A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím teraz určeného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pán poslanca Petra Pelegriniho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohody medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Spojených národov o Centrálnom úrade projektu Transeurópskych železníc, tlač 1089.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 26. mája 2009 č. 1117 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodársku politiku. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch, vrátane v gestorskom výbore určil do 12. júna 2009.
Výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali a prijali tieto uznesenia: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesenie z 9. júna 2009 č. 641 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesenie z 9. júna 2009 č. 539.
V týchto uzneseniach výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Dohody medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Spojených národov o Centrálnom úrade projektu Transeurópskych železníc a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Dohody medzi Slovenskou republikou a Organizáciou spojených národov o Centrálnom úrade projektu Transeurópskych železníc a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím predmetnej dohody, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo 16. júna 2009 pod č. 520.
Vážená pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Nikto sa nehlási.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračovať budeme druhým a tretím čítaním o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskou dohodou o medzinárodnej preprave nebezpečných tovarov po vnútrozemských vodných cestách (ADN).
Návrh vlády má tlač 1090 a spoločná správa výborov má tlač 1090a.
Nech sa páči, pán minister, prosím, odôvodnite aj tento návrh vlády.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskou dohodou o medzinárodnej preprave nebezpečných tovarov po vnútrozemských vodných cestách, tzv. ADN, ktorý predkladám na základe uznesenia vlády č. 342 zo dňa 17. mája 2009.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh na ratifikáciu dohody ADN dňa 20. mája 2009 a prijala k nemu uznesenie č. 373. Cieľom mnohostrannej dohody ADN je zvýšiť bezpečnosť medzinárodnej prepravy nebezpečných tovarov po vnútrozemských vodných cestách, efektívne prispieť k ochrane životného prostredia zamedzením znečistenia, ktoré môže vzniknúť ako dôsledok havárie a udalostí počas takejto prepravy, uľahčiť dopravné operácie a napomáhať v rozvoji medzinárodného obchodu, ako aj upraviť práva a povinnosti dopravcov členských štátov Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov a Európskej únie pri vykonávaní medzinárodnej prepravy nebezpečných tovarov po vnútrozemských vodných cestách.
Dohoda ADN stanovuje, ktoré druhy dopravy možno vykonávať len na základe povolení a ktoré sú od povolenia oslobodené. Návrh dohody ADN je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s právnymi predpismi Slovenskej republiky z oblasti vnútrozemskej plavby a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Dohoda ADN je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Pred jej ratifikáciou sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a rozhodnutie o tom, že ide o dohodu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Materiál je legislatívnej povahy. Ratifikácia a vykonávanie tejto dohody nebude mať negatívne finančné, ekonomické ani environmentálne vplyvy, ani negatívny vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Vážení prítomní, dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu pri prerokúvaní predloženého návrhu a o vyslovenie súhlasu s predloženým vládnym návrhom.
Ďakujem vám za pozornosť. Skončil som, pani podpredsedníčka.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Pavla Pavlisa, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.
Nech sa páči, pán poslanec.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu k predloženému návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím pridelil tento návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru Národnej rady pre hospodársku politiku.
Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil do 12. júna 2009.
Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave v tomto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Európskou dohodou o medzinárodnej preprave nebezpečných tovarov po vnútrozemských vodných cestách a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka výboru: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Nehlási sa nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz by sme mali pokračovať bodmi, ktorých predkladateľom je pán minister pôdohospodárstva pán Stanislav Becík. Chcem vám oznámiť, že pán minister Becík požiadal predsedu Národnej rady o preloženie týchto bodov na prerokovanie zajtra z vážnych naliehavých dôvodov.
Pokračovali by sme preto bodmi, ktorých predkladateľom je pán minister životného prostredia pán Turský. Chcem sa opýtať, či je teda všeobecný súhlas s takýmto riešením. (Súhlasný prejav z pléna.) Áno. Dobre.
Takže budeme teraz pokračovať troma bodmi, ktoré sú vládne návrhy zákonov a z poverenia vlády Slovenskej republiky v druhom čítaní ich bude odôvodňovať minister životného prostredia pán Turský.
Pristúpime k prerokovaniu prvého z týchto bodov programu, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 941, spoločná správa výborov tlač 941a.
Nech sa páči, pán minister, odôvodnite vládny návrh zákona.
V. Turský, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol vypracovaný z dôvodu potreby dôslednej transpozície smernice v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie, na ktorú Slovenskú republiku upozornila komisia Európskych spoločenstiev svojou výzvou z januára 2008.
Návrh zákona reaguje na všetky výhrady uvedené výzvou z januára 2008. Najnovšou je časť návrhu zákona, obsahuje novú úpravu rozdelenia navrhovaných činností a najmä z ich hľadiska, či budú podliehať povinnému hodnoteniu, zisťovaciemu konaniu alebo vydávaniu vyjadrení o tom, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena môže mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, alebo nie.
Napriek tejto úprave sa nezmenila doterajšia príloha č. 8 stanovujúca limity pre povinné hodnotenie a pre zisťovacie konanie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila v prvom čítaní a následne bol prerokovaný a schválený určenými výbormi Národnej rady.
Vážení prítomní, verím, že predkladaný návrh zákona, predložený návrh zákona schválite. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody predsedovi tohto výboru, pánovi poslancovi Jozefovi Ďuračkovi, ktorý bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.
J. Ďuračka, poslanec: Vážená predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, predkladám spoločnú správu k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Uvedený vládny návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch: Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, výbore pre financie, rozpočet a menu, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali uvedený predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami tak, ako ich máte predložené v spoločnej správe.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Zároveň o posudzovaní plnenia životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 941, navrhuje gestorský výbor schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.
Ďakujem za slovo.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa prihlásil predseda výboru pre pôdohospodárstvo pán poslanec Ďuračka. Ešte niekto?
Ak je to všetko, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, máte slovo.
J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja iba chcem, aby sa, pani predsedajúca, hlásim sa do rozpravy s tým, že navrhujem o bode spoločnej správy č. 4 hlasovať osobitne. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Sú nejaké faktické k vystúpeniu pána poslanca Ďuračku? Nie sú. Takže vyčerpali sme rozpravu.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete reagovať? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej bude nasledovať druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona je pod tlačou 1021, spoločnú správu výborov máte ako tlač 1021a.
Nech sa páči, pán minister, odôvodnite tento vládny návrh zákona.
V. Turský, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá v súvislosti s potrebou uplatňovať nariadenie Európskeho spoločenstva a Rady č. 842/2006 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch a nariadenie Komisie, ktoré bolo prijaté na vykonávanie tohto nariadenia.
Cieľom navrhovaných opatrení a požiadaviek vyplývajúcich z návrhu zákona je obmedziť emisie určitých fluórovaných skleníkových plynov a predchádzať im. Návrh zákona upravuje povinnosti a požiadavky článkov nariadenia o určitých fluórovaných skleníkových plynoch a vyplývajúce z jednotlivých príslušných nariadení komisie.
Návrh zákona o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov stanovuje povinnosti právnických osôb, fyzických osôb a prevádzkovateľov, ktorí nakladajú s fluórovanými skleníkovými plynmi, výrobkami a zariadeniami, pôsobnosť orgánov štátnej správy, zodpovednosť za sankcie za porušenie ustanovenia a nariadenia tohto zákona.
Stanovuje podmienky na zamedzenie úniku fluórovaných skleníkových plynov. Ukladá povinnosť evidencie a oznamujúcej povinnosti. Upravuje podmienky na získanie odbornej spôsobilosti na nakladanie s určitými fluórovanými skleníkovými plynmi. Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona schválila v prvom čítaní a následne bol prerokovaný a schválený určenými výbormi Národnej rady. Vážení prítomní, verím, že predložený návrh zákona schválite.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Ľubošovi Martinákovi, ktorý bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.
Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1360 z 15. apríla 2009 pridelila vládny návrh zákona o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky výbory s vládnym návrhom zákona súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené v časti IV.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: Body spoločnej správy č. 1 až 5, 7 až 15 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. O bode spoločnej správy č. 6 hlasovať osobitne s návrhom gestorského výboru uvedený bod neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem pán spravodajca, otváram rozpravu.
Do rozpravy nemám žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa niekto ústne do rozpravy? Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, ďakujem.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1023, spoločnú správu výborov máte ako tlač 1023a.
Nech sa páči, pán minister, odôvodnite aj tento vládny návrh zákona. Máte slovo.
V. Turský, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaná novela vodného zákona vypĺňa splnenia záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii.
Novela vodného zákona okrem iných zmien obsahuje najmä transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane pozemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality, ktorá bola potrebná novelou zákona do časti platného zákona, prebratá novelou zákona do časti platného zákona, pardon. Čiastočne transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady o riadení kvality vody určenej na kúpanie, na základe ktorej sa novelou zákona zabezpečilo vytvorenie a zachovanie profilov vôd vhodných na kúpanie.
V návrhu zákona sa zohľadnili pripomienky Európskej komisie k nedostatočnému prebratiu rámcovej smernice o vode. Novelou vodného zákona sa zabezpečí odstránenie troch prípadov transpozičného deficitu Slovenskej republiky vo vzťahu k pripomienkam Európskej komisie a k nedostatočnému prebratiu rámcovej smernice o vode, k čiastočnej transpozícii smernice o riadení kvality vody určenej na kúpanie a k novej výzve z dôvodu oneskorenej transpozície smernice o ochrane pozemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality.
Novela vodného zákona podporí v podnikateľskom prostredí zodpovednejší prístup k ochrane vôd, čo bude mať priaznivý vplyv na rozvoj nových podnikateľských aktivít a tiež zvyšovanie kvality života.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predkladaný návrh zákona schválite.
Ďakujem za pozornosť. Vážená pani podpredsedníčka, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem pán minister.
Slovo dávam spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Jánovi Čechovi, bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.
J. Čech, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky pridelila tento vládny návrh zákona týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory, ktorým bol tento návrh zákona predložený, tento schválili s pripomienkami, ktoré máte uvedené v časti IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 27 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 433 zo dňa 16. júna 2009.
V citovanom uznesení výboru poveril ma ako spoločného spravodajcu tohto výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa prihlásil pán poslanec Chrbet. Ešte niekto má záujem?
Ak je to všetko, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.
J. Chrbet, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), tlač 1023.
1. Za článok 1 sa vkladá nový článok 2, ktorý znie: "Čl. 2: zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach v znení zákona č. 515/2008 sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 2 ods. 5 písm. b) znie: "b) sanácia geologického prostredia."."
Ide o legislatívno-technickú úpravu. V doterajšej úprave § 2 ods. 5 boli uvedené len slová "sanačné práce". Návrhom zákona sa tento termín spresňuje tak, že sa rozčleňuje do dvoch samostatných písmen, pričom v písmene b) sa upravuje sanácia geologického prostredia, ktorým sa rozumie povrchová časť litosféry, ktorá bezprostredne ovplyvňuje podmienky existencie a rozvoja spoločnosti a ktorú človek využíva a mení. Presnú definíciu sanácie geologického prostredia uvádza bod 4 predkladanej dôvodovej správy.
2. "V § 2 sa ods. 5 dopĺňa písmenom c), ktoré znie: "Sanácia environmentálnej záťaže."."
V písmene c) sa upravuje sanácia environmentálnej záťaže. Dôvodom rozčlenenia sanačných prác do dvoch bodov sú odlišné postupy pri sanácii geologického prostredia poškodeného napríklad zosuvom, eróziou, zemetrasením a podobne. A pri sanácii environmentálnej záťaže, kde ide predovšetkým o kontamináciu a zníženie rizík s ňou súvisiacich.
3. V § 2 ods. 6 a 7 znejú:
"(6) Na výkon geologických prác uvedených v ods. 5 písm. a) sa vyžaduje aspoň jedna z odborných spôsobilostí priznaná na geologické práce podľa § 9 ods. 2."
"(7) Na výkon geologických prác uvedených v ods. 5 písm. b) a c) sa vyžaduje aspoň jedna z odborných spôsobilostí priznaná na geologické práce podľa § 9 ods. 2 písm. c), d) alebo e)."
Pôvodný ods. 6 sa nahrádza novým znením, ktoré ustanovuje povinnosť, že na realizáciu monitorovania geologických faktorov životného prostredia sa vyžaduje odborná spôsobilosť priznaná aspoň na jeden druh geologických prác podľa § 9 ods. 2 platného geologického zákona.
V § 2 ods. 7 sa spresňujú podmienky vykonávania sanácie geologického prostredia a sanácie environmentálnych záťaží. Vyžaduje sa aspoň jedna z odborných spôsobilostí podľa § 9 ods. 2 písm. c), d) alebo e), t. j. buď hydrogeologický prieskum alebo inžiniersko-geologický prieskum, alebo geologický prieskum životného prostredia.
4. V §3 písm. d) a m) znejú:
"d) Geologický prieskum životného prostredia je prieskum, ktorým sa zisťujú a overujú:
1. geologické činitele ovplyvňujúce toto prostredie vrátane zisťovania znečistenia spôsobeného činnosťou človeka v horninovom prostredí, v podzemnej vode a pôde a navrhujú sa sanačné opatrenia alebo
2. pravdepodobné environmentálne záťaže alebo environmentálne záťaže vyhodnocujú sa súčasne a potencionálne riziká environmentálnej záťaže s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia a navrhujú sa sanačné opatrenia alebo
3. geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku úložísk, rádioaktívnych odpadov a iných odpadov v podzemných priestoroch."
"m) Sanácia geologického prostredia sú práce vykonávané v horninovom prostredí, v podzemnej vode a pôde, ktoré zahrňujú špeciálne technologické postupy zamerané na odstránenie, zníženie alebo izoláciu vplyvov ľudskej činnosti a geodynamických javov na životné prostredie."
V § 3 vymedzenie niektorých pojmov sa v bode d) spresňuje a rozširuje definícia geologického prieskumu životného prostredia, ktorá zahŕňa aj prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže a prieskum environmentálnej záťaže, hodnotenie rizika zo záťaže vyplývajúceho a návrh sanačných opatrení, ktoré sa majú na zistenej environmentálnej záťaži vykonať, aby nebolo ohrozené ľudské zdravie a životné prostredie.
Pôvodný pojem v bode m) "sanačné práce" je nahradený pojmom "sanácia geologického prostredia", znenie definície sa nezmenilo.
5. V §3 sa dopĺňa písmenami r) až t), ktoré znejú:
"r) Sanácia environmentálnej záťaže sú práce, vykonávané v horninovom prostredí, v podzemnej vode a pôde, ktorých cieľom je odstrániť, znížiť alebo obmedziť kontamináciu na úroveň akceptovateľného rizika s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia."
"s) Environmentálna záťaž je znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu, s výnimkou environmentálnej škody."
"t) Pravdepodobná environmentálna záťaž je stav územia, kde sa dôvodne predpokladá prítomnosť environmentálnej záťaže."
Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:
"5a: Zákon č. 359/2007 o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§3: Vymedzenie niektorých pojmov sa dopĺňa troma novými definíciami v bodoch r) až t). Ide o pojmy "sanácia environmentálnej záťaže", "environmentálna záťaž" a pojem "pravdepodobná environmentálna záťaž". Sanácia environmentálnej záťaže zahŕňa komplex prác, ktoré je potrebné vykonať na jednotlivých zložkách životného prostredia za účelom odstránenia, zníženia alebo obmedzenia kontaminácie na predpísanú úroveň tak, aby viac nebolo ohrozené zdravie ľudí a životné prostredie.
Pojem environmentálna záťaž označuje územie, ktoré bolo človekom značne znečistené, kontaminované a toto znečistenie predstavuje riziko pre zdravie ľudí, ktorí sa na území alebo v jeho blízkosti nachádzajú alebo riziko pre jednotlivé zložky životného prostredia, napríklad pre podzemnú vodu, ktorú môže znehodnotiť na veľkom území.
Pojem environmentálna záťaž zahŕňa územie znečistené človekom pred dátumom 1. 9. 2007. Znečistenie vzniknuté po tomto termíne je definované osobitným prepisom ako environmentálna škoda. Z dôvodu jednoznačného vymedzenia pojmov je z definície environmentálnej záťaže vyňatá environmentálna škoda. Pojem pravdepodobná environmentálna záťaž zahŕňa územie podozrivé z hľadiska prítomnosti kontaminácie. Podozrenie sa zakladá na indíciách kontaminácie, ktorými môžu byť napríklad prítomnosť zdrojov kontaminácie, t. j. nevyhovujúce skládky odpadov, nevyhovujúce sklady chemikálií, priemyselné prevádzky a areály poľnohospodárske, areály vojenské, areály železnice, čerpacie stanice pohonných hmôt a produktovody, banské a úpravárenské areály a podobne.
Záznamy orgánov štátnej správy alebo samosprávy o znečistení zložiek životného prostredia alebo o nevhodnom nakladaní so znečisťujúcimi látkami, archívne informácie o znečistení získané prieskumnými alebo monitorovacími prácami, údaje z vybraných environmentálnych databáz, prejavy poškodenia krajiny, napríklad zmena vegetácie, uhynuté organizmy, zápach, prítomnosť cudzorodých látok a podobne.
6. § 16 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Záverečná správa, pri ktorej riešení sa zistilo a overilo závažné znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, musí obsahovať ako samostatnú časť analýzu rizika znečisteného územia."
§ 16: Vyhodnocovanie geologickej úlohy sa dopĺňa novým odsekom 5, ktorý ustanovuje povinnosť vypracovať analýzu rizika znečisteného územia ako samostatnú časť záverečnej správy, ak sa prieskumnými prácami zistilo a overilo závažné znečistenie, kontaminácia územia, spôsobené činnosťou človeka. Náležitosť obsahu analýzy rizika ustanoví vyhláška ministerstva životného prostredia č. 51/2008, ktorou sa vykonáva geologický zákon.
7. Za § 20 sa vkladá § 20a, ktorý znie: "Informačný systém environmentálnych záťaží a štátny program sanácie environmentálnych záťaží:
1. Informačný systém environmentálnych záťaží, ďalej len informačný systém, zabezpečuje zhromažďovanie údajov a poskytovanie informácií o environmentálnych záťažiach. Informačný systém je súčasťou informačného systému verejnej správy.
2. Informačný systém zriaďuje, prevádzkuje a údaje z neho s výnimkou údajov o pravdepodobných environmentálnych záťažiach sprístupňuje ministerstvo podľa osobitného predpisu. Ministerstvo môže poveriť plnením týchto úloh právnickú osobu, ktorej je zriaďovateľom.
3. Orgány verejnej správy a právnické osoby hospodáriace s verejnými prostriedkami sú povinné bezodkladne poskytovať bezplatné údaje a informácie súvisiace s environmentálnymi záťažami prevádzkovateľovi informačného systému.
4. Štátny program sanácie environmentálnych záťaží je základným dokumentom pre problematiku environmentálnych záťaží. Vypracováva a aktualizuje ho ministerstvo najmä na základe údajov a informácií z informačného systému.
5. Štátny program sanácie environmentálnych záťaží schvaľuje vláda Slovenskej republiky."
Poznámka pod čiarou k odkazom 23a znie:
"23a: Zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe, starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do zákona sa navrhuje vložiť ustanovenie týkajúce sa informačného systému environmentálnych záťaží.
§ 20a: Informačný systém environmentálnych záťaží definuje, čo informačný systém environmentálnych záťaží zabezpečuje, kto ho zriaďuje, prevádzkuje a podmienky poskytovania údajov, to znamená, poskytuje všetky údaje s výnimkou údajov o pravdepodobných environmentálnych záťažiach. Stanovuje tiež povinnosť orgánov verejnej správy a právnických osôb hospodáriacich s verejnými prostriedkami bezplatne poskytovať údaje a informácie súvisiace s problematikou environmentálnych záťaží prevádzkovateľovi informačného systému.
Prevádzkovateľom informačného systému je ministerstvo alebo ním poverená právnická osoba, ktorej je zriaďovateľom. Informácie o environmentálnych záťažiach sú informácie o životnom prostredí a vzťahuje sa na ne zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň sa definuje základný strategický dokument pri riešení environmentálnych záťaží, ktorý bude schvaľovať vláda Slovenskej republiky. V tomto dokumente sa predovšetkým určí, ktoré záťaže je potrebné z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia ľudí riešiť prioritne.
8. V § 36 ods. 1 sa za písm. u) vkladajú nové písm. v) až w), ktoré znejú:
"v) Vypracováva a aktualizuje štátny program sanácie environmentálnych záťaží podľa § 20a ods. 4."
"w) Zriaďuje a prevádzkuje informačný systém a sprístupňuje z neho údaje podľa § 20a ods. 2."
Doterajšie písm. v) sa označí ako písm. x).
V § 36: Štátna geologická správa sa dopĺňajú kompetencie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky súvisiace s problematikou environmentálnych záťaží o vypracovanie a aktualizáciu štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží a o zriadenie a prevádzkovanie informačného systému environmentálnych záťaží. Štátny program sanácie bude základným dokumentom zostaveným na 5 rokov a bude obsahovať kroky a opatrenia, ktoré sú pre elimináciu najzávažnejších environmentálnych záťaží najdôležitejšie.
9. V § 36 sa ods. 2 dopĺňa písm. n), ktoré znie:
"n) V informačnom systéme doplňuje sa splnomocňovacie ustanovenie, nakoľko vyhláška bude upravovať aj podrobnosti o informačnom systéme environmentálnych záťaží."
Následne sa čl. 2 označí ako čl. 3. K názvu, v názve zákona sa na konci pripájajú tieto slová "a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) a v znení zákona č. 15/2008 Z. z."
Zmena nadväzuje na zloženie nového čl. 2 novely geologického zákona.
Novela geologického zákona sa vykonáva z dôvodu nevyhnutnej potreby právnej úpravy problematiky environmentálnych záťaží. Environmentálne záťaže nie sú v žiadnom z platných právnych predpisov definované, čo znemožňuje identifikáciu takýchto lokalít a následne ich prieskum a sanáciu.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Sú faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Chrbeta? Pani poslankyňa Sárközy.
Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. No ja teda vôbec nie som odborníčka v tejto oblasti, ale ja si to inak neviem vysvetliť, pretože pán exminister tu predkladá nepriamu novelu len tak, že na to nemá čas ako minister. Ale myslím si, že bolo by vhodné a dobré, pretože sú to závažné veci, ktoré tu predložil, aby sa tým zaoberal gestorský výbor. Takže ja dávam procedurálny návrh, aby pozmeňujúce návrhy, ktoré teraz predložil pán poslanec, vzhľadom na to, že sme tu teraz asi traja, prerokoval zajtra výbor pre životné prostredie ako gestorský výbor. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Chcete reagovať pán poslanec Chrbet na faktickú poznámku? Nie. Pán poslanec Vestenický, to už bolo potom, čo som zadala možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami.
Čiže, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko k nej ako navrhovateľ? Nie.
Pán spoločný spravodajca? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny rána. Chcem len upozorniť, že budeme vtedy pokračovať neverejnou časťou schôdze a bodmi, ktoré predkladá minister obrany. Po nich budú nasledovať body, ktorých predkladateľom je pán minister pôdohospodárstva, pán Becík.
Takže všetkým prajem ešte príjemný večer.
(Prerušenie rokovania o 19.06 hodine.)