Siedmy deň rokovania

39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

25. júna 2009 o 9.00 hodine

 

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram 7. rokovací deň 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci: Jozef Ďuračka, Pavol Džurina, Jaroslav Izák a pani poslankyňa Milada Belásová.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 982, spoločnú správu výborov máme ako tlač 982a.

Prosím teraz pána ministra kultúry Slovenskej republiky Marka Maďariča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem pekne. Prajem pekný deň.

Pán podpredseda, dámy poslankyne, páni poslanci, novela zákona o štátnom jazyku má utvoriť také legislatívne podmienky, ktoré umožnia zabezpečiť uplatňovanie štátneho jazyka vo všetkých sférach verejného styku na celom území Slovenskej republiky. Napriek tomu, že v jednotlivých etapách prípravy návrhu novely táto novela prechádzala zmenami, základná koncepcia zákona o štátnom jazyku z roku 1995 zostáva zachovaná. V predloženom návrhu sa odstraňujú niektoré legislatívno-technické nedostatky pôvodného textu zákona, niektoré nejednoznačné formulácie a riešia sa v ňom problémy, ktoré nastolila 12-ročná aplikačná prax.

Zmyslom, podstatou, cieľom zákona o štátnom jazyku je zabezpečiť všetkým občanom Slovenskej republiky, aby vo verejnej sfére mali dostupné všetky informácie, ktoré potrebujú vo svojom štátnom jazyku. Z toho vyplýva aj to, že Slováci nebudú nútení na území Slovenska vo verejnom styku ovládať jazyk žiadnej národnostnej menšiny. Popritom, zdôrazňujem, zákon o štátnom jazyku nezasahuje negatívne do jazykových práv národnostných menšín. Zdôrazňujem to, pretože v diskusiách o novele často dochádzalo k mylným interpretáciám najmä v súvislosti s jazykovými právami národnostných menšín. Používanie menšinových jazykov upravujú iné právne predpisy. Zákon o štátnom jazyku však nevylučuje zo svojej pôsobnosti ani jazyky národnostných menšín a predložená novela zákona dokonca rozširuje priestor pri ich uplatnení vo viacerých oblastiach verejného života.

Po schválení tejto novely pribudnú príslušníkom menšín také zákonné možnosti používania ich materinského jazyka, ktoré doteraz neboli v našom právnom systéme zakotvené.

Podľa našej ústavy je slovenský jazyk štátnym jazykom Slovenskej republiky a v tejto úlohe si plní nenahraditeľnú funkciu jednotného dorozumievacieho prostriedku na území Slovenskej republiky. Keďže štát vytvára vo vzdelávacom systéme podmienky na to, aby ho mohli ovládať všetci občania, je významným prostriedkom ich vzájomného dorozumievania sa bez ohľadu na sociálnu, náboženskú či národnostnú príslušnosť.

Integračnú úlohu štátneho jazyka ako základného dorozumievacieho prostriedku v rámci štátneho útvaru vyzdvihli aj tvorcovia švédskeho jazykového zákona. V dôvodovej správe k návrhu zákona uviedli: "Úlohou švédčiny v spoločnosti je, aby ju osoby pôsobiace a bývajúce vo Švédsku ovládali v takej miere, aby sa mohli zúčastňovať na spoločenskom živote, zachovať si svoje práva a plniť si svoje povinnosti. Na plnohodnotné spolupodieľanie sa na spoločenskom živote je potrebný prístup k jazyku, ktorý je spoločný, ktorému obyvatelia majúci bydlisko v danej krajine rozumejú a ktorý vedia používať. Vo Švédsku je takýto spoločný jazyk švédčina, ktorú je možné používať vo všetkých oblastiach života."

Návrh švédskeho jazykového zákona švédsky parlament schválil 28. mája 2009. Ako vidieť, legislatívne zakotvenie postavenia štátneho jazyka sa vo Švédsku nepokladá za tému patriacu do minulého storočia. Spomínam to aj preto, pani poslankyňa, aby som vyvrátil tvrdenia, ktoré tu odzneli pri prvom čítaní k novele zákona, že vyspelé demokracie ako napríklad Švédsko nepotrebujú vo svojej legislatíve zakotvovať štátny alebo úradný jazyk.

Je pravdepodobné, že príklad Švédska budú nasledovať aj ďalšie krajiny, ktoré zatiaľ jazykové zákony nemajú. Napríklad Nórsko, kde ministerstvo kultúry v apríli tohto roku pripravilo po rokovaní parlamentu k jazykovej správe za roky 2007 až 2008 správu, ktorej súčasťou je návrh, aby sa pripravil jazykový zákon legislatívne zakotvujúci nórčinu ako hlavný a národný jazyk v Nórsku.

Tie štáty Európskej únie, ktoré už jazykové zákony prijali, dôsledne dbajú o ich uplatňovanie a priebežne ich aktualizujú. Všade tam, kde platí zákon o štátnom jazyku, sú ustanovené aj osobitné orgány alebo inštitúcie, ktoré zabezpečujú praktický výkon dohľadu nad dodržiavaním jazykového zákona. V Slovinsku je to Inšpektorát ministerstva kultúry a Medzirezortná komisia vlády Slovinskej republiky, v Poľsku Rada pre poľský jazyk, v Lotyšsku Centrum pre štátny jazyk pričlenené k ministerstvu spravodlivosti, v Litve Štátna komisia pre litovský jazyk a Štátna jazyková inšpekcia Litovskej republiky pôsobiaca pri ministerstve kultúry, v Belgicku Stála komisia pre jazykový dohľad, v Rumunsku vykonáva dohľad nad zákonom ministerstvo kultúry, v Estónsku jazyková inšpekcia, vo Francúzsku na dodržiavanie zákona o štátnom jazyku dohliada celý rad špecializovaných inštitúcií.

Podotýkam, že súčasťou viacerých jazykových zákonov sú aj sankčné ustanovenia, ktoré umožňujú orgánom dohľadu uložiť pokutu bezprostredne po zistení porušenia zákonných ustanovení, to znamená, bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia. V Slovinsku sa výška pokút za porušenie ustanovení jazykového zákona pohybuje v rozpätí od 6 259 do 62 593 eur. Najvyššia navrhovaná sankcia v materiáli, ktorý je predmetom dnešného rokovania, teda nedosahuje ani spodnú výšku sankcie ukladanej v Slovinskej republike. Okrem toho sankčný mechanizmus tak, ako je navrhnutý v predloženej novele zákona o štátnom jazyku, má predovšetkým preventívny charakter, pretože pred uložením pokuty počíta s písomným upozornením, čím utvára dostatočný priestor na nápravu bez akéhokoľvek finančného postihu.

Z toho, čo som doteraz povedal, by malo byť dostatočne jasné, že zmyslom novely zákona nie je ukladanie pokút, ale úsilie prispieť k celkovému zlepšeniu používania štátneho jazyka a uplatňovania platnej právnej normy.

Základným dôvodom na prípravu predloženého návrhu zákona bola potreba zvýšiť účinnosť platného zákona o štátnom jazyku a prispieť tak k upevneniu pozície slovenského jazyka ako štátneho jazyka v Slovenskej republike. Ministerstvo kultúry ako ústredný orgán štátnej správy má zákonnú povinnosť dohliadať na dodržiavanie ustanovení zákona o štátnom jazyku, avšak súčasné znenie mu neumožňuje vykonávať účinný dohľad. Tento dohľad však neznamená postihovanie individuálnych jazykových prejavov. Ľudia teda nebudú trestaní za pravopisné chyby alebo za to, že hovoria nespisovne. Dohľad neznamená ani umŕtvenie súčasnej podoby jazyka. V § 11 sa jasne hovorí, že sa nevylučuje používanie inojazyčných nových termínov, pojmov, ako aj používaní nespisovných jazykových prostriedkov, inak povedané, zákon o štátnom jazyku pripúšťa používanie výrazov zo všetkých vrstiev jazyka, aj slangových, aj nových preberaných z cudzích jazykov.

Popritom novela upravuje tie ustanovenia zákona, ktoré by mohli spôsobovať neopodstatnené prekážky v používaní iných jazykov popri štátnom jazyku. Do textu zákona sa dopĺňajú odkazy na predpisy, ktoré upravujú používanie iných jazykov v konkrétnej oblasti verejného styku tak, aby sa ich platnosť zákonom o štátnom jazyku potvrdila a aby sa mohli uplatniť bez hrozby porušenia zákona o štátnom jazyku všade tam, kde zákon vyžaduje povinné použitie štátneho jazyka.

Tým, ktorí tomu nechcú rozumieť, to poviem ešte aj inak. Vo vzťahu k menšinovým jazykom sa plne rešpektujú všetky zákonné práva na ich používanie zakotvené v osobitných predpisoch.

Na záver ešte raz zopakujem. Zmyslom, podstatou, cieľom zákona o štátnom jazyku je zabezpečiť všetkým občanom Slovenskej republiky, aby vo verejnej sfére mali dostupné všetky informácie, ktoré potrebujú vo svojom štátnom jazyku.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za odôvodnenie. Prosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľa.

Teraz dávam slovo pani spoločnej spravodajkyni z výboru pre kultúru a médiá, pani poslankyni Magde Vášáryovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada pridelila svojím uznesením č. 1367 zo 16. apríla 2009 vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 982) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre zdravotníctvo, pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výboru Národnej rady pre kultúru a médiá.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Vládny návrh odporučili všetky výbory schváliť, len výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport neprijal platné uznesenie, nakoľko pri hlasovaní podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte pred sebou v spoločnej správe, takže ich nebudem čítať všetky, lebo ich je dosť veľa.

A prejdem rovno k bodu 5. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 spoločnej správy k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schváliť.

O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s návrhom schváliť.

Gestorský výbor ma určil ako spravodajkyňu k tomuto a poveril ma, aby som vám podala túto správu.

Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 210 zo 16. júna 2009.

Skončila som, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu. Do rozpravy ako poverení členovia poslaneckého klubu sa prihlásili za SMK Ágnes Biró, predsedníčka výboru, za Slovenskú národnú stranu Rafael Rafaj, predseda poslaneckého klubu a ďalej písomne sa prihlásili Peter Dubravay za Slovenskú národnú stranu a József Berényi za SMK.

Dávam slovo teraz pani predsedníčke výboru Ágnes Biró. Nech sa páči, pani predsedníčka, máte slovo v rozprave.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, v úvode by som chcela trocha zareagovať na úvodné slová pána ministra.

Pán minister, dobre viete, že zákony, špeciálne zákony neupravujú také oblasti ako oblasť kultúry. Je jedine zákon o štátnom jazyku, ktorý dosahuje a používanie jazykov národnostných menšín upravuje v tejto oblasti. Preto si myslíme, že je potrebné, aby sme sa k tomuto zákonu vyjadrili aj z toho pohľadu, aký bude mať dosah na nás, na národnostné menšiny. To úvodom.

A teraz dovoľte mi, aby som hovorila o paragrafoch. Budem sa snažiť byť veľmi pragmatická, aj keď nesľubujem, že budem krátka.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, už pri prvom čítaní som vás vyzvala k diskusii v presvedčení, že budeme viesť odborný dialóg. Odborný dialóg v záujme niečoho a nie proti niekomu. Dúfala som tiež, že v tejto diskusii názor menšiny nebude odsunutý na vedľajšiu koľaj, veď zákon o štátnom jazyku, ako som už povedala, má závažný dosah na používanie jazykov národnostných menšín. Adresovala som túto výzvu najmä vám poslancom z koalície, keďže v programovom vyhlásení vlády bol okrem cieľa chrániť slovenčinu ako štátny jazyk zahrnutý aj cieľ rozvíjať multietnický a multikultúrny charakter spoločnosti. Tieto dva ciele nie sú protichodné, ak právo jedných neslúži na obmedzenie práva iných.

Keď si spomínate, úloha ochrany slovenčiny vyplynula z dvoch materiálov predložených ministerstvom kultúry na rokovanie vlády ešte v roku 2007. Tieto materiály poukázali na najmarkantnejšie problémy v používaní štátneho jazyka, ale predovšetkým na klesajúcu jazykovú úroveň písomného a ústneho prejavu v masovokomunikačných prostriedkoch na uprednostňovanie cudzích slov, najmä anglikanizmov a amerikanizmov na úkor domácich výrazov, na častý výskyt jazykových chýb a na neuspokojivú jazykovú úroveň textov legislatívnych noriem a na neuspokojivú jazykovú úroveň v činnosti ústredných orgánov štátnej správy. Boli teda spytovaním svedomia tých, ktorí pôsobia v najvýznamnejších verejných funkciách, tých, pre ktorých je jazyk základným nástrojom výkonu povolania. Kým dôraz v týchto materiáloch ministerstvo kládlo na ochranu čistoty jazyka ako kultúrnej hodnoty, vládny návrh zákona sa zrodil už z inej filozofie, v ktorom jazyky domovských národnostných menšín sú vnímané ako ohrozovatelia nielen štátneho jazyka, ale aj integrity štátu.

Dámy a páni, Slovenská republika je suverénnym zvrchovaným štátom, ktorého územnú celistvosť jazyky nemôžu porušiť. Štátny jazyk, teda jazyk slovenský a jazyky národnostných menšín sú prejavom kultúrneho bohatstva našej spoločnosti i všetkých nás. Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom, poúča nás i múdre staré slovenské príslovie. Slovenská republika ako zvrchovaný štát je členom aj spoločenstva slobodných a demokratických krajín, je členom takých organizácií európskych štátov, ako je UNESCO, OBSE či Rada Európy. Ratifikovalo viacero medzinárodných dokumentov, zmlúv a dohôd, v zmysle ktorých Európa od nás očakáva prijatie opatrenia pre rozvoj viacjazyčnosti, vrátane zachovania, ochrany a podpory používania menšinových a regionálnych jazykov na svojom území. A práve v tejto súvislosti pripomínam, že na stole vlády ležia odporúčania Výboru ministrov Rady Európy prijaté po ukončení prvého monitorovacieho cyklu implementácie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúce z ratifikácie Charty regionálnych alebo menšinových jazykov. V odporúčaniach sa Slovenskej republike navrhuje okrem iného a budem citovať: "aby preskúmala požiadavku, podľa ktorej používatelia regionálnych alebo menšinových jazykov majú predstavovať aspoň 20 % obyvateľov obce pre uplatnenie záväzkov v oblasti správnych orgánov a aby preskúmala obmedzenia v používaní regionálnych alebo menšinových jazykov, ktoré vyplývajú zo zákona o štátnom jazyku". To bol citát z odporúčania Výboru ministrov Rady Európy.

Tieto odporúčania Rady Európy však vláda ignoruje a v druhej správe o implementácii Charty, ktorú predložila koncom roka 2008, v čase, keď už pripravovala novelu o štátnom jazyku, uviedla, že zákon o štátnom jazyku, citujem: "neupravuje používanie menšinových jazykov, teda ani ich neobmedzuje", koniec citátu. O tom, že zákon o štátnom jazyku neupravuje používanie menšinových jazykov, ubezpečil pán predseda parlamentu, pán Pavol Paška aj pani Katalin Szili začiatkom tohto roka na jar pani predsedníčku Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, keď vyslovila obavy z možného sprísnenia zákona o štátnom jazyku. Pán predseda prisľúbil, že počas rozpravy bude osobne - nie je tu - dohliadať na to, aby novelou neboli oklieštené práva národnostných menšín. Sú to jeho slová. Vtedy pani Katalin Szili, a nielen ona, vyjadrenie pána predsedu prijala ako nespochybniteľnú garanciu a povedala, citujem: "Slovo pána predsedu je pre mňa zárukou", koniec citátu. A nielen ona verila týmto slovám.

Dnes mám však vážne obavy a som sklamaná, že slová pána predsedu možno už v čase, keď ich vyriekol, boli po záruke. Veď zákon o štátnom jazyku, o ktorom Národná rada pojednáva, nielen zasahuje do používania jazykov národnostných menšín, ale napriek tvrdeniu aj pána ministra, okliešťuje ich práva.

Slová pána podpredsedu vlády, pána Dušana Čaploviča, ktoré tiež budem citovať: "Tento návrh novely zákona nie je robený len pre väčšinový národ v tomto štáte, ale predovšetkým pre menšiny", koniec citátu, sú už bližšie k pravému úmyslu ministerstva kultúry.

Vážená snemovňa, ak je zákon robený predovšetkým pre menšiny a nie proti menšinám, chcem tomu veriť. Nech je nám dovolené vysloviť obavy, svoje obavy, nech je nám dovolené efektívne sa zapojiť do prípravy rozhodnutí, ktoré sa budú týkať identity členov našej národnostnej komunity. Nech je nám to dovolené aj napriek tomu, že pán minister nám adresoval námietku, citujem zase jeho slová: "jedine Strana maďarskej koalície robí to, čo robí neustále, otvára aj na báze tohto zákona problematiku práv národnostných menšín", koniec citátu.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ak sa zákon týka národnostných menšín, tak Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció pártja robí len to, na čo dostala mandát od svojich voličov, teda zastupovať a brániť záujmy a práva národnostných menšín. Súčasne chcem odmietnuť i to, že naša strana by bola jediná, ktorá poukázala na nezmyselnosť a zbytočnosť zákona i jeho novely.

Uvediem tu len tri názory, názory tých najpovolanejších. Po prvé jazykovedca profesora Slavomíra Ondrejoviča, riaditeľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že nechápe dôvody, ktoré viedli ministerstvo kultúry k návrhu novely zákona o jazyku v predloženej podobe a tvrdí, že slovenčina nikdy nebola v takej dobrej kondícii, ako je teraz.

Po druhé názor vedúceho katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity pána René Bílika, ktorý je toho názoru, že kľúčom k zvýšeniu jazykovej kultúry je zmena obsahu a foriem vzdelávania v materinskom jazyku.

A nakoniec pripomínam aj krédo profesora Jána Horeckého, jedného z najvýznamnejších zjavov novodobej slovenskej jazykovedy na Slovensku, ktoré je, citujem: "Keď chcete ľudí vychovávať k láske k jazyku, nesmiete to robiť cez represie", potiaľ citát.

K týmto názorom pripájam už len jeden hlas zo zahraničia a to predstaviteľa OBSE, komisára pre slobodu a médiá pána Miklósa Harasztyho, ktorý zo svojho pohľadu a len zo svojho pohľadu ako komisára pre slobodu a médiá povedal, že zákon v časti týkajúcej sa médií je diskriminujúci a nie je v súlade s príslušnými normami a štandardmi OBSE.

A čo na to náš premiér? Pán premiér pri prijímaní programového vyhlásenia vlády sľuboval, citujem: "Len vláda môže prijať nejaké rozhodnutie, ktoré buď pomôže, alebo poškodí. Garantujem každému, že táto vláda nebude prijímať žiadne rozhodnutia, ktoré by niekomu škodili."

Dovoľte mi na príklade niekoľkých ustanovení zákona poukázať na to, ako sa tieto sľuby pána premiéra plnia. Slová pána premiéra ministerstvo kultúry asi nebralo vážne, keď zmenilo a doplnilo § 1 súčasne platného zákona a rozšíril okruh povinných osôb aj o fyzické osoby. Podľa platného znenia zákona o štátnom jazyku zákon neupravuje používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín. Podľa novely už ustanovenie znie tak, že "ak tento zákon neustanovuje inak". Teda jej cieľom je upraviť aj používanie jazykov národnostných menšín. Tak toto ustanovenie je zjavným porušením status quo a je v rozpore s Chartou, podľa ktorej, citujem z Charty: "používať regionálny alebo menšinový jazyk v súkromnom a vo verejnom živote sa považuje za nescudziteľné právo", potiaľ citát.

Ďalším porušením garantovaných práv je aj nový § 3a. Toto takzvané spresnenie prehliada záväzok Slovenskej republiky vyplývajúci z odseku 2 písm. g) článku 10 - správne orgány a verejné služby - tretia časť Charty. V oblasti činnosti orgánov územnej samosprávy, v zmysle ktorého Slovenská republika má, citujem: "umožniť alebo podporiť používanie alebo prevzatie tradičných a správnych miestnych názvov v regionálnych alebo menšinových jazykoch a ak je to potrebné, spoločne s pomenovaním v oficiálnom jazyku alebo v oficiálnych jazykoch." Tento záväzok Slovensko prijalo pre všetky jazyky domovských národnostných menšín. Národnostným menšinám škodí a vedie ku kategorizácii občanov aj § 5 zákona, ktorým sa upravuje používanie štátneho jazyka a iných jazykov v niektorých oblastiach verejného styku. Tieto niektoré oblasti verejného styku tvoria vlastne oblasť kultúrnu. Oznamy, nápisy, písomné informácie pre verejnosť, kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia, pričom v novom ods. 7 § 5 sú osobitne vyňaté nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach.

V súvislosti s týmto ustanovením sa konzervatívny inštitút M. R. Štefánika opýtal za nás všetkých: Čo je vlastne štát do toho, v akom jazyku sa konajú kultúrne podujatia? V akom jazyku sú vytlačené katalógy súkromných galérií? Prečo štát zasahuje do slobody podnikania, do slobody prejavu a do slobody myslenia? Podľa Inštitútu pre verejné otázky nie je to ničím iným ako systematickým posilňovaním úlohy štátu, teda etatizmus činnosti ministerstva aj ministerstva kultúry.

Poukážem na to na príklade odsekov 1, 6 a 7 § 5 zákona.

Ods. 1 § 5 zákona upravuje povinnosť používať štátny jazyk v rozhlasovej programovej službe a televíznej programovej službe na území Slovenskej republiky, pričom v prípade rozhlasovaného vysielania v iných jazykoch národnostných menšín a etnických skupín je povinnosťou vysielateľov zabezpečiť dvojjazyčné vysielanie alebo simultánne tlmočenie relácií aj zo štátneho jazyka. Táto povinnosť pre menších vysielateľov, najmä regionálnych a lokálnych, bola a je časovo, technicky a finančne nezvládnuteľná, a preto viedla k ich zániku. Výkladová správa v Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov k tomuto ustanoveniu uvádza: Bod 107, citujem: "Čas a priestor, ktorý si regionálne alebo menšinové jazyky môžu zabezpečiť v médiách, je pre ich ochranu životne dôležitý." Správa výboru expertov zo 16. januára 2006, pri hodnotení stavu implementácie charty pre záväzok čl. 11, ods. 1 bod B ii, citujem: "Podporovať a alebo uľahčiť pravidelné vysielanie rozhlasových programov v regionálnych alebo menšinových jazykoch", potiaľ citát, sformulovala nasledovnú kritiku Slovenska.

Bod 263 správy, citujem: "Výbor expertov nedostal žiadne konkrétne informácie o opatreniach zameraných na splnenie tohto záväzku. Výbor expertov preto nemôže vyhodnotiť tento bod a žiada slovenské orgány vziať do úvahy aj to, že povinnosť súkromných rozhlasových staníc mať všetko vysielanie preložené do slovenčiny, predstavuje zrejme bremeno pre komerčný rozhlas."

Ďalšiu požiadavku na vládu Slovenskej republiky, t. j. zlepšiť možnosť vysielania a tlačových médií vo všetkých regionálnych a menšinových jazykoch sformuloval Výbor ministrov Rady Európy v roku 2007 vo svojom odporúčaní, avšak vládny návrh aj toto odporúčanie prehliada.

Podobná záťaž, zrejme bremeno vyplýva aj z ods. 6 § 5 zákona, ktorý vyžaduje dvojjazyčné uvádzanie programov kultúrnych podujatí národnostných menšín, organizované príslušníkmi a pre príslušníkov národnostných menšín. Z pohľadu menšín táto povinnosť neznamená nič iné, ako zákonom nútiť časť občanov, aby si dvojmo vypočuli ten istý text na úkor času určeného pre samotný kultúrny program, pričom každý, kto sa zúčastní na takomto podujatí, ak má skutočný záujem spoznať kultúru tej-ktorej národnostnej menšiny, musí predpokladať, že podujatie sa koná v jazyku menšiny. Poradný výbor pre Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín v dokumente Posudok Slovenska upozornil, že táto povinnosť môže, citujem: "vyvolať mraziaci efekt, ktorý sa dotýka legitímnych aktivít menšín," potiaľ citát.

Dámy a páni, dávam do pozornosti isté riešenie pre vzájomnú priechodnosť jazykov, ktorú taktiež ponúka charta, ktorá odporúča, aby, citujem: "Zmluvné strany založili svoju politiku, legislatívu a prax tak, aby v prípade záujmu umožnili ovládnutie regionálneho alebo menšinového jazyka osobám žijúcim v oblasti, kde sa regionálny alebo menšinový jazyk používa." Toto je však v rozpore s tým, alebo vyjadrenie pána ministra je v rozpore s tým, čo nám charta odporúča.

Problematický a konfliktný pre život menšín bude aj nový ods. 7 § 5 zákona, ktorý okrem už naznačených problémov - kategorizácia občanov, mraziaci efekt, odradenie od používania menšinového jazyka - preindikuje aj ústavou zakázanú cenzúru, a to v prípade schvaľovania nápisov ministerstvom kultúry na pamätníkoch, pomníkoch, pamätných tabuliach. Totiž v zákone niet záruky, že úradníci budú nápisy hodnotiť len z jazykového hľadiska. Obávam sa preto toho, že pamätné tabule a pomníky už nebudú poctou tým, ktorí prispeli svojím životom a dielom do kultúrneho dedičstva národnostnej menšiny, a tým aj do kultúrneho dedičstva tohto štátu, ale pomníkmi novodobého kultúrneho barbarizmu, ktoré budú hlásať podradnosť kultúry menšín na Slovensku. Budú zamestnanci ministerstva kultúry jazykovo takí zdatní, pán minister, že budú vedieť vydávať kvalifikované stanoviská k textom v iných jazykoch? Budú vaši zamestnanci ministerstva ovládať všetky jazyky domovských národnostných menšín a ešte aj niekoľko svetových jazykov? Lebo bez toho tie stanoviská asi vydať nebudú vedieť.

Ods. 7 § 5 zákona ale môže byť zdrojom aj ďalšieho napätia pre možnú výkladovú nejasnosť slova pomník. Pre tento zákon, pretože ak v našej legislatíve platí zásada, že ak zákon neobsahuje legálnu definíciu slova, vychádza sa z jeho všeobecného významu. Slovo pomník podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka je aj náhrobný kameň a v tomto význame o ňom pojednáva aj niekoľko ďalších zákonov, ako napríklad zákon o pohrebníctve, či Trestný zákon. Preto stačí niekoľko horlivcov a v zmysle zákona o štátnom jazyku budú vyžadovať dvojjazyčné náhrobné kamene aj na verejných cintorínoch.

Vážené kolegyne a kolegovia, naše výhrady pretrvávajú aj voči ustanoveniu ods. 4 § 8 novely zákona, ktoré ministerstvo kultúry prezentuje ako rozšírenie práv národnostných menšín. Správa výboru expertov o uplatňovaní charty na Slovensku zo 16. januára 2006 poukázala na to, že ustanovenie aj súčasne platného zákona je v rozpore s chartou - bod 288 až 289. Výbor expertov preto vyzval slovenské orgány, aby formálne zabezpečili, aby zariadenia sociálnej starostlivosti, ako sú nemocnice, domovy dôchodcov a ubytovne, mohli prijímať a poskytovať starostlivosť príslušným osobám v jazyku národnostnej menšiny, aj keď ovládajú slovenčinu a aby prijali štruktúrovanú politiku zameranú na zabezpečenie tejto možnosti v praxi vo všetkých tých oblastiach, kde sú osoby hovoriace jazykom národnostnej menšiny prítomné v dostatočných počtoch na účel tohto zákona.

Úprava tohto ustanovenia v novele zákona a konštatovanie, že sa tým napĺňa ustanovenie čl. 13 ods. 2 písm. c) charty, vyznieva pre nás priam cynicky, najmä vtedy, ak novou úpravou ustanovenia jazyk národnostnej menšiny môže byť použitý ako prostriedok komunikácie medzi pacientom alebo klientom a personálom zdravotníckych a sociálnych zariadení len v prípade, ak sociálne či zdravotné zariadenie v obci, kde počet príslušníkov národnostnej menšiny je aspoň 20 %, ak pacient alebo klient neovláda štátny jazyk, ak členovia personálu náhodou ovládajú jazyk národostnej menšiny. Už som o tom hovorila, že úlohou a poslaním týchto zariadení je liečiť. Liečiť a zachraňovať životy a zdravie ľudí a úlohou štátu je riešiť súčasný alarmujúci stav zdravotníctva a zabezpečiť štandardné služby pre všetkých pacientov, a nie to, akým jazykom sa v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach hovorí. Voľba komunikačného jazyka medzi pacientom - klientom a personálom týchto zariadení by mala byť vecou dotknutých osôb. Nie je to teda reálne rozšírenie práv národnostných menšín, ako to tvrdí ministerstvo, ale práve naopak, právo nebude právom, len vecou náhody, odvahy, ľudského charakteru.

Záverom a veľmi krátko by som sa chcela vyjadriť k ustanoveniam § 9 a § 9a zákona o dohľade a o pokutách. Keď som si prečítala tieto ustanovenia popri ich nezmyselnosti a nejasnosti v súvislosti s mechanizmom a procesnými podmienkami udeľovania pokút, vrátane možnej a vysoko pravdepodobnej subjektivizácii pri rozhodovaní úradníkov ministerstva, pomyslela som si, nie sme na tom až tak zle, ak na túto neľahkú prácu stačia dvaja štátni zamestnanci, osoby poverené výkonom dohľadu, ktoré budú sedieť v Bratislave na ministerstve kultúry. Vzápätí mi napadla otázka, kde zoberieme týchto dvoch novodobých supermanov a jazykových géniov, ktorí ovládajú všetky menšinové a niekoľko svetových jazykov? Veď bez toho nie je možné preskúmať dvoj- a viacjazyčné nápisy, oznamy z hľadiska obsahovej totožnosti s textom v štátnom jazyku. Tieto osoby poverené dohľadom budú musieť byť jazykovo zdatnejší ako konzílium jazykovedcov Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, aby mohli rozhodovať o tom, ktoré jazykové prostriedky sú v súlade s kodifikovanou podobou štátneho jazyka, ktoré inojazyčné odborné termíny sú v slovenskom texte ešte prípustné a ktoré nespisovné jazykové termíny boli, alebo neboli funkčné v texte. A kto týmto úradníkom zabezpečí prácu? No dozaista celá plejáda dobrovoľných udavačov, neprajníkov, rozhnevaných susedov, ktorí budú oznamovať, kto a kedy sa preriekol, či prehovoril tým alebo oným jazykom. Budeme dávať pokuty úradníkom, ktorí prehovoria v Košiciach, Bratislave jazykom menšiny? Dáme pokutu starostovi napríklad obce Szap, v obci s 98,9-percentným zastúpením menšiny, ak vyhlási oznam - Dnes vykupujem zeleninu pred kultúrnym domom - v opačnom poradí jazykov? 100 eur, teda tá najnižšia sadzba asi sa dostane aj personálu Detského domova v Leviciach, ak sa budú prihovárať napríklad osirelým deťom v ich materinskom jazyku. A nadácie by mali začať so zbierkou peňazí, lebo pokuta ich neminie, ak majú na rováši pamätnú tabuľu venovanú napríklad Imre Madáchovi s textom v maďarčine väčším písmom ako písmo v štátnom jazyku.

Bohužiaľ, pán poslanec, toto všetko nie je v súlade s ustanoveniami novely zákona. To znamená, ak budú pokuty, tak budú pokutovaní všetci úradníci, ktorí hovoria jazykom menšiny v tých obciach a mestách, kde počet menšiny nedosahuje 20 %. Pozrite si to.

Dámy a páni, mám silné pochybnosti, či tento zákon prispeje k integrácii menšín a k prehĺbeniu ich pozitívneho vzťahu k slovenskému jazyku, ako to predkladateľ v dôvodovej správe predpokladá ministerstvo kultúry. Som si však celkom istá, že tento zákon nenapraví neuspokojivú jazykovú úroveň v činnosti ústredných orgánov štátnej správy, ani nezastaví klesajúcu jazykovú úroveň prejavu v masovokomunikačných prostriedkoch. O jeho zbytočnosti ma presvedčila aj dôvodová správa vtedy, keď vymenovala niekoľko právnych noriem, ktoré majú dohľad a podľa ktorých možno sankcionovať nedodržiavanie zákona o štátnom jazyku už aj v súčasnosti. Je to napríklad zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o reklame, zákon o potravinách, zákon o vysielaní a retransmisii. Podotýkam, že podľa novely pod dohľad ministerstva kultúry nebudú patriť printové médiá, agentúrne spravodajstvo a súdnictvo. Položme si teda otázku, čím táto novela v skutočnosti je. Novela v skutočnosti je, a to vyjadril najpresnejšie pán profesor Miroslav Kusý, ktorý povedal, že "tento zákon je sústredeným útokom slovenskej administratívy na najcitlivejšiu stránku etnickej identity národnostnej menšiny, na jej materinský jazyk," potiaľ citát.

Aj z uvedených dôvodov konštatujem, že náš klub má zásadné výhrady a máme výhrady k celkovej koncepcii a filozofii zákona a jej novely, lebo nie je v súlade s literou a duchom zákona, duchom článkov 12 a 34 Ústavy Slovenskej republiky a nie je v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z Rámcového dohovoru Rady Európy o ochrane národnostných menších, Charty regionálnych alebo menšinových jazykov a Slovensko-maďarskej základnej zmluvy. Na týchto výhradách naďalej trváme.

Podávam preto procedurálny návrh, pani spravodajkyňa, podávam procedurálny návrh, aby Národná rada sa uzniesla v zmysle ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Súčasne však podávam aj pozmeňujúce návrhy, ktoré sledujú zmiernenie dopadu zákona na príslušníkov národnostných menšín. Predkladám ich v presvedčení, že v tejto snemovni aj v radoch koalície existuje vôľa konať v súlade s cieľmi programového vyhlásenia vlády a v presvedčení, že multietnický a multikultúrny charakter našej krajiny a jazyková mnohorakosť nie je záťažou, ale bohatstvom a výhodou všetkých nás a celej našej spoločnosti.

Prečítam pozmeňujúce návrhy. Ja som musela pozmeňujúce návrhy trošku upraviť, teda išlo o technickú úpravu, preto budem čítať nové znenie. Líši sa to od pôvodného a prvého len tým, že tam, kde boli uvedené písmená, odseky označené písmenami a), b), c), d), dostali teraz čísla. Žiadna iná zmena tam nie je. Je to kvôli tomu, aby sa nám potom o týchto pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo lepšie.

K čl. I - 1 bod: "V prvom bode sa vypúšťa navrhované znenie § 1 ods. 4."

2. V druhom bode v § 1 ods. 5 znie: "(5) Tento zákon sa vzťahuje na štátne orgány, orgány územnej samosprávy v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom, pričom práva národnostných menšín a etnických skupín ostanú nedotknuté." Potiaľ citát.

3. V bode štyri v § 3 ods. 1 znie: "(1) Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy používajú v úradnom styku štátny jazyk, tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu a používanie iných jazykov v úradnom styku s cudzinou v súlade so zaužívanou praxou v medzinárodnom styku."

4. "8. bod sa vypúšťa. Doterajšie body sa primerane prečíslujú."

Odôvodnenie bodu 1, 2, 3 a 4. Navrhujem zachovať status quo.

5. 11. bod: "Nový § 3a sa vypúšťa. Doterajšie body sa primerane prečíslujú."

Odôvodnenie. Nový § 3a je nadbytočný, keďže používanie geografických názvov dostatočne riešia osobitné zákony, napríklad zákon o obecnom zriadení, o geodézii a kartografii, zákon o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín, zákon o používaní jazykov národnostných menšín a zákon 37/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o výchove a vzdelávaní, teda školský zákon. Vládou navrhnutá zmena je v rozpore s výzvou Výboru expertov Rady Európy a odradila by používanie tradičných a správnych foriem miestnych názvov v jazyku národnostnej menšiny.

6. K bodu 17: "V § 5 ods. 1 písm. f) na konci vety vypúšťa sa čiarka a pripája sa tento text, citujem: "a v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín v regionálnom alebo lokálnom vysielaní rozhlasových a televíznych staníc", potiaľ citát.

Odôvodnenie. Navrhujem rozšírenie výnimky vysielania v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín verejnoprávnych vysielateľov aj na súkromných vysielateľov a tým aj splnenie záväzku Slovenskej republiky podľa čl. 11 ods. 1 bod b) ii Charty.

7. K bodu 17: "V § 5 ods. 3 sa bodkočiarka a slová", citujem, "tieto oznamy možno zverejniť aj v inom jazyku po ich zverejnení v štátnom jazyku", nahrádzajú slovami, citujem, "alebo v štátnom a v inom jazyku obsahovo totožným textom."." Potiaľ citát.

8. K bodu 17: "V § 5 ods. 5 sa vypúšťa druhá veta a bodka na konci prvej vety sa nahrádza čiarkou a pripája sa text", citujem, "alebo v štátnom a v inom jazyku obsahovo totožným textom okrem písomných informácií o kultúrnych a výchovno-vzdelávacích podujatiach národnostných menšín určených pre príslušníkov národnostných menšín, ktoré sa vydávajú v jazyku národnostnej menšiny."."

9. K bodu 17: "V § 5 ods. 6 sa vypúšťa posledná veta."

10. K bodu 17: "V § 5 ods. 7 znie: "(7) Nápisy na pamätníkoch a pamätných tabuliach sa uvádzajú v štátnom jazyku alebo v štátnom a v inom jazyku. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch a pamätných tabuliach, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu a na nápisy na pamätníkoch a pomníkoch, ktoré boli osadené pred 1. septembrom 2009."."

Odôvodnenie bodov 6 až 10. Navrhujem, aby zákonom nebolo určené poradie jazykov a veľkosť použitého písma v súlade s čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky v zmysle rovnosti, v dôstojnosti a právach a v súlade s chartou. Namiesto prekladania textov informácie, oznamy, nápisy môžu obsahovať text v iných jazykoch, ktoré sú obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. V odseku 5 sa vypúšťa slovo "pomník" pre možnú výkladovú nejasnosť v praxi a upúšťa sa od nadbytočnej povinnosti vyžiadať záväzné stanovisko z hľadiska súladu nápisu so zákonom od ministerstva kultúry, čo by znamenalo štátnu cenzúru v rozprave s ústavou. Navrhujem aj odstránenie retroaktivity zákona, ktorá je v právnom štáte neprípustná.

11. "V 22. bode v § 8 ods. 4 v druhej vete sa bodkočiarka nahrádza slovom "alebo" a vypúšťajú sa slová, "ak ide o pacienta alebo klienta neovládajúceho štátny jazyk, komunikácia sa môže viesť". Tretia a štvrtá veta a vypúšťa."."

Odôvodnenie. Nie je obvyklé a etické, ak štát určuje jazykovú politiku v zariadeniach poskytujúcich služby spojené s takými intímnymi a výsostne ľudskými vecami, ako je fyzické a psychické zdravie a životy ľudí.

12. "V 24. bode v § 8 ods. 6 znie: "(6) Všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti sa uvádzajú v štátnom jazyku. V obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, všetky nápisy, reklamy, oznamy určené na informovanie verejnosti sa uvádzajú popri štátnom jazyku aj v jazyku danej menšiny."."

Odôvodnenie. Navrhujem, aby zákonom nebolo určené poradie jazykov a veľkosť písma v súlade s čl. 12 ústavy v zmysle rovnosti a dôstojnosti v právach a v súlade s chartou, ktorá v preambule kladie dôraz na hodnotu kultúrneho prepojenia a viacjazyčnosti.

13. "V 25. bode sa v § 9 vypúšťa ods. 2 a 3, zároveň sa zrušuje označenie odseku 1. Vypúšťa sa znenie poznámky pod čiarou k odkazu 17 a doterajšie poznámky pod čiarou na odkaz 18 sa označuje ako poznámka pod čiarou na odkaz 17."

14. "Bod 26 § 9a sa vypúšťa. Doterajšie body sa primerane prečíslujú. Vypúšťa sa znenie poznámky pod čiarou k odkazu 17."

Odôvodnenie bodov 13 a 14. V právnom poriadku Slovenskej republiky je niekoľko právnych noriem, ktoré majú dohľad nad dodržiavaním štátneho jazyka, vrátane práva a povinnosti sankcionovať porušenie zákona. Z uvedeného dôvodu toto ustanovenie zákona je nadbytočné.

15. "V 19. bode § 11a znie: "Orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, právnické osoby, fyzické osoby podnikatelia a fyzické osoby sú povinné do 31. decembra 2009 odstrániť stav odporujúci ustanoveniam § 5 ods. 5 a § 8 ods. 6."."

Odôvodnenie. Lehotu je možné splniť len v prípade informačných tabúl, reklám, nápisov pre informovanie verejnosti.

To boli pozmeňujúce návrhy.

A čo sa týka hlasovania, navrhujem a žiadam, aby sa o každom bode môjho pozmeňujúceho návrhu hlasovalo osobitne a z časti IV spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovania body 6, 7, 8 a 11.

Dámy a páni, ďakujem vám za trpezlivosť a pozornosť. A dúfam, že dnešné rokovanie i rozhodnutie bude vysvedčením vyspelosti a kultúrnosti nášho politického prostredia i stavu demokracie našej spoločnosti vo vzťahu k národnostným menšinám.

Ešte raz vám ďakujem za vašu ctenú pozornosť. (Potlesk.)