T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, ďakujem pekne. 15-minútový limit uplynul.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Toľko toho som ešte mal na povedanie. (Potlesk.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, členovia vlády, vzácni hostia, budeme pokračovať, a to odpoveďami členov vlády na otázky, ktoré položili poslanci podľa vyžrebovaného poradia.
Prvú otázku položila pani poslankyňa Mária Sabolová, adresovaná je ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Richardovi Rašimu. Otázka znie: "Aké zásadné zmeny chystáte pre poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby?"
Pán minister, prosím, keby ste odpovedali a zároveň potom oznámte, keď skončíte svoju odpoveď.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na otázku, aké zásadné zmeny chystáme pre poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, odpovedám, že ministerstvo zdravotníctva nepripravuje žiadne zásadné zmeny pre poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby.
Skončil som. Ďakujem. (Potlesk.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Pani poslankyňa, môžete položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Musím na začiatok zložiť poklonu, ak takto budú odpovedať ministri, myslím si, že aj dvadsať - tridsať otázok zodpovieme počas tejto hodiny otázok, čo bude dobrý trend, ale neviem, či sa dozvieme skutočne informácie, na ktoré sa pýtame.
Pán minister, vy ste pred časom, aj váš predchodca, avizovali, že dôjde k nejakej zásadnej kontrole v záchranných zdravotných službách, že dôjde k zásadnej zmene aj k novele. Zatiaľ vieme, že niečo sa urobilo, čiže preto moja otázka je veľmi úprimná a veľmi otvorená a pýtam sa, aké zmeny. Pretože cez médiá počujeme, že ideme meniť miesta, kde majú svoje stanoviská, stretávame sa s odporom aj, myslím si, že niekedy možno je dobrá zmena. Preto ma zaujímalo, veľmi úprimne a otvorene, aké zmeny chystáte. Vieme dobre, že vypršali štyri roky licencií pre poskytovateľov, čiže určite vypíšete alebo už je vypísané nové konanie na licencie. Myslím si, že je veľa vecí, na ktoré by ste mi mohli konkrétne odpovedať a dúfam, že to bude v odpovedi na moju podotázku.
A ešte jedna z tých mojich otázok je. Včera sme prerokovali zákon o lekárskej službe prvej pomoci a ja by som sa chcela spýtať, či poskytovanie služieb po 24.00 hodine nie je drahšie alebo nie je príliš drahé, ak ho bude poskytovať záchranná služba, ktorá je dostatočne a, možno povedať, až príliš drahým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, čo, si nemyslím, že je dobré a správne. Čiže otázka... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za otázku, pani poslankyňa.
Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Vážená pani poslankyňa, čo sa týka lekárskej služby prvej pomoci, vám odpoviem, keď príde táto otázka na rad a kvôli otázke, aké zásadné zmeny chystáte pre poskytovateľov, som pripravil Vestník ministerstva zdravotníctva z 20. marca 2009, kde sú všetky podmienky pre poskytovateľov záchrannej služby ustanovené. Sú tam uvedené všetky body záchrannej zdravotnej služby, sú tam vyznačené všetky zmeny bodov z hľadiska zmeny ich pozícií, ktoré boli urobené na základe analýzy výjazdov, typu výjazdov, dostupnosti, početnosti nehôd a všetko toto som vám, pani poslankyňa, pripravil a vám to odovzdám.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Druhá otázka bola vyžrebovaná od poslanca Branislava Bačíka. Adresovaná je ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: "Vážená pani ministerka, aké sú národné priority rozvoja sociálnych služieb v SR a priority vášho ministerstva na roky 2009 - 2010?"
Nech sa páči, pani ministerka, prosím, odpovedajte.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za túto otázku. Národné priority rozvoja sociálnych služieb boli zverejnené na webovej stránke ministerstva práce v časti Občan v sociálnej politike, sociálne služby dňa 22. mája tohto roku v skrátenej verzii a dňa 12. júna 2009 bol zverejnený kompletný materiál Národných priorít rozvoja sociálnych služieb, vrátane analýzy súčasnej situácie a štatistických údajov. Národné priority rozvoja sociálnych služieb sú vypracované v súlade so zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov ako nástroj štátnej politiky rozvoja sociálnych služieb a taktiež sú systémovým vyjadrením záujmov, úloh a podporných opatrení vlády v tejto oblasti. Sú zároveň súčasťou, aj reakciou na dôležitú výzvu, ktorej čelí celá Európa, ktorou je modernizácia sociálnych služieb. Potvrdzuje sa nimi však aj hlavné poslanie týchto služieb, ktorým je sociálna súdržnosť, ich transformácia a evidentný potenciál zamestnanosti, čím sa sociálne služby stávajú neoddeliteľnou súčasťou Lisabonskej stratégie.
Národné priority rozvoja sociálnych služieb sú vypracované na obdobie do roku 2013 a tvoria východisko k vypracovaniu Koncepcie rozvoja sociálnych služieb, ktorá je v kompetencii samosprávnych krajov a komunitného plánu sociálnych služieb, ktorý je v kompetencii obcí, ktoré sú záväznými dokumentmi pre samosprávne orgány a ktorých sa samosprávne kraje a obce pri plánovaní sociálnych služieb pridržiavajú na základe dôslednej analýzy poskytovaných sociálnych služieb, potrieb a tradícií, samozrejme, svojho územia.
Základným cieľom národných priorít je zabezpečenie práva občanov na sociálne služby, zvýšenie kvality a dostupnosti sociálnych služieb s dôrazom na rozvoj nedostatkových sociálnych služieb alebo na rozvoj sociálnych služieb, ktoré v jednotlivých samosprávnych krajoch, obciach úplne chýbajú. Jedným z prierezových princípov národných priorít, ale aj priorít Európskeho spoločenstva je deinštitucionalizácia sociálnych služieb, postupné znižovanie kapacít zariadení a prevádzkovanie zariadení s nízkou kapacitou, teda ide o zariadenia rodinného typu a, samozrejme, podpora rozvoja terénnych ambulantných sociálnych služieb a sociálnych služieb v zariadeniach s týždenným pobytom.
Aj v prípade poskytovania sociálnej služby v zariadení sa v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnych službách dôraz kladie na prednostné poskytovanie sociálnej služby v zariadení s kapacitou nižšou ako 40 miest, čo znamená transformáciu veľkokapacitných zariadení na zariadenia s nižšou kapacitou. Národnými prioritami v oblasti sociálnych služieb, teda rozvoja sociálnych služieb do roku 2013 sú:
Podpora zotrvania klienta v prirodzenom prostredí rozvojom terénnych sociálnych služieb a programov. Dôvodom stanovenia tejto priority je skutočnosť, že terénne sociálne služby sú podľa dostupných štatistických údajov nedostatočne rozvinuté na celom území Slovenska. Ide o sociálne služby, ktoré sú nedostatkové alebo ktoré úplne chýbajú. Aj výsledky analýz ukazujú, že medzi najslabšie stránky sociálnych služieb patria aj nedostatočne vytvorené podmienky pre zotrvanie klienta v prirodzenom sociálnom prostredí a nedostatočná terénna sociálna práca. Rozvoj tejto formy sociálnej služby je v súlade s požiadavkami a princípmi uplatňovanými v Európskom spoločenstve v rámci modernizácie sociálnych služieb. V rámci tejto priority je nevyhnutné sa osobitne zamerať na terénnu sociálnu službu pre osoby odkázané na pomoc inej osoby, ktorej poskytovanie podľa dostupných údajov klesá aj napriek zvyšujúcemu sa dopytu po tejto sociálnej službe. Aj napriek tomu, že občan, ktorý o túto sociálnu službu požiada a splní hmotno-právne podmienky poskytovania opatrovateľskej služby, jeho nárok často nie je uspokojený. Nemenej dôležité je zamerať sa na rozvoj tých terénnych programov a sociálnych služieb, ktorých cieľom je sociálna inklúzia znevýhodnených osôb z dôvodu nezabezpečenia základných životných potrieb alebo pre spôsoby ich života a ich návyky.
Druhou prioritou je rozvoj ambulantných sociálnych služieb a pobytových sociálnych služieb v zariadení s týždenným pobytom. Zámerom stanovenia tejto priority je postupná deinštitucionalizácia sociálnych služieb s prihliadnutím na potreby a schopnosti klienta s cieľom poskytovať mu sociálne služby v jeho rodinnom alebo komunitnom prostredí. Poskytovanie ambulantných sociálnych služieb a sociálnych služieb v zariadení s týždenným pobytom umožňuje rozvíjať rodinné a spoločenské vzťahy klienta primerane jeho individuálnym schopnostiam a možnostiam aj jeho zaradenia sa do spoločenského a pracovného života.
Treťou prioritou je zvýšenie kvality a humanizácia poskytovaných sociálnych služieb prostredníctvom rekonštrukcie, rozširovania, modernizácie a budovania zariadení sociálnych služieb. Požiadavka humanizácie a modernizácie sociálnych služieb v Slovenskej republike reaguje na trendy uplatňované v Európskej únii v tejto oblasti, ktorých cieľom je zabezpečiť pre klientov kvalitné sociálne služby.
V praxi to znamená zabezpečenie prístupnosti k sociálnym službám a to aj z hľadiska prostredia, v ktorom sa sociálne služby poskytujú. Táto povinnosť vyplýva poskytovateľom sociálnych služieb aj priamo zo zákona o sociálnych službách a má umožniť prijímateľom sociálnych služieb prístup k fyzickému prostrediu, k priestorom a budovám, v ktorých sa poskytujú sociálne služby a zabezpečiť minimálne požiadavky a štandardy bývania. Ide najmä o odstránenie architektonických bariér v priestoroch a budovách, v ktorých sa poskytujú sociálne služby a v interiéroch, rovnako ako aj v exteriéroch a zabezpečenie ich materiálno-technickej vybavenosti najneskôr do 31. decembra 2013.
Právny a technický rámec pri riešení architektonických bariér vymedzuje Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Povinnosť poskytovateľa sociálnej služby je však aj dodržiavať štandardy bývania ustanovené zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z. a nadväznými právnymi predpismi. Aj v prípade rozširovania, modernizácie a budovania zariadení sociálnych služieb sa dôraz kladie na rozvoj takých druhov sociálnych služieb, ktoré prioritne umožnia klientovi zotrvať vo svojej komunite a žiť v takom type zariadenia sociálnych služieb, ktoré zodpovedá rodinnému typu zariadenia a zvyšovať variabilitu poskytovaných sociálnych služieb tak, aby si klient mohol slobodne vybrať taký druh sociálnej služby, ktorá najlepšie bude zodpovedať jeho potrebám.
Vzdelávanie zamestnancov v oblasti sociálnych služieb je ďalšou národnou prioritou. Jedným z cieľov novej právnej úpravy poskytovania sociálnych služieb je zabezpečiť ich profesionálny výkon a teda aj zvýšiť kvalitu poskytovaných sociálnych služieb. Základným predpokladom dosiahnutia tohto cieľa je vzdelávanie zamestnancov sociálnych služieb v rámci potreby splnenia kvalifikačných predpokladov pre výkon sociálnych služieb a zároveň ich ďalšie vzdelávanie a prehlbovanie kvalifikácie. V rámci tejto priority je nevyhnutné vzdelávanie zameriavať najmä na opatrovateľky tak, aby splnili kvalifikačné predpoklady ustanovené zákonom o sociálnych službách.
Priority ministerstva práce. Vláda Slovenskej republiky, ako aj ministerstvo práce majú záujem o bezproblémovú implementáciu zákona o sociálnych službách. Preto ministerstvo už pred účinnosťou zákona až doteraz realizovalo množstvo seminárov, prednášok na túto tému a to ako pre predstaviteľov samospráv, tak aj pre verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Zároveň v súlade s Memorandom uzatvoreným medzi vládou Slovenskej republiky a Združením miest a obcí Slovenskej republiky vo februári 2009 ministerstvo práce štvrťročne monitoruje a naďalej bude monitorovať plnenie nových úloh vyplývajúcich obciam a vyšším územným celkom zo zákona o sociálnych službách. Prvý monitoring prebehol v mesiaci apríl až máj a ďalší bude nasledovať v mesiaci júli. O výsledkoch prvého monitoringu implementácie zákona o sociálnych službách bude informovaná v najbližšom období vláda Slovenskej republiky. Na základe výsledkov monitoringov vláda a ministerstvo pristúpi v prípade potreby k prijímaniu legislatívnych i nelegislatívnych opatrení, ktoré prispejú k odstráneniu implementačných problémov zákona o sociálnych službách v praxi.
Skončila som, pán predsedajúci. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka, za odpoveď.
Spýtam sa pána poslanca Bačíka, či chce doplňujúcu otázku. Nech sa páči, máte na to dve minúty.
B. Bačík, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pani ministerka, veľmi pekne ďakujem za vašu odpoveď, i napriek tomu, že som mal jednu doplňujúcu otázku, ale vzhľadom na to, čo všetko ste povedali o svojich prioritách v rámci svojho rezortu, tým bolo povedané všetko a vzhľadom na to, že sú tam ďalšie dve položené otázky na vašu adresu, tak nebudem zdržiavať a dám priestor aj svojim kolegom. Veľmi pekne ďakujem.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem veľmi pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka.
Treťou otázkou, ktorú overovatelia vyžrebovali, je otázka pána poslanca Jána Senka, ktorá je adresovaná ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomírovi Vážnemu: "Vážený pán minister, prebehli rokovania s maďarským ministrom dopravy ohľadom napojenia rýchlostnej R3 na cestnú sieť v Maďarsku? Ak áno, aký je výsledok týchto rokovaní? (Čas realizácie, miesto napojenia a záväzky našej a maďarskej strany.)"
Poprosím, pán minister, o odpoveď a keby ste oznámili ukončenie odpovede.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj vážený pán poslanec, ktorý sa pýtal, maďarská strana na spoločných rokovaniach na úrovni ministerstiev deklarovala možnosť zmeny trasy rýchlostnej cesty do osi Ostrihom - Budapešť s pripojením na diaľnicu M1 v západnej časti Budapešti z dôvodov dopravných aj environmentálnych. Obe strany, aj slovenská, aj maďarská, dnes už majú vypracované štúdie trasovania rýchlostnej cesty R3 na slovenskom území a rýchlostnej cesty M30 na maďarskom území. Tieto štúdie si na ostatnom rokovaní dňa 13. 5. 2009 vzájomne vymenili. Závery štúdie slovenskej strany preukázali, že bez vybudovania predmetnej rýchlostnej cesty R3 budú súčasné cesty I/76, to znamená Štúrovo - Levice - Hronský Beňadik a I/66, t. j. Šahy - Zvolen vyhovovať dopravným nárokom do roku 2030, cca 8 500 vozidiel za 24 hodín. Pre pokračovanie prípravy štúdia odporúča nemeniť trasu TEN-T (Trans European Network) v úseku R3 Zvolen - Šahy, ktorá nadväzuje aj na plánované vybudované diaľnice na maďarskej strane. To znamená, že je fixovaná v tejto časti R3 trasa Zvolen - Šahy.
Príprava našej rýchlostnej cesty R3 je zabezpečovaná v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, to znamená cestný zákon, v znení neskorších predpisov v trase štátna hranica Maďarská republika - Slovenská republika, Šahy, Zvolen, Žiar nad Hronom, Turčianske Teplice, Martin, Kraľovany, Dolný Kubín, Trstená a štátna hranica Slovenská republika - Poľská republika.
Pán podpredseda, skončil som.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno, nech sa páči, máte na to dve minúty.
J. Senko, poslanec: Pán minister, ďakujem za odpoveď. Uvedená otázka je jednou z troch, ktoré som vám položil a ktoré, dá sa povedať, aj vzájomne súvisia. Prostredníctvom nich som sa snažil aj zistiť, v akej perspektíve je možnosť riešenia obchvatu mesta Krupina, ako aj celkové rozšírenie cesty R3 od Zvolena cez Šahy až do Maďarska, čo by určite pomohlo rozvoju tohto územia, ktoré je z hľadiska riešenia zamestnanosti a celkového rozvoja v dosť zložitej situácii. Výstavba predmetnej cesty, ako aj riešenie obchvatu mesta Krupina by určite pomohli pri riešení týchto problémov.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán minister, poprosím odpoveď.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ako som už povedal, teoreticky je táto cesta, to znamená, Zvolen - Šahy kapacitne dnes postačujúca a je postačujúca na najbližších cca 20 rokov, pretože, ako som už povedal, podľa nášho štatistického výkazníctva a súčasného merania odhadu nárastov intenzít dopravy vychádza v roku 2030 cca 8 500 vozidiel za 24 hodín. Samozrejme, tá situácia sa môže meniť, pretože stupeň motorizácie, ktorý je hlavným ukazovateľom v tomto odhade, stále narastá, my sme nemuseli uhádnuť ten správny nárast. Ale jednoducho, na Slovensku sú podstatne zložitejšie úseky. Najkomplikovanejší je popod Strečno, kde je 40 tisíc vozidiel za 24 hodín a tam je tiež potrebné vybudovať už dnes cestu a, samozrejme, aj tu treba, len podľa našich výpočtov tá cesta je zatiaľ kapacitne vyhovujúca.
Iná situácia je, čo sa týka obchvatu Krupiny, pretože mesto je zahusťované dopravou a jednoducho, čo sa týka obchvatu, tak tam by sme chceli prednostne riešiť obchvat Krupiny na tejto trase, pretože by to odľahčilo mestskú komunikáciu ako-takú a tranzit by bol nasmerovaný mimo. Tam z hľadiska toho času je to zatiaľ naplávané tak, že v roku 2013 by sme chceli začať tento obchvat a on je pomerne krátky, čiže za nejaký rok a pol, dva ho ukončiť, čo sa týka časového horizontu.
A ak sa situácia v tých intenzitách nezmení, tak opakujem, v horizonte nejakých 10 rokov by sme chceli začať R3 ako-takú. Dôležitá je ale fixácia s Maďarskou republikou, aby sme mohli pokračovať v príprave, ktorá tiež trvá 4 - 5 rokov, aby tá príprava potom nebola zmarená. Čiže, v najbližšej dobe dôjde k podpisu memoranda, resp. dohody s Maďarskou republikou, kde bude zafixovaný bod napojenia na hraniciach, aby sme mohli zmysluplne robiť prípravu. Takže zhruba v týchto časových horizontoch by sme mali mať vyriešený obchvat Krupina a potom celú R3 Zvolen - Šahy.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Štvrtú otázku, ktorú overovatelia vylosovali, položil pán poslanec Alexander Slafkovský. Je adresovaná ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Richardovi Rašimu: "Pán minister, ako sa vysporiadate s prudkým nárastom záväzkov zdravotníckych zariadení po schválení zákona o zákaze exekúcií v zdravotníctve?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec, nebudem sa vysporiadavať s prudkým nárastom záväzkov zdravotníckych zariadení, pretože k žiadnemu prudkému nárastu nedošlo.
Skončil som. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno. Máte na to dve minúty. Nech sa páči.
A. Slafkovský, poslanec: Túto informáciu nemám z vlastnej hlavy. Túto informáciu mám zo Zdravotníckych novín spred minulého týždňa, kde o tom bolo písané a zdravý rozum hovorí o tom, že takýmto smerom sa to všetko môže vyvíjať. Otázku som nekládol preto, aby som dostal konkrétnu odpoveď, že viem, kde máte nejakých x-tisíc alebo miliónov korún, ale hlavne preto, aby som upozornil na časový stres, v ktorom sa nachádzajú všetky všeobecné nemocnice, ktoré sa potrebujú vysporiadať načas so svojimi záväzkami. A zatiaľ nie je, pokiaľ viem, známy časový horizont, dokedy sa stihne urobiť oddlženie tak, aby sa ony mohli uchádzať ešte o fondy z druhej výzvy európskych fondov na rekonštrukcie a opravy zdravotníckych zariadení. Pretože, keď štátne nemocnice sa veľmi rozbehnú s tými dlhmi, tak o to zostane menej prostriedkov pre ne a pokiaľ ostanú dlžní Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam, teda všeobecné nemocnice, tak nebudú mať priestor na to uchádzať sa o európske fondy a bude to veľká škoda pre ne, pretože druhýkrát už takúto šancu nebudú mať a bude to problém pre našu zdravotnícku sieť do budúcna. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán minister, chcete odpovedať? Nech sa páči.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Áno. Čiže, pán poslanec, nedochádza k prudkému nárastu záväzkov zdravotníckych zariadení po schválení zákona o zákaze exekúcií z jednoduchého dôvodu. Zákaz exekúcie je len do 31. 12. 2009, čiže skončí a keby sa teraz začali zadlžovať, vráti sa im to hneď od 1. januára.
Po druhé nedochádza aj kvôli tomu k prudkému zadlžovaniu, pretože, keď chcú čerpať eurofondy, mali by byť očistené od dlhov voči štátu, čiže Sociálnej poisťovni, daňovému úradu a zdravotným poisťovniam. Čo sa týka možnosti oddlženia, táto je urobená pre všetky zdravotnícke zariadenia, vrátane tých, ktoré sú v správe vyšších územných celkov obcí a poskytujú zdravotnú starostlivosť, do 31. augusta majú čas na vypracovanie biznisplánov, tie potom predkladajú. Posudzovanie žiadostí je v mesiacoch október a november, december je na to, aby sa tieto záväzky po lehote splatnosti, teda tento starý dlh do 30. 9. vysporiadal. A naozaj, ja som si pozeral tabuľky z informácií, ktoré máme, pretože nie všetky poisťovne, nie všetky zdravotnícke zariadenia, ktoré nepatria do rezortu zdravotníctva, nám informácie posielajú, ale väčšinou nám ich posielajú a naozaj práve kvôli tomu, že sú exekúcie limitované do 31. 12., nikto z nich nerobí prehnané nákupy práve kvôli tomu, že od 1. 1. by mohol byť ihneď exekuovaný.
Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Poprosím, keby ste ešte zostali, pretože piata otázka, ktorú overovatelia vylosovali, je od pani poslankyne Márie Sabolovej. Je takisto adresovaná vám: "Aká je výška nájmu Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach v objektoch, v ktorých sídli? Teda FNsP Košice a tiež v objektoch bývalej Vojenskej nemocnice v Košiciach?"
Nech sa páči.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Mesačná výška nájmu Detskej fakultnej nemocnice v priestoroch FNsP Košice je 1,6 € za m2. Okrem nájmu sa hradí aj priemerný podiel za vykurovanie a energetiku plus služby. Mesačná výška nájmu Detskej fakultnej nemocnice v priestoroch Leteckej vojenskej nemocnice, a. s. je 12 € za m2. Ide o prenájom v priestoroch, v ktorých bola predtým ústavná zdravotná starostlivosť a okrem nájmu platí Detská fakultná nemocnica aj podiel na vykurovaní.
Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku. Máte na to, pani poslankyňa, dve minúty.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem, pán minister. Aj táto vaša odpoveď hovorí o takom zjavnom nepomere k týmto dvom nemocniciam, ktoré musí uhrádzať Detská fakultná nemocnica. Ak to máte vyčíslené, zaujímal by ma aj celkový objem prostriedkov, ktoré idú na nájmy v tých jednotlivých zdravotníckych zariadeniach či vo fakultnej nemocnici alebo v Leteckej vojenskej. Aký je to celkový objem prostriedkov? A či už dochádza k sťahovaniu? Aké sú zdroje na vykrytie a úpravu v Leteckej vojenskej nemocnici pre Detskú fakultnú nemocnicu? Aký objem prostriedkov chystá na to nemocnica, prípadne rezort? A či si myslíte, že je dobré, pokiaľ nie sú tie priestory využívané, že ten nájom 12 € za m2 zrejme platíme ministerstvu obrany, pretože ono bolo pôvodným správcom či zriaďovateľom zariadenia? Poprosila by som vás aj o tieto súvislosti. A zdá sa mi, že sú to dosť nemiestne vyhodené prostriedky. A či ešte stále si nemyslíte, že by bolo dobré, aby Detská fakultná nemocnica v Košiciach mala svoj vlastný objekt postavený na mieru pre liečenie detských pacientov? A či tak, ako sme pomohli postaviť zariadenie pre Kardiocentrum v Košiciach, je v tom istom areáli priestor pre dobudovanie a dobré vybavenie Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach v jednom veľkom centre, ktoré by skutočne splnilo účel a malo by všetky vyšetrovacie zložky na jednom mieste?
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Pán minister, máte priestor na odpoveď, prosím, oznámte ukončenie odpovede.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Pani poslankyňa, keďže nechcem brať čas kolegom, tak na všetky otázky vám odpoviem písomne. Vaša otázka bola na výšku nájmu, ten som si zistil na meter štvorcový, ale nezistil som celkový nájom. Je to naozaj 1,6 € v jednej nemocnici a v druhej je to 12 €. Chcem len povedať, že Letecká vojenská nemocnica, a. s. už nepatrí ministerstvu obrany. Bola prevedená na ministerstvo zdravotníctva, čiže nič ministerstvu obrany neplatíme. A čo sa týka otázok ďalšieho vývoja v Detskej fakultnej nemocnici, keď mi ich pošlete, pošlem ich pani riaditeľke a odpovieme vám. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď.
Pristúpime k ďalšej vyžrebovanej otázke. Položila ju pani poslankyňa Beata Sániová, položila ju rovnako ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Richardovi Rašimu a otázka znie: "Vážený pán minister, fakultné nemocnice, ktoré sú výučbové základne pri lekárskych fakultách, čakajú na ustanovenie a zmenu na univerzitné nemocnice. Z tejto zmeny im budú vyplývať viaceré organizačné, liečebné a finančné operácie. Kedy plánujete túto zmenu? Ďakujem za vašu odpoveď."
Pán minister, máte priestor.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa, uvedenú zmenu plánujeme v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, kde bude otázka univerzitných nemocníc vyriešená. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pani poslankyňa Sániová, priestor na doplňujúcu otázku? Zapnite, prosím, mikrofón, pani poslankyňa má dve minúty na doplňujúcu otázku.
B. Sániová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď. Určite, že všetky tri lekárske fakulty, ktoré čakajú na túto legislatívnu úpravu, to privítajú. Ďakujem ešte raz.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďakujem, pán minister, za odpovede.
Siedma vyžrebovaná otázka bola otázka pani poslankyne Kláry Sárközy a to otázka na ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Vieru Tomanovú. Otázka znie: "Pani ministerka, z akých zdrojov boli zaplatené listy, ktoré generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pán Muňko rozposlal sporiteľom v II. pilieri? Mohli by ste vyčísliť sumu, ktorá sa použila na zaplatenie týchto zásielok?"
Máte slovo, pani ministerka. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pani Sárközyová, veľmi pekne vám ďakujem za túto otázku a myslím to úprimne a úplne vážne. Tak ako generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ktorý je plne zodpovedný za chod Sociálnej poisťovne, ročne rozposiela milióny listov, tak všetky listy, ktoré rozposlal, boli platené z prevádzkových prostriedkov Sociálnej poisťovne a veľmi dobre viete, že určite neboli na to použité peniaze, ktoré sú určené a ktoré smerujú na základe percentuálneho podielu odvodov do jednotlivých fondov Sociálnej poisťovne.
Ja musím povedať, že vítam túto iniciatívu pána generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a zdôrazňujem, že je absolútne nevyhnutné, aby Sociálna poisťovňa informovala svojich klientov o výhodách, nevýhodách, rizikách a to ako prvého, tak aj druhého piliera, s ktorými vlastne Sociálna poisťovňa pracuje. Ak na jednej strane má povinnosti Sociálna poisťovňa a dokonca platí penále za to, že odvádza odvody a na druhej strane, a nielen to, ešte na jednej strane a na tej prvej strane má ešte stále aj povinnosť, že dotuje tých zamestnávateľov, ktorí neplatia odvody, má povinnosť aj upozorňovať svojich klientov. Čiže, toľko asi odpoveď k vašej otázke.
Ale nedá mi, aby som nepovedala jednu vec. Veľmi ma mrzí, že tu nevystupuje ani jeden poslanec, ktorý by hájil verejné záujmy občana - investora, alias sporiteľa, ale vystupuje tu hovorca za súkromný sektor, za súkromné DSS-ky a nielen vaše vyjadrenia a útoky, ale aj samotné kroky, ktoré v posledných dňoch a týždňoch robia DSS-ky, kde svoju činnosť jednoznačne podriaďujú výlučne vlastným záujmom. Občan - investor, alias sporiteľ je pre nich len prostriedok ako uchrániť dobrý biznis, v ktorom naďalej zostáva len jeden porazený hráč, pre ktorého sa takto nastavený systém môže stať v budúcnosti osudným, a tým hráčom je občan - investor, alias sporiteľ, účastník II. piliera. Správanie DSS-iek by sa malo stať vážnym signálom pre ľudí, ktorí zvažujú ako ďalej, aké rozhodnutie urobiť v súvislosti s účasťou v II. pilieri, či zotrvanie v II. pilieri neurobí z nich v budúcnosti novodobých žobrákov.
Dokonca sa správcovské spoločnosti, teda súkromné správcovské spoločnosti tlačia alebo stavajú na stranu svojho obchodu takým spôsobom, že tlačia Svetovú banku do stanovísk, ktoré vyhovujú ich zámerom. Prekrúcajú oficiálne vyhlásenia alebo postoje predstaviteľov banky. V tejto súvislosti si dovolím povedať, že sa opakovane pokúšali v nedávnej minulosti ovplyvňovať rôzne inštitúcie v Európskej únii a medzi nimi aj organizáciu - Medzinárodnú organizáciu práce a konkrétne predstaviteľov odboru sociálneho zabezpečenia a taktiež Medzinárodnej asociácie sociálneho zabezpečenia. A keď hovorím o tom, že sa snažili ich ovplyvňovať, to je veľmi mierny výraz. Musím povedať, aby to bolo presnejšie vyjadrené, že sa dokonca pokúsili vydierať týchto zástupcov predstavitelia alebo zástupcovia dôchodkových správcovských spoločností v záujme toho, aby tieto odborné inštitúcie, celosvetové inštitúcie nepodporili kroky súčasnej vlády, pretože boli v súlade - a nakoniec stanovisko ste v roku 2007 aj týchto organizácii dostali - a len v záujme toho, aby udržali svoj veľký obchod.
Viete, je smutné, že správanie DSS je také, aké je a že nekorektným spôsobom zneužívajú nedostatočné, ja by som povedala, právne i ekonomické vedomie občanov. Bez najmenšej hanby im dávajú falošné ilúzie a maľujú im fiktívnu ružovú budúcnosť. Ja si veľmi dobre spomínam na vyjadrenia pani, teraz exministerky financií, Brigity Schmögnerovej, ktorá upozorňovala ľudí, aby nevstupovali do BMG, AGV a podobne. Málokto a skoro žiadne médium sa nevenovalo týmto slovám, skôr natierali pani exministerku v tom, že vyzývala ľudí, aby neplatili koncesionárske poplatky. Dnes títo ľudia žiadajú odškodnenie od súčasnej vlády. Viete, nepadne mi ľahko, ale povedala by som, veľmi ťažko, keď ma osloví staršia dáma v Trenčíne na letisku a jednoznačne mi povie, či bude odškodnenie za to, že vložila svoje peniaze do Prvej garantovanej. A ja by som bola teda veľmi nerada, aby do obdobnej situácie sa dostalo viac ako 1 milión 460 tisíc investorov, alias sporiteľov v II. pilieri.
Ja by som rada vyzvala práve občanov Slovenskej republiky, ktorí vstúpili do II. piliera, ale aj tých, ktorí nevstúpili, aby sa nebáli slobodne sa rozhodnúť, aby sa nebáli navštíviť ktorúkoľvek z pobočiek Sociálnej poisťovne alebo Ústredie Sociálnej poisťovne, aby navštívili úrady práce a ich detašované pracoviská, všetci sú schopní poskytnúť im odborné informácie, aby sa nebáli zavolať na bezplatnú linku na ministerstve práce a žiadali objektívne informácie, údaje o tom, ako sa dosiaľ vyvíja II. pilier, že rastové vyvážené fondy sú v červených číslach, že vlastne 95 % sporiteľov v súčasnej dobe má na svojom účte menej peňazí, ako tam bolo vložené a súčasne sa môžu dozvedieť, aké výhody plynú z účasti v I., II. pilieri a aké riziká alebo nevýhody prináša jeden či druhý pilier. Len informovaný človek sa môže rozhodnúť slobodne a nestane sa bábkou v rukách niekoho iného. Ľudia by nemali nechať rozhodovať o ich budúcnosti tých, ktorí nemajú problém pokriviť pravdu tak, ako to vyhovuje len ich obchodu.
Ďakujem za pozornosť, skončila som, pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Pani poslankyňa, pýtam sa, či chcete reagovať, mať teda otázku v rozsahu dvoch minút, doplňujúcu. Áno? Máte slovo, pani poslankyňa.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Na začiatok, pani ministerka Tomanová, moje meno je Klára Sárközy. Ja som vám dala konkrétne otázky, na ktoré ste mi neodpovedali. Ja som chcela vyčíslenie. A po druhé vy ste hovorili o tom, že pán generálny riaditeľ Muňko urobil správne, pretože rozosielal listy aj inokedy zo Sociálnej poisťovne. Tie listy sú súčasťou správneho konania. Bola by som rada, pani ministerka, keby ste povedali, jednoducho, na základe akého paragrafu a na základe koho splnomocnenia pán generálny riaditeľ rozposielal tieto listy. Ja viem, čo môže byť dotované zo správneho fondu Sociálnej poisťovne.
Ja som vám dala v tejto otázke ešte aj druhú otázku, konkrétnu. Koľko stálo daňových poplatníkov rozosielanie listov zo Sociálnej poisťovne? A ešte mám čas na to, aby som sa spýtala: Vy ste už teraz povedali, že 1 milión 450 tisíc sporiteľov je v II. pilieri, ktorí sa musia báť o svoj majetok. O svoj majetok sa musia báť aj poslanci Národnej rady, ktorí sú v II. pilieri? Zarábajú málo, majú veľa rokov alebo prečo dostali aj oni listy? A ja by som bola rada, keby pán generálny riaditeľ Muňko, keď s ním súhlasíte, že je dobré, že rozposiela tieto listy, rozposlal listy aj tým, ktorí sú len v I. pilieri a aby im napísal, čo ich čaká, aký dôchodok ich čaká z I. piliera po 15, 20 alebo 25. rokoch? Ale ja som mala konkrétne otázky, vy ste mi neodpovedali na otázku, koľko stálo poistencov Sociálnej poisťovne rozposielanie týchto listov? Pretože tí, ktorí sú v II. pilieri, a tí, ktorí sú v I. pilieri, nebudú platiť za to, aby dostali listy tí, ktorí sú v II. pilieri.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pani ministerka, máte slovo, s odpoveďou. Oznámte, prosím, ukončenie odpovede.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som uviedla, že som odpovedala na otázku. Povedala som, že v rámci riadnych prevádzkových nákladov. Informácia, ktorá tu odznela, že Sociálna poisťovňa komunikuje len v zmysle správneho konania, je skutočne mylnou a zavádzajúcou, pretože Sociálna poisťovňa občanom, teda svojim klientom odpovedá na všetky otázky, ktoré sú vznesené nielen v rámci správneho konania. Takže na otázku som odpovedala a myslím si, dostatočne. Skončila som, ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Ďalšia otázka, ktorá bola vyžrebovaná, bola otázka rovnako pani poslankyne Kláry Sárközy. Otázka znie: "Pani ministerka, kto splnomocnil generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne pána Muňka na to, aby rozposlal listy sporiteľom v II. pilieri?"
Je to prakticky totožná otázka. Pani ministerka, zvážte, nech sa páči, máte slovo.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ešte raz opakujem, pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne je plne zodpovedný za informovanie svojich klientov, ktorými sú všetci zamestnanci, všetky dobrovoľne poistené osoby, osoby samostatne zárobkovo činné a hovorím teda o osobách, ktoré sú povinné platiť do systému sociálneho poistenia a je povinný ich informovať v zmysle zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, skončila som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Ďalšia otázka... Pani ministerka, pardon, áno. Pani Sárközy vám chce položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Má slovo.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani ministerka, ešte raz konkrétna otázka. Na základe ktorého paragrafu má pán minister, pán generálny riaditeľ na to splnomocnenie? Či súhlasíte s tým, že porušil zákon a stojíte za porušením tohto zákona? Odkiaľ zobral peniaze a koľko stálo daňových poplatníkov a poistencov Sociálnej poisťovne rozposielanie týchto listov? Pretože ja som vám túto otázku položila aj v predchádzajúcej otázke, vy ste neodpovedali na to, koľko stálo daňových poplatníkov rozposlanie týchto listov. A či sa stotožníte s tým, že je to v poriadku. Pretože ja, síce len v médiách, ale dočítala som sa, že dozorná rada sa bude zaoberať jednak rozposielaním listov a či mal na to splnomocnenie pán generálny riaditeľ. Konkrétna otázka. Povedzte mi paragraf alebo tú pasáž zo správneho fondu, ktorý sa môže použiť na rozposlanie listov? A tretíkrát sa vás pýtam, pani ministerka, koľko stál...