefunguje ako lineárna aplikácia a informácie samotné nestačia. Ľudia musia mať o ne záujem. A keď vo výskumoch rezignovane konštatujú nedostatočnú mieru informovanosti, často je to dôsledok a výsledok ich nezáujmu ich vôbec získať alebo informácie sú k dispozícii, ale nie tie, o ktoré majú ľudia záujem. Ako motivácia účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu ľuďom nestačia iba informácie alebo zmysel tohto hlasovania. Kritika by teda mala, ako som už povedal, smerovať na obe strany, ako na občanov, tak na médiá, ale aj na nás politikov. Všetci sa tvárili, že vedia, kde je problém, avšak nikto ho nakoniec nechcel riešiť. Asi naozaj u všetkých pretrváva pocit, že Brusel je predsa len od Slovenska veľmi ďaleko. Je pravda, že počet poslancov za Slovensko sa od ostatných volieb znížil o jedného na trinásť a možno to vyvolávalo dojem, že ich váha v 700-člennom parlamente je zanedbateľná. Informácia, že hlavnou úlohou poslanca sú jeho aktivity a vystupovanie v politických kluboch, a nie hlasovanie v pléne, asi sa nedostala ku každému voličovi. Obzvlášť zarážajúce je, že voľby medzi mladou generáciou tak, ako ho indikoval jeden z predvolebných prieskumov Európskej komisie, bol naozaj mimoriadne nízky.
Svoj podiel na nízkej účasti, a tým zakončím aj svoje stanovisko k účasti, možno majú aj niektoré politické strany a ich spôsob výberu kandidátov, pretože nie vždy bolo zohľadnené ich zorientovanie sa v európskej problematike, resp. rozvojový potenciál pre úspešné pôsobenie v európskej politike. Neúmerný vplyv malo niekedy aj postavenie kandidáta v straníckej hierarchii a v mnohých stranách sa nakoniec ukázalo, vrátane našej, aby som nikoho neobviňoval, že európski kandidáti a európski poslanci, ktorí mali priestor a dokázali niekedy odprezentovať svoje myšlienky, nakoniec v týchto európskych voľbách aj v samotnej straníckej súťaži zvíťazili.
Dovoľte mi, aby som povedal pár slov ešte aj k samotným výsledkom volieb. Nuž, podľa toho, čo som sa dočítal z tlačových konferencií jednotlivých strán, by sa snáď patrilo konštatovať, že Smer získal 5 mandátov, SDKÚ 2 mandáty, KDH 2 mandáty, ak sa dobre pamätám, SMK 2 mandáty, HZDS a SNS po 1 mandáte. Z tohto čísla jasne vyplýva, že Smer prehral voľby. Viete, pripomína mi to jeden starý, veľmi ošúchaný, ale dobrý vtip, ktorý, tuším, hlásilo Rádio Jerevan, kde sovietsky bežec Plačenko bežal proti známemu československému bežcovi Emilovi Zátopkovi a títo dvaja súperili na obľúbenej trati. Výsledok bol, samozrejme, jednoznačný, ale adekvátna propaganda odkomentovala, že Plačenko bol na vynikajúcom druhom mieste, kdežto Zátopek skončil až predposledný.
Čiže, myslím si, že takto by sa dali hodnotiť jednotlivé vystúpenia na tlačových konferenciách politických strán. Pochopil som z týchto vystúpení, že vlastne neprehral nikto. A nebolo možné porovnávať výsledky s ničím. Nuž, ja si myslím, že porovnávať bolo s čím a to predovšetkým s predchádzajúcimi výsledkami do Európskeho parlamentu. Myslím si, že ak niekto získa o 120 % viac hlasov ako v predchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu, možno to považovať za úspech. Možno považovať za úspech, ak niekto má o dvoch poslancov viac ako doteraz. To znamená, svoju pozíciu v Európskom parlamente posilnil. Ak niekto stratil jedného alebo jeden mandát, alebo dva, musí sa to zákonite hodnotiť ako neúspech. Ak pravicové strany, ktoré sa spočítajú dokopy, hovoria, že teda ony sú vlastne jedna strana, lebo v Európskom parlamente patria pod jednu stranu Európskej ľudovej strany, v tom prípade im je úplne jasné, že predsa dva mandáty stratili z pôvodných, ak sa nemýlim, z 8 na dnešných 6, čo sa teda za úspech vydávať nedá. Ak by sme prijali aj tézu o tom, že aj SMK je čisto pravicová strana, potom SDKÚ má zásadný problém. Pretože najpravicovejšie miesto na Slovensku je Dunajská Streda, kde je až 84, tuším, pravicových voličov. A malo by sa SDKÚ zamyslieť nad tým, kde vlastne v skutočnosti voličský potenciál pravice je. Čiže vydávať SMK za čisto pravicovú stranu, samozrejme, je pre mňa trochu nie úplne objektívne. (Potlesk.) Ale bezpochyby zdieľa v mnohých okolnostiach spoločné hodnoty s ďalšími stranami v opozícii, čo, samozrejme, nás niekedy možno trochu vyrušuje, ale v každom prípade je to tak.
Môžeme teda skonštatovať, že k výsledkom volieb do Európskeho parlamentu sa naozaj vyjadroval každý a napriek tomu, že vznikol pomerne výrazný rozdiel medzi politickými hlasmi odovzdanými jednotlivým stranám, prečítal som si v jednom z komentárov, že veľká časť slovenskej populácie pravdepodobne stratila zdravý rozum. Musím sa priznať, že začína tu bujnieť jedna vec, ktorá ma mimoriadne vyrušuje. Nemyslím si, že by sa niekedy, vládna koalícia bola aj v čase, kedy bol Smer v opozícii, vyjadrovalo o voličoch vtedajšej vládnej koalície ako o ľuďoch, ktorí stratili zdravý rozum. Ľudia, ktorí píšu takéto názory, majú DNA starých komunistických "kádrovákov" a ide z nich smrad "eštebákov" z 50. rokov. (Potlesk.) Niekto, kto nemá názor totožný s jeho, je automaticky chorý? To si pamätám, že v tých časoch naozaj fungovalo. Niekto, kto nesúhlasí, predovšetkým niekedy novinárom sa to stáva, že náhodou je iný názor ako jeho, to, že je automatický zlý, to je v poriadku, ale stále nepochopili, že iný názor, je len iný názor. Nie lepší, nie horší, iný. A veď o tom bol rok 1989, dnes máme 20 rokov pomaly od neho, že máme právo na iné názory a že nehodnotíme, či je niekto chorý, zlý, lepší, horší, ale je proste iný a v tom je tá výhra, ktorú sme v roku 1989 získali. A práve takéto vyjadrenia sú útokom na niekoho politický názor. (Vystúpenie prerušené predsedajúcim schôdze.)